Videokanál klubu

Ste sa tešili, že stratím poradie? Mal ísť pán poslanec Viskupič pôvodne a nevedel som, že sa zmenilo poradie. Ďakujem pekne, stihol som to. Trochu sa vydýcham.
Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, poslanci, poslankyne, ja by som chcel povedať, že som veľmi sklamaný z tohto balíčka opatrení, ktorý sme mali možnosť si tento týždeň prečítať. Pán minister financií si na ministerstve financií nechal ľudí, ktorí tam boli, aj som ho za to verejne pochválil, som to ocenil, ale tento balíček nepripravovali ľudia na ministerstve, pripravovala ho centrála SMER-u. Je, bohužiaľ, konzistentný s programovým vyhlásením vlády. Je to rozpočet, alebo zatiaľ konsolidačný balíček, ktorý patrí do minulosti. Neponúka víziu, neponúka vyššie platy, neponúka vyššie dôchodky všetkým, iba prerozdeľuje existujúce zdroje, presúva, presúva peniaze z jedného vrecka do druhého, ale netvorí, netvorí budúcu hodnotu, netvorí ekonomický rast, z ktorého potom vyplýva vyššia životná úroveň. Napríklad na zdravotníctvo hovorí a ešte sa tým aj v prezentácii chváli, zvyšuje zdroje o 200 miliónov podľa tých, podľa tej prezentácie, ktorú sme videli, čo je 2,5-percentný nominálny nárast. Keď si k tomu prirátame infláciu, tak je to reálne ešte menej, je to negatívny rast. A tak by som mohol, samozrejme, pokračovať veľa príkladmi.
No a teda pán premiér Fico neostal nič dlžný svojej, svojej povesti, ďalej berie peniaze budúcim dôchodcom, ekonomickú aktivitu pridusí zvyšovaním daní, ešte presnejšie zvyšovaním zdravotných odvodov, teda zaťažením pracujúcich, a neplní jeden zo sľubov v programovom vyhlásení vlády, tam teda nie je konzistentný, že bude stabilizovať dlh. Naopak, dlh a obzvlášť splátky dlhu za štyri roky viac ako zdvojnásobí. Pán Robert Fico neprekonal svoj tieň.
Rád by som sa venoval takým, takým trom podľa nás hlavným problémom, ktoré tento balíček obnáša. Ten, ten prvý sú splátky dlhu. Vláda, konkrétne pán premiér Fico sa v tom, na tlačovej správe teda poslednej, ktorá bola k rozpočtu, zaviazal k minimálnej konsolidácii, teda hovorí, že bude konsolidovať maximálne o 0,5 % ročne, čo teda predkladám, že bude, bude presne 0,5 %, pretože ináč by, ináč by porušil národnú legislatívu, ktorá je zároveň míľnikom z plánu obnovu a vyplynuli by nám z toho stámiliónové sankcie. Čo ale takáto trajektória konsolidácie urobí, že vláda bude, bude šetriť len toľko, koľko musí, aby teda nemusela na tlačovej besede vysvetľovať, prečo nám zlá Európska únia berie stámilióny eur za to, že sme porušili vlastné záväzky. Ale zároveň znamená, že počas volebného obdobia za najbližšie štyri roky verejný dlh vzrastie z 57 % na 64 %. Zároveň, ako sme sa rozprávali v predchádzajúcej rozprave ku úverom na bývanie, rastú aj úroky, rastú všade vo svete, nielen na Slovensku, nielen kvôli našim zlým bankách, ale je to svetový trend, takto ekonomiky funguje, a kvôli tomu, že si budeme musieť tie ďalšie miliardy na sociálne balíčky SMER-u požičať na svetových trhoch, výrazne narastú aj tie splátky za ten dodatočný dlh, ktorý, ktorý si budeme požičiavať.
No a spolu tieto dva faktory znamenajú, že v roku 2026 budeme platiť viac ako dvojnásobok na obsluhu dlhu. Dnes platíme na obsluhu dlhu 1,2 mld., v roku ´26 odhad Rady pre rozpočtovú zodpovednosť to bude 2,5 mld. Rozdiel je 1,3 mld. Viac ako miliarda. Čo by sme si tam mohli kúpiť za 1,3 mld.? Viete, koľko stojí nemocnica Rázsochy, teda projektovaná, ešte v tých najväčších parametroch, veľa diskusie sa viedlo o tom, že aká má byť veľká, teda či má byť v Rázsochách, alebo má byť niekde inde a tak ďalej. Ale ten najoptimistickejší odhad, teda ten, ktorý rátal s tisíc posteľami, ju odhadol niekde za, okolo 900 mil., povedzme že miliarda, možno niečo, keďže máme 10-percentnú infláciu posledné roky. Takže nemocnicu Rázsochy, najluxusnejšiu nemocnicu, ktorú plánujeme na Slovensku, bude stáť 1 mld., to znamená dokonca ešte menej, ako nám narastie splátka dlhu v roku 2026.
Takže dnes, zajtra vláda zaplatí nejaké svoje sociálne balíčky, budiž 13. dôchodok, neviem, taká dávka, splátka, dotácia na hypotéky a tak ďalej. Všetko sú to legitímne výdavky vlády, ktorá získala politický mandát, ale nebudeme mať napríklad nemocnicu alebo školy, možno ani tie diaľnice.
A kvôli tomu, že situácia s dlhom bude takáto dramatická a čelíme vážnym rizikám, že či si udržíme dôveru finančných trhov, tak by som chcel zároveň vyzvať pána ministra financií, aby nám predložil stratégiu financovania dlhu. Tú sme už roky verejne nevideli. ARDAL, agentúra, ktorá spravuje náš dlh, pracuje, ale koná tak zo dňa na deň, bez stratégie, bez nejakého verejného alebo čo i len formálneho dohľadu zo strany ministerstva financií. Bude to extrémne dôležité najmä z jari, kedy si budeme musieť požičiavať stovky až miliardy na finančných trhoch a toto, ako vyzerá tento konsolidačný plán, ktorý teraz preberieme, bude extrémne dôležitý pre túto dôveru a pre také rozhodnutie o tom, či pôjdeme ďalej po tej gréckej ceste, alebo sa nám od nej podarí vychýliť v tom teda pozitívnom zmysle.
Druhý bod sú už avizované dôchodky. Toto je pre mňa najsmutnejšia správa tohto celého. A tak ako sme sa obávali, tak to aj prišlo. Pán Robert Fico a celá vláda SMER-u a HLAS-u neostala dlžná svojej povesti a predstavila svoj evergreen a opäť berie nám dôchodky. Mne, vám, všetkým, ktorí ste v II. pilieri, všetci budeme mať ešte nižšie dôchodky, ako sú projektované dnes. Takýto ľudí na Slovensku je 1,8 milióna. Strana SMER nechce týchto voličov, berie im peniaze. Doterajšími krokmi v II. pilieri v dôchodkovom systéme v doterajších troch vlád SMER-u od roku 2006 znížili dôchodky budúcich dôchodcov v priemere o 130 eur mesačne v dnešných cenách. To znamená, priemerný štyridsiatnik vtedy, päť, desať rokov dozadu, priemerný, teda s priemerným platom v ekonomike, bude mať o 130 eur mesačne menší dôchodok kvôli, kvôli zmene, teda povinnému prestupu sporiteľov, kvôli zníženiu splátky, kvôli tej povinnosti vykazovať každý rok plusové čísla pre každý fond. Že tí, čo trochu ovládajú finančné trhy, vedia, že akciový trh je, je najvýnosnejší, alebo výnosnejší oproti dlhopisovým, ale nie každý rok, ale v dlhodobom horizonte od päť až desať rokov a dlhšom spravidla je. A ďalšie takého opatrenia nám znížili naše dôchodky, budúce, o 130 eur. A tento presun z II. piliera do I. ponúkne trochu viac kešu Sociálnej poisťovni, trochu v tom zmysle, že má, má obrovský rozpočet a pomôže vláde SMER-u prezentovať ten hedlajnový, ten základný deficit pozitívnejšie ako bude, pozitívnejšie asi o 400 mil., 400 až 500 podľa toho, v ktorom roku. Ale nepomôže vám pri konsolidácii podľa slovenskej legislatívy, pretože takého opatrenie, ktoré oberá budúce generácie, sa do tohto deficitu nerátajú. A teda z môjho pohľadu je len marketingom a prezentáciu takej samozvanej sociálnej demokracie, ale, ale v skutočnosti je to najškodlivejšie opatrenie pre 1,8 mil. ľudí.
A tretí bod, ktorého sa chcem dotknúť, sú, sú odvody. Vláda zvyšuje zdravotné odvody pre všetkých pracujúcich, tie sú už dnes vysoké a naopak tým brzdí ekonomickú aktivitu, čo by mala robiť, pracovné odvody naopak znižovať, najmä pre nízkopríjmových ľudí, tých, ktorých chce cieliť mimochodom svojimi sociálnymi balíčkami, aby tak podporila ekonomickú aktivitu a rast naštartovanie ekonomiky, vďaka ktorému by mohla aj ľahšie konsolidovať, pretože vyšší ekonomický rast, vyšší menovať by zabezpečil nominálne menšiu potrebu konsolidácie. Vláda to týmto a viacerými ďalšími opatreniami nerobí. Naopak, dusí túto ekonomickú aktivitu a nepomáha dlhodobej životnej úrovni nás všetkých.
Už dnes má Slovensku daňovo, najväčšie daňovo-odvodové zaťaženie práce v rámci, v rámci krajín V4. Konkrétne odvody tvoria až 44 % celkových, celkovej ceny práce. Jedine v Česku je to podobne 45 %. A zároveň patríme medzi tú takú opačnú neslávnu špičku vôbec v rámci krajín či OECD, alebo, alebo EÚ. A vláda sa, vláda sa zároveň neodhodlala na náročnejšie, teda odvážnejšie opatrenia, ktoré sú teda komplikovanejšie, ale pre ekonomický rast by boli naopak, naopak skôr prínosom.
A ešte by som sa rád dotkol jedného bodu, pán minister to spomínal v tom svojom predchádzajúcom prejave, je to tiež taký evergreen tejto politickej verejnej diskusie, že kto ten problém spôsobil. Lebo všetci kolegovia či už SMER-u, alebo HLAS-u, kdekoľvek prídem do diskusie, či už v pléne, vo výboroch alebo v médiách, stále počúvam, že ako každý ukazuje na toho druhého. Veď to oni spôsobili, my sme tuná noví, tak na nás zatiaľ neukazujú, ale, ale jedni na druhých. Toto, toto urobili oni a pozrite sa na nich a také, takýmto vzájomným obviňovaním sa snažia upútať pozornosť niekde inde. Tak pár dát pre pána ministra a všetkých.
Platí a nepopiera to ani, ani samozvaná sociálnodemokratická vláda, že verejné financie máme v komplikovanom stave, z pohľadu dlhodobej udržateľnosti patria medzi tú nesmutnú, teda smutnú špičku v rámci, v rámci všetkých krajín Európskej únie, ale máme veľmi jasne zdokumentované, že najväčšiu časť tohto nárastu, niekde okolo 80 % toho celého problému, spôsobila vláda SMER-u v roku 2016 až 2020. Páni bývalí premiéri aj ďalší predstavitelia SMER-u radi prezentujú taký jednoduchý fakt, že v roku 2019 sme mali jednopercentný deficit, dnes máme desaťnásobný, spôsobili ho hentí. Lenže nehovoria tú druhú, tú druhú stránku, že vtedy sme žili dobré ekonomické časy. Opäť, bol to, takto sa mal celý svet, nebola to žiadna slovenské nuansa, jednoducho ekonomike globálnej sa darilo, preto ekonomiky rástli, bolo ľahké udržiavať zdravé verejné financie a v tých časoch 17 krajín Európskej únie si šetrilo na, na budúce horšie časy, dosahovalo prebytky. Ten náš rozpočet bol deficitný, siedmy najhorší v Európskej únie. Tak nabudúce keď budeme hovoriť o jednopercentnom deficite, tak spomeňte aj tento kontext.
Druhý dôvod v rámci teda pôsobenia vlády SMER-u 2016 – 2020 bol, bola tá najdrahšia predvolebná kampaň, ktorú vtedy v roku 2020 vtedy pán premiér Pellegrini ohlásil tesne pred voľbami a tým, tým jedným z mnohých sociálnych balíčkov výrazne spôsobil tú dlhodobú neudržateľnosť verejných financií, ktorú v rokoch 2020 – 2023, teda prišli veľmi ťažké časy, celý svet žil v recesii, celý svet tvoril deficity, aj ten náš bol veľký. Áno, správne hovoríte, v niektorom bode dokonca až desaťnásobný oproti 1 % z roku 2012, ale nebol vyšší ako, ako inde vo svete. V priemere za štyri roky – ´20 až 2023, sme mali v porovnaní s priemerom Európskej únie, keď zrátam dokopy všetky štyri roky, nielen 2022, ktorý si vyberá pán minister bývalý Matovič, pretože mu to takto vyhovovalo, ale zarátam aj 2023, kde naopak budeme mať relatívne vysoký deficit kvôli, kvôli energopomoci a ďalším faktorom, tak dokopy tieto štyri roky sme hospodárili ako ekonomika lepšie ako Európska únia.
No a keď to zhrniem, vrátim sa teda konkrétne ku tomu lex konsolidácia, ktorú sme mali možnosť si prečítať, tak vláda si zvolila tú jednoduchšiu cestu krátkodobej konsolidácie na úkor budúcej prosperity. A neponúka systémové riešenie, ktoré by naštartovalo slovenskú ekonomiku, naopak, iba presúva existujúce zdroje, demotivuje podnikanie a brzdí ekonomický rast a vytvorí tak účet, ktorý zaplatia pracujúci a budúce generácie. A výsledkom bude, budú nižšie dôchodky a nižšie platy nás všetkých.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Šalitroš, za obdobie 1,1 % v tomto roku a 2,5 % v roku 2026. Tak ako som povedal v rozprave, pozrite si tú správu, tú správu. No veľmi jednoduchý interface, veľmi jednoduchý jazyk, zhrnutie je veľmi krátke, dá sa to veľmi ľahko pochopiť. A nie, nie deti týchto ľudí doplatia na takéto oparenia, ale, ale, ale naše deti a my zo svojich daní zaplatíme vaše sociálne opatrenia.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja musím poďakovať Števovi Kiššovi za vyčíslenie tých vysokých výdavkov, ktoré budú ako príspevok alebo respektíve pomoc ľuďom s hypotékou, pretože tieto príspevky mohli byť použité oveľa adresnejšie. Nízkopríjmové skupiny obyvateľstva naozaj nedostali hypotéky od bánk, pretože keď banky si zvážili svoje riziká, tak uvažovali aj nad tým, že môže dôjsť k zvýšeniu úrokových sadzieb. To znamená, že tie nízkopríjmové, ktoré naozaj potrebujú skutočnú pomoc a boria sa s chudobou, nedostanú tieto príspevky. A verím, že suma vyše, respektíve tých miliónov, o ktorých hovoril Štefan Kišš, mohli byť použité úplne iným spôsobom, úplne adresnejšie a ochrániť ľudí pred prepadom do zóny chudoby.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel položiť pánovi ministrovi jednu otázku, už som sa ju pýtal v rozprave ku skrátenému legislatívnemu konaniu k tomuto bodu, že aký problém tuto riešite, pán minister? Pretože ja, ja ho nevidím. Strana SMER už v predvolebnej kampani avizovala, že sa jedná o obrovský problém a potrebuje zachrániť státisíce ľudí pred, pred katastrofickými dopadmi hypoték. Z môjho pohľadu to bolo skôr šírenie poplašnej správy ako, ako skutočného problému. A konštatuje to aj Národná banka Slovenska: „Miera nesplácaných hypoték je na úrovni 1,1 %, čo je najmenej za posledné roky. Ani mierny nárast do roku 2026 sa stále nebude vymykať dlhodobým priemerom." Ten vrchol, ktorý nastane niekedy ku koncu roka 2026 a ´27, kedy budú tie refixy hypoték kulminovať, sa dostane niekde na úroveň 2,5 % tohto, tohto rizika, čo je ešte stále v rámci, v rámci dlhodobého priemeru. Tak prečo sme, prečo sme takýto problém neriešili doteraz a zrazu je to väčší problém ako, ako kedykoľvek predtým? A teda nesúhlasíte s týmto konštatovaním Národnej banky?
Druhá vec a takisto otázka na pána ministra, prečo hovoríte, že toto, že týmto opatrením riešite sociálny problém? Čo sa, čo sa tuto udeje, že nie tí najchudobnejší ľudia, ktorí, ktorí potrebujú pomoc od štátu a sociálnu politiku, dostanú takúto dotáciu, pretože najchudobnejší ani hypotéku nemajú, pán Šalitroš. Mnohí, ktorí sú v ťažkej životnej situácii, vôbec na trhu, vôbec nepracujú alebo pracujú za minimálnu mzdu a v živote by cez rizikové ohodnotenie v bankách vzhľadom na ich nízky príjem neprešli. A títo ľudia, ktorým ďalšou legislatívou, ktorú budeme prerokovať, zvýšite dane, tým najchudobnejším napríklad aj dane z tabakových výrobkov, z alkoholu a ďalšie, tak to zaplatia títo ľudia. A zaplatia to aj tí, ktorí platia za minim.... ktorí pracujú za minimálnu alebo nízku mzdu pod priemernou a týmto zvyšujete ešte okrem, okrem týchto spotrebných daní aj daň z práce cez vyššie zdravotné odvody. Takže sa pýtam, toto, toto je naozaj sociálne opatrenie?
A tretí bod, ak dovolíte, celé toto opatrenie nás stojí, nás stojí 130 miliónov, teda vláda to prezentuje v dvoch, v dvoch separátnych zákonoch. Jeden z nich daň z príjmu, ktorý prerokovávame teraz, druhý o dva body neskôr cez dávku úradu práce. Ja som si na výbore od pani štátnej tajomníčky vypočul, že teda sa to týka ix stotisíc ľudí, ktorí, ktorým sa zvýšia hypotéky, ale čakal by som od ministra financií, že okrem teda ľudí, čo je, samozrejme, veľmi relevantný pohľad, vidí aj tých 130 miliónov, ktorý minieme na takýto nafúknutý problém.
A čo je v tomto kontexte pre mňa najabsurdnejšie a podľa mňa by za to dostal vyhadzov akýkoľvek šéf firmy, ktorý, ktorý by s takýmto opatrením prišiel, že na túto dávku, ktorú bude dávať úrad práce s jedným z tých, jedným z tých troch komponentov tohto riešenia, ide minúť štvrtinu všetkých peňazí, ktoré sú na túto dávku alokované. Áno, čiže máme 130 miliónov dokopy na daňový bonus, plus dávku cez ÚPSVaR, dávka cez ÚPSVaR je rozpočtovaná v doložke vplyvov na 90 miliónov, a z toho 25 miliónov, čo je teda vlastne ešte viac ako štvrtina z tých 90 miliónov, ktoré ide cez ÚPSVaR, sa minie na administratívu, na 300 ľudí, ktorí budú túto dávku procesovať. Týchto 300 ľudí potrebuje počítače, potrebuje priestory, potrebuje softvér. Toto má pre mňa veľmi ďaleko od dobrého fungovania vecí verejných. Teda strana SMER alebo teda to bol skôr slogan strany HLAS, že chce, že chce silný štát, ale teda ak silný štát znamená väčší štát, tak toto týmto opatrením plníte.
Ďakujem pekne.

K pánovi Šmilňákovi len jedno drobné upresnenie. Samosprávy neprídu k 16 mil., lebo honorovali tie zariadenia poradenstva a prevencie niekde v rozsahu medzi 10 a 11 mil. a zo štátneho rozpočtu pôjde 16,2 mil., tak nejako si to pamätám. A teraz otázka je, či je to dobré alebo zlé. Ja na ňu odpoviem možno v rozprave v druhom čítaní detailnejšie, ale som presvedčená, že to bol dobrý krok zvýšiť ten príspevok štátu zhruba o tých 5 mil.

Ja teda ďakujem za, za reakciu, ja chcem upriamiť pozornosť, my tu naozaj riešime dve veci. Jedna vec je, čo spomenul aj kolega Majerský, to sú občianske preukazy, kde naozaj nie je problém na strane ministerstva, a to vidím vecnú, vecnú rovinu, a druhá sú tie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Ja som sa pýtal na samotnom výbore úradníkov, ktorí tam boli, že či sú splnené tie, tie podmienky, ktoré sú uvedené v návrhu toho skráteného legislatívneho konania, že či naozaj ideme niekomu odopierať dostupnú zdravotnú starostlivosť, či sú tu veľké hospodárske škody, alebo ide o bezpečnosť, a mne bolo povedané a spýtal som sa explicitne, bude niekomu zamietnuté, aby mal dostupnú, dostupnosť tej zdravotnej starostlivosti? Odpoveď bola nie, resp. bude tu akurát nesúladný stav zákonný. Ale to stále po tej formálnej stránke nespĺňa tie náležitosti skráteného legislatívneho konania. A problém to nie je, že my by sme tu boli nejakí formálni punditi, problém je to, že sa tu naozaj cez skrátené legislatívne konanie tlačia veci, o ktorých sa potom znemožňuje riadna diskusia a pripomienkovanie celého sektora, ktorý sa k tomu môže vyjadriť. Ďakujem.

Pán predsedajúci, pani ministerka, vážení kolegovia, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som sa chcel vyjadriť k samotnému skrátenému legislatívnemu konaniu, pretože máme tu taký nešvár, ktorý ja pozorujem už od minulej schôdze, že z môjho pohľadu nie všetky veci, ktoré musia ísť skráteným legislatívnym konaním, idú tým skráteným legislatívnym konaním. Podobne ako sme spájali dve rôzne veci minulú schôdzu, tak aj tuto ja vidím spájanie dvoch rôznych vecí. Ja vidím opodstatnenie nejaké meškajúce, že čo sa týka tých samotných občianskych preukazov, toto je zároveň ale meškanie, ktoré už sa teda, o ktorom vieme nejaký dlhší čas, takže tá moja otázka je, že či sme toto nemohli prebrať na novembrovej schôdzi a mohli sme tu ísť tým klasickým problémom, lebo toto je už vec, ktorú, o ktorej vieme niekoľko mesiacov. Ale zároveň teda ja priznávam, že objektívny fakt, čo sa týka tých rodných čísiel a, a samotných meškaní vo vydávaní preukazov, tu je.
Čo ale je problémom z môjho pohľadu, tým väčším, je to, že máme tu ešte jednu vec, tzv. uzatváranie dohôd o zdravotnej starostlivosti elektronicky, čo nie je až taká akútna vec, a to z rôznych dôvodov. To samotné legislatívne, skrátené legislatívne konanie odôvodňuje to, že prečo ideme týmto rýchlejším režimom, to, že by mohla byť obmedzená dostupná zdravotná starostlivosť a že by sa niekto k nej nedostal. To z môjho pohľadu nie je tak úplne pravda, pretože bolo by obmedzené to, že by sa tie elektronické záznamy niekam nedostali, naprí.. konkrétne čo sa týka uzatvárania tých dohôd o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a samotné poskytnutie zdravotnej starostlivosti by ohrozené až tak nebolo.
Ja to napríklad uvediem na, na tom, čo, lebo, čo hovorí samotný zákon, ako má byť novelizovaný v januári. On dokonca sám hovorí, že pri nefunkčnosti informačného systému poskytovateľa alebo nefunkčnosti národného zdravotníckeho informačného systému, alebo z dôvodov hodných osobitného zreteľa sa dohoda o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti uzatvára v listinnej podobe. To znamená, že zároveň ten zákon, ktorý sa mal novelizovať teraz od januára, hovorí o tom, že ak nejaké elektronické prostriedky nefungujú, tak zároveň tu máme možnosť ešte listinnej podoby, samozrejme, potom sa to má ešte uploadnúť do elekra... elektronickej formy, ale aj to, že nebude fungovať to, to samotné prenesenie do tej elektronickej formy, to neznamená, že tí zdravotníci nebudú poskytovať starostlivosť. Že príde pacient a povie, že má nejaký problém a zdravotník mu povie, že ja vás nevyšetrím, pretože vás to, vám to potom nemôžem preniesť do tej elektronickej formy.
Čiže toto je pre mňa, toto je pre mňa problém, ale chápem vecnosť, preto, preto ja oddeľujem. Chápem vecnosť toho, čo sa tu ide riešiť, chápem tie technické riešenia, akurát chcem apelovať na to, že vidím výrazný problém v tom, že už tu máme druhú schôdzu, máme tu druhý zdravotnícky zákon a spájame veľmi často v ňom veci, ktoré možno v nich vieme nájsť nejaké opodstatnenie, že prečo to potrebujeme riešiť, ale zároveň k tomu prikladáme aj veci, ktoré naozaj do toho skráteného legislatívneho konania nemusíme dávať. A preto aj náš postoj k tomuto samotnému zákonu, resp. k skrátenému legislatívnemu konaniu bude, bude negatívny, nemôžeme ho podporiť, budeme hlasovať proti a to práve kvôli tomu, aby sme tu nepodporovali ten trend, ten nešvár, že idú sa nejaké veci v skrátenom legislatívnom konaní robiť a rovno k tomu prihádžeme veci, ktoré možno nie sú až také akútne, alebo by sme mohli mať o nich normálnu diskusiu. Lebo v konečnom dôsledku veľmi deformujeme legislatívny proces, neumožňujeme klasickú diskusiu cez pripomienkové konania a v tomto ja vidím výrazný problém.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Ďakujem pekne.
No, pán Kalivoda, ja som v skutočnosti jedna z tých ľudí, ktorá žije v oblasti, ktorá je zasiahnutá environmentálnou záťažou, a aj sa tejto téme venujem roky, nie dni alebo mesiace, alebo možno týždne. A viete, ono je to také úsmevné hovoriť teraz o tom, ako je to naliehavý problém, keď je to problém, ktorý trvá naozaj desiatky rokov a bol prítomný za vlád SMER-u a teda vtedy, ako hovorím znova, zjavne to nepálilo. Momentálne sa nedeje žiadna mimoriadna udalosť a pre mňa aj ako obyvateľku takejto oblasti je absolútne kľúčové, aby sa najmä tá legislatívna úprava, ktorá sa prijme, no aby bola konečne správna a funkčná. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, ja budem dosť stručná, veľa dobrých myšlienok aj všeobecných princípov ku skrátenému legislatívnemu konaniu tu už padlo v rozpravách k predchádzajúcim bodom. Na dnešnom výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie sme počuli z úst jeho predsedu, že skrátené legislatívne konanie je potrebné, citujem, aby to bolo rýchlejšie, alebo preto, že tak robila aj predchádzajúca vláda. Preto pripomínam, že skrátené legislatívne konanie sa má použiť iba za určitých podmienok a z veľmi špecifických dôvodov, ktoré nie sú splnené, pretože aby to bolo rýchlejšie, ani prípadná zlá prax v minulosti medzi takéto dôvody nepatria. V predmetnom návrhu nejde o mimoriadne okolnosti, nie sú tu ani ohrozené základné ľudské práva a slobody alebo bezpečnosť, ani nehrozia štátu značné hospodárske škody. Ako dôvod pre skrátené legislatívne konanie z pozície ministerstva, teda nie tie, čo sme počuli na výbore, je spomínané riziko vracania eurofondov v prípade, ak by sa zároveň na sanáciu vymáhali aj prostriedky od vlastníka nehnuteľnosti. V ďalšom odseku sa zas spomína ohrozené právo na priaznivé životné prostredie, pretože súčasná úprava vraj úplne blokuje sanácie, vlastníci nehnuteľnosti vraj nie sú ochotní umožniť sanáciu. Len pripomínam, toto je stav trvajúci desiatky rokov a doteraz to nepálilo.
Ale ja sa pýtam iné: Ako to teda je? Hrozia tu milióny vrátených eurofondov, alebo sú envirozáťaže zablokované? Lebo obidve naraz tak celkom nemôže platiť. Ja by som teda naozaj chcela počuť, v koľkých prípadoch je štát v štádiu, že už-už mu vlastník poskytne tú finančnú náhradu a chcela by som to počuť konkrétne, nie len, že taká situácia existuje, a či by hrozilo podľa vašej interpretácie vracanie eurofondov. A naozaj konkrétne, číselne, kvantifikovane. Lebo ako som už viackrát upozorňovala, skutočné dôvody, prečo sa environmentálne záťaže neriešili ani pred prijatím tejto úpravy v roku 2022, tzn. naozaj desiatky rokov, sú úplne iné a o dosť komplexnejšie. Environmentálne záťaže ako také sú naozaj veľmi zložitá problematika, na ktorú sme len tak mimochodom nedostali ani dostatočný priestor na diskusiu na výbore, kde nám bolo oznámené, že musí skončiť do 55 minút a agendy bolo, samozrejme, viac než dosť. Súčasná úprava zákona sa pritom po poslednej zmene prijatej v skrátenom legislatívnom konaní stala dokonca predmetom podania na Ústavnom súde.
Takže naozaj apelujem, aby sme sa tejto problematike detailne venovali, so všetkým, čo k tomu patrí, čiže vrátane pripomienkovania zo strany orgánov verejnej moci či verejnosti. Skrátené legislatívne konanie preto jednoznačne nepodporíme. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Ako poverená členka, si dovoľujem prečítať zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedníčky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, ktoré sa konalo 6. decembra 2023.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedníčky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 130 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 130 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedníčky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky, teda všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 130 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo nula neplatných, teda všetky lístky boli platné.
Zo 130 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Pauly Puškárovej za predsedníčku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport hlasovalo za 118 poslancov, proti 2 poslanci, zdržalo sa 10 poslancov.
Podľa čl. 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 2 ods. 3 písm. b) a § 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na zvolenie predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bola za predsedníčku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport zvolená Paula Puškárová.
Overovatelia poverujú svoju členku Zuzanu Števulovú oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.