Videokanál klubu

Stále pani poslankyňa Jurík. A mňa mrzí, pán predsedajúci, že sa stále nepoznáme natoľko dobre, že by ste vedeli hneď tak z prvej, že som poslankyňa. Ale budem sa snažiť viac sa hlásiť do faktických, aby, aby sme si to nejako utriedili. Ďakujem pekne. (Potlesk.) A vôbec to neberiem v zlom, vôbec. (Reakcia z pléna.) Áno. Radšej teda poslankyňa Jurík ako poslankyňa Juríková. Ďakujem.
No, ale ja som teda chcela v tej faktickej povedať, že som donedávna pracovala v Európskom parlamente, konkrétne ako politická poradkyňa vo výbore CONT, čo je vlastne výbor budgetary control, ktorý sa okrem korupcie a právneho štátu venuje aj čerpaniu eurofondov, a teda poviem vám, že veľmi často som sa hanbila, nie tak za svoju prácu, ale za to, čo sa deje na Slovensku, pretože vždy, keď sa Slovensko spomínalo, tak sme boli vlastne tými zlými študentmi, nepoviem teraz študentkami a... ale teda prejdem k envirozáťažiam.
Najväčším problémom týchto envirozáťaží je už dlhodobo zlý manažment a ten, keď hovorím teda dlhodobo, tak hovorím hlavne o tom, že to je už od čias vlád Roberta Fica. A mňa mrzí, že namiesto konkrétnych a efektívnych riešení sa tu zas ide obchodovať a robiť veci nesystematicky a neefektívne, ale hlavne rýchlo. Pritom aj Inštitút environmentálnej politiky nás upozornil ešte v roku 2022, že Slovensko krátko pred koncom programového obdobia čerpá pomaly vyše 220-miliónový eurofondový balík na riešenie envirozáťaží. A mňa teda tak ani veľmi neprekvapuje, že prečo chceme veľmi rýchlo zrazu vyčerpať tieto peniaze a ako to chceme spraviť, ale teda mrzí ma, že namiesto toho, aby sme nastavili efektívne čerpanie všetkých týchto zdrojov, tak tu ideme robiť nejaký zákon, ktorý to vlastne vôbec nevyrieši. Pritom priemerne sa podľa dostupných informácií u nás sanuje... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo a tiež podporujem návrh pána Krátkeho na dopracovanie a vrátenie, teda na dopracovanie.
A tiež si myslím, že je veľmi dôležité aj v súvislosti s envirozáťažami sa teda pozrieť na to, akým spôsobom sa vôbec k tomuto zákonu mali možnosť vyjadriť ľudia, ktorých sa to týka, odborníci a odborníčky, a kde je tu vôbec skrytá tá motivácia súčasného vedenia ministerstva životného prostredia predkladať to v skrátenom legislatívnom konaní, pretože v tejto súvislosti ma tiež veľmi znepokojilo to, že minister životného prostredia Tomáš Taraba opäť otvoril tému výstavby kontroverznej vodnej priehrady Slatinka pri Zvolene, čo má byť práve z dôvodov vody pre jadrovú elektráreň v Mochovciach, no a vieme, že za celoživotný boj, v podstate od osemnástich rokov v skutočnosti dostala kedysi Bielu vranu pani Martina Paulíková, ktorá 30 rokov bojovala práve proti tejto výstavbe tej kontroverznej priehrady v Slatinke, ktorá by sa teda stavať nemala.
A ja mám pocit, že pán minister Taraba nám tu predkladá tieto zákony v skrátenom legislatívnom konaní preto, aby vlastne nemusel počúvať hlasy odborníkov a odborníčok z oblasti ochrany životného prostredia a ochrany klímy, ktorí bojujú či už teda proti environmentálnym záťažiam, alebo proti iným negatívnym javom na poli ochrany životného prostredia, lebo mám pocit, že so zmenou vedenia sa to ministerstvo životného prostredia bude iba odkláňať od tej ochrany, pretože navrhovať zákon v skrátenom legislatívnom konaní, ktorý zjavne nie je v prospech odstránenia environmentálnych záťaží a je skôr v prospech biznisov, je veľmi podobné, ako navrhovať, aby sa vystavala tá vodná priehrada Slatinka, a teda veľmi škodlivé pre nás všetkých a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pani Remišová, za váš príspevok aj za to, že ste sa dotkli tej témy Vrakune. Som pred vami hovorila, že ja som tam teda tiež nejaký čas žila a je to naozaj katastrofálna situácia pre miestnych ľudí, ktorí tam majú domy a záhrady.
Ale teda vo vašom vystúpení ma zaujala tá časť, kde ste poukazovali na tie biznisy a kšeftárenie a ten nie práve najpriaznivejší prístup tejto vládnej koalície k ochrane životného prostredia. A ja sa tak zamýšľam, že máme tu tieto skrátené legislatívne konania, nielen k tomuto zákonu a o envirozáťažiach, ale však celý tento škandalózny postup, ktorý sa týka rušenia ÚŠP a rozrieďovania ochrany oznamovateľov. A my predsa všetci dobre vieme, že najmä teda pri veciach, ktoré sa týkajú nie veľmi čestných konaní pri ochrane životného prostredia alebo skôr pri porušovaní ochrany životného prostredia, je tá ochrana oznamovateľov extrémne dôležitá, pretože sú tam mnohí čestní úradníci, úradníčky, policajti, policajtky, inšpektori a podobne, ktorým tiež veľmi záleží na tom, aby to naše životné prostredie bolo chránené, čisté, aby sa tam nediali tie envirozáťaže a podobne. Ale teraz, keď vidia, čo chystá táto vláda, ako ide buldozérom a rozrieďuje tú ochranu oznamovateľov, tak si povedia, že za tie spôsobené problémy im to v skutočnosti nestojí.
Čiže ja by som inak vyzvala aj poslancov a poslankyne vládnej koalície, aby si potom nabudúce, keď budú odôvodňovať tie skrátené legislatívne konania, zachovali tú česť a povedali nám otvorene, že na koho prospech vlastne tie skrátené legislatívne konania sú a na koho budú mať v skutočnosti pozitívne dopady, lebo Slovensko a jeho občania to nie sú.
Vďaka. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Ďakujem, pani poslankyňa Remišová, za váš príspevok. Myslím si, že je veľmi dôležité, že poukazujete nielen na samotný problém, ale aj na ľudí, ktorí sa znečistenému životnému prostrediu venujú alebo venovali.
Poznám mnoho ľudí a aj organizácií, a nebojím sa povedať že mi-mo-vlád-nych, ktorí sa naozaj úprimne a bez ohľadu na biznisový potenciál, bez ohľadu na množstvo vloženej energie, zjavne na rozdiel od pána Tarabu teda, čo sa týka biznisu, ale aj tejto vlády, zaujímajú o riešenie tejto témy, ktorá nás a našu spoločnosť kvári. Asi aj vieme, že podľa prieskumov našu mladú generáciu kvári téma ich budúcnosti naozaj silno. A súčasný minister životného prostredia to cynicky ignoruje.
Trocha čísel. Mladí ľudia pociťujú v súvislosti s klimatickou zmenou strach a úzkosť. Až 42 % Slovákov a Sloveniek vo veku 16 až 25 rokov má veľké obavy z dopadov klimatickej zmeny. Ale tu nejde iba o mladých ľudí, ide úplne o nás všetkých, o náš každodenný život, o kvalitu života, ktorá priamo vplýva na naše fyzické a duševné zdravie. Spomínaná napríklad vrakunská skládka je pozostatkom z chemickej výroby v niekdajšej Dynamitke a áno, ako hovoril kolega Sabo, je to teda ešte z polovice 60. rokov, kedy sa ochrane životného prostredia a možným následkom v budúcnosti nevenovala prílišná pozornosť. Ale že sa budeme musieť k takto jasnej téme nášho ohrozenia venovať a obraňovať naše životné prostredie pred samotným vedením ministerstva životného prostredia aj teraz v 21. storočí, na sklonku roka 2023, to je naozaj neuveriteľné, kde sme sa to ako krajina dostali. Od tejto vládnej koalície tento prístup k životnému prostrediu a našej spoločnej budúcnosti je neuveriteľne cynický.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
My sme rozporovali vlastne skrátené legislatívne konanie a bez toho, aby sme sa mohli zapojiť do diskusie a odpovedať pánovi ministrovi Tarabovi, keď nás označil za odľud, že niečo také akútne rozporujeme. Tak ja len chcem teda pripomenúť a ďakujem pani poslankyne Remišovej, že to spomenula, pretože skládka vo Vrakuni začala vznikať v polovici 60. rokov, hej, a teraz zrazu akútne rýchlo to potrebujeme vyriešiť. A keď sa vrátime späť, tak Robert Fico I, II, III mali koľko rokov času na to, aby začali riešiť tie envirozáťaže? Ale to nie je len o Žitnom ostrove, ktorý je teda naším národným klenotom, hej, tak sa tým hrdíme, že máme toľko krásnej pitnej úžasnej vody, a potom si dáte do toho vlastne opozitum, že tu máme Istrochem, máme tu, máme tu Vrakuňu, et cetera, et cetera.
Ale tento týždeň sme na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie sme brali na vedomie správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 2022. Prečo to spomínam? Zraniteľné oblasti, to sú tie oblasti, ktoré sú najviac kontaminované podzemnými a povrchovými vodami a kontamináciou dusičnanov, hej. To vieme, ako vzniká, z intenzívneho poľnohospodárstva, tak 30 % obcí a 64 % poľnohospodárskych pôd je zraniteľných na Slovensku. Celý Žitný ostrov, keď si pozriete tu mapu, je tam taký malý ostrovček pozitívnej deviácie, ale celý Žitný ostrov je, je v zraniteľných územiach. O tomto všetkom sa vie. Vie sa aj o skládke vo Vrakuni od 60., 80. rokov. Vie sa o tomto znečistení, tak ja sa teda pýtam, že kde bola, kde boli vlády Roberta Fica doteraz, keď mali dostatok priestoru na riešenie.
A čo chcem ešte povedať, keď mám čas, tak to už asi nestihnem. Ja oceňujem to, že rozpráva vláda Roberta Fica o tom, čo všetko chce spraviť. Ale my nepotrebujeme, čo chce spraviť počuť, my potrebujeme vedieť, ako konkrétne to chce spraviť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Pani poslankyňa Remišová, vy ste veľmi správne spomenula Žitný ostrov vo vašej rozprave. Ja ako dnes už končiaci starosta Hviezdoslavova, ktorý, alebo Hviezdoslavova, ktorý je vstupnou bránou na Žitný ostrov, som si špeciálne jednu vec pozrel práve teraz v programovom vyhlásení vlády a v tom 88-stranovom vyhlásení programovom, hádajte, prosím vás, pani poslanci vládnej koalície, koľkokrát tam slovo Žitný ostrov spomínate. Skúste schválne povedať číslo. Tak je to naše národné bohatstvo, jediné svojho druhu v rámci strednej Európy, tak predpokladám, aj vy určite predpokladáte, že ste sa mu náležite venovali. Skúste naozaj porozmýšľať a povedať. Ja vám pomôžem, spomínate ho tam nulakrát. Nulakrát Žitný ostrov v 90-stranovom PVV. Preto vás prosím, aspoň majme k sebe takú elementárnu úctu a netvárme sa tu, že vám na tom životnom prostredí aspoň trochu záleží. Vy sa to nesnažíte dokonca ani len predstierať, ani len predstierať. Je to naozaj neuveriteľné!
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Tak vláda sa rozhodla, že verejnosti vezme čas na to, aby si stihla uvedomiť, že tu v skutočnosti nám rozoberajú právny štát, tak my ten čas verejnosti musíme vrátiť, aby, aby si stihli uvedomiť, čo tu robíte, aby s tým dokázali niečo potom robiť. A že to... (potlesk), a že to musíme robiť týmto spôsobom, to je len výsledok arogancie vašej moci, lebo s nami nechcete riadne a vecne diskutovať, rozčuľujete sa tu nad tým, že chceme porušovať rokovací poriadok podľa vás, a nevadí vám, že zneužívate skrátené legislatívne konanie na dosahovanie vlastných subjektívnych záujmov, takže to budeme musieť robiť takto, aby verejnosť dostala čas a priestor. A zbytočne prikyvujete, tou aroganciou a tým, ako sa tu medzi sebou bavíte a ako dávate najavo, že to, čo tu zaznieva, nie je dôležité, len ukazujete svoj strach. Strach o samých seba. (Potlesk.)

Ďakujem, pán Pročko, za vaše vystúpenie, tiež ma veľmi zaujíma téma environmentálnych záťaží a bola by som veľmi rada, keby sme v skrátenom legislatívnom konaní prerokuvávali návrhy zákonov, ktoré by aj reálne v tejto téme pomáhali, lebo som teda desať rokov žila tuto neďaleko vo Vrakuni, kde vieme, že je veľký problém so skládkou chemického odpadu, a teda keby tu bol pán minister, tak by som sa ho rada spýtala, ako napríklad táto skládka bude, alebo teda tento zákon v skrátenom legislatívnom konaní prispeje k riešeniu tejto environmentálnej záťaže, lebo je to tam naozaj katastrofálne. Ľudia nemôžu používať studne ani na zalievanie teda svojich záhrad a podobne a veľmi dlho sa čaká na to riešenie. Takže dobré, že na to upozorňujete.
A ďakujem aj na to, že nás upozorňujete, aby sme využívali faktické poznámky, keďže to pomaly začína byť jediná možnosť, ktorú tu ako opoziční poslanci a poslankyne máme, aby sme sa mohli nejakým relevantným spôsobom zapájať do tej diskusie a využívať naše práva, ktoré máme v rokovacom poriadku, keďže tie procedurálne návrhy zjavne nemajú svoj význam a diskusie na výboroch sú také, aké sú. Takže vďaka za to. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Hlina, ja som reagoval aj v mojej predchádzajúcej faktickej poznámke na pani poslankyňu Remišovú s tým, že odbory starostlivosti o životné prostredie by nemali spadať pod okresné úrady a pod ministerstvo vnútra, ale pod vecne príslušné ministerstvo, to znamená pod ministerstvo životného prostredia. Ale tu sa musím zháčiť a možno sa aj ospravedlniť, lebo to by znamenalo, že by mal na ne dosah pán Taraba. Čiže teraz neviem, že vlastne čo je lepšie, že to je taká Sophiina voľba, je to z dažďa pod odkvap, že či nehať to životné prostredie v rukách Tarabu, alebo tie odbory vecne príslušné v tomto prípade, alebo ich nehať v rukách pána Eštoka, že to naozaj človek si má problém vybrať, lebo to je naozaj veľmi-veľmi ťažké a veľmi zložité. Tak, tak neviem, no ale v každom prípade asi budeme musieť hľadať nejaké možno iné ministerstvo, ktoré nie je tak toxické ako zrovna tie ministerstvá alebo tí, tí ľudia, ktorí ich v súčasnosti vedú a valcujú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
No ja ešte nie som kovaný politik ani nie som odborník na enviroproblematiku, ale napriek tomu som cítil, že mal by som tu niečo povedať v tej faktickej poznámke, a to to, že ja som sem naozaj prišiel s tým, že tu niečo budeme reálne, reálne riešiť, argumentačne podopierať a snažiť sa pomôcť tej koalícii skvalitniť, možno zlepšiť, možno upresniť ich určite v dobrej miere, dobrej mienke tvorenú legislatívu. Ale vidím, že naša snaha je tu absolútne nula, niekto má... ja sa cítim, v živote som sa necítil tak zbytočný jak tu. Sedím, počúvam – a nič. Nič, nič, nič. Až prišiel pán Hlina a vysvetlil mi problém tohto zákona predkladaného v skrátenom legislatívnom konaní. A dospel som k názoru, že nebyť tých super veľkých, bohatých ľudí, ktorým vadí tá záťaž, tak určite by nepredložili v skrátenom, aby pomohli tým malým maloroľníkom alebo malým ľuďom, ktorí nemajú na to odstránenie envirozáťaží. Čiže oni, tí malí, môžu fakt ďakovať tým veľkým, že možno sa im nejak pomôže, lebo bez nich by to zrejme určite nebolo a určite nie v skrátenom legislatívnom konaní.
Takže toľko z mojej strany, ďakujem. (Potlesk.)