Videokanál klubu

Chcem upriamiť pozornosť tohto pléna aj na to, aj teda v súvislosti s tým, ako vystúpil môj kolega, že včera diskutovala o návrhu štátneho rozpočtu aj o konsolidačnom balíčku tripartita. Aj odbory, aj zamestnávatelia vyjadrili nesúhlas aj so spôsobom konsolidácie, aj s návrhom štátneho rozpočtu. To, že s ním nesúhlasili, je normálne, lebo odbory vždy chcú viac výhod pre zamestnancov a zamestnávatelia pre zamestnávateľov. Ale tento raz to bolo trochu iné. Je zaujímavé, že formulovali rovnaké výhrady, ako v tomto pléne urobil Štefan Kišš a ako to pred tým urobil pán Sulík. A teda zhrnula by som to asi tak. Namietali proti tomu, ku komu smeruje sociálna pomoc a v akom rozsahu a akým spôsobom a v akom rozsahu sa konsoliduje. A teraz otázka znie, kto okrem politickej koalície podporuje tento systém konsolidácie štátneho rozpočtu. Zdá sa, že nikto.

Ja chcem nadviazať na to, čo hovoril kolega Števo Kišš, tu ide naozaj o prejedanie budúcnosti. My kradneme budúce dôchodky budúcim dôchodcom. My dotujeme plošne energetickú pomoc 1,25 mld. na nabíjanie Tesiel na zohrievanie bazénov, je nám to úplne jedno. Ale na druhej strane napríklad vláda úplne ignoruje, že tu máme dlh nemocníc, ktorý sa šplhá k 1 mld. eur. Dnes už voči nám vedie Európska komisia konanie, kde nám hrozia ďalšie pokuty z omeškania týchto dlhov. To znamená, že vláda napríklad sa nepozerá na to, že budeme ešte v zdravotníctve, konkrétne cez dlh nemocníc, prejedať alebo prežierať ešte viac naše peniaze. To znamená, že za každý deň, čo budeme meškať so splatením pohľadávok nemocníc, budeme dostávať pokutu 50-tisíc eur. To znamená, že nám na hlavu za chvíľku možno spadne 1 mld. pohľadávok, ktoré nám tu visia vo vzduchu, 700-tisícová pokuta a do toho ešte 50-tisícová denná pokuta za každé omeškanie. Teda ja by som chcel aj odporučiť, že chcel vidieť teda možno namiesto takého plošného prejedania alebo neadresnosti tých opatrení, chcel by som možno vidieť opatrenia, ktoré nám toto vyriešia, aby sme neprejedali tú budúcnosť ďalej.
Ja zopakujem to, čo som hovoril predtým a je to priama reakcia na Števa Kišša, to koľko dávame napríklad do štrukturálnych tendrov zdravotníctva. My za poistencov štátu financujeme ich sumou, teraz už po zvýšení 50 eur mesačne. To znamená, dávame za tehotné ženy, za nezamestnaných, za deti, za dôchodcov a napríklad Česi, naši vedľajší susedia, dávajú túto sumu 80 eur. Oproti verejné výdavky na zdravotníctvo, máme stále možno tretinové až polovičné oproti priemerom alebo tým najlepším krajinám a, naopak, neriešime tie problémy, aby sme ešte, ešte ďalej zväčšovali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem aj tebe za tvoj príspevok, Števo. Chcem len adresovať to, čo si povedal vo svojom príspevku, že pán minister neprišiel na výbor a potom výbor nebol uznášaniaschopný. Ono je to tak trošku symptomatické vlastne pri tejto koalícii a nie je to otázkou iba nášho výboru. Števo, stalo sa to napríklad aj na našom výbore pre pôdohospodárstvo, životné prostredie, stalo sa to na ďalších výboroch, že pri tom rozbehnutom legislatívnom valci na odbornú, vecnú, profesionálnu debatu jednoducho nie je chuť, nie je chuť ako na výboroch, nie je chuť tu v pléne. My sa tu rozprávame sami medzi sebou, rozprávame ako keby do steny, takže chcem ťa, Števo, podporiť a zároveň aj podčiarknuť to, čo si vo svojom vystúpení povedal.
Táto vláda neponúka víziu budúcnosti, neponúka silnejší ekonomický rast, neplní svoj predvolebný sľub stabilizovať verejný dlh. Neprináša ani rast životnej úrovne iba v duchu hesla "Škatule hejbejte se!", prerozdeľuje už existujúce zdroje a dovolím si to povedať aj tak, že kradne peniaze ľuďom v produktívnom veku, kradne budúcim generáciám a ja by som chcel naozaj vedieť, že ako sa cítia tí mladší poslanci a mladšie poslankyne tejto koalície, že ako sa svojim rovesníkom vlastne chcú pozrieť do očí a povedať im, alebo teda vysvetliť im, že im ukradli zdroje a ich budúcnosť.
Ďakujem za tvoj príspevok, Števo.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegovia, kolegyne, ja osobne som veľmi rozčarovaný z toho, ako sa tohtoročný rozpočet alebo to, čo voláte konsolidácia, pripravuje z hľadiska obsahu aj z hľadiska procesu. Pán minister sa jednak aj nechal počuť, aj, aj to vidíme, že zatiaľ teda nepatrí k tým členom a členkám vlády, ktorí prišli na ministerstvo a ho tam personálne vyplienili, nechal si, pokiaľ viem teda, ak nie všetkých, tak väčšinu aj kľúčových ľudí, ktorí tam pracovali, dokonca dvoch z nich povýšil na štátnych tajomníkov, resp. štátnu tajomníčku a ministerstvo financií aj má celkom takú povesť už historicky, že je známe relatívnou odbornosťou. Ale čo som si istý a poznajúc aj, aj týchto kolegov a kolegyne, že túto konsolidáciu nepripravovali ľudia na ministerstve, pripravovala ju centrála SMER-u, a tak to aj vyzerá. Tento rozpočet je konzistentný s programovým vyhlásením vlády v tom, že nám neponúka budúcnosť, neponúka nám víziu, vyššie platy, neponúka nám vyššie dôchodky, nám budúcim dôchodcom, ale dokonca ani súčasným a neskôr vysvetlím prečo. Len zaplatáva diery, prerozdeľuje existujúce zdroje, vyberá ich z jedného vrecka, dáva ich do druhého. A Robert Fico ani celá vláda SMER-u neostala nič dlžná svojej povesti, ďalej oberá budúcich dôchodcov, oslabuje ekonomickú aktivitu, nepodporuje ekonomický rast a neplní si svoj sľub stabilizovať dlh. Naopak. Dlh a obzvlášť jeho splátky za štyri roky viac ako zdvojnásobí. Som rád, že môžme dnes aj s pánom ministrom o tomto hovoriť, on, škoda, že neprišiel včera na výbor, myslím si alebo teda minulý týždeň teda avizoval, že pristúpi poctivo k tejto diskusii a ja som čakal, že sa o týchto odborných argumentoch, na ktorých predsa len toto je politickejšie fórum plénum Národnej rady a čakal som, že sa o nich porozprávame, ale nemali sme tú možnosť. Dokonca ani na úplne jednoduché alebo teda nejaké základné otázky, ktoré som položil, som včera nedostal odpoveď a nakoniec teda výbor nebol ani uznášaniaschopný a neschválili túto legislatívu. Ale budem rád o týchto otázkach diskutovať či už na tomto fóre v pléne, alebo na ďalších, keď budeme mať možnosť, pretože je to v záujme všetkých občanov.
Niekoľko bodov. Asi najdôležitejší parameter tejto legislatívy a vôbec pripravovaného teda rozpočtu, o ktorom budeme ako o dokumente rokovať čoskoro, je zadlžovanie a prejedanie. Vláda sa zväzuje zatiaľ teda verbálne, resp. z tých čísel, ktoré sa dajú vyčítať zo, z rozpočtu takej minimálnej konsolidácii, ktorú teda premiér Fico nazval, že to bude maximálne 0,5. Prakticky to znamená, že jednak si vláda v tomto bode neplní programové vyhlásenie vlády, v ktorom sľubuje stabilizáciu dlhu. Podľa trajektórie teda deficitov, ktoré si lex konsolidácia a rozpočet stanovujú, bude dlh počas volebného obdobia najbližších štyroch rokoch rásť z 57 percent HDP na 64. Ale o už to samo osebe teda nie je plodenie sľubu, ale čo je na tom ešte horšie, že ešte výraznejšie budú rásť splátky dlhu. Dnes platíme za dlh 1,2 miliardy eur, v horizonte štyroch rokov to bude dva a pol miliardy, ak vláda teda sa bude držať tejto trajektórie, ktorú, ktorú si stanovila, čo je teda viac ako dvojnásobok.
A čo by sme si tak mohli kúpiť za 1,3 miliardy? Už na tomto mieste som hovoril, že napríklad jedna nemocnica Rázsochy stojí približne miliardu, celý úsek Turany - Hubová je tiež za miliardu. Alebo predstavte si, minulý týždeň sme schválili trináste dôchodky, tie vo veľkosti, tak ako sme ich schválili na tento rok, boli 400 miliónov. Keby sa vláda zaviazala ku rozumnej konsolidácii takej naozajstnej, tak by v treťom a v štvrtom roku vlády mohli mať súčasní dôchodcovia trinásty dôchodok, štrnásty dôchodok aj pätnásty dôchodok. Z týchto peňazí, ktoré, ktoré by sme mali za predpokladu, samozrejme, ostatných podmienok. Alebo také zvyšovanie platov učiteľov navrhnuté na 170 miliónov ročne, tak prerátajme si asi, o koľko viac alebo rýchlejšie by sme, by sme mohli napríklad učiteľom zvyšovať platy. Alebo akýmkoľvek iným profesiám, ktoré, ktoré potrebujem. Ale nie. My ideme prejesť peniaze dnes, lebo zajtra žiadne zajtra neexistuje.
No a prečo vlastne by sme mali konsolidovať? Tak veľmi často sa hovorí o, samozrejme, o nejakých pravidlách EÚ, ktoré teda si doteraz ani vláda SMER-u napriek tomu ako vokálne hovorí o Európskej únii, nedovolila porušiť, pretože tie reputačné aj finančné škody, a to sme videli zase v iných krajinách, môžu byť veľmi vážne a nie úplne by to museli rozchodiť ani politicky, takže tie sa snaží ako-tak dodržiavať.
Potom druhá vec alebo druhý dôvod, prečo to robiť, je naša národná legislatíva. Ľudovo nazývaná dlhová brzda, resp. zákon o rozpočtovej zodpovednosti hovorí o nejakých parametroch, ktoré potrebujeme spĺňať na, pri zadlžovaní. A novinka, ktorú teda koalícia SMER-u zatiaľ nezažila, sú tzv. výdavkové limity, ktoré sú predmetom zákona o rozpočtovej zodpovednosti a hovoria, že by sme mali konsolidovať o nula celá, minimálne o nula celá päť štrukturálne ročne. Nie som si istý, či si to na ministerstve financií teda dobre zrátali alebo v centrále SMER-u, neviem, ale zatiaľ to nevyzerá, že by vláda splnila tieto národné výdavkové limity. Dozvieme sa to čoskoro, pravdepodobne budúci týždeň, pretože keď dostaneme samotný dokument, rozpočet, budeme vidieť, či spĺňa aspoň tieto národné pravidlá. Som skeptický, ale dáme tomu, dáme tomu šancu, počkáme si. Porušenie tejto legislatívy by znamenalo opäť sankcie z Bruselu, pretože ku tejto národnej legislatíve sme sa zaviazali v pláne obnovy. Je to jeden z míľnikov, jedna z reforiem plánu obnovy a jej spätné porušenie by znamenalo stámiliónové sankcie, a to je opäť veľmi veľká reputačná a finančná škoda pre vládu SMER-u.
No a tretia, najdôležitejší dôvod, prečo máme konsolidovať, je dôvera. Dôvera najmä teda finančných trhov, pretože sme zadlžená krajina a závisíme od našich veriteľov. Od inštitúcií, ktoré nám, ktoré nám požičiali peniaze, aby sme mohli vyplácať všetky dôchodky, dávky vôbec, aby mohla bežať krajina, aby sme mohli svietiť, kúriť a finančné trhy sú nevyspytateľné a ukázali nám to v piatok večer.
Agentúra Fitch nám znížila rating. Teda presnejšie ľudia z agentúry Fitch, ľudia z agentúry Fitch prišli na Slovensko, pozreli si lex konsolidácia a povedali si, že toto nie a znížili nám rating a veľmi explicitne to hovoria v prvej vete svojho hodnotenia. Predtým nás hodnotila agentúra Standard & Poor's, tuším, že aj Moody's, ale určite Standard & Poor's aj Moody's. Tí nám neznížili rating pred mesiacom, ale ešte nepoznali tú tzv. lex konsolidácia. K tomu sa dostanem. Ale vo svojom hodnotení veľmi, veľmi jasne povedali, čo od Slovenska, od verejných financií očakávajú. Teda povedali, že za predpokladu, že splníte takéto podmienky, tak ostanete v ažurite to naše hodnotenie, teda ich hodnotenie sa nemusí zmeniť. Myslím, že niekedy na jar prídu znovu, ale teda kedykoľvek to bude, som si istý, že veľmi konkrétne sa pozrú na naše verejné financie a budú reflektovať túto situáciu. A tieto agentúry sú jeden, jeden z krokov, by som to ilustroval ako, ako domino. Predstavte si postavené kocky, ktoré, keď sa spustia, tak sa nemusia zastaviť. Hovorili sme to v kampani, hovorili sme to my ako Progresívne Slovensko ako opozícia na mnohých fórach, v tomto pléne. Nespúšťajte toto domino, pretože nás to bude stáť draho.
No a čo urobila vláda SMER-u, pán Fico, pán Kamenický, spustili toto domino a my sa teraz pozeráme, ako, ako tieto jednotlivé kocky padajú. Ešte nespadla posledná, stále to môžme zachrániť, ale, ale sme na tejto ceste. Takzvanej gréckej ceste, na ktorú si vláda šľapla plným, plným plynom. Áno, sme, však veď... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán minister, nevyrušujte, prosím vás. Čo skáčete do reči, keď chcete, sa prihláste.

Kišš, Štefan, poslanec NR SR
Ja som okej, ja rád podiskutujem s pánom ministrom, ja s tým nemám problém. Ďakujem.
Áno, sme na tejto gréckej ceste, ale teda keď ma k tomu vyzývate, mal som to tuná na konci svojho prejavu, tak to zopakujem teraz, pretože ja som tu už niekoľkokrát hovoril, dokonca som to hovoril pri tomto, pri tomto pulte, ale predstavitelia SMER-u aj HLAS-u konkrétne ďalej opakujú, opakujú to isté, že teda kto môže za to, že sme na gréckej ceste. Tak si to, si to poďme zopakovať. Predstavitelia SMER-u a HLAS-u sa radi chvália tým, že mali v roku, teda na konci tej svojej predchádzajúcej vlády mali deficit 1 %, konkrétne za rok 2019 to bolo 1,1 %. To je síce pravda, ale nehovoria, že sme žili dobré časy, že v skutočnosti tento deficit bol siedmy najhorší v Európskej únii a 17 krajín Európskej únie malo v tom čase prebytky, šetrilo si na ťažšie časy, ktoré v ekonomike spravidla vždy prídu. A v tomto prípade prišli ešte veľmi intenzívne covid, energetická kríza a vojna Ruska na Ukrajine a podobne. Naše verejné financie zastihla nepripravené, a preto teda sa tuná bavíme o gréckej ceste. A nielen tie deficity boli vysoké na tie pomery, ktoré sme žili vtedy, ale zároveň v roku 2020 sme zažili asi najdrahšiu predvolebnú kampaň, ktorú si pamätáme, keď ten balíček, vtedy premiéra Pellegriniho a ministra Kamenického, výrazne zvýšil tzv. dlhodobú udržateľnosť. To nevidíme v deficite 2019, 2020 ani teda v ďalšom, ale vidíme to v tzv. dlhodobej udržateľnosti, v ktorej sme v najhoršom pásme, v tom vysoko rizikovom, do ktorého nás dostala predvolebná kampaň spolu s týmto, na vtedajšie pomery, relatívne vysokým deficitom. A od tohto bodu, od roku 2020, lebo dá sa povedať, že tam je začiatok tejto gréckej cesty v skutočnosti, sme sa síce nezlepšili vládou OĽANO a spol., ale ani nezhoršili. Jednoducho v tých najhorších pásmach sa nachádzame odvtedy.
Takže chcel by som teda opäť zdôrazniť, že za grécku cestu, za súčasný dlh a dlhodobú neudržateľnosť slovenských verejných financií môže vláda Roberta Fica a Petra Pellegriniho v roku 2016 a 2020. Sú na to veľmi explicitné dáta, veľmi jasne zdokumentované. Ja budem rád, keď prestanete verklíkovať takúto, takéto zavádzanie a obviňovať iných.
Späť k tomu, čo som chcel povedať. Vláda nás nielen zadlžuje, ale a to samozrejme súvisí, konsolidáciu iba predstiera a predstiera ju takýmto spôsobom, že až do októbra bol odhad Rady pre rozpočtovú zodpovednosť pre deficit v tomto roku 5,6 % HDP. Ten najaktuálnejší, povedzme, neviem, minulotýždňový, alebo ako to nazvať, odhad bol 6 %, pretože ako dobre viete, schválili sme si tuná nejaké trináste dôchodky, nejaké ďalšie opatrenia sa udiali. A ten posledný odhad a nielen legislatívne, možno, treba povedať, jednoducho udiali sa zmeny, ku koncu roka sa viacej míňa a tak ďalej. A posledný odhad bol 6 % HDP deficit na tento rok 2023, áno.
Po včera zverejnenom rozpočte sme sa dozvedeli, že odhad, deficit na tento rok je 6,5 % HDP, a tá tzv. konsolidácia ráta na budúci rok so 6-percentným deficitom, teda presnejšie 5,97 sme si prečítali, ale to ešte sa bude určite prerátavať, jednoducho vláda neráta so žiadnou konsolidáciou ani dokonca, ani takto na papieri a prečo má odhad v tomto roku 6,5 %? Odpoveď je v účtovníctve, účtovným trikom, ktorým si chce zaúčtovať energopomoc iným spôsobom, ako, ako by mala, si opticky zvyšuje deficit v tomto roku, pretože energopomoc za niečo vyše 1 mld. mala byť, teda je čiastočne preplácaná z eurofondov a mala byť celá refundovaná v roku 2023 a vláda teraz skúša, že časť tých eurofondov akože vykáže v budúcom roku, čo účtovnícky znamená, že väčšiu časť toho, tej energopomoci v roku 2023 akože zaplatíme zo štátneho rozpočtu, a tým pádom by sme mali vyšší deficit v roku 2023, pretože EÚ zdroje sa vynetujú jedna k jednej alebo teda takmer jedna k jednej, v každom roku nezvyšujú deficit.
Takže účtovníckym trikom nám vláda chce ukázať, že bude konsolidovať toto klamstvo. Ešte by som sa rád dotkol dvoch najväčších opatrení, ktoré táto lex konsolidácia obsahuje. Prvým sú dôchodky, ako som spomínal, vláda v skutočnosti nepomáha ani súčasným dôchodcom, teda, samozrejme, to tak komunikuje, snaží sa im tak trošku zakryť oči tým, že ako viete, sme tu minulý týždeň schválili nejaké trináste dôchodky za 400 mil., ale tým, že nás zadlžuje, tak jednoducho niekde, niekde sa to bude musieť krátiť. Ak by došlo k tomu najhoršiemu scenáru, a to by bol, nerád to vyslovujem, ale bankrot podobný tomu gréckemu, ktorý nastal pred cca vyše cca 10 rokmi, ako výsledok Gréci museli urobiť, je, že teda okrem mnohých iných vecí, ale teraz len čo sa týka dôchodkov starobných, museli znížiť dôchodky o tretinu. To znamená, nemali by ten trinásty, štrnásty a pätnásty dôchodok, keby sa správali zodpovedne, ale nemali by, nieže by nemali trinásty, ale nemali by, koľko je tretina z trinástich, povedzme, že štyri, takže nemali by trinásty, dvanásty, jedenásty, ani desiaty dôchodok, nieže tí starobní dôchodcovia.
Toto je najhorší scenár, ktorý môže nastať, ale vláda k nemu smeruje.
No a čo sa týka budúcich dôchodcov, teda nás, tých teda, čo sme teda v druhom pilieri, na Slovensku je ich 1,8 mil., tak tým vláda berie dôchodky už dnes, teda tie budúce, samozrejme. Doterajšie kroky SMER-u a tomu, a tým neostal Robert Fico nič dlžný svojej minulosti, svojich predchádzajúcich vlád. Doterajšie vlády SMER-u budúcim dôchodcom tými častými a nešťastnými zmenami v dôchodkovom pilieri druhom znížila dôchodky. Priemerný štyridsiatnik, muž s priemerným dôchodkom, s priemernou mzdou bude mať kvôli minulým opatreniam predchádzajúcich troch vlád o 130 eur menší dôchodok. Presun príspevkov z druhého piliera z tých päť, resp. podľa zákona to malo ísť na šesť, dnes platného, naspäť na 4 % berie budúcim dôchodcom, sporiteľom v druhom pilieri, dôchodky o ďalších niekoľko desiatok eur, v závislosti od toho, kto ste, vek, príjem, pohlavie a podobne.
Ja by som bol rád, keby sme sa aspoň takýmto najbrutálnejším zásahom do našich príjmov a našich dôchodkových li... a v ústnej rozprave predložím aj pozmeňovací návrh v tomto duchu. To je, čo sa týka našich budúcich dôchodkov.
A druhé najvážnejšie opatrenie, ktoré v tomto lex konsolidácia môžme vidieť, sú zdravotné odvody. Vláda ich zvyšuje aj napriek tomu, že už dnes sú pomerne vysoké. A naopak pre naštartovanie ekonomického rastu, zlepšenie pracovných podmienok, vyššie platy, naopak potrebujeme znižovať odvody a zatiaľ vôbec, zaťaženie práce. Je to jedna z najhorších možností, ako konsolidovať verejné financie. Už dnes má Slovensko najväčšie daňové odvodové zaťaženie v rámci V4. Odvody tvoria najväčšiu časť príjmov, teda daňových príjmov pre štát, približne 44 % a je to veľmi vysoká úroveň aj medzinárodne. A, samozrejme, už to tu odznelo, odzneli tie praktické dôsledky, koľkí zamestnávatelia budú mať s takýmto spôsobom problém tvoriť nové alebo nové pracovné miesta, alebo, alebo zvyšovať platy existujúcim zamestnancom.
Vláda, keď to zhrniem, si zvolila takú jednoduchšiu cestu, samozrejme, ako teda nás neprekvapilo, krátkodobej akože konsolidácie na úkor budúcich generácií, budúcej prosperity a neponúka systémové riešenie, ktoré by naštartovali ekonomiku, naopak iba presúva zdroje, demotivuje k podnikaniu, k inovatívnosti, brzdí ekonomický rast a vytvára tak účet, ktorý zaplatíme my všetci, pretože vládu nezaujímajú budúce generácie ani ich nikdy nezaujímali.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja by som sa chcel vyjadriť k tej, k tomu aspektu tých zdravotných odvodov, ktoré tu spomínal kolega Sulík. My sme krajina, ktorá dáva do zdravotníctva osem miliárd eur. Ono sa to môže zdať príliš veľa, ale keď sa pozrieme na tie ostatné krajiny, teda tento rok to bolo sedem miliárd, budúci rok to bude osem miliárd. Keď sa pozrieme na vedľajšie krajiny, napríklad na také Česko, tak my sme jedna z krajín, ktorá dáva do zdravotníctva že najmenej peňazí, o tretinu menej, ako, ako je bežný priemer Európskej únie. Aj keď si to porovnáme s Čechmi, tak dávame o toľkoto menej. Z tých ôsmich miliárd eur cca, čo teda plánujú ísť do zdravotníctva najbližší rok, trištvrtinu donesú ekonomicky aktívni poistenci, teda, teda pracujúci. My ideme týchto ľudí ďalej zaťažovať ešte o jedno percento vyššiu sadzbu na strane zamestnávateľov, čo teda aj v dôvodovej správe kolegyňa Cigániková to, to spomenula, že zvyšujeme ďalej odvody, ale ten výber bude ešte menej efektívny.
Ale na druhej strane, keď sa na to pozrieme, tak za, za ekonomi... za, za ekonomicky neaktívnych poistencov, to sú teda tehotné ženy, to sú nepracujúci, to sú deti, to sú dôchodcovia, dávame, teraz sa tam dostaneme na, 55 eur platíme za nich poistné. Naproti tomu, ekonomicky aktívni platia minimálne odvody 90 eur. Keď sa pozrieme na Česko, tak tento štátny príspevok je stále o tretinu menší. To znamená, že my tu rozprávame o tom, že chceme lepšie zdravotníctvo, chceme stavať nemocnice, chceme platiť nejaké lieky inovatívne, keď tu vybehnú a, a riešime to potom v médiách, ale zároveň, ten štát si nevie splniť svoju povinnosť a nevie do toho zdravotníctva za... zainvestovať viac.
A, a ja si, ja si dovolím tvrdiť, že namiesto toho, aby sme, kolegovia toto spomínali, platili plošne energie, nabíjanie Tesiel alebo vyhrievanie bazénov, tak si myslím, že tieto peniaze by napríklad mohli smerovať do zdravotníctva, kde to štát dlhodobo ignoruje.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pán Sulík, vy ste spomínali, že tento konsolidačný balík je žmýkaním ľudí, ktorí v tejto republike tvoria hodnoty, súzniem s tým a áno, lex konsolidácia je, ja si to predstavujem ako odšťavovač alebo ako čiernu dieru budúcnosti alebo, a to si musíme povedať, tak ako to je, je to spaľovanie peňazí ľudí v produktívnom veku a ono to už vlastne aj odznelo a ešte to predpokladám x-krát odznie v tejto rozprave, že z peňazí, ktoré vláda získa touto konsolidáciou, bude vláda pomáhať s cenami energií, tá bude určená všetkým bez rozdielu. Ja len chcem pripomenúť aj tu ešte odznie určite, že ministerka hospodárstva pani Saková, síce povedala, že cituje: "Keď je energetická kríza, bazény a vyhrievanie víriviek musia ísť bokom," avšak zároveň priznala, že vláda nemala dosť času, aby dokázala, opäť citujem: "Lepšie odfiltrovať veci." Vraj nastavením adresnejšej pomoci sa bude vláda zaoberať v budúcnosti. Tak ja neviem, o akej adresnej pomoci je reč, odkedy sa začala energetická kríza, to už budú dva roky. My o nej rozprávame v Progresívnom Slovensku stále, rozprával o nej predsa aj pán minister Dovhun.
Ak si dobre spomínam, tak aj vy sám, pán minister Sulík, keď ste boli na ministerstve hospodárstva, ste navrhovali nejaké kroky pri elektrine, tak ďalšou možnosťou môže napríklad byť aj tlmený nárast ceny, ktorý, ktorú by vláda dotovala iba čiastočne. Tak toto všetko ide stranou, pretože tuná sa nám rozmohol nešvár rozhadzovať peniaze ako z helikoptéry na všetky strany a potom, samozrejme, sú tu aj ďalšie možnosti, ako nedotovať ceny energií. A tie sú nielenže hospodársky, oni sú aj environmentálne aj zdravotne výhodné, a to je taká malá upútavka na moje vystúpenie, ktoré príde neskôr v tejto rozprave, aj o tom chcem rozprávať.
Ďakujem, pán Sulík.

Ďakujem za slovo.
Chcel by som vyjadriť úplnú podporu pánovi Sulíkovi, lebo tak ako rozprával, akoby mi rozprával z mojej duše, je to tak. Táto vláda, vládni poslanci, vládni činitelia jednoducho neberú vážne, nevážia si tých, ktorí sú kreatívni, ktorí tvoria, ktorí chcú zamestnávať, ktorí chcú rozvíjať, snažia sa, plánujú investovať. Nie, ak náhodou sú o niečo viac, tak ich treba zdaniť, treba im všetko zobrať, a tým pádom im znemožniť legálne v zmysle platných legislatívnych možností podnikať, odvádzať dane úmerné k tomu svojmu zisku a zároveň aj zarobiť, zároveň zvyšovať platy zamestnancov, zvyšovať počet zamestnancov, sociálne istoty im poskytovať. Nie, lebo musia zvýšiť dane. To je jedna vec.
A keď už sami počítajú s tým, že nebudú sa priznávať v plnom rozsahu, že budú optimalizovať tie svoje zisky a tie dane platiť menej. A motivuje ich to, to čo idú urobiť následne, o čom tu budeme rokovať následne, čiže znižovať trestnú sadzbu za ekonomickú kriminalitu. Znižovať, rušiť všetky vymoženosti nášho trestného práva, ktoré umožňuje policajtom, prokurátorom nakoniec sudcom odstíhať aj tých najväčších ekonomických kriminálnikov, čiže, čiže o čom to tu je? Nepriamo ich navádzať na to, ak chcú zarobiť, aby optimalizovali. To optimalizovanie vlastne rovná sa daňové úniky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja zareagujem hlavne na úvod pána Sulíka, na príhovor pána Sulíka, pretože s tým sa dá vo väčšine, čo povedal, súhlasiť. Ale zareagujem aj na pána ministra. Ja som bol včera na hospodárskom výbore a tam ako jeho člen, keď som sa pýtal pani štátnej tajomníčky, že ktoré z týchto opatrení pomôže nášmu hospodárstvu, tak okrem jedného kozmetického mikro opatrenia nevedeli, nevedeli povedať a opak je pravdou. Celý tento konsolidačný balík a celé to zvyšovanie aj z väčšej zrážky z dividend, ale aj kopec iných opatrení, ktoré tam sú, naopak, nášmu hospodárstvu vôbec neprospejú. My by sme sa aj na podnikateľov a to nie sú len nejakí že bohatí multimilionári, ale aj veľmi malé firmy a živnostníci a všetci, čo tvoria hodnotu v tejto krajine, mali pozerať ako na ľudí, ktorým tiež treba pomáhať a podporovať ich, hlavne by sme mali podporovať aj slovenský kapitál. Slovenské peniaze, aby neodchádzali mimo Slovenska, aby tu ostávali a naopak, aby tu možno ešte aj zo zahraničia prichádzali.
Poviem príklad, ktorý konkrétne vo vašom zákone znevýhodňuje slovenský kapitál, a to je práve aj ukončenie toho trojročného testu, kedy fyzická osoba môže predať bez dane svoje podiely, napríklad do zahraničných eteefiek alebo do zahraničných akcií, keď to takto povieme, zahraničných firiem. Po roku človek, keď predá tieto podiely, tak je oslobodený od dane a nemusí platiť nič, ale keď človek investuje do slovenskej firmy či už eseročky, alebo akciovky, tak vy ho zdaňujete a malo by to byť presný opak alebo malo by to byť spravodlivé.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Perfektné. Ďakujem, ďakujem.
Pán Krátky, aj vám ďakujem za váš príspevok. Rada by som naň reagovala. Enviroznečistenie je u nás naozaj obrovský problém, ktorý musíme riešiť. Nemôže sa robiť hurá systémom, ale naozaj dobre nastaveným manažérskym prístupom. Aj národná autorita pre externú kontrolu preverovala, ako je na tom Slovensko so systematickým odstraňovaním envirozáťaží, čiže území, ktoré sú kontaminované priemyselnou, vojenskou, banskou, dopravnou a poľnohospodárskou činnosťou, ale aj teda nesprávnym nakladaním a odpadom. Ich riešenia totiž majú naozaj negatívny vplyv na, nielen na štátny rozpočet, ale teda hlavne, ako som už aj spomínala, na zdravie a kvalitu života ľudí.
Áno, pán Krátky, kontrolóri NKÚ podrobne spracovali stav odstraňovania envirozáťaží, zo šesťdesiatich lokalít určených uznesením vlády na sanáciu bola do konca roka ´21 ukončená sanácia len na jednej lokalite. Odstraňovanie na 24 lokalitách, za čo zodpovedal envirorezort, sa nezrealizoval. V roku ´16 až ´21 plánovali ministerstvá životného prostredia, obrany a hospodárstva uskutočniť desať projektov sanácie na 51 lokalitách. Nezrealizovali sa štyri projekty na 18 lokalitách v celkovej hodnote takmer 108 mil. eur. Doteraz bola sanácia envirozáťaží závislá od zdrojov Európskej únie a napriek tomu viac ako polovica týchto peňazí nebola využitá a envirorezort v kontrolovanom období neprijal opatrenia na zlepšenie ich čerpania. A my teraz hovoríme, že pri tomto všetkom, že máme prijať v hurá systéme bez komplexného návrhu riešenia v skrátenom legislatívnom konaní tento návrh zákona? Ja viem, že podľa tejto koalície si ľudia zaslúžia istoty, ale podľa mňa vôbec neočakávali tieto.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. So mnou je to trochu jednoduchšie, však?
Ja musím teda vysloviť, že je to na jednej strane vskutku dojemné, s akým útlocitom sa zrazu vláda snaží vysporiadať naozaj vlastne s historicky pretrvávajúcim problémom, ako sú environmentálne záťaže, aj keď teda má to byť iba v prospech niektorých cieľových skupín, tak mi dovoľte povedať, že predsa len tento, v úvodzovkách, útlocit nie je dostatočný dôvod na to, aby sme sa o tejto téme naozaj bavili v skrátenom legislatívnom konaní, preto by som na svojich predrečníkov chcela nadviazať najmä v tej kritike procesnej stránky a doslova vlastne otvoriť tému legitimity takéhoto procesu. Viete, ja nie som zvyknutá takto pracovať, ja som zvyknutá pracovať tak, že ak hľadáme naozaj to najsprávnejšie možné riešenie vo verejnom záujme, tak máme naozaj debatu, v ktorej sme otvorení odborným argumentom. Tento proces, túto debatu a odborné argumenty, ktoré, som si istá, že moji kolegovia, kolegyne z Progresívneho Slovenska majú čo ponúknuť a majú ich teda naozaj, naozaj dosť na to, aby mohli viesť takýto typ diskusie, sú zhodené zo stola a tento typ debaty je vylúčený.
A keď hovorím o pochybnostiach o legitimite takéhoto procesu, tak mi dovoľte oprieť sa aj o stanovisko Ústavného súdu Českej republiky, budem z neho citovať, ktoré je, myslím, absolútne použiteľné aj pre tento prípad, aj pre teda nasledujúce ďalšie skrátené konania, ktoré nás čakajú budúci týždeň. Budem citovať, budem to prekladať z češtiny: "Vyhlásenie stavu legislatívnej núdze a prerokovanie návrhu zákona na skrátenej schôdzi zásadne mení štruktúru legislatívneho procesu. Obmedzuje jeho podstatu na skutočné vyjadrenie súhlasu alebo nesúhlasu. Je neprijateľné využívať tento mimoriadny inštitút ako spoločný nástroj na obmedzenie legislatívneho postupu parlamentnou väčšinou vždy, keď predpokladá nesúhlas a oponujúce stanovisko opozície alebo ak opozícia využije možnosti da... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)