Videokanál klubu

Keďže, keďže tu nesedel nikto z predkladateľov, tak som chcel navrhnúť, aby sme dali prestávku. Ale teda nesedí síce, neviem, že či pôjde von alebo naspäť, takže dobre, poďme ďalej.

Môžem už? No dobre, ďakujem.
Michal, ja ti tiež ďakujem, že si dnes otvoril tému energetickej chudoby a dal si nám tak možnosť pripomenúť jedno z opatrení, ktoré sme navrhovali niekoľkokrát v tom minulom období prostredníctvom nášho vtedy jediného poslanca Tomáša Valášeka. Naposledy to bolo teda vo februári 2023 a toto opatrenie veľmi súvisí s tou energetickou krízou a ja teda nadviažem na to, čo hovoril aj Tomáš. Jedná sa o príspevok na bývanie. A podstatou nášho návrhu zákona bolo zavedenie novej samostatnej štátnej sociálnej dávky, ktorá by nebola viazaná na hmotnú núdzu, a práve takto koncipovaný príspevok mohol pomôcť s úhradou nákladov na bývanie až 490 tisícom ľudí. Z nich až 265-tisíc žije pod hranicou rizika chudoby, čo je takmer polovica zo všetkých ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby.
Parlament vtedy náš návrh napriek energetickej kríze odmietol, dokonca naposledy v tom februári 2023 zaň hlasovalo len osem poslancov. Takáto pomoc je nielen otázkou empatie so sociálne slabšími, ale predchádzanie straty bývania je zároveň z pohľadu verejných výdavkov oveľa menej nákladné, ako riešenie následkov bezdomovectva. Náš návrh, ako tu už Tomáš spomínal, by stál len 171 miliónov eur, čo je teda v porovnaní so všetkými tými plošnými opatreniami za miliardy skutočnou adresnou pomocou. Poslanci a poslankyne vtedy mali v rukách návod, ako efektívne pomôcť státisícom ľudí a zabezpečiť rešpektovanie jedného zo základných ľudských práv, a síce práva na bývanie. A som rada, že dnes je toto opatrenie súčasťou programového vyhlásenia vlády a som teda zvedavá, že kedy a v akej podobe príde aj sem do pléna. Každopádne kľudne sa inšpirujte z nami predkladaného návrhu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Hrozne som vám držala palce, pán Danko, že to dám.
Chcela by som ešte zareagovať na to, že v rámci konsolidácie vláda nerieši zelené výzvy a nevníma alebo nevie ich vnímať sediac ešte len v poľovníckych posedoch ako na najvyššom mentálnom tróne, ktorý sa niekedy niekomu v živote podaril, a nevnímate témy ako príležitosť a tie témy sú napríklad, ako sa mienime vysporiadať s textilným odpadom, ktorý, ako vieme, je druhý najväčší znečisťovateľ tejto planéty hneď po ropnom priemysle. Členské štáty Európskej únie majú podľa rámcovej smernice o odpadoch povinnosť zaviesť triedený zber textilného odpadu od 1. januára 2025. S týmto termínom počíta aj aktuálny Program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky na roky ´21 až ´25, ktorý envirorezort teda predstavil, presadil, koncom vlaňajška. Aj preto sa ministerstvo životného prostredia musí zaoberať textilným odpadom a jeho následným zhodnocovaním, aby Slovensko do roku 2025 splnilo požiadavky spomenutej smernice.
Naozaj si však neviem predstaviť, keď tu vláda ani nerieši energetickú chudobu, tak ako by mohla vnímať túto tému ako príležitosť? Ako príležitosť nielen teda zelenú, ale aj ekonomickú, sociálnu, tému zelených inovácií. A tu sme zase naspäť pri tej širšej súvislosti, v prepojení v tomto konsolidačnom balíčku, na rezignáciu na zásadné tému, ako sú investície do zelených projektov, do vzdelávania, vedy, kreativity. Nielen stupídne vziať, hodiť do ohňa a pozerať sa, ako to všetko zhorí. Ako tu všetci zhoríme.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, Michal, že si vo svojom príspevku poukázal na veľmi vážny problém energetickej chudoby na Slovensku a príde mi to osobitne dôležité aj v súvislosti s tým, že len pred pár dňami sme tu mali škandál ohľadne pána Fica, vlády Fica IV., kedy chcel zaškrtiť šéfa ÚRSO pána Andreja Jurisa, ktorého neskôr odvolali. Bolo to práve ÚRSO, ktoré už v septembri komunikovalo vláde Slovenskej republiky napríklad ich návrh energetickej chudoby a takisto aj potrebu robiť adresné riešenia a podotýkam adresné, ktoré by ľuďom, ktorí ho neodhadujú vlastne až na 8,2 % všetkých domácností, teda asi 150-tisíc domácností na Slovensku vlastne pomohli, čo sa v súčasnosti nedeje. A ono to možno vyzerá, že táto naša diskusia tu o energetickej chudobe a o tom, že kto sú ňou najviac postihnutí, čo sú najmä jednorodičovské domácnosti a jednoosobové domácnosti, teda seniori, je taká akademická, že to tu robíme len tak, aby sme naťahovali čas, ale nie je to tak, lebo ľudia si to všímajú.
Ja som pred dvoma dňami bola na ombudsmanskom ´ďakujem´, kde pán verejný ochranca práv Robo Dobrovodský udelil ohroze... ocenenie ´Ďakujem´ deväťdesiatštyriročnej partizánke Anne Bergerovej, ktorá vo svojom prejave upozornila, že ju trápia dva problémy Slovenska, a to sú rómske deti a jednoosobové domácnosti. Čiže ľudia, aj deväťdesiatroční ľudia tých, ktorým chce táto vláda vsugerovať, že im neviem ako pomáha, si uvedomujú, že práve naopak, tie pomocné opatrenia adresné by mali smerovať jednorodičovským domácnostiam a aj rómskym deťom. Čiže ľudia si to všímajú.
Vďaka. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Chcela by som sa poďakovať Michalovi za jeho príspevok. A chcela by som vyjadriť, teda naozaj podporu jeho návrhu na to, že potrebujeme definovať energetickú chudobu. Pretože pokiaľ nebudeme mať v našich politikách zadefinovanú energetickú chudobu, budú sa nám oveľa ťažšie hľadať adresné a systémové riešenia tejto problematiky. Oceňujem aj informáciu, ktorú nám Michal uviedol, že energetická chudoba je vlastne aj záťažou pre životné prostredie, nakoľko ľudia, ktorí sa ocitnú v energetickej chudobe, môžu spôsobovať aj znečistenie ovzdušia a iné, iné environmentálne problémy.
Tiež si myslím, že minúť 1,25 miliardy eur na opatrenie celoplošného riešenia energetickej krízy je nehorázne rozhodnutie tejto vlády a napríklad ako Michal uviedol, že najviac táto energetická chudoba postihuje jednorodičovské domácnosti, tak možno tam práve sme mohli začať s tou adresnou pomocou.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem aj za tvoje vystúpenie, Michal, a naozaj by sme si mali konečne všetci uvedomiť, aké neadresné je toto opatrenie na dotáciu energií do domácností. Áno, ako spomínal môj kolega, tak Progresívne Slovensko malo aj vo svojom predvolebnom programe adresné opatrenie, a to príspevok na bývanie pre tie najzraniteľnejšie domácnosti a rodiny. A tak, ako si spomínal, sú to hlavne jednorodičovské rodiny a ľudia, ktorí už teraz prepadávajú cez sociálny systém. Mnohé regióny Slovenska sú neustále zaťažené energetickou chudobou a ako sme spomínali, tá sa vážne podpisuje aj na zdraví obyvateľstva celej krajiny. Európska únia nám poskytuje dostatok možností, ako túto situáciu zlepšiť, žiaľ, zlyháva naša implementácia, resp. chýba snaha a záujem kompetentných riešiť tieto konkrétne prípady adresne.
Ďakujem.

Vďaka, pán predsedajúci.
A vďaka môjmu kolegovi Michalovi za to, že nám pripomenul túto žhavú tému energetickej chudoby. Ja chcem pripomenúť, že to, samozrejme, nie je prvýkrát, keď sa o tejto téme bavíme na pôde Národnej rady. Pred, koľko tomu bolo? Dva roky zhruba, v čase, kedy začali dramaticky stúpať ceny plynu a elektriny, priniesol, som priniesol ja vtedy ako jediný poslanec, ktorý tú možnosť mal, návrh Progresívneho Slovenska na zastropovanie, alebo lepšie povedané na vyriešenie cien energií. Bol to návrh, ktorý sme nazvali príspevok na bývanie a fungoval veľmi jednoducho. Pokiaľ domácnosť, akože kombinovaný príjem domácností, pardon, kombinované výdavky domácnosti na energie, na bývanie, ktoré s tým, všetko, čo s tým súviselo vrátane cien energií, presahovalo 30 % príjmov tej domácnosti, tak štát by sa zaviazal zaplatiť ten rozdiel. Inými slovami, ľudia by nečelili tej strašnej dileme, že či mať, či dať chleba na stôl alebo strechu nad hlavou. Mali by tú garanciu, že s takýmto riešením by tú strechu nad hlavou, o tú strechu nad hlavou nikdy neprišli.
Žiaľ, Národná rada si ten príspevok neosvojila, čo má aj dopad na našu dnešnú debatu o konsolidácii, pán minister financií. Pretože keby to vtedy bolo bývalo prešlo, vyčíslili sme celkové náklady na takto nadizajnovanú pomoc s cenami energií na niekoľko stovák miliónov. Ak sa nemýlim 300 - 400 miliónov eur? (Reakcie v pléne.) Pardon. Stoosemdesiat jedna miliónov eur, vďaka kolegyni Bea, Bea Jurík, ktorá bola jednou zo spoluautoriek toho, toho návrhu zákona. Ale čo je, samozrejme, zlomok toho, čo sme nakoniec ako štát minuli na to nešťastné plošné riešenie, ktoré sme zvolili aj s tými slávnymi bazénmi a vyhrievanými cestami. Keby sme boli bývali prijali to riešenie, ktoré teraz máme, aj sa postaráme o ľudí, ktorí energetickou chudobou trpeli a aj by nemusel minister financií riešiť tak žalostnú fiškálnu situáciu, ako teraz s týmito brutálnymi konsolidačnými opatreniami ich riešime.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja sa teším, že sa nám to tak košatí, táto diskusia, všetkými smermi. A ja tu vidím taký opakujúci sa motív, ktorý sme tu že ako dookola. Mali sme tu zdravotníctvo, riešime to 15 rokov, musíme to teraz vyriešiť, nedá sa inak, preto je to, musíme dačo v konsolidačnom balíčku. No a riešim, rieši sa to, hej? Ale opakujúci sa ten istý problém. Digitalizácia, to isté. Nedá sa, nedá sa, nedá sa. Spomínal som ja policajtov, ktorí teda majú veľmi zlý pomer hodnoty za peniaze, strácajú sa tam peniaze a napriek tomu nevidíme nejaký výkon. A teraz je tu napríklad tá energetická chudoba, kde ja, ja naozaj, mne to príde až také absurdné, že sa dookola bavíme o tom, že naozaj nie je dobrý nápad dotovať bazény, sauny a chodníky, aby sa tam ako v luxusných vilách ne, ne, nena... nenazbieral sneh. A všetci to tu tak povieme, že asi hej, ale je to ťažké, možno by sme to ďalší rok mohli skúsiť. Ako mne to príde absolútne ne, neskutočné, že, že toto je stav tej diskusie o tejto veci. Že prosím, že kolegovia, keď je tu už fakt že štvrtá vláda tohto premiéra, ten Fico, predseda vlády, má naozaj štvorku pred týmto menom, tak ako možno by sme sa už mohli zamyslieť nad tým, že či by aj nejaké dlhodobejšie výsledky, výsledky z toho celého mohli vyjsť.
A teda, pán poslanec Sabo, ďakujem za ten odborný prejav. Zvlášť oceňujem, že ste spomenuli tie dopady energetickej chudoby na ostatných, lebo napríklad aj my, ktorí žijeme v Košiciach, kde máme zásadnú problematickú situáciu s kvalitou ovzdušia, ktorý, ktoré spočíva nielen v ťažkom priemysle, ale aj v tom, že sa aj v meste Košice samotnom vykuruje pevným palivom a dokonca to viedlo aj k žalobe na, na Slovensko, kde Košice boli uvádzané ako príklad. Je to proste vec, ktorá má dopad na životy ľudí v malých sídlach, veľkých sídlach a mali by sme s tým niečo spraviť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec, alebo ďakujem ti veľmi pekne za tvoje vystúpenie. Spomínal si tam teda to prognostické hľadisko alebo teda makroprognózy ako také a dotýkal si sa v rámci tej konsolidácie toho, že nevyzerá to naozaj veľmi priaznivo. Ale zabudli sme alebo zabudlo sa možno v rámci tohto dnešného dňa na jeden veľmi významný aspekt tohto celého, a to je to, že napriek tomu, že máme teda zajtra už 14. decembra, tak my v regiónoch a v samosprávach stále nepoznáme ani len z toho makroprognostického hľadiska približný objem podielových daní, ktoré naše mestá a obce, alebo tie, ktoré konkrétne samosprávy aspoň približne by mohli očakávať.
A to mi možno aj kolega, starosta pán Huliak z Očovej dá za pravdu, že by takéto niečo uvítal, lebo neviem si predstaviť, že ako do zajtrajšieho dňa, resp. do napozajtrajšieho dňa, keď je deadline na predloženie rozpočtu v samosprávach alebo predloženia daní a poplatkov, že vlastne aké číslo ste dali do príjmovej stránky podielových daní, keď ho nepoznáme dnes vôbec. Ministerstvo financií tieto čísla vôbec do dnešného dňa nepredstavilo. Čiže ako ste vy napríklad v Očovej vypočítali, že koľko očakávať od podielových daní na budúci rok. To by som tak uvítal, že by sme si, ja teda už ako starosta končím za pár dní na budúci týždeň, mimochodom odporúčam to aj vám vzdať sa funkcií. Je to oslobodzujúce robiť len to, čo naozaj by sa malo a nepliesť desať rôznych funkcií, ako naozaj to odporúčam. No ale naozaj (potlesk) to teraz mimo, mimo toho celého by ma zaujímalo, že čo ste si dali do kolónky príjmy z podielových daní na budúci rok, keď ministerstvo financií žiadne takéto čísla dodnes nezverejnilo ani len z toho makroprognostického hľadiska.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne a ďakujem kolegovi Michalovi Sabovi, že pripomenul, že ak my artikulujeme požiadavku adresnosti, tak to neznamená, že nechceme dopriať ostatným, ale naopak, podčiarkujeme význam toho, aby sme pomáhali práve tým najnúdznejším. A teda o mne je všeobecne známe, netreba to tabuizovať, ja teda ako tá ľavičiarka som prvá za to, aby sa ten, hej, dáždnik mohol rozprestierať pred, nad čo najviac postihnutými ľuďmi. A za normálnych okolností by som bola naozaj odporkyňou adresnosti, lebo v 21. storočí má mať čo najviac ľudí prístup k čo najväčšej sociálnej ochrane. A tento moment, kedy sa ten dáždnik naozaj mohol rozprestierať a nemuseli sme sa tu baviť o adresnosti, bol práve v čase vlád strany SMER-u a teda ich koaličných partnerov, lebo to boli tie časy hojnosti. Tam to bolo úplne na mieste, ale tam to paradoxne, ako som už hovorila vo svojom prvom vstupe, sa cielilo naozaj že do absurdných, hej, absurdného okliešťovania sociálnej pomoci na dávkarov v hmotnej núdzi. A ja vám poviem, ktorí ostali opomenutí. Dávkarov v hmotnej núdzi je 56-tisíc ľudí, 500-tisíc ľudí je v pásme chudoby, to je naozaj, tie kritériá sú brutálne prísne. A potom tu máme pásmo ľudí, zhruba 750-tisíc, 800-tisíc, z roka na rok sa to kolíše, ktoré sú ohrozené chudobou.
Takže už tuná, hej, bol priestor na to, aby sme nemuseli mať debaty o tom, že či adresnosť a neadresnosť a ktoré z toho je lepšie, bol priestor na to, aby sa, aby sa ten dáždnik rozprestrel a aby sme nemuseli byť naozaj striktne adresný tak, ako si to žiada, žiaľ, súčasná ekonomická situácia, keď sme naozaj na krachu kolapsu verejných financií. V čase, keď sme neboli, paradoxne vlády tento dáždnik nerozprestierali. Nechali tých ľudí napospas. Proste bojovali s chudobnými miesto toho, aby bojovali proti chudob... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)