Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem aj kolegovi Hargašovi, ktorý to veľmi dobre zhrnul celú vlastne túto rozpravu, ktorá trvala, trvala niekoľko dní, a takisto chcem zdôrazniť, že, že tu nešlo o nejaké naťahovanie času, len práve naopak všetky tie príspevky mali hlavu a pätu a naozaj, naozaj sme sa snažili ponúknuť prehľad o tom, čo sa tu vlastne deje, čo chce vláda urobiť, ako chce ovládnuť nezávislé inštitúcie, ako chce zriadiť úplne zbytočné, kontraproduktívne ministerstvo a chcel som povedať, že alebo odkázať to, čo aj kolega Hargaš hovoril, nejak to zdupľovať, že náš jediný cieľ a záujem ako Progresívneho Slovenska je lepšia budúcnosť pre Slovensko, pre Slovákov a Slovenky, a preto to budete mať s nami veľmi ťažké, pretože toto je niečo, čo dáva zmysel našej práci a takisto ako tí ľudia, ktorí vyjdú na námestia protestovať proti tejto vláde, proti promafiánskemu balíčku, ktorí nám dávajú obrovskú energiu, aby sme tu zvládli byť deň i noc, bez ohľadu na to, ako si to schválite, ako nám budete robiť zle. My tu budeme a budeme vám oponovať a budeme poukazovať na to, aké hrozné veci sa chystáte urobiť alebo robíte. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
A ja sa ti chcem tiež, kolega Hargaš, poďakovať za tvoje záverečné vystúpenie. Myslím, že si veľmi pekne vypichol všetky tie najdôležitejšie časti tejto našej niekoľkodňovej rozpravy a za klub PS, ktorý sa týka kompetenčného zákona a ďalších dvadsiatich novelizovaných zákonov, venovali sme sa tu podrobne naozaj všetkému od únosu nezávislých inštitúcií až cez teda zbrojárske licencie, na čo neprišla žiadna reakcia od ministra obrany, ktorý tu bol niekoľkokrát v pléne až po naozaj drobnosti ako Slovlex a prechod agendy ochrany osobných údajov. Myslím si, že sme to zvládli dôstojne a so cťou a je mi naozaj veľmi ľúto, že tá kultúra, na ktorú si poukazoval vo svojom príspevku, kultúra toho grilovania, kultúra toho, že my poslanci, poslankyne tu nemáme len tú stranícku príslušnosť, ale zastupujeme naozaj všetkých voličov a voličky, ktorí nám odovzdali hlas a mali by sme týmto spôsobom vykonávať náš mandát. Znova pripomínam bez ohľadu na to, či sme poslancami vládnej koalície, alebo opozície, pretože ten právny štát a riadne fungovanie inštitúcií by mal byť predsa náš spoločný záujem. My ten mandát máme na štyri roky, ale ten štát tu bude dlhodobo, budeme v ňom žiť, budú tu žiť naše deti, naši rodičia a podobne, čiže si myslím, že to, čo si hovoril o tom, že by si poslanci koalície mali zobrať príklad z toho fungovania a zo zahraničia, špeciálne z Veľkej Británie a snažiť sa viesť s nami tú odbornú diskusiu aj na výboroch, bol veľmi dobrý. A ďakujem ti, že si to takto zakončil.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja tiež takto vlastne na záver účasti PS-ka v tejto rozprave vám chcem povedať a poďakovať všetkým kolegom za účasť v tejto rozprave, lebo naozaj ja podčiarkujem to, čo povedal kolega Hargaš, že myslím si, že môžte si o nás myslieť, čo chcete, ale to, že táto, naše príspevky do tej rozpravy boli vecné, konštruktívne, naozaj vám tu nikto nenadával a zároveň si myslím, že to ukazuje, že to má zmysel, čo tu odznelo, keď už nie preto, že sú nejakí ľudia na námestiach, lebo ako som ja povedal aj vo svojej rozprave, mňa to až tak vlastne neteší na konci dňa, že to k tomu musí dôjsť, ale v tom, že napríklad to upozorňovanie na ten zlý pozmeňujúci návrh zo strany pána Michelka napríklad nejakú reakciu vyvolal. Ja myslím, že to ukazuje na to, že má zmysel na tie veci upozorňovať, má zmysel na ne hovoriť, o nich hovoriť, nie kvôli tomu, že by sme si o niekom mysleli, že je hentaký, onaký, ale jednoducho preto, aby naša pekná krajina fungovala dobre, tak poďme sa vecne baviť o tých veciach a ukázať, že jednoducho tie argumenty sú nedostatočné a spôsobuje to nejaké problémy. A mne je len ľúto.
A takto na záver, lebo ja už naozaj nechcem byť ten človek, čo tu poučuje ministrov o tom, ako sa majú správať a nemajú sa správať alebo čo, lebo mi to samému je trápne, ale ten minister obrany, ktorý sa tu vždy teda po tom zotmení, ako ja vravím, zjaví a niečo tu ako chodí pomedzi nás, to naozaj ako musíme toto celé zakončiť tým spôsobom, že tu pokrikujeme po sebe v pléne, tak prosím, pán minister, ak je ešte v budove a nabudúce však prihláste sa do rozpravy, majme normálnu civilizovanú diskusiu, na to tento parlament je.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tak mne pripadla úloha byť posledným za klub PS-ka v tomto, v tomto krásnom čase pol hodinu pred polnocou, takže dovolím si aj ja byť trošku osobný, keď už na to príde a budem trochu hovoriť o poslaní, pretože aj tento zákon je svojím spôsobom poslaním. Je o poslaní inštitúcií, ktoré majú byť nejakou protiváhou v exekutíve. To je tá najnebezpečnejšia časť, ktorá sa v tom zákone mení, že sa mení spôsob, ako tieto nezávislé inštitúcie majú, majú fungovať a poviem osobne, že ja sa venujem digitalizácii a priznám sa, že to svoje poslanie zlepšovaní služieb štátu pomocou digitalizácie vo mne tak nejak, nejak dozrel, keď som, keď som pôsobil niekoľko rokov vo Veľkej Británii, zažil som si pár rokov fungovania aj vo verejnej správe, ktorá je takou tou kolískou parlamentarizmu a, a, a, a pevných štátnych inštitúcií, a teda, kolegovia, veľmi radi, pokiaľ ide o, o debatu o, o ÚŠP argumentujú nejakým porovnávaním so zahraničím, tak ja skúsim taký môj príklad zo zahraničia. Tým myslím to, že ÚŠP je nejaký neštandardný prvok, ktorý nikde v zahraničí nemajú, a vtedy tie argumenty veľmi radi používajú, tak ja som si počas toho pôsobenia vo Veľkej Británii raz tak len tak z pasie zapol vysielanie jedného parlamentného výboru, ten parlamentný výbor sa volá PAC - Public Accounts Committee, najbližšie tomu je asi výbor pre verejnú správu tu na Slovensku a je to vlastne výbor, na ktorý sa boja chodiť všetci vysokí štátni úradníci, pretože na tom výbore sa vlastne prejednávajú tie najväčšie projekty, tie najväčšie investičné iniciatívy vlády, či idú správnym spôsobom, tie najväčšie zistenia o pochybení exekutívy a keď som si zapol vysielanie tohto výboru, tak to, čo mňa uchvátilo, je, že som si hovoril, že ako je možné, že celý jeden výbor je obsadený opozičnými poslancami. Potom som si teda študoval, že či naozaj je to tak a ono to tak nie je, to len tak pôsobilo, že na tom výbore každý jeden z tých poslancov cítil nejaké svoje poslanie, že tam je ako zástupca určitej časti voličov a že jeho zodpovednosťou a jeho poslaním je odborne na tom výbore argumentovať, diskutovať, pýtať sa a grilovať tých vysokých štátnych úradníkov o tom, čo robia. Či to bol koaličný poslanec, alebo opozičný poslanec.
A veľmi rád by som to dal do kontrastu s tým, ako fungujú v poslednej dobe výbory tu v našom parlamente aj pri prerokovaní tohto, tohto zákona. Výbory, kde nie je umožnená diskusia, ak aj je umožnená, tak je predčasne, predčasne useknutá, kde koaliční poslanci sa do toho ani nemajú záujem zapájať, plénum posledné dni, keď sme rokovali tento, tento zákon, je toho, toho najlepším, najlepším príkladom, čiže to je jeden príklad toho, ako funguje, ako funguje kultúra inštitúcií v zahraničí, tým druhým je, že však ja som som zažil aj tie procesy, ako sme museli každý investičný zámer prechádzať nejakým grilovaním kadejakých cometes, kadekto nás vyzvŕtal na tom, prečo to chceme, koľko to prinesie, koľko to naozaj bude stáť a či naozaj to bude stáť to, čo tvrdíme a prinesie to, čo tvrdíme, jednoducho kultúra predkladania nejakých zámerov, treba sa pozrieť do Veľkej Británie, keď už teda kolegovia argumentujú pri ÚŠP zahraničím, tak by som im odporúčal, aby priniesli túto kultúru aj sem do parlamentu, a potom sa možno tým argumentom bude dať aj nejak veriť, že to nerobia len účelovo, kde sa im to hodí. Čiže keď chcete byť konzistentní ako argumentovať zahraničím, tak sa skúste začať správať, ako sa správajú vaši nábortikovia v zahraničných inštitúciách.
No a prečo tak hovoríme o tej kultúre, že to je taký abstraktný pojem a že možno je to nepochopiteľné, ale je také, Ivo povedal také pekné, peknú prupovídku, ja si požičiam inú, každý kto viedol nejakú organizáciu, tak je také pekné porekadlo: kultúra zje stratégiu na raňajky,kultúra inštitúcií zje stratégiu na raňajky. A to, o čom sa tu bavíme, darmo si vy napíšete do zákona nejaké strategické zámery, pokiaľ tá kultúra v tej inštitúcii bude nejaká, tak sa nepodarí ich naplniť. A to, čo je najnebezpečnejšie na tomto návrhu zákona, že to smeruje proti kultúre nezávislosti týchto inštitúcií. A myslím, že jeden z tých dôvodov, prečo to takto koalícia robí, prečo to takto valcuje, je, že si myslí, že ľudia sa na to nepozerajú, že to je príliš abstraktná debata, tie naše argumenty sú príliš odborné, ale ja si myslím, že tí ľudia sa na naozaj pozerajú. Tie desaťtisíce ľudí na námestí tam neprišlo len tak, že náhodou išli okolo z fast foodu a zastavili sa na nejaký protest, tí ľudia vám dávajú najavo, že to sledujú, že vidia, čo táto koalícia robí, ako spravuje tú krajinu, že táto koalícia nemá 150 poslancov v parlamente, máte tesnú väčšinu, ale spravujete krajinu pre všetkých, a tá časť, ktorá vás nevolila, vám dáva veľmi jasne najavo a možno, že už aj tá časť, ktorá vás volila, vám dáva veľmi jasne najavo, že sa jej nepáči, ako to robíte.
Takže čo k tomu dodať na záver. Nejak sumarizačne. Ja som veľmi rád, že tie posledné dni sme počuli desiatky a desiatky príspevkov, ktoré boli odborné, ktoré vecne argumentovali, ktoré ten váš návrh zákona rozobrali naozaj na šróbiky. Nepočuli sme okrem predkladateľa ani jedno vystúpenie v rozprave zo strany koalície. Nikto nenabral odvahu, aby na tie vecné argumenty vecne protiargumentoval. Takéto vykrikovanie po pléne, ktoré tu predvádzal pán minister Kaliňák, tak to skôr svedčí o tej kultúre, ktorú prinášate. Ja som veľmi rád, že tie vecné argumenty prichádzali, že nám tu zo strán prevažnej časti opozície nikto nenadáva, že vám tu dávame odborné, vecné argumenty, na ktoré, žiaľ, nedostávame od vás odpoveď. Som rád, že sa tu nečítajú nejaké telefónne zoznamy, ako to bolo v minulosti, ale naozaj sa držíme témy, a teda máme tu koalíciu, ktorá, to nie je nejaké moje hodnotenie, to je, že každý si z toho môže spraviť nejaký názor, koalíciu, ktorá sa v skrátenom legislatívnom konaní snaží podkopať kultúru a poslanie nezávislých inštitúcií a ja som veľmi rád, že tu máme aj opozíciu, ktorá pri tomto zákone to svoje poslanie byť odbornou a vytrvalou opozíciou tejto koalícii do bodky naplnila.
Kolegovia, dúfam, že na tomto zákone ste si vyskúšali, že s nami to ľahké nebudete mať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Ja len krátko. Ondro, teda, pán Dostál, samozrejme, chvíľa je relatívna záležitosť. Rozprával som o dvetisícročnej cirkvi, takže si to ber takto relatívne.
Čo sa týka pani poslankyni Dariny Luščíkovej. Myslel som to tak, že, že keď niekto kto má ústavnú väčšinu, má dostatočný mandát, aby robil nejaké zásadné zmeny. Ja nehovorím, že tieto zmeny sú dobré, ja len hovorím, že, že mám pocit, že tí ľudia ma žerú a že preto mám šancu transformovať tú krajinu na môj obraz. Ale títo páni, väčšinou pán, teda plus pár dám, má 78 poslancov alebo hlasov, čo je vlastne, 79, to je vlastne nič, to je, to je ledva hej a to znamená, že, že sú, nech sú radi, že tam sú a nieže robiť zásadné zmeny do, do inštitúcii našej krajiny, lebo tu ten môj prejav som začal tým, že stabilita inštitúcií je extrémne dôležitá špeciálne pre takú mladú krajinu, akou je Slovenská republika a mám obavu, že títo naši vlastenci mnohí, ktorí sa tu deklarujú za vlastencov, si to neuvedomujú a raz tie ich deti a malé deti ich budú za to možno aj preklínať.
Ďakujem.

Ivo, ďakujem ti za ten tvoj príspevok, ktorý si takto neskoro v noci predniesol a je len škoda, že si sa v ňom nevenoval aj téme slušnosti, lebo osobne si myslím, že keď už tu teda musíme byť celú noc a snažíme sa reagovať vecne na ten neodôvodnený návrh novely kompetenčného zákona a ďalších dvadsať zákonov, tak základná slušnosť tejto koalície či už vlády alebo poslancov by naozaj bola chovať sa v tejto sále slušne a nerušiť ľudí, ktorí sa tu snažia prinášať odborné diskusie a v tejto súvislosti možno by som len pripomenula, že tu máme aj teda stále nejaký rokovací poriadok a jeho § 32 a možnosť nakoniec aj vykázať poslanca z rokovacej sály, ak neuposlúchne výzvu, tak možno by predsedajúci týchto schôdzí toto mohli aj viac využívať. Vďaka.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Musím povedať, Ivo, že ďakujem za tvoje prejavy, pretože sú také komplexné a sú od srdca. Dávajú taký široký vhľad a rozhľad a v celej nahote mi umožňujú pochopiť danú situáciu až som zostala taká, hoci sa tu bavíme o tom niekoľko dní, ale mala som pocit, že sa začínam trošku báť. Ale musím s tebou v jednom nesúhlasiť a to je v tom, že ak by mali tú ústavnú väčšinu, že by im to dalo istú legitimitu v tom, že môžu prijať takéto zákony. No to si nemyslím, to by bolo ešte o to horšie, ak by tá ústavná väčšina bola, lebo by si mohli presadiť aj iné veci a som strašne rada, že tú ústavnú väčšinu nemajú. Takže určite väčší počet mandátov by im nedal väčšiu legitimitu postupovať protizákonne, postupovať tak hulvátsky a tak.
Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, pán predsedajúci, vypočul som si skoro celú rozpravu k tomuto bodu a chcel by som zhrnúť aj moje názory, ale aj niektoré fakty, ktoré som si vypočul v tej rozprave. Ako povedal pán Dostál a mnohí iní opoziční poslanci a poslankyne, veľmi ma mrzí, že sme diskutovali sami, ale to už sme, samozrejme, to už ste počuli a až tak vás to netrápi. Jedni sa ponáhľate, druhí debatujú tam s pánom Kaliňákom, lebo je to, je to dôležitejšie, ako si vypočuť opozičných poslancov. Chápem, už to máte, už to máte skoro, skoro hotové, za chvíľu už budete mať tie vaše úrady, zisky a tak ďalej, ale ešte nám dajte tých dvadsať, tridsať, štyridsať minút. Dobre?
Bufet je zavretý, sorry, nejak ste si to zle zariadili, takže, takže musíte debatovať tu. Chcem vám, chcem vám pripomenúť jednu vec a nie je to len nejaká progresívna hantri... hantírka, ale je to taká ako kebyže múdrosť, ktorá tu funguje už niekoľko tisíc rokov, že stabilita inštitúcie je, je zárukou prežitia nejakého zriadenia. Či už je to cirkev, alebo ríša, alebo kráľovstvo. V našom prípade je to republika. Naša republika je mladá, aj keď sa odvolávame na tisícročné dedičstvo, aj keď sa niektorí tu aj v tomto, v tejto Národnej rade odvolávajú na fašistický vojnový štát, naša republika je mladá a za 30 rokov si ako tak niektoré inštitúcie vybudovala. Posledných 20 rokov celkom dobre a napriek tomu, že tu boli aj nejaké vlády SMER-u, tak sa tie inštitúcie plus-mínus udržali. Ja viem, že v niektorých veciach sa to až tak nepodarilo, viem, že tu už boli útoky na, na rôzne dohľady nad zdravotnou starostlivosťou a tak ďalej, ale proste udržala sa to a, a myslím, že doteraz sme mohli byť považovaní za kvázi stabilnú a kvázi demokratickú krajinu.
No, momentálne mám vážny pocit a, a, a podľa mňa aj tí ľudia, čo protestujú aj tí Európania, čo sa na nás pozerajú, majú pocit, že sa trošku tá na... tá naša republika trasie, aj tie naše inštitúcie sa trasú, lebo, lebo keď sa menia inštitúcie alebo funkčnosť niektorých inštitútov, tak sa v iných krajinách organizujú, ja neviem, konventy, keď sa rozprávajú o vážnych zmenách alebo organizujú sa konzultácie s občanmi. Organizujú sa kolokviá, no ale po voľbách, ktoré boli pred troma mesiacmi, dvoma mesiacmi, sa proste v rámci jedného zákona zmení niekoľko inštitúcií, niekoľko inštitútov a robíte to bez konzultácie. A ešte špeciálne s krehkou väčšinou. Keby ste mali 93 poslancov, chápem. Keby ste, keby ste mali pocit, že ste ústavodarci, že ste, že máte šancu aj legitimitu tvoriť inštitúcie, pochopil by som to, že máte náboj a že chcete to spraviť tak, ako to chcú robiť vaši voliči. Lenže vy ste vyhrali o tri, o štyri hlasy. Ledva to tu získavate, škrabete a proste chodíte tu na povel. A nikto z vás sa ani nevyjadril alebo málokto z vás. Je to strašne málo na to, aby to bolo legitímne. A síce matematicky to vychádza, ale poviem vám pravdu, ja by som sa trošku trápne cítil, že mi zásadné inštitucionálne zmeny prejdú o štyri hlasy, ktoré vy tu proste naduríte z bufetu a neviem ešte z akých kútoch, kútov toho, tejto budovy alebo Slovenska. Plašíte sa, plašíte sa, mohli ste to robiť kľudnejšie, mohli ste si získať podporu odbornej obce. Ja by som strašne poprosil poslancov HLAS-u, ktorí sa nechávajú zaúčať poslancami SMER-u, aby buď počúvali, alebo odišli z tej sály.
Pán predsedajúci, dosť mi to vadí. (Prerušenie vstúpenia predsedajúcim.)

Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Pán minister, páni poslanci, poprosím vás, keď už sa teda musíte rozprávať, tak aspoň v tichosti.

Štefunko, Ivan, poslanec NR SR
Vážne. Dosť mi to vadí. Normálne hučíte. Nejak je, je neskoro. (Reakcie z pléna.)
Ja, ja vás počujem. Dobre. Debat... debatujte ďalej, debatujte ďalej. (Reakcie z pléna.)

Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Poprosím vás všetkých!

Štefunko, Ivan, poslanec NR SR
Skrátka, plašíte sa, vytvárate nové inštitúcie, obmedzujete overené inštitúcie, zapašovali ste zvláštne veci do toho zákonu a našťastie pán Michelko podľahol tlaku, hovorí, že nie kvôli nám, okej, pre mňa za mňa aj kvôli Bruselu alebo, alebo iným tlakom. Nevadí mi to, ale vadí mi to, že v rámci tohoto jedného zákona sa hovorí, že sa rieši šport, ale v skutočnosti ide o rozpočet Tiposu. Hovorí sa, že sa rieši cestovný ruch, v skutočnosti ide o rozpočet Slovakia Travel.
Ku zbrojnému priemyslu sa ani nejdem vyjadrovať, lebo už sa o tom veľmi dobre vyjadril môj kolega Tomáš Valášek. Možno len taká malá poznámka, že znova pri inštitúciách nie je to náhoda, že licencie na zbrojné zákazky nedáva ministerstvo obrany, ale dáva to nejaká vedľajšia organizácia buď hospodárstvo, alebo zahraničné veci, lebo v rámci toho ministerstva obrany sú vždycky nejaké zbrojárske loby, lebo vždycky chcú generáli niečo vyviesť alebo doviesť a tak ďalej, a preto je tam tá kontrola, kvôli tomu to vzniklo. Dobre. Ja som si to prečítal, aj som počúval veľmi dobre.
Na záver, na záver chcem povedať, mám ešte tri, mám ešte tri minúty. (Reakcia z pléna.) Takú malú vec, že ono, ja som si myslel, keď som to pozeral v telke, že táto sála je oveľa väčšia a nie je. Je to malá sála, ten bufet je malý, tá fajčiareň je mikro, mikro fajčiareň a proste ľudia sa tam medzi sebou rozprávajú a ja viem, že mnohí z vás a tí konštruktívnejší, vy si uvedomujete, že je to blbosť aj vytváranie toho ministerstva, aj to, že je to proste nejaké, nejaký favour tomu Dankovi proste, ktorý si musí vydupať nejakú inštitúciu, niektorí ste dokonca aj sklopili oči a priznali tú hanbu, lenže ja vám pripomínam, že vy ste sa na tom zúčastnili. Aj tí čo sa hanbíte, vy sa na tom zúčastňujete a proste vytvárate inštitúcie, ktoré nikto nechce a obmedzujete inštitúcie, ktoré boli zabehnuté, a síce sa z toho mnohí smejú.
Ale ja chcem ešte na záver povedať jednu vec. Táto, táto debata znova dokázala, že je tu 70, neviem, 5 alebo 73-členná opozícia, ktorá je silná, múdra, ktorá vie ku každému jednému bodu sa vyjadriť z rôznych strán a ku každej blbosti, čo vy predložíte, my vám vieme nájsť alternatívne lepšie riešenia a znova vám hovorím. Radšej sa raďte, berte to zadarmo a my vám vždycky urobíme alternatívne riešenie, ktoré bude pre túto krajinu fungovať lepšie.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Vďaka, pán predsedajúci, a vďaka aj kolegovi Dostálovi Ondrejovi, varoval si nás dopredu, ospravedlňujúc sa priam, že to bude také trochu nudné, odborné, technické, naopak, ja si cením tento a je tu, povedal by som, že vítaným kontrastom toho, čo počujeme hlavne od koalície, keď sa občas ozve. Ale nie toto som chcel. Chcel som s tebou trochu polemizovať. Označil si tie predošlé 3 dni alebo pardon, už je to viac, za zbytočné. Ja viem, že si tým nechcel povedať, že to neslúžilo na žiadny účel, predpokladám, že by si sa podpísal a možno sa aj v záverečnej faktickej podpíšeš pod to, čo odznelo od pána poslanca Grendela, či tvojho kolegu Szalaya a dovoľ mi dodať ale ešte jednu hodnotu toho, tej rozpravy a toho času stráveného tu za tie posledné 3 dni. A to je to dôkladné odborné a technické rozobranie toho zákona a skutočne bolo čo rozoberať a obracať a kritizovať v tomto nešťastnom paškvile, ktorý máme pred sebou. Odznelo tu párkrát počas tej rozpravy, že de facto nahrádzame to poriadne poctivé pripomienkové konanie. To nie je celkom pravda. Nemáme šancu a nemáme mať ani ambíciu nahrádzať tie vstupy či stavovské organizácie, odborné organizácie, mimovládne organizácie a verejnosti a iných, o ktoré táto koalícia ukrátila alebo ktoré táto koalícia ubrala o možnosť pripomienkovať tento nešťastný návrh zákona, ale ja osobne som bol, poviem úprimne, že aj trochu príjemne prekvapený, rozhodne poctený tou kvalitou tej analýzy, ktorá tu zaznela z opozičných lavíc. Dokazujeme, že ako opozícia v tejto zostave máme na to, aby to odznelo aj nielen také to klasické politické divadlo, ale aj poctivá technická a odborná analýza. Mne osobne tieto posledné 3 dni dávajú skutočnú nádej na to, že možno aj tá politická kultúra na Slovensku, že aj tá diskusia v tomto pléne bude v tomto volebnom období vyzerať trochu inak ako v minulosti. Vďaka za to.

Vďaka, pán, vďaka, pán predsedajúci, dovoľte mi odpovedať na všetky.
Pán poslanec Szalay a pán poslanec Hlina povedali, že aj to vystúpenie, a nielen toto, v podstate že skoro všetky vystúpenia len pekne zdokumentovali, prečo tento zákon nikdy nemal pristáť na našich stoloch v skrátenom legislatívnom konaní. Ja neviem, ja som niekedy túžil byť archeológom a neviem, aký je to pocit objaviť Tróju ako Schliemann alebo Tutanchamónovú hrobku ako Carter, ale keď som to čítal a nachádzal som stále nové a nové nedomyslené a nedopečené veci, cítil som asi podobný pocit vzrušenia intelektuálne a zhrozenia politicky, ako títo spomínaní učenci.
A, pán poslanec Dostál, vďaka za to upozornenie. Skutočne ten, ten logický, to poradie, že najskôr pozmeňovák, potom odôvodnenie nedáva žiaden zmysel, to je, samozrejme, otázka na autora tejto novely a zároveň kritika jeho súčasného znenia. A dávam, samozrejme, do pozornosti, že som sa hneď po upozornení aj držal v zmysle, držal rokovacieho poriadku. Ja si pravidlá ctím.
Kiež by rovnako konala, dumala a zmýšľala aj vládna koalícia.