Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Rád by som dokončil myšlienku. Čiže, pán predsedajúci, ako ste, pán Pročko, vo svojom príhovore správne poznamenali mal napomenúť pána koaličného poslanca nie preto, že ste na to citlivý, ale preto, že to je princíp. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ťažko sa mi hľadá nejaký záchytný bod v tom prejave, lebo teda asi treba uznať, že aj v rámci opozície máme rôzne metódy kritiky nejakých skutočností. Takže chytím sa toho, čo považujem za nejakú odbornú časť toho prejavu a to bola nezávislosť inštitúcií. A poviem úprimne, že ja som napríklad aj dnes si hovoril, keď tu prebiehala tá debata o tom, či neumožnenie hlasovania o jednotlivých bodoch pozmeňovacieho návrhu pána Galka jednotlivo, okrem toho bodu, v ktorom sa pomýlil, tak aj vtedy som si hovoril, že vlastne, je vlastne dobré, že tu ešte máje Ústavný súd, ktorý požíva nejakú dôveru a že tu máme inštanciu, na ktorú sa môžme v takomto prípade obrátiť. Samozrejme, som hlboko presvedčený o tom, že názor pána Dostála je správny a že takéto hlasovanie nemalo byť, že takýmto spôsobom to vládna väčšina nemala vybaviť a myslím si, že to bude dôvod na nejaký ústavný nález. Takže som si hovoril, že je vlastne dobré, že takéto inštitúcie tu ešte máme, na ktoré môžme nejakým spôsobom vzhliadať, že napravia nedostatky toho, čo sa tu deje a je to v prudkom kontraste s tým, čo vláda navrhuje spraviť s ďalšími nezávislými inštitúciami, ktoré majú rovnakú rolu, ale v iných sektoroch, či už je to úrad na... Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, zámer zasahovať do spôsobu voľby predsedu protimonopolného úradu alebo do spôsobu voľby vedúceho štatistického úradu.
A na záver si ešte dovolím jednu poznámku, pretože počas vašej rozpravy vás vyrušoval jeden poslanec koalície a myslím, že pán predsedajúci ho mal napomenúť nie preto, že vy ste na to citlivý, nie preto, ale preto, že tu chceme mať nejakú politickú kultúru a keď vyrušujete vy, tak napomenú vás a keď vyrušujú koaliční poslanci tak... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Vďaka, pán predseda, vďaka, pán predseda.
Kolega Pročko Jozef, určite by som to nepovedal tvojimi slovami a určite nie ani tvojim tónom, ale vecne súhlasím s kritikou tohto unikátne zlého zákona, ktorý máme pred sebou a o ktorom už tretí deň debatujeme. On je fakt že až výnimočne zle napísaný a ako si správne vypichol, ničím neodôvodnený. Teraz doslova pred pár minútami som sa vrátil z debaty s ministrom Kaliňákom. Hodinu sme sa venovali len trom článkom v tomto nešťastnom zákone. Tie tri články siedmy, ôsmy a deviaty, ktoré sa venujú vývozu zbraní, len tie tri samé osebe by stáli za niekoľko hodín diskusií o tom, aké škody ide napáchať či na reputácii Slovenska, ale v konečnom dôsledku napríklad aj pre slovenské zbrojárske firmy, ktoré tu budú trpieť. Použijem to silné slovo až nekompetentnosťou tých, ktorí napísali tento návrh zákona, minimálne tie tri spomenuté odstavce alebo články, pardon. A oni aj, ako si správne povedal, ničím neodôvodnený. Keby ten úprimný úmysel bol zlepšiť, či je to postavenie športu, slovenského športu vo svete, či to zlepšenie cestovného ruchu, tak je tu kopa štúdie, je tu kopa dobrých analýz v tom, čo funguje a čo nefunguje. Nič z toho, nič z toho reálne som nenašiel v tej dôvodovej správe. Tie floskule o tom, ako treba zjednotiť a pomôcť a pomáhať, nie sú reálnou dôvodovou správou. To nie je žiadna analýza, to nie je žiadne vysvetlenie ich zlyhaní, ani to ako navrhované riešenia sú odpoveďou na tieto zlyhania. Prečo, prečo za týchto okolností táto vládna koalícia nezmyselne trvá na tom, že tento zákon má byť predriadený ešte aj debate o rozpočte. Keď sme vám ponúkli záchrannú ruku, povedali sme vám, nech sa, odložte to, zaparkujte ho, fakt je zlý, či začnete odznova, či nie, to je jedno, ale skúsme si dať pohov, poďme sa baviť o rozpočte, ten je dôležitejší. Prečo za týchto okolností ste odmietli túto pomocnú ruku, je mi obrovskou záhadou. Či tento zákon zachránite alebo nie, ja osobne sa domnievam, že nie, on je úplne beznádejne zlý, ale minimálne sme si mali dať ten priestor pobaviť sa o rozpočte a pochovajme, prosím, aspoň na čas túto nešťastnú diskusiu o niečom, čo nemá šancu uspieť.

No ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, aj technikom za slovo.
Kolega Štefunko dobre vystihol, že ten šport má vplyv aj na odchod mladých ľudí do zahraničia. Úplne súhlasím. Ja poznám mnoho športovcov a športovkýň, ktorí odišli do zahraničia práve preto, lebo tu nemali adekvátne podmienky na šport.
Pán poslanec Dostál, hovorili ste o tom, že nie je nevyhnutné vytvárať to nové ministerstvo. Súhlasím, keby chceli pomáhať športu a mali na tom úprimný záujem, mali na to aj niekoľko rokov možnosť.
Kolega Pročko, spomínali ste, tu mám také čiarky, že Fico kradol a tak ďalej, preto mladí odchádzajú. Zo svojho života poviem, že odkedy politiku sledujem, je to niekoľko rokov, tak sa točí len okolo Roberta Fica.
Natália Nash, spomenula si, že nové ministerstvo športu má objednávať lopty a to je práve to, že chýbajú tie ciele, s tým súvisí aj, čo hovoril kolega Oskar Dvořák, a práve preto, aby vôbec niečo napísali, tak napíšu aj to, čo je úplný nezmysel.
Kolegyňa Gažovičová, hovorila si o tom, ako bude dôležité sledovať kroky nového ministerstva športu a cestovného ruchu. Mňa, bohužiaľ, na tom mrzí, že celá tá diskusia, ktorú my tu vedieme o nich bez nich a nie preto, že my by sme s nimi nechceli diskutovať, ale preto, že oni nechcú diskutovať s nami.
Pán poslanec Grendel, hovorili ste o tom, že ste rád, že som vystúpil v rozprave, tak slovami Roberta Fica hovorím, nikam neodchádzame.
Braňo Vančo, prečo teda chcú zriadiť to ministerstvo športu? No je to práve preto, aby mali o jedno ministerstvo naviac. Ako som už miliónkrát spomínal, keby chceli tomu športu pomáhať, prostriedky nielen finančné, ale aj možnosti mali.
Kolega Tankó, keďže sme robili a ty ešte stále robíš rovnaký šport, ktorému som sa venoval aj ja, tak veľmi dobre vieš, aká je dôležitá adresná podpora, finančná podpora v športe nielen v tomto.
Kolegyňa Števulová hovorila o rasizme v športe. Je, je to veľmi dôležitá a silná téma.
Kolegyňa Jurík, vízia a plán to je to, čo chýba tejto krajine nielen... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
David, ďakujem za tvoj príspevok v rozprave. Úplne súhlasím s tým, čo si povedal a čo nám teda potvrdzujú aj príklady, o ktorých sme sa bavili aj dnes doobeda a síce, že vôbec nie je dôležité, pod aké ministerstvo ten šport zaradíme, či to bude šport a kultúra, verejné zdravie alebo dokonca vnútro, ako je to napríklad v Nemecku, ani priradiť šport ku cestovnému ruchu nič nezlepší. Dôležité je, koľko a hlavne ako do športu investujeme a hlavne teda, akú máme víziu a plán pre ten šport a teda investícia do nového ministerstva a všetkých tých pridružených entít míňa ten cieľ. Najmä čo sa týka detí a dostupnosti športu, pre ne bolo tu už spomínané niekoľkokrát, odtrhnutím športu od školstva ten prístup vôbec nezlepšíme. Práve naopak. A keď teda hovorím investícia do športu, je to preto, že šport skutočne je investíciou a my si toto musíme uvedomiť. Je to investícia, ktorá sa nám v budúcnosti vráti. Nielen keď sa budeme opäť môcť tešiť z generácie Lašákovcov, Bondrovcov, Hossovcov či Slafkovských, ale aj keď budú všetky deti bez rozdielov vedené k športu a zdravému životnému štýlu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo a ďakujem ti, Dávid, za tvoj príspevok, ako to tu už bolo povedané, tak je veľmi dôležité, že práve ty s tvojím športovým backroundom a s tým, že zastupuješ v tejto Národnej rade aj mladých ľudí, si sa k tomu vyjadril a je to jeden z mála príspevkov vrátane teda tej samotnej dôvodovej správy a tých dôvodov, čo sme doteraz vo verejnom priestore počuli, že prečo má vlastne toto nové ministerstvo športu a cestovného ruchu vzniknúť, teda je to jeden z mála naozaj vecných príspevkov k tejto téme a ja by som si veľmi želala, aby tá dôvodová správa a celkovo ten vznik toho ministerstva bol viac ovplyvnení práve hlasmi mladých ľudí, športovcov a športovkýň ako ty, pretože pre Slovensko a všade, všade v konečnom dôsledku je veľmi dôležité, aby teda mladí ľudia mali možnosti a príležitosti športovať, aby štát toto v nich podporoval a aby nejakým spôsobom to bolo uchopené, lenže to reálne musí vychádzať práve z tej potreby zdola, musí to vychádzať z hlasov mladých ľudí, mladých športovcov a športovkýň, mať nejakú dopadovú štúdiu, nejaké priority a podobne. Za všetko, čo by som ja veľmi rada, tam videla, by boli napríklad témy, ktoré sa týkajú už toľko spomínanej podpory detí zo znevýhodneného prostredia, to si myslím, že je jedna veľmi zanedbaná téma, ktorej by sa akákoľvek inštitúcia, ktorá tu chce niečo spraviť na poli športu, mala venovať, ale takisto môžme spomenúť aj tému rodovej rovnosti.
Vieme, že je to veľmi aj ten boj proti predsudkom a stereotypom v športe, je veľmi dôležitý. Britské futbalistky tento rok spôsobili veľký ošiaľ v Británii, ale takisto aj téma rasizmu a diváckeho násilia to by ma tiež zaujímalo, akým spôsobom prispeje nové ministerstvo k tomu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem aj kolegovi Dejovi, ktorý priniesol veľmi dôležitý pohľad mladých ľudí, mladej generácie. Je to naozaj dôležité a výborné, že, že tu zaznieva aj hlas mladých ľudí a veľmi dobre pomenoval tie problémy, ktoré, ktoré tento návrh zákona má. My nevieme, čo nové ministerstvo urobí pre mladých, ako ich privedie k športu, aké programy vyskúšané v zahraničí bude implementovať, ako, ako nové ministerstvo prispeje k tomu, aby mladí ľudia zo Slovenska neodchádzali, chceli tu žiť a potom vychovávať aj svoje, svoje vlastné deti. Nedočítali sme sa to ani z návrhu zákona, ani z dôvodovej správy. Ja som si pozeral aj program Slovenskej národnej strany, ktorá teda stojí za týmto nápadom a tam takisto sa nedočítate o tom, prečo vlastne chcú zriadiť ministerstvo športu, iba sľubujú, že, že ho zriadia bez toho, aby, aby povedali niečo o tom, aké ciele tým sledujú a potom sa nemôžu čudovať, že sme podozrievaví aj vzhľadom na, na minulosť, pretože SNS nemá prvýkrát ministerstvo, ktoré malo v agende aj šport napríklad, a teda nebola to veľká sláva a všetci si to veľmi dobre pamätáme. Takže som rád, že kolega Dej sa tomu bude ďalej venovať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem veľmi pekne kolegovi Dejovi za, za jeho príspevok. Ja sa teda osobne veľmi teším, že, že v proslovenskom klube Progresívneho Slovenska sú až dvaja ľudia, ktorí sa naozaj dlhodobo venujú, venujú športu a myslím si, že aj pre celé toto volebné obdobie to bude nesmierne dôležité. Lebo my tu teda teraz už do... dosť dlho diskutujeme o tom, že ide vzniknúť ministerstvo športu. Vieme, že v konečnom dôsledku z najväčšou pravdepodobnosťou v momente, ako nastane hlasovanie, tak tá koalícia si to odhlasuje, to ministerstvo vznikne, bude nový minister a všetko, čo okolo seba potrebuje od šoféra cez kancelária a, a tak ďalej. Ale v konečnom dôsledku bude vykonávať aj nejakú agendu a bude veľmi dôležité celé najbližšie štyri roky naozaj dôkladne dozerať na to, čo sa tam bude diať na tom ministerstve. Lebo my už teraz poukazujeme napríklad to, že bude, že sa menia tie pravidlá pre registrovanie sa občianskych združení alebo teda celkovo združení, ktoré si žiadajú o dotáciu. My už teraz poukazujeme na to, že sú tam nejaké, nejaké zmeny ohľadom Tiposu a máme určité dôvodné podozrenie, že nám to nepríde zmysluplné, že nevidíme v tom nejaké vecné zámery, ale veď uvidíme, čo nakoniec sa na tom ministerstve bude diať.
A ja sa teda veľmi teším a som presvedčená, že okrem iných práve, práve kolega Deja a kolegyne Nash budú medzi tými, ktorí naozaj budú veľmi dôkladne celé štyri roky sledovať, čo sa tam deje, či to naozaj tomu športu prospieva, alebo je to iba čierna diera na peniaze zo štátneho rozpočtu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja som už k debate k ministerstvu školstva raz rozoberal to, že či vlastne koncentrácia, alebo, alebo drobenie inštitúcií, alebo naopak koncentrácia môže pomôcť podpore konkrétnej témy. My, žiaľ, na Slovensku, ako to vidíme u tých vyspelejších krajín, tak oni väčšinou tie agendy koncentrujú, aby niečo priblížili. Lebo tak šport patrí do nejakého širšieho konceptu zdravia a podpory mládeže, výchovy mládeže. My teda máme takýto nešvár, že vždy pristúpime k tomu, že, samozrejme, musíme na niečo nové vytvoriť novú inštitúciu, novú radu a podobne. Bolo to vidno aj na tom samotnom programovom vyhlásení vlády.
Podľa mňa my by sme mali oveľa viac diskutovať o cieľoch politík a nie o tom, že, že vytvoríme nejaké ministerstvo, nejaký úrad a to automaticky bude napĺňať ten cieľ a bude to všetko super. No nie. Ja som to ukazoval, ja ďakujem kolegovi Dávidovi, on to nasvietil z toho pohľadu tej mládeže. A ja som tu spomínal ten, som spomínal ten príklad toho Islandu a Reykjavíku, ako on začal podporovať voľnočasové aktivity a, a, a podporu športu pre decká, aby netrávili čas vonku, nepili, nefajčili a oni majú v tom úžasné výsledky. A toto sú veci o ktorých sa musíme viac rozprávať. Veľmi často preto aj tie vyspelejšie krajiny, veľmi často napríklad aj koncentrujú vzdelávanie, prácu s mládežou aj so športom alebo s rôznymi inými voľnočasovými aktivitami, s kultúrou a podobne, aby to bolo čo najbližšie k sebe.
Ale zároveň mi je veľmi ľúto, že napríklad o týchto cieľoch tej politiky a čo chceme nimi dosiahnuť a nie že či budeme zriaďovať nejakú inštitúciu, sme vlastne nemohli v skutočnosti reálne diskutovať. Nikto to tu neobhajuje z vládnej koalície, snažíte sa to pretlačiť cez skrátené legislatívne konanie. Keď, keď idete zriaďovať nové ministerstvo, tak pri tom zasahujete do štyroch, piatich ďalších oblastí, urobíte z toho taký guľáš a ešte dokonca potom aj tu je v tom taký chaos, že tu idú rôzne poslanecké prílepky, čiže tá vecná diskusia o tom, ako podporiť šport, ani nenastane.