Videokanál klubu

Ďakujem pekne.
Ja, pán Szalay, neviem vaše pochybnosti, žiaľ, rozptýliť, lebo teda ich zdieľam. Tiež by som tu o kultúre rozprávala veľa. Je to naozaj krásna téma a myslím si, že veľmi dôležitá, ale fakt je, že parlament nie je fórum na podrobné a v podstate také technické riešenie problémov. Ono sa to má riešiť poctivo a inde a s čo najväčším počtom zúčastnených aktérov.
Ono tento návrh je ale nenápadný, ale je to vlastne prvý politický výkop a to je na tom akoby nesprávne, lebo nám je jasné, že za tým budú iné veci. A mňa teda veľmi mrzí, že nemáme to MPK, lebo mňa by to naozaj zaujímalo, aké sú tam z toho výsledky, ale tak ako dnes pán Jarjabek v RTVS povedal, bolo to náročky, lebo to chcú mať rýchlo. Ja teda som celkom unavená z toho, že teda sa už bavíme o tom, že teraz a hneď a zvalcujeme to rýchlo, a toto je, samozrejme, problém, s ktorým logicky má problém odborná a kultúrna obec, a teda nie náhodou je tu petícia na, na odstúpenie ministerky, ktorá mala za tých desať dní v januári už takmer 190-tisíc hlasov. To nie je náhoda a rovno v tej petícii sa vyčíta presne tento prístup vlády aj ku kultúre a k fondom.
My tu môžme mať, samozrejme, každý iné preferencie v kultúre od hudby cez dizajn, od historickejších vecí až po nové, skúmajúce nové svety, ale my politici máme zodpovedne prichystať tie najlepšie podmienky pre prostredie, aby to prostredie fungovalo. A urobiť to spôsobom, že a teraz my to ideme urobiť rýchlo a takto a my máme tú pravdu, a nerozprávame sa s odbornou obcou, je veľmi, veľmi nesprávne a veľmi nemúdre.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem aj kolegom za veľmi vecné pripomienky.
Vlastne ja som aj rada, že tu ukazujeme, ako by mohla vyzerať diskusia v tomto pléne, lebo nie vždy takto vyzerá.
Ja iba, vlastne stručná reakcia, čo sa týka pozmeňovacieho návrhu, ktorý odstráni archiváciu dokumentov, tak taký, samozrejme, nie je možný, pretože to nie je otázka zákonu o Fonde na podporu umenia, To je otázka úplne iných zákonov, ktoré to upravujú pre celú verejnú správu, a to by sme museli celkom zásadne zreformovať spôsob, akým u nás funguje verejná správa. Ešte v analógovej dobe.
Čo sa týka toho, čo pán Malatinec hovoril o tých prioritách, ja, napríklad to je veľmi dobrý príklad, to 80. výročie SNP, si myslím, že to je presne tá priorita, ktorú by ten fond mohol mať. Problém je, že pokiaľ dáme fondu priority, ktoré budú viac ako 20, 30, 40 %, tak my vlastne ten fond úplne zaviažeme k nejakej jednej téme a celá ostatná kultúra, ktorá sa financuje, vlastne nebude existovať. Čiže tých 20 % vo fonde je podľa mňa dobrý, dobré percento, ale, samozrejme, ministerstvo kultúry má aj iné nástroje, ktorými vie urobiť priority, ktoré sú mimo Fondu na podporu umenia. Eventuálne vie ako keby na tieto priority získať iné finančné prostriedky, čo opäť by mohla potvrdiť pani poslankyňa Laššáková, ktorá to taktiež robila, keď bola ministerka.
A, čo sa týka toho, že štát má právo kontrolovať to, ako sa tie prostriedky využívajú, tak s tým ja absolútne plne súhlasím. Myslím, že štát to aj robí, a čím lepšie to bude robiť, tým budeme všetci spokojnejší.

Ďakujem ti. Ja by som ťa chcela ešte, Zora, doplniť, že my sa tu vlastne rozprávame o tom, že sú spokojní a nespokojní žiadatelia, teda úspešní a neúspešní, ale ja by som chcela povedať, že ono sú aj dokonca nespokojní žiadatelia, ak sú aj úspešní, lebo častokrát sa stane aj to, že rozpočet toho daného projektu je proste vyšší oveľa ako finančné prostriedky, ktoré oni dostanú z fondu. Čiže nie je to iba také čierno-biele, úspešní - neúspešní, spokojní - nespokojní.
Je to naozaj taká ako keby zvláštna situácia, že my sa tu, ako keby rozprávame o tomto, pričom ten návrh zákona vôbec nerieši to, o čom sa my tu rozprávame, ale teda dôležité bolo pre mňa toto spomenúť, aby sme to nevideli iba takýmto spôsobom. Ak je niekto nespokojný, lebo teda nedostal dostatočnú informáciu, tak to nám nerieši to, že my navýšime v podstate štátny rozpočet alebo, alebo znížime teda rozpočet fondu o to, že bude musieť vyplácať ďalších dvoch členov dozornej komisie. To nevyrieši to, to vyrieši hlbšie odôvodnenie odmietnutých žiadostí, takže ak sa chceme rozprávať o tom, aby ľudia viacej vedeli, prečo nedostali, tak potom toto je úplne jednoduché riešenie, ktoré je úplne zadarmo, a nemusíme vôbec nič tuto riešiť.
A ešte by som chcela jednu vec povedať, opäť raz čísla, knižnice suma – 2,2 mil., tradičná kultúra, neprofesionálne umenie – viac ako 1, 6 mil., naše múzeá, galérie –
vyše 1,1 mil. a najviac projektov podporených z rokov ’13 až ’23 je z Banskobystrického a Žilinského kraja. Čiže ja by som tu nepodsúvala nejakú zvláštnu nevraživosť voči Bratislave, lebo dáta za všetky tieto roky hovoria jasne.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som teda možno pokračovala v tejto celkom zaujímavej rozprave. Ja dostávam celý deň vlastne také správy od ľudí, ktorí mi píšu, že ich naozaj teší, že konečne parlament rokuje o kultúre, a keďže tu máme ďalšie štyri zákony, tak budeme mať ešte taký maratón rokovania o kultúre, tak si to užime.
Ja na začiatku by som vlastne, lebo som nemala priestor v tej faktickej poznámke, odpovedala aj pánovi Malatincovi na tú otázku o tej stratégii kultúry, lebo tá je podľa mňa celkom, celkom zásadná. Ak tomu dobre rozumiem, to, čo sa pýtate, je, že pokiaľ fond je nezávislá verejnoprávna inštitúcia, ako cez neho realizuje ministerstvo kultúry stratégie kultúrnej politiky. A odpoveď na túto otázku je, že presne tým, že taký fond zriadilo ministerstvo kultúry, pretože čo sa týka stratégie kultúrnej politiky, musíme si povedať, ako vyzerá stratégia kultúrnej politiky. A my máme stratégiu kultúrnej politiky, ktorá má sedem strategických cieľov. Tie strategické ciele sú napríklad dobre spravovaná kultúra, efektívne financovaná kultúra, kvalitná kultúra, inkluzívna kultúra a zodpovedná kultúra a tak ďalej a tak ďalej.
A keďže si štát v rámci stratégie kultúrnej politiky, keďže sme európsky štát, keďže sme demokratický štát, ktorý uznáva kultúru a umenie ako doménu slobodnej tvorby, keďže sme sa uzhodli na tom, že podpora umenia, slobodnej tvorby a rozvoja kultúrnych komunít je jednou z priorít vlastne štátu a verejných politík, tak presne preto sme zriadili tento fond, ktorý je zriadený podľa toho princípu na dĺžku ruky. To znamená, že jeho činnosť je napĺňaním stratégie kultúrnej politiky, pretože financuje kultúrne a umelecké projekty a umožňuje slobodne tvoriť ľuďom bez toho, aby do tých rozhodnutí zasahovali politici.
Zároveň rozumiem vašej otázke, ktorá sa týka možno nie strategických priorít, ale možno nejakých tematických priorít, krátkodobých priorít a tak ďalej. A na to tiež existuje v samotnom zákone o Fonde na podporu umenia mechanizmus a nástroj, ktorý hovorí o tom, že každý rok pri, pri schvaľovaní tej programovej činnosti a programov na jednotlivé roky si ministerstvo kultúry môže určiť nejaké tematické priority do výšky 20% ročného rozpočtu fondu. Čiže ministerstvo napríklad si povie, že tento rok je 35 rokov od roku 1989, je to zaujímavá kultúrna téma a určí túto tému ako jednu z priorít pre fond a fond to nejakým spôsobom zahrnie do svojich výziev. To znamená, že ten dialóg medzi ministerstvom a Fondom na podporu umenia je štrukturálne zahrnutý v tom zákone, ktorý, ktorý fond zriaďuje, a určite napríklad tuto pani Laššáková by o tom vedela veľa hovoriť, pretože keď ona bola ministerka, tak presne takéto špecifické výzvy aj s fondom dohodla, aj také niečo robili. To znamená, že štát má veľmi veľa nástrojov okrem týchto, ktoré mu stanovuje zákon, tak je logické, že pokiaľ minister a ministerstvo kultúry s fondom rokuje, tak je to vlastne organizácia, ktorá nejakým spôsobom patrí pod, pod sektor kultúry, a vlastne tie priority kultúrnej politiky sa dosahujú proste dialógom a konsenzom.
Vrátim sa k tej debate, ktorú tu vedieme už dlho, lebo podstatou tej debaty je, že tu máme pred sebou návrh na zvýšenie počtu členov dozornej komisie o dvoch a my tu vedieme debatu o fungovaní Fondu na podporu umenia. A tie problémy s touto debatou, ktorú tu vedieme, podľa mňa sú dva. Jedno je, že tá debata sa nijako netýka toho návrhu zákona, ktorý máme predložený, a po druhé, že tento typ debaty, ktorý tu vedieme, je podľa mňa dôležitý, ale debata o konkrétnych projektoch, o konkrétnych témach, o konkrétnych prioritách sa, pri všetkej úcte k tomuto zákonodarnému zboru, nemá primárne viesť v pléne Národnej rady. Sú na to úplne iné fóra, ktoré bolo treba využiť prv, než niekto zákon predložil do tohto parlamentu. Len, bohužiaľ, sa to nestalo, pretože tu máme poslanecký návrh, ktorý očividne nebol s tým sektorom odkonzultovaný, keďže ten sektor proti nemu protestuje.
A keď už teda tú debatu tu vedieme, tak si naozaj dajme pozor na to, aby sme si nezamieňali príčiny a následky, respektíve, a to je veľmi dôležité pre akúkoľvek budúcu debatu, nepodľahnime tomu efektu, ktorý by sme mohli nazvať že vzbura neúspešných žiadateľov, pretože pri grantových schémach akéhokoľvek typu, osobitne takých, kde je zvýšená miera odborného a sčasti subjektívneho hodnotenia, a teda nejedná sa o automatickú podporu, sa vždy vyskytuje tento veľmi pochopiteľný efekt, že úspešní žiadatelia sú spokojní a neúspešní žiadatelia sú nespokojní.
Problém, samozrejme, nastáva vtedy, keď tých neúspešných žiadateľov je príliš veľa, pretože tým pádom je oveľa viac tých, ktorí sú nespokojní ako tých, ktorí sú spokojní. A to ale neznamená, že by ten samotný systém bol zlý, ale znamená to to, že v tej schéme je proste málo finančných prostriedkov, lebo je oveľa viac tých, ktorí sú neúspešní. A existujú na to aj koeficienty, ktoré hovoria o tom, že koľko percent úspešných žiadostí z celkového počtu ukazuje, že je schéma efektívna, a ten sa mení v závislosti od typu schémy, ale keď počet neúspešných žiadostí zásadne prevažuje nad tými úspešnými, tak je jasné, že schéma má problém, a my tu teda akože nemôžme používať tie vizuálne pomôcky, tak vám neviem ukázať tie grafy, ale predstavte si to napríklad tak, že keď sa na mňa pozriete, tak tieto biele časti sú tie úspešné žiadosti (rečníčka ukazuje na svoje šaty), tie čierne sú tie neúspešné, tak to je dobrý pomer. Ale... (Reakcie z pléna. Smiech v sále.) Ale keď sa napríklad na pána Michelka pozriete, pomer bielych a tmavých častí, tak to už nie je dobrý pomer. A vo Fonde na podporu umenia je každoročný ne... viac ako trojnásobok žiadostí tých, ktoré žiadatelia podajú, voči tomu, akú sumu môže fond rozdeliť, čo jasne ukazuje, že fond tým pádom nemôže podporiť všetky naozaj kvalitné projekty, ktoré mu prídu, pretože nemá dosť peňazí, takže ja by som navrhovala, že naozaj sa venujme v Národnej rade tomu, čo sa, čomu sa tu máme venovať. Nepredkladajme poslaneckými návrhmi to, čo má robiť vláda a čo jej vyplýva z programového vyhlásenia vlády. Robme poriadne dôvodové správy, lebo potom si ušetríme veľa vzácneho času v pléne, my si to prečítame v dôvodovej správe a nebudeme klásť otázky zbytočné.
A čo sa vlastne týka tých výhrad voči Fondu na podporu umenia, myslím si, že veľmi veľa z tých vecí, ktoré tu padli v pléne, by sa naozaj vyriešili tým, keby jednoducho tie fondy dostali viac peňazí, lebo by sme zistili, že veľká časť výhrad, ktorá zaznieva od tých neúspešných žiadateľov, zrazu by neexistovala.
Zaujímajme sa napríklad okrem toho, že koľko má fond peňazí, zaujímajme sa o iné zákony, ktoré tu my vieme zmeniť, napríklad zákony, ktoré zaťažujú fond obrovskou byrokratickou záťažou. Ja, napríklad ja neviem, či vy viete, ale tie fondy si musia napríklad prenajímať sklady, v ktorých skladujú papierové žiadosti, ktoré musia 15 rokov archivovať, to za chvíľu si budú hangáre najímať. A ako keby v 21. storočí, toto naozaj nerozumiem, prečo je potrebné, ale to im vyplýva zo zákona. Čiže napríklad umožnime tým fondom fungovať jednoduchšie, umožnime im fungovať oveľa digitálnejšie, to je všetko to, čo my tu máme v moci a čo vieme zmeniť, a všetci budeme spokojní, všetci budeme mať vlastne dobrý pocit, že sme prispeli k lepšiemu fungovaniu fondov.
Pripomínam teda, že stále sme sa nedozvedeli od poslancov SNS, aké pozmeňovacie návrhy plánujú v druhom čítaní, ale ak by teda nejaké plánovali, tak myslím si, že by mali ísť presne týmto smerom, že by sa mali týkať navýšenia rozpočtov týchto fondov, že by sa mali týkať rušenia byrokratickej záťaže pre fondy, a ak takéto pozmeňovacie návrhy prídu, tak v tomto snažení budeme určite radi spolupracovať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Musím povedať, že sme zažili relatívne produktívnu debatu, dokonca za účasti dvoch ministrov, ktorých sa tento zámer alebo návrh týka. Prešli sme si mnohé nezrovnalosti, či je to pomoc potravinárom alebo agrosektoru, alebo či riešime ceny potravín. Vyzerá to tak, že odpovede na tieto otázky sme mnohokrát nedostali, či už to boli zmätočné odpovede od... zo strany ministra pôdohospodárstva, alebo to bola, nazvime, tá odmietavá, odmietavý postoj voči našim návrhom.
K nášmu návrhu, my sme sa snažili vylepšiť tento zákon, rozhodli sme sa podať pozmeňujúci návrh mojím menom, že nechceme podporovať sladené nápoje, ide to proti programovému vyhláseniu vlády, ktoré tu bolo schválené, aj proti dlhodobému legislatívnemu plánu. Namiesto toho sme sa rozhodli navrhnúť pridať NACE kód výrobu medu, čo je tradičný slovenský pôdohospodársky sektor alebo podsektor, ktorý tu má tradíciu, je oveľa zdravší ako, ako cukor a do veľkej miery práve výrobcovia medu na Slovensku zažívajú veľmi veľkú krízu a nedostáva sa im poriadnej podpory. Takže my budeme hlasovať za tento poslanecký pozmeňovací návrh, ale celý zákon nám pripadá ako neaktuálny.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja skúsim využiť toto väčšie publikum.
Ďakujem, pán Malatinec, za vašu rozpravu. Ja by som chcela len povedať pár vecí k tomu, že tam vlastne, ako sa vyberajú tie odborné komisie, na to je celý mechanizmus, ktorý je veľmi presne určený a naozaj je to akože mechanizmus, ktorý fakt funguje, a tým pádom zaručuje aj objektivitu v tom rozhodovaní.
Ono odborné organizácie z celého Slovenska môžu celoročne nominovať svojich ľudí, ktorí musia splniť napríklad vysokoškolské vzdelanie plus dva roky praxe, alebo stredoškolské vzdelanie plus tri roky praxe, plus proste ako prácu v tom danom odbore a tak ďalej. To je nejaký mech ľudí, tí musia splniť teda tie podmienky, a následne úplne logicky deklarujú konflikt záujmov v projektoch, v ktorých sú v tom jednotlivom, v tom ako keby mechu alebo podmechu, pretože je logické, že nemôžu byť predsa oni štatutári organizácií alebo nemôžu mať nič do činenia s tými projektami, keď teda ich idú hodnotiť. Takže oni deklarujú toto, tým pádom sú ako keby z toho losovania potom už vylúčení a losuje sa z tých, ktorí teda nemajú konflikt záujmov, a z tých sa potom losuje následne dané zloženie tej komisie, a to ešte dokonca tak, že dvaja členovia z tej komisie sa môžu ako keby vymeniť, aby tam náhodou nebolo akože príliš jednostranné zameranie. Čiže naozaj by som sa neobávala tohto. Treba si to dobre pozrieť, dobre naštudovať. Je to určite úplne v poriadku.
Ak vnímame a cítime nejaký iný problém vo fonde, poďme sa o tom rozprávať, ak je tu nedôvera napríklad vo výsledky, že človek vie málo o tom, prečo nedostal financie, no tak proste poďme sa baviť, baviť o tom, aby tá komisia jednoducho dávala bližšie a hlbšie popisy toho, prečo žiadateľ financie nedostal. Ale určite to nie je o tom, že by boli nesprávne alebo netransparentne zložené tie komisie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
A ďakujem za vecné vystúpenie, pán poslanec Malatinec, a teda pokúsim sa rovnako vecne na to odpovedať. No nevyrušujú nás tie komisie, teda ten zvýšený počet. Ako opakovane, myslím, každý z nás to tu v rozprave povedal, že je to viac-menej technická otázka viac-menej možno zbytočná.
To, čo nás naozaj znepokojuje, to, čo aj priznal sám pán predkladateľ, že vlastne v druhom čítaní je ten reálny návrh, ktorý príde, a on nám ho ešte nechce prezradiť. A to si myslím, že je nie úplný spôsob, akým, akým by sa mala viesť diskusia o FPU.
Konflikt záujmov určite je vec, ako priznám sa, nie neúplne som tomu rozumel, na čo ste narážali, a možno sa potom porozprávame naživo, priamo. Ale každopádne opäť nechápem, ako potom ten návrh naňho reaguje, lebo tá dozorná komisia sa zaoberá inými vecami, než je konflikt záujmov v komisiách. Viac teda o tom financovaní a účtovníctve a podobných veciach. To umelecké školstvo, ktoré spomínate, je téma, ktorá však široko diskutovala, a v podstate veľmi koncepčná vec o tom, že či študenti, ktorí študujú ešte na umeleckých školách a robia si projekty, ktoré sú súčasťou vlastne ich umeleckej výchovy, by mali byť financovaní z rezortu školstva, alebo by to malo byť suplované z ministerstva kultúry, kde potom tie peniaze chýbajú iným. Myslím si, že opäť odborná otázka a opäť vec, kde nie úplne rozumiem tomu, ako súvisí s kontrolnou komisiou.
A ak štát si určuje aj priority, ak chce štát určovať priority, tak tie priority môže určiť už teraz prostredníctvom tých 20 %, ktoré môže komunikovať voči FPU, a potom FPU sa má podľa toho nastaviť. A ak sa nemýlim, tak sa posledných osem rokov, tak FPU urobil raz, teda ministerstvo kultúry urobilo raz, takže asi až taký, asi až taká priorita to nikdy ani za vlád nebola, resp. aj, aj vláda predošlá, predošlá bola s fungovaním FPU spokojná. (Ruch v sále.)

Ďakujem pekne, pán Hajko.
Ja tiež by som chcela veľmi zareagovať na to, že tu hľadáme kultúrnosť a kultivovanosť v tomto parlamente celkom intenzívne. Ja osobne teda sa stále neviem vynačudovať, ako je možné, že my 150 zástupcovia ľudí tu máme takéto prostredie, a je mi osobne častokrát veľmi, veľmi ľúto.
Tá kultivovanosť sa, samozrejme, prejavuje aj v podávaní takýchto návrhov, ako hovorila aj pani Jaurová, poslanci a poslankyne, ktoré to predkladali, sú súčasťou vlády, a preto je naozaj nepochopiteľné, prečo je to takto. Aj keď pán Jarjabek tiež mi pred chvíľkou potvrdil, že jednoducho si chce koalícia švihnúť a že chce to rýchlo a, samozrejme, medzirezortné pripomienkové konanie by tomuto, tejto rýchlosti len bránilo. A teda ja si aj myslím, že hlavne asi by nikto v tom reťazci po tej profesionálnej stránke úplne nerozumel, že prečo sa vlastne takéto niečo vôbec predkladá.
Čakala som tu naozaj súboj ideí a vidím tu len naozaj ako keby kvázi pästný súboj, a ako by sám Danko povedal, pán Danko povedal, tak že keď táto vláda nechytí niečo pevnou rukou, tak sa to vníma ako jej slabosť. A ja si myslím, že to je veľmi nesprávne rozmýšľanie. Možno to takto funguje vo svete SNS, vo svete koalície, ale napríklad my v Progresívnom Slovensku máme radi naozaj profesionálne otvorené diskusie, ktoré vedú k nejakému dobrému cieľu, ktorý môže reálne pomôcť. To tu ako úplne nevidíme, takže to mi je veľmi ľúto. Ja si myslím teda, že musíme byť v strehu, a áno, sme v očakávaní čo príde, aké pozmeňováky, lebo to vidíme, ako je SNS smädná po bezbrehej moci.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem kolegovi Hajkovi, že spomenul jednu vec, o ktorej tu doteraz nebola reč, a to je tá dôležitosť koncepcií rozvojových.
Ja iba troška poopravím, že my máme koncepciu, my máme Stratégiu kultúry a kreatívneho priemyslu Slovenskej republiky do roku 2030, ktorá bola vypracovaná minulý rok, a problém je troška ten, že súčasné ministerstvo kultúry a pani ministerka túto koncepciu absolútne ignoruje, nenapĺňa ju, dokonca, myslím si, že programové vyhlásenie vlády je s ňou aj v rozpore, a napr. tá koncepcia má nejaký akčný plán, ktorý má nejaké úlohy, ktoré napr. ministerka neplní, to znamená, že vlastne máme tú koncepciu, ale ako keby sme ju nemali.
A zdá sa, že teda pani ministerka neplní ani to programové vyhlásenie vlády, keďže za ňu predkladajú zákony tuto poslanci, takže si môžme klásť otázku, že prečo to tak asi je. No, napr. preto, že by pani ministerka musela sem prísť do tohto pléna predložiť tie zákony a obhájiť si ich tu, a keďže doteraz z jej vystúpení vidíme, že nie je veľmi schopná si čokoľvek obhájiť, tak asi tam bude jeden z dôvodov, prečo tie zákony sú predložené poslancami.
Len ja sa teda pýtam, že dokedy vlastne napr. aj pán Michelko bude tu kryť chrbát ministerke, ktorá je neschopná, alebo kryť chrbát predsedovi SNS, ktorý po médiách rozpráva proste strašné veci, lebo povedať o tom, čo povedal pán Danko, že to bolo možno trocha nešťastné, je eufenizmus, ktorý je za hranicou vlastne toho, čo by sa o tejto veci dalo povedať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)