Videokanál klubu

Ďakujem pekne.
Vážený predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, ono naozaj tu už bolo veľmi veľa toho povedaného. Ďakujem Zore Jaurovej za naozaj veľmi profesionálne vklady do vysvetľovania, ako fungujú fondy, a ja by som chcela teda k tomu pár vecí povedať, nebude to dlhé.
My sme sa v predchádzajúcom návrhu zákona k fondu pre umenie v rozprave vyjadrili teda ku zbytočnosti navrhovaného úkonu zvýšiť počet členov dozornej komisie z tri na päť. Ten návrh pri FPU sa javí ako zbytočný, avšak ja by som pri tomto návrhu zákona spozornela. Ono už v samotnej dôvodovej správe tohto – opäť poslaneckého – návrhu, čo tiež vnímame ako problém, je dôležitá veta a tá je posilnenie kontrolnej právomoci štátu vo fonde. Ono už ten štát v tom fonde má tú kontrolu, lebo má tam jedného člena vlastne dozornej komisie, takže posilnenie kontrolnej právomoci štátu vo fonde je trošku akože na výkričník.
Čo to je Audiovizuálny fond? Opäť len veľmi stručne by som chcela teda, povedať teda to, že po tých dvadsiatich rokoch po odštátnení filmového priemyslu vznikol Audiovizuálny fond, ktorý nahradil dovtedy priame financovanie, no a... alebo teda nahradil... poskytuje aj doplnkovú činnosť, doplnkovú časť. Audiovizuálny fond podporuje vývoj, tvorbu a produkciu slovenských filmov vrátane európskych koprodukcií, distribúciu a propagáciu a marketingovú podporu audiovizuálnych diel, prezentáciu slovenskej kinematografie v zahraničí, digitalizáciu kín a technologický rozvoj v audiovízii, filmové festivaly a prehliadky, výskum a vydávanie odbornej literatúry a vzdelávanie, workshopy a tréningy pre profesionálov v audiovízii. Tie čísla o tom, ako úspešný bol tento projekt a ako je naozaj dobré podporiť to celé prostredie a vtedy to fakt začne fungovať ako taká snehová guľa, to vám vlastne už hovorila v predchádzajúcej rozprave moja kolegyňa Zora Jaurová.
Cieľom systému prostredníctvom dotačných fondov je najmä eliminácia korupcie a klientelizmu, a to najmä tým, že politickí predstavitelia strácajú možnosť ideologicky ovplyvňovať, aké projekty budú z verejných zdrojov podporované. A my tu až príliš často počúvame všelijaké naše názory, čo sa nám páči, nepáči, čo je kvalitné, nekvalitné, a my tu nemáme byť tí, ktorí rozhodujeme o týchto veciach. Základom zdrojov fondu je spojenie verejných financií, čiže štátny rozpočet a príspevkov od neštátnych subjektov, ktoré vo svojom podnikaní používajú audiovizuálne diela, ako je verejnoprávna televízia, súkromné televízie, prevádzkovatelia kín, distributéri a tak ďalej, pričom platí zásada, teda že príspevok teda mal byť od štátu najmenej tých šesť mil. eur ročne, ale za rok 2023 rozpočet alebo Audiovizuálny fond rozpočtoval vyše 65,5 mil. eur.
Ako som už spomínala v predchádzajúcej rozprave, ono treba vnímať kontext. Aktivity ministerstva kultúry, toho, čo sa teraz deje nielen v podobe pani ministerky Šimkovičovej, ale aj generálneho tajomníka služobného úradu pána Machalu, štátneho tajomníka pána Bernaťáka, poslancov za SNS pána Michelka či ostatných z HLAS-u a SMER-u. A, žiaľ, teda je vidno, že až príliš veľa z týchto ľudí chápu ministerstvo kultúry ako dŕžavu, ako možný zdroj financií v rukách tejto aj konšpiračnej družiny, a je to pre nich určite veľmi zaujímavé číslo, o ktorých, o ktorých sa tu rozprávame.
A tiež treba spomenúť ideologickú snahu vrátiť Slovensko do čias totality, niektorí by ideálne do čias zločinca Tisa. Už vo svojej rozprave k programovému vyhláseniu vlády sme varovali, že sú tu jasné snahy o pretransformovanie ministerstva kultúry na ministerstvo propagandy, a máme to tu. Neúspešní žiadatelia nekvalitných projektov alebo ľudia, ktorí sa o kultúru celý život ani neobtreli, pretože ich ani nezaujímala, chcú teraz celou svojou politickou silou získanou na konšpiráciách a nenávisti rozhodovať o tom, čo sa tu točiť má a čo nie, čo umenie je a čo umenie nie je. Rovnaké paralely sme tu videli pred a počas druhej svetovej vojny, ale aj za komunistov, a preto my si musíme dať veľký pozor na siahanie na nezávislosť fondov.
Orgány fondu, ako má Audiovizuálny fond, zabezpečujú spravodlivú súťaž tým, že sa o rozhodnutiach, o financovaní konkrétnych projektov vo fondoch rozhoduje Rada alebo riaditeľ na základe odporúčania odbornej komisie. Audiovizuálny fond rovnako ako FPÚ nepodporuje konkrétnych žiadateľov, ale posudzuje projekt. Audiovizuálny fond nepodporuje filmy podľa názvu, ako si to mnohí predstavitelia myslia, ako keď sme v médiách počuli, či nebol podporený film o hrdinovi SNP, ale iný podporený bol, názov naozaj nie je podmienkou a ani definíciou kvality projektu. Opäť išlo o účelovo vyrobenú zjednodušenosť prezentovanú ako jasný príklad nepodporenia filmov s tematikou národného hrdinstva, pritom odborná komisia tu mala praktické výhrady k rozpočtovej stránke projektu a nemá problém film podporiť, ten, ktorý ste spomínali, že je nepodporený, v čase, keď žiadateľ doplní to, čo mu bolo odporúčané. Vo sfére audiovízie, kde nám môže skrachovať na detailoch projekt, je úplne normálne a zodpovedne pristupovať k financovaniu z verejných zdrojov.
Čo je však skutočnou podstatou tohto návrhu zákona o Audiovizuálnom fonde? No predsa tá snaha o zasiahnutia do jeho nezávislosti. Momentálne má dozorná komisia fondu troch členov, kde jedného z nich vymenúva a odvoláva minister. Už na prvom výbore pre kultúru a médiá sa ministerka Šimkovičová tam vyjadrila, že jeden je pre nich málo. Viac nevedela povedať. No a nepretieklo veľa vody Dunajom a máme tu poslanecký, čuduj sa svete, návrh na zmenu, doplnenie komisie o ďalších dvoch ľudí, a to tak, že spolu troch ľudí z tých celkovo päť vymenúva a odvoláva minister kultúry. A tu sa teda pristavme, lebo traja z piatich, to už je väčšina, čiže návrh hovorí, že ministerstvo kultúry bude mať v dozornej komisie väčšinovú právomoc v tej dozornej komisie. Áno, v dôvodovej správe "s posilnením kontrolnej právomoci štátu vo fonde" je presne toto napísané a v návrhu sa presne toto navrhuje.
Vnímame to ako problém z podstaty veci, že ministerstvo si nárokuje na rozhodovaciu väčšinu v komisii, ale ako zbytočnosť v tom, že budeme vynakladať úplne zbytočné a nehospodárne verejné zdroje na nových dvoch ľudí. Rovnako tak pôjde o administratívnu záťaž, ktorú z nášho pohľadu nepotrebujeme. O participácii, prípadne aspoň diskusii s odbornou obcou asi netreba hovoriť, že nebola žiadna, to už sme tu rozoberali viackrát. Tento návrh neprešiel žiadnou diskusiou a zjavne ani náročky žiadnu neočakáva, keďže ho tu máme opäť ako poslanecký návrh. Ak by to bol návrh vlády, ktorého súčasťou je predsa nominantka SNS, samotná ministerka kultúry Martina Šimkovičová, tak by musel ísť cez MPK, alebo odôvodniť skrátené legislatívne konanie a to tu zjavne niekto nechce a my teda vieme prečo.
Preto pokladáme tento návrh za nebezpečne ohrozujúci nezávislosť Audiovizuálneho fondu a zaťažujúci štátny rozpočet úplne zbytočne. Čiže máme tu návrh, ktorý je síce zlý, ale za to aj drahší. Prečo ho tu máme, nad tým sa musí zamyslieť každý sám.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, čo dodať? (Povedané so smiechom.) My tu už vlastne druhý deň rokujeme o jednom zákone, a teda konečne skončilo prvé čítanie zákona o FPU, a tento ďalší zákon je v podstate analogický. Je to také déja vu a vlastne by sme tu mohli celú tú rozpravu s menšími obmenami vlastne zopakovať znovu, tak to si asi ušetríme.
Ja iba veľmi stručne zhrniem, že všetky tie výhrady, ktoré, tie... najmä tie procesné výhrady, ktoré sme mali k tomu prvému zákonu, máme aj k tejto novele zákona o Audiovizuálnom fonde, pretože opäť ide o poslanecký návrh, ktorý neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, a opäť teda tá dôvodová správa neuvádza ani dáta, ani analýzy, ani nič podobné. A hovorím, že znovu by sme tu mohli hovoriť o tom, že prečo vlastne vládne politiky sa realizujú cez poslanecké návrhy, ale o tom sme už asi dnes diskutovali dosť a asi sme túto tému vyčerpali, pretože na tieto otázky nedostávame odpovede.
Ja možno využijem túto príležitosť na taký príbeh o Audiovizuálnom fonde, alebo vôbec príbeh, ktorý veľmi často rozprávam v zahraničí. Ja sa naozaj venujem kultúrnym politikám a financovaniu kultúry celkom dlho a musím povedať, že príbeh slovenského Audiovizuálneho fondu je v niečom veľmi zaujímavý, veľmi výnimočný a z hľadiska kultúrnych politík v zásade aj signifikantný, pretože hovorí o tom, ako dobré politiky môžu priniesť výsledky v relatívne krátkom čase. My vždy keď, ako keby štát, keď prijíma nejaké politiky, tak veľakrát ten horizont, v ktorom sa ukazujú tie výsledky, nie je až taký rýchly, a tento príbeh Audiovizuálneho fondu hovorí o tom, že keď sa proste robia dobré politiky, tak tie výsledky sa ukážu veľmi rýchlo.
Určite sa mnohí z vás pamätajú, že začiatkom tohto tisícročia, v tých dvetisícich rokoch boli také, bolo také obdobie, kedy sa na Slovensku nenatočili za niektoré roky, nenatočil ani jeden film, a ten dôvod bol, že... bol, tie dôvody boli, samozrejme, rôzne, jedným z hlavných bol práve, nazvime to, riadený krach filmových štúdií na Kolibe a v podstate rozpad celého audiovizuálneho sektora a vlastne reakciou aj na túto pomerne alarmujúcu situáciu v slovenskej audiovízii, ktorá ako keby na nejaký čas prestala existovať, boli snahy tej odbornej obce o založenie moderného verejnoprávneho, nezávislého fondu.
Tento fond vznikol tak, ako by podľa mňa takéto fondy vznikať mali, tak ako by sa takéto politiky realizovať mali. Vznikol vlastne zdola, vznikol na ná... na návrhy a na diskusiu z odbornej obce, vznikol v roku 2008 a v roku 2009 udelil prvé granty. A to znamená, že reálne existuje koľko? Možno 14-15 rokov? Pamätáte sa, keď som hovorila, že boli roky, kedy sa nenatočil ani jeden film. No v roku 2022 vzniklo na Slovensku 50 filmov pre kiná, a nielen to, ale v rokoch 2015 až 2019 bol slovenský audiovizuálny trh za toto obdobie vyhodnotený ako najrýchlejšie rastúci trh v celej Európe podľa údajov European Audiovisual Observatory, ktoré sleduje celú Európu, teda nielen Európsku úniu, je to tá Beyond EVE Europa, a bol to naozaj najrýchlejšie rastúci trh s nárastom za toto obdobie 17,8 %, čo je z ekonomického hľadiska veľmi rapídny nárast. Výsledok už po niekoľkých rokoch, odkedy Audiovizuálny fond začal fungovať, bol, že nielen že sa začali nakrúcať filmy, nielenže ten audiovizuálny priemysel rástol, ale tie filmy postupne začali získavať aj ceny na medzinárodných festivaloch, začali byť medzinárodne známe, slovenskí producenti začali robiť koprodukcie medzinárodné, pretože to je jediný spôsob, ako dnes točiť filmy. A napriek tomu, že tá doba nepraje veľmi nárastu divákov v kinách, tak vlastne tie slovenské filmy si začali získavať aj divákov.
A práve preto, že na začiatku tých dvetisícich rokov tu bola taká zlá situácia, tak sa tá slovenská, slovenská audiovízia dá chápať aj ako také laboratórium a v zásade príbeh Audiovizuálneho fondu napriek tomu, že v začiatkoch si prešiel takými detskými chorobami, ktoré vôbec neboli jednoduché, kde vlastne hneď v začiatkoch bolo treba odstraňovať veľmi zásadné konflikty záujmov o ktorých sa tu dnes celý deň bavíme, tak je to naozaj úspešný príbeh dobrých politík. A toto treba mať na pamäti pri tých debatách, ktoré tu vedieme a ktoré sú určite prínosné. Toto treba mať na pamäti, že špeciálne tá audiovízia je dobrý príklad, pretože to na rozdiel možno od aktivít, ktoré podporuje Fond na podporu umenia, ktoré sú umelecké a ktoré sú menej merateľné, tak audiovízia je predsa len priemysel a ten priemyselný cyklus je oveľa ľahšie merať a aj tie výsledky je oveľa ľahšie merať.
Rozumiem tomu, že existuje nejaká snaha zjednotiť povedzme tie dozorné komisie, aj keď si nemyslím, že je argument povedať, že aby obidva fondy fungovali rovnako, lebo tie dva fondy nie sú rovnaké ani náhodou, kým Fond na podporu umenia majoritne rozdeľuje verejné prostriedky, Audiovizuálny fond, doňho prispievajú rôzne typy prispievateľov, čiže len časť jeho prostriedkov pochádza zo štátneho rozpočtu a relatívne významná časť tých prostriedkov pochádza od rôznych iných typov prispievateľov, ako sú napríklad televízie, prevádzkovatelia retransmisie a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, že, ja nehovorím, že to je argument pre alebo proti, ale, ale nie sú to rovnaké fondy a tým pádom nemusia mať rovnaké orgány.
Čo sa týka toho, že vo fonde sú nejaké, nejaké kontroly, to je podľa mňa štandardná vec. Zatiaľ vždy, vlastne pokiaľ aj nejaké nejasnosti boli, tak zatiaľ vždy tie kontrolné mechanizmy, ktoré má štát k dispozícii, fungovali a špeciálne pri audiovízii ten charakter tých projektov, ktoré ten fond podporuje, je relatívne komplikovaný, pretože sa bavíme o naozaj veľkých projektoch, ktoré sa realizujú počas dlhého časového obdobia, ktoré sa realizujú v medzinárodných koprodukciách, a veľmi ľahko môžu vzniknúť aj nejaké nejasnosti ohľadne vyúčtovaní. To znamená, že ja určite a myslím si, že aj celý audiovizuálny sektor podporuje to, aby tie kontrolné mechanizmy boli niekoľkostupňové, niekoľkovrstvové a aby sa naozaj zaručilo to, že, že štátne peniaze sa vynakladajú v súlade so zákonom.
Takže na základe vlastne všetkého toho, čo sme tu dva dni hovorili, ja opätovne si myslím, že, že takýto zákon, ktorý je predložený, by sa mal predkladať iným spôsobom, a tak isto ako pri tom prvom zákone by som chcela za klub Progresívneho Slovenska požiadať predkladateľov o stiahnutie návrhu a o jeho predloženie v štandardnom režime s medzirezortným pripomienkovým konaním, kde budeme vedieť vlastne si vyjasniť to, že či takýto zákon je potrebný, alebo nie je potrebný.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem aj kolegom za veľmi vecné pripomienky.
Vlastne ja som aj rada, že tu ukazujeme, ako by mohla vyzerať diskusia v tomto pléne, lebo nie vždy takto vyzerá.
Ja iba, vlastne stručná reakcia, čo sa týka pozmeňovacieho návrhu, ktorý odstráni archiváciu dokumentov, tak taký, samozrejme, nie je možný, pretože to nie je otázka zákonu o Fonde na podporu umenia, To je otázka úplne iných zákonov, ktoré to upravujú pre celú verejnú správu, a to by sme museli celkom zásadne zreformovať spôsob, akým u nás funguje verejná správa. Ešte v analógovej dobe.
Čo sa týka toho, čo pán Malatinec hovoril o tých prioritách, ja, napríklad to je veľmi dobrý príklad, to 80. výročie SNP, si myslím, že to je presne tá priorita, ktorú by ten fond mohol mať. Problém je, že pokiaľ dáme fondu priority, ktoré budú viac ako 20, 30, 40 %, tak my vlastne ten fond úplne zaviažeme k nejakej jednej téme a celá ostatná kultúra, ktorá sa financuje, vlastne nebude existovať. Čiže tých 20 % vo fonde je podľa mňa dobrý, dobré percento, ale, samozrejme, ministerstvo kultúry má aj iné nástroje, ktorými vie urobiť priority, ktoré sú mimo Fondu na podporu umenia. Eventuálne vie ako keby na tieto priority získať iné finančné prostriedky, čo opäť by mohla potvrdiť pani poslankyňa Laššáková, ktorá to taktiež robila, keď bola ministerka.
A, čo sa týka toho, že štát má právo kontrolovať to, ako sa tie prostriedky využívajú, tak s tým ja absolútne plne súhlasím. Myslím, že štát to aj robí, a čím lepšie to bude robiť, tým budeme všetci spokojnejší.

Ďakujem ti. Ja by som ťa chcela ešte, Zora, doplniť, že my sa tu vlastne rozprávame o tom, že sú spokojní a nespokojní žiadatelia, teda úspešní a neúspešní, ale ja by som chcela povedať, že ono sú aj dokonca nespokojní žiadatelia, ak sú aj úspešní, lebo častokrát sa stane aj to, že rozpočet toho daného projektu je proste vyšší oveľa ako finančné prostriedky, ktoré oni dostanú z fondu. Čiže nie je to iba také čierno-biele, úspešní - neúspešní, spokojní - nespokojní.
Je to naozaj taká ako keby zvláštna situácia, že my sa tu, ako keby rozprávame o tomto, pričom ten návrh zákona vôbec nerieši to, o čom sa my tu rozprávame, ale teda dôležité bolo pre mňa toto spomenúť, aby sme to nevideli iba takýmto spôsobom. Ak je niekto nespokojný, lebo teda nedostal dostatočnú informáciu, tak to nám nerieši to, že my navýšime v podstate štátny rozpočet alebo, alebo znížime teda rozpočet fondu o to, že bude musieť vyplácať ďalších dvoch členov dozornej komisie. To nevyrieši to, to vyrieši hlbšie odôvodnenie odmietnutých žiadostí, takže ak sa chceme rozprávať o tom, aby ľudia viacej vedeli, prečo nedostali, tak potom toto je úplne jednoduché riešenie, ktoré je úplne zadarmo, a nemusíme vôbec nič tuto riešiť.
A ešte by som chcela jednu vec povedať, opäť raz čísla, knižnice suma – 2,2 mil., tradičná kultúra, neprofesionálne umenie – viac ako 1, 6 mil., naše múzeá, galérie –
vyše 1,1 mil. a najviac projektov podporených z rokov ’13 až ’23 je z Banskobystrického a Žilinského kraja. Čiže ja by som tu nepodsúvala nejakú zvláštnu nevraživosť voči Bratislave, lebo dáta za všetky tieto roky hovoria jasne.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som teda možno pokračovala v tejto celkom zaujímavej rozprave. Ja dostávam celý deň vlastne také správy od ľudí, ktorí mi píšu, že ich naozaj teší, že konečne parlament rokuje o kultúre, a keďže tu máme ďalšie štyri zákony, tak budeme mať ešte taký maratón rokovania o kultúre, tak si to užime.
Ja na začiatku by som vlastne, lebo som nemala priestor v tej faktickej poznámke, odpovedala aj pánovi Malatincovi na tú otázku o tej stratégii kultúry, lebo tá je podľa mňa celkom, celkom zásadná. Ak tomu dobre rozumiem, to, čo sa pýtate, je, že pokiaľ fond je nezávislá verejnoprávna inštitúcia, ako cez neho realizuje ministerstvo kultúry stratégie kultúrnej politiky. A odpoveď na túto otázku je, že presne tým, že taký fond zriadilo ministerstvo kultúry, pretože čo sa týka stratégie kultúrnej politiky, musíme si povedať, ako vyzerá stratégia kultúrnej politiky. A my máme stratégiu kultúrnej politiky, ktorá má sedem strategických cieľov. Tie strategické ciele sú napríklad dobre spravovaná kultúra, efektívne financovaná kultúra, kvalitná kultúra, inkluzívna kultúra a zodpovedná kultúra a tak ďalej a tak ďalej.
A keďže si štát v rámci stratégie kultúrnej politiky, keďže sme európsky štát, keďže sme demokratický štát, ktorý uznáva kultúru a umenie ako doménu slobodnej tvorby, keďže sme sa uzhodli na tom, že podpora umenia, slobodnej tvorby a rozvoja kultúrnych komunít je jednou z priorít vlastne štátu a verejných politík, tak presne preto sme zriadili tento fond, ktorý je zriadený podľa toho princípu na dĺžku ruky. To znamená, že jeho činnosť je napĺňaním stratégie kultúrnej politiky, pretože financuje kultúrne a umelecké projekty a umožňuje slobodne tvoriť ľuďom bez toho, aby do tých rozhodnutí zasahovali politici.
Zároveň rozumiem vašej otázke, ktorá sa týka možno nie strategických priorít, ale možno nejakých tematických priorít, krátkodobých priorít a tak ďalej. A na to tiež existuje v samotnom zákone o Fonde na podporu umenia mechanizmus a nástroj, ktorý hovorí o tom, že každý rok pri, pri schvaľovaní tej programovej činnosti a programov na jednotlivé roky si ministerstvo kultúry môže určiť nejaké tematické priority do výšky 20% ročného rozpočtu fondu. Čiže ministerstvo napríklad si povie, že tento rok je 35 rokov od roku 1989, je to zaujímavá kultúrna téma a určí túto tému ako jednu z priorít pre fond a fond to nejakým spôsobom zahrnie do svojich výziev. To znamená, že ten dialóg medzi ministerstvom a Fondom na podporu umenia je štrukturálne zahrnutý v tom zákone, ktorý, ktorý fond zriaďuje, a určite napríklad tuto pani Laššáková by o tom vedela veľa hovoriť, pretože keď ona bola ministerka, tak presne takéto špecifické výzvy aj s fondom dohodla, aj také niečo robili. To znamená, že štát má veľmi veľa nástrojov okrem týchto, ktoré mu stanovuje zákon, tak je logické, že pokiaľ minister a ministerstvo kultúry s fondom rokuje, tak je to vlastne organizácia, ktorá nejakým spôsobom patrí pod, pod sektor kultúry, a vlastne tie priority kultúrnej politiky sa dosahujú proste dialógom a konsenzom.
Vrátim sa k tej debate, ktorú tu vedieme už dlho, lebo podstatou tej debaty je, že tu máme pred sebou návrh na zvýšenie počtu členov dozornej komisie o dvoch a my tu vedieme debatu o fungovaní Fondu na podporu umenia. A tie problémy s touto debatou, ktorú tu vedieme, podľa mňa sú dva. Jedno je, že tá debata sa nijako netýka toho návrhu zákona, ktorý máme predložený, a po druhé, že tento typ debaty, ktorý tu vedieme, je podľa mňa dôležitý, ale debata o konkrétnych projektoch, o konkrétnych témach, o konkrétnych prioritách sa, pri všetkej úcte k tomuto zákonodarnému zboru, nemá primárne viesť v pléne Národnej rady. Sú na to úplne iné fóra, ktoré bolo treba využiť prv, než niekto zákon predložil do tohto parlamentu. Len, bohužiaľ, sa to nestalo, pretože tu máme poslanecký návrh, ktorý očividne nebol s tým sektorom odkonzultovaný, keďže ten sektor proti nemu protestuje.
A keď už teda tú debatu tu vedieme, tak si naozaj dajme pozor na to, aby sme si nezamieňali príčiny a následky, respektíve, a to je veľmi dôležité pre akúkoľvek budúcu debatu, nepodľahnime tomu efektu, ktorý by sme mohli nazvať že vzbura neúspešných žiadateľov, pretože pri grantových schémach akéhokoľvek typu, osobitne takých, kde je zvýšená miera odborného a sčasti subjektívneho hodnotenia, a teda nejedná sa o automatickú podporu, sa vždy vyskytuje tento veľmi pochopiteľný efekt, že úspešní žiadatelia sú spokojní a neúspešní žiadatelia sú nespokojní.
Problém, samozrejme, nastáva vtedy, keď tých neúspešných žiadateľov je príliš veľa, pretože tým pádom je oveľa viac tých, ktorí sú nespokojní ako tých, ktorí sú spokojní. A to ale neznamená, že by ten samotný systém bol zlý, ale znamená to to, že v tej schéme je proste málo finančných prostriedkov, lebo je oveľa viac tých, ktorí sú neúspešní. A existujú na to aj koeficienty, ktoré hovoria o tom, že koľko percent úspešných žiadostí z celkového počtu ukazuje, že je schéma efektívna, a ten sa mení v závislosti od typu schémy, ale keď počet neúspešných žiadostí zásadne prevažuje nad tými úspešnými, tak je jasné, že schéma má problém, a my tu teda akože nemôžme používať tie vizuálne pomôcky, tak vám neviem ukázať tie grafy, ale predstavte si to napríklad tak, že keď sa na mňa pozriete, tak tieto biele časti sú tie úspešné žiadosti (rečníčka ukazuje na svoje šaty), tie čierne sú tie neúspešné, tak to je dobrý pomer. Ale... (Reakcie z pléna. Smiech v sále.) Ale keď sa napríklad na pána Michelka pozriete, pomer bielych a tmavých častí, tak to už nie je dobrý pomer. A vo Fonde na podporu umenia je každoročný ne... viac ako trojnásobok žiadostí tých, ktoré žiadatelia podajú, voči tomu, akú sumu môže fond rozdeliť, čo jasne ukazuje, že fond tým pádom nemôže podporiť všetky naozaj kvalitné projekty, ktoré mu prídu, pretože nemá dosť peňazí, takže ja by som navrhovala, že naozaj sa venujme v Národnej rade tomu, čo sa, čomu sa tu máme venovať. Nepredkladajme poslaneckými návrhmi to, čo má robiť vláda a čo jej vyplýva z programového vyhlásenia vlády. Robme poriadne dôvodové správy, lebo potom si ušetríme veľa vzácneho času v pléne, my si to prečítame v dôvodovej správe a nebudeme klásť otázky zbytočné.
A čo sa vlastne týka tých výhrad voči Fondu na podporu umenia, myslím si, že veľmi veľa z tých vecí, ktoré tu padli v pléne, by sa naozaj vyriešili tým, keby jednoducho tie fondy dostali viac peňazí, lebo by sme zistili, že veľká časť výhrad, ktorá zaznieva od tých neúspešných žiadateľov, zrazu by neexistovala.
Zaujímajme sa napríklad okrem toho, že koľko má fond peňazí, zaujímajme sa o iné zákony, ktoré tu my vieme zmeniť, napríklad zákony, ktoré zaťažujú fond obrovskou byrokratickou záťažou. Ja, napríklad ja neviem, či vy viete, ale tie fondy si musia napríklad prenajímať sklady, v ktorých skladujú papierové žiadosti, ktoré musia 15 rokov archivovať, to za chvíľu si budú hangáre najímať. A ako keby v 21. storočí, toto naozaj nerozumiem, prečo je potrebné, ale to im vyplýva zo zákona. Čiže napríklad umožnime tým fondom fungovať jednoduchšie, umožnime im fungovať oveľa digitálnejšie, to je všetko to, čo my tu máme v moci a čo vieme zmeniť, a všetci budeme spokojní, všetci budeme mať vlastne dobrý pocit, že sme prispeli k lepšiemu fungovaniu fondov.
Pripomínam teda, že stále sme sa nedozvedeli od poslancov SNS, aké pozmeňovacie návrhy plánujú v druhom čítaní, ale ak by teda nejaké plánovali, tak myslím si, že by mali ísť presne týmto smerom, že by sa mali týkať navýšenia rozpočtov týchto fondov, že by sa mali týkať rušenia byrokratickej záťaže pre fondy, a ak takéto pozmeňovacie návrhy prídu, tak v tomto snažení budeme určite radi spolupracovať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Musím povedať, že sme zažili relatívne produktívnu debatu, dokonca za účasti dvoch ministrov, ktorých sa tento zámer alebo návrh týka. Prešli sme si mnohé nezrovnalosti, či je to pomoc potravinárom alebo agrosektoru, alebo či riešime ceny potravín. Vyzerá to tak, že odpovede na tieto otázky sme mnohokrát nedostali, či už to boli zmätočné odpovede od... zo strany ministra pôdohospodárstva, alebo to bola, nazvime, tá odmietavá, odmietavý postoj voči našim návrhom.
K nášmu návrhu, my sme sa snažili vylepšiť tento zákon, rozhodli sme sa podať pozmeňujúci návrh mojím menom, že nechceme podporovať sladené nápoje, ide to proti programovému vyhláseniu vlády, ktoré tu bolo schválené, aj proti dlhodobému legislatívnemu plánu. Namiesto toho sme sa rozhodli navrhnúť pridať NACE kód výrobu medu, čo je tradičný slovenský pôdohospodársky sektor alebo podsektor, ktorý tu má tradíciu, je oveľa zdravší ako, ako cukor a do veľkej miery práve výrobcovia medu na Slovensku zažívajú veľmi veľkú krízu a nedostáva sa im poriadnej podpory. Takže my budeme hlasovať za tento poslanecký pozmeňovací návrh, ale celý zákon nám pripadá ako neaktuálny.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja skúsim využiť toto väčšie publikum.
Ďakujem, pán Malatinec, za vašu rozpravu. Ja by som chcela len povedať pár vecí k tomu, že tam vlastne, ako sa vyberajú tie odborné komisie, na to je celý mechanizmus, ktorý je veľmi presne určený a naozaj je to akože mechanizmus, ktorý fakt funguje, a tým pádom zaručuje aj objektivitu v tom rozhodovaní.
Ono odborné organizácie z celého Slovenska môžu celoročne nominovať svojich ľudí, ktorí musia splniť napríklad vysokoškolské vzdelanie plus dva roky praxe, alebo stredoškolské vzdelanie plus tri roky praxe, plus proste ako prácu v tom danom odbore a tak ďalej. To je nejaký mech ľudí, tí musia splniť teda tie podmienky, a následne úplne logicky deklarujú konflikt záujmov v projektoch, v ktorých sú v tom jednotlivom, v tom ako keby mechu alebo podmechu, pretože je logické, že nemôžu byť predsa oni štatutári organizácií alebo nemôžu mať nič do činenia s tými projektami, keď teda ich idú hodnotiť. Takže oni deklarujú toto, tým pádom sú ako keby z toho losovania potom už vylúčení a losuje sa z tých, ktorí teda nemajú konflikt záujmov, a z tých sa potom losuje následne dané zloženie tej komisie, a to ešte dokonca tak, že dvaja členovia z tej komisie sa môžu ako keby vymeniť, aby tam náhodou nebolo akože príliš jednostranné zameranie. Čiže naozaj by som sa neobávala tohto. Treba si to dobre pozrieť, dobre naštudovať. Je to určite úplne v poriadku.
Ak vnímame a cítime nejaký iný problém vo fonde, poďme sa o tom rozprávať, ak je tu nedôvera napríklad vo výsledky, že človek vie málo o tom, prečo nedostal financie, no tak proste poďme sa baviť, baviť o tom, aby tá komisia jednoducho dávala bližšie a hlbšie popisy toho, prečo žiadateľ financie nedostal. Ale určite to nie je o tom, že by boli nesprávne alebo netransparentne zložené tie komisie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
A ďakujem za vecné vystúpenie, pán poslanec Malatinec, a teda pokúsim sa rovnako vecne na to odpovedať. No nevyrušujú nás tie komisie, teda ten zvýšený počet. Ako opakovane, myslím, každý z nás to tu v rozprave povedal, že je to viac-menej technická otázka viac-menej možno zbytočná.
To, čo nás naozaj znepokojuje, to, čo aj priznal sám pán predkladateľ, že vlastne v druhom čítaní je ten reálny návrh, ktorý príde, a on nám ho ešte nechce prezradiť. A to si myslím, že je nie úplný spôsob, akým, akým by sa mala viesť diskusia o FPU.
Konflikt záujmov určite je vec, ako priznám sa, nie neúplne som tomu rozumel, na čo ste narážali, a možno sa potom porozprávame naživo, priamo. Ale každopádne opäť nechápem, ako potom ten návrh naňho reaguje, lebo tá dozorná komisia sa zaoberá inými vecami, než je konflikt záujmov v komisiách. Viac teda o tom financovaní a účtovníctve a podobných veciach. To umelecké školstvo, ktoré spomínate, je téma, ktorá však široko diskutovala, a v podstate veľmi koncepčná vec o tom, že či študenti, ktorí študujú ešte na umeleckých školách a robia si projekty, ktoré sú súčasťou vlastne ich umeleckej výchovy, by mali byť financovaní z rezortu školstva, alebo by to malo byť suplované z ministerstva kultúry, kde potom tie peniaze chýbajú iným. Myslím si, že opäť odborná otázka a opäť vec, kde nie úplne rozumiem tomu, ako súvisí s kontrolnou komisiou.
A ak štát si určuje aj priority, ak chce štát určovať priority, tak tie priority môže určiť už teraz prostredníctvom tých 20 %, ktoré môže komunikovať voči FPU, a potom FPU sa má podľa toho nastaviť. A ak sa nemýlim, tak sa posledných osem rokov, tak FPU urobil raz, teda ministerstvo kultúry urobilo raz, takže asi až taký, asi až taká priorita to nikdy ani za vlád nebola, resp. aj, aj vláda predošlá, predošlá bola s fungovaním FPU spokojná. (Ruch v sále.)

Ďakujem pekne, pán Hajko.
Ja tiež by som chcela veľmi zareagovať na to, že tu hľadáme kultúrnosť a kultivovanosť v tomto parlamente celkom intenzívne. Ja osobne teda sa stále neviem vynačudovať, ako je možné, že my 150 zástupcovia ľudí tu máme takéto prostredie, a je mi osobne častokrát veľmi, veľmi ľúto.
Tá kultivovanosť sa, samozrejme, prejavuje aj v podávaní takýchto návrhov, ako hovorila aj pani Jaurová, poslanci a poslankyne, ktoré to predkladali, sú súčasťou vlády, a preto je naozaj nepochopiteľné, prečo je to takto. Aj keď pán Jarjabek tiež mi pred chvíľkou potvrdil, že jednoducho si chce koalícia švihnúť a že chce to rýchlo a, samozrejme, medzirezortné pripomienkové konanie by tomuto, tejto rýchlosti len bránilo. A teda ja si aj myslím, že hlavne asi by nikto v tom reťazci po tej profesionálnej stránke úplne nerozumel, že prečo sa vlastne takéto niečo vôbec predkladá.
Čakala som tu naozaj súboj ideí a vidím tu len naozaj ako keby kvázi pästný súboj, a ako by sám Danko povedal, pán Danko povedal, tak že keď táto vláda nechytí niečo pevnou rukou, tak sa to vníma ako jej slabosť. A ja si myslím, že to je veľmi nesprávne rozmýšľanie. Možno to takto funguje vo svete SNS, vo svete koalície, ale napríklad my v Progresívnom Slovensku máme radi naozaj profesionálne otvorené diskusie, ktoré vedú k nejakému dobrému cieľu, ktorý môže reálne pomôcť. To tu ako úplne nevidíme, takže to mi je veľmi ľúto. Ja si myslím teda, že musíme byť v strehu, a áno, sme v očakávaní čo príde, aké pozmeňováky, lebo to vidíme, ako je SNS smädná po bezbrehej moci.
Ďakujem.