Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Ja by som sa touto cestou len chcela poďakovať kolegom a kolegyniam z Progresívneho Slovenska za tieto návrhy zákonov, aj ktorý, teda posledný, z toho balíka predložila kolegyňa, pretože podľa mňa je veľmi dôležité, naozaj aby sme pomáhali podnikateľskému prostrediu na Slovensku, zamestnancom. A rovnako tiež ešte, ak si niekto naozaj ide v 21. storočí niečo vybavovať, aby sme už opakovane nemuseli dokladovať niečo na úradoch, alebo teda aj v bankách, keď si to môžu vyhľadať v systémoch, ktoré fungujú. A ja dúfam, že tieto zákony, tieto návrhy zákonov podporia aj kolegovia a kolegyne z koalície, nakoľko ide naozaj o jednoduché zmeny, ale ktoré výrazne pomôžu.
A verím teda, že chceme pomáhať ľuďom na Slovensku, a ešte raz teda ďakujem za tieto návrhy.

Ďakujem za slovo.
Ja by som zareagoval na dve veci, ktoré si povedala, prvé k tomu, že to vedia odpisovať aj menšie firmy. Ja sám mám s tým skúsenosť, keď som aj konzultoval rôznych iných podnikateľov. Možno k tým príkladom, ktoré si uviedla, by som ešte aj uviedol aj normálne tak softvérové technologické firmy, ktoré napríklad aj vyvíjajú iba aplikácie a robia nejaký druh startupu, častokrát ony samy, aj takýto vývoj stojí častokrát desať... státisíce a ony samy aj po tých piatich rokoch nie sú natoľko ziskové... alebo do tých piatich rokoch natoľko ziskové, aby si túto stratu vedeli potom takto vynahradiť, takže to je aj pri bežných takýchto softvérových firmách okrem všetkých tých, ktorých si vymenovávala.
A potom si povedala ďalšiu podľa mňa veľmi dôležitú vec, že keby bol takýto zákon, tak aj v rámci V4 sme jedným z najkonkurencieschopnejších v tomto konkrétnom zákone pre podnikateľské prostredie. A to je podľa mňa tiež veľmi dôležité, že o niečo takéto by sme sa mali snažiť, aby či už aj naši vlastní slovenskí podnikatelia, ale aj nejakí zahraniční investori sa pozerali aj na našu krajinu ako na, ako na najlepšiu z možných, alebo minimálne z tohto regiónu a aj vďaka tomu tu ostávali, zakladali tu viac, viac svojich firiem a nešli niekde do zahraničia. A, naopak, aby k nám prichádzali ľudia. A takýto zákon by tomu znova svojou troškou pomohol, takže ja taktiež tento zákon veľmi chválim.
A znova, je to ďalší zákon, ktorý sa dá bez nejakých nákladov schváliť a vie veľmi pomôcť našim občanom, takže ďakujem za tento zákon.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Taktiež by som rada poprosila o podporu ďalšieho z jednoduchých zmien... ďalšej z jednoduchých zmien zákonov ekonomických, ktoré sme pripravili spolu s kolegami. Je to naozaj veľmi jednoduchá zmena v zákone o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. a jedná sa o veľmi jednoduchú zmenu z čísla 5 na číslo 15. To znamená, že radi by sme vás poprosili o podporu, aby si podnikatelia mohli predĺžiť dobu odpočty straty z päť rokov na pätnásť rokov.
Cieľom návrhu zákona je prostredníctvom predĺženia doby odpočítania straty a rovnako odpočtu výdavkov nákladov na výskum a vývoj daňovými subjektmi z päť na 15 rokov vytvoriť v Slovenskej republike stimulujúce prostredie pre podnikateľov, ktoré pomôže naštartovať ekonomický rast.
Obmedzenie odpočtu straty na päť rokov je naozaj veľmi reštriktívne opatrenie a zo svojej skúsenosti naozaj viem, že je to často nemožné, odpočítať stratu za tak krátke obdobie. Podnikateľské subjekty potrebujú naozaj stimulovať a potrebujú voľné finančné prostriedky na to, aby ich mohli ďalej investovať.
Slovensko patrí ku krajinám, ktoré majú jedny z najreštriktívnejších opatrení v odpočte straty. V Európskej únii sme naozaj na chvoste. Žiadna iná krajina nemá menej ako päť rokov na možnosť odpočítať stratu. Dokonca veľká väčšina západoeurópskych vyspelých ekonomík má možnosť odpočítať túto stratu až neobmedzene, napríklad Francúzsko, Španielsko, Írsko, Nemecko, Portugalsko. Tých krajín je naozaj veľmi veľa.
Všetky okolité krajiny V4 majú možnosť odpočítať stratu rovnako dlho – päť rokov ako my. To znamená, že tým, keby sme predĺžili dobu odpočtu straty na viac ako päť rokov, veľmi umožníme vstup iných podnikateľov, zahraničných investorov na náš trh podnikateľský, pretože budeme mať vysokú konkurenčnú výhodu oproti krajinám V4.
Treba zdôrazniť ešte jednu vec, a to, že prvých päť rokov po účinnosti zákona budú daňovníci odpočítavať stratu v rovnakej výške ako pri účinnosti súčasných pravidiel, preto toto opatrenie nebude mať vplyv na rozpočet. To hovorím v súvislosti s konsolidačným balíčkom a s potrebou naozaj konsolidácie verejných financií a toto je dôležité pripomenúť, že prvých päť rokov nebude to mať vplyv na verejný rozpočet.
Negatívny vplyv v podstate sa dosiahne až po piatich rokoch, ale verím, že sa vyváži pozitívnym vplyvom z možnosti podnikateľského rastu.
Ja by som teraz prerušila alebo skončila návrh zákona a prihlásila by som sa do rozpravy ako prvá. Využila by som to poučenie pána Dostála.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem.
Áno, veľmi zjednodušene povedané, preto nie skôr, lebo sme mali plné ruky práce s niečím iným. Ale že tá idea, idea toho zdieľania dát zo štátu smerom von už žila dlhšie, že preto ten systém sa vlastne aj implementuje tie posledné, posledné roky, ale v nejakom momente sme vlastne prišli na to, že aha, vlastne, veď tu sú údaje, ktoré už sú vyčistené, pripravené, jediné, čo potrebujeme, je zabezpečiť, aby sa dostali zo štátu von k tým tretím subjektom. Takže preto tá legislatívna technika, teraz k tej druhej časti, je taká, že my sa vlastne v zákone o e-Governmente odkazujeme na zákon proti byrokracii, pretože ten zákon proti byrokracii hovorí o tom, že ktoré údaje sa už v štáte nemôžu vymieňať. A my hovoríme, že presne tie isté údaje chceme, aby štát takýmto systémovým spôsobom sprístupňoval tretím stranám so súhlasom, so súhlasom osoby. Dobre. Asi teda, asi teda toľko.
Už záverečné slovo k rozprave nebudem mať, takže aj touto cestou by som vám chcel všetkým poďakovať za vaše komentáre a príspevky do diskusie. A pevne verím, že v utorok, keď budeme hlasovať o tomto zákone, tak nájde podporu tak v opozičných, ako aj v koaličných radoch. Pamätajte na tých 700 balíkov papiera, ktoré tým môžme ušetriť ročne.
Ďakujem veľmi pekne.

Kolegyne, kolegovia, ďakujem veľmi pekne. Ja som naozaj nečakal, že nás s vášňou pre byrokraciu je tu toľko. Škoda, že ešte koaličných poslancov a poslankyne sme ešte tak nerozprúdili, ale v druhom, treťom čítaní možno. Takže ďakujem, ďakujem aj za vaše, za vaše, za vaše pripomienky.
Budem sa venovať tomu, čo hovoril pán Dostál, teda tie dve otázky, že prečo sme s tým neprišli skôr. No, asi by som povedal taký, také, taký prirodzený dôvod, že teda ja som pôsobil na ministerstve informatizácie od mája 2020 do februára ’23, a vtedy sme sa práve venovali tomu, čo som spomínal v úvodnom slove, tej tretej vlny, tej tretej vlne odstraňovania byrokracie. To bola vlastne najväčšia vlna doterajšia. Tam, tam naozaj išlo dosť veľa o spoluprácu s inými, že bol to náročný implementačný projekt aj vo viacerých fázach sa vlastne zavádzala tá posledná fáza, ak si správne pamätám, bola, bola niekde ku koncu roku 2022, nejaké posledné výpisy, ktoré z tej, z tohto zákona proti byrokracii sa zrealizovali v rámci tejto tretej vlny. No, čiže to som robil, kým som bol ten štátny tajomník, a potom som už nebol ten štátny tajomník. Takže a priznám, priznám sa, že aj táto myšlienka akoby že rozšíriť ten projekt, prišla niekedy, niekedy v tom medziobdobí, takže, takže preto s tým prichádzame, prichádzame teraz. Radšej neskôr ako nikdy, tak by som povedal, takže to je, to je odpoveď na tú prvú otázku.
A na tú druhú, že či to patrí do zákona o e-Governmente alebo zákona o antibyro, tiež sme si túto otázku kládli a hútali sme nad tým, ale sú v zásade také dva dôvody, že prečo je to v e-Governmente. Prvý je, že ak ste si všimli, tak jeden z tých paragrafov je taký ako by že systémové riešenie zdieľania údajov tretím stranám. A ten druhý paragraf, ktorý, ktorý upravujeme, je akoby obsahové naplnenie tohto systémového riešenia. Ak si pamätám, je to § 10 alebo 11 v tom návrhu zákona a ten druhý je, myslím, že 65. Teraz neviem to úplne z hlavy. Ale čiže, čiže tým, že sme zavádzali vlastne systémové riešenie, akým spôsobom štát môže sprístupňovať svoje údaje bezpečne a so súhlasom občana tretím stranám, tak, samozrejme, táto časť sa určite hodila do zákone o e-Governmente a potom tým, že sme už teda otvorili zákon o e-Governmente, tak sme aj tú obsahovú dali, dali do toho § 56 alebo 65, teraz nepamätám si z hlavy, čiže to je ten dôvod.
A druhý dôvod je, že ten zákon o antibyrokracii je písaný trochu inou legislatívnou technikou, hej, že v tom zákone ide o to, že štát z jednotlivých vecných predpisov vyškrtáva povinnosť občana predkladať nejaký konkrétny údaj úradom. Čiže ten zákon proti byrokracii je vlastne stavaný tak, že v zákone o, ja neviem, povoľovaní výrubu stromov sa v paragrafe takom a takom táto povinnosť škrtá, keď to poviem laicky, hej. A to, čo tu navrhujeme, je iné, pretože štát nestanovuje bankám povinnosť vyžadovať výpis z obchodného registra, čiže ju im nevie ani zrušiť. Čiže to je ten druhý dôvod, prečo filozoficky to nesedelo do zákona proti byrokracii, ale dali sme to do zákona, do zákona o e-Governmente. Takže, ak to nezodpovedalo, aha vidím, že už máte faktickú, tak možno to ešte nezodpovedalo vašu otázku, ale tak môžme si to tu vysvetliť, legislatívnu techniku, takže, asi, asi, asi toľko v skratke.
A naozaj že, že ďakujem, kolegovia, za tie, za tie reakcie a bol by som rád, keby aj koaliční poslanci, poslankyne zvážili podporu tohto, tohto návrhu zákona, pretože naozaj to je niečo, čo ešte predošlá vláda SMER-u v skutočnosti začínala, potom tá, tá minulá vláda to akoby rozbehla na steroidoch, to odstraňovanie výpisov, že teda tá tretia najväčšia vlna naozaj bola, bola pomerne masívna. No a teraz je čas podľa mňa, aby sme konečne štart dáta sprístupňovali riadeným a bezpečným spôsobom aj do komerčnej sféry a nejak odomkli ten potenciál, ktorý to môže priniesť pre, pre, pre bežných ľudí na Slovensku.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán kolega.
Teším sa, že vďaka takýmto návrhom sa skutočne usilujeme o to, aby tým jediným skutočne potrebným papierom, ktorý na úrade je potrebný, je ten papier toaletný, pretože všetky ostatné sú nadbytočné do veľkej miery.
A ja ako bývalý starosta si pamätám, keď som musel hlavne pri eurofondových žiadostiach dokonca prikladať aj osvedčenie o zvolení, že teda naozaj som štatutár, napriek tomu, že sa to posiela z elektronickej schránky overeným, zaručeným podpisom elektronickým. Dokonca sme museli prikladať aj potvrdenie o pridelení IČO, ktoré bolo ešte historicky na písacom stroji napísané, kedy obec mala pridelené IČO ešte neviem v ktorých desaťročiach 20. storočia. Čiže takéto absurdity sa tu stávali, stávajú a stávať aj budú, pokiaľ sa to nezmení.
A tu by som možno naliehal aj na, aj na vládne strany, ktoré majú napríklad aj v prípade SMER-u stovky starostov a primátorov v slovenských samosprávach, či im to nevadí, že naozaj takýmto spôsobom sa jednak zbytočne stráca čas, je absurdná byrokracia a stojí to aj nemalé peniaze, pretože každý ten jeden odpis, výpis stojí, myslím, že aj na pošte štyri alebo päť eur, čo sú vyhodené peniaze do studne, takže treba to zlepšovať určite. Veľmi sa z toho teším.
Ďakujem pekne.

Myslím, že pán Hlina začal veľmi peknú tradíciu s tými vencami na pomníky. Je to taký dobrý úvod, keď rozmýšľate, že či sa máte prihlásiť do rozpravy, a asi by to tiež vydalo na faktickú, ale keďže tá možnosť takto nebola, tak som to vyriešil takto.
Napriek tomu chcem povedať dôležitú vec, neprišiel som tu len tak, aby sa vôbec k pánovi kolegovi Hargašovi niekto vyjadroval, ale práve preto, že myslím si, že toto opatrenie je veľmi potrebné, veľmi jednoduché a vôbec nie je politické. Myslím si, že mohla by byť trošku taká politická kultúra napriek tomu, ako veľmi sme na iných stranách, barikádach v niektorých veciach, tak v takýchto konkrétnych, povedal by som, až technokratických zákonoch, ktoré sú naozaj, že čisto plus, nikto nemusí potom nič robiť, len automaticky to vie pomáhať našim občanom, by mali aj politici z vládnej koalície zvážiť podporenie tohto zákona, pretože naozaj to je iba, tam nie sú žiadne zápory, myslím si, že takéto opatrenia uvítajú nielen podnikatelia, ale aj všetci občania na Slovensku, a preto nás aj volili, aby sme prijímali zákony, ktoré, ktoré im pomáhajú, a špeciálne keď sú to takéto zákony pomerne jednoduché, ľahko prijateľné, tak by bolo dobré, keby sa na to aj vo vládnej koalícii alebo koaliční poslanci na svojich kluboch možno zamysleli a skúsili si povedať, že má zmysel tento zákon podporovať nielen kvôli tomu, že to ušetrí zopár stromov, ale že to naozaj konkrétne pomôže občanom Slovenskej republiky mať menej papierovačiek, menej behať a všetko robiť automatizovanejšie, rýchlejšie a vďaka tomu vedia mať aj pohodlný život takouto jednoduchou, krátkou úpravou.
Čiže ďakujem za prednesenie takéhoto návrhu. Podľa mňa takéto návrhy sa majú a sú reálne, keď takéto návrhy idú z opozície, pretože to je taká vec, ktorú naozaj, keď si to koalície pozrie, tak si povie, že viem to prijať, je to pekne spracované, je to rýchle, neni o tom žiaden politický súboj. Aj toto je nejaká časť, ktorá by mala opozícia robiť, okrem toho, že chráni občanov pred rozkladom demokracie, tak sa snaží na druhú stranu aj tejto vláde ukazovať a pomáhať jej, že ako by sa to malo robiť.
Takže ešte raz ďakujem pekne kolegovi Hargašovi za takýto super zákon.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne a kolegovia, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajkyňu k návrhu zákona (tlač 169) v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, kolegyne, kolegovia, trochu to oživíme, toto je praktické niečo. Ja sa vám musím priznať s niečím, ja mám takú vášeň pre byrokraciu, ale nie pre jej tvorbu, ale pre jej odbúravanie a každý tu máme nejakú motiváciu, že prečo robíme to, čo robíme, a priznám sa, že mňa najviac na tejto práci, teraz aj na tejto parlamentnej, ale aj predtým v exekutíve, motivovalo to, keď sme vedeli ako štát vytvoriť nejakú dobrú službu pre občana, že som si povedal, že toto je služba, ktorá je spoľahlivá, pekná, jednoduchá, a ako občan si poviem, že za svoje peniaze, ktoré každý rok platím na daniach, tak dostávam nejakú hodnotu naspäť. No, a to je svojím spôsobom aj cieľom tohto môjho, tohto môjho zákona.
Asi sa všetci zhodneme, že byrokraciu tu máme veľmi prebujnenú, takže moja vášeň dostáva priestor na, na sebarealizáciu. Byrokracie je tu habadej nielen, nielen na úradoch, ale aj v komerčnej sfére. Kedysi dávno, dávno, dávno štát povedal, že bude platiť taký princíp, že jedenkrát a dosť, že keď ste už nejaký údaj štátu dali, tak nejaký iný úrad od vás nebude pýtať. To je veľmi pekná ambícia, veľmi ťažká na realizáciu, ale pomaly sa tam dostávame, pretože, a teraz normálne musím dať kredit pánovi Rašimu, v roku 2018 sa začalo s odstraňovaním byrokracie formou odstraňovania výpisov, čiže keď už štát nejaké informácie mal, tak na iných úradoch ste už nemuseli rovnaký výpis nosiť. A postupne sa takto odstránila povinnosť predkladať až 22 druhov výpisov, výpis z obchodného registra, výpis z registra trestov, rodný list, sobášny list, úmrtný list a tak ďalej a tak ďalej. To všetko už dnes úrady od vás nemôžu žiadať, pretože si prepojili svoje informačné systémy a tam tí úradníci si to majú nájsť sami, hej, nemajú vás posielať ako poštára k nejakému inému okienku. Čiže to je, to je super, to je, to je chvályhodná aktivita, koniec koncov to sa robilo na tri vlny a tá posledná vlna sa spravila v tomto poslednom volebnom období. To bola asi najväčšia vlna toho rušenia byro... rušenia byrokracie.
No, ale kde máme problém, kolegovia a kolegyne? Problém máme taký, že síce sa nám podarilo odstrániť tieto výpisy v štáte, ale tí, čo podnikáte alebo ste niečo vybavovali v komerčnej sfére, tak určite ste zažili situáciu, že ste prišli do banky, do poisťovne, k operátorovi, kamkoľvek a chceli od vás jeden z týchto výpisov. Ja neviem, v banke si zakladáte podnikateľský účet, tak budú pravdepodobne chcieť výpis z obchodného registra, alebo si dávate nejakú zábezpeku, tak budú pravdepodobne chcieť výpis z registra trestov, takže pokiaľ ide o tú komerčnú sféru, tak stále chodíme ako tí poštári, čiže vy prídete do tej banky, chcete to vybaviť, oni vám povedia, že potrebujem nejaký papier, tak vy idete na ten úrad alebo na pobočku Slovenskej pošty, kde sa dajú nejaké tie výpisy získať, zoberiete ten výpis, potom sa vrátite naspäť do tej pobočky, tam im to predložíte a už sa tá vaša vec rieši.
No, a toto je stále pomerne veľký problém, pretože z tých 22 výpisov, ktoré sú už odstránené v štáte, tak štyri z nich vydáva Slovenská pošta a Slovenská pošta v roku 2022 vydala viac ako 350-tisíc týchto výpisov, 350-tisíc. Aby som to ilustroval (rečník ukazuje na balík papiera na rečníckom pulte), tak tu tento balíček má 500 papierov, čiže dva balíčky sú, sú tisíc, čiže keby som 700 takýchto balíkov tu takto rozložil, tak to je to množstvo papiera, ktoré na slovenských poštách dnes stále sa vydáva, stále sa tie papiere tlačia a ľudia ich niekam musia nosiť. No a keďže štát už ich nemôže od nich vyžadovať, tak je veľký predpoklad, že ich nosia práve takto do bánk, poisťovní alebo iných, iných subjektov, ktoré tie výpisy, ktoré tie výpisy od nich, od nich požadujú.
No aké je riešenie tohto problému? No riešenie je pomerne jednoduché, pretože údaje v štáte už sú, úrady si ich vymieňajú, jediné, čo potrebujeme spraviť, je sprístupniť tieto údaje tým komerčným subjektom, čiže aby to v budúcnosti fungovalo tak, že vy prídete do tej banky, chcete niečo vybaviť, banka povie, no potreboval by som si overiť nejaké údaje z obchodného registra, dá požiadavku, aby k tým vašim údajom mohla tá banka pristúpiť, vy tú požiadavku schválite povedzme v nejakej štátnej aplikácii, že súhlasím s tým, že táto banka môže na dva dni pristúpiť k mojim údajom v obchodnom registri, banka si pristúpi do tých údajov, overí si, čo potrebuje, a priamo na tej pobočke vybavíte všetko potrebné. Žiadne chodenie na úrady, behanie s papiermi hore-dole. To je podstata tohto môjho, tohto môjho, môjho návrhu, návrhu zákona. Čiže ak by sme dali komerčným subjektom prístup do štátnych databáz, a ja navrhujem, aby to bolo pre tých 22 výpisov na začiatok, pretože tie už sú vyriešené v rámci štátu, tak prečo by sme ich nemali sprístupniť aj, aj iným subjektom, ako, ako je štát, tak vieme dosiahnuť pomerne, pomerne veľké úspory, pretože z analýzy, na to sa robili aj analýzy v rámci štátu, vyplýva, že vydanie jedného takéhoto výpisu stojí asi sedem euro toho človeka, lebo tam je správny poplatok, tam je čas, ktorý strávite tým, že tam čakáte na tej pošte, alebo na tom úrade, tam sú cestovné náklady, všetko dohromady, jeden papier vás stojí približne sedem euro. No a keby sme vedeli odstrániť tých 350-tisíc papierov, a to sú len tie, ktoré sa vydávajú na poštách, tak predpokladáme, že celkové úspory v rámci tohto zákona by pre podnikateľské prostredie mohli dosiahnuť asi 4,5 mil. euro. Náklady na strane štátu by boli niekde menej ako jeden mil., čiže keď ste investor, tak value for money, zainvestujem milión, dostanem 4,5 naspäť, v rámci toho istého roka to nie je úplne, to nie je úplne zlý deal.
A čo je ešte dôležité povedať, že legislatíva je skutočne ten posledný kúsok, ktorý k tomuto chýba, pretože údaje máme, úrady si už vymieňajú, takže je v pohode ich sprístupniť aj von, dokonca na to budeme mať informačný systém, ten sa teraz dokončuje z eurofondového obdobia, čiže jediné, čo potrebujeme, je spraviť takúto zmenu legislatívy, aby sme tým tretím stranám umožnili k takýmto údajom pristupovať.
No a posledná dôležitá poznámka je, že, samozrejme, to vždy musí byť len so súhlasom tej osoby, ktorej sa tie údaje týkajú, aby tí úradníci v bankách, v poisťovniach si len tak láry-fáry nebehali v štátnych databázach, takže vždy to bude z hľadiska GDPR podmienené súhlasom tej osoby, ktorej sa tie údaje týkajú, že dáva súhlas tomu komerčnému subjektu, aby mohol nahliadnuť do databázy štátnej a overiť si, čo potrebuje overiť. A tento súhlas, samozrejme, môže byť aj časovo limitovaný, takže na to aj ten informačný systém je pripravený, údaje sú pripravené, potrebujeme akurát legislatívu na to, aby sme takéto niečo vedeli, vedeli rozchodiť.
No a ja si myslím neskromne, že toto je dobrá vec, poviem na rovinu. A tiež si myslím, že to nie je nejak politicky zafarbená vec. Nemám problém povedať, že celé toto odstraňovanie výpisov začalo ešte za tej predošlej, predošlej vlády, keď bol vicepremiér pre digitalizáciu pán Raši, pokračovalo sa s tým aj počas minulej vlády a bol by som rád, keby sa s tým pokračovalo, pokračovalo aj teraz. Takže toto nie je o tom, že či to je ľavicové, alebo pravicové opatrenie.
Ak si niekto myslí, že byrokracia je fajn, tak to je v poriadku, ja si to nemyslím, predpokladám, že si to nemyslia ani, ani kolegyne a kolegovia z koaličných radov, takže bol by som naozaj veľmi rád, ak by sa tomuto, tomuto zákonu dostalo podpory a uľahčíme nielen podnikateľom, ale aj bežným ľuďom, každému jednému človeku, ktorý si za posledné roky spomenul, že musel niekde dokladovať výpis z obchodného, trestného registra, z katastrálnej mapy, z registra trest... potvrdenie o návšteve školy tam, tam spadá, potvrdenie o dávkach nemocenského poistenia, kópia sobášneho, rodného, úmrtného listu a tak ďalej a tak ďalej. Celý ten zoznam 22 výpisov sa dá nájsť na stránke www.stopbyrokracii.sk, takže asi, asi toľko.
Neviem, či pán Hlina, alebo niekto ešte plánuje položiť nejaké kvietky na tento pomník slovenskej byrokracie. Vidím, že kolega Truban asi bude klásť kvietky, takže ďakujem veľmi pekne. Ešte raz pre vizualizáciu, 700 takýchto balíkov papiera sa ročne zbytočne vytlačí na slovenských, a to len na slovenských poštách. Tie výpisy sa vydávajú aj kade-inde, takže to bude oveľa viac, čiže 700 takýchto balíkov sa vytlačí ročne úplne zbytočne, stačí, aby sme umožnili tretím stranám pristupovať do štátnych databáz bezpečným a kontrolovaným spôsobom, aby ľudia tie papiere konečne prestali nosiť od okienka k okienku.
Ďakujem veľmi pekne.