Videokanál klubu

veciach, ktoré reálne sú. Správali sa naozaj legislatívne zodpovedne a myslím si, že po tomto tu teraz sme tu viacerí z nás volali a, a voláme. Takže skúsim ešte ďalej reagovať na jednotlivé témy, ktoré tu padli. Keď, myslím si, že je, že stále ak sa bavíme o tom, že sme na tej bránkovej čiare, fakt, poďme si to premyslieť. A keď sa bavíme ešte o sumách, tak tie sumy, je podľa mňa dobré sa pozrieť na to, akoby nie že cez kraje, ale napríklad cez oblasti umenia, pretože za rok 2023, kedy, ako viete bol, sa pracuje rozpočtom z tých 20-miliónov, tak len napríklad naše knižnice, ktoré, kde bolo počet predložených žiadostí 646, dostali takmer 2,2-milióna eur, čo je viacej, ako vlastne 10 %. Potom tam boli kultúrne a umelecké centrá, ktorých žiadostí je 52, získali 1,18-milióna. Tradičná kultúra a neprofesionálne umenie, 617 žiadostí, je to 1,6-milióna eur. Umenie pre školy 1,6-milióna eur. Ja si myslím, že toto je dobré vidieť a nerobiť tu, akoby naozaj, že medzi nami rozdiely tam, kde nie sú, ale skôr sa poďme na to, na to pozrieť, akým spôsobom môžu tieto veci fungovať.
Padlo tu aj mnoho, akoby narážok na odborné komisie, ako fungujú a podobne. Ale každý, kto trochu pozná tento systém vie, že ono aj celkom problém získať tých odborníkov do tých odborných komisií. Sú to vlastne profesionálne, profesné organizácie, ktoré menujú, alebo týchto budúcich členov, členky a oni častokrát majú sami s tým problém, pretože naozaj to nie je len tak, že som člen a niekto mi zavolá a ja rozhodnem, ale títo ľudia to fakt robia zodpovedne a fakt si študujú všetky tie materiály. A naozaj to niečo trvá.
Ale zase, keď sme pri dátach, v roku 2023 dostal fond 85 nominácií na členov a členiek a rada fondu ich spolu vymenovala 80. Čiže čo prišlo, v zásade bolo vymenované zjednodušene povedané, čiže to nie je o tom, že ich je málo, alebo z regiónov, ale, alebo z regiónov vyberaných. Ale keď sa bavíme o tom, že je problém, že máme málo odborníkov z regiónov, tak poďme týchto ľudí z regiónov "naháňať", aby naozaj sa aj chceli do fondu prihlásiť za odborníkov a odborníčky. Dokopy, na základe žrebovania v roku 2023 rozhodovalo 296 týchto odborníkov za všetky tie výzvy, ktoré prišli v roku 2023, pričom vlastne, celkovo fond oslovil dotazníkom o konflikte záujmov 940, týchto členov odborných komisií.
Chcela by som aj povedať, že je dôležité povedať, že ako to funguje, hej. Čiže v zásade tie nominácie predkladajú právnické osoby, ktoré teda pôsobia v umení, kultúre, kreatívnom priemysle. A potom sú menovaní, potom je tam to členstvo, potom sa definuje konflikt záujmov, potom je tam teda voľba, čiže sa losujú členovia a členky a potom teda prichádza k hodnoteniu individuálnemu, potom sa spoločne zasadá, potom teda je odporúčanie a nakoniec rozhodnutie. Čiže, ono to je proces, ktorý akože naozaj je dobre nastavený a my v tejto chvíli hovoríme, že spravíme z nich sekretárov, sekretárky. Oni povedia, že OK, tento, títo to môžu dostať, nemusia a je to vlastne úplne jedno, čo povedia. Úplne jedno. Tých 5-tisíc projektov oni si môžu naštudovať, ale vedia, že môže to byť na druhý deň zahodené do koša, hocikým z ministerstva kultúry.
A keď sa rozprávame o súčasnom ministerstve kultúry, ktoré ževraj nebude zasahovať, alebo nezasahuje, tak dnes napríklad opäť zasahuje do toho, že sa vyjadruje, aké umenie a že či je dobré alebo zlé a z toho celého, ako sa vyjadruje je jasné, že si myslím, že je zlé to umenie. Je v Bienále v Benátkach, pretože tak hanlivý príspevok, ktorý teraz dalo ministerstvo kultúry a pani ministerka, tak to je podľa mňa hanba, respektíve to svedčí o jej vnímaní nezávislosti umenia a kultúry v našej krajine a nie o tom, čo tam je naozaj prezentované. Takže áno, my sa môžem veľmi jasne domnievať, že toto proste bude, bude problémom a že ľudia, ktorí budú nominovaní do tej rady, tak môžu byť problémom.
Mám ešte chvíľočku, ale chcela by som vám povedať, že keď sa bavíme o konkrétnych problémoch, tak padli tu divné veci typu, že Pohoda a tak, no ale, vy čím máte väčší projekt, tým máte samozrejme aj väčšie spolufinancovanie. Veď, akože, a to je zároveň väčšia zodpovednosť toho organizátora. Je jednoduchšie, zjednodušene povedané, vytvoriť niečo doma v ateliéry sám, akoby pre seba a potom možno vystaviť, ako urobiť medzinárodný projekt o možno 300 ľuďoch, ktorý musíme, je aj drahý, a zároveň ho musíte v určitom percente spolufinancovať. Čiže to nie je akože o tom, že však sa tu len tak akože všetci hrajkáme. Toto sú naozaj, že profesionálne výzvy a zároveň tá odborná komisia musí zohľadňovať aj toto v tom projekte.
A ešte taká jedna vec rýchla, že skúsim vám prečítať, čo napríklad bolo prijaté, alebo podporené. Medzinárodný festival paličkovanej čir, čipky, Gemerské osvetové stredisko, ŠUP Experience, výstava najkvalitnejších diel zo Strednej školy umeleckého priemyslu Košice. Návrat tradícií 2, prinávratenie projektu remesiel do obce Žakarovce. Literárne rezidencie Košice, kreatívne dediny, keramické, kožiarske, bylinkárske dielne, sláčiková rodinka, podnietenie záujmu detí o počúvanie klasickej hudby, Kultúrne leto Bélu Kélera, History 23, literatúra podtatranskej knižnice Poprad, vzdelávanie v neprofesionálnom umení a astronómii, rozvíjanie diváckej gramotnosti prostredníctvom inscenácií s ľudsko-právnymi témami, knižničný kaleidoskop, rozvíjanie čitateľskej gramotnosti, interiér obecnej knižnice v Bobrove atď., atď.. To si všetko nájdete v úplne otvorených dokumentoch, ktoré má fond pre umenie.
Preto, ja vás naozaj prosím ešte raz, stiahnime tento návrh zákona, poďme sa o ňom znova porozprávať. Ak je problém, napríklad s regionálnosťou, poďme ho riešiť. Ale prosím vás, nerobme to rozmonto..

(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

[12:40:24-12:51:15] Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR

Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem jednu faktickú poznámku. Pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči.

Ďakujem. Trošku ma mrzí, že tu vidíme prázdne stoličky a prázdne monitory a nie sú tu ani zvyšní členovia a členka nášho kultúrneho výboru, takisto tu napríklad pán Jarjabek nebol ráno, keď sme teda mali s pani Jaurovou naše príspevky do rozpravy a v zásade, keď prišiel na chvíľku, tak dával opäť raz rovnaké argumenty, ktoré sme tu už ix-krát vyvrátili, a je to stále dokola. A to ma mrzí, lebo myslím si, že to, na čom sme sa tu zhodli, bolo, keď sme tu tak boli viacerí, že je tu obrovská potreba diskusie a ja naozaj veľmi teda uznávam to, že toto uznal aj pán Michelko a zároveň teda by som chcela apelovať na to, že stále nie je neskoro. Stále sa o tom zákone neodhlasovalo, stále sa to môže stiahnuť, stále sa to môže zmeniť a stále zároveň, keď sa bude hlasovať, ak by náhodou k tomu prišlo, čo podľa mňa nie je správny krok ani smerom k vašim voličom, lebo je to príliš veľa ľudí z môjho pohľadu a čísel a dát, tak stále sa dá urobiť to, že strana SMER a strana HLAS nebudú hlasovať za zrútenie projektu, ktorý ešte za pána Maďariča vznikol a ktorý je v tom základnom merite vecí v poriadku. A áno, má nejaké veci, ktoré treba doladiť a, a urobiť lepšie, ale to sa všetko dá v tom procese.
Padli tu rôzne témy dnes, takže som sa prihlásila aj do tejto rozpravy ústne a skúsim teda to, čo stihnem nejakým spôsobom vyvrátiť alebo zargumentovať. Myslím si, že z pohľadu akoby čistej finančnej sumy, ktorá tu padla medzi Bratislavským krajom a inými krajmi, tak myslím si, že je to naozaj nesprávny pohľad, pretože ako som už spomenula vo faktickej, v podstate veci je, že, že je naozaj mnoho ľudí a my ich poznáme, naozaj mnohých, ktorí prídu z regiónov, žijú v Bratislave, majú tu OZ-ká alebo neziskové organizácie, ktoré sa prihlásia, áno, potom je adresa v Bratislave, ale oni reálne sa vracajú naspäť do svojich buď rodných krajov alebo krajov, kde vidia problém, ktorý by chceli riešiť a financie sú nakoniec potom spravované alebo umiestnené tam a myslím si, že je to naozaj že veľmi dobrý model, lebo mnohým ľudom aj z Bratislavy, aj tých, čo, čo sa narodili v Bratislave, naozaj záleží na zvyšku krajiny, ak to takto akože máme rozdeľovať, čo podľa mňa od podstaty nie je správne, ten, takto, takto rozdeľovať našu krajinu. Ale mnoho takýchto ľudí poznáme, sama som aj ňou bola, že my vlastne aj keď žiadame o akékoľvek granty, tak vlastne je to preto, aby sa rozvinula celá naša krajina. A preto si myslím, že nie je dobré nás týmto spôsobom rozdeľovať a hádzanie ako keby súm, ktoré sú nejaké, že je to čistá suma, ono skôr to spôsobuje možnože, lebo tým, že je to aj nesprávne použité číslo, skôr to spôsobuje závisť ako naozaj nejakú možno, možno dobrú informáciu. Tá kvalitná informácia je v tom, že sa rozprávame o percentuálnom, percentuálnej úspešnosti a to z tých dát vieme, že percentuálne najúspešnejšie sú Banskobystrický a Žilinský kraj medzi rokmi 2016 až 2023.
A dokonca keď tu aj pani poslankyňa Vaľová spomenula, že určite dostali, dostala, Bratislavský kraj dostal viacej financií, ako všetky ostatné kraje dokopy, tak už len z toho, čo som zachytila od pána Malatinca a som si to prepočítala, a ešte mi chýbajú dva kraje, tak už z toho je to viacej, že to nedostala Bratislava, ale že dostal zvyšok Slovenska.
Takže bola by som rada, aby sme tu proste naozaj aj my na pôde parlamentu, na pôde Národnej rady rozprávali fakt fakty, rozprávali o veciach, ktoré reálne sú, správali sa naozaj legislatívne zodpovedne a myslím si, že po tomto tu teraz sme tu viacerí z nás volali a voláme. Takže skúsim ešte ďalej reagovať na jednotlivé témy, ktoré tu padli.
Keď, myslím si, že je, že stále, ak sa bavíme o tom, že sme na tej bránkovej čiare, fakt, poďme si to premyslieť. A keď sa bavíme ešte o sumách, tak tie sumy, je podľa mňa dobré sa pozrieť akoby na to nieže cez kraje, ale napríklad cez oblasti umenia, pretože za rok 2023, kedy, ako vieme, bol, sa pracuje s rozpočtom z tých dvadsiatich miliónov, tak len napríklad naše knižnice, ktoré, kde bolo počet predložených žiadostí 646, dostali takmer 2,2 milióna eur, čo je viacej ako vlastne 10 %. Potom tam boli kultúrne a umelecké centrá, ktorých žiadostí je 52, získali 1,18 milióna. Tradičná kultúra a neprofesionálne umenie, 617 žiadostí, je to 1,6 milióna eur. Umenie pre školy 1,6 milióna eur. Ja si myslím, že toto je dobré vidieť a nerobiť tu akoby naozaj že medzi nami rozdiely tam, kde nie sú, ale skôr sa poďme na to, na to pozrieť, akým spôsobom môžu tieto veci fungovať.
Padlo tu aj mnoho akoby narážok na odborné komisie, ako fungujú a podobne. Ale každý, kto trochu pozná tento systém, vie, že ono je aj celkom problém získať tých odborníkov do tých odborných komisií. Sú to vlastne profesionálne, profesné organizácie, ktoré menujú alebo týchto budúcich členov, členky, a oni častokrát majú sami s tým problém, pretože to naozaj nie je len tak, že som člen a niekto mi zavolá a ja rozhodnem, ale títo ľudia to fakt robia zodpovedne a fakt si študujú všetky tie materiály. A naozaj to niečo trvá.
Ale zase, keď sme pri dátach, v roku 2023 dostal fond 85 nominácií na členov a členiek a rada fondu ich spolu vymenovala 80. Čiže čo prišlo, v zásade bolo vymenované, zjednodušene povedané, čiže to nie je o tom, že ich je málo alebo málo z regiónov, ale, alebo málo z regiónov vyberaných, ale keď sa bavíme o tom, že je problém, že máme málo odborníkov z regiónov, tak poďme týchto ľudí z regiónov "naháňať", aby naozaj sa aj chceli do fondu prihlásiť za odborníkov a odborníčky. Dokopy na základe žrebovania v roku 2023 rozhodovalo 296 týchto odborníkov za všetky tie výzvy, ktoré prišli v roku 2023, pričom vlastne celkovo fond oslovil dotazníkom o konflikte záujmov 940 týchto členov odborných komisií.
Chcela by som aj povedať, že je dôležité povedať, že ako to funguje, hej? Čiže v zásade tie nominácie predkladajú právnické osoby, ktoré teda pôsobia v umení, kultúre, kreatívnom priemysle. A potom sú menovaní, potom je tam to členstvo, potom sa definuje konflikt záujmov, potom je tam teda voľba, čiže sa losujú členovia a členky a potom teda prichádza k hodnoteniu, individuálnemu, potom sa spoločne zasadá, potom teda je odporúčanie a nakoniec teda rozhodnutie. Čiže ono to je proces, ktorý akože naozaj je dobre nastavený a my v tejto chvíli hovoríme, že spravíme z nich sekretárov, sekretárky. Oni povedia, že okej, tento, títo to môžu dostať, nemusia, a je to vlastne úplne jedno, čo povedia. Úplne jedno. Tých 5-tisíc projektov oni si môžu naštudovať, ale vedia, že môže to byť na druhý deň zahodené do koša hocikým z ministerstva kultúry.
A keď sa rozprávame o súčasnom ministerstve kultúry, ktoré teda že vraj nebude zasahovať alebo nezasahuje, tak dnes napríklad opäť raz zasahuje do toho, že sa vyjadruje, aké umenie a že či je dobré alebo zlé, a z toho celého, ako sa vyjadruje, je jasné, že si myslí, že je zlé to umenie. Je v Bienále v Benátkach, pretože tak hanlivý príspevok, ktorý teraz dalo ministerstvo kultúry a pani ministerka, tak to je podľa mňa hanba, resp. to svedčí o jej vnímaní nezávislosti umenia a kultúry v našej krajine a nie o tom, čo tam je naozaj prezentované. Takže áno, my sa môžme veľmi jasne domnievať, že toto proste bude, bude problémom a že ľudia, ktorí budú nominovaní do tej rady, tak môžu byť problémom.
Mám ešte chvíľočku, ale chcela by som vám povedať, že keď sa bavíme o konkrétnych problémoch, tak padli tu divné veci typu že Pohoda a tak, no ale vy čím máte väčší projekt, tým máte, samozrejme, aj väčšie spolufinancovanie. Veď akože, a to je zároveň väčšia zodpovednosť toho organizátora. Je jednoduchšie, zjednodušene povedané, vytvoriť niečo doma v ateliéri sám akoby pre seba a potom možno vystaviť, ako urobiť medzinárodný projekt o možno 300 ľuďoch, ktorý musíte, je aj drahý, a zároveň ho musíte v určitom percente spolufinancovať. Čiže to nie je akože o tom, že však veď sa tu len tak akože všetci hrajkáme. Toto sú naozaj že profesionálne výzvy a zároveň tá odborná komisia musí zohľadňovať aj toto v tom projekte.
A ešte taká jedna vec rýchla, že skúsim vám prečítať, čo napríklad bolo prijaté alebo podporené. Medzinárodný festival paličkovanej čipky, Gemerské osvetové stredisko, ŠUP Experience, výstava najkvalitnejších diel zo Strednej školy umeleckého priemyslu Košice. Návrat tradícií 2, prinavrátenie projektu remesiel do obce Žakarovce. Literárne rezidencie Košice, kreatívne dediny, keramické, kožiarske, bylinkárske dielne, Sláčiková rodinka, podnietenie záujmu detí o počúvanie klasickej hudby, Kultúrne leto Bélu Kélera, History 23, literatúra Podtatranskej knižnice Poprad, vzdelávanie v neprofesionálnom umení a astronómii, rozvíjanie diváckej gramotnosti prostredníctvom inscenácií s ľudsko-právnymi témami, knižničný kaleidoskop, rozvíjanie čitateľskej gramotnosti, interiér Obecnej knižnice v Bobrove atď. atď.. To si všetko nájdete v úplne otvorených dokumentoch, ktoré má fond pre umenie.
Preto ja vás naozaj prosím ešte raz, stiahnime tento návrh zákona, poďme sa o ňom znova porozprávať. Ak je problém napríklad s regionálnosťou, poďme ho riešiť. Ale, prosím vás, nerobme to rozmontovaním...
(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem jednu faktickú poznámku.
Pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Pani poslankyňa, dotkla si sa vo svojom vystúpení práve toho aspektu, ktorý opakovane tu zaznieva ako otázka, ale teda nedostali sme na ňu celkom odpoveď, že, teda celkom, vôbec sme na neho nedostali odpoveď, je, že akým spôsobom sa to navrhované riešenie prejaví a akým spôsobom pomôže riešiť tie problémy, ktoré sú, ktoré sú deklarované ako, ako dôvody tejto legislatívnej iniciatívy a teda najmä pozmeňujúceho návrhu. Lebo teda pán poslanec Michelko tu hovoril nejakú, nejakú predstavu, že, že teda, ak tie komisie rozhodnú spôsobom, že to bude do očí bijúce, no tak vtedy rada zasiahne a zmení rozhodnutie tých, tých komisií, ale, ale teda priznám sa, že mne nie je jasné, ako táto zmena systému alebo rozmontovanie systému, ako si to, ako si to nazvala, reálne môže, môže pomôcť. Lebo chápem, že môže pomôcť konkrétnym jednotlivcom, ktorí dokážu upozorniť nejakého, nejakého člena rady, že dal som tam dobrý projekt a nepodporili mi ho, neprešiel, neprešiel komisiou, pozri sa na to. Takto si viem predstaviť, že to, že to môže fungovať. Ale je toto systémové riešenie? Je to, je to, systémové riešenie by bolo, no, že áno, že prejdú si komisie všetkými, všetkými projektami, dajú nejaké odporúčania a potom si rada prejde všetkými projektami, zhodnotí ich a dá nejaké svoje poradie s tým že, s tým, že bude tie komisie brať iba, iba orientačne. Lebo jednotlivo, to si ani neviem celkom predstaviť, ako to bude, bude fungovať, lebo však treba tie, tie projekty, samozrejme, posudzovať v kontexte a nejaký projekt v jednom roku môže prejsť a v inom nie. Podľa toho, ako budú tie iné konkurenčné projekty.

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Dana Kleinert.

Kleinert, Dana, poslankyňa NR SR
Presne tak, ja by som sa stále vrátila k tomu, že tu rozmontovávame systém, ktorý funguje a naozaj nikto z nás, čo sme sa tu rozprávali o tom, nepovedal o žiadnych konkrétnych ľuďoch, o nejakých konkrétnych nomináciách. Jediné to z toho, jedine to padlo od pána Michalka a ja si myslím, že, že toto je veľmi nebezpečné, lebo fakt si urobme tieto testy opozíciou, koalíciou, či by sme toto chceli mať, keby teda my sme neboli napríklad vo vláde, aby bolo takto a takto. Proste správajme sa k tomuto zodpovedne ako politici a političky, ktorí nastavujú systém.
Mňa tiež aj pobavila taká predstava, keď tu padla otázka, že, alebo taký návrh, že zavolajme na tie námestia tých, čo sú neúspešní podporovatelia. Ale keby ste vedeli tú realitu, tak ono by tam akože stáli presne tí istí ľudia a potom možno aj nejakí ďalší navyše, hej? Že boli by tam neúspešní, ale tá podmnožina tam by bola jasná, pretože ako stále hovoríme, množstvo ľudí, ktorí majú niektoré projekty podporené, tak sa im úplne bežne stáva, že niektoré projekty, o ktorých sú možno aj sami presvedčení, že sú lepšie, ako tie, ktoré podporené boli, tak majú ich nepodporené. Alebo sa podporili takou nízkou sumou, ktorá proste im nedáva nejaký zmysel a musia potom riešiť spolufinancovanie a čo im zase zaberá čas a kapacity a neviem čo a, a proste tiež nie sú spokojní. My poznáme množstvo ľudí, ktorí spokojní neboli, ale nikoho z nich, okrem tuto pána Michalka nenapadlo rozmontovať ten systém, ktorý môže byť vylepšovaní, ale teda zároveň ho akože zlikvidovať len preto, že, že niečo sa nám konkrétne na tom nepáči. Ale to, čo je na tom celom pozitívne, je, že vy dávate aj konkrétne príklady a my vieme, že na tie konkrétne príklady je konkrétne riešenie. Ale to riešenie nie je tento návrh zákona. A my sme všetci tu, ako sedíme, ochotní o tom konkrétnom riešení diskutovať a vylepšiť ho.

Blaha Ľuboš, podpredseda NR SR
Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, je mi ľúto, že tu nie je pani poslankyňa Vaľová, lebo chcel som reagovať na ňu, keďže opakovane sa tu vnáša ten, ten regionálny rozmer a ako jeden, jeden z dôvodov nespokojnosti žiadateľov je práve to, že nadproporčne sú, sú podporované projekty z Bratislavského kraja v porovnaní s inými krajmi. Tak ja som tu už teda že opakovane sa snažil, snažil argumentovať tým, že to regionálne rozdelenie z hľadiska úspešnosti žiadateľov je od 52 do 60 % a že, že je to pomerne malý rozptyl a že sú dva kraje, však to tu zaznelo aj od predrečníčky pani poslankyne Kleinert, myslím, že, že dva kraje sú percentuálne úspešnejšie ako Bratislava, 60 % a 59 %, čiže Žilinský kraj a Banskobystrický kraj. Bratislava je tretia s 58 percentami a najhoršie na tom je Prešovský kraj s 52 percentami. Ale hovorím, sú to rozdiely, ale nie sú to dramatické, dramatické rozdiely. Ale keď je to, samozrejmé, že keď tých žiadostí príde viacej, tak to percento je v celkovej, v celkovom počte projektov v absolútnych číslach, samozrejmé, že, že väčšie, áno. A je to tak, že najviac projektov, ktoré sú podporené, prichádza z Bratislavy. Ale aj najviac žiadostí prichádza, prichádza z Bratislavy.
A možno by teda, keď toto je argument, tak sa na to pozrime že aj z opačnej strany, že koľko projektov je nepodporených. Celkove za roky 2016 až 2023 prišlo 47 657 žiadostí o podporu. Z nich 27 236 bolo podporených, 20 421 bolo nepodporených. Z tých 20 421 nepodporených projektov najviac bolo, čo myslíte? Z Bratislavského kraja; 7 394 nepodporených žiadostí bolo z Bratislavského kraja. To je suverénne, suverénne najviac. Z Prešovského kraja napríklad bolo nepodporených 2 263, to je tretina v porovnaní s Bratislavou. Alebo z Banskobystrického 2 524, ešte menej, alebo z Nitrianskeho kraja 1 571 nepodporených, z Trnavského 1 209 nepodporených, v porovnaní so 7 394 nepodporených žiadostí z Bratislavského kraja. Čiže z celkového počtu nepodporených žiadostí 36 %, až 36 % bolo, bolo z Bratislavského kraja. Čiže áno, sú, sú, Bratislavský kraj nadproporčne z hľadiska absolútnych čísel je medzi úspešnými, ale rovnako nadproporčne z hľadiska, z hľadiska čísel je aj medzi, medzi tými neúsp.. nepodporenými. Takže teoreticky, ak by sme, ak by sme toto vzali ako kritérium, no tak najviac nespokojných žiadateľov je z Bratislavy, lebo tuto je najviac nepodporených projektov, ale teda z Bratislavského kraja.
Ale nemyslím si, že toto je ten, ten správny spôsob, akým by sme mali, mali nazerať na veci. A ešte raz, to čo, to čo je moja hlavná výhrada, je, že nemyslím si, že ten systém, ktorý sa teraz ide zmeniť z nezávislej inštitúcie na politickú, ovládanú inštitúciu, kde rozhodujúce slovo bude mať rada, nie komisie, ich, ich odporúčania budú len nezáväzné, môže akokoľvek pomôcť napríklad tomuto problému. Podľa mňa ani tým ostatným, ale ani tomuto problému. Lebo pán poslanec Michelko hovorí, že však vy tu strašíte nejakými katastrofickými scenármi, ktoré nenastanú, veď to nebude tak, že, že rada bude všetko meniť a všetko prekopávať a všetky projekty posudzovať a vôbec nebude brať do úvahy stanoviská odborných komisií. No len v zásade potom sú, potom sú len, len dva spôsoby, akým to môže fungovať, buď to tak bude robiť a bude to robiť, bude to robiť systematicky, bude posudzovať tie odborné posudky, bude posudzovať prácu komisie a výsledok práce komisií, ale bude musieť potom posudzovať aj projekty a tým pádom bude zahltená tou činnosťou, ktorú vzhľadom na počet ľudí na, na počet zasadnutí komisií a počet tých komisií v porovnaní s jednou radou nebude zvládať, ak to bude chcieť robiť nejako, nejako systematicky.
Alebo druhá možnosť je, že si bude len vyberať. A na základe čoho si bude vyberať? Ja som sa to pýtal vo faktickej poznámke, pýtam sa to aj teraz pána poslanca Michelka ako predkladateľa, že na základe čoho si bude vyberať. Bude to robiť systémom, že pozriem-vidím, že si prejdem, prejdem nejaký zoznam, niečo mi udrie do očí, tak sa na to pozriem a vyberiem?
Toto je spôsob, akým majú rozhodovať zákonom ustanovené, zákonom ustanovené orgány a inštitúcie o verejných, verejných zdrojoch? Lebo ja si, ja si myslím, že nie, hej? Alebo, alebo to potom bude vlastne len, len nejaká zásterka pre to, aby, aby tam zo strany politickej moci, ktorá bude nominovať väčšinu členov rady, boli možné, možné zásahy v prospech svojich ľudí, v prospech svojich, a teraz nemyslím v prospech svojich ľudí, že budem dohadzovať kšefty kamarátom, aby, aby som tu bol zle pochopený, ale jednoducho estetický vkus na či už pani ministerky alebo, alebo pána poslanca Michelka, alebo ďalších ľudí, ktorí, ktorí budú mať vplyv na členov rady, aby bol zohľadnený. Čo, čo teda tiež si nemyslím, že, že je, že je dobrý spôsob rozhodovania. A to opakujem, že áno, môže to byť ešte horšie, môže to byť ešte tak, že teda budeme, budeme dohadzovať svojim ľuďom, svojim ľudom peniaze, ale nech by to tak nebolo, nech by to bolo, nech by to bolo len v tej polohe, že, že nie je to vec nejakých ekonomických záujmov, korupcie alebo čohokoľvek, ale je to vec, vec vkusu subjektívneho vkusu, estetického vkusu, tak nemajú o tom rozhodovať politici, lebo potom o tom politici budú rozhodovať prostredníctvom svojho vplyvu, svojho vplyvu v rade.
A opäť sa vrátim k tu neprítomnej pani poslankyni Vaľovej, dúfam, že si to, že si to predsa len vypočuje, tak ona dávala príklad, ako sa to robí, ako sa regiónom rozdávajú peniaze správne, výjazdové zasadnutia vlád Roberta Fica, tvrdila, že tam nedávajú iba svojim, no nedávajú iba svojim, ale na to sú dáta, že, že zvýhodňujú samosprávy, ktoré sú vedené koaličnými nominantmi, a nielen za tejto vlády, ale aj za predchádzajúcich vlád SMER-u. A nie, nie je to ten spôsob, akým sa má, akým sa má rozhodovať. Majú byť, má byť nastolený nastavený systém, majú byť nastavené pravidlá, akým spôsobom napríklad sú financované samosprávy a majú mať dostatok financií na to, aby si mohli plniť svoje právomoci, nieže proste príde vláda na nejaké výjazdové zasadnutie a rozdáva ako Ježiško alebo Dedo Mráz, Dedo Mráz peniaze a samozrejmé, že pri tom zvýhodňuje svojich, lebo to teda vyplýva, vyplýva aj z nejakých dát a analýz, ktoré sa robili, a nie je dôvod, aby to inak bolo, ak sa takto zmení, zmení systém, ktorý bol nastavený za vlády SMER-u, za ministrovania ministra kultúry Maďariča. Systém, ktorý tu dnes obhajuje opozícia, ktorá bola aj v minulosti či už v parlamente, alebo občiansky zväčša v opozícii voči, voči vtedajšej vláde SMER-u, ale napriek tomu, že je to dedičstvo vlády SMER-u, tak je to vytvorenie systému nejakého nezávislého financovania kultúrnych aktivít a stojí za to ho brániť, hoci nie je to náš produkt, je to produkt, produkt vlády alebo teda predchodkyne vlády, proti ktorej my dnes stojíme, stojíme v opozícii a nikto z nás netvrdí, že je to dokonalé, že sa nedá zlepšovať, ale to, čo navrhujete, nie je odpoveď na tie problémy tak, ako ich deklarujete, že, že, že sú tam, lebo, lebo to nie je riešenie. Ak áno, tak naozaj som nepochopil, že v čom.

Ďakujem za slovo.
Gábor, veľmi dobrý argument podľa mňa, teraz myslím, s pani Jaurovou. My sme mali, ja som kedysi robil v takej neziskovke Slovensko digital a veľmi nám záležalo na tom, aby sme boli politicky neutrálni a my sme to volali že test s Kaliňákom, keď nás napríklad nejakí vtedajší opoziční politici zavolali na nejakú akciu, tak sme si dali test s Kaliňákom, že keby nás Kaliňák zavolal, čiže by sme tam išli. A takto sme si tak nejak držali tú, tú nestrannosť a myslím, že ten tvoj argument aj padol na úrodnú pôdu, lebo ja som tak sledoval pána Michelka a pri tej predstave tak zvážnel nejak (smiech v sále) a myslím, že to naňho doľahlo, tá predstava, že aha, to sa vlastne môže stať.
A zároveň je v tom trochu taká, taká, taká nekonzistencia argumentu, o chvíľu tu budeme rokovať o neziskových organizáciách, ktoré chce táto vláda nejakým spôsobom označovať, tak pri nich teda tvrdíme, že sú zaujatí, pri rade, ktorú bude kreovať ministerstvo kultúry, tvrdíme, že tá nebude zaujatá, je to veľmi zvláštne, že mne to príde, že teda zaujatosť vyhodnocujete veľmi, veľmi selektívne.
A druhá vec, čo by som k tomu chcel povedať, aj ty si to naznačoval, že nie je len dôležité, ako veci sú, ale aj, ako sa javia. A pri viacerých zákonoch tu máme debatu o nezávislosti inštitúcií a teraz budeme v utorok rokovať o zákone o verejnom obstarávaní, kde pán Raši povedal, že teda on robí tie zmeny s prezumpciou neviny, že s prezumpciou toho, že všetci budú čestní v tých konaniach, ale sama táto vláda nás už pol roka presviedča o tom, že to tak nebude. My, to, to nie je, že my sme si to vymysleli a domnievame sa. Vy každým týždňom dávate nám dôvod sa domnievať, že jednoducho tie kroky, ktoré robíte, nevedú k nejakému upokojeniu atmosféry na Slovensku, nevedú k nejakému férovému, férovému prístupu voči všetkým rovnako. Čiže to nie je domnienka, to je jednoducho fakt vychádzajúci z vášho správania... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci. No už keď ma tu pán Grendel pasoval do role ministerky, tak asi sa k tomu musím vyjadriť.
Viete, no ja si myslím, že to, čo ste spomínali teda, že keď ja by som teoreticky bola ministerka, ja by som tam nejakých iných ľudí nominovala. No problém je, že pán Michelko sa spolieha na moju etiku a profesionálnu česť, že ja by som to vlastne neurobila, hej? Že to sú tie argumenty nelegislatívnej povahy. No len problém je, že nie každý má takú profesionálnu česť a my vidíme, ako vyzerajú tie nominácie. Čiže ako ste veľmi správne podotkli, my nemôžme zákony tvoriť tak, že sa spoliehame na to, že tí ľudia sa budú nejakým spôsobom správať, pretože oni sa vo väčšine prípadov tak nesprávajú.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja iba, pardon (rečníčka rukou zavadila o mikrofón). V reakcii na to, čo tu zaznelo od pána Michelka, že ja už som viackrát od vás počula ten argument, ktorý je pre mňa nepochopiteľný, že vy vlastne svoje legislatívne návrhy zdôvodňujete argumentami nelegislatívnej povahy. To znamená, že vy navrhnete do zákona, že ministerka nominuje nominantov do rady fondu a potom to odôvodňujete tým, že však by hádam ministerka nebola taká hlúpa a nenominovala tam zlých nominantov. Ale to tak nefunguje legislatíva. Proste legislatíva funguje tak, že čo tam je napísané, tak to platí, a my teda vidíme, ako pani ministerka nominuje ľudí kade-kde, akých ľudí a na základe akých argumentov. Takže už dupľom nemáme žiadnu dôveru k tým nelegislatívnym a k externalitám, na ktoré vy sa odvolávate.
A druhá vec je, čo sa týka toho, že, že tu nejak chceli ste diskusiu a tá neprebehla, no. My dvaja sme teda strávili veľmi veľa času spolu v televíznych diskusiách. Ja som sa s vami jedného času stretávala pomaly viac, jak s mojím manželom a, a, bohužiaľ, tá diskusia mala prebiehať pred tým, než ste prišli s týmto návrhom do parlamentu, alebo mala prebiehať medzi prvým a druhým čítaním, lenže očividne vy ste si to neprediskutovali ani so svojimi koaličnými partnermi, ktorí potom chodia za mnou a pýtajú sa ma, že ako by sa to dalo urobiť inak, hej? Čiže, čiže skúsme možno sa vrátiť tam, kde sme to urobili zle, a skúsme možno to vylepšiť a urobiť to tak, aby sme všetci na to boli hrdí.
Ďak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobrý deň, kolegovia, kolegyne, pán predsedajúci. Tak, pán Malatinec, ja tu budem za tých neúspešných žiadateľov tiež, myslím, že sme tu asi aj viacerí a dokonca budete prekvapení, že myslím, že aj, aj kolegyne v našom poslaneckom klube, určite sa im stalo, že mali teda nepodporenú žiadosť, ale to len takto na úvod.
Dovoľte, aby som sa najprv poďakoval aj pánovi poslancovi Malatincovi naozaj za veľmi konštruktívny, konštruktívne vystúpenie a verte alebo neverte, kolegovia z druhej strany, ale že my vás naozaj že aktívne počúvame. Myslím si, že naozaj, že aj pani poslankyňa Kleinert, aj poslankyňa Jaurová, či už tu v pléne alebo, alebo teda aj v kuloároch, viete, že, že sa počúvame. Lebo naozaj my tu nie sme teraz napriek tomu, že keď sa tu niekto bude snažiť to deliť o to, že my tu bojujeme za našu kultúru a vy ste za vašu kultúru. Ja to absolútne odmietam. To, čo, o čom to tu je, je to o, je to presne o tých ľuďoch, ktorí robia to súčasné umenie, ktorí robia tie malé galérie a je to o tých ľuďoch, ktorí robia tie osvetové centrá, čo robia tie dychovky, sú to, je to aj to tradičné umenie. Naozaj ako človek, ktorý, lebo ja prečo tu vystupujem? Jednak preto ako predseda poslaneckého klubu si myslím, že toto je absolútne dôležitá zásadná vec, lebo je to jedna fungujúca inštitúcia, do ktorej vstupujeme veľmi nešťastným spôsobom a zároveň ako človek, ktorý mal to šťastie, že dva roky pôsobil v nezriaďovanej kultúre a myslím, že tak ako aj pán Malatinec, aj pani ministerka Laššáková aj ďalší, ktorí pracujete v kultúre, dobre viete, za akých podmienok tam tí ľudia robia, na tom sa snáď zhodneme.
To je ako naozaj, že to, čo by sme my tu mali urobiť na úvod tejto diskusie, poďakovať všetkým ľuďom, ktorí v kultúre dnes pracujú. Za také peniaze, za ktoré by tu mnohí z nás ani nevstali ráno z postele. Sú to tí ľudia, ktorí držia fungujúce kultúrne centrá v okresných mestách. Ľudia, ktorí robia ten komunitný život, a to bez ohľadu na to, či to je národné, liberálne, progresívne, zelené, fialové, o to nejde. Naozaj, že títo ľudia robia skvelé veci za podmienok, ktoré sú zlé a ktoré tu sa zhodneme v tejto diskusii, kde sme všetci zrazu prekvapení z toho, že konečne sa bavíme o kultúre, lebo to cítime, že za tých desať, dvadsať, tridsať rokov kultúra nikdy nebola priorita.
Tak ako pristúpme aspoň s touto pokorou k celej tejto rozprave, že naozaj je to vážna vec, robia to ľudia, ktorí to sledujú, a teda určite aj vám píšu ľudia, aj nám píšu ľudia, že ktorí, ktorí sú naozaj že vystrašení z toho, čo sa tu deje, z toho, že niečo, čo funguje a čo prináša možno nejaký ten život do, do, do ich práce a do tých miest, kde žijú, sa ide rozobrať. Tak v úcte voči nim všetkým ja naozaj sa budem snažiť veľmi konštruktívne vystúpiť v tejto rozprave a možno na záver, na koniec, uprostred nielen apelovať na nás všetkých, že poďme sa nad týmto konštruktívne zamyslieť. No. Toľko na úvod.
Tri rýchle poznámky, nebudem hovoriť dlho, lebo kolegyne to myslím, že technicky rozobrali veľmi detailne, ale predsa.
Prvá. Pán Michelko, my nesúhlasíme asi spolu v mnohých veciach, aj hodnotovo prichádzame z rôznych ako perspektív, máme rôzne asi estetické štandardy, ale to je absolútne jedno. Ale viete, vo vašom prejave ja som počul slovo kultúra veľakrát a myslím, že kultúra nie je len o tom, že aké máme knihy doma a koľkokrát ideme do divadla, ale myslím, že tu ako my poslanci, keď môžme žiť kultúru, tak je to spôsob, akým pristupujeme k rozprave a pristupujeme k legislatívnemu procesu. A prepáčte, pán Michelko, ja som sa teda pozrel na prvé čítanie, ja si to veľmi dobre pamätám, takto sme tu boli, bol to 14. február, na Valentína sme tu takto stáli a ja som vystúpil o jedenástej v rozprave a povedal som, že, pán Michelko, ja verím tomu, že toto nie je len nejaký gaťafalš, ako hovoril pán predseda, podpredseda Bugár, hej, a že to nie je nejaký, niečo také to pokútne, a že v druhom čítaní tu nepríde nejaká zmena a vy ste mi, pán Michelko, 11.35 h, 14. 2. povedali, že nie, určite v druhom čítaní zásadné zmeny neprídu. Je to zapísané v archíve Národnej rady, ak sa nemýlim, na veky vekov, hej, na veky vekov.
Pán Michelko, a však to sa nerobí, hej, ako prepáčte, aleže vy ste že normálne klamali. Klamali ste plénu Národnej rady, klamali ste kolegom opozičným, klamali ste kolegom vládnym, klamali ste tomu štátnemu znaku, keď už niečo, klamali ste tejto inštitúcii. Však to sa tak jednoducho nerobí. Jednoducho sa to tak nerobí, že však aj keď chcem robiť akékoľvek zmeny a chceme byť kultúrni, však to urobme normálne. Keď už ste akože natoľko, natoľko je nutné robiť všetky tie zmeny, o ktorých nesúhlasíme, prečo to nemôže ísť do normálnej rozpravy, prečo to nemôže byť v prvom čítaní, v druhom čítaní? Prečo? Viete, aké je to, je vôbec len ťažké pre niektorých ľudí nájsť tú spoločnú správu výborov? To si myslíte, že to akože bežný človek vie nájsť si spoločnú správu výborov k tlači 151 na webe Národnej rady? Však to je ako, pomaly detektív musí byť človek. A toto je spôsob, akým sa to robí a, prepáčte, ako jednu vec, ja toto je že nekultúrne.
Naozaj a ja, mňa extrémne vytáča, keď sú politici alebo Slovenská národná strana, ktorá hovorí veľa o kultúre a potom to robí absolútne nekultúrnym spôsobom. Fakt a prepáčte a druhá vec, že potom ešte povedať, že vy ste ešte z toho prekvapení, že sme mali len osem dní na to a my sme vám za osem dní akože k tomu nič nepovedali. A to však nemyslíte snáď vážne? Hovoríme o najväčšej zmene, ktorá tu vyvolá revolúciu v kultúrnej komunite, v ktorej sa píšu otvorené listy, polovica hodnotiteľov chce odstúpiť a vy poviete, že to je naša chyba, že sme tých osem dní, kedy ste to počas prestávky medzi plénami, kedy mi kolegyňa proste písala, že bol výbor a už to bolo niekde zverejnené a vtedy sme mali proste tu všetci nabehnúť a viesť tú odbornú diskusiu. Ja neviem, čo sme mali zvolať sympózium v jazdiarni na Hrade a proste tu pozvať akože všetkých a diskutovať o tom? A že naozaj, že tak sa to nerobí aj a ja musím povedať, že som z toho, ja vnímam taký, že normálne už mi to vysvetlite možno, pán Michelko, že však vy ste vzdelaný, očividne kultúrny, sčítaný človek, ktorý referuje možno na iné veci, než sú, než sú možno blízke mne, ale každopádne to vidím, a prečo to robíte takýmto spôsobom? Naozaj akože prečo? Však to je, to je akože tak, taký ako aj prejav ako keby nejakej, nesebavedomia a nedôvery voči sile tých vlastných argumentov, ako to spraviť alebo, neviem, politickej schopnosti hocičoho, že to, jednoducho to valcuje ako keby, že to prebíja všetko ostatné. Však to je aj zbytočné, že prečo musíme mať rozpravu, nemôžme sa vecne baviť, lebo prvých, prvá tretina každého prejavu z opozície bude o tom, ako je zle urobený ten legislatívny proces. Však je to aj nuda, hej? Však to poďme robiť normálne, kultúrne, prosím. Ako tak že v dobrom to vravím, však viete, že, že, že, že sa vieme normálne baviť.
Druhý bod len v rýchlosti. Milión vecí sa tu povie, komisie, jedno s druhým a tak ďalej. Myslím si, že v jadre, v jadre je táto rozprava o tom a tento návrh, že či politici majú určovať systém alebo či majú rozhodovať o tých samotných žiadostiach a tlačiť do toho svoje nejaké estetické akože preferencie.
A viem, pán Michelko, že vy ste vraveli, že vy to tak, že to tak nechcete, že vám ide o to nastavenie toho systému, ale ak, keby sme sa opäť pozreli do tej rozpravy, ktorá teda na veky vekov je zapísaná v tom archíve, tak vy ste vo svojom prejave sám povedali, že bolo to dielo a, prepáčte, bol, ste referovali na ten preklad, ospravedlňujem sa, že si to nepamätám a že keby, vy ste presne povedali, že bude takáto žiadosť, teraz nebola schválená, ja urobím zmenu zákona a potom tá komisia by tak rozhodla a tá žiadosť by bola schválená. No čo iné to je, akože vy hovoríte, že aká bude preferencia tej komisie. Však vy ste to sám povedali. Ako len chcem na to poukázať, že však to je v jadre toho celého, lebo keby, keby to bolo tak, ako hovorí pán Malatinec, lebo ten má úplne pravdu, že dobre, regionálne veci, poďme sa baviť, ako poďme sa baviť o tých detailoch toho celého, ale fajn, relevantný argument. Tak máme proste problém s tým, že ako národná kultúra ako taká, tradičná kultúra nie je, nie je, nie je podporovaná. Poďme sa baviť. Poďme sa baviť o schémach podpory tradičnej literatúry, hocičoho. Ďalej o spolupráci medzi zriaďovanou-nezriaďovanou kultúrou. Nech sa páči. Ale, ale jednoducho, viete, v jadre toho vášho prejavu bol konkrétny jeden príklad, ktorý ste hovorili, že teraz skončil tak a keď urobím tú zmenu, tak skončí inak. A čo to iné je, ako že my zrazu politici budeme tu v pléne Národnej rady rozhodovať o tom, aké knihy majú byť podporené, aké knihy nemajú byť podporené?
A to len vravím ja, pani Vaľová, nebudete ani veriť, ale tak som tu, ani ja si nemyslím, že ja mám tu v pléne ako poslanec Národnej rady hovoriť o tom, že či FPU má podporovať liberálne alebo hentaké knihy, konzervatívne. (Reakcia z pléna.) Nie, nemám. A ja si myslím, že to tak neni a myslím, že tu nikto doteraz nepovedal, nepovedal pre to nejaký konkrétny príklad, hej, nikto nemal konkrétny. Nech sa páči, pani Vaľová, ústna rozprava, kľudne sa, fakt, ako v dobrom vravím, prihláste ste sa, povedzte to, ma to zaujíma, hej? Lebo konkrétne napríklad to, dokument, filmové dokumenty napríklad FPU nepodporuje, hej? No, lebo Audiovizuálny fond, presne tak. (Reakcia spravodajcu.) FPU. FPU. No dobre, poďme ďalej. Ste ma vyrušili, pán poslanec, spravodajca. Poďme ďalej. (Reakcia z pléna.) Áno, áno, taktika. No.
Tretí bod. Tak, tak je piatok. Takže prosím, pán poslanec, keby ste to akože nejako vedeli, vedeli vysvetliť, tak toto by bolo dobré. Ale na záver, na záver to podstatné.
Ja nerozumiem tej veci, že keď tu vystupujú poslanci za rôzne kluby a napríklad, že všetci tu máme zhodu na tom, že poďme dať viac peňazí na Fond na podporu umenia. Však to je fantastická vec. Naozaj, že poďme proste, ak je tu zhoda a naozaj tá suma, o ktorej sa bavíme, hej, že tu, tu sme tento týždeň strelili stovky miliónov bez problémov. Tu sme zdvihli ruku, zatlieskalo sa, fajn, je to politické rozhodnutie vlády a to je okej, rešpektujeme to, že mierka peňazí, o ktorých sa tu bavíme, je normálne podľa mňa, že pán Kamenický sa musí akože chytať za brucho, hej, že o čom sa tu vôbec, on si to ani nevšimne pomaly. Ak je tu naozaj že zhoda na tom, že potrebujeme podporu, zvýšiť podporu FPU a či už je to tou inflačnou doložkou alebo operačnými grantami alebo hocičím ďalším, tak majme na to podporu, poďme to nájsť, poďme dať pozmeňujúci návrh, poďme tomu pomôcť, lebo to je to, po čom tá, tá kultúrna komunita volá a potom bude naozaj podporených aj viac tých žiadostí, normálne matematicky z povahy veci bude menej neúspešných žiadateľov. Viac peňazí, menej neúspešných žiadateľov. Jednoduché. Proste poďme urobiť toto tu a naozaj musím povedať, že za nás 32 poslancov Progresívneho Slovenska myslím, že nebude, a poslankýň, nebude mať problém toto celé podporiť.
Napríklad to by bola tá konštruktívna vec, ktorú tu môžme spraviť, lebo snáď sa zhodneme na tom a to je také záverečné politické posolstvo, pán Michelko, tiež ste hovorili o tom, že aká je hanba, že neboli podporené rôzne diela a aké to je všetko akože zlé a proste zlá vizitka o slovenskej kultúre.
No a pani, pani Kleinert bude, bude so mnou súhlasiť. Asi niektorí viete, že tento týždeň sa otvára Bienále výtvarného umenia v Benátkach, čo je teda najväčšia, najväčšia prehliadka umenia na svete, kde po rokoch sa podarilo teda mať aj slovenskú inštaláciu. Však pani ministerka určite, bývalá, vie, že aké tam je to trápenie s tým československým pavilónom, ale teda v Benátkach vystavuje spoločne s českým programom aj výborný košický umelec Oto Hudec, má krásnu inštaláciu, ktorá sa tam otvára a, pán Michelko, viete, čo sa tam deje? Tam sa protestuje proti ministerstvu kultúry. Tam. Normálne sa postavili s anglickými transparentami slovenskí umelci a že ministerstvo kultúry ma nereprezentuje. Toto sa tam stalo. Vedľa toho francúz... to je taká, to je taká ulica a tam je vedľa francúzsky pavilón, britský pavilón, nemecký pavilón, ruský pavilón dokonca a, a my sme došli do tohto stavu, že to napätie v tej kultúre je tak zlé, lebo toto je tá vec, lebo ja, ja nekritizujem, vy, vy naozaj že vyhrali ste voľby, máte mandát, máte program, ten je schválený, ale súčasťou toho nie je to, že v tom rezorte musí byť tak zlá atmosféra, ako je teraz, ktorú, ku ktorej sa len prikladá. Naozaj to neni nutné, aby museli slovenskí umelci na Bienále protestovať proti kultúrnej politike tejto krajiny. To nie je nevyhnutné, nemuselo by to byť tak a to mi je najviac ľúto na tomto všetkom, že sme k tomuto stavu dospeli. Lebo pán Michelko, lebo my môžme súhlasiť a nesúhlasiť, ale myslím si, že nemusí byť tak vyhrotená atmosféra, ako je teraz. A z tej vyhrotenej atmosféry my veľmi jednoducho vieme zísť, kedy si povieme, že dobre, tu sú veci, ktoré naozaj vadia veľkej časti kultúrnej komunity. A to je jedno, či je ľavá alebo pravá, či je menšina, väčšina. Je to proste veľká časť kultúrnej komunity, ktorá je na barikádach. Je to spôsobené tým, čo sa deje dnes na ministerstve kultúry a my z tej cesty vieme zísť.
Tak prosím, ak naozaj, ešte raz na záver veľmi úprimne chcem povedať, že ak je tu vôľa a ja tu vnímam vôľu v mnohých poslaneckých kluboch, urobiť zmeny, ktoré budú konštruktívne. A naozaj ja to hovorím, že ak sa chceme baviť o tom, ako zlepšiť FPU, poďme sa o tom baviť. Tak použime nejaký procedurálny nástroj, či už akože počkajme s hlasovaním na ďalšiu schôdzu, či už to, či to neposuňme do tretieho čítania, či už tam urobme nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré kľudne nech prídu z vládnej strany. Ale jednoducho poďme, poďme naozaj, prosím, akože znížiť to napätie, ktoré v tej kultúrnej komunite je. To, čo sa deje dnes v kultúrnej komunite nie je nevyhnutné a to nie je výsledkom toho, že vládne nejaká strana a niekto je nespokojný, to je vlád... rozhodnu... je to výsledok konkrétnych krokov, ktoré proste vidíte na ulici, ktoré vidíte v tomto pléne. Tak máme už dve hodiny kultúrnej diskusie, tak poďme to, poďme to pretaviť, prosím, kolegovia a kolegyne, na niečo konkrétne.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Skúsim tak zhrnúť a asi odzadu, pán Farkaš (správne: pán Farkašovský, pozn. red.). Ešte keď som robila v tomto sektore, tiež sme podávali projekty a celkom ma fascinovalo, ako ten Michelko hovoril tie ako keby na futbale, že pomery 18 : 10, 25 : 1, akože ja si myslím, že my sme mali aj vyššie pomery s oveľa ako menším počtom podporených žiadostí. Áno, dostávali sme aj my presne takéto výsledky, ale to vás napríklad môže konkrétne tešiť, lebo viete, že môžte ísť do komerčnej sféry pýtať tie financie, pretože tým pádom vlastne máte to dobre urobené. Takže ono sa dá na to pozrieť rôznym spôsobom.
Každopádne ak hovoríte o kontrole, že štát má kontrolovať, na začiatku som to presne spomínala, veď sám pán Michelko hovoril, ako ho obťažovala kontrola fondu pre umenie vo vyúčtovaní, kde účtovníčka povedala, že nájom nie je ubytovanie. A nájom naozaj nie je ubytovanie, čiže ona si robila len dobre svoju prácu a keď sa rozprávame o tom, že kam idú financie vo fonde, že či to máme pod kontrolou, tak práve v tomto fonde to má štát veľmi pod kontrolou, pretože my ako politici rozhodneme o nejakej výške financií, vyššia, vyššia finančná výška, vyšší rozpočet naozaj vám zaručí vyšší počet spokojných žiadateľov, pretože častokrát aj tí kvalitní nedostanú buď financie žiadne, alebo ich dostanú menej, ako by chceli, čiže aj tí sú dokonca nespokojní. Takže vyriešite, naozaj vy vyriešite problém tým, že navýšite rozpočet, ale zároveň, čo je teda dôležité povedať, je, že funguje tam kontrola, pretože my povieme, koľko dostanú financií a potom je tam celý ten kontrolný mechanizmus, ktorý je naozaj dobre vymyslený.
Tiež by som chcela aj povedať na pána Dostála, že áno, my tu obhajujeme niečo, čo teda vymyslel alebo teda urobil pán Maďarič a kolektív a je to naozaj paradox, že si toto nechá strana SMER a strana HLAS diktovať od takejto malej strany, ako je SNS, párpercentnej strany si nechať zlikvidovať takúto, takýto dobrý projekt. Ja sa im čud... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, neviem, či tu je pán minister, vážení poslanci, poslankyne, pán navrhovateľ, dovoľte mi vyjadriť sa k predloženému návrhu zákona.
Včera som vás, pán Michelko, naozaj pozorne počúvala. Obhajovali ste návrh zákona, ktorým vravíte, že chcete vyriešiť konkrétne problémy, konkrétne skrivodlivosti, čo sa stali, konkrétne nespokojnosti. Povedali ste, že podľa vás konkrétne odborné komisie nevyberajú diela skvelých autorov a aj ste tých, podľa vás skvelých autorov, konkrétnych uviedli. Uviedli ste aj konkrétne dielo, kde zas vy máte pocit, že podporené byť nemalo. Uviedli ste aj konkrétne byrokratické závady, podľa vás niekedy až šikany, kedy úradníci fondu bazírujú na presnom vydokladovaní účtov.
Tu sa musím trochu pristaviť, že veď to je presný dôkaz o tom, že si dobre robia svoju prácu, pretože strážia správnosť financovania, a to je presná odpoveď na tú deklarovanú obavu poslancov a poslankýň, o ktorých sme sa bavili v prvom kole. A to dokonca aj samotnej pani ministerky, že veď nevieme, kam idú financie vo fonde. No ale my to vieme veľmi presne a toto je ten dôkaz. Veď tá pani úradníčka, čo vám zamietla šupnúť do položky nájom, náklady za ubytovanie, veď ona má úplnú pravdu. Vy ste človek slova a určite viete, aký je rozdiel medzi nájmom a ubytovaním, že nájom nie je ubytovanie. Čiže my by sme tu mali naopak tej pani veľmi dobre poďakovať za to, že stráži, či sa financie použijú tak, ako sú deklarované a na základe aj tejto deklarácie sa vlastne tie projekty vyberajú.
Vy ste včera povedali, že 90 až 95% projektov bude vybratých a budú v poriadku. A ja by som sa chcela opýtať, že vy to viete ako? Ako vy viete teraz povedať, že to bude v poriadku?
Odpoveďou nám môžu byť ďalšie vaše vety, že vy sa budete veľmi snažiť obsadiť pozície za ministerstvo, ktorých má byť v rade väčšina, kvalitnými ľuďmi. A vzápätí sme sa dozvedeli tu priamo od vás, že vy osobne chcete a máte, máte stále záujem mať kontrolu nad ministerstvom kultúry. Vy ako osoba. Rozmýšľam, či s tým, do čoho ste zatiahli vašich spolupredkladateľov a spolupredkladateľku, či títo ľudia sú naozaj s tým v pohode, že vy konkrétne chcete rozmontovať a znefunkčniť fungujúci systém, že či tí ľudia s tým súhlasia, že sa podpisujú pod niečo, čo je evidentne nesprávne a čo naozaj nikto z odbornej obce nechce. Jediné, čo sa po totálnej možno ročnej paralýze fondu zjavne podľa úplnej udeje, je, ak sa vôbec nejako ten fond pozviecha, že to bude firma SNS a pána Michelka, bude to firma pána Michelku, pána Machalu, pani Šimkovičovej, proste SNS, kde bude 20 miliónov ročne a na telefón si tam budú vedieť vybaviť svoje granty spriatelení ľudia. Lebo, žiaľ, to je celé, čo tým dosiahnete.
Áno, asi sa aj vydajú diela, ktoré ste včera spomínali, rozmýšľam však, prečo obviňujete napríklad fond, mohli ste ich vydať aj sami alebo, ako už spomínala pani Jaurová, tá výzva bola vonku, neprihlásili sa tam žiadni žiadatelia. Vy však zaťahujete vašich spolupodpísaných poslancov a poslankyňu do svetla, kde všetci vieme, že ak by ste si zákon písali pre seba konkrétne, pre vaše vydavateľstvo, pre vašich kamarátov, bez ohľadu na objektívne faktory rozhodovania, nerobili by ste to inak. A mňa to naozaj mrzí aj za nich, pretože ja som úprimne presvedčená, že im záleží na tom, aby fond mohol fungovať na základe toho, čo sme sa navzájom spolu rozprávali.
Obraciam sa teda aj na vás, spolupodpísaní poslanci a poslankyňa, pod týmto zákonom, či teda naozaj že, že teda či si to nechcete premyslieť, pretože týmto návrhom zákona nieže nič nevyriešite, ale ten problém zhoršíte. Deklarovala sa slabá informovanosť neúspešných žiadateľov o dôvodoch nevybratia ich projektu a tiež aj veľká nespokojnosť neúspešných žiadateľov. Ale toto vôbec táto, tento návrh zákona nerieši. Preto je otázka logická, načo nám je zákon, ktorý nerieši definovaný problém, ochromuje dotknutú inštitúciu, ochromí segment, ktorý má podporovať a ktorý nás bude stáť veľa peňazí.
Skúsim to teda zhrnúť, ten prvý návrh bol: dozorná komisia z troch ľudí na päť, pričom tí dvaja teda budú nominovaní radou, ale tou radou, lebo teraz tí traja sú tam z ministerstva kultúry a ďalší budú nominovaní radou, ale tou radou, ktorá sa v tomto pozmeňováku zmení na politickú úderku ministerstva kultúry, kde z tých 13 ľudí bude osem menovaných ministerstvom kultúry.
Hovoríme o zmenách vo fonde pre umenie. Fond pre umenie má vedenie, má dozorné komisie, má radu fondu, máme tu odborné komisie. Ich sa ten zákon týka z podstaty veci a s nimi nikto nič ani len neprejednal. Jeden by si myslel, že by sme to mali robiť tak, že identifikujeme problém, odbornú či spoločenskú objednávku na jeho riešenie, následne sa dôkladne stretneme s odbornou obcou a následne prijmeme nejaký záver a riešenie.
Rovnako tak na našich dvoch výboroch pre kultúru a médiá sa obišla odborná verejnosť. Tam sedeli dvakrát zástupcovia Otvorenej kultúry, čo je vyše 270 odborných subjektov z prostredia kultúry či kreatívneho priemyslu, ale zahŕňa rovnako aj vyše 1 700 jednotlivcov, pracovníkov a pracovníčok z odboru kultúry. Tí ani len nedostali priestor vyjadriť sa, ono je to naozaj fakt hanba.
Pán Jarjabek viackrát povedal a aj včera v pléne to zaznelo, že veď skúsime a ak nebude dobré, tak sa zas to nejak inak spraví či opraví, veď uvidíme.
Ale ako aj povedala pani Jaurová, zasialo rovnako aj mňa, pretože toto nie je hra, páni poslanci a poslankyne. Tam vonku mimo parlamentu, v ktorom napríklad pán Jarjabek sedí už z čias a s Mečiarom, sa deje normálny svet, ktorý sa tých ľudí že naozaj dotýka.
My tu rozhodujeme o niečom, čo sa tu dotkne desiatok, možno stoviek tisícov ľudí. My máme byť tí, čo počúvajú, a to nielen svojich, ale rôzne spektrá názorov a podľa toho systémovo čo najlepšie nastaviť zákony. My sa tu nemôžeme hrať takto, že aj z pragmatickej stránky veci však stojí nás všetkých naozaj obrovské peniaze a ľudskú energiu. A s týmto návrhom dokonca ani nebudeme pri tom finančnom zaťažení a energetickom zaťažení tých ľudí. My ani nepôjdeme že dopredu, lebo to si viem predstaviť, že by sme sa na to dali, aj mali by sme sa na niektoré veci týmto spôsobom dať. Ale my naopak sa vrátime naspäť o dvadsať rokov dozadu do normalizácie, do čias mečiarizmu. Pri vynaložení financií, pri zlom projekte, proste to nemá logiku, čo sa tu deje.
Ono neviem, či viete, ale momentálne teda prehlasuje k dnešnému dňu, teda ku dnešnému 19. aprílu vyše 133 členov a členiek odborných komisií fondu pre umenie, že ak tento zákon schválite, tak že odstupujú. Nehodlajú robiť štafáž, nehodlajú byť pri tom, ako z nich, z odborníkov a odborníčok urobíte sekretárky a sekretárov. A sú medzi nimi ľudia z rôznych segmentov, a dokonca aj z tradičnej kultúry, aj z literatúry. Pozrite si tie mená, pozri, pozrite si tie odbory. My týchto ľudí musíme počúvať, veď je to naša povinnosť. A keďže hlasy odborníkov a odborníčok nezazneli v tomto procese, cítim sa povinná dať im priestor aj tu, na pôde Národnej rady Slovenskej republiky.
Napríklad Dušan Buran, historik umenia, ktorý je aktuálnym predsedom Rady Fondu pre umenie, citujem: „Pre laikov tie paragrafové znenia možno pôsobia neškodne, ale pre ľudí znalých systému je zrejmé, že ide o deštrukciu tejto inštitúcie.“ Hovorí úplne presne to, čo aj my v Progresívnom Slovensku. A ďalší citát: “Proces týchto zmien je pritom veľmi neštandardný. Poslanci strany SNS, ktorá zodpovedá za rezort kultúry, podávajú takú zásadnú zmenu ako poslanecký návrh a nie ako legislatívny návrh svojho rezortu, a to len preto, aby sa vyhli riadnemu medzirezortnému pripomienkovému konaniu, ktoré napokon prebehlo, pripomienkovému konaniu a odbornej diskusii. Ani výsledky expresného pripomienkovania, ktoré napokon prebehlo, nikto nebral do úvahy a výsledok vidíme.“
Časť reakcie členov a členiek odborných komisií FPU, ktorých som vám práve spomínala, je napríklad: "Členstvom odborných komisií FPU sme sa stali na základe nominácií z radov odbornej kultúrnej obce, voči ktorej cítime záväzok a zodpovednosť pri výkone tejto funkcie. Odborné komisie FPU ročne vyhodnotia asi 5-tisíc žiadostí o dotáciu, čo pri priemernom rozsahu žiadosti cca 10 normostrán, vrátane príloh, znamená 50-tisíc normostrán textu. Sú to hodiny a hodiny náročnej a finančne podhodnotenej práce, ktorú robíme, pretože nám záleží na tom, aby boli z obmedzených verejných zdrojov podporené tie najkvalitnejšie projekty. Nie vždy sa zhodneme a zasadnutia odborných komisií sprevádzajú dlhé a často konfrontačné diskusie. To je však podstatou demokratického a nezaujatého systému redistribúcie verejných zdrojov.
Pozmeňujúci návrh poslanca Michelka má presadiť, aby odborné komisie získali status poradného orgánu rady fondu. V nej ako v hlavnom rozhodovacom orgáne fondu bude osem členov z trinástich menovaných ministrom alebo ministerkou kultúry bez návrhu. V praxi to znamená, že práca pri hodnotení projektov, ako i odborný kredit hodnotiteľov, hodnotiteliek môžu nakoniec legitimizovať svojvoľné rozhodnutia rady, s ktorými sa nemusia stotožňovať alebo teda aj, že táto práca je úplne zbytočná.
Cieľom návrhu poslanca Michelka je však transformovať odborný a nezaujatý mechanizmus redistribúcie verejných zdrojov na štátny či ministerský. Je to dvojsečná zbraň, ktorá sa s ďalšou vládou môže obrátiť proti žiadateľom a žiadateľkám z okruhu poslanca Michelka, pre ktorých sa podľa vlastných slov snaží nastoliť spravodlivosť. My však tento návrh odmietame z principiálnych dôvodov, rovnako ako ďalšie návrhy z rezortu SNS je totiž pokusom ako limitovať či v tomto prípade znefunkčniť možnosti občianskej a odbornej participácie na správne veci vere... na správe vecí verejných a nahradiť ich straníckymi mocenskými rozhodnutiami zhora. Odmietame robiť odborné alibi rozhodnutiam rady a akceptovať úlohu bezmocného komparzu. Pozmeňujúci návrh poslanca Michelka je pre nás neakceptovateľný a nezlučiteľný s naším pôsobením v odborných komisiách fondu pre umenie. Apelujeme teda na vás, aby ste hlasovali proti pozmeňujúcemu návrhu a doplňujúcemu návrhu" a tak ďalej, koniec citátu.
Časť reakcie Otvorená kultúra: "Spôsob predkladania pozmeňovacieho a doplňovacieho návrhu obchádza štandardný legislatívny proces a nedáva priestor pre odbornú diskusiu. Zabraňuje tak občianskej i odbornej participácii na formovaní znenia návrhu. Súčasťou pozmeňovacieho a doplňujúceho návrhu je navýšenie počtu členov rady z deväť na trinásť, pričom sa navyšuje počet členov rady, ktorých menuje a odvoláva minister kultúry, zo štyroch na osem. Ide o účelovú zmenu, ktorou ministerstvo kultúry získa väčšinu v rade, čím mocensky ovládne rozhodovací proces o prideľovaní finančných prostriedkov" a tak ďalej. "Pozmeňovací a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Michelka prináša zmeny v zákone o Fonde na podporu umenia v takom rozsahu, ktorý si vyžaduje odbornú diskusiu v štandardnom legislatívnom procese. V jeho súčasnej podobe by sa jeho prijatím ohrozila nezávislosť a verejnoprávna funkcia inštitúcie."
Ale mám tu aj časť z vyjadrenia Spolku koncertných umelcov, ktorý sme dostali aj my ako poslanci: "Tento Spolok koncertných umelcov je najväčšou a najstaršou stavovskou organizáciou reprezentujúcou popredných domácich interpretov v oblasti vážnej hudby. Počas troch dekád svojej existencie bol a je hlavným organizátorom mnohých festivalov a koncertných cyklov etablovaných v slovenskom hudobnom priestore. Napriek apolitickému charakteru spolku dnes nemôžeme prejsť kroky súčasného vedenia ministerstva kultúry a vládnej garnitúry v oblasti kultúry mlčaním. So znepokojením sme sledovali kroky Ministerstva kultúry SR voči kultúrnym organizáciám Kunsthalle, Bibiana, ktoré zo strany vedenia rezortu nejavili znaky odbornosti a ani slušnosti. O to väčšie pobúrenie v nás vyvoláva súčasná snaha o politické ovládnutie Fondu na podporu umenia, ktorého zriadenie bolo jedným z mála pozitívnych impulzov pre rozvoj živého slovenského umenia po roku 1989. Základným princípom prerozdeľovania peňazí do umenia prostredníctvom tohto fondu je posudzovanie projektov odbornými komisiami, transparentnosť menovania členov podporných schém a rozhodovanie nezávislé od vôle aktuálnej politickej moci. Presne tieto piliere navrhované zmeny vo fungovaní FPU búrajú."
Nasledovné, nasledovne by som chcela zdôrazniť opäť slová pána Burana, predsedu rady fondu pre umenie, o jednom z hlavných dôsledkov schválenia tohto zákona, a spomínala to už aj pani Jaurová tu, a to citujem: "Slovenská spoločnosť stratí jeden z mála moderných a fungujúcich nástrojov kultúrnej politiky. Bude to znamenať návrat o dvadsať rokov dozadu, keď o celej podpore rozhodovalo ministerstvo kultúry. A napokon sa takisto obávam, že najviac by na to doplatili zase tí najmenší a najslabší – osvetové strediská, dychovky, regionálne knižnice a rôzne malé združenia a spolky, ktoré nemajú kde inde získavať zdroje a svoju činnosť po celom Slovensku rozvíjajú len vďaka Fondu na podporu umenia."
Na záver by som chcela spomenúť fakt, že ročne fond spracúva teda tých zhruba päťtisíc žiadostí v hodnote cca 65 miliónov až 80 miliónov, pričom pracuje s rozpočtom iba 20 miliónov. A tu platí jasná línia. Ak my navýšime rozpočet fondu pre umenie, bude viac spokojných žiadateľov. Nie je na tom vôbec nič komplikované a nie je riešenie rozmontovanie toho fondu. Riešením je navýšenie rozpočtu, ergo navýšenie kladne vyhodnocovaných žiadostí.
Preto vás ešte raz naozaj úprimne prosím, pán Michelko, ak je problémom počet neúspešných žiadateľov, navýšme rozpočet. Ak je problémom, že treba podrobnejšie informovať o dôvodoch nepodporenia žiadosti, zaviažme tým odborné komisie. Ak je problémom nedefinovanie regionálneho rozmeru v odborných komisiách, čo je úplne legitímna požiadavka, tak to nadefinujme novelou. Ak je problémom príliš veľký počet nespokojných žiadateľov, ako som už spomenula, navýšme ten rozpočet. Ale, prosím vás, neničme funkčný systém, neničme fond pre umenie, nevracajme sa do minulosti, nie je to správny krok.
Fond pre umenie funguje desať rokov a v tejto chvíli, keď sa rozprávame o napríklad päťtisíc žiadostí, to naozaj nie je o tom, že je to jeden človek, čo človek, to žiadosť. To sú častokrát celé skupiny ľudí, ktoré, ako som už spomínala, robia napríklad na medzinárodných projektoch, na lokálnych projektoch, na regionálnych projektoch. Sú to napríklad celé súbory folklórne, to sú že desaťtisíce a ja si dovolím tvrdiť, že státisíce ľudí. A my v tejto chvíli ich jednoducho povedané zarmútime, nahneváme? Krokom, ktorý nemá vôbec zmysel a ktorý nás posúva naspäť, ktorý vlastne iba hovorí, že fond má nejaké konkrétne problémy. Tak poďme ten konkrétny problém vyriešiť, dá sa vyriešiť jednoducho, ale rozhodne, rozhodne ho nevyriešime týmto návrhom zákona.
V tejto chvíli položíme fond pre umenie a vy budete mať nieže ix stovák alebo neviem, aký je to, aký, aký je ten objem tých ľudí, nespokojných, o ktorých viete vy, ktorých ste nám spomínali, že vám telefonujú a tak ďalej, vy tu budete mať státisíce nespokojných ľudí. Čiže aj z pohľadu vašich voličov pozrite sa, prosím, na to takto, ak vás to nejakým spôsobom zaujíma. Ale ak vám naozaj záleží na kultúre a na tom, aby tu tento segment fungoval, a ja som presvedčená o tom, že členov a členky komisie, teda výboru pre kultúru a médiá záleží im na, na tom, že naša kultúra, kreatívny priemysel, umenie bude fungovať tak v mestách, ako aj v regiónoch, som presvedčená o tom. Tak sa poďme, prosím vás, nad tým ešte raz zamyslieť a poďme sa pozrieť, ako môžme fond pre umenie vylepšiť, aby fungoval na systéme transparentnom, jasnom, kvalitnom, ale aby zároveň aj fungoval. Nieže v tejto chvíli my ho položíme. Poďme sa baviť, ako ho vylepšíme, ale nepoložme ho.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Zora, ja ti ďakujem, že si do tohto miesta, ktoré veľmi často, na môj vkus až príliš často, je veľmi nekultúrnym miestom, kde sa navyše proti nezávislej kultúre bojuje, a to doslova, konečne kus kultúry vniesla. A vrátila by som sa veľmi stručne k tomu, čo sa tu dialo včera, pretože aj ty si to hovorila, a skutočne nechápte ma zle, pretože ja, ja umenie doslova milujem, aj keď je nám asi jasné, že s pánom Michelkom nezdieľam rovnaký vkus, ja si skutočne nemyslím, že na pôde tohto parlamentu, by mali odznievať slová, aké tu odzneli, nech to už, teda nech cieľ bol akýkoľvek, pretože si predstavte, že si ten prenos live zapol niekto v momente, keď ste citovali tú pasáž, ako niekto stál na balkóne a díval sa na dievčinu atď. Veď prosím vás, správajme sa na pôde tohto parlamentu ako zákonodarci a zákonodarkyne a s tým súvisí aj to, čo vám vyčíta či už teda kolegyňa Jaurová, alebo hovorila o tom aj kolegyňa Kleinert, a síce, že už si konečne, prosím vás, uvedomte, na čo tu sme. My tu nie sme na to, aby sme hodnotili, čo doteraz hodnotila Komisia, ani na to, aby sme týmto zákonom zmenili spôsob, akým fond má hodnotiť projekty a podobne. My tu nie sme na to, aby sme sa rozhodli, že politika bude následne rozhodovať o tom, ako Komisia bude rozhodovať, však toto nie je naša úloha.
My tu máme vytvárať rámce, legislatívne rámce. Už to, že ako kvalitne ich máme vytvárať, tak to je, samozrejme, ďalšia otázka, aj na to sme si zvykli, že sa tu úplne nedeje. Ale našou úlohou je presadzovať také zákony, aby sme napríklad zefektívnili činnosť tohto fondu. A vy k nemu, samozrejme, môžte mať výhrady a bavme sa o nich, to sa však nedeje, pretože vy nemáte argumenty. Vy máte iba len nejaké vaše názory a hovoríte, že to nie je subjektívne, lebo vy ste žiadne, žiadnu podporu nežiadali, zároveň... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)