Videokanál klubu

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

26.4.2024 o 15:46 hod.

doc. Mgr. PhD.

Ondrej Prostredník

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 26.4.2024 15:46 - 15:46 hod.

Prostredník Ondrej Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, no ja tiež vychádzam z toho, že tento návrh zákona, jeho hlavným cieľom je vytvoriť rodičom možnosť, aby nieže dávali súhlas s tým, že je sexuálna výchova na škole, ale aby mali možnosť vyňať svoje deti z takej sexuálnej výchovy, s ktorou, s ktorej obsahom nesúhlasia. Toto je pointa toho zákona, takto to ja chápem, aby boli informovaní, a keď nesúhlasia, aby tam tie ich deti nemuseli ísť, takže o toto ide a o tom, o tom sa rozprávame a o tom moji predrečníci hovoria a to namietali a to budem namietať aj ja, ale začnem jednou krátkou poznámkou.
Vy ste tu použili ten príklad s tým, že nerodičia by, by nemali hovoriť do toho, čo tak, tak nejak som to teda vnímal, vy ste hovorili o tom, že... (Reakcia navrhovateľa.) No, hej. (Reakcia navrhovateľa.) Áno. (Povedané so smiechom.) A teda sa vám zdalo zvláštne, že rozpráva o tom, čo rodičia môžu, majú a nemajú.
Tak ja si myslím, že máme veľa príkladov takých, kde napríklad ľudia, ktorí nie sú manželia, a zaviazali sa k tomu, že nikdy nevstúpia do manželstva, že budú žiť v celibáte, vedú ľudí, k tomu, ako majú žiť v manželstve, a to mi pripadá tiež zvláštne. Ale budem sa teda venovať svojmu príspevku.
Návrh upravuje právo rodičov zabezpečovať výchovu a vzdelávanie ich detí v súlade s ich náboženským a filozofickým presvedčením, a pritom sa odvoláva na Chartu základných práv a slobôd Európskej únie a ďalšie medzinárodné a národné úpravy. Ten článok charty tu už opakovane zaznel, ja len zdôrazním to, čo už aj kolegyňa Kalmárová povedala, že tento článok charty hovorí o tom, že jej vlastne prenecháva tie konkrétne úpravy vnútroštátnym zákonom. Charta teda úpravu podrobných podmienok výkonu tohto práva prenecháva na zákonné úpravy na úrovni členských štátov. Predložením svojho návrhu predkladatelia vyjadrujú názor, že súčasná úprava výkonu tohto práva v právnom poriadku Slovenskej republiky podľa nich nie je dostatočná, a preto ju chcú zmeniť. Vo svojom vystúpení budem argumentovať v prospech zachovania aktuálneho právneho stavu, a teda proti navrhovanej zmene, a poukážem na riziká, ktoré by prípadné schválenie návrhu prinieslo pre našu spoločnosť. Predkladatelia vo svojom návrhu z celého širokého spektra obsahov, ktoré sú súčasťou vzdelávania a výchovy, navrhujú upraviť jednu konkrétnu oblasť, a to oblasť sexuálneho správania, ako to oni definujú. Zvyčajne hovoríme o sexuálnej a vzťahovej výchove. Z toho predpokladám, že v ich... že v iných oblastiach pokladajú právo rodičov na výchovu a vzdelávanie ich detí v súlade s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením v podmienkach Slovenskej republiky za dostatočne zaručené, keď sa teda hovorí len o tejto jednej oblasti, ostatné nie.
Predkladaným návrhom teda sexuálne správanie predkladatelia vyčleňujú a oddeľujú od ostatných súčastí vzdelávania a pripisujú mu špecifický význam pri uplatňovaní práva rodičov na výchovu detí v súlade s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením. Dalo by sa teda povedať, že navrhujú, aby rodičia mohli uplatniť čosi ako výhradu vo svedomí v tejto jednej konkrétnej oblasti vo výchove a vzdelávaní.
Tu chcem ale položiť jednu otázku. Totiž či je v súlade s náboženským presvedčením niektorých rodičov napríklad súčasné vzdelávanie v oblasti prírodovedy, kde sa deti na vyučovaní stretávajú s takými teóriami vzniku vesmíru, ktoré nie sú v súlade s náboženským presvedčením určitých skupín kresťanov trvajúcich na tzv. kreacionizme, teda odmietajú súčasné vedecké poznanie o veku vesmíru a v súlade so svojím presvedčením tvrdia, že vek vesmíru je asi 6-tisíc rokov, čo je súčet chronologických údajov z Biblie.
Tu si dovolím pripomenúť, že áno, kým väčšina kresťanských teológov dnes interpretuje správu o stvorení, tú biblickú správu o stvorení sveta ako metaforu a aktuálne teórie o vzniku sveta nevnímajú ako rozpor so svojou náboženskou vierou, vo svete a, žiaľ, aj na Slovensku je stále veľká skupina teológov, ktorí veriacich zaväzujú k doslovnému chápaniu biblických textov, a teda akékoľvek iné vysvetlenia vzniku a vývoja vesmíru nie sú v súlade s ich náboženským presvedčením.
Túto oblasť však navrhovatelia neriešia, a tak je na mieste otázka, či akceptujú väčšinový teologický názor, alebo iba vytvárajú precedens, a v budúcnosti môžeme očakávať, že niekto bude chcieť týmto spôsobom upravovať napríklad aj to, aby rodičia mohli vyňať svoje deti z vyučovania prírodovedy, lebo teória o vzniku sveta nebude v súlade s ich náboženským presvedčením. Vyčlenenie a oddelenie jednej konkrétnej oblasti výchovy a vzdelávania, v tomto prípade sexuálneho správania a požiadavka, aby sa táto oblasť stala predmetom možného uplatnenia výhrad rodičov z náboženských dôvodov, je nebezpečným narušením celého komplexného systému vzdelávacích obsahov a tém. Ten je totiž stále viac určovaný interdisciplinárnym prístupom, kde sa poznatky jedného vedného odboru stávajú predmetom štúdia v ostatných odboroch. Ľudská sexualita je už takmer jedno storočie predmetom vedeckého výskumu. Výsledky tohto výskumu a poznania na ňom založené formujú našu spoločnosť v mnohých oblastiach. Je to integrálnou súčasťou nielen medicínskeho poznania a praxe, rovnako sa toto poznanie premieta do spoločensko-vedných oblastí. A áno, mení aj náboženský svet a jeho prístup k ľudskej sexualite. A hovoríme naozaj o sexualite, o sexuálnom správaní, nie o biológii, ako ste to vy zdôrazňovali, že na čom sa teda asi vieme zhodnúť, že aké sú pohlavné orgány. Tu hovoríme o tom, že sexuálne správanie je predmetom vedeckého výskumu a do veľkej miery je dnes zhoda na tom, čo je štandardom poznania. Áno, prebieha zápas o to, či ako spoločnosť zostaneme v ére určovanej tabuizáciou sexuality, ktorej podobu prenecháme arbitrárnym rozhodnutiam jednotlivých náboženských skupín, alebo sa posunieme k výchove a vzdelávaniu v oblasti sexuálneho správania, ktoré je založené na vedeckom poznaní a na širokej spoločenskej zhode.
Čím do tohto zápasu prispievajú predkladatelia navrhovanej novely školského zákona? Navrhovanou zmenou chcú dosiahnuť, aby rodičia boli vopred informovaní o obsahu vyučovania, ktorý sa týka sexuálneho správania a s ktorým mnohí rodičia môžu mať problém. Okrem toho chcú dosiahnuť aj to, aby v prípade, ak rodičia usúdia, že ponúkaný obsah nie je v súlade s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením, musí škola zabezpečiť, aby ich deti neprišli do kontaktu s takýmto obsahom, a to tak, že im pripraví náhradný program. Riešením má byť udelenie, resp. neudelenie informovaného súhlasu s takýmto obsahom vyučovania.
Nazdávam sa, že takéto riešenie je nepochopením toho, čo Charta základných práv a slobôd Európskej únie upravuje v spomínanom článku, keď hovorí o práve rodičov na výchovu ich detí v súlade s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením. Nazdávam sa totiž, že uplatňovanie tohto práva sa nemôže zúžiť na akúsi individuálnu výhradu vo svedomí, pri ktorej jednotliví rodičia dostanú možnosť izolovať svoje deti od daného obsahu vyučovania. Tu rovnako ako kolegyňa Kalmárová sa odvolávam na spomínaný rozsudok týkajúci sa prípadu z Dánska, ktorý vlastne hovorí o tom, že tá povinná sexuálna výchova v škole nie je nejako v rozpore s právom rodičov na výchovu detí. Právo rodičov zabezpečiť vzdelanie a výchovu svojich detí v zhode s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením vykonávajú rodičia v podmienkach Slovenskej republiky predovšetkým voľbou školy.
Slovenská republika garantuje právo zriaďovať školy a školské zariadenia rôznym subjektom. Toto právo majú aj cirkvi a náboženské spoločnosti, ako aj občianske združenia, či dokonca fyzické osoby. Pri rešpektovaní štátneho vzdelávacieho programu majú zriaďovatelia možnosť určovať špecifický charakter ich zariadenia zohľadňujúci ich náboženské alebo filozofické presvedčenie. Takýto špecifický charakter pri rešpektovaní štátneho vzdelávacieho programu je pritom výsledkom diskusie a zhody pedagógov, zástupcov zriaďovateľa a rodičov. Tým sa garantuje potrebná kvalita takéhoto špecifického odborného alebo hodnotového zamerania školy. Okrem toho Slovenská republika garantuje rodičom aj právo zapísať ich dieťa na náboženskú výchovu podľa ich náboženského vyznania alebo na etickú výchovu, kde tiež môžu deti získať taký rozmer sexuálnej a vzťahovej výchovy, aký je v súlade s ich náboženským presvedčením. Nazdávam sa, že tieto dve možnosti dostatočným spôsobom garantujú rodičom zabezpečovať výchovu a vzdelávanie svojich detí v súlade s vlastným náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením.
Nie je preto potrebné také riešenie, ktoré by dávalo jednotlivým rodičom silnú právomoc zasahovať do obsahu vzdelávania bez toho, aby rodičia museli zohľadňovať zhodu odborníkov na výchove v oblasti sexuálneho správania. Navrhované riešenie doslova vnáša anarchiu do oblasti sexuálnej výchovy. Obsah a forma sexuálnej výchovy je dnes výsledkom zhody odborníkov z rôznych oblastí. Existujú, samozrejme, aj vyprofilované smery, ktoré sa môžu odlišovať vo svojich filozofických východiskách. Vždy však ide o odbornú oblasť. Arbitrárne zasahovanie rodičov do takéhoto obsahu je nebezpečné. Ohrozuje výchovu a vzdelávanie samotných detí, nehovoriac o obrovských administratívnych a logistických komplikáciách, ktoré také riešenie prinesie samotným školám.
Trendom v odbornej verejnosti pri formovaní prístupov k sexuálnej a vzťahovej výchove je dialóg jednotlivých prístupov k sexuálnej výchove. Ide o to, aby obsah sexuálnej výchovy na jednej strane rešpektoval rôzne prístupy, bol akceptovateľný pre ľudí s rôznym náboženským a filozofickým presvedčením a zároveň spĺňal aktuálne odborné poznatky a predovšetkým spĺňal základné ciele sexuálnej výchovy a to je príprava mladých ľudí na zdravý, plnohodnotný, bezpečný sexuálny život v rešpektujúcich vzťahoch. Takýto prístup sleduje aj Svetová zdravotnícka organizácia. Jej regionálna kancelária pre Európu už v roku 2011 vydala štandardy pre sexuálnu výchovu v Európe. Štandardy vychádzajú zo všeobecnej zhody na poznaní, že mladí ľudia začínajú sexuálne žiť oveľa skôr, než sú mnohí rodičia ochotní pripustiť, že rodičia nie sú schopní alebo ochotní so svojimi deťmi včas a otvorene hovoriť o sexualite a že tradične chápaná príprava na manželstvo už nezodpovedá stavu spoločnosti v 21. storočí. Konštatuje, že kým zavádzanie sexuálnej výchovy ako povinného predmetu prebehlo rýchle, bez väčších problémov v 70. a 80. rokoch minulého storočia v krajinách západnej Európy, v krajinách strednej a východnej Európy – a toto je veľmi zaujímavé zistenie tej správy – po roku 1989 zavádzanie sexuálnej výchovy do škôl výrazne spomalilo nástup politicky, kultúrne a nábožensky motivovaného fundamentalizmu. A to je, žiaľ, to, čo ja čítam aj za týmto návrhom.
Pri prekonávaní tohto problému navrhuje táto správa vytváranie partnerstiev a vedenie dialógu jednotlivých skupín spoločnosti a medzi nimi explicitne menuje aj náboženské organizácie. Odporúčam, aby ste si tú správu preštudovali. Takýto prístup dialógu jednotlivých filozofických východísk k sexuálnej výchove volí aj v dôvodovej správe navrhovateľmi ako negatívny príklad spomínaná publikácia Bendíková, Mikšík, Mačorová: Vzťahová sexuálna výchova. Učebnica je výsledkom dlhšie trvajúceho projektu, ktorý skúmal rôzne prístupy k sexuálnej a vzťahovej výchove. Do projektu boli zapojení aj zástupcovia rôznych náboženských tradícií. Jedným z výstupov tohto projektu je aj publikácia Ja v tvojom veku, ktorá sa zameriava na pomoc rodičom pri vedení rozhovorov s ich deťmi o sexualite a reflektuje aj rôzne náboženské prístupy. Toto je podľa mňa moderná cesta ku sexuálnej a vzťahovej výchove.
Na záver dovoľte citát z publikácie, ktorá sa špeciálne venuje úlohe náboženstva v sexuálnej výchove mladých. Je z roku 2010 a zostavila je Medzinárodná federácia pre plánované rodičovstvo pod názvom Hlasy nádeje, sprievodca pre inšpiráciu dialógu o náboženstve, viere, sexualite a mladých ľuďoch. Citujem: „Náboženstvo má, samozrejme, veľa výhod pre život mladých ľudí. Viera im môže poskytnúť duchovnú podporu, vedenie a jasný súbor hodnôt pri premýšľaní o vzťahoch. Náboženskí vodcovia môžu byť dôveryhodnými členmi komunity a veľmi často je v náboženskom prostredí pre mladých ľudí dostupná širšia sieť podpory napríklad prostredníctvom organizovaných mládežníckych skupín. Z výskumov uskutočnených v rôznych častiach sveta však vieme aj to, že pre dospelých je naozaj ťažké rozprávať sa o sexe a sexualite s dospievajúcimi, najmä s nezadanými mladými ľuďmi a že náboženstvo to môže ešte viac sťažiť.“ Prečo? Pokračujem v citáte: „Väčšina náboženstiev za jedinú možnosť pre začatie sexuálneho života považuje manželstvo medzi mužom a ženou ako nástroj plodenia a netoleruje mladých ľudí, ktorí majú sex pred manželstvom. Ten považuje za hriech. Vieme však, že mnoho mladých ľudí má sexuálne vzťahy pred manželstvom z rôznych dôvodov. Hoci mladí ľudia môžu pravidelne navštevovať bohoslužby a pochádzajú zo silne nábožensky založených rodín, výskumy ukazujú, že to neznamená, že s väčšou pravdepodobnosťou čakajú so sexom do manželstva. Je to oveľa komplikovanejšie. Svoju úlohu zohrávajú rôzne faktory, ako napríklad prostredie, v ktorom žijete, či ste schopný otvorene sa rozprávať s rodičmi o sexualite, či ste chlapec, alebo dievča a podobne.“
Toto je realita, v ktorej žijú naše dnešné deti a mladí ľudia. Ak touto novelou dáte rodičom do rúk nástroj na to, aby sa pred sebou a svojimi deťmi tvárili, že žijú podľa ideálov svojho náboženstva, nikomu tým nepomôžete. Nepomôžete rodičom, lebo im ďalej umožníte, aby pred svojimi deťmi mlčali o dôležitých veciach ľudskej sexuality a aby sa s vlastnými deťmi nerozprávali a svoje náboženské presvedčenie nekonfrontovali napríklad aj s tým, čo sa ich deti dozvedia na sexuálnej a vzťahovej výchove v škole. Podľa mňa by bolo oveľa lepšie, keby rodičia, ktorí nesúhlasia s obsahom sexuálnej a vzťahovej výchove v škole, ich odtiaľ nebrali, ale sa s vlastnými deťmi rozprávali a argumentovali im, prečo ten obsah nie je v poriadku. Nepomôžeme deťom, lebo ich v tejto jedinej špecifickej oblasti sexuálneho správania prenechávame vo výlučnej sfére pôsobenia rodičov, ktorí ich chcú izolovať od spoločenskej reality. Napokon nepomôžeme ani spoločnosti, ktorá aj pre nízku gramotnosť v oblasti sexuálnej a vzťahovej výchovy stále zápasí s neschopnosťou vysporiadať sa so sexuálnym násilím vo vzťahoch a sexuálnym násilím na deťoch a mladistvých, ako aj s obrovskou mierou predsudkov voči ľuďom s menšinovou sexuálnou orientáciou a rodovou identitou, preto tento návrh nepodporím.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.4.2024 15:37 - 15:39 hod.

Plaváková Lucia Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja musím teda povedať, že vystúpenie v rozprave, Vierka, tvoje, bolo naozaj až pohladením po duši po tom, čo som si tu vypočula predtým od predkladateľa.
A mňa najviac teda vyrušuje to, akým spôsobom vy sa naozaj zameriavate len na práva rodičov. Normálne tie deti nevidíte. Práva detí, najlepší záujem detí, to je ten hlavný princíp, ktorý by tu mal byť nad všetkým. A tento váš návrh je s ich právami a s najlepším záujmom detí v príkrom rozpore. Ja budem o tom viac hovoriť v mojom príspevku v rozprave, obzvlášť vo vzťahu k sexuálnemu zneužívaniu detí, a akým spôsobom vy im ubližujete týmto návrhom zákonom. A mňa to mimoriadne mrzí, naozaj. Práva detí a najlepší záujem detí, to by malo byť kľúčové. Vy robíte pravý opak.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.4.2024 15:36 - 15:37 hod.

Hanuliaková Jana Zobrazit prepis
Ďakujem, Vierka, za tento tvoj vysokoodborný príspevok, a ja musím teda podotknúť, že podľa mňa sexuálna a vzťahová výchova má byť niečo, čo už malo byť dávno v 21. storočí naozaj súčasťou našej výučby na školách, veď práve cez sexuálnu a vzťahovú výchovu sa môžu deti naučiť, ako sa k sebe správať, čo je správne, čo nie, kde sú hranice ich osobnej integrity, naučia sa spoznať svoje telo a naučia sa mnoho dôležitých vecí, o ktorých podľa mňa nie vždy sa dokážu rozprávať s rodičom. A to teda napríklad ja mám tú istú skúsenosť, mám syna, ktorý má 15 rokov, a ja teda ho vediem k tomu, aby sme sa veľa rozprávali, ale verím tomu, že nie vždy všetko mi povie, a veľmi by som bola rada, keby na tej škole mal oveľa viac teda sexuálnej a vzťahovej výchovy.
A to, čo ja považujem za, za doslova nebezpečné, že, pán Vašečka, vy podsúvate naozaj rodičom niečo, čo nie je pravda, a nie každý rodič, proste neni to realita, nebola by to realita a každý rodič si nie vždy všetko naštuduje a, a má taký prehľad do tej problematiky, a naozaj vy vytvárate potom pocit, že rodičia z toho majú strach, a pritom naozaj že nemajú mať z čoho, a v konečnom, ale áno, je to tak, lebo v konečnom dôsledku si neuvedomujú, že práve im aj ich deťom by to pomohlo, keby tú vzťahovú a sexuálnu výchovu ich dieťa má. A vy im to v podstate, by ste im v tom bránili, lebo oni počúvajú možno vás, lebo vás nejakým spôsobom teda vnímajú, ako niekoho, kto, kto aj tu v pléne predkladá taký návrh, ale nerozhodnú sa na základe naozaj toho, čo aj tu teraz Vierka povedala, to, čo, čo je podložené na základe dát a skutočného nejakého výskumu. Hej? Čiže toto je ten problém.
A ja si myslím, že, naozaj že démonizujete túto tému... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.4.2024 15:16 - 15:16 hod.

Kalmárová Viera Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, najprv sa chcem všetkým ospravedlniť, že nie som rodič a budem predsa hovoriť o právach rodičov. Nebudem komentovať to, čo povedal pán Vašečka, veď nakoniec v tej debate sa to ešte mnohokrát, mnohokrát bude dať urobiť povedzme pomocou faktických pripomienok. Pôjdem hneď k veci.
Je pravdou, že návrh tejto novely školského zákona bol v mierne modifikovanej podobe prerokúvaný už pred predčasnými voľbami, a keď hovorím modifikovanej, tak teraz je trošku, trošku ochudobnenejší o jedno ustanovenie, ktoré umožňovalo vtedy zasahovať aj do iných oblastí, nielen do oblasti sexuálnej výchovy. To si pamätám.
Dnes je ten návrh zákona na stole opäť a zdá sa, že pokiaľ predkladatelia nebudú úspešní, tak sa s ním budeme stretávať v nejakom semestrálnom rytme, to sa asi dá predpokladať, hoci na druhej strane proti bývalej ústavnej väčšine bude ťažké bojovať. Ale naozaj som sem neprišla viesť nejakú kultúrnu vojnu, to nie je môj prípad naozaj.
A teraz. Bolo jasne povedané, že novelou školského zákona by podľa predkladateľov malo byť rodičom de facto priznané právo veta pre ich účasť detí na vzdelávaní v oblasti sexuálnej a vzťahovej výchovy v prostredí školy. Asi takto to je. A ja nebudem vychádzať z článkov na internete, na sociálnych sieťach, ako, ako možno niekto predpokladá. A vôbec nie je ani podstatné, že mám na vec iný názor ako predkladatelia. Nie je podstatné ani to, že tu sa vzbudzuje dojem, nejaká, nejaká nerealistická nádej, že právo rodičov rozhodnúť o tom, čo má a nemá byť obsahom vzdelávania v tej konkrétnej oblasti, o ktorej je reč, urobí tento svet lepším. To určite nebude.
Podstatné v tejto veci je to, aká je vecná sila argumentov, ktoré uvádzajú predkladatelia, a aká je sila argumentov tých ľudí na druhej strane, v tomto prípade teda konkrétne mňa. A je potom na snemovni, ako vyhodnotia silu jednotlivých argumentov.
A teraz k argumentom, ktoré pomôžu pochopiť, či je nielen správne, ale aj možné paralyzovať výchovu v oblasti sexuálnej a vzťahovej výchovy požiadavkou na poskytovanie informovaného súhlasu, a to aj v prípade, že v súčasnej dobe by išlo o výchovu, ktorá je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania a s kurikulom, ktoré, prirodzene, z týchto princípov vychádza. Pokúsim sa to vysvetliť systémom otázok a odpovedí na niekoľko, teda odpovedí na tie kľúčové otázky. Prvá skupina otázok je nasledovná:
– Je vôbec potrebné začleniť vzťahovú a sexuálnu výchovu do vzdelávacích programov škôl?
– Predstavuje súčasný stav vnímania a správania sa detí v tejto oblasti niečo, čo je pre spoločnosť problém?
A teraz odpoviem na to niekoľkými nespochybniteľnými faktami, ktoré vychádzajú z poslednej štúdie HBSC z roku 2022, išlo o výskum správania sa detí a dospievajúcich a tá vzorka bola, pokiaľ sa dobre pamätám, zhruba 10-tisíc detí, čo to už je naozaj, naozaj veľmi kvalitný výskum. A teraz tí spracovatelia štúdie veľmi pekne nazývajú tieto začínajúce vzťahy, volajú ich kategóriou romantické, romantické vzťahy, nazývajú tú kategóriu romantickými vzťahmi. A z toho vyplýva, že viac ako 70 %, a to je populácia od 11 do 15 rokov, viac ako 70 % bolo zaľúbených do osoby opačného pohlavia, ale 7 % chlapcov a 13 % dievčat bolo zaľúbených do osoby rovnakého pohlavia. A viete si predstaviť, aký zmätok v dušiach môžu spôsobiť všetky vzťahy, osobitne tie typicky menšinové? A je jasné, ako ukážu tie ďalšie informácie, že rodičia nie sú tými osobami, s ktorými by deti mohli tieto pocity zdieľať.
Ďalšie zistenie. Skúsenosť s pohlavným stykom dievčat a chlapcov vo veku 15 rokov bola takáto – zo skupiny respondentov z kategórie chlapcov túto skúsenosť malo 16 % a u dievčat 9 %.
Teraz z iného výskumu, ktorý uskutočnila rešpektovaná odborníčka na oblasť výchovy k manželstvu a rodičovstvu a na etiku intímnych vzťahov, ide o docentku Evu Poliakovú z Univerzity Komenského v jednej z bratislavských základných škôl, vyplýva, že z desiatich deviatačiek všetkých desať už malo sexuálnu skúsenosť. V priemere mali prvý sex vo veku 12,5 roka, teda v šiestej triede. Okrem iného v rozhovore uviedli, že ich jediným záujmom je, aby bola sobota a mali sex. Dievčatá tieto aktivity zdôvodňovali pocitmi nedocenenia, absenciou nejakých hlbších vzťahov so svojím okolím, so svojimi známymi, so svojimi príbuznými. Nejde o reprezentatívny výskum, ale aj ďalšie výskumy na území Slovenska prinášajú podobné výsledky.
Z iných výskumov vyplýva, že prvé informácie o sexualite získavajú deti medzi 10. a 11. rokom prevažne prostredníctvom internetu. V tomto kontexte je nesmierne dôležitá ďalšia časť výskumu HBSC na tému vzťahy detí s rodičmi, že s tými, ktorí by podľa predkladateľov mali rozhodovať o tom, či deti sa tej výchovy vzťahovej a sexuálnej zúčastnia, alebo nie. Len polovica dievčat vo veku 15 rokov môže hovoriť s rodinou o svojich problémoch. Približne štvrtina chlapcov a tretina dievčat vo veku 11 rokov sa s rodičmi rozpráva málo alebo vôbec. Azda netreba osobitne vysvetľovať, aké dôsledky za týchto okolností môžu vyplynúť z priznaného monopolu rodičov na sexuálnu a vzťahovú výchovu a možnosti vylúčenia školy v tejto oblasti.
Naozaj sa nechcem nikoho dotknúť, ale mám pocit, ako keby tí, čo tento návrh predkladajú, chápali vzťahovú a sexuálnu výchovu v nejakej redukovanej podobe, ako keby išlo len o nejakú technickú stránku veci. Ale to predsa tak nie je.
Sexuálna a vzťahová výchova mala viesť k ovládaniu vlastnej sexuality a cieľom je chrániť zdravie mladých ľudí. Áno, aj v tom zmysle, ako tu bolo povedané, aby sa predchádzalo predčasným a neželaným tehotenstvám a následným potratom a možno aj vynúteným sobášom. Aj o toto tu ide. Samozrejme, že cieľom je aj zníženie rizika prenosu sexuálnych chorôb. Je prevenciou proti zneužívaniu, ku ktorému, mimochodom, dochádza často v rodinách alebo prostredníctvom ľudí, ktorí, ktorí požívajú dôveru rodiny. V tejto súvislosti iba poznamenávam, nebudem sa tomu detailne venovať, že zneužívanie detí patrí k tzv. skrytej kriminalite, takže viac ako 70 % chlapcov a 80 % dievčat sa s tým nikomu nezverí.
A teda ak by som mala odpovedať na obe položené otázky v úvode, či to potrebujeme, takýto typ výchovy, a či má byť súčasťou obligatórneho vzdelávania, tak odpoveď na základe týchto faktov znie – jednoducho áno.
A ďalšia otázka je pri pre prijatie, resp. odmietnutie tohto návrhu absolútne kľúčová. A otázka stojí tak, či právne zdôvodnenie opodstatnenosti návrhu, aby sa teda sexuálna výchova v škole uskutočňovala iba za podmienky udelenia informovaného súhlasu, je jednoznačne, či je to teda jednoznačne správne a či o tom netreba pochybovať a či je vôbec možné takýto návrh alebo takúto úpravu zahrnúť do slovenského právneho systému.
Na prvý pohľad sa zdá, že navrhovatelia majú pravdu, keď svoj návrh opierajú na nadnárodnú legislatívu, a teda aj domácu následne. Ale ako je to v skutočnosti? Pomerne jednoducho sa dajú odmietnuť odkazy na čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, a ktoré, ktorý teda hovorí o tom, že starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú starostlivosť a práva rodičov možno obmedziť iba zákonom. To isté sa týka aj odvolávky na čl. 4 zákona o rodine, podľa ktorého rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Hovorím to preto, lebo inštitucionálna výchova v školách žiadnym spôsobom neohrozuje a nelimituje právo rodičov na to, ako oni majú vychovávať svoje vlastné deti.
Ale oveľa dôležitejšie, je venovať sa čl. 14 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie. Ide o právo rodičov zabezpečiť vzdelanie, výchovu v zhode s ich náboženským filozofickým a pedagogickým presvedčením. Chcem podotknúť, že je potrebné nezabudnúť, keďže predkladatelia to zabudli urobiť, odcitovať aj ods. 1 čl. 14, ktorý znie: „Každý má právo na vzdelanie a prístup k odbornému a ďalšiemu vzdelávaniu.“ Toto sa v ďalšom komentári ukáže ako dosť podstatné.
Absolútne kľúčovým sa zdá byť ustanovenie v čl. 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ten znie: „Nikomu nemožno odoprieť právo na vzdelanie. Pri výkone akýchkoľvek funkcií v oblasti výchovy a výučby, ktoré štát vykonáva, bude rešpektovať právo rodičov a zabezpečovať túto výchovu a vzdelávanie v zhode ich vlastným a náboženským a filozofickým presvedčením.“
Tak sa zdá, keď toto citujem, že návrh predkladateľov v podstate iba napl, je iba naplnením dodatkového protokolu. A predsa je to inak.
Jasno do problému vnáša rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Kjeldensenovci a iní proti Dánsku z decembra 1976. V kauze rodičia školopovinných detí z Dánska protestovali proti jednotnej, a teda povinnej sexuálnej výchove zavedených v dánskych školách v roku 1970. Usudzovali, že sexuálna výchova vyvoláva etické otázky, a tak uprednostňovali cestu vlastného poučenia detí v tejto oblasti. To je to, čo predpokladá aj tento návrh. Sťažnosť bola zamietnutá veľmi tesným hlasovaním Európskej komisie, a preto bola postúpená európskemu súdu, a ten šiestimi hlasmi proti jednému sťažnosť rovnako zamietol. A teraz zaujímavé je to odôvodnenie. Podľa odôvodnení súdu európska charta nedáva rodičom právo zasahovať do školskej výuky, pokiaľ je vyučovaná objektívne a nesnaží sa indoktrinovať žiakov v etických alebo náboženských otázkach. Súd uviedol, že informácie o sexuálnom živote získavajú dnes deti z rôznych pochybných prameňov, z tlače pochybnej úrovne a od kamarátov. Účelom sexuálnej výchovy je poskytnúť im tieto informácie správne a objektívne vrátane informácie o kontracepcii, aby nedochádzalo k nežiaducim otehotneniam. Ak táto výchova – a toto je podstatné, lebo toto je aj slovenský prípad –, ak je táto výchova integrovaná do niekoľkých predmetov, bolo by neuskutočniteľné, aby na prianie rodičov sa z nich niektorí žiaci mohli vzďaľovať na kratšiu alebo na dlhšiu dobu. Okrem toho Dánsko zachováva dôležité výhody pre rodičov, ktorí si v mene svojej viery želajú, oddeliť svoje deti od jednotnej sexuálnej výchovy, pretože v Dánsku je to tak, že v súkromných školách, súkromné školy nemusia úplne... ako keby preberať štátny vzdelávací program, ale majú tam rozsiahle právo úprav.
U nás je situácia podobná v tom, že rodičia, ktoré, ktorí chcú vzdelávať deti v oblasti vzťahovej aj sexuálnej výchovy inak, majú právo to robiť prostredníctvom cirkevných škôl. A dokonca, pokiaľ si spomínam, podľa zmluvy Slovenskej republiky so Svätou stolicou, cirkevné školy nemusia uskutočňovať tie výchovné a vzdelávacie programy, ktoré sú v rozpore s katolíckou vieroukou. Čiže ten priestor tu je. A okrem toho, naozaj tu je, že ešte existuje aj priestor na výchovu prostredníctvom individuálneho domáceho vzdelávania. A pretože európska charta je súčasťou i nášho práva, tak ten nález európskeho súdu v tejto veci je pre Slovenskú republiku pomerne dôležitým dokumentom. Ale neskorší medzinárodný vývoj však išiel ešte ďalej a uložil štátom povinnosť túto výchovu uskutočňovať.
Medzinárodný dohovor o právach dieťaťa, podobne ako dohovor o ľudských právach, je záväznou súčasťou slovenského právneho poriadku. A teraz, podľa čl. 3 dohovoru o právach detí záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami a tak ďalej.
Podľa čl. 13 má dieťa právo na informácie všetkého druhu.
Podľa čl. 24 potom právo na vzdelanie. A konkrétne potom čl. 24 ukladá z hľadiska zdravia štátom povinnosť, aby okrem iného zaistili výchovu k plánovanému rodičovstvu, pretože túto výchovu možno ťažko zaistiť inak ako v rámci školstva, má štát na ústavnoprávnej úrovni jasne deklarovanú povinnosť, zaviesť a uskutočňovať v školách sexuálnu výchovu. Táto povinnosť je jednoznačne zakotvená medzinárodnou zmluvou, s tým sa nedá nič robiť. A tieto argumenty sú jasným dôkazom toho, že návrh opieraný o citácie medzinárodných dohovorov a na ne nadväzujúcich domácich noriem je výsledkom buď ich nesprávnej interpretácie, alebo ich neúplným uvádzaním, neviem, čo je z toho pravda.
Problém sexuálnej a vzťahovej výchovy, teda nie je v tom, či je potrebná, alebo nie je. Jasné, že je. Problém ani nespočíva v tom, či má byť povinnou súčasťou edukačného procesu, no jasné, že má, teraz som to povedala. Dokonca nemáme ani na výber. A otázka ani nestojí tak, či v tomto prípade má exkluzivitu rodič alebo škola. Jasné, že obidvaja.
Zásadný problém je niekde absolútne inde, a to v tom, ako sú učitelia pripravení uskutočňovať kvalitné vzdelávanie v tejto oblasti a či vždy v prípade potreby máme dostatok kvalifikovaných psychológov, sexuológov, kurátorov, gynekológov na to, aby teda školám poskytovali v tejto oblasti kvalitné služby, tým by sme sa mali prioritne zaoberať, nie týmto návrhom.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.4.2024 12:31 - 12:31 hod.

Bihariová Irena Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Tak ja teda idem napraviť tú technickú chybu, ak smiem.
Takže navrhujeme, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b) tak, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.
A teda ak máte túto vec vybavenú a je to v poriadku (rečníčka sa obrátila k predsedajúcemu), ďakujem (povedané so smiechom), tak využijem svojich, svojich 9,5 minúty na to, čo som mala pripravené.
Ja som na, myslím, že to bola úplne moja prvá, prvá rozprava počas programového vyhlásenia vlády, resp. v tej dobe, kedy sa o ňom na tomto mieste diskutovalo, upozornila na to, že je nakreslené v mnohých častiach na pôdoryse leviatanovského štátu. A toto je jeden z tých príkladov, kedy tento zákon alebo návrh zákona zavádza niečo nevídané, lebo bežne sme doteraz vždy boli zvyknutí na to, že vláda, resp. občianska spoločnosť kontroluje vládu. My sa dostávame do opačného garde, kedy chce vláda kontrolovať občiansku spoločnosť. Je to teda trochu iná, iná paradigma, ako sme boli možno za ostatné, ostatné roky zvyknutí, ale, ale čo ma možno viacej, viacej mrzí, je to, že schovávame sa tu celý čas za nejakú požiadavku transparentnosti. Ale v tomto bode uvediem, že mimovládne organizácie sa ešte s predošlou vládou, a tým nemyslím bezprostredne predošlou, ale s tou, kde teda bol SMER súčasťou vládnej koalície, podieľali na tom, aby bol vytvorený register, a samy participatívne pomáhali na tom, aby bola zvýšená transparentnosť. Tento problém tu nikdy nebol.
Čiže dovoľte mi, aby sme sa začali baviť bez týchto všetkých mimikry a povedali sme si možno o tom, čo tento zákon naozaj cieli a čo má byť jeho, jeho konečným výsledkom. Koniec koncov myslím, že to tu aj párkrát už v tejto rozprave zaznelo. Povedal to pán premiér hneď po teda voľbách, čo je jeho cieľom, a to je odstaviť politické mimovládky. Politické mimovládky, teda dodnes som sa nedopátrala toho, kto konkrétne by to mal byť, ani aké by toho mali byť parametre, lebo toto celé delenie politických a nepolitických mimovládok tak trochu zaváňa 30. rokmi, kedy si tu politici, političky bezostyšne mysleli , že sú viac ako zákonné procesy a že bez toho, aby sme tu mali na to naozaj nejaký korektný, metodologicky korektný postup, môže niekoho označovať spôsobom ako vred na teda spoločnosti, vred na tele národa, alebo sú to príživníci, že sú to povaľači, a toto snáď sa, dúfam, že zhodneme, nechce ísť touto cestou teda predkladajúca zostava.
Lebo potom si teda povedzme, že čo je to kritérium, kam to má cieliť a čo po tých mimovládkach, ktoré majú byť zacielené týmto zákonom, vlastne chceme, pretože ak, ja to teda chápem tak, že ak je ten cieľ politické mimovládky, tak tomu rozumiem tak, že by tam mali byť tie, ktoré ingenerujú do politickej súťaže, neférovo ju ovplyvňujú, vystupujú na prospech niektorých strán či kandidátov. A v tých, v podstate ktoré tu boli párkrát menované, ja som sa teda konkrétne pána ministra vnútra pýtala, že nech mi povie aspoň tri konkrétne mimovládky, ktoré by spadali do tej definície, alebo toho, ako on uvažuje o politických mimovládok, pýtala na konkrétne tri. Povedal mi, myslím, že VIA IURIS, povedal mi Transparency International, povedal mi Zastavme korupciu. Ale ja si nepamätám, že by niektorá z nich kedykoľvek za celú dobu svojej existencie vstúpila do politického procesu štýlom, že by sa postavila na stranu niektorej strany alebo niektorého kandidáta, za to dám ruku do ohňa. A to teda akože, že, hej, nie som, nie som ja tá, ktorá by sem-tam a dosť nešetrila kritikou aj teda do vlastných radov, keďže som sama bola 10-12 rokov súčasťou mimovládneho sektora.
Naproti tomu sme tu mali v poslednej teda volebnej súťaži, prezidentskej súťaži subjekty, ktoré sa priamo zapojili do volebného zápasu. Hovorím konkrétne teda o Jednote dôchodcov, o Klube 500, o mimovládke pána Draxlera, bývalého ministra, ktoré úplne bezostyšne teda deklarovali svoju politickú preferenciu v prospech pána Pellegriniho. Boli vystavené v straníckych novinách, distribuované po celom Slovensku a tie teda nie sú spomínané ako tie (povedané so smiechom), ktoré majú byť predmetom tejto úpravy a tie, ktoré teda sú nejakým spôsobom škodlivé, nebezpečné a ingenerejú do politickej súťaže napriek tomu, že to, že to preukázateľne robia. Aby sme sa chápali správne, ja si nemyslím, že tak majú byť označované. Ja si myslím, že tak nemá byť nikto označovaný, akýmikoľvek stigmatizujúcimi nálepkami.
Ale tak teda si to rozmyslime, hej, že ak je kritérium politické miešanie sa do súťaže a snaha ovplyvňovať nejaké teda procesy v kampani, tak potom to nemôžu byť menované mimovládky, ktorým to nevieme ani, ani zbla, hej, ich do tohoto, do tohoto zatiahnuť a tváriť sa, že subjekty, ktoré pomáhajú predkladajúcej zostave teda by neboli tie politické mimovládky. Tak akože nejde to dokopy, to si treba vybrať tú argumentáciu.
Po druhé, že teda by mohlo byť, a tiež sa to spomína, tým deliacim kritériom, že či poberajú nejaký vklad zo zahraničia. No, tu si znovu povedzme, že, že nie som úplne istá, že v tejto problematika teda vládna zostava celkom dobre rozumie, pretože ono sa bežne môže stať, že tie, ktoré sa vydávajú za tie šľachetné, a tie, ktoré teda nepadajú do toho košiara toxických mimovládnych organizácii, sa poľahky, hej, teda stanú označené tým, tým stigmatizujúcim názvom.
Poviem konkrétny príklad z praxe, sú dnes mladí ľudia, mladé rodiny pracujúce v zahraničí, a ak chcú, aby nejaká mimovládka, ktorá poskytuje sociálne služby, opatrovateľov a tak ďalej, pomáhala im rodičom tuto v Sabinove, no tak jej pošlú peniaze. V tom momente je takáto mimovládka zahraničný agent, alebo teda už akokoľvek si to zaslovníme. Čiže teprva sa to dotkne tých, o ktorých teda tu častokrát zaznieva, že ony sú tie dobré, na nich to nie je mierené. Nedá sa to takto, ani cez toto kritérium oddeliť.
A ešte dôležité teda, čo chcem zmieniť v súvislosti s tými, s tými príjmami zo zahraničia. Častokrát sa hovorí, že veď čo sa tuto hnevajú, veď, veď tu je zákon v Amerike dávno platný, tzv. FARA, hej, ktorý má, hej, veľmi podobnú legislatívu a tuto, veď kolíska demokracie a nesťažujete sa.
Prosím vás pekne, už prestaňme s tými blbosťami, hej. FARA vznikla v 38., bolo reakciou na kontrolu nacistických špionážnych skupín. Dodnes to má vlastne úplne iný, úplne iný zámer, pretože sú tam v Amerike, viete veľmi dobre, lobistické skupiny, ktoré konajú v prospech iného štátu, a zákon chcel aby boli demaskované. My tu dnes zásluhou tejto vlády máme v Rade vlády pre neziskový sektor mimovládku, ktorá by učebnicovo spadala do toho, čo pokrýva FARA, pretože sme si tam zobrali mimovládku, ktorá má priame financovanie z nemeckého štátneho rozpočtu, čo nemá nikto z tých toxických, ktoré tu boli doteraz menované.
Tak si, prosím vás pekne, rozmyslime, čo idete robiť, hej, lebo ja mám pocit, že ste absolútne nepochopili ani len to, ako sa definujú kritériá, a ani len to, ako zacieliť teda tie toxické škodlivé mimovládky, ktoré ste si dali ako terč teda svojej najbližšej, hej, svojho najlepšieho politického obdobia. Áno, sú to mimovládky, ktoré môžu byť nepríjemné ako blcha v kožuchu, pozerajú sa politikom na prsty, kľudne sa môžme baviť o tom, či je to kóšer, aby to najprv, hej, obletelo všetky internety a nebolo to najprv na polícii. Je tu kopec roboty, kde sa môžme korektne baviť o tom, že poďme niektoré praktiky urobiť tak, aby naozaj nevytvárali takú obrovskú tenziu medzi politikmi, ale toto nie je obsahom tohto zákona.
A... a ešte možno posledná poznámka (povedané so smiechom), iba taký bonmot na záver. Ja som robila desať rokov v mimovládnom sektore, Ľudia proti rasizmu a bola som aj za občiansku obec zvolená do VRAX-u, čo bol teda taký výbor v gescii ministerstva vnútra, ktorý sa venoval extrémizmu. Jeho šéfom bol minister vnútra, ktorý na tieto zasadnutia nechodil. Vždycky som mu hovorila, že pán Kaliňák, pre boha živého, prečo tam nechodíte, veď ja nemôžem zaväzovať rezort a schvaľovať nejaké politiky v boji proti extrémizmu. Mi povedal, že kým ste tam vy, ja vám dôverujem. Hej? A som stále tá istá, bola som z tej mimo... politickej... z tej mimovládky, ktorá by dnes bola označená za agenta, ktorá by bola teda v tom košiari politickom, pretože extrémizmus a extrémistické politiky majú, samozrejme, že dosah na, na nejaký typ, hej, že politického riadenia, a napriek tomu, ja si teda, a uvádzam to ako príklad, viem predstaviť ten model, kedy sa dá aj s tými mimovládkami, ktoré považujete za blchu v kožuchu, dohodnúť nejaký systém pravidiel, ktorý ich nestigmatizuje, nehádže ich proste do vreca s nejakými agentmi, ale áno, vieme si nastoliť pravidlá, že budú možno viac udržiavať nejaké princípy verejnoprávnosti, alebo že ak nejaké majú odhalenia, ktoré môžu kriminalizovať daných politikov, tak to nebude najprv vykričané na internete, ale bude to podané na polícii.
Tých možností tu je ix. Ja si myslím, že ten mimovládny sektor sa im nebráni. Ale ak začneme odtiaľ, že ich najprv budeme nálepkovať, označovať a podhadzovať zase akože internetovým tribunálom, tak takto nebude ani ten vytúžený pokoj, ktorý nám tu sľubuje pán, teda, hej, prezident... a nebude tu ani kohézia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.4.2024 12:31 - 12:41 hod.

Števulová Zuzana Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým kolegom a kolegyniam za reakciu, aby, a veľmi pekne ďakujem, kolega Dostál, za upozornenia, áno, aby to bolo úplne jasné, podala som návrh podľa § 73 ods. 3 písm. b), že chcem, aby sa hlasovalo o tom, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. To, dúfam, aj pani spravodajkyňa, teda nech je to jasné.
A ďakujem aj, kolega Grendel, za tú poznámku o nadácii Zastavme korupciu. Neviem, že či ste teraz touto, touto informáciu aj možno nezamiešali karty. Dúfam, že to tak je, ale možno sa dožijeme toho, že bude pozmeňovací návrh, kde sa všetky tie organizácie budú slovne vymenovávať, na ktoré sa teda má tento zákon v budúcnosti vzťahovať, čo ešte len bude zaujímavé. (Povedané so smiechom.)
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.4.2024 11:29 - 11:38 hod.

Jurík Beáta Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo a ďakujem aj za vaše všetky faktické poznámky. Budem reagovať asi iba na pána Farkašovského a pána Lučanského, aj keď teda si veľmi cením hlavne tie slová podpory od opozičných kolegov.
Pán Farkašovský, ja som vás absolútne nechcela uraziť, a teda mrzí ma, že ste sa našli v tom opise tých, ktorí takýmto spôsobom nechutne útočia na ženy, a ubezpečujem vás, že aj ja mám nejaké šediny, aj keď teda pomerne úspešne aj voči nim bojujem (povedané so smiechom), ale nie som ten typ človeka, ktorý by takýmto spôsobom na ľudí zaútočil. Mňa veľmi mrzí, keď si niekto práve na základe svojho veku alebo svojho, nazvime to, statusu, alebo svojho rodu myslí, že má právo poučovať iných ľudí. To mi vadí a na to som reagovala.
Pán Lučanský, ja absolútne nerozporujem to, že vy ste predtým niečo vo svojom živote robili, napriek tomu, že ste mladý človek, pretože ako som už povedala, tak ja by som niečo takéto nerobila. To, čo sa tu deje nám, tak to ide práve z vašej strany. A nechápem, prečo máte túto potrebu v SNS neustále dehonestovať či už teda kolegyne Števulovú, alebo Stohlovú, alebo ďalšie. Ja som sa na vás obrátila ako na bývalého asistenta europoslanca, pretože to mi nejde jednoducho do hlavy, že vy predkladáte, ste predkladateľom tohto návrhu, predkladáte niečo, čo je absolútne v rozpore s právom Európskej únie, a máte k tomu rozhodnutie, ktoré to hovorí absolútne jasne, tak preto ma prekvapuje, že ešte aj v tej dôvodovke napíšete, že nič také neexistuje. Takže na vás som sa obrátila iba kvôli tomuto.
A teda veľmi ma prekvapilo, čo ste povedali, že vy vlastne na základe nejakých rozhovorov, ktorých ste sa nedobrovoľne zúčastnili, predkladáte tento návrh, pretože sú tu nejaké mimovládky, ktoré tu robia nejakú zlobu alebo dokonca nejaké mládežnícke organizácie. Veď takto predsa nemôžeme fungovať v tomto pléne, nemôžeme tu robiť zákony na základe nedobrovoľných rozhovorov ja neviem s kým. Potrebujeme nadstavovať právne rámce na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.4.2024 11:06 - 11:06 hod.

Jurík Beáta Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja budem najskôr reagovať na to, čo tu odznelo v prvej časti rozpravy o tomto návrhu, pretože už mám skutočne dosť toho, ako sa tu niektorí muži, nehovorím všetci, správajú ku nám, k ich kolegyniam. Myslíte si, že vaše šediny, roky odsedené v týchto laviciach alebo už len fakt, že ste muži, vám dávajú akékoľvek právo, aby ste tu moralizovali, aby ste rozporovali naše pracovné skúsenosti, vzdelanie a podobne a aby ste vyjadrovali vaše rozhorčenie nad tým, že si tu vôbec dovolíme niečo povedať.
Tak pán Ľupták tu dnes v práci nie je na rozdiel teda odo mňa, ale ja by som mu chcela odkázať, aby sa s kolegami radšej než nad nami zamýšľali nad tým, akú legislatívu tu predkladajú, že ju rozporuje teda nielen celá opozícia, ale aj odborná verejnosť, že ľudia proti nej protestujú, že je v rozprave... v rozpore s ústavou, ale aj s právom Európskej únie.
To vám nevadí, vy sa tu, naopak, zaoberáte tým, či Zuzana Števulová robila okrem Ligy za ľudské práva aj niekde inde. Viete čo? Ja by som tomuto parlamentu a vôbec celej tejto krajine dopriala v tomto pléne 150 ľudí, ako je Zuzana Števulová. Viete, ako by sa nám pracovalo? Ako by sa nám žilo? Len si to predstavte.
Vrátim sa ale k vami predkladanej legislatíve, niekoľkokrát tu už odznelo, aký je to právny paškvil, ako je to v rozpore s ústavou a tiež s právom Európskej únie. A práve pri tomto bode by som sa chcela pristaviť, pretože mňa teda skutočne pobavilo, aj keď je to skôr také tragikomické, ako vy sa tu budete prvotriednej právničky, akou je Zuzana Števulová, dopytovať na jej skúsenosti, ale vy nie ste schopní ani len pracovať s právom Európskej únie a vziať si dva texty, a síce ten váš návrh a potom rozhodnutie Súdneho dvora, ktoré hovorí o tom zákone Orbánovom, a porovnať si ich.
A teda ja som si ich teda porovnala, a tak nechápem, ako ste niečo takéto vôbec mohli predložiť. A v dôvodovej správe ešte napísať, že predmet návrhu zákona je v súlade s právnou úpravou Európskej únie, čo je, samozrejme, klamstvo, a nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. – Akože nie je? Tu je, ja to rozhodnutie mám.
A keďže ste sa tu dopytovali pani poslankyne Števulovej na to, že kde predtým pracovala, tak ja by som sa chcela opýtať pána predkladateľa Lučanského, že kde predtým pracoval on, pretože, ak mám správne informácie, tak ste vyštudovaný informatik a pôsobili ste ako asistent europoslanca, konkrétne pána Radačovského, ktorý, myslím, pred dvoma dňami vypúšťal holubice v Európskom parlamente. (Reakcia z pléna.) No však tak dobre, ja som rada, že vy do pléna nenosíte takéto pomôcky, ináč by nám tu pobehovali medvede, rysy a ja neviem ešte aké zvery ,
ale tak snáď ako bývalý asistent europoslanca viete, kde si nájdete legislatívu EÚ a tiež rozhodnutia Súdneho dvora. Ale pre istotu ja som tu doniesla to predmetné rozhodnutie, nech sa páči, dúfam, že si ho do druhého čítania prečítate, ak ste teda o ňom teda nevedeli, lebo tak to píšete v dôvodovke, a že ten svoj návrh stiahnete.
A mám také trochu deja vú, lebo mi to veľmi pripomína, celá táto rozprava, tú rozpravu o Trestnom zákone, kde tiež sa uvádzali rôzne rozhodnutia, či už teda Súdneho dvora, alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré vraj hovorili niečo, čo oni vôbec nehovorili, a vy takisto opäť, zase tu dezinpretujete to, čo hovorí Európska únia. Už nie raz tu bolo práve zo strany SNS rozporované teda to naše vzdelanie, skúsenosti, že máte obavy, koľko z nás je z neziskoviek. Nuž aj ja som, pracovala som v Centre pre týrané ženy a som na to hrdá, na rozdiel teda od vás, vy asi na ten váš návrh hrdí byť nemôžte.
A skutočne by som na vašom mieste radšej obávala o tú kvalitu legislatívnych návrhov, ktoré nám tu predkladáte, lebo neviem, akú metódu právnej interpretácie používate, keď nevidíte, že je zo totálne v rozpore s tým, čo hovorí Súdny dvor... A včera vám ešte aj eurokomisárka Jourová odkázala, že ak prijmete tento zákon, bude to v rozpore s právom EÚ. Vraj o tom informovala aj premiéra Roberta Fica a on jej odpovedal – nič. No to je teda trošku smutné, že premiér, ktorý dobre vie, že práve všetkými takýmito návrhmi nás môže vláda pripraviť o európske peniaze, povie nič. Nuž, tak asi mu to je jedno.
Vrátim sa ale k dôvodovej správe k tomuto vášmu paškvilu, pretože to je dôležitý dokument, ktorý ale málokto číta, a možno aj preto ste ho tak odflákli, ale teda ja by som sa vás chcela opýtať na niektoré veci, ktoré tam uvádzate.
Napríklad ako teda tento zákon má posilniť dôveru verejnosti voči mimovládnym neziskovým organizáciám? – Spoločnosť, samozrejme, týmto neziskovkám, všetkým neziskovkám dôveruje, pretože často suplujú štát, a jediní, kto tu vytvára akúkoľvek nenávisť voči nim, ste vy práve aj takýmto zákonom, keď ich označujete za zahraničných agentov a podobne.
V tej dôvodovke uvádzate tiež, že návrh zákona má mať pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. – Tak to by som sa teda chcela opýtať, že ako.
Zlepšenie kontroly financovania sektora a sankcie za nesplnenie povinnosti plynúcich z právnych predpisov predstavujú potenciálne pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. – Čiže to si máme vlastne vyložiť tak, že vy idete tie mimovládky trestať, pokutovať a že to naplní štátnu kasu? To vážne? Mimovládky, ktoré sú odkázané práve vďaka tomu, ale teda kvôli tomu, že štát ich nedostatočne financuje na zdroje či už teda z Európskej únie, alebo zo zahraničia, tak vy im ešte idete vyrúbať pokuty, áno? Správne tomu chápem?
Zároveň očakávate od verejnosti výraznejšiu a lepšiu kontrolu nad financovaním a nad finančnými operáciami dotknutých subjektov. – To vy akože teraz skutočne čakáte od ľudí, že si budú čítať všetky výročné správy a budú kontrolovať neziskovky? Však to nie je ich úloha, to nie je úloha ľudí, toto je úloha štátu a vy na to už máte mechanizmy. A pokiaľ je nejaké nečisté, nekalé, ja neviem aké financovanie, odporučila by som sa pozrieť najmä na to z Ruska, tak tento štát má na to jednoducho páky, aby to vyriešil.
Návrh zákona zavádza nové povinnosti pre mimovládne neziskové organizácie, čo má za vplyv negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. – Tak toto je v skutku také, že sa tomu asi ani nedá pochopiť, a neviem, či ste to vy pochopili, keď ste to tam písali.
Návrh zákona nemá priame sociálne vplyvy, na informatizáciu spoločnosti, na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. – Nuž, samozrejme, že mnoho z tých neziskoviek bude práve vďaka vášmu zákonu nútené skončiť svoju činnosť, a tak, samozrejme, že bude mať negatívny dopad na spoločnosť a napríklad aj teda na životné prostredie, na jeho ochranu alebo na ďalšie veci, ktoré tam uvádzate. No a, samozrejme, chcela som povedať starú belu...
A teraz ma tak... čerešnička. Tento návrh je – podľa vás – v súlade s právom Európskej únie a v súlade s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky. – Nuž nie je. A teda ak nejaké také máte, tak by som vás poprosila, aby ste, aby ste nám o nich niečo povedali.
Ja som minule tu dostala pochvalu od ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, že som bola veľmi vecná, keď sme podporili ten ich návrh o financovaní práve aj neziskového sektora, čo sa týka teda pomoci týraným osobám, no dnes som, žiaľ, nebola vecná, ale tak ako inak sa vyjadriť k tomuto paškvilu, možno to skúsim teda v druhom čítaní, ale kiež by som nemusela.
Skutočne dúfam, že to stiahnete, pretože tým ohrozujete či už európske peniaze, ale vôbec fungovanie tejto spoločnosti.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.4.2024 9:35 - 9:37 hod.

Štefunko Ivan Zobrazit prepis
Pán poslanec, dobre ste sa spýtali, že prečo tento nástroj teda schvaľujeme, keď ministerstvo hovorí, že ho už nebude potrebovať, lebo všetko sa bude vyplácať a všetko bude fungovať.
No v prvom rade si myslím, že to nebude fungovať, aj kvôli tomu, že proste žiadne ministerstvo nie je neomylné, to je prvá vec. Druhá vec, vieme, aké problémy na tom ministerstve alebo na PPA-čke sú, a po tretie neviem, či si uvedomujete, že Európska komisia nám hrozí s mnohými sankciami, keďže táto vláda postupne deštruuje demokraciu, slobodné médiá a právny štát, súdy a tak ďalej a tak ďalej. A tým pádom nechceme, napríklad v PS-ku, aby sa poľnohospodári ocitli eh bez európskych peňazí, a povedzme keby to bolo len načas zastavené, tak aby mali možnosť získať zo štátneho rozpočtu nejaký prekleňovací úver, lebo banky by im to nedávali. To je tá úvaha za tým.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.4.2024 18:05 - 18:06 hod.

Stohlová Tamara Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Hlina, vy ste spomínali viackrát taký pojem, že pocitové vnímanie. Ja rozumiem, čo ste tým mysleli, ale som presvedčená o tom, že je to zradné, lebo my sme naozaj v situácii a v dobe, keď sa nepoužívajú akékoľvek dáta, štatistiky, podložné argumenty, ale hovorí sa, že videl som, videla som video na sociálnych sieťach so všetkými tými incidentami a tak ďalej, a ja si myslím, že toto je naozaj veľmi nebezpečné.
Spomínali ste tiež počet medveďov, a ten treba veľmi jasne oddeľovať od počtu stretov. Stále sa tu operuje s tým, že medvede sú premnožené, čo je samé osebe problematický koncept pre tých, čo rozumejú ekológii, a navyše my o tom, že by tá populácia bola predložená, jednoducho nemáme žiadne dáta, nemáme žiadne dáta, ktoré by toto hovorili, sú to len pocity.
Tiež treba chápať nejakú príčinnú súvislosť v tom celom, že nárast populácie, už nech ideme od akejkoľvek hladiny, neznamená automatický nárast stretov, preto sa rozprávame o tých preventívnych opatreniach, preto to riešime akoby aj z iných stránok, a toto nie je pocitové vnímanie, toto nám hovorí aj veda.
A ja teda rozumiem, a ja si aj užívam tie vaše vystúpenia, ale ja mám pocit, že pokiaľ do tak zložitej debaty, ako toto je, ktorá je navyše tak vyhrotená emóciami a aj nepravdami, ak do toho vnášame to pocitové vnímanie, že nás to niekedy, najmä keď sa jedná, že každý jednotlivec z nás to pocitové vnímanie má, že nás to od toho riešenia možno skôr vzďaľuje, ako k nemu približuje.
Tak toľko za mňa, ale ďakujem vám pekne.
Skryt prepis