Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pozorne som si prečítala dôvodovú správu k predloženému návrhu a včera som si spolu s vami vypočula aj doplňujúce informácie navrhovateľov. Moji kolegovia z opozície neverili ničomu, čo tam je, a ja som jednej veci predsa len uverila, a to, že návrh nie je z hlavy predkladateľov. Zo zrejmých dôvodov nie je potrebné vysvetľovať, prečo sa tomu dá veriť. Zároveň ako poľahčujúcu okolnosť pre...
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pozorne som si prečítala dôvodovú správu k predloženému návrhu a včera som si spolu s vami vypočula aj doplňujúce informácie navrhovateľov. Moji kolegovia z opozície neverili ničomu, čo tam je, a ja som jednej veci predsa len uverila, a to, že návrh nie je z hlavy predkladateľov. Zo zrejmých dôvodov nie je potrebné vysvetľovať, prečo sa tomu dá veriť. Zároveň ako poľahčujúcu okolnosť pre seba uvádzam, že som v mimovládnych organizáciách nikdy nepôsobila. Ak si však myslím, že dôvody tohto návrhu nie sú pravdivé, tak, samozrejme, na stole je otázka, prečo to koalícia vôbec robí. Odpoveďou je význam a rola neziskového sektoru v demokratickej spoločnosti. Za všetky úlohy sektoru spomeniem tri.
Neziskový sektor je jedným z kľúčových prvkov fungujúceho demokratického systému. Ste presvedčení, že táto koalícia má záujem na fungovanie demokratického systému? No ja teda nie. Po druhé, neziskový sektor prináša do spoločnosti rôznorodosť a pomáha rozvoju odlišných názorov. Ste všetci presvedčení, že táto koalícia má záujem na tom, aby v spoločnosti zaznievali rôznorodé a teda aj kritické názory? No ja teda určite nie. Po tretie. Neziskový sektor funguje, a už to tu bolo povedané, tá metafora, ako chrbtica demokratickej spoločnosti. Chráni ju, povzbudzuje a zapája občanov do riadenia vecí verejných. Máte pocit, že táto koalícia potrebuje inštitúcie, ktoré prispievajú k takej spoločnosti, ktorá sa nenechá balamutiť a v ktorej sú pevne zakorenené demokratické princípy a ktorá vťahuje do správy vecí verejných občanov? Občanov, a ja si myslím teda, že nie.
Ten záver je jasný. Ak nejaká vláda prijíma zákony a šíri vyjadrenia, ktoré komplikujú, ak nie úplne znemožňujú pôsobenie neziskových organizácií, tak je zrejmé, že jej prekáža silná demokratická spoločnosť. Toto je vo veci. To je veľmi jednoduché a je to výsledok úplne jednoduchej logickej operácie, ktorá sa volá indukcia. Niečo o podstate tohto návrhu vypovie aj to, ktoré krajiny a v akej situácii sa touto cestou vydali. Len stručne o tom, ako sa autoritárski politici od seba učia.
Treba si spomenúť na Rusko, na rok 2012 a blížiace sa prezidentské voľby. Kandidátom bol vtedy Vladimír Putin. V Moskve v tom čase vypukli nepokoje, protestovali prívrženci demokracie. To bolo pre, to bol pre diktátora úplne jasný signál, že je sloboda a angažovanosť ľudí pre politika jeho druhu veľmi vážny problém. A výsledok sa dostavil v podobe zákona o zahraničných agentoch. V roku 22, 2022 Putin ešte pritvrdil. V roku 2017 sa Vladimír Putin stal veľkým učiteľom pre Viktora Orbána. Tiež to bolo rok pred parlamentnými voľbami. A tiež Orbán prijal zákon o zahraničných agentoch a následne tie voľby aj vyhral. Rozdiel medzi oboma krajinami vyplýval v tejto veci z toho, že Maďarsko je predsa len členom Európskej únie a po dvoch týždňoch od prijatia zákona Európska komisia podala žalobu na Súdnom dvore Európskej únie. V roku 2020 bolo Maďarsko nútené pod tlakom rozsudku tento zákon zrušiť. Nebudem hovoriť o dôvodoch, prečo to súdny dvor urobil. To moji kolegovia túto prácu už včera a dnes urobili za mňa.
Ale pozrime sa na to, ktoré krajiny sa inšpirovali okrem Maďarska Putinovým zákonom. Najčerstvejšie Gruzínsko, Kirgizsko, alergické na mimovládne organizácie Turecko, ale aj India. Včera spomínal pán Lučanský, že izraelská vláda sa mieni uberať rovnakým smerom. Áno, ale naozaj je dôležitý kontext. Premiér Netanjahu zúfalo bojuje o svoju beztrestnosť a politickú budúcnosť. Aj tak, že obmedzuje demokratické princípy vo vlastnej krajine a samozrejme, že mimovládne organizácie sú jedným z najväčších kritikov jeho politiky. V tom je istá podobnosť aj so Slovenskom. Pobavilo ma, že predkladatelia zdôvodňujú svoj návrh aj tým, že chcú posilniť dôveryhodnosť mimovládnych organizácií. Tak sa teda pozrime na to, ako ľudia vnímajú zmysel existencie neziskoviek a prečo je to tak. Mimochodom, tieto informácie pomôžu pochopiť ich význam pre život spoločnosti.
Podľa databázy, databázy Finstatu je aktuálne v Slovenskej republike viac ako 79-tisíc takýchto subjektov. A mám na mysli občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy, všeobecne prospešné spoločnosti. Centrum pre výskum etnicity a kultúry na konci minulého roka vypracovalo z prieskumu správu o tom, do akej miery ľudia na Slovensku dôverujú inštitúciám. A tie výsledky sú takéto. Celková dôvera ľudí voči mimovládnym organizáciám sa pohybuje nad 50 %. Zároveň sú mimovládne organizácie jedinou inštitúciou spolu s cirkvou, ktorej ľudia dôverujú viac ako v roku 2018. Tak my ideme posilňovať dôveryhodnosť a dôveru v to, čo je dnes na Slovensku najdôveryhodnejšie.
Druhé zistenie. Najviac užitočné sú podľa respondentov mimovládky, ktoré pomáhajú pri živelných pohromách. To si myslí takmer 79 % ľudí. Prípadne tie, ktoré poskytujú sociálne služby, pomáhajú ľuďom v ich ťažkej životnej situácii alebo sa starajú o ochranu životného prostredia. To podčiarkujem najmä to posledné, čo som povedala, lebo aj organizácie, ktoré sa starajú o ochranu životného prostredia, sú často terčom súčasnej vládnej koalície, respektíve navrhovateľov tohto zákona.
A teraz niečo, čo poteší predkladateľov, ale nemalo by ich to potešiť. Mimovládne organizácie podporujúce menšiny považujú ľudia za najmenej užitočné. V podstate len pomoc imigrantom a podpora práv sexuálnych menšín sa pohybovala v užitočnosti niečo pod 50 %. Na konci rebríčka užitočnosti boli organizácie, ktoré sa venujú podpore menšín, boju proti rasizmu či humanitárnej pomoci v iných krajinách. Ale to je problém. Tomu by sme sa nemali tešiť, ale považovať to za problém, pretože celkovo sú postoje k menšinám negatívne dlhodobo a zároveň patríme ku krajinám s veľmi negatívnymi postojmi k menšinám zo všetkých krajín Európskej únie. Príčinou je dlhodobé znevažovanie takýchto organizácií, či už politikmi a alternatívnymi médiami, či stránkami šíriacimi dezinformácie a konšpirácie. To je ten dôvod, prečo je to tak.
Čo je však kľúčové? Takmer tri štvrtiny ľudí si myslia, že občianske aktivity a mimovládne organizácie patria do demokratickej spoločnosti. A prečo si myslím, že je to kľúčové posolstvo? No práve preto, že často sme svedkami spochybňovania a spochybňovania, možno aj delegitimizácie úlohy tohto sektora v spoločnosti. Zdá sa, že napriek takto široko sýtenej diskusii si ľudia aj tak uvedomujú rolu pozitívneho dedičstva roku 1989, vďaka ktorému sa občianska spoločnosť stala veľmi dôležitým aktérom fungovania slovenskej spoločnosti. A teraz pár slov o tom, prečo naši, o tom, čo naši koaliční partneri nazývajú politickými mimovládkami a čoho sa zrejme aj prvoplánovo chytia.
S výrokom, že občianske iniciatívy by sa nemali starať do politiky, na to máme politické strany, súhlasilo približne 61% respondentov. Ale podstatné je, aká bola charakteristika týchto respondentov. Mysleli si to najmä tí, ktorí rezignovali na akúkoľvek participáciu či sledovania politického diania. Mysleli si to tí, ktorí sa nikdy a nikde neangažovali. Sami sa považujú skôr za pasívnych a vôbec nesledujú politické dianie a častejšie si myslia, že MVO by nemali zasahovať do politiky. Jednoznačne z tejto charakteristiky respondentov vyplýva, že naša krajina vedie nedostatočnú diskusiu o tom, čo je politické a potom, samozrejme, to vedie k naratívom o politických mimovládkach. A trochu podobné je to aj pri výroku o tom, že väčšina občianskych iniciatív a MVO presadzuje ciele zahraničných sponzorov a slúži cudzím záujmom. Toto je naratív, s ktorým pracujú aj predkladatelia. Napriek tomu, a týmto predkladateľov vôbec nepoteším, sa k nemu, k tomuto výroku, priklonila menej ako polovica respondentov. Čiže väčšina s týmto výrokom nesúhlasí.
Kladiem si otázku aj v kontexte výsledkov tohto výskumu, ale aj v kontexte tohto likvidačného zámeru, o ktorom sa tu teraz rokuje, čo je vlastne potrebné vysvetľovať spoločnosti, aby takéto pokusy boli spoločnosťou razantne a viditeľne odmietnuté. Po prvé, treba zdôrazňovať, že mimovládne organizácie vôbec nespochybňujú potrebu transparentného financovania. Mnohé z občianskych združení už dnes nad rámec povinností zverejňujú svoje výročnej správy alebo si nechávajú robiť audit. Nadácie, neinvestičné fondy a všeobecne prospešné spoločnosti tak dokonca robia priamo na základe povinnosti, ktorú im ukladá zákon. V tomto kontexte je zámer poslancov, ktorí predložili tento zákon, úplne nezmyselný, ak len nemá ten význam, aby podsunul verejnosti presvedčenie, že vo financovaní je niečo pokútne, iný zmysel to nemôže mať. Po druhé, treba vysvetľovať, že aj vďaka finančnej podpore zo zahraničia môžu organizácie robiť verejnoprospešné aktivity. Veď to je dobré.
Teraz vám poviem jednu absolútne absurdnú vec, čo sa môže stať, keď prejde tento návrh zákona. Mnohí poznajú fundraisingovú platformu Donio. Keďže je čiastočne financovaná z Česka, podľa súčasného návrhu zákona by aj neinvestičný fond spadal do kategórie organizácie s finančnou podporou zo zahraničia. To by znamenalo potom, že mimovládky alebo neziskovky, ktoré neprijímajú ani cent zo zahraničia, ale majú vytvorenú dobročinnú výzvu na tejto platforme, dostanú označenie, že prijali podporu zo zahraničia. A to naozaj by sme sa už museli pominúť na rozume. Po tretie, treba zdôrazňovať a upozorňovať na to, že občianske združenia sú ohrozené aj tým, že ich po novom bude môcť rozpustiť rovno ministerstvo vnútra bez súdneho rozhodnutia. Presne tak, ako je tomu v totalitných režimoch. A teraz si treba položiť otázku, aký zmysel a logiku má tento zákon, keď je vopred z maďarského príbehu jasné, že zákon bude musieť byť zrušený. Z môjho pohľadu základným cieľom je deformovanie pohľadu spoločnosti na jednu z posledných pevností, ktoré chránia slobodu a demokraciu. Návrhom, ak by sa stal realitou, by sa prehlbovala neschopnosť a neochota časti občanov preberať na seba zodpovednosť za svoj život a umocňovala by sa ochota poslúchať a podriadiť sa. O to tu ide. A dalo by sa pokračovať ďalej.
A teraz na záver, jedna výzva pre demokraticky zmýšľajúcich občanov. Povedal to Timothy Snyder, známy historik, v knihe O tyranii: Dvadsať ponaučení z 20. storočia. Inštitúcie nám pomáhajú zachovať si mravnosť, ale aj ony potrebujú našu pomoc. Inštitúcie sa neubránia samy. Ak ich neubránite od začiatku, padnú jedna po druhej. Toto je pre demokraticky zmýšľajúcich občanov.
A teraz jeden citát, ktorý charakterizuje vás, páni poslanci, ktorí ste tento návrh predložili: „Všetci veľkí nepriatelia slobody 20. storočia boli súčasne nepriateľmi neziskových mimovládnych organizácií, charít a podobne. Komunisti požadovali od všetkých týchto skupín oficiálnu registráciu," tam sme teraz, „a zmenili ich na inštitúcie pod svojou kontrolou. Fašisti vytvorili niečo, čo nazvali korporátny systém, v rámci ktorého má každá ľudská aktivita svoje presné miesto, ktorá podlieha, ktoré podlieha straníckemu štátu. Aj dnešní autoritári sú vysoko alergickí na myšlienku slobodných združení a mimovládnych organizácií."
A teraz keď budeme o tom zákone hlasovať, tak tí, ktorí budú hlasovať za a budú podporovať tento zákon, sa môžu, si môžu vybrať, do ktorej z tých troch skupín by sa zaradili.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
