Videokanál klubu

.

Pán minister, ja by som tu teraz mohla stáť a cítiť sa víťazne, povedať vám, že mali sme pravdu, ja som vám to hovorila, opravujete to, čo ste sami pokazili. Viete čo, myslíte si, že mám ten pocit? Nemám. Ostal vo mne od toho 8. februára pocit nesmierneho sklamania, frustrácie a blenu, pretože v ten deň a deň pred tým, keď som za vami naivne a v dobrej viere prišla a upozornila som vás na to, čo sa deje, ja som si naozaj myslela, že v záujme tej témy, že ste toto naozaj nechceli a že to reálne a rýchlo opravíte ešte v ten deň alebo na druhý deň v súlade s rokovacím poriadkom, s možnosťami, ktoré boli, a že si celé toto ušetríme. Že tu nebudeme počúvať tri týždne o tom, aké sú motivácie žien alebo iných preživších a obetí znásilnenia, absurdné tvrdenia o tom, čo si kedy má žena všimnúť. Že tu nebudeme počúvať klamstvá o tom, ako je na prospech obetí znásilnenia a iných sexuálne motivovaných trestných činov, ak sa skráti premlčacia doba. Vec, ktorá je v odbornej verejnosti opakovane, opakovane vyvrátená, pretože my už nežijeme v štyridsiatych alebo v päťdesiatych rokoch, my sme v 21. storočí, kde obete a preživšie znásilnenia verejne hovoria o tom, čo sa im stalo aj po pätnástich, aj po dvadsiatich rokoch, aj po tridsiatich rokoch, kde právna veda v tejto oblasti jednoznačne preukázala, že sú to práve preživšie, ktoré potrebujú čo najdlhší čas, ideálne žiadnu premlčaciu dobu, aby mohli v čase, keď budú samy chcieť a budú na to pripravené tento trestný čin ohlásiť a rozhodnúť sa, že idú do toho ďalšieho bolestného trestného stíhania, ktoré im neprinesie nič iné, len opakovanú viktimizáciu.
Toto všetko sme si mohli ušetriť. Kopu rečí, kopu klamstiev, kopu stereotypov a hlavne obrovský kopec legitímnych obáv a tráum, ktoré ste podľa mňa spôsobili tým stovkám, ak nie tisícom slovenských a iných žien, ktoré tu žijú na našom území, ale aj, samozrejme, mužom a chlapcom, ako správne vždy podotýka pani exministerka spravodlivosti Kolíková, pretože pri sexuálne motivovaných trestných činoch a znásilnení nejde nakoniec len o ženy a dievčatá, ale vy ste im týmto spôsobili traumu a obavy o to, že trestný čin, na ktorý, ktorý bol na nich spáchaný, môže byť premlčaný, že už nikdy sa nedomôžu spravodlivosti, ak by čo len sa niekedy rozhodli, že pôjdu na tú políciu a začnú to trestné stíhanie a podstúpia celú tú tortúru.
Toto všetko sme si mohli naozaj ušetriť, ak by ste sa vy toho 6., 7., 8. februára celá vládna koalícia, nielen vy, ja si nemyslím, že ste v tomto jediný zodpovedný, ak by sa celá táto strana tejto miestnosti bola vtedy rozhodla, že práva preživších a obetí znásilnenia a sexuálne motivovaných trestných činov sú dôležitejšie ako beztrestnosť a ako zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Ale nie, to sa, samozrejme, nestalo, pretože bolo treba znova dokázať, a veľmi podobne ako je podstata trestného činu znásilnenia, pretože to je predsa o moci, preto je to rodovo podmienené násilie, pretože, forma rodovo podmieneného násilia, pretože je to v podstate spôsob, kedy páchateľ verí, že má moc, že má právo nad obeťou, nad jej telom, nad jej intimitou a že túto moc môže zneužiť. Vy ste sa veľmi podobným spôsobom rozhodli, že zneužijete svoju moc, ktorú máte ako koalícia. Svoju prevahu, a že je vám úplne jedno, aký následok to vyvolá, ste sa nad tým vôbec nezamysleli, bolo vám to šumafuk. Prosto ste sa rozhodli, že je potrebné zrušiť ÚŠP, že je potrebné zabezpečiť beztrestnosť, znížiť tresty za korupciu, skrátiť premlčacie lehoty tak, aby to vlastne vyhovovalo všetkým tým obvineným a trestne stíhaným ľudom, čo sú či už súčasťou tejto vládnej koalície, alebo sú na ňu nejakým spôsobom napojení a naviazaní.
Rozhodli ste sa, že budete ignorovať preživšie a obete znásilnenia a že ste si mysleli možno, že však nejako sa to uprace, že veď z tohto sa nič nestane, veď kto už by sa len tu postavil za tie obete. A potom ste zrazu zistili, že to tak nie je. Že to tu kazí prezidentskú kampaň, že to vzbudzuje verejné pohoršenie, že sa vás na to pýtajú novinári, no tak ste sa naveľa-naveľa rozhodli, že to teda idete opravovať, ale takým spôsobom (povedané so smiechom), že namiesto toho, aby ste si vy priznali chybu, alebo aspoň čokoľvek povedali, že ste sa pomýlili, že to bolo nedopatrenie, ja neviem, hocičo uveriteľné, vy tu prosto stále tvrdíte, že vy veríte na skracovanie premlčacích dôb pri znásilnení, ale kvôli verejnej mienke alebo, ako sme sa včera bavili na ústavnoprávnom výbore, vraj panike a hystérii, legitímne obavy obetí a verejnosti zo skracovania premlčacích dôb pri znásilnení tu boli nazývané panikou a hystériou, tak s takýmito absurdnými dôvodmi, ktoré znova a znova len prehlbujú vlastne tie stereotypy a tie klamstvá, tie hoaxy, ktoré sa týkajú rodovo podmieneného násilia a znásilnenia ako trestného činu, tu idete vlastne obhajovať neobhájiteľné. To, že ste reálne spravili zle, že ste napísali veľmi neodborným spôsobom diletantskú novelu Trestného zákona, kde ste si nevšimli, pretože napriek tomu, že vy ste včera nám na ústavnoprávnom výbore povedali, že predsa ste to vedeli, alebo teda nerobili ste to v nevedomosti, ja si naďalej myslím, že tak vy, ako aj ďalší členovia a členky vlády, ktorí nemali ani tú odvahu nám to prísť tu na hodinu otázok nám to povedať, pozdravujem týmto pani ministerku Dolinkovú, pána ministra, už som zabudla, že ktorých troch sme si to, Druckera, ešte koho? Ešte tretieho sme si sem zavolali, ale oni sa radšej dali ospravedlniť, lebo nám neboli schopní do očí povedať a odpovedať na jednoduchú otázku, že či vedeli alebo nevedeli, keď na vláde hlasovali za túto novelu, že bude skracovať aj premlčanie znásilnenia a iných násilných trestných činov. Tak vlastne vy ste nám včera viac-menej povedali na ústavnoprávnom výbore, že ste vraj o tom vedeli, ja som presvedčená o tom, že ste o tom nevedeli. Buď viete tak dobre klamať, alebo teda ja neviem tak dobre čítať ľudí, ako som si doteraz myslela, že to viem. Ale podľa mňa pravda je taká, že vy ste to prosto nevedeli, že ste tú novelu nechali niekomu napísať, tým svojim poradcom, ktorí tiež si potrebujú zabezpečiť beztrestnosť, a prosto tým, že to neprešlo riadnym medzirezortným pripomienkových konaním, tým, že ste to nedali pozrieť odborníkom, tak sa stalo, že ste si vôbec nevšimli a vôbec vám nenapadlo, lebo sa trestnému právu nevenujete, že je tu takýto vážny problém a že takýmto spôsobom môžete zasiahnuť do premlčania nielen znásilnenia, ale aj ďalších násilných trestných činov. A to podľa mňa je ešte niekedy možno ešte horšie ako keby ste to robili úmyselne, pretože v skutočnosti je ministerstvo spravodlivosti a Trestné právo ako také v rukách ľudí, ktorí nerozumejú, čo robia, a to je v takom prípade obrovsky, obrovsky nebezpečné, pretože vy máte na starosti zákonnosť v tejto krajine. A nielen zákonnosť, vy máte na starosti spravodlivosť v tejto krajine. To, aby každý občan a občianka tejto krajiny, a nielen občan, aj obyvateľ, každý, ktorý v tejto krajine žije čo len na malú chvíľu mal pocit, že keď sa mu niečo stane, že bude vyvodená spravodlivosť v jeho prípade, či už to bude v správnom konaní, v občianskom konaní alebo v trestnom konaní, keď, nedajbože, sa stane obeťou trestného činu. Lenže vy týmto spôsobom, ktorý robíte, vy absolútne, absolútne nabúravate základný pocit obyvateľov a obyvateliek tejto krajiny, že tu vôbec bude nejaká spravodlivosť pre niekoho fungovať. A týmto spôsobom absolútne rozvraciate právny štát a dôveru ľudí v spravodlivosť, v základy demokracie a v to, že štátne orgány a ľudia, ktorí sú poverení ich vedením, lebo vo voľbách dostali ten mandát a následne sa stali ministrami, ministerkami, premiérmi tejto krajiny, že to robia vo verejnom záujme, v záujme nás všetkých. Nie, vy ste sa odhalili, že to nerobíte vo verejnom záujme, že nekonáte spravodlivo, že v skutočnosti by ste sa mali premenovať na ministerstvo nespravodlivosti, lebo tak to v poslednom čase vyzerá a to je pre mňa zdrojom nesmiernej frustrácie, nesmierneho smútku a nesmierneho sklamania.
A napriek tomu budem musieť podporiť, samozrejme, tento návrh zákona, napriek tomu, že tu przníte legislatívny proces, že ešte ani len keď opravujete to, čo ste sami pokazili, to prosto neviete spraviť bez toho, aby ste tu škandalóznym spôsobom neskrátili aj tak skrátené legislatívne konanie, zlimitovali akúkoľvek diskusiu, tak to budeme musieť, samozrejme, aj podporiť, pretože však o to nám celý čas išlo, aby sme aspoň ten najhorší následok, ktorý stu tu napáchali tou škandalóznou promafiánskou novelou, napravili, aby sme aspoň vrátili status quo, ktoré nikdy nemalo byť dotknuté, budeme to musieť podporiť. A vy viete a robíte to len preto, že viete, že kvôli tomu, že to budeme musieť podporiť, tak tento proces nebudeme napádať na Ústavnom súde a teda to akože bude okej. Ale nebude to okej, pretože toto nie je fér, nie je to demokratické, nie je to spravodlivé a to sa vám raz vráti.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ešte, myslím, že tam malo byť ešte jedno hlasovanie, ale neviem, vy viete. Každopádne by som sa chcel opýtať, keby ste mohli ešte ozrejmiť priebeh dnešného dňa, a ak tomu správne rozumiem, nebude obedná prestávka. Ak tomu rozumiem správne, tak by som, či by ste mohli zvážiť tú obednú prestávku spraviť, teda vykonať, kvôli tomu, že minimálne výbor SIS má plánované zasadnutie v nie triviálnej veci, naopak vo veľmi vážnej veci a bolo by fajn, keby sme sa mohli stretnúť. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci, v mene klubov PS, SaS, KDH žiadame presunúť tlač 159, návrh poslankýň Plavákovej a Petrík vo veci zmeny Zákonníka práce na nasledujúcu schôdzu. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Chcel by som upozorniť kolegov aj z koalície, z opozície na to, že sme spolu s kolegyňami Luciou Plavákovou a Zuzanou Števulovou podali návrh na zmenu § 363, ktorý sa zameriava na to, aby bolo možné napríklad urobiť súdny prieskum rozhodnutia generálneho prokurátora v rámci § 363. Zároveň, zároveň sme vrátili túto úpravu spred roka 2016, kedy sa nesystémovo z neho spravil, teda z tohto mimoriadneho opravného prostriedku riadny opravný prostriedok. Čo je ešte dôležitejšie, a ten dá návrh druhý, ktorý sa týka disciplinárneho konania voči generálnemu prokurátorovi, je to bod 54, tlač 166, to je návrh, ktorý som presvedčený, že by mal hlasovať každý, kto chce, aby slovenská prokuratúra a generálny prokurátor nemali také postavenie neohrozené, ako má do teraz. Máme tu anomáliu, kedy generálny prokurátor je neohrozený panovník, voči ktorému nie je možné v podstate začať disciplinárne konanie, preto navrhujeme, aby parlament, jedna tretina poslancov mohli podať návrh na disciplinárne stíhanie generálneho prokurátora a tým sfunkčniť vôbec vyvodzovanie zodpovednosti voči zlyhaniam generálneho prokurátora. Nie je normálne, nie je to zdravé v demokratickej krajine, aby generálny prokurátor mohol robiť čokoľvek a nič sa mu nestane, ani len to disciplinárne konanie.
Ďakujem.

Dobrý deň prajem všetkým.
Vážený pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, kolegyne, kolegovia, dnes sa už asi všetci zhodneme na tom, že máme verejné financie v zlom stave. Hovorí to koniec koncov teda v princípe každý, s kým tuná diskutujeme, vrátane ministra financií, ktorý prirovnal slovenské verejné financie k Titanicu.
Takže dovolím si teda konštatovať, že tento fakt je nesporný. Otázka je, ako ho budeme riešiť, a teda jednak sa nezhoduje v tej diagnóze, že kto tento stav spôsobil. Ale aj keby sme teda prijali taký úzus, že teda obrátime list, nebudeme sa sporiť, kto za to môže, ale budeme hľadať riešenia. Skúsim, čo sa týka teda dnešného bodu výdavkových limitov a vôbec rozpočtovej zodpovednosti, v ktorej teda výdavkové limity nieže bytostne dotýkajú, ale sú ako keby v centre tejto agendy. A tak tento príbeh sa začal v roku 2011, keď poviem takto, drvivá väčšina, respektíve skoro všetci poslanci a poslankyne Národnej rady schválili návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Bol to návrh poslancov Petra Kažimíra za stranu SMER, Jozefa Kollára za stranu SaS, Anton Marcinčin - KDH, Ondrej Matej - SDKÚ, Ján Mikolaj - SNS a Ivan Švejna - Most-Híd. Inými slovami, jeden zástupca z každej koalič..., z každej parlamentnej strany, nielen koaličnej aj opozičnej a za tento návrh hlasovalo 146 zo 147 prítomných poslancov a poslankýň. Inými slovami skoro všetci boli v robote a okrem jednej pani poslankyne, všetci hlasovali za. Za hlasovali aj takí poslanci ako Robert Fico, Peter Pellegrini, Robert Kaliňák, aj mnohí dnešní poslancovia, poslanci, Dušan Muňko, Marián Saloň, teda minister Richard Raši, Vladimír Faič. Čo sa týka strany SMER, takisto všetci poslanci, ktorí boli vtedy poslancami a poslankyňami za, za ostatné politické strany. Zdržala sa len jedna poslankyňa, to je skôr taká pikoška a bola to poslankyňa za stranu SNS Anna Belousovová.
No a pointou tohto ústavného zákona bola rozpočtová zodpovednosť, tak ako, tak ako sa aj nazýva, áno. Stojí na takých štyroch pilieroch.
Prvým je dlhová brzda. Každý, kto teda sedí posledné roky v parlamente alebo, alebo sa venuje veciam verejným, tým rozpočtovým, tak sa s ňou stretol. Potom transparentnosť, ktorej súčasťou je Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá nám prináša viac svetla do verejných financií tým, že zverejňuje dáta a svoje, svoje analýzy. Tretí bod sú pravidlá pre samosprávy a ich hospodárenie. A štvrtý, dnes prerokovávané výdavkové limity.
No a prečo tieto výdavkové limity vlastne potrebujeme. Oni sú dnes v princípe synonymom rozpočtovej zodpovednosti, ergo rozpočtovej konsolidácie, ktorú teda vzhľadom na to, kde sa s verejnými financiami nachádzame, sú v princípe nevyhnutné.
A tie dôvody, ktoré zaznievajú, by som asi tak rozdelil na také tri veci. Od tých, nazvime to menej podstatných, akože formálna povinnosť, že je to zákon. Potrebujeme dodržiavať zákony v našej krajine ešte stále.
Druhý bod je, že keď porušíme výdavkové limity, hrozí, hrozí nám, že nedostaneme peniaze z Bruselu, keďže sme sa k nim zaviazali v pláne obnovy.
A tretí dôvod a ten máte v koalícii v strane SMER najradšej, a to sú sociálne istoty.
Veľa, veľa, veľa ich sľubujete na, na svojich bilbordoch, v kampaniach. Ak nebudeme konsolidovať verejné financie, nebudeme dosahovať sociálne istoty, ktoré našim občanom sľubujete. A ten dôvod je ten, že vzhľadom na tú situáciu, kde sa nachádzame, a teda neúmerne sa naše verejné financie zadlžujú, dnes platíme na splátky dlhu 1,2 mld. eur, vypočítala, mimochodom, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. A v horizonte štyroch rokov budeme platiť viac ako dvojnásobok, 2,5 mld. eur len na splátky dlhu, kvôli rastúcemu dlhu a kvôli tomu, že prirážka na dlh sa z objektívnych, teda globálnych dôvodov zvyšuje, ale zvyšuje sa aj, aj kvôli tomu, že sme vnímaní, poviem to takto, ako rizikovejšia krajina z toho pohľadu udržateľnosti verejných financií. Čiže investori, ktorí nám chcú požičať, si takpovediac nechajú za túto pôžičku zaplatiť. A z toho dôvodu budeme o štyri roky, v roku 2027 v predvolebnom roku, ak vydržíte, platiť 2,5 mld. za splátky dlhu. Trináste dôchodky, ktoré ste schválili minulý týždeň, nás stoja tie, tie plnohodnotné, 800 mil. To znamená, ak sa budeme zadlžovať tak, ako plánuje vláda vo svojom vlastnom rozpočte, nie, nielen teda v analýze Rady pre rozpočtovú zodpovednosť alebo nejakej našej, v oficiálnom vládnom dokumente vláda predpokladá, že bude platiť 2,5 mld. eur o štyri roky na splátky dlhu. Nebudete mať na trináste dôchodky, ani polovičku dvanástych, ak teda urobím túto paralelu s tým navyšovaním dlhu.
Alebo nebude na niečo iné. Možno teda, môžeme asi predpokladať, že vašou prioritou budú trináste dôchodky, ktoré, ktoré ste sľubovali a dôchodcovia si ich, samozrejme, zaslúžia, ale potom nebudeme mať na niečo iné.
Tak budeme sa musieť rozhodnúť, že čo to, čo bude, kde, kde tú 1,3 mld. škrtnete.
A možno sa rozhodnete, že nebudete dodržiavať tieto zákony, alebo teda si ich zmeníte a narastie nám deficit a dlh. Tak to znamená, že zoberiete našim deťom a vnúčatám, pretože budeme mať väčší dlh. A aj keby to bolo tak, tak ešte stále táto situácia môže byť nejakým spôsobom povedzme politicky prijateľná. Ale čo nám tuto hrozí v dnešnej situácii neúmerného dlhu, malej otvorenej ekonomiky ako je Slovensko, že ten dlh bude natoľko neúnosný, že nám investori neuveria. A potom nám hrozí tá grécka cesta, ktorou, ktorú teda mnohí tuto spomíname, čo znamená dvojnásobné dane, dôchodky o tretinu nižšie a mnohé ďalšie škrty a uťahovanie opaskov, ktoré si teda neviem predstaviť, ako chcete politicky rozchodiť, ak, ak takáto situácia nastane.
To je, čo sa týka sociálnych istôt, a teda druhý a tretí dôvod je teda, že je to zákonná povinnosť. Ministerstvo financií porušilo svoj vlastný zákon o rozpočtovej zodpovednosti tým, že nepredložilo výdavkové limity v termíne teda pred, pred rokovaním o, o rozpočte a zazneli tu rôzne argumenty, málo času a tak ďalej. Možno sa nemusíme, teda nechcem sa týmto nejako zásadnejšie zaoberať. Sme tam, kde sme. Možno existuje aj nejaká formálna, formálny spôsob nápravy, ale, ale na to potrebujeme vidieť, vidieť niečo z ministerstva financií, nejaký návrh alebo nejaký krok, alebo proste nejakú aktivitu, ktorá teda by tento stav mala napraviť. No a ten, ten tretí dôvod, čo som spomínal, je plán obnovy.
My sme pred dvoma týždňami, Progresívne Slovensko, priniesli tú tému, že nám Brusel vyčíta, že nám zastaví 900-miliónovú štvrtú platbu z plánu obnovy. A tam bolo veľa dôvodov, prečo sa tak Brusel rozhodol. Veľa sme posledné týždne hovorili, samozrejme, o právnom štáte a o tom hanebnom promafiánskom balíčku, ktorý ste si tu schválili. Ale medzi tými dôvodmi a dokonca by som povedal, že, že najdôležitejší z hľadiska plánu obnovy boli práve tieto výdavkové limity, ktoré sú jednou z reforiem plánu obnovy, ku ktorým sme sa ako krajina zaviazali pred dvoma rokmi. A dnes sa vláda ich rozhodla nedodržať, a tým pádom spätne vlastne porušila túto, túto reformu, ku ktorej sme sa zaviazali. A toto je ten dôvod hlavný, prečo nám dnes v Bruseli 900 mil. stojí, a teda vláda, podpredseda vlády Kmec a ďalší, pán Raši, hovoria, že to je vlastne štandardná procedúra, nič sa nedeje. No tak štandardná je v tom, že Európska komisia ide podľa svojich pravidiel. Aktivovala článok, na základe ktorého pozastavila túto platbu, ale je určite neštandardný v tom, v tom vecnom merite, ktorý, ktorý v tom liste uviedla, a teda, že slovenskému rozpočtu na tento rok chýba 1,7 mld. približne, ktoré, ktoré potrebuje skonsolidovať na to, aby sa zmestila do týchto výdavkových limitov. Formálne ale týmto aj zabezpečila tieto sociálne istoty, ktoré som spomínal.
No a keď to poviem na takej, na takej metafore šoférskej, tak dlhová brzda je taká analógia ručnej brzdy, ktorú máme možnosť zatiahnuť v aute, keď teda je zle, tak potrebujeme dať taký akože tvrdý stop. A výdavkové limity sú tempomat, kedy si môžme postupne pribrzdiť podľa toho, aby sme jazdili teda bezpečne. No a keďže viac ako 10 rokov sme výdavkové limity neprijali od toho ústavného zákona, ktorý predpokladal výdavkové limity schváliť štandardným zákonom, tak sme nemali ten tempomat, nemohli sme si pribrzdiť. Jediné, čo sme mali, je tú ručnú brzdu. Ktorá aj chvíľu fungovala, kým sme ešte jazdili takpovediac ešte ako-tak primeranej rýchlosti, ona obsahuje sankčné pásma. Napríklad dáva povinnosť vláde poslať parlamentu list, ako chce vláda konsolidovať verejné financie, pri, pri istej výške, tuším 55 % HDP ako výške dlhu. Alebo zmrazuje platy ústavným činiteľom pri, v tom, v tom ďalšom sankčnom pásme, kedy teda tieto platy ústavných činiteľov máme podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti zmrazené. No tak tuto viete čo urobila vláda pred, pred dvoma týždňami, keďže ústavný zákon si nezmení, tak si zvýšila paušálne náhrady, a takto si zvýšila platy. To bolo celkom kúzelný spôsob, ako, ako obísť ústavný zákon. No a, ale dnes sa teda nachádzame v situácii, kedy sa rútime plnou rýchlosťou v tom, v tom Titanicu. Tá ručná brzda nám už vlastne nefunguje, alebo aj keby sme ju zatiahli, tak asi sa celá nejakým spôsobom roztrhne, rozpadne a smerujeme smerom k tej, k tej stene alebo k tomu ľadovcu. A vláda odmieta pribrzdiť, spomaliť, znížiť dlh a deficit.
No a tá, a to som už do istej miery spomínal, ale tá dlhová brzda nám niekoľko rokov fungovala, hej? Že tie, tie sankcie, ktoré predpokladala, sa do istej miery ukázali ako účinné, hej? Spomínal som zmrazenie platov, tá, tá informácia od vlády smerom k parlamentu. Mimochodom, tým, tým najväčším, tým posledným pásmom je, alebo tou hranicou je hlasovanie o dôvere vláde, ak prekročí ten, ten, ten horný limit.
To sú všetko veci, ktoré teda tvorcovia, ktorých som spomínal, a teda všetci prítomní tuto v sále vtedy v roku 2011 predpokladali, že by mohli fungovať. No len čo sa stalo? Zhrnul by som to do takýchto dvoch bodov.
Prvé je, že chýbal nám ten tempomat, výdavkové limity, ktoré neumož..., alebo neprikázali vláde, aby, aby išla len takou rýchlosťou, ako, ako si môže, môže dovoliť, aby jazdila bezpečne, za prvé.
A za druhé, a to je podľa mňa najsmutnejšia správa o našom stave republiky, je to, že už neplatia pravidlá, ktoré platili v roku 2011. Sami sme to videli. To, akým, akým spôsobom pretláčate veci, akým spôsobom si meníte pravidlá. Koniec koncov aj tie platy. Veď je legitímna debata, koľko by mali zarábať členovia vlády, avšak vy odmietate ísť podľa existujúcich pravidiel a hľadáte, hľadáte okľuky, ako, ako proste, ako obísť všetko, čo, čo vám nevyhovuje a zariadiť si, zariadiť si tak, ako to potrebujete.
No a to isté sa týka aj, aj verejných financií. Opäť, vláda odmieta konsolidovať vo svojom vlastnom rozpočte, síce tvrdí, že konsoliduje, ale jediný dôvod, prečo im na papieri tá konsolidácia vychádza, sú, je, je zaúčtovanie energopomoci, ktorú teda ministerstvo financií započítava ináč ako všetky ostatné inštitúcie, ktoré, ktoré poznáme, či už je to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Európska komisia a ďalšie, ktoré sa venujú, venujú našim verejným financiám, Národná banka Slovenska je tretia, ktorá mi chvíľku vypadla.
Všetky ostatné inštitúcie ako ministerstvo financií hovoria, že to je takto, ministerstvo financií hovorí, že to je ináč. Dobre, aj keď bude mať ministerstvo financií pravdu, čo si v tejto chvíli neviem úplne predstaviť, ale, ale, ale nech to tak je, tak stále, stále tá konsolidácia je minimálna a podľa týchto čísel, s tou, takto zarátanou energopomocou, nám to vychádza, že za tú splátku dlho budeme platiť 2,5 mld., ako som hovoril. Hej? To je za predpokladu týchto čísel. To je ešte, teda vo verejných financiách to voláme defaultný scenár alebo teda nejaký východiskový, za, za nezmenených iných, iných okolností.
No a okrem toho teda, že nekonsoliduje, takto hazarduje s dôverou a, a teda plnou rýchlosťou ide po tom útese gréckej cesty alebo teda smerom k ľadovcu, ako povedal minister financií aj tuto v pléne. Okrem toho ohrozuje 900 mil. z plánu obnovy a takisto nám teda avizovala nejakú právnu analýzu, teda konkrétne ministerstvo financií, podľa ktorej sa opäť vraj všetci mýlime, lebo, lebo ten výklad legislatívy je teda odlišný.
No ale v každom prípade, ja by som si želal, aby sme našli to spoločné riešenie, kľudne aj stoštyridsiatimi šiestimi poslancami a poslankyňami, ktoré, ktoré odhlasujú to správne riešenie, ale na to potrebujeme, aby ste s niečím prišli, aby sa vôbec diala nejaká diskusia.
A nie, my tuná budeme debatovať opoziční poslanci s nezávislou Radou pre rozpočtovú zodpovednosť a bez ministerstva financií, mimochodom, a bez nejakej aktivity. Takže skúsim to zhrnúť takto, že čo potrebujeme na to, aby, aby sme sa pohli z tohto miesta. Tak prvé je tá, prvá vec je, že by som chcel vidieť tú právnu analýzu, ktorú teda nejakú ministerstvo financií má. Pán minister financií, teda tak trochu v afekte, mi na výbore povedal, že si mám vyrobiť vlastnú, keď som sa ho opýtal, že teda, či nám ju, či nám ju ponúkne. Tak verím, že to bola len slabosť momentu. A môžme sa o nej baviť. Ale teda ja by som ju rád videl. To je prvá vec.
Druhá, potrebujeme novelu zákona o rozpočte. Čím skôr. Na to, aby sme sa vybrali cestou zdravých verejných financií, nie tou gréckou, potrebujeme konať, konať čo najskôr. Spôsob, ako to urobiť, je, v apríli v Programe stability predstaviť konsolidačný plán na, na ďalšie roky a v parlamente predstaviť novelu zákona o rozpočte, ktorá zasiahne už do tohto rozpočtu tak, aby sme, aby sme mohli dostať verejné financie čo najskôr pod kontrolu.
A tretia vec a tá je mimoriadna v týchto časoch v tom, že teda balansujeme na hrane tej dôvery finančných trhov a tou je stratégia financovania nášho dlhu. Tú formálne ministerstvo financií už päť rokov nemá, žiadnu, aspoň nie verejnú. O nejakých sa teda sem tam diskutuje na pracovných poradách, ale, ale verejnosť, legislatívci v parlamente a inde, ani finančné trhy nepoznajú tú stratégiu. A je to jeden z bodov, ako, ako by sa dala posilniť dôvera finančných trhov a investorov, na ktorých sú, bohužiaľ, naše verejné financie takpovediac odkázané.
Toľko k tejto, k tejto rozprave a rád by som ešte len veľmi krátko využil tento svoj priestor a zareagoval.
V predchádzajúcej diskusii pán poslanec Kalivoda hovoril, že teda on si myslí, že by všade na Slovensku mala byť diaľnica a hovoril o nejakých, o nejakých úradoch, ktoré, ktoré tej diaľnici bránia, tak by som chcel povedať, že poznám jeden, jeden úrad, ktorý hovorí, že potrebujeme na Slovensku čím skôr dostavať diaľničnú sieť na celom Slovensku. To obnáša dokončenie D1, napríklad aj Turany Hubová, D3 na Kysuciach, ale aj dokončenie D1 smerom na ukrajinskú hranicu. A takéto úrady vznikli, alebo sú tu na to, aby prinášali dáta a argumenty do rozhodovania, aby tvorcovia hospodárskej politiky nemuseli rozhodovať podľa toho, čo si myslia, že je správne, tak ako povedal pán Kalivoda. Lebo on si myslí, že toto by tak malo byť. Tak môj odkaz je, že na základe dát a argumentov sa môžme presvedčiť, či nejaké rozhodnutie je správne a vyhodnotiť tú hodnotu za peniaze akéhokoľvek verejného rozhodnutia, vrátane ciest a diaľníc, ktoré, mimochodom, na Slovensku staviame vyše 50 rokov a nevieme ich postaviť práve preto, že takéto inštitúcie na Slovensku nefungovali, a preto, že politici, političky sľubujú aj nemožné. V každej dedine sľubujú všetko, ale keď je prioritou všetko, tak nie je prioritou nič. A teda ja by som si želal, aby sme mali všade, kde potrebujeme cesty a ešte viac by som si želal, aby sme mali funkčné nemocnice, školy, infraštruktúru, ktorú potrebujeme na náš rozvoj.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No naša vláda sa ocitla v takej dosť absurdnej situácii, čo sa týka tejto témy, pretože na jednej strane odmieta vojenskú pomoc Ukrajine, a to dlhodobo, však aj na výbore pre európske záležitosti sme o tom niekoľkokrát rozprávali, a zároveň týmto svojím mlčaním, keď neodsúdila toto použitie zbraní, tak vlastne schvaľovala vojenskú pomoc totalitnej Severnej Kórey vojskám Ruska a to je podľa mňa také veľmi zvláštne.
A keď sa ruskí a severokórejskí diktátori spoja v útoku na demokratickú krajinu, tak všetky ostatné krajiny v tom majú jasno, iba my tu voláme po nejakých hmatateľných a neviem akých dôkazoch, všetci túto agresiu diktátorov odsúdia, 48 štátov tak urobilo hneď. A jediné výnimky spomedzi členských štátov NATO a Európskej únie boli kto? Slovensko, Turecko a opäť to Maďarsko, ktoré sme tu už spomínali. Čiže iba vlády Fica, Orbána a Erdogana si odmietli vybrať medzi diktatúrou – Rusko, Severná Kórea, a demokraciou, čiže slobodným svetom a vlastne obeťami. A minister Blanár, ale aj premiér vtedy povedali, že teda im chýbali dostatočné dôkazy, že oni ich nevideli. No tak čo to znamená v prípade tých 48. štátov, ktoré toto podpísali, že podpisujú niečo bez dôkazov alebo že nevedia, čo podpisujú, alebo že mali dôkazy a my sme ich nemali? Ja neviem, ja by som na to chcela mať odpoveď.
A dokonca sme počuli aj takú vec, že Slovensko to nepodpísalo, pretože sme suverénnou krajinou. A čo, to opäť znamená, že tých 48 krajín nie je suverénnych? Ja, ja už toto nechápem, že čo náš minister zahraničných vecí a premiér... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som chcela reagovať na to, čo hovoril pán poslanec Krúpa o suverénnej zahraničnej politike. Tak tá suverénna zahraničná politika v podaní koalície, a špeciálne teda SMER-u vyzerá tak, že sa skrývame za Orbána, neustále toto máme na výbore pre európske záležitosti, že počúvame či už teda od ministra zahraničných vecí pána Blanára, alebo od ďalších, že aká je vlastne v tej Európskej únii pozícia Orbána, a my to podporujeme, lebo my sme vlastne, my tu bránime suverénne záujmy Slovenska, a nikdy sa v skutočnosti nedozvieme, aké sú tie záujmy Slovenska, ktoré bránime. Jediné, čo vieme, tak je, že sme v tom s Orbánom. Lenže takto sa suverénna zahraničná politika nerobí.
A okrem toho, že to je teda urážkou všetkých tých diplomatov a diplomatiek, ktoré doteraz pôsobili v zahraničnej politike a ktoré skutočne bránili záujmy Slovenska, hájili ich, tak teraz je to také veľmi lacné, slabošské a pokrytecké, pretože ak si tu niekto myslí, že suverénna zahraničná politika znamená, že budeme sedieť v kúte s Orbánom, tým tzv. enfant terrible, ako ho volajú v Európskom parlamente vrátane teda jeho bývalej frakcie EPP, tak, tak jednoducho nedosiahneme nič.
Suverénna zahraničná politika znamená, že si s veľkými, mocnými Francúzmi, Talianmi, Nemcami sadneme za jeden stôl, a hoci sme malá krajina, tak sa tam budeme snažiť presadiť niečo z tých našich záujmov pre občanov a občianky tejto krajiny. A to sa skutočne nerobí tak, že sedíme v kúte a dupeme nôžkami, lebo ani samotný Orbán doteraz nič nikdy si takto nevydupkal, a nemyslím si, že toto je cesta, ako brániť záujmy.

Ďakujem pekne aj za dobre mienené rady. Budem na to pamätať, pán Blaha.
A teda všimol som si vo vašej faktickej poznámke, že teda pod politickú kritiku spadajú aj herci, to som nevedel, že politická kritika môže smerovať aj na hercov, takže rozširujem si tú definíciu.
A viete čo, že podľa mňa je v tom symbolika v tých vlajkách, že tam nemáme len jednu alebo jednu vyššie, druhú nižšie, že, že sú tam, že sú tam dve vedľa seba. Ak chcete, tak môžete si tam obhájiť ten národný záujem, že naša je vždy vľavo, viete, a u nás sa teda číta a píše zľava doprava, tak to môžete brať tak, že teda najprv príde na tú slovenskú a potom na tú európsku. Ale je to nejaká symbolika toho, že sme súčasťou nejakého spoločenstva.
A vidíte, to je jedna myšlienka, čo som vám chcel povedať ešte v tom, v tom samotnom príhovore, že tie demarše proti tomu Mečiarovi k nám prichádzali v čase, keď sme neboli súčasťou toho spoločenstva. Vtedy sa dalo normálne hovoriť, že čo sa nám to staráte do našich vecí, veď nie sme v jednom klube. Teraz sme v jednom klube, sme v jednom spoločenstve s tými inými krajinami Európskej únie. O to relevantnejšie je, keď sa zástupcovia, ľudom volení zástupcovia týchto krajín v Európskom parlamente majú potrebu vyjadriť k nejakému dianiu, ktorú jeden člen toho klubu presadzuje. Tak chápem, že, že spôsob vašej diskusie, alebo prezentovania názoru je, že teraz vy si zvesíte tú európsku vlajku, lebo sa chceme asi tváriť, že nie sme súčasťou, súčasťou toho, toho klubu a necháte si tam len tú slovenskú, ale ja si myslím, že to je také, také lacné vlastenectvo. Viete, že to ozajstné vlastenectvo je, že viete nejak sa zastať nejakého odborného postoja aj v tej Európskej únii, že viete niečo odborne vyargumentovať, netlačíte to cez skrátené legislatívne konania napríklad a podobne.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja teda vôbec nebudem osobná. Poďme sa baviť vecne, ale prosím vás, diskutujme. Ja som stále nedostala odpovede na všetky tie otázky, na tú konštruktívnu kritiku, ktorú som zopakovala aj po tých dvoch mesiacoch, čo som to hovorila v rozprave, vo faktických poznámkach – a proste stále z vašej strany nič. A dnes som to zopakovala, a vy sa, vy ste sa vo vašich reakciách na mňa opäť len zaoberali tým, čo vás zaujíma, a síce nejaké televízne relácie a podobne.
Ale teda poďme sa vrátiť, ako aj kolega Hargaš, k tomu, že prečo vaša novela ohrozuje čerpanie európskych peňazí, prečo tým pádom vy poškodzujete nielen dobré meno, ale vôbec budúcnosť tejto krajiny. Prečo, prečo je to tu ohrozenie jednoducho.
A síce napríklad táto novela znižuje trestné sadzby plus zavádza drastické znižovanie premlčacích dôb. Tieto majú negatívne dopady na ochranu finančných záujmov EÚ. Tak mohli by ste mi vysvetliť, ako ste sa vysporiadali so všetkými tými výčitkami, ktoré vám Európska komisia niekoľkokrát v listoch jednoducho predstavila. A či už nám teda nehrozia momentálne žiadne sankcie, keď sa už máme baviť večne... vecne, tak ako to spravil aj kolega Hargaš.
Takisto ma veľmi zaujíma, že čo po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry ideme robiť so všetkými tými vzťahmi, ktoré mala Európska prokuratúra či už teda s prokurátormi na Úrade špeciálnej prokuratúry, ale napríklad aj s NAKA, ktorú dnes nám tu minister vnútra tiež povedal, že plánuje zrušiť, takisto vzťahy EPPO so súdmi, no a, samozrejme, aj ďalšie výčitky, ktoré vám tu Európska komisia niekoľkokrát zopakovala a ktoré neboli doriešené ani tými pozmeňovacími návrhmi. Však bavme sa o tom kľudne, nebuďme osobní. Ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)