Videokanál klubu

Takže, vážené dámy a vážený páni, si myslím, že som tu tento týždeň asi piatykrát, ak to správne rátam. Bol som trikrát vo výbore a musím vyjadriť trošku sklamanie nad, aj nad týmto plénom. Priznám sa, že tento zákon, a myslím, že pán minister Ráž si to uvedomuje, je najväčší hospodársky zákon, ktorý prišiel do tohto pléna v tomto volebnom období. To je reálny zákon, ktorý môže ovplyvniť životy ľudí na tom východnom Slovensku, na tom južnom Slovensku, na tom Slovensku, kde ste v zásade, máte svojich voličov, respektíve ste tam v jemnej väčšine. A takýto dôležitý zákon proste tu skoro nikto nepripomienkuje, sorry, SaS-ka, ale že strana ekonómov, vás tu proste supluje Ondro Dostál, technológ parlamentu. Ja som myslel, že proste sa naozaj vyjadríte k niečomu, čo naozaj na cezvolebne ovplyvní Slovenskú republiku ekonomicky.
Preto som takisto nahnevaný, lebo za posledné dva dni sme tu mali legislatívu, ktorá prišla v jednej forme a za 24 hodín sa vlastne doplnila o niekoľko strán, možno desiatok strán, nerátal som to, lebo to bolo vytlačené ekologicky, oceňujem. A my sme si ako opozícia, ktorá sme to dostali 10.23 h do emailu, mali naštudovať 31 pozmeňujúcich návrhov. Myslím si, že to extrémne nefér nielen voči nám, chápem, že nás ako keby beriete, že povinná, povinné zlo, ale aj voči občanom, ktorých zastupujeme. Špeciálne keď sme, ako hovorím, k tejto veci chceli a vystupujeme veľmi konštruktívne, nevyťahujeme tam žiadnu ideológiu, žiadne proste nejaké veci koalícia-opozícia, ale chceme, aby tento zákon slúžil Slovensku najbližších 20-30 rokov, aby sme konečne prekonali tú brázdu, ktorá nás proste delí od tej vyspelej západnej Európy, lebo v skutočnosti sa nám rozširuje a nie skracuje.
Prečo sme takí upodozrievaví voči tomu, čo predkladáte? Znova som vám to povedal na výbore, aj teraz, ja nemám nejaké ako keby že podozrenia, že vy to budete nejak zásadne zneužívať, ale viem, že čo ste za partia, teda viem, že proste viete, proste celok hodnotíte podľa jeho najslabšieho článku, v tomto prípade podľa jeho najslabšieho morálneho článku, a nemusím ísť ani do detailu, koho tým myslím, a keď vy si budete rozhadovať, že ktorý 50-miliónový projektík dáte, tak každý predseda, okresný predseda SNS sa prihlási a povie, však aj nám daj, lebo ti nepodporíme tento zákon, tento zákon. Však to vládnite 79 poslancov ako keby že väčšina, však to je najmenšia väčšina v parlamente od vzniku Slovenskej republiky. Dovolím si tvrdiť, väčšina s najmenšou legitimitou. A vy tu teraz si budete schvaľovať, vláda podporená 79 poslancami, zákonodarstvo, ktoré má ovplyvňovať túto krajinu najbližších 20 rokov, do najbližších 20 rokov, kedy nieže už nebudeme doháňať, ale kde sa budeme snažiť, aby sme sa nevzďaľovali od tej úspešnej nielen západnej Európy, pozrite sa, čo robia v Poľsku. Ja som z Popradu a niekedy v Poľsku, teda v Poprade sa hovorilo, pozerali sme tak ako kebyže zvysoka na tých Poliakov, že á, Poliaci, šme... a neviem čo, teraz vlastne Poliaci nám utekajú no míľovými krokmi.
Znova spomeniem v tomto pléne takú jednu průpovídku, keďže ja si pamätám, aj Ondro si pamätá, viacerí sledujeme tú politiku dosť dlho, Vladimír Mečiar povedal normálne v relácii ako neskúsený ešte v tom období v medzinárodných vzťahoch, povedal, že keď sa nám ten náš plán podarí, tak budeme ako Švajčiarsko a keď sa nám nepodarí, tak budeme ako Rumunsko. Vtedy mu Milan Kňažko pripomenul ako minister zahraničných vecí ešte vtedy nesamostatného Slovenska, že Rumunsko je krajina a nie nadávka. Momentálne sa stalo to, že tento rok to Rumusko predbehlo Slovensko aj v životnej úrovni, aj v raste HDP a tak ďalej. Prečo? Lebo na strategických veciach si opozícia aj koalícia v tej krajine, socialisti aj konzervatívci, Maďari aj Turci, aj všetkých, ktorých tam majú, si povedali, že na tomto sa ideme zhodnúť a na tomto my budeme proste stavať krajinu pre naše deti. A vy toto zase beriete ako opportunitu, proste si niečo ušolíchať, porozdeľovať Dankovi, tomu, onamu, ja neviem, aké to máte platformy z tých vašich stranách, aby každý bol spokojný na štyri roky a tým pádom, sorry, ale ja to, môj kolega Števo Kišš hovorí o dôchodkoch, ja to hovorím o tomto, prežierate budúcnosť východu, juhu Slovenska tým, že proste idete narýchlo rozhodovať, čo sú strategické investície.
A ja vám napríklad, pán Vážny, naozaj, úprimne vám neprisudzujem zlý úmysel, naozaj si to myslím, že proste že chcete, ako sa hovorí na východe, keď už o tom východe hovoríme, zrobiť tak, žeby dobre bolo. Lenže to sa proste nedá urobiť za dva dni, choďte sa pozrieť do Japonska, akú tam majú infraštruktúru. Proste oni 80 % rozmýšľajú, 20 % času robia. My na Slovensku 20 % rozmýšľame a 80 % robíme, ako táto koalícia má zákon, 12-krát ho prerába, aj ten, čo má v skrátenom legislatívnom konaní ešte prerobí za 48 hodín. Ja by som sa, priznám sa, a teraz apelujem na vašu, ako by som to povedal, česť a (reakcia z pléna), ale ja som kľudný, ja nemám problémy so srdcom naozaj, ja som úplne, ja to beriem ako pred bicyklom, ja som taký vždy, len ma slabo poznáš. Takže, takže, kde som to bol, pripomenieš mi? (Reakcie z pléna.)
Takže apelujem na česť a na zodpovednosť voči krajine, viacerí ste tu už aj dedkovia aj, aj možno babky a tak ďalej, máte vnúčatá, ktoré chcete, aby žili v tejto krajine, to znamená, že budujte infraštruktúru premyslene, bez koaličných nejakých dohôd, bez tých, ktorí tu vlastne ani nie sú, ktorí, ktorým musíte rozdávať projekty, hej, že to je to, pozrite si, kto je v tejto sále. PS-ko, normálne, že tí, ktorí proste neviete, ako my fungujeme, že vlastne s kým sme dohodnutí a tak ďalej, každému z týchto žien, mužov záleží na tejto krajine, preto tu sedia, aj keď sa nezaujímajú o ekonomiku, aj keď sa nezaujímajú o, ja neviem, diaľnicu alebo o dopravný úrad a podobné veci, ktorým sa akože nudný zákon zaoberá. Je to veľmi dôležitý zákon a je naozaj že do veľkej miery hanba, že takým dôležitým zákonom sa zaoberáme 48 hodín a tým Trestným zákonom, ktorý sme to už tisíckrát povedali a kde majster slova Robert Kaliňák nás poučoval, ako by sme sa my mali poučiť, že proste zbytočne sme brzdili ekonomiku tejto krajiny, lebo by, už dávno by to bolo, keby sme my vlastne ten Trestný zákon, ktorý už aj teraz sa naučili, Česi ho prijímali, prijímali ju tak, že proste mohli sme robiť nejaké iné veci.
Takže, prosím vás, urobte, urobte si proste poriadok v prioritách aj politickej strany, aj vládnej, aj opozičnej časti sály a poďme sa baviť a dajte nám aspoň ten víkend, ja si myslím, ja si myslím, že my sme sa zachovali férovo, keby sme chceli, tak pán Ráž to nemá schválené dnes, naozaj. Boli by ste smutný cez víkend a tak ďalej, ale urobme to tak, že ja vám dám, ja vám dám takú džentlmenskú výzvu, že spravte to tak, vystúpte proste normálne v debate, dajme si víkend, ja si preštudujem tých 31 návrhov, porozprávame sa so Sorošom a so všetkými, že či nám to bude schvaľovať a proste v pondelok alebo v utorok si normálne že v kľude povieme, že či ten zákon je dobrý, alebo nie, a ja vám sľubujem, že PS-ko sa k tomu postaví tak, že sa kľudne nemusí hlasovať proti. Džentlmenská výzva, ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ja keď pozerám na ten návrh zákona alebo na túto vec ako takú, treba uznať, že napriek zapracovaniu mnohých pripomienok a napriek teda mnohých kompromisom, ktoré sa tu podarili uskutočniť, stále ostáva v návrhu viacero sporných bodov, alebo možno takých vágnejších bodov. Mne ako človeku zo samosprávy alebo človeku, ktorý sa venuje dlhodobo samosprávam, tam, nechcem povedať, že prekáža, ale trošku mi, trošku mi vadí, že stále sa hovorí viac o diaľniciach a menej o železniciach, ktoré sú podľa mňa nemenej dôležité v tomto smere a mali by sme ich dávať na rovnakú úroveň, čo sa týka tej dôležitosti, mali by sme ich spomínať prinajmenšom tak často ako tie diaľnice.
A druhá vec, možno technicko, technická, tak nie úplne mi sedí, tak ako sa píše aj v dôvodovej správe na strane 11, že my tam v podstate stavby vodovodov a kanalizácií, o ktorých by sa tiež mimochodom mohlo hovoriť častejšie a precíznejšie v tomto smere a horlivejšie, tak ich jednak ste skategorizovali aj medzi stavby energetickej infraštruktúry, aj medzi vodohospodárske stavby, sú na obidvoch miestach. Tu by si možno bolo treba vybrať, že teda či ich budeme považovať za stavby energetickej infraštruktúry, alebo za vodohospodárske stavby. Ja sa prikláňam skôr k tým vodohospodárskym stavbám, pretože jednoducho kanalizácie, vodovody mi úplne nesedia medzi, medzi plynové zariadenia, medzi tepelné zariadenia a ropovody a produktovody. Ale tak to sú už také nuansy, o ktorých sa dá debatovať a ktoré sa dajú cizelovať. Takže toľko asi v... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, Števo, videl som, že pán minister krútil hlavou pri tom, ako si to rozprával, takže predpokladám, že má na to iný názor, ale opäť teda len výzva, že by bolo fajn sa o tom porozprávať v rámci, v rámci rozpravy, hej. Že keď to, že keď už ten zákon je tlačený cez skrátené legislatívne konanie, ja myslím, že včera, včera ráno to bolo? Včera ráno to bolo, keď sme rokovali o skrátenom legislatívnom, alebo v utorok ráno, to je jedno, jeden deň hore-dole, akoby že dať si dva dni na to, aby sme nejaký zákon zhodnotili a keď sa ešte počas jazdy mení pätnástimi pozmeňovacími návrhmi v rámci výborov, tak sme si dovolili prihodiť šestnásty. Ale o to viac by bolo fajn sa o tom reálne porozprávať, že aký je teda váš názor na to, čo spomínal kolega Kišš, že teda ministerstvá sami si budú vyhlasovať investície za strategické, rozumej, pôjdem cez ľahšie procesy, to bude svietiť tomu ministrovi. A zároveň si teda sami teda zhodnotia, že či tie projekty sú dostatočne dobré na to, aby boli strategickou investíciou, sami, tak samozrejme, že každý si vychváli ten svoj projekt, že ten je najlepší a ten by mal byť určite navrchu tej kôpky strategických investícií. No nedáva to úplne zmysel.
Čiže tak ako som apeloval na systém bŕzd a protiváh pri tej skladbe Úradu pre verejné obstarávanie a nezasahovanie do rozdelenia moci v štáte, tak aj tu je nejaký systém bŕzd a protiváh, kde ja som bol úradník a tu kolegu Kišša sme, nemôžem povedať, že by sme milovali, nemôžem to povedať, pri niektorých prípadoch, ale, ale na konci (reakcia z pléna), preto tu máme už pána Štefunka medzi nami, ale na konci dňa to spôsobovalo, že aj my sme boli nútení zamyslieť sa nad tým, že či hľadáme naozaj najefektívnejšie riešenie. A to boli rádovo menšie projekty ako za 50 mil., ako to vy navrhuje. Tak tam by som si to naozaj vyžiadal, aby, aby to videli štyri oči a nie len dve ministerské.
Ďakujem pekne.

Vďaka za slovo a súhlasím, kolega Hargaš, a potvrdzujem, že som sa pýtal na zmenu v prípade nominácie podpredsedu ÚVO na výbore pre poľnohospodárstvo a životné prostredie. Argument pani štátnej tajomníčky Žilákovej bol zvýšenie efektivity, plus tiež dodala, že predseda, samotný predseda je tiež dnes vyberaný vládou, len zabudla dodať, že predseda je vyberaný po verejnom procese, po verejnom vypočutí, nie svojvôľou úradu vlády, čiže keď som sa dopytoval na transparentnosť, nijako sa nezmenilo to podozrenie, že tu môže ísť o jasné podkopávanie nezávislosti úradu, čo teda sa nestáva v prípade tejto vlády po prvýkrát. A to, že to nie je ani vysvetlené v dôvodovej správe, tak to tiež hovorí samo za seba. A ja sa teda neviem ubrániť pocitu, že predkladatelia akosi tak naivne verili, že si to nikto nevšimne, a preto som vďačný tebe, Ján Hargaš, že si si to všimol a na to upozornil.
Ďakujem.

56.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Správne si zdôraznil, pán kolega Hargaš, že opäť raz sme svedkami zásadu výkonnej moci do zákonodarnej moci a do kompetencii Národnej rady. A my toto tak pozorujeme už polroka, že táto vláda sa natláča do všetkých, do kompetencií všetkým zložkám. Súdnu moc chce ovplyvňovať, zákonodarnej moci okliešťuje zodpovednosť a kompetencie, ale potom keď príde na to, aby, keď sa pýtame na kompetencie a keď príde na vysvetľovanie zodpovednosti, tak ukazujú prstom na Progresívne Slovensko, na predchádzajúcu vládu, už na pána Ódora, ktorý už ani nie je vo vláde, tak neviem, táto vládna kompetencia, vy ste ako také, také deti, ktoré chcú mať všetky hračky, s nikým sa nechcú podeliť, ale potom sa s nimi nevedia hrať. Už skúste, skúste v rámci svojich kompetencií konečne začať plniť tie úlohy, ktoré máte, a prestaňte si brať viac, ako vám ústava ponúka.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň, kontrolný výrob pre kontrolu VS zasadne dnes o 12.15 h, miestnosť 71. Dokumenty na preštudovanie sú k dispozícii už teraz. Vďaka.

Ja naozaj ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a naozaj len kratučko. Vždy keď je kompetenčný zákon v pléne, treba sa mať na pozore, takže sme v prvom čítaní, takže len vyjadrujem záujem, že máme sa na pozore a budeme sledovať aj nejaké prípadné pozmeňováky vo výboroch a poslanecké.
A hneď teda tá prvá vec na diskusiu, akože všetko ostatné ja chápem, že ako bol teda ustanovený ten predošlý úrad podpredsedu vlády, že to nebolo úplne najšťastnejšie legislatívne riešenie, takže chápem, že gro toho zákona je nejaké vyčistenie týchto, týchto kompetencií a vzťahov. Ani nieže kompetencií, ale skôr toho legislatívneho postavanie alebo právneho postavenia úradu. Ale tie zahraničné cesty štátnych tajomníkov a predsedov ústredných orgánov štátnej správy ma zaujali. Teda najmä v kontexte toho, že máme niektorých štátnych tajomníkov, ktorí nám tu pobehujú po lesoch na štvorkolkách a poletujú kade-tade ponad národné parky.
Čiže len otázka, ktorú snáď do druhého čítania aj vyriešime, že či tento zoznam pracovných ciest potom bude aj nejak zverejňovaný ministerstvom zahraničných vecí, pretože, samozrejme, keď vláda schvaľuje zahraničné cesty členov vlády, tak je to verejne dohľadateľná informácia, aby nám to teda páni štátni tajomníci, keďže majú tendenciu pobehovať nám v priestoroch, kde by úplne pobehovať nemali, tak aby nám nezačali pobehovať aj v zahraničí, tam, kde by nám pobehovať možno to nebolo želateľné.
Takže či to bude nejak verejne dohľadateľná informácia, alebo to budeme musieť nejak dolovať infožiadosťami potom z ministerstva zahraničných vecí. To asi nie je ani teraz na debatu v rámci pléna, len teda do druhého čítania, dúfam, že to vyriešime.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja na začiatku by som iba chcela reagovať, na to, čo tu odznelo a síce, že dúfam, že toto nie je len nejaké opatrenie, ktoré má ľuďom a konkrétne teda ženám, ktoré sú obeťami alebo preživšími násilia vrátane toho sexuálneho násilia a v najhorších prípadoch znásilnenia, ukázať, že predsa len pre ne vláda niečo robí a že sme nemuseli mať takú nechutnú diskusiu, aká tu prebehla počas tej novely Trestného zákona iba kvôli tomu, aby sme sa dopracovali k pomoci týmto ženám. Takže verím, že to nie je len akási záplata, ale že to skutočne vychádza z tej vôle pomôcť organizáciám, ktoré týmto ženám pomáhajú, pretože je tu teda konečne politická vôľa.
V tejto rozprave by som sa chcela oprieť hlavne o analýzu organizácií Fenestra a OZ Hana z júna 2023, ktorá je komplexnou správou súčasného stavu ochrany, pomoci a podpory žien zažívajúcich násilie, ale aj o rozhovory, ktoré som absolvovala s organizáciami vrátane teda týchto bezpečných domov.
V správe organizácie hovoria o tom, ako politiky štátu by mali vychádzať z reálnych dát a poznatkov z praxe. Aj preto by som vám chcela tak veľmi v skratke načrtnúť, ako momentálne vyzerá ten prístup k podporným službám. Keď si porovnáme roky 2023 a rok 2012, tak v roku 2012 malo Slovensko deväť špecializovaných poradenských centier a len dva bezpečné ženské domy. Dnes je to 28 poradenských centier, 13 bezpečných ženských domovov a pribudla tiež nonstop národná linka pre ženy zažívajúce násilie. Zlepšilo sa aj geografické zastúpenie týchto služieb, aj keď stále existujú regióny, kde ženy jednoducho nemajú prístup k špecifickej pomoci. Ja konkrétne som z Banskobystrického kraja a ja som sa stretla len s jediným bezpečným domovom, síce, teda s jedinou organizáciou, ktorá pokrýva celé stredné Slovensko. A to je skutočne málo, hlavne keď sa pozrieme na správy generálneho prokurátora, ktorý hovorí, že práve stredné Slovensko, neviem z akého dôvodu, je krajom, kde je najväčší problém s rodovo podmieneným násilím.
Problém, hlavný problém je v absencii kvalitného legislatívneho rámca, ktorý by definoval krízové a dlhodobé podporné služby pre ženy zažívajúce násilie vrátane ich detí, samozrejme, a nastavil aj ich financovanie. Súčasné nastavenie je také, ako som už načrtla veľmi stručne aj v rozprave o SLK, a síce je také, že je založené na tom, že fungovanie a financovanie týchto podporných služieb je čiastočne upravené vo viacerých zákonoch a ich činnosť podlieha udeleniu často aj dvoch-troch a viac akreditácií rôznymi ministerstvami. Teda nemáme jedno ministerstvo, ktoré by bolo kompetentné, jeden zákon, ale tie organizácie musia jednoducho nejakým spôsobom hľadať v tých zákonoch, čo, kde môžu čerpať na ktoré služby sa môžu obrátiť.
Tá správa, ktorú som citovala, hovorí jasne. Finančných mechanizmov je čo do počtu pomerne dostatok, všetky sú však nesystémové, negarantované a neudržateľné. Mimovládne organizácie poskytujúce špecifické podporné služby sa snažia dlhodobo prežiť v chaotickom systéme, kde teda musia takto žonglovať medzi rôznymi formami pomoci. Podmienky financovania pre mimovládne organizácie sú v porovnaní s financovaním štátnych a verejných organizácií diskriminačné. Financovanie je fragmentované a potvrdzuje dlhodobú odkázanosť Slovenska na zahraničných verejných zdrojoch. V dôsledku nedostatočnej štruktúry, výškových limitov a náročnosti dokladovania poskytujú poradenské pracovníčky niektoré služby zadarmo. A ja som sa skutočne, keď som sa rozprávala s týmito organizáciami, tak som videla zväčša ženy teda, ktoré tam pracujú, ktoré sú skutočne odhodlané, avšak už ľudsky jednoducho vyčerpané, pretože pokrývajú často rôzne, alebo teda suplujú rôzne aktivity, ktoré by mal vykonávať štát alebo aspoň dobre financovať, a jednoducho to sa nedeje a musia to robiť vo svojom voľnom čase a práve preto, že sú také oddané tejto oblasti, tak to aj naďalej robia, avšak skutočne cítia vyčerpanie.
Mimovládne organizácie prežívajú vďaka ich schopnosti fungovať v tomto chaotickom systéme a nie vďaka nemu. Všetky finančné mechanizmy sú navzájom doplnkové, chýba základ, ktorý by pokryl náklady na napĺňanie minimálnych štandardov. Nízka absorpčná možnosť čerpania financií nie je spôsobená organizáciami, ale neadekvátne nastavenými podmienkami čerpania. Čiže v nejakej takejto schéme si viete predstaviť, ako fungujú tieto mimovládne organizácie. Čo z toho vyplýva? No, jedným z dôsledkov tohto stavu je, že financovanie špecifických podporných služieb pre ženy je jednoducho roztrieštené a nesystémové. Podľa slov Barbory Holubovej, odborníčky na rodovú rovnosť, sa tak stáva, že až 20 až 60 % času, ktorý by neziskové organizácie mohli, alebo teda mali za normálnych okolností venovať práve tej podpore a práci s osobami, ktoré zažívajú násilie, a ich deťom, musia, naopak, vypĺňať, musia, naopak, venovať vypĺňaniu rôznych reportov alebo projektov a hľadaním financií. A presne to mi potvrdili teda tie organizácie aj počas stretnutí a je skutočne veľmi smutné, že nemajú len teda nedostatočné financovanie, ale sú aj ľudsky poddimenzované a že napríklad v organizácii, kde je sedem zamestnancov alebo zamestnankýň, je jeden človek špeciálne vyčlenený na hľadanie a zabezpečovanie financovania. Namiesto toho by mohli mať takéto organizácie jedného človeka naviac, napríklad detského psychológa. Aj preto by prioritou štátu malo byť priniesť systematické riešenie vrátane vytvorenia jedného komplexného legislatívneho rámca a udržateľného mechanizmu financovania pre špecifické podporné služby. Myslím, že už stačilo takých tých rôznych injekcií, ako sme tu mali aj za minulej vlády, keď sa nejaké financie uvoľnili počas covidu zo špeciálnej rezervy premiéra a toto sa jednoducho nemôže diať, my musíme skutočne nastaviť ten systém tak, aby tieto organizácie nielen prežívali, ale hlavne aby mohli žiť a vykonávať tieto veľmi dôležité služby.
Toto však tento zákon nerobí, a teda neprináša to systémové riešenie, nevytvára jeden, jeden komplexný legislatívny rámec, avšak vnímame ho ako akési provizórne riešenie, kým ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny príde so skutočným a efektívnym zákonom. My v Progresívnom Slovensku sme pripravené pomôcť s jeho tvorbou, nakoľko už máme takýto zákon pripravený. Ja teda nie som členkou sociálneho výboru, ale kolegyňa Petrík mi spomínala, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny bude pripravovať takýto návrh zákona spoločne s ministerstvom spravodlivosti a malo by sa tak stať zhruba do roku 2025. Ja dúfam, že by sa možno mohlo nájsť takéto riešenie aj skôr, pretože je skutočne potrebné presne kvôli tomu, čo uvádzate aj v dôvodovej správe k SLK, pretože keď je toto financovanie nedostatočné, teraz konkrétne teda hrozí to, že tieto organizácie prídu o nórske fondy, avšak vieme, že celkovo sú veľmi finančne poddimenzované, tak dôsledkom toho je nedostatočná aj poskytovaná pomoc a tým pádom sa aj naďalej porušujú ľudské práva.
Túto oblasť v našom klube PS nevnímame ako miesto, kde si máme porovnávať farbu politických tričiek, jedná sa o pomoc, ktorá ani tak nie je tak pomocou tým organizáciám, ale hlavne všetkým tým osobám, ktoré sú obeťami a preživšími násilia a musia tieto podporné služby vyhľadať. A tu si myslím, že by mala ísť politika bokom, preto tento zákon, ktorý síce nerieši ten problém vo svojej komplexite, podporíme. Tie organizácie a hlavne všetky tie obete ho, samozrejme, potrebujú.
Zároveň na záver mi dovoľte dodať, že by som si veľmi priala, aby sa rovnako ako sa my veľmi konštruktívne staviame napríklad k tomuto zákonu, rovnako konštruktívne stavala aj koalícia k našim zákonom, napríklad keď navrhujeme nejaké legislatívne riešenia v oblasti rodovo podmieneného násilia, pretože ako aj my teraz dokazujeme tým, že tento zákon podporíme, tak to je skutočne oblasť, kde by sme sa nemali pozerať na to, že z akej politickej strany sme, ale komu ten zákon má pomôcť. A musí pomôcť.
Takže ďakujem veľmi pekne a ako som už povedala, tento zákon podporíme.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja budem na záver alebo už pri tomto druhom čítaní veľmi-veľmi vecný a veľmi stručný.
Aby som to zhrnul, jedná sa tu teda o to, že samosprávy, mestá, obce, kraje majú tento rok dostať z DPPO mestá a obce 236 mil. a kraje 101 mil. a z týchto 236 zostáva 157 mil. pre mestá a obce a 67 mil. pre kraje. Obidve tieto tranže, ktoré im mali postupne nabiehať počas celého roku, dostanú teraz do konca mája ´24.
Druhá časť toho zákona sa týka rezervného fondu, resp. toho, že ho budú môcť využiť samosprávy aj na bežné výdavky.
Progresívne Slovensko podporilo túto vec v prvom čítaní, pretože tak ako, pretože tvrdili sme, že v tomto prípade naozaj ide o kritickú chvíľu, kritický okamih a aj záplata je lepšia ako diera v nohaviciach. Zároveň na druhú stranu ale hovoríme a každý deň budeme opakovať, že potrebujeme koncepčné, že potrebujeme systémové a že potrebujeme predvídateľné a dlhodobé financovanie a riešenia pre slovenské samosprávy. K tomuto teda vyzývam aj vládnu koalíciu a ich predstaviteľov. My v Progresívnom Slovensku, ale verím, že aj ostatné opozičné strany majú záujem o slušný, normálny, kultivovaný dialóg, o ktorý sa tu od začiatku pokúšame.
Na záver, mrzí ma, že dnešný výbor pre regionálny rozvoj a verejnú správu bol neuznášaniaschopný a nebol na ňom ani jeden jediný koaličný poslanec. Dnes sme sa tak už po tretíkrát, pretože začalo to minulý týždeň, pokračovalo to, myslím, že v pondelok a bolo to zavŕšené dnes, tri výbory pre regionálny rozvoj a verejnú správu a tomuto, tejto štvrť miliarde pre samosprávy, sme sa nevenovali ani jednou jedinou vetou. To ma mrzí a na to neexistuje asi zo strany vládnej moci žiadne legitímne ospravedlnenie.
Ešte raz opakujem, Progresívne Slovensko stojí za všetkými samosprávami aj za starostami, aj za primátormi, ale bude tvrdošijne bazírovať na systémových, koncepčných, dlhodobých a predvídateľných opatreniach a riešeniach, nie na takýchto malých záplatách, na takýchto, na takomto šití horúcimi ihlami, pretože dlhodobo sa takto fungovať nedá.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
No, my sme doposiaľ nepočuli ani jeden, nieto ešte tri alebo päť, ako spomenul kolega Dej, benefity, ktoré by to malo priniesť, tento návrh alebo táto novela, slovenským samosprávam, slovenským mestám a obciam. Verím tomu, že možno v záverečnej reči pána ministra sa dozvieme, pretože tie benefity tu nevidíme a nevidia ich ani samosprávy, ani jednotlivé združenia, či už regionálne, alebo celoslovenské, ktoré samosprávy zastupujú.
Vieme, a to treba prízvukovať, že tento zákon alebo táto novela vznikla z pera pána poslanca Mažgúta, pána poslanca Erika Kaliňáka, a vieme, že vznikla proti bratislavskému primátorovi Vallovi. Tu však, pán minister, by som vás chcel poprosiť, ak budem mať tých pár sekúnd ešte na záver, aby ste skúsili prehodnotiť, že či toto je naozaj to správne riešenie, pretože ubližuje prakticky každej jednej samospráve na Slovensku, neprináša žiadne benefity a naozaj nebol by to dobrý začiatok, aký, ako by ste mali vstúpiť do tohto súboja.
Takže skúste to, prosím vás, ešte prehodnotiť, stále je čas sa o tom baviť a naozaj to možno odsunúť na neskôr alebo ideálne na nikdy.
Ďakujem.