Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Gábor, veľmi dobrý argument podľa mňa, teraz myslím, s pani Jaurovou. My sme mali, ja som kedysi robil v takej neziskovke Slovensko digital a veľmi nám záležalo na tom, aby sme boli politicky neutrálni a my sme to volali že test s Kaliňákom, keď nás napríklad nejakí vtedajší opoziční politici zavolali na nejakú akciu, tak sme si dali test s Kaliňákom, že keby nás Kaliňák zavolal, čiže by sme tam išli. A takto sme si tak nejak držali tú, tú nestrannosť a myslím, že ten tvoj argument aj padol na úrodnú pôdu, lebo ja som tak sledoval pána Michelka a pri tej predstave tak zvážnel nejak (smiech v sále) a myslím, že to naňho doľahlo, tá predstava, že aha, to sa vlastne môže stať.
A zároveň je v tom trochu taká, taká, taká nekonzistencia argumentu, o chvíľu tu budeme rokovať o neziskových organizáciách, ktoré chce táto vláda nejakým spôsobom označovať, tak pri nich teda tvrdíme, že sú zaujatí, pri rade, ktorú bude kreovať ministerstvo kultúry, tvrdíme, že tá nebude zaujatá, je to veľmi zvláštne, že mne to príde, že teda zaujatosť vyhodnocujete veľmi, veľmi selektívne.
A druhá vec, čo by som k tomu chcel povedať, aj ty si to naznačoval, že nie je len dôležité, ako veci sú, ale aj, ako sa javia. A pri viacerých zákonoch tu máme debatu o nezávislosti inštitúcií a teraz budeme v utorok rokovať o zákone o verejnom obstarávaní, kde pán Raši povedal, že teda on robí tie zmeny s prezumpciou neviny, že s prezumpciou toho, že všetci budú čestní v tých konaniach, ale sama táto vláda nás už pol roka presviedča o tom, že to tak nebude. My, to, to nie je, že my sme si to vymysleli a domnievame sa. Vy každým týždňom dávate nám dôvod sa domnievať, že jednoducho tie kroky, ktoré robíte, nevedú k nejakému upokojeniu atmosféry na Slovensku, nevedú k nejakému férovému, férovému prístupu voči všetkým rovnako. Čiže to nie je domnienka, to je jednoducho fakt vychádzajúci z vášho správania... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci. No už keď ma tu pán Grendel pasoval do role ministerky, tak asi sa k tomu musím vyjadriť.
Viete, no ja si myslím, že to, čo ste spomínali teda, že keď ja by som teoreticky bola ministerka, ja by som tam nejakých iných ľudí nominovala. No problém je, že pán Michelko sa spolieha na moju etiku a profesionálnu česť, že ja by som to vlastne neurobila, hej? Že to sú tie argumenty nelegislatívnej povahy. No len problém je, že nie každý má takú profesionálnu česť a my vidíme, ako vyzerajú tie nominácie. Čiže ako ste veľmi správne podotkli, my nemôžme zákony tvoriť tak, že sa spoliehame na to, že tí ľudia sa budú nejakým spôsobom správať, pretože oni sa vo väčšine prípadov tak nesprávajú.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja iba, pardon (rečníčka rukou zavadila o mikrofón). V reakcii na to, čo tu zaznelo od pána Michelka, že ja už som viackrát od vás počula ten argument, ktorý je pre mňa nepochopiteľný, že vy vlastne svoje legislatívne návrhy zdôvodňujete argumentami nelegislatívnej povahy. To znamená, že vy navrhnete do zákona, že ministerka nominuje nominantov do rady fondu a potom to odôvodňujete tým, že však by hádam ministerka nebola taká hlúpa a nenominovala tam zlých nominantov. Ale to tak nefunguje legislatíva. Proste legislatíva funguje tak, že čo tam je napísané, tak to platí, a my teda vidíme, ako pani ministerka nominuje ľudí kade-kde, akých ľudí a na základe akých argumentov. Takže už dupľom nemáme žiadnu dôveru k tým nelegislatívnym a k externalitám, na ktoré vy sa odvolávate.
A druhá vec je, čo sa týka toho, že, že tu nejak chceli ste diskusiu a tá neprebehla, no. My dvaja sme teda strávili veľmi veľa času spolu v televíznych diskusiách. Ja som sa s vami jedného času stretávala pomaly viac, jak s mojím manželom a, a, bohužiaľ, tá diskusia mala prebiehať pred tým, než ste prišli s týmto návrhom do parlamentu, alebo mala prebiehať medzi prvým a druhým čítaním, lenže očividne vy ste si to neprediskutovali ani so svojimi koaličnými partnermi, ktorí potom chodia za mnou a pýtajú sa ma, že ako by sa to dalo urobiť inak, hej? Čiže, čiže skúsme možno sa vrátiť tam, kde sme to urobili zle, a skúsme možno to vylepšiť a urobiť to tak, aby sme všetci na to boli hrdí.
Ďak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobrý deň, kolegovia, kolegyne, pán predsedajúci. Tak, pán Malatinec, ja tu budem za tých neúspešných žiadateľov tiež, myslím, že sme tu asi aj viacerí a dokonca budete prekvapení, že myslím, že aj, aj kolegyne v našom poslaneckom klube, určite sa im stalo, že mali teda nepodporenú žiadosť, ale to len takto na úvod.
Dovoľte, aby som sa najprv poďakoval aj pánovi poslancovi Malatincovi naozaj za veľmi konštruktívny, konštruktívne vystúpenie a verte alebo neverte, kolegovia z druhej strany, ale že my vás naozaj že aktívne počúvame. Myslím si, že naozaj, že aj pani poslankyňa Kleinert, aj poslankyňa Jaurová, či už tu v pléne alebo, alebo teda aj v kuloároch, viete, že, že sa počúvame. Lebo naozaj my tu nie sme teraz napriek tomu, že keď sa tu niekto bude snažiť to deliť o to, že my tu bojujeme za našu kultúru a vy ste za vašu kultúru. Ja to absolútne odmietam. To, čo, o čom to tu je, je to o, je to presne o tých ľuďoch, ktorí robia to súčasné umenie, ktorí robia tie malé galérie a je to o tých ľuďoch, ktorí robia tie osvetové centrá, čo robia tie dychovky, sú to, je to aj to tradičné umenie. Naozaj ako človek, ktorý, lebo ja prečo tu vystupujem? Jednak preto ako predseda poslaneckého klubu si myslím, že toto je absolútne dôležitá zásadná vec, lebo je to jedna fungujúca inštitúcia, do ktorej vstupujeme veľmi nešťastným spôsobom a zároveň ako človek, ktorý mal to šťastie, že dva roky pôsobil v nezriaďovanej kultúre a myslím, že tak ako aj pán Malatinec, aj pani ministerka Laššáková aj ďalší, ktorí pracujete v kultúre, dobre viete, za akých podmienok tam tí ľudia robia, na tom sa snáď zhodneme.
To je ako naozaj, že to, čo by sme my tu mali urobiť na úvod tejto diskusie, poďakovať všetkým ľuďom, ktorí v kultúre dnes pracujú. Za také peniaze, za ktoré by tu mnohí z nás ani nevstali ráno z postele. Sú to tí ľudia, ktorí držia fungujúce kultúrne centrá v okresných mestách. Ľudia, ktorí robia ten komunitný život, a to bez ohľadu na to, či to je národné, liberálne, progresívne, zelené, fialové, o to nejde. Naozaj, že títo ľudia robia skvelé veci za podmienok, ktoré sú zlé a ktoré tu sa zhodneme v tejto diskusii, kde sme všetci zrazu prekvapení z toho, že konečne sa bavíme o kultúre, lebo to cítime, že za tých desať, dvadsať, tridsať rokov kultúra nikdy nebola priorita.
Tak ako pristúpme aspoň s touto pokorou k celej tejto rozprave, že naozaj je to vážna vec, robia to ľudia, ktorí to sledujú, a teda určite aj vám píšu ľudia, aj nám píšu ľudia, že ktorí, ktorí sú naozaj že vystrašení z toho, čo sa tu deje, z toho, že niečo, čo funguje a čo prináša možno nejaký ten život do, do, do ich práce a do tých miest, kde žijú, sa ide rozobrať. Tak v úcte voči nim všetkým ja naozaj sa budem snažiť veľmi konštruktívne vystúpiť v tejto rozprave a možno na záver, na koniec, uprostred nielen apelovať na nás všetkých, že poďme sa nad týmto konštruktívne zamyslieť. No. Toľko na úvod.
Tri rýchle poznámky, nebudem hovoriť dlho, lebo kolegyne to myslím, že technicky rozobrali veľmi detailne, ale predsa.
Prvá. Pán Michelko, my nesúhlasíme asi spolu v mnohých veciach, aj hodnotovo prichádzame z rôznych ako perspektív, máme rôzne asi estetické štandardy, ale to je absolútne jedno. Ale viete, vo vašom prejave ja som počul slovo kultúra veľakrát a myslím, že kultúra nie je len o tom, že aké máme knihy doma a koľkokrát ideme do divadla, ale myslím, že tu ako my poslanci, keď môžme žiť kultúru, tak je to spôsob, akým pristupujeme k rozprave a pristupujeme k legislatívnemu procesu. A prepáčte, pán Michelko, ja som sa teda pozrel na prvé čítanie, ja si to veľmi dobre pamätám, takto sme tu boli, bol to 14. február, na Valentína sme tu takto stáli a ja som vystúpil o jedenástej v rozprave a povedal som, že, pán Michelko, ja verím tomu, že toto nie je len nejaký gaťafalš, ako hovoril pán predseda, podpredseda Bugár, hej, a že to nie je nejaký, niečo také to pokútne, a že v druhom čítaní tu nepríde nejaká zmena a vy ste mi, pán Michelko, 11.35 h, 14. 2. povedali, že nie, určite v druhom čítaní zásadné zmeny neprídu. Je to zapísané v archíve Národnej rady, ak sa nemýlim, na veky vekov, hej, na veky vekov.
Pán Michelko, a však to sa nerobí, hej, ako prepáčte, aleže vy ste že normálne klamali. Klamali ste plénu Národnej rady, klamali ste kolegom opozičným, klamali ste kolegom vládnym, klamali ste tomu štátnemu znaku, keď už niečo, klamali ste tejto inštitúcii. Však to sa tak jednoducho nerobí. Jednoducho sa to tak nerobí, že však aj keď chcem robiť akékoľvek zmeny a chceme byť kultúrni, však to urobme normálne. Keď už ste akože natoľko, natoľko je nutné robiť všetky tie zmeny, o ktorých nesúhlasíme, prečo to nemôže ísť do normálnej rozpravy, prečo to nemôže byť v prvom čítaní, v druhom čítaní? Prečo? Viete, aké je to, je vôbec len ťažké pre niektorých ľudí nájsť tú spoločnú správu výborov? To si myslíte, že to akože bežný človek vie nájsť si spoločnú správu výborov k tlači 151 na webe Národnej rady? Však to je ako, pomaly detektív musí byť človek. A toto je spôsob, akým sa to robí a, prepáčte, ako jednu vec, ja toto je že nekultúrne.
Naozaj a ja, mňa extrémne vytáča, keď sú politici alebo Slovenská národná strana, ktorá hovorí veľa o kultúre a potom to robí absolútne nekultúrnym spôsobom. Fakt a prepáčte a druhá vec, že potom ešte povedať, že vy ste ešte z toho prekvapení, že sme mali len osem dní na to a my sme vám za osem dní akože k tomu nič nepovedali. A to však nemyslíte snáď vážne? Hovoríme o najväčšej zmene, ktorá tu vyvolá revolúciu v kultúrnej komunite, v ktorej sa píšu otvorené listy, polovica hodnotiteľov chce odstúpiť a vy poviete, že to je naša chyba, že sme tých osem dní, kedy ste to počas prestávky medzi plénami, kedy mi kolegyňa proste písala, že bol výbor a už to bolo niekde zverejnené a vtedy sme mali proste tu všetci nabehnúť a viesť tú odbornú diskusiu. Ja neviem, čo sme mali zvolať sympózium v jazdiarni na Hrade a proste tu pozvať akože všetkých a diskutovať o tom? A že naozaj, že tak sa to nerobí aj a ja musím povedať, že som z toho, ja vnímam taký, že normálne už mi to vysvetlite možno, pán Michelko, že však vy ste vzdelaný, očividne kultúrny, sčítaný človek, ktorý referuje možno na iné veci, než sú, než sú možno blízke mne, ale každopádne to vidím, a prečo to robíte takýmto spôsobom? Naozaj akože prečo? Však to je, to je akože tak, taký ako aj prejav ako keby nejakej, nesebavedomia a nedôvery voči sile tých vlastných argumentov, ako to spraviť alebo, neviem, politickej schopnosti hocičoho, že to, jednoducho to valcuje ako keby, že to prebíja všetko ostatné. Však to je aj zbytočné, že prečo musíme mať rozpravu, nemôžme sa vecne baviť, lebo prvých, prvá tretina každého prejavu z opozície bude o tom, ako je zle urobený ten legislatívny proces. Však je to aj nuda, hej? Však to poďme robiť normálne, kultúrne, prosím. Ako tak že v dobrom to vravím, však viete, že, že, že, že sa vieme normálne baviť.
Druhý bod len v rýchlosti. Milión vecí sa tu povie, komisie, jedno s druhým a tak ďalej. Myslím si, že v jadre, v jadre je táto rozprava o tom a tento návrh, že či politici majú určovať systém alebo či majú rozhodovať o tých samotných žiadostiach a tlačiť do toho svoje nejaké estetické akože preferencie.
A viem, pán Michelko, že vy ste vraveli, že vy to tak, že to tak nechcete, že vám ide o to nastavenie toho systému, ale ak, keby sme sa opäť pozreli do tej rozpravy, ktorá teda na veky vekov je zapísaná v tom archíve, tak vy ste vo svojom prejave sám povedali, že bolo to dielo a, prepáčte, bol, ste referovali na ten preklad, ospravedlňujem sa, že si to nepamätám a že keby, vy ste presne povedali, že bude takáto žiadosť, teraz nebola schválená, ja urobím zmenu zákona a potom tá komisia by tak rozhodla a tá žiadosť by bola schválená. No čo iné to je, akože vy hovoríte, že aká bude preferencia tej komisie. Však vy ste to sám povedali. Ako len chcem na to poukázať, že však to je v jadre toho celého, lebo keby, keby to bolo tak, ako hovorí pán Malatinec, lebo ten má úplne pravdu, že dobre, regionálne veci, poďme sa baviť, ako poďme sa baviť o tých detailoch toho celého, ale fajn, relevantný argument. Tak máme proste problém s tým, že ako národná kultúra ako taká, tradičná kultúra nie je, nie je, nie je podporovaná. Poďme sa baviť. Poďme sa baviť o schémach podpory tradičnej literatúry, hocičoho. Ďalej o spolupráci medzi zriaďovanou-nezriaďovanou kultúrou. Nech sa páči. Ale, ale jednoducho, viete, v jadre toho vášho prejavu bol konkrétny jeden príklad, ktorý ste hovorili, že teraz skončil tak a keď urobím tú zmenu, tak skončí inak. A čo to iné je, ako že my zrazu politici budeme tu v pléne Národnej rady rozhodovať o tom, aké knihy majú byť podporené, aké knihy nemajú byť podporené?
A to len vravím ja, pani Vaľová, nebudete ani veriť, ale tak som tu, ani ja si nemyslím, že ja mám tu v pléne ako poslanec Národnej rady hovoriť o tom, že či FPU má podporovať liberálne alebo hentaké knihy, konzervatívne. (Reakcia z pléna.) Nie, nemám. A ja si myslím, že to tak neni a myslím, že tu nikto doteraz nepovedal, nepovedal pre to nejaký konkrétny príklad, hej, nikto nemal konkrétny. Nech sa páči, pani Vaľová, ústna rozprava, kľudne sa, fakt, ako v dobrom vravím, prihláste ste sa, povedzte to, ma to zaujíma, hej? Lebo konkrétne napríklad to, dokument, filmové dokumenty napríklad FPU nepodporuje, hej? No, lebo Audiovizuálny fond, presne tak. (Reakcia spravodajcu.) FPU. FPU. No dobre, poďme ďalej. Ste ma vyrušili, pán poslanec, spravodajca. Poďme ďalej. (Reakcia z pléna.) Áno, áno, taktika. No.
Tretí bod. Tak, tak je piatok. Takže prosím, pán poslanec, keby ste to akože nejako vedeli, vedeli vysvetliť, tak toto by bolo dobré. Ale na záver, na záver to podstatné.
Ja nerozumiem tej veci, že keď tu vystupujú poslanci za rôzne kluby a napríklad, že všetci tu máme zhodu na tom, že poďme dať viac peňazí na Fond na podporu umenia. Však to je fantastická vec. Naozaj, že poďme proste, ak je tu zhoda a naozaj tá suma, o ktorej sa bavíme, hej, že tu, tu sme tento týždeň strelili stovky miliónov bez problémov. Tu sme zdvihli ruku, zatlieskalo sa, fajn, je to politické rozhodnutie vlády a to je okej, rešpektujeme to, že mierka peňazí, o ktorých sa tu bavíme, je normálne podľa mňa, že pán Kamenický sa musí akože chytať za brucho, hej, že o čom sa tu vôbec, on si to ani nevšimne pomaly. Ak je tu naozaj že zhoda na tom, že potrebujeme podporu, zvýšiť podporu FPU a či už je to tou inflačnou doložkou alebo operačnými grantami alebo hocičím ďalším, tak majme na to podporu, poďme to nájsť, poďme dať pozmeňujúci návrh, poďme tomu pomôcť, lebo to je to, po čom tá, tá kultúrna komunita volá a potom bude naozaj podporených aj viac tých žiadostí, normálne matematicky z povahy veci bude menej neúspešných žiadateľov. Viac peňazí, menej neúspešných žiadateľov. Jednoduché. Proste poďme urobiť toto tu a naozaj musím povedať, že za nás 32 poslancov Progresívneho Slovenska myslím, že nebude, a poslankýň, nebude mať problém toto celé podporiť.
Napríklad to by bola tá konštruktívna vec, ktorú tu môžme spraviť, lebo snáď sa zhodneme na tom a to je také záverečné politické posolstvo, pán Michelko, tiež ste hovorili o tom, že aká je hanba, že neboli podporené rôzne diela a aké to je všetko akože zlé a proste zlá vizitka o slovenskej kultúre.
No a pani, pani Kleinert bude, bude so mnou súhlasiť. Asi niektorí viete, že tento týždeň sa otvára Bienále výtvarného umenia v Benátkach, čo je teda najväčšia, najväčšia prehliadka umenia na svete, kde po rokoch sa podarilo teda mať aj slovenskú inštaláciu. Však pani ministerka určite, bývalá, vie, že aké tam je to trápenie s tým československým pavilónom, ale teda v Benátkach vystavuje spoločne s českým programom aj výborný košický umelec Oto Hudec, má krásnu inštaláciu, ktorá sa tam otvára a, pán Michelko, viete, čo sa tam deje? Tam sa protestuje proti ministerstvu kultúry. Tam. Normálne sa postavili s anglickými transparentami slovenskí umelci a že ministerstvo kultúry ma nereprezentuje. Toto sa tam stalo. Vedľa toho francúz... to je taká, to je taká ulica a tam je vedľa francúzsky pavilón, britský pavilón, nemecký pavilón, ruský pavilón dokonca a, a my sme došli do tohto stavu, že to napätie v tej kultúre je tak zlé, lebo toto je tá vec, lebo ja, ja nekritizujem, vy, vy naozaj že vyhrali ste voľby, máte mandát, máte program, ten je schválený, ale súčasťou toho nie je to, že v tom rezorte musí byť tak zlá atmosféra, ako je teraz, ktorú, ku ktorej sa len prikladá. Naozaj to neni nutné, aby museli slovenskí umelci na Bienále protestovať proti kultúrnej politike tejto krajiny. To nie je nevyhnutné, nemuselo by to byť tak a to mi je najviac ľúto na tomto všetkom, že sme k tomuto stavu dospeli. Lebo pán Michelko, lebo my môžme súhlasiť a nesúhlasiť, ale myslím si, že nemusí byť tak vyhrotená atmosféra, ako je teraz. A z tej vyhrotenej atmosféry my veľmi jednoducho vieme zísť, kedy si povieme, že dobre, tu sú veci, ktoré naozaj vadia veľkej časti kultúrnej komunity. A to je jedno, či je ľavá alebo pravá, či je menšina, väčšina. Je to proste veľká časť kultúrnej komunity, ktorá je na barikádach. Je to spôsobené tým, čo sa deje dnes na ministerstve kultúry a my z tej cesty vieme zísť.
Tak prosím, ak naozaj, ešte raz na záver veľmi úprimne chcem povedať, že ak je tu vôľa a ja tu vnímam vôľu v mnohých poslaneckých kluboch, urobiť zmeny, ktoré budú konštruktívne. A naozaj ja to hovorím, že ak sa chceme baviť o tom, ako zlepšiť FPU, poďme sa o tom baviť. Tak použime nejaký procedurálny nástroj, či už akože počkajme s hlasovaním na ďalšiu schôdzu, či už to, či to neposuňme do tretieho čítania, či už tam urobme nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré kľudne nech prídu z vládnej strany. Ale jednoducho poďme, poďme naozaj, prosím, akože znížiť to napätie, ktoré v tej kultúrnej komunite je. To, čo sa deje dnes v kultúrnej komunite nie je nevyhnutné a to nie je výsledkom toho, že vládne nejaká strana a niekto je nespokojný, to je vlád... rozhodnu... je to výsledok konkrétnych krokov, ktoré proste vidíte na ulici, ktoré vidíte v tomto pléne. Tak máme už dve hodiny kultúrnej diskusie, tak poďme to, poďme to pretaviť, prosím, kolegovia a kolegyne, na niečo konkrétne.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Skúsim tak zhrnúť a asi odzadu, pán Farkaš (správne: pán Farkašovský, pozn. red.). Ešte keď som robila v tomto sektore, tiež sme podávali projekty a celkom ma fascinovalo, ako ten Michelko hovoril tie ako keby na futbale, že pomery 18 : 10, 25 : 1, akože ja si myslím, že my sme mali aj vyššie pomery s oveľa ako menším počtom podporených žiadostí. Áno, dostávali sme aj my presne takéto výsledky, ale to vás napríklad môže konkrétne tešiť, lebo viete, že môžte ísť do komerčnej sféry pýtať tie financie, pretože tým pádom vlastne máte to dobre urobené. Takže ono sa dá na to pozrieť rôznym spôsobom.
Každopádne ak hovoríte o kontrole, že štát má kontrolovať, na začiatku som to presne spomínala, veď sám pán Michelko hovoril, ako ho obťažovala kontrola fondu pre umenie vo vyúčtovaní, kde účtovníčka povedala, že nájom nie je ubytovanie. A nájom naozaj nie je ubytovanie, čiže ona si robila len dobre svoju prácu a keď sa rozprávame o tom, že kam idú financie vo fonde, že či to máme pod kontrolou, tak práve v tomto fonde to má štát veľmi pod kontrolou, pretože my ako politici rozhodneme o nejakej výške financií, vyššia, vyššia finančná výška, vyšší rozpočet naozaj vám zaručí vyšší počet spokojných žiadateľov, pretože častokrát aj tí kvalitní nedostanú buď financie žiadne, alebo ich dostanú menej, ako by chceli, čiže aj tí sú dokonca nespokojní. Takže vyriešite, naozaj vy vyriešite problém tým, že navýšite rozpočet, ale zároveň, čo je teda dôležité povedať, je, že funguje tam kontrola, pretože my povieme, koľko dostanú financií a potom je tam celý ten kontrolný mechanizmus, ktorý je naozaj dobre vymyslený.
Tiež by som chcela aj povedať na pána Dostála, že áno, my tu obhajujeme niečo, čo teda vymyslel alebo teda urobil pán Maďarič a kolektív a je to naozaj paradox, že si toto nechá strana SMER a strana HLAS diktovať od takejto malej strany, ako je SNS, párpercentnej strany si nechať zlikvidovať takúto, takýto dobrý projekt. Ja sa im čud... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, neviem, či tu je pán minister, vážení poslanci, poslankyne, pán navrhovateľ, dovoľte mi vyjadriť sa k predloženému návrhu zákona.
Včera som vás, pán Michelko, naozaj pozorne počúvala. Obhajovali ste návrh zákona, ktorým vravíte, že chcete vyriešiť konkrétne problémy, konkrétne skrivodlivosti, čo sa stali, konkrétne nespokojnosti. Povedali ste, že podľa vás konkrétne odborné komisie nevyberajú diela skvelých autorov a aj ste tých, podľa vás skvelých autorov, konkrétnych uviedli. Uviedli ste aj konkrétne dielo, kde zas vy máte pocit, že podporené byť nemalo. Uviedli ste aj konkrétne byrokratické závady, podľa vás niekedy až šikany, kedy úradníci fondu bazírujú na presnom vydokladovaní účtov.
Tu sa musím trochu pristaviť, že veď to je presný dôkaz o tom, že si dobre robia svoju prácu, pretože strážia správnosť financovania, a to je presná odpoveď na tú deklarovanú obavu poslancov a poslankýň, o ktorých sme sa bavili v prvom kole. A to dokonca aj samotnej pani ministerky, že veď nevieme, kam idú financie vo fonde. No ale my to vieme veľmi presne a toto je ten dôkaz. Veď tá pani úradníčka, čo vám zamietla šupnúť do položky nájom, náklady za ubytovanie, veď ona má úplnú pravdu. Vy ste človek slova a určite viete, aký je rozdiel medzi nájmom a ubytovaním, že nájom nie je ubytovanie. Čiže my by sme tu mali naopak tej pani veľmi dobre poďakovať za to, že stráži, či sa financie použijú tak, ako sú deklarované a na základe aj tejto deklarácie sa vlastne tie projekty vyberajú.
Vy ste včera povedali, že 90 až 95% projektov bude vybratých a budú v poriadku. A ja by som sa chcela opýtať, že vy to viete ako? Ako vy viete teraz povedať, že to bude v poriadku?
Odpoveďou nám môžu byť ďalšie vaše vety, že vy sa budete veľmi snažiť obsadiť pozície za ministerstvo, ktorých má byť v rade väčšina, kvalitnými ľuďmi. A vzápätí sme sa dozvedeli tu priamo od vás, že vy osobne chcete a máte, máte stále záujem mať kontrolu nad ministerstvom kultúry. Vy ako osoba. Rozmýšľam, či s tým, do čoho ste zatiahli vašich spolupredkladateľov a spolupredkladateľku, či títo ľudia sú naozaj s tým v pohode, že vy konkrétne chcete rozmontovať a znefunkčniť fungujúci systém, že či tí ľudia s tým súhlasia, že sa podpisujú pod niečo, čo je evidentne nesprávne a čo naozaj nikto z odbornej obce nechce. Jediné, čo sa po totálnej možno ročnej paralýze fondu zjavne podľa úplnej udeje, je, ak sa vôbec nejako ten fond pozviecha, že to bude firma SNS a pána Michelka, bude to firma pána Michelku, pána Machalu, pani Šimkovičovej, proste SNS, kde bude 20 miliónov ročne a na telefón si tam budú vedieť vybaviť svoje granty spriatelení ľudia. Lebo, žiaľ, to je celé, čo tým dosiahnete.
Áno, asi sa aj vydajú diela, ktoré ste včera spomínali, rozmýšľam však, prečo obviňujete napríklad fond, mohli ste ich vydať aj sami alebo, ako už spomínala pani Jaurová, tá výzva bola vonku, neprihlásili sa tam žiadni žiadatelia. Vy však zaťahujete vašich spolupodpísaných poslancov a poslankyňu do svetla, kde všetci vieme, že ak by ste si zákon písali pre seba konkrétne, pre vaše vydavateľstvo, pre vašich kamarátov, bez ohľadu na objektívne faktory rozhodovania, nerobili by ste to inak. A mňa to naozaj mrzí aj za nich, pretože ja som úprimne presvedčená, že im záleží na tom, aby fond mohol fungovať na základe toho, čo sme sa navzájom spolu rozprávali.
Obraciam sa teda aj na vás, spolupodpísaní poslanci a poslankyňa, pod týmto zákonom, či teda naozaj že, že teda či si to nechcete premyslieť, pretože týmto návrhom zákona nieže nič nevyriešite, ale ten problém zhoršíte. Deklarovala sa slabá informovanosť neúspešných žiadateľov o dôvodoch nevybratia ich projektu a tiež aj veľká nespokojnosť neúspešných žiadateľov. Ale toto vôbec táto, tento návrh zákona nerieši. Preto je otázka logická, načo nám je zákon, ktorý nerieši definovaný problém, ochromuje dotknutú inštitúciu, ochromí segment, ktorý má podporovať a ktorý nás bude stáť veľa peňazí.
Skúsim to teda zhrnúť, ten prvý návrh bol: dozorná komisia z troch ľudí na päť, pričom tí dvaja teda budú nominovaní radou, ale tou radou, lebo teraz tí traja sú tam z ministerstva kultúry a ďalší budú nominovaní radou, ale tou radou, ktorá sa v tomto pozmeňováku zmení na politickú úderku ministerstva kultúry, kde z tých 13 ľudí bude osem menovaných ministerstvom kultúry.
Hovoríme o zmenách vo fonde pre umenie. Fond pre umenie má vedenie, má dozorné komisie, má radu fondu, máme tu odborné komisie. Ich sa ten zákon týka z podstaty veci a s nimi nikto nič ani len neprejednal. Jeden by si myslel, že by sme to mali robiť tak, že identifikujeme problém, odbornú či spoločenskú objednávku na jeho riešenie, následne sa dôkladne stretneme s odbornou obcou a následne prijmeme nejaký záver a riešenie.
Rovnako tak na našich dvoch výboroch pre kultúru a médiá sa obišla odborná verejnosť. Tam sedeli dvakrát zástupcovia Otvorenej kultúry, čo je vyše 270 odborných subjektov z prostredia kultúry či kreatívneho priemyslu, ale zahŕňa rovnako aj vyše 1 700 jednotlivcov, pracovníkov a pracovníčok z odboru kultúry. Tí ani len nedostali priestor vyjadriť sa, ono je to naozaj fakt hanba.
Pán Jarjabek viackrát povedal a aj včera v pléne to zaznelo, že veď skúsime a ak nebude dobré, tak sa zas to nejak inak spraví či opraví, veď uvidíme.
Ale ako aj povedala pani Jaurová, zasialo rovnako aj mňa, pretože toto nie je hra, páni poslanci a poslankyne. Tam vonku mimo parlamentu, v ktorom napríklad pán Jarjabek sedí už z čias a s Mečiarom, sa deje normálny svet, ktorý sa tých ľudí že naozaj dotýka.
My tu rozhodujeme o niečom, čo sa tu dotkne desiatok, možno stoviek tisícov ľudí. My máme byť tí, čo počúvajú, a to nielen svojich, ale rôzne spektrá názorov a podľa toho systémovo čo najlepšie nastaviť zákony. My sa tu nemôžeme hrať takto, že aj z pragmatickej stránky veci však stojí nás všetkých naozaj obrovské peniaze a ľudskú energiu. A s týmto návrhom dokonca ani nebudeme pri tom finančnom zaťažení a energetickom zaťažení tých ľudí. My ani nepôjdeme že dopredu, lebo to si viem predstaviť, že by sme sa na to dali, aj mali by sme sa na niektoré veci týmto spôsobom dať. Ale my naopak sa vrátime naspäť o dvadsať rokov dozadu do normalizácie, do čias mečiarizmu. Pri vynaložení financií, pri zlom projekte, proste to nemá logiku, čo sa tu deje.
Ono neviem, či viete, ale momentálne teda prehlasuje k dnešnému dňu, teda ku dnešnému 19. aprílu vyše 133 členov a členiek odborných komisií fondu pre umenie, že ak tento zákon schválite, tak že odstupujú. Nehodlajú robiť štafáž, nehodlajú byť pri tom, ako z nich, z odborníkov a odborníčok urobíte sekretárky a sekretárov. A sú medzi nimi ľudia z rôznych segmentov, a dokonca aj z tradičnej kultúry, aj z literatúry. Pozrite si tie mená, pozri, pozrite si tie odbory. My týchto ľudí musíme počúvať, veď je to naša povinnosť. A keďže hlasy odborníkov a odborníčok nezazneli v tomto procese, cítim sa povinná dať im priestor aj tu, na pôde Národnej rady Slovenskej republiky.
Napríklad Dušan Buran, historik umenia, ktorý je aktuálnym predsedom Rady Fondu pre umenie, citujem: „Pre laikov tie paragrafové znenia možno pôsobia neškodne, ale pre ľudí znalých systému je zrejmé, že ide o deštrukciu tejto inštitúcie.“ Hovorí úplne presne to, čo aj my v Progresívnom Slovensku. A ďalší citát: “Proces týchto zmien je pritom veľmi neštandardný. Poslanci strany SNS, ktorá zodpovedá za rezort kultúry, podávajú takú zásadnú zmenu ako poslanecký návrh a nie ako legislatívny návrh svojho rezortu, a to len preto, aby sa vyhli riadnemu medzirezortnému pripomienkovému konaniu, ktoré napokon prebehlo, pripomienkovému konaniu a odbornej diskusii. Ani výsledky expresného pripomienkovania, ktoré napokon prebehlo, nikto nebral do úvahy a výsledok vidíme.“
Časť reakcie členov a členiek odborných komisií FPU, ktorých som vám práve spomínala, je napríklad: "Členstvom odborných komisií FPU sme sa stali na základe nominácií z radov odbornej kultúrnej obce, voči ktorej cítime záväzok a zodpovednosť pri výkone tejto funkcie. Odborné komisie FPU ročne vyhodnotia asi 5-tisíc žiadostí o dotáciu, čo pri priemernom rozsahu žiadosti cca 10 normostrán, vrátane príloh, znamená 50-tisíc normostrán textu. Sú to hodiny a hodiny náročnej a finančne podhodnotenej práce, ktorú robíme, pretože nám záleží na tom, aby boli z obmedzených verejných zdrojov podporené tie najkvalitnejšie projekty. Nie vždy sa zhodneme a zasadnutia odborných komisií sprevádzajú dlhé a často konfrontačné diskusie. To je však podstatou demokratického a nezaujatého systému redistribúcie verejných zdrojov.
Pozmeňujúci návrh poslanca Michelka má presadiť, aby odborné komisie získali status poradného orgánu rady fondu. V nej ako v hlavnom rozhodovacom orgáne fondu bude osem členov z trinástich menovaných ministrom alebo ministerkou kultúry bez návrhu. V praxi to znamená, že práca pri hodnotení projektov, ako i odborný kredit hodnotiteľov, hodnotiteliek môžu nakoniec legitimizovať svojvoľné rozhodnutia rady, s ktorými sa nemusia stotožňovať alebo teda aj, že táto práca je úplne zbytočná.
Cieľom návrhu poslanca Michelka je však transformovať odborný a nezaujatý mechanizmus redistribúcie verejných zdrojov na štátny či ministerský. Je to dvojsečná zbraň, ktorá sa s ďalšou vládou môže obrátiť proti žiadateľom a žiadateľkám z okruhu poslanca Michelka, pre ktorých sa podľa vlastných slov snaží nastoliť spravodlivosť. My však tento návrh odmietame z principiálnych dôvodov, rovnako ako ďalšie návrhy z rezortu SNS je totiž pokusom ako limitovať či v tomto prípade znefunkčniť možnosti občianskej a odbornej participácie na správne veci vere... na správe vecí verejných a nahradiť ich straníckymi mocenskými rozhodnutiami zhora. Odmietame robiť odborné alibi rozhodnutiam rady a akceptovať úlohu bezmocného komparzu. Pozmeňujúci návrh poslanca Michelka je pre nás neakceptovateľný a nezlučiteľný s naším pôsobením v odborných komisiách fondu pre umenie. Apelujeme teda na vás, aby ste hlasovali proti pozmeňujúcemu návrhu a doplňujúcemu návrhu" a tak ďalej, koniec citátu.
Časť reakcie Otvorená kultúra: "Spôsob predkladania pozmeňovacieho a doplňovacieho návrhu obchádza štandardný legislatívny proces a nedáva priestor pre odbornú diskusiu. Zabraňuje tak občianskej i odbornej participácii na formovaní znenia návrhu. Súčasťou pozmeňovacieho a doplňujúceho návrhu je navýšenie počtu členov rady z deväť na trinásť, pričom sa navyšuje počet členov rady, ktorých menuje a odvoláva minister kultúry, zo štyroch na osem. Ide o účelovú zmenu, ktorou ministerstvo kultúry získa väčšinu v rade, čím mocensky ovládne rozhodovací proces o prideľovaní finančných prostriedkov" a tak ďalej. "Pozmeňovací a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Michelka prináša zmeny v zákone o Fonde na podporu umenia v takom rozsahu, ktorý si vyžaduje odbornú diskusiu v štandardnom legislatívnom procese. V jeho súčasnej podobe by sa jeho prijatím ohrozila nezávislosť a verejnoprávna funkcia inštitúcie."
Ale mám tu aj časť z vyjadrenia Spolku koncertných umelcov, ktorý sme dostali aj my ako poslanci: "Tento Spolok koncertných umelcov je najväčšou a najstaršou stavovskou organizáciou reprezentujúcou popredných domácich interpretov v oblasti vážnej hudby. Počas troch dekád svojej existencie bol a je hlavným organizátorom mnohých festivalov a koncertných cyklov etablovaných v slovenskom hudobnom priestore. Napriek apolitickému charakteru spolku dnes nemôžeme prejsť kroky súčasného vedenia ministerstva kultúry a vládnej garnitúry v oblasti kultúry mlčaním. So znepokojením sme sledovali kroky Ministerstva kultúry SR voči kultúrnym organizáciám Kunsthalle, Bibiana, ktoré zo strany vedenia rezortu nejavili znaky odbornosti a ani slušnosti. O to väčšie pobúrenie v nás vyvoláva súčasná snaha o politické ovládnutie Fondu na podporu umenia, ktorého zriadenie bolo jedným z mála pozitívnych impulzov pre rozvoj živého slovenského umenia po roku 1989. Základným princípom prerozdeľovania peňazí do umenia prostredníctvom tohto fondu je posudzovanie projektov odbornými komisiami, transparentnosť menovania členov podporných schém a rozhodovanie nezávislé od vôle aktuálnej politickej moci. Presne tieto piliere navrhované zmeny vo fungovaní FPU búrajú."
Nasledovné, nasledovne by som chcela zdôrazniť opäť slová pána Burana, predsedu rady fondu pre umenie, o jednom z hlavných dôsledkov schválenia tohto zákona, a spomínala to už aj pani Jaurová tu, a to citujem: "Slovenská spoločnosť stratí jeden z mála moderných a fungujúcich nástrojov kultúrnej politiky. Bude to znamenať návrat o dvadsať rokov dozadu, keď o celej podpore rozhodovalo ministerstvo kultúry. A napokon sa takisto obávam, že najviac by na to doplatili zase tí najmenší a najslabší – osvetové strediská, dychovky, regionálne knižnice a rôzne malé združenia a spolky, ktoré nemajú kde inde získavať zdroje a svoju činnosť po celom Slovensku rozvíjajú len vďaka Fondu na podporu umenia."
Na záver by som chcela spomenúť fakt, že ročne fond spracúva teda tých zhruba päťtisíc žiadostí v hodnote cca 65 miliónov až 80 miliónov, pričom pracuje s rozpočtom iba 20 miliónov. A tu platí jasná línia. Ak my navýšime rozpočet fondu pre umenie, bude viac spokojných žiadateľov. Nie je na tom vôbec nič komplikované a nie je riešenie rozmontovanie toho fondu. Riešením je navýšenie rozpočtu, ergo navýšenie kladne vyhodnocovaných žiadostí.
Preto vás ešte raz naozaj úprimne prosím, pán Michelko, ak je problémom počet neúspešných žiadateľov, navýšme rozpočet. Ak je problémom, že treba podrobnejšie informovať o dôvodoch nepodporenia žiadosti, zaviažme tým odborné komisie. Ak je problémom nedefinovanie regionálneho rozmeru v odborných komisiách, čo je úplne legitímna požiadavka, tak to nadefinujme novelou. Ak je problémom príliš veľký počet nespokojných žiadateľov, ako som už spomenula, navýšme ten rozpočet. Ale, prosím vás, neničme funkčný systém, neničme fond pre umenie, nevracajme sa do minulosti, nie je to správny krok.
Fond pre umenie funguje desať rokov a v tejto chvíli, keď sa rozprávame o napríklad päťtisíc žiadostí, to naozaj nie je o tom, že je to jeden človek, čo človek, to žiadosť. To sú častokrát celé skupiny ľudí, ktoré, ako som už spomínala, robia napríklad na medzinárodných projektoch, na lokálnych projektoch, na regionálnych projektoch. Sú to napríklad celé súbory folklórne, to sú že desaťtisíce a ja si dovolím tvrdiť, že státisíce ľudí. A my v tejto chvíli ich jednoducho povedané zarmútime, nahneváme? Krokom, ktorý nemá vôbec zmysel a ktorý nás posúva naspäť, ktorý vlastne iba hovorí, že fond má nejaké konkrétne problémy. Tak poďme ten konkrétny problém vyriešiť, dá sa vyriešiť jednoducho, ale rozhodne, rozhodne ho nevyriešime týmto návrhom zákona.
V tejto chvíli položíme fond pre umenie a vy budete mať nieže ix stovák alebo neviem, aký je to, aký, aký je ten objem tých ľudí, nespokojných, o ktorých viete vy, ktorých ste nám spomínali, že vám telefonujú a tak ďalej, vy tu budete mať státisíce nespokojných ľudí. Čiže aj z pohľadu vašich voličov pozrite sa, prosím, na to takto, ak vás to nejakým spôsobom zaujíma. Ale ak vám naozaj záleží na kultúre a na tom, aby tu tento segment fungoval, a ja som presvedčená o tom, že členov a členky komisie, teda výboru pre kultúru a médiá záleží im na, na tom, že naša kultúra, kreatívny priemysel, umenie bude fungovať tak v mestách, ako aj v regiónoch, som presvedčená o tom. Tak sa poďme, prosím vás, nad tým ešte raz zamyslieť a poďme sa pozrieť, ako môžme fond pre umenie vylepšiť, aby fungoval na systéme transparentnom, jasnom, kvalitnom, ale aby zároveň aj fungoval. Nieže v tejto chvíli my ho položíme. Poďme sa baviť, ako ho vylepšíme, ale nepoložme ho.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Zora, ja ti ďakujem, že si do tohto miesta, ktoré veľmi často, na môj vkus až príliš často, je veľmi nekultúrnym miestom, kde sa navyše proti nezávislej kultúre bojuje, a to doslova, konečne kus kultúry vniesla. A vrátila by som sa veľmi stručne k tomu, čo sa tu dialo včera, pretože aj ty si to hovorila, a skutočne nechápte ma zle, pretože ja, ja umenie doslova milujem, aj keď je nám asi jasné, že s pánom Michelkom nezdieľam rovnaký vkus, ja si skutočne nemyslím, že na pôde tohto parlamentu, by mali odznievať slová, aké tu odzneli, nech to už, teda nech cieľ bol akýkoľvek, pretože si predstavte, že si ten prenos live zapol niekto v momente, keď ste citovali tú pasáž, ako niekto stál na balkóne a díval sa na dievčinu atď. Veď prosím vás, správajme sa na pôde tohto parlamentu ako zákonodarci a zákonodarkyne a s tým súvisí aj to, čo vám vyčíta či už teda kolegyňa Jaurová, alebo hovorila o tom aj kolegyňa Kleinert, a síce, že už si konečne, prosím vás, uvedomte, na čo tu sme. My tu nie sme na to, aby sme hodnotili, čo doteraz hodnotila Komisia, ani na to, aby sme týmto zákonom zmenili spôsob, akým fond má hodnotiť projekty a podobne. My tu nie sme na to, aby sme sa rozhodli, že politika bude následne rozhodovať o tom, ako Komisia bude rozhodovať, však toto nie je naša úloha.
My tu máme vytvárať rámce, legislatívne rámce. Už to, že ako kvalitne ich máme vytvárať, tak to je, samozrejme, ďalšia otázka, aj na to sme si zvykli, že sa tu úplne nedeje. Ale našou úlohou je presadzovať také zákony, aby sme napríklad zefektívnili činnosť tohto fondu. A vy k nemu, samozrejme, môžte mať výhrady a bavme sa o nich, to sa však nedeje, pretože vy nemáte argumenty. Vy máte iba len nejaké vaše názory a hovoríte, že to nie je subjektívne, lebo vy ste žiadne, žiadnu podporu nežiadali, zároveň... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Možno len jednou vetou k tomu, čo tu včera zaznelo. Ja som to povedala na výbore a poviem to aj tu. My sme tu politici, my sme tu tvorcovia legislatívy a to, že viacerí z nás majú profesionálny back round v kultúre, umení a tak ďalej, neznamená, že na pôde tohto zákonodarného orgánu máme hodnotiť jednotlivé projekty. Lebo, lebo vy ste tu, pán Michalko, mali včera takú analýzu, ktorá ale patrí niekde úplne inde. My dnes sme politici, vy ste tu hovorilo veľmi dlho o tom, čo sa vám páči a nepáči, čo podľa vás má byť podporené, nemá byť podporené. Keby som ja tu začala hovoriť, čo sa si myslím, že by malo byť podporené, vyzeralo by to inak. Keby to začal hovoriť, tuto, pán Dostál, alebo pán Jariabek, každý z nás by sme mali ako keby iný na to názor a presne preto to tu nemáme hovoriť. My máme riešiť systémové zmeny. My máme odložiť naše estetické preferencie pri dverách tejto budovy a robiť všetko pre to, aby tie kultúrne projekty hodnotili čo najlepšie, tí najlepší hodnotitelia, ktorých nebudeme nejako ovplyvňovať. Vtedy bude dobre fungovať kultúra.
Už nemám veľa času, ale teda samozrejme tento legislatívny návrh, ste si asi všimli, že vzbudil veľký odpor v kultúrnej obci a že takéto zámery boli aj jedným z dôvodov, prečo ľudia napríklad chcú a podpisujú to, aby ministerka kultúry bola odvolaná a boli aj súčasťou toho nášho odôvodnenia. Vy hovoríte, že robíte tento zákon preto, lebo niektorí boli s Fondom na podporu umenia nespokojní, ale teraz sa zdá, že s týmito vašimi zmenami nespokojní prakticky všetci, alebo absolútna väčšina. Že dali ste si toto na misku váh? A samozrejme o tých dôvodoch na odvolanie ministerky budeme diskutovať inokedy, ale ja vlastne mám takú dobrú radu, ktorú by som tu ani nemala hovoriť. Ale vlastne, myslím si, že ten zákon o FPU je dobrou príležitosťou pre Slovenskú národnú stranu aj pre vládnu koalíciu. Tak povediac nám trocha vybiť karty z rúk, pretože sa dá ešte opraviť. A hovorím to preto, že by malo byť naozaj naším spoločným záujmov, aby slovenská kultúra mala stabilné a dostatočné a predvídateľné financovanie. Tak prosím nelikvidujme to najlepšie, čo v nej existuje a poďme diskutovať o tom, ako môže byť fond na podporu umenia lepší a nie o tom, ako ho zničiť, lebo ešte stále máme túto šancu.
A úplne na záver vlastne by som chcela povedať jednu vec. Pán Michalko tu včera čítal akési úryvky z bližšie neurčenej knihy, ktorú podporilo FPÚ a ktoré považoval za škandalózne a ja teda vám garantujem, že ak by som tu teraz začala čítať vybrané úryvky z kníh Michela Houellebecqua, alebo Vladimíra Nabokova, alebo Henryho Millera, tak táto sála by sa triasla oveľa viac, ako včera večer a je možné, že nikto z týchto svetoznámych autorov by v tej vašej predstave o fonde nedostal podporu. Ale ja by som chcela prečítať krátky úryvok z úplne inej knihy: "Márnosť nad márnosti, hovorí kazateľ. Márnosť nad márnosti, všetko je márnosť. Aký osoh má človek zo všetkej svojej lopoty, ktorou sa umára pod slnkom. Opäť som videl pod slnkom, rýchly nevyhrávajú beh, ani hrdinovia boj. Múdry nezískavajú chlieb, ani rozumný bohatstvo, ani priazeň nie je pre tých, čo vedia, ale čas a náhoda ich postihne všetkých."
A ja budem teraz naozaj veľmi osobná, robím to veľmi zriedkavo. Ja som čítala tento úryvok, ktorý je, samozrejme znalci vedia, z Biblie z knihy Kazateľ preto, lebo ja som vlastne už dávno nemala takýto pocit totálneho zmaru. Ja si veľmi dobre pamätám, ako fungovala slovenská kultúra predtým, ako sme mali Fond na podporu umenia. A v skutočnosti ja som v politike preto, lebo vtedy, ako kultúrny profesionál som to chcela inak a verila som tomu, že na Slovensku môžu tiež fungovať dobré a moderné kultúrne politiky. A ja prv, než vznikol tento fond, som strávila viac, ako desať rokov obhajobou a propagáciou tejto myšlienky. Strávila som niekoľko zahraničných stáží v iných podobných inštitúciách, kde som študovala, ako tieto inštitúcie fungujú. A fond je niečím, za čo sme dlhé roky bojovali, čo sme dlho pripravovali, čo sme stále za chodu dolaďovali, čo nebolo a rozhodne nie je dokonalé, ale približovalo na, nás vyspelému svetu.
A ja tu dnes stojím a pozerám sa na to, ako dnes ide niekto toto, možno naozaj v dobrom úmysle, ale jedným ťahom pera zrušiť a zničiť. A my všetci vieme, že ten výsledok bude katastrofálny, ale bude katastrofálny pre vás aj pre nás, pre nás všetkých. A mne je vlastne, mne je vlastne normálne úprimne do plaču, musím povedať, z toho pocitu zmaru. A ja by som vás preto chcela úplne osobne poprosiť, že my sme vždy vedeli slušne a kultivovane komunikovať, aj keď spolu veľakrát nesúhlasíme. Vy viete, že ja počúvam tie vaše argumenty a argumenty ďalších kolegov, a výhrady voči fondu a ja vám viem naozaj zaručiť, že existujú lepšie riešenia, ako tieto, ktoré navrhujete. Takže, ešte raz by som vás poprosila, neschvaľujme narýchlo to, čo máme dnes na stole a poďme sa o tom ešte zodpovedne porozprávať.
Ďakujem veľmi pekne.
(Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Pán predsedajúci, pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, v prvom rade chcem povedať, že ma teda mrzí, že keďže som sa ešte pred piatimi hodinami prihlásila do rozpravy, tak sa nestihlo hlasovanie o tomto zákone, naozaj to nebol zámer, ale takto to teda časovo vyšlo. Myslím si však, že je dôležité k tomuto, k tomuto zákonu vystúpiť aj za klub Progresívne Slovensko a na úvod rovno poviem, že podporujeme tento návrh, minimálne tak ako je teraz uvedený v prvom čítaní, nepredpokladám tam nejaké zásadné zmeny v druhom čítaní, budeme, budeme to ďalej sledovať. Ale zároveň vnímam, že tento zákon je v kontexte aj ďalších návrhov, o ktorých budeme rokovať na tejto schôdzi, nejakým spôsobom dôležitý alebo v súvislosti, a na to by som chcela, na to by som chcela poukázať.
Dôvod, prečo teda podporujeme tento návrh, je ten, že si uvedomujeme, že je to nejaká cielená pomoc pre veľmi zraniteľnú skupinu, naozaj hovoríme o deťoch so zdravotným postihnutím, o deťoch s duševnými poruchami alebo teda s postihnutím aj či už, či už telesným alebo psychickým, ktoré sú umiestnené v centrách pre deti a rodiny, kedy sa im hovorili detské domovy, a tam sú umiestnené v špecializovaných skupinách, keďže si vyžadujú starostlivosť navyše a teraz aj tým domovom dáme tie financie navyše.
Uvedomujeme si, že keď už sa dieťa do tejto situácie dostane, tak je potrebné, aby potom tí, ktorí sa oňho starajú, na to mali aj tie financie. Zároveň by som však chcela veľmi jasne zdôrazniť, že to, že dieťa s takýmto postihnutím je umiestnené v špecializovanej skupine v detskom domove, by mala byť naozaj až posledná z viacerých možností, a preto by som si dovolila využiť tento čas a upriamiť pozornosť aj tohto pléna na rôzne kroky a opatrenia, ktoré by sme ako štát mali urobiť, aby sme tomu predišli, aby čo najmenej detí s ťažkým postihnutím končilo v špecializovaných skupinách v detských domovoch, aby čo najviac z nich mohlo zostať vo svojej pôvodnej rodine, biologickej rodine, prípadne keď už nastane tá situácia, že teda rodina sa o nich nevie starať, tak aby v rámci aj filozofie deinštitucionalizácie v prvom rade išli do profesionálnej rodiny a iba keď naozaj ani táto možnosť z nejakého dôvodu sa neuskutoční, tak až potom aby, aby boli umiestnené v detských domovoch a ešte teda tá posledná možnosť sú tie špecializované skupiny.
A, žiaľ, teda som presvedčená, že ako štát nerobíme dosť pre tie rodiny nato, aby sa o tieto deti vedeli plnohodnotne starať. A aj na tejto schôdzi okrem tohto návrhu, a veľmi sa teším, že je to v konečnom dôsledku vládny návrh, aj keď prvotná iniciatíva prišla od poslankyne Marcinkovej, ale práve na tejto schôdzi sú aj ďalšie opozičné návrhy, aj dva, ktoré vychádzajú z klubu Progresívne Slovensko, aj minimálne jeden z klubu KDH, ktoré adresujú niektoré tie problémy, ktorým rodiny čelia a ktoré môžu pomôcť k tomu, aby deti nekončili v detských domovoch a myslím si, že je teda ešte toho oveľa viac, čo by sme mali, čo by sme mali urobiť. Spomeniem aspoň pár takýchto vecí, lebo, ešte aby som to upresnila.
V súčasnosti podľa štatistík priamo z ministerstva sociálnych vecí u detí, ktoré majú zdravotné postihnutie, je asi dvojnásobná šanca, že skončia v detskom domove oproti deťom bez postihnutia. A chápeme asi nejakým spôsobom ľudsky, že naozaj je to pre tie rodiny, kde sa také dieťa narodí, oveľa ťažšie sa o to dieťa starať a skúsme sa preto pozrieť na to, že čo vieme ako štát pre tie deti urobiť. Vieme aj všetci, určite nás všetkých zasiahla, čo sme tu, tragédia, ktorá sa udiala pred, pred pár týždňami na Liptove, kedy mama práve takto ťažko postihnutého dieťaťa už to psychicky nezvládla a aj spolu so svojím dieťaťom sa hodila pod vlak. A aj vtedy sme upozorňovali na to, že je to isté memento pre našu spoločnosť, že nerobíme, že tieto rodiny nemajú dostatočnú podporu.
Jedna teda z kľúčových vecí, na ktoré sa potrebujeme zamerať, je odľahčovacia služba, o ktorej sa aj vtedy veľa hovorilo, a odľahčovacia služba aj v kontexte, samozrejme, hlavne tých biologických rodín alebo primárnych rodín, kde to dieťa vyrastá, ale myslím si, že o kontexte odľahčovacej služby by sme sa mali baviť aj práve pri tých profesionálnych rodinách, aby sme podporili aj to, že to dieťa, keď aj je vyňaté z rodiny, tak aby sa dostalo do profesionálnej rodiny.
Ďalším, ďalšia veľká oblasť je opatrovateľský príspevok. A v tomto oceňujeme iniciatívu KDH, ktorá práve na tento, na túto schôdzu predkladá návrh, aby sa zjednodušil ten súbeh opatrovateľského príspevku s platom, pretože naozaj sú ženy, ktoré, povedzme, vedia si zarobiť aj prácou z domu, ale momentálne vlastne je to taká nejaká dilema finančná, keďže pokiaľ do, ich plat prekročí určitú hranicu, tak už, už to neni, už im je ten opatrovateľský príspevok odňatý.
Ďalšia veľká oblasť je v školstve, ja teraz som zo školského prostredia, čiže tam, tam tie problémy naozaj poznám pomerne dôkladne a aj na túto schôdzu som predložila návrh, ktorý zlepší to, aby sa školy vedeli pripraviť na dieťa so zdravotným znevýhodnením pri tých spádových školách, ale, žiaľ, my dokonca vidíme, že ani tie špeciálne školy často nie sú pripravené na deti s naozaj ťažšími postihnutiami. Ako jeden taký až absurdný príklad z praxe, ktorý mi nedávno hovorila jedna špeciálna pedagogička, ktorá spolupracuje s rodinami, keď špeciálna škola prijímala dieťa na vozíku a očakávali, že to dieťa bude mať iný vozík navonok a iný vozík do interiéru. To ako keby akože paralela s prezuvkami, no tak ale neni to také náročné kúpiť dieťaťu do školy prezuvky ako keď vyslovene a špeciálna škola vyžaduje, aby, aby bol samostatný vozík.
Celá, samozrejme, veľká oblasť kompenzačných pomôcok, vidíme to na tých rodinách, veď mnohí sa s nimi stretávame, že v konečnom dôsledku sú často závislí od toho, že si zakladajú vlastné občianske združenia a, s prepáčením, často až žobronia o dve percentá, aby vôbec vedeli svojim postihnutým rodinným členom zabezpečiť základné pomôcky, presne ako sú vozíky, ako sú nastavovateľné postele a všetko ďalšie, čo, čo ten človek potrebuje.
A všetky tieto veci, tak ako sa týkajú, ako som aj spomenula, ako sa týkajú bežných rodín, tak podobné problémy sa prenášajú do tých profesionálnych rodín. Pretože vieme aj dneska zo štatistík, že tieto deti, keď už im nezabezpečí tú starostlivosť ich rodina, tak veľmi často vlastne sa dostanú do detského domova a ani sa im nepodarí, aby boli umiestnené do profesionálnych rodín, napriek tomu, že zákon veľmi jasne hovorí, že to musí byť tá prioritná, prioritná voľba. A teda som presvedčená, že keby sa viaceré tieto problémy podarilo zmierniť, keby sa podarila väčšia podpora pre rodiny, ktoré majú dieťa alebo teda člena so zdravotným znevýhodnením, tak potom by aj menej sa ich dostalo až do tej hraničnej situácie, že to dieťa, dieťa skončí v detskom domove.
Čiže aby som to zhrnula, áno, uvedomujeme si, že keď už taká situácia nastane, tak je dôležité tie detské domovy v tomto aj finančne podporiť, a preto aj podporujeme tento návrh, ale zároveň by som chcela apelovať na to, aby sme naozaj aj ako Národná rada dbali na to, že vytvárame prevenciu takýchto prípadov, že podporujeme tie rodiny ešte kým je to dieťa v rodine a verím, že tak ako my tuto z opozície podporujeme vládny návrh a tak ako sa vedela opozičná poslankyňa dohodnúť s predstaviteľom vlády, tak verím, že aj pri iných návrhoch, kde naozaj ide o pomoc konkrétnej skupine občanov, tak že bude možné hľadať dialóg aj nadstranícky.
Ďakujem veľmi pekne.

Takže, vážené dámy a vážený páni, si myslím, že som tu tento týždeň asi piatykrát, ak to správne rátam. Bol som trikrát vo výbore a musím vyjadriť trošku sklamanie nad, aj nad týmto plénom. Priznám sa, že tento zákon, a myslím, že pán minister Ráž si to uvedomuje, je najväčší hospodársky zákon, ktorý prišiel do tohto pléna v tomto volebnom období. To je reálny zákon, ktorý môže ovplyvniť životy ľudí na tom východnom Slovensku, na tom južnom Slovensku, na tom Slovensku, kde ste v zásade, máte svojich voličov, respektíve ste tam v jemnej väčšine. A takýto dôležitý zákon proste tu skoro nikto nepripomienkuje, sorry, SaS-ka, ale že strana ekonómov, vás tu proste supluje Ondro Dostál, technológ parlamentu. Ja som myslel, že proste sa naozaj vyjadríte k niečomu, čo naozaj na cezvolebne ovplyvní Slovenskú republiku ekonomicky.
Preto som takisto nahnevaný, lebo za posledné dva dni sme tu mali legislatívu, ktorá prišla v jednej forme a za 24 hodín sa vlastne doplnila o niekoľko strán, možno desiatok strán, nerátal som to, lebo to bolo vytlačené ekologicky, oceňujem. A my sme si ako opozícia, ktorá sme to dostali 10.23 h do emailu, mali naštudovať 31 pozmeňujúcich návrhov. Myslím si, že to extrémne nefér nielen voči nám, chápem, že nás ako keby beriete, že povinná, povinné zlo, ale aj voči občanom, ktorých zastupujeme. Špeciálne keď sme, ako hovorím, k tejto veci chceli a vystupujeme veľmi konštruktívne, nevyťahujeme tam žiadnu ideológiu, žiadne proste nejaké veci koalícia-opozícia, ale chceme, aby tento zákon slúžil Slovensku najbližších 20-30 rokov, aby sme konečne prekonali tú brázdu, ktorá nás proste delí od tej vyspelej západnej Európy, lebo v skutočnosti sa nám rozširuje a nie skracuje.
Prečo sme takí upodozrievaví voči tomu, čo predkladáte? Znova som vám to povedal na výbore, aj teraz, ja nemám nejaké ako keby že podozrenia, že vy to budete nejak zásadne zneužívať, ale viem, že čo ste za partia, teda viem, že proste viete, proste celok hodnotíte podľa jeho najslabšieho článku, v tomto prípade podľa jeho najslabšieho morálneho článku, a nemusím ísť ani do detailu, koho tým myslím, a keď vy si budete rozhadovať, že ktorý 50-miliónový projektík dáte, tak každý predseda, okresný predseda SNS sa prihlási a povie, však aj nám daj, lebo ti nepodporíme tento zákon, tento zákon. Však to vládnite 79 poslancov ako keby že väčšina, však to je najmenšia väčšina v parlamente od vzniku Slovenskej republiky. Dovolím si tvrdiť, väčšina s najmenšou legitimitou. A vy tu teraz si budete schvaľovať, vláda podporená 79 poslancami, zákonodarstvo, ktoré má ovplyvňovať túto krajinu najbližších 20 rokov, do najbližších 20 rokov, kedy nieže už nebudeme doháňať, ale kde sa budeme snažiť, aby sme sa nevzďaľovali od tej úspešnej nielen západnej Európy, pozrite sa, čo robia v Poľsku. Ja som z Popradu a niekedy v Poľsku, teda v Poprade sa hovorilo, pozerali sme tak ako kebyže zvysoka na tých Poliakov, že á, Poliaci, šme... a neviem čo, teraz vlastne Poliaci nám utekajú no míľovými krokmi.
Znova spomeniem v tomto pléne takú jednu průpovídku, keďže ja si pamätám, aj Ondro si pamätá, viacerí sledujeme tú politiku dosť dlho, Vladimír Mečiar povedal normálne v relácii ako neskúsený ešte v tom období v medzinárodných vzťahoch, povedal, že keď sa nám ten náš plán podarí, tak budeme ako Švajčiarsko a keď sa nám nepodarí, tak budeme ako Rumunsko. Vtedy mu Milan Kňažko pripomenul ako minister zahraničných vecí ešte vtedy nesamostatného Slovenska, že Rumunsko je krajina a nie nadávka. Momentálne sa stalo to, že tento rok to Rumusko predbehlo Slovensko aj v životnej úrovni, aj v raste HDP a tak ďalej. Prečo? Lebo na strategických veciach si opozícia aj koalícia v tej krajine, socialisti aj konzervatívci, Maďari aj Turci, aj všetkých, ktorých tam majú, si povedali, že na tomto sa ideme zhodnúť a na tomto my budeme proste stavať krajinu pre naše deti. A vy toto zase beriete ako opportunitu, proste si niečo ušolíchať, porozdeľovať Dankovi, tomu, onamu, ja neviem, aké to máte platformy z tých vašich stranách, aby každý bol spokojný na štyri roky a tým pádom, sorry, ale ja to, môj kolega Števo Kišš hovorí o dôchodkoch, ja to hovorím o tomto, prežierate budúcnosť východu, juhu Slovenska tým, že proste idete narýchlo rozhodovať, čo sú strategické investície.
A ja vám napríklad, pán Vážny, naozaj, úprimne vám neprisudzujem zlý úmysel, naozaj si to myslím, že proste že chcete, ako sa hovorí na východe, keď už o tom východe hovoríme, zrobiť tak, žeby dobre bolo. Lenže to sa proste nedá urobiť za dva dni, choďte sa pozrieť do Japonska, akú tam majú infraštruktúru. Proste oni 80 % rozmýšľajú, 20 % času robia. My na Slovensku 20 % rozmýšľame a 80 % robíme, ako táto koalícia má zákon, 12-krát ho prerába, aj ten, čo má v skrátenom legislatívnom konaní ešte prerobí za 48 hodín. Ja by som sa, priznám sa, a teraz apelujem na vašu, ako by som to povedal, česť a (reakcia z pléna), ale ja som kľudný, ja nemám problémy so srdcom naozaj, ja som úplne, ja to beriem ako pred bicyklom, ja som taký vždy, len ma slabo poznáš. Takže, takže, kde som to bol, pripomenieš mi? (Reakcie z pléna.)
Takže apelujem na česť a na zodpovednosť voči krajine, viacerí ste tu už aj dedkovia aj, aj možno babky a tak ďalej, máte vnúčatá, ktoré chcete, aby žili v tejto krajine, to znamená, že budujte infraštruktúru premyslene, bez koaličných nejakých dohôd, bez tých, ktorí tu vlastne ani nie sú, ktorí, ktorým musíte rozdávať projekty, hej, že to je to, pozrite si, kto je v tejto sále. PS-ko, normálne, že tí, ktorí proste neviete, ako my fungujeme, že vlastne s kým sme dohodnutí a tak ďalej, každému z týchto žien, mužov záleží na tejto krajine, preto tu sedia, aj keď sa nezaujímajú o ekonomiku, aj keď sa nezaujímajú o, ja neviem, diaľnicu alebo o dopravný úrad a podobné veci, ktorým sa akože nudný zákon zaoberá. Je to veľmi dôležitý zákon a je naozaj že do veľkej miery hanba, že takým dôležitým zákonom sa zaoberáme 48 hodín a tým Trestným zákonom, ktorý sme to už tisíckrát povedali a kde majster slova Robert Kaliňák nás poučoval, ako by sme sa my mali poučiť, že proste zbytočne sme brzdili ekonomiku tejto krajiny, lebo by, už dávno by to bolo, keby sme my vlastne ten Trestný zákon, ktorý už aj teraz sa naučili, Česi ho prijímali, prijímali ju tak, že proste mohli sme robiť nejaké iné veci.
Takže, prosím vás, urobte, urobte si proste poriadok v prioritách aj politickej strany, aj vládnej, aj opozičnej časti sály a poďme sa baviť a dajte nám aspoň ten víkend, ja si myslím, ja si myslím, že my sme sa zachovali férovo, keby sme chceli, tak pán Ráž to nemá schválené dnes, naozaj. Boli by ste smutný cez víkend a tak ďalej, ale urobme to tak, že ja vám dám, ja vám dám takú džentlmenskú výzvu, že spravte to tak, vystúpte proste normálne v debate, dajme si víkend, ja si preštudujem tých 31 návrhov, porozprávame sa so Sorošom a so všetkými, že či nám to bude schvaľovať a proste v pondelok alebo v utorok si normálne že v kľude povieme, že či ten zákon je dobrý, alebo nie, a ja vám sľubujem, že PS-ko sa k tomu postaví tak, že sa kľudne nemusí hlasovať proti. Džentlmenská výzva, ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)