Dobrý deň, kolegovia, kolegyne, pán predsedajúci. Tak, pán Malatinec, ja tu budem za tých neúspešných žiadateľov tiež, myslím, že sme tu asi aj viacerí a dokonca budete prekvapení, že myslím, že aj, aj kolegyne v našom poslaneckom klube, určite sa im stalo, že mali teda nepodporenú žiadosť, ale to len takto na úvod.
Dovoľte, aby som sa najprv poďakoval aj pánovi poslancovi Malatincovi naozaj za veľmi konštruktívny, konštruktívne...
Dobrý deň, kolegovia, kolegyne, pán predsedajúci. Tak, pán Malatinec, ja tu budem za tých neúspešných žiadateľov tiež, myslím, že sme tu asi aj viacerí a dokonca budete prekvapení, že myslím, že aj, aj kolegyne v našom poslaneckom klube, určite sa im stalo, že mali teda nepodporenú žiadosť, ale to len takto na úvod.
Dovoľte, aby som sa najprv poďakoval aj pánovi poslancovi Malatincovi naozaj za veľmi konštruktívny, konštruktívne vystúpenie a verte alebo neverte, kolegovia z druhej strany, ale že my vás naozaj že aktívne počúvame. Myslím si, že naozaj, že aj pani poslankyňa Kleinert, aj poslankyňa Jaurová, či už tu v pléne alebo, alebo teda aj v kuloároch, viete, že, že sa počúvame. Lebo naozaj my tu nie sme teraz napriek tomu, že keď sa tu niekto bude snažiť to deliť o to, že my tu bojujeme za našu kultúru a vy ste za vašu kultúru. Ja to absolútne odmietam. To, čo, o čom to tu je, je to o, je to presne o tých ľuďoch, ktorí robia to súčasné umenie, ktorí robia tie malé galérie a je to o tých ľuďoch, ktorí robia tie osvetové centrá, čo robia tie dychovky, sú to, je to aj to tradičné umenie. Naozaj ako človek, ktorý, lebo ja prečo tu vystupujem? Jednak preto ako predseda poslaneckého klubu si myslím, že toto je absolútne dôležitá zásadná vec, lebo je to jedna fungujúca inštitúcia, do ktorej vstupujeme veľmi nešťastným spôsobom a zároveň ako človek, ktorý mal to šťastie, že dva roky pôsobil v nezriaďovanej kultúre a myslím, že tak ako aj pán Malatinec, aj pani ministerka Laššáková aj ďalší, ktorí pracujete v kultúre, dobre viete, za akých podmienok tam tí ľudia robia, na tom sa snáď zhodneme.
To je ako naozaj, že to, čo by sme my tu mali urobiť na úvod tejto diskusie, poďakovať všetkým ľuďom, ktorí v kultúre dnes pracujú. Za také peniaze, za ktoré by tu mnohí z nás ani nevstali ráno z postele. Sú to tí ľudia, ktorí držia fungujúce kultúrne centrá v okresných mestách. Ľudia, ktorí robia ten komunitný život, a to bez ohľadu na to, či to je národné, liberálne, progresívne, zelené, fialové, o to nejde. Naozaj, že títo ľudia robia skvelé veci za podmienok, ktoré sú zlé a ktoré tu sa zhodneme v tejto diskusii, kde sme všetci zrazu prekvapení z toho, že konečne sa bavíme o kultúre, lebo to cítime, že za tých desať, dvadsať, tridsať rokov kultúra nikdy nebola priorita.
Tak ako pristúpme aspoň s touto pokorou k celej tejto rozprave, že naozaj je to vážna vec, robia to ľudia, ktorí to sledujú, a teda určite aj vám píšu ľudia, aj nám píšu ľudia, že ktorí, ktorí sú naozaj že vystrašení z toho, čo sa tu deje, z toho, že niečo, čo funguje a čo prináša možno nejaký ten život do, do, do ich práce a do tých miest, kde žijú, sa ide rozobrať. Tak v úcte voči nim všetkým ja naozaj sa budem snažiť veľmi konštruktívne vystúpiť v tejto rozprave a možno na záver, na koniec, uprostred nielen apelovať na nás všetkých, že poďme sa nad týmto konštruktívne zamyslieť. No. Toľko na úvod.
Tri rýchle poznámky, nebudem hovoriť dlho, lebo kolegyne to myslím, že technicky rozobrali veľmi detailne, ale predsa.
Prvá. Pán Michelko, my nesúhlasíme asi spolu v mnohých veciach, aj hodnotovo prichádzame z rôznych ako perspektív, máme rôzne asi estetické štandardy, ale to je absolútne jedno. Ale viete, vo vašom prejave ja som počul slovo kultúra veľakrát a myslím, že kultúra nie je len o tom, že aké máme knihy doma a koľkokrát ideme do divadla, ale myslím, že tu ako my poslanci, keď môžme žiť kultúru, tak je to spôsob, akým pristupujeme k rozprave a pristupujeme k legislatívnemu procesu. A prepáčte, pán Michelko, ja som sa teda pozrel na prvé čítanie, ja si to veľmi dobre pamätám, takto sme tu boli, bol to 14. február, na Valentína sme tu takto stáli a ja som vystúpil o jedenástej v rozprave a povedal som, že, pán Michelko, ja verím tomu, že toto nie je len nejaký gaťafalš, ako hovoril pán predseda, podpredseda Bugár, hej, a že to nie je nejaký, niečo také to pokútne, a že v druhom čítaní tu nepríde nejaká zmena a vy ste mi, pán Michelko, 11.35 h, 14. 2. povedali, že nie, určite v druhom čítaní zásadné zmeny neprídu. Je to zapísané v archíve Národnej rady, ak sa nemýlim, na veky vekov, hej, na veky vekov.
Pán Michelko, a však to sa nerobí, hej, ako prepáčte, aleže vy ste že normálne klamali. Klamali ste plénu Národnej rady, klamali ste kolegom opozičným, klamali ste kolegom vládnym, klamali ste tomu štátnemu znaku, keď už niečo, klamali ste tejto inštitúcii. Však to sa tak jednoducho nerobí. Jednoducho sa to tak nerobí, že však aj keď chcem robiť akékoľvek zmeny a chceme byť kultúrni, však to urobme normálne. Keď už ste akože natoľko, natoľko je nutné robiť všetky tie zmeny, o ktorých nesúhlasíme, prečo to nemôže ísť do normálnej rozpravy, prečo to nemôže byť v prvom čítaní, v druhom čítaní? Prečo? Viete, aké je to, je vôbec len ťažké pre niektorých ľudí nájsť tú spoločnú správu výborov? To si myslíte, že to akože bežný človek vie nájsť si spoločnú správu výborov k tlači 151 na webe Národnej rady? Však to je ako, pomaly detektív musí byť človek. A toto je spôsob, akým sa to robí a, prepáčte, ako jednu vec, ja toto je že nekultúrne.
Naozaj a ja, mňa extrémne vytáča, keď sú politici alebo Slovenská národná strana, ktorá hovorí veľa o kultúre a potom to robí absolútne nekultúrnym spôsobom. Fakt a prepáčte a druhá vec, že potom ešte povedať, že vy ste ešte z toho prekvapení, že sme mali len osem dní na to a my sme vám za osem dní akože k tomu nič nepovedali. A to však nemyslíte snáď vážne? Hovoríme o najväčšej zmene, ktorá tu vyvolá revolúciu v kultúrnej komunite, v ktorej sa píšu otvorené listy, polovica hodnotiteľov chce odstúpiť a vy poviete, že to je naša chyba, že sme tých osem dní, kedy ste to počas prestávky medzi plénami, kedy mi kolegyňa proste písala, že bol výbor a už to bolo niekde zverejnené a vtedy sme mali proste tu všetci nabehnúť a viesť tú odbornú diskusiu. Ja neviem, čo sme mali zvolať sympózium v jazdiarni na Hrade a proste tu pozvať akože všetkých a diskutovať o tom? A že naozaj, že tak sa to nerobí aj a ja musím povedať, že som z toho, ja vnímam taký, že normálne už mi to vysvetlite možno, pán Michelko, že však vy ste vzdelaný, očividne kultúrny, sčítaný človek, ktorý referuje možno na iné veci, než sú, než sú možno blízke mne, ale každopádne to vidím, a prečo to robíte takýmto spôsobom? Naozaj akože prečo? Však to je, to je akože tak, taký ako aj prejav ako keby nejakej, nesebavedomia a nedôvery voči sile tých vlastných argumentov, ako to spraviť alebo, neviem, politickej schopnosti hocičoho, že to, jednoducho to valcuje ako keby, že to prebíja všetko ostatné. Však to je aj zbytočné, že prečo musíme mať rozpravu, nemôžme sa vecne baviť, lebo prvých, prvá tretina každého prejavu z opozície bude o tom, ako je zle urobený ten legislatívny proces. Však je to aj nuda, hej? Však to poďme robiť normálne, kultúrne, prosím. Ako tak že v dobrom to vravím, však viete, že, že, že, že sa vieme normálne baviť.
Druhý bod len v rýchlosti. Milión vecí sa tu povie, komisie, jedno s druhým a tak ďalej. Myslím si, že v jadre, v jadre je táto rozprava o tom a tento návrh, že či politici majú určovať systém alebo či majú rozhodovať o tých samotných žiadostiach a tlačiť do toho svoje nejaké estetické akože preferencie.
A viem, pán Michelko, že vy ste vraveli, že vy to tak, že to tak nechcete, že vám ide o to nastavenie toho systému, ale ak, keby sme sa opäť pozreli do tej rozpravy, ktorá teda na veky vekov je zapísaná v tom archíve, tak vy ste vo svojom prejave sám povedali, že bolo to dielo a, prepáčte, bol, ste referovali na ten preklad, ospravedlňujem sa, že si to nepamätám a že keby, vy ste presne povedali, že bude takáto žiadosť, teraz nebola schválená, ja urobím zmenu zákona a potom tá komisia by tak rozhodla a tá žiadosť by bola schválená. No čo iné to je, akože vy hovoríte, že aká bude preferencia tej komisie. Však vy ste to sám povedali. Ako len chcem na to poukázať, že však to je v jadre toho celého, lebo keby, keby to bolo tak, ako hovorí pán Malatinec, lebo ten má úplne pravdu, že dobre, regionálne veci, poďme sa baviť, ako poďme sa baviť o tých detailoch toho celého, ale fajn, relevantný argument. Tak máme proste problém s tým, že ako národná kultúra ako taká, tradičná kultúra nie je, nie je, nie je podporovaná. Poďme sa baviť. Poďme sa baviť o schémach podpory tradičnej literatúry, hocičoho. Ďalej o spolupráci medzi zriaďovanou-nezriaďovanou kultúrou. Nech sa páči. Ale, ale jednoducho, viete, v jadre toho vášho prejavu bol konkrétny jeden príklad, ktorý ste hovorili, že teraz skončil tak a keď urobím tú zmenu, tak skončí inak. A čo to iné je, ako že my zrazu politici budeme tu v pléne Národnej rady rozhodovať o tom, aké knihy majú byť podporené, aké knihy nemajú byť podporené?
A to len vravím ja, pani Vaľová, nebudete ani veriť, ale tak som tu, ani ja si nemyslím, že ja mám tu v pléne ako poslanec Národnej rady hovoriť o tom, že či FPU má podporovať liberálne alebo hentaké knihy, konzervatívne. (Reakcia z pléna.) Nie, nemám. A ja si myslím, že to tak neni a myslím, že tu nikto doteraz nepovedal, nepovedal pre to nejaký konkrétny príklad, hej, nikto nemal konkrétny. Nech sa páči, pani Vaľová, ústna rozprava, kľudne sa, fakt, ako v dobrom vravím, prihláste ste sa, povedzte to, ma to zaujíma, hej? Lebo konkrétne napríklad to, dokument, filmové dokumenty napríklad FPU nepodporuje, hej? No, lebo Audiovizuálny fond, presne tak. (Reakcia spravodajcu.) FPU. FPU. No dobre, poďme ďalej. Ste ma vyrušili, pán poslanec, spravodajca. Poďme ďalej. (Reakcia z pléna.) Áno, áno, taktika. No.
Tretí bod. Tak, tak je piatok. Takže prosím, pán poslanec, keby ste to akože nejako vedeli, vedeli vysvetliť, tak toto by bolo dobré. Ale na záver, na záver to podstatné.
Ja nerozumiem tej veci, že keď tu vystupujú poslanci za rôzne kluby a napríklad, že všetci tu máme zhodu na tom, že poďme dať viac peňazí na Fond na podporu umenia. Však to je fantastická vec. Naozaj, že poďme proste, ak je tu zhoda a naozaj tá suma, o ktorej sa bavíme, hej, že tu, tu sme tento týždeň strelili stovky miliónov bez problémov. Tu sme zdvihli ruku, zatlieskalo sa, fajn, je to politické rozhodnutie vlády a to je okej, rešpektujeme to, že mierka peňazí, o ktorých sa tu bavíme, je normálne podľa mňa, že pán Kamenický sa musí akože chytať za brucho, hej, že o čom sa tu vôbec, on si to ani nevšimne pomaly. Ak je tu naozaj že zhoda na tom, že potrebujeme podporu, zvýšiť podporu FPU a či už je to tou inflačnou doložkou alebo operačnými grantami alebo hocičím ďalším, tak majme na to podporu, poďme to nájsť, poďme dať pozmeňujúci návrh, poďme tomu pomôcť, lebo to je to, po čom tá, tá kultúrna komunita volá a potom bude naozaj podporených aj viac tých žiadostí, normálne matematicky z povahy veci bude menej neúspešných žiadateľov. Viac peňazí, menej neúspešných žiadateľov. Jednoduché. Proste poďme urobiť toto tu a naozaj musím povedať, že za nás 32 poslancov Progresívneho Slovenska myslím, že nebude, a poslankýň, nebude mať problém toto celé podporiť.
Napríklad to by bola tá konštruktívna vec, ktorú tu môžme spraviť, lebo snáď sa zhodneme na tom a to je také záverečné politické posolstvo, pán Michelko, tiež ste hovorili o tom, že aká je hanba, že neboli podporené rôzne diela a aké to je všetko akože zlé a proste zlá vizitka o slovenskej kultúre.
No a pani, pani Kleinert bude, bude so mnou súhlasiť. Asi niektorí viete, že tento týždeň sa otvára Bienále výtvarného umenia v Benátkach, čo je teda najväčšia, najväčšia prehliadka umenia na svete, kde po rokoch sa podarilo teda mať aj slovenskú inštaláciu. Však pani ministerka určite, bývalá, vie, že aké tam je to trápenie s tým československým pavilónom, ale teda v Benátkach vystavuje spoločne s českým programom aj výborný košický umelec Oto Hudec, má krásnu inštaláciu, ktorá sa tam otvára a, pán Michelko, viete, čo sa tam deje? Tam sa protestuje proti ministerstvu kultúry. Tam. Normálne sa postavili s anglickými transparentami slovenskí umelci a že ministerstvo kultúry ma nereprezentuje. Toto sa tam stalo. Vedľa toho francúz... to je taká, to je taká ulica a tam je vedľa francúzsky pavilón, britský pavilón, nemecký pavilón, ruský pavilón dokonca a, a my sme došli do tohto stavu, že to napätie v tej kultúre je tak zlé, lebo toto je tá vec, lebo ja, ja nekritizujem, vy, vy naozaj že vyhrali ste voľby, máte mandát, máte program, ten je schválený, ale súčasťou toho nie je to, že v tom rezorte musí byť tak zlá atmosféra, ako je teraz, ktorú, ku ktorej sa len prikladá. Naozaj to neni nutné, aby museli slovenskí umelci na Bienále protestovať proti kultúrnej politike tejto krajiny. To nie je nevyhnutné, nemuselo by to byť tak a to mi je najviac ľúto na tomto všetkom, že sme k tomuto stavu dospeli. Lebo pán Michelko, lebo my môžme súhlasiť a nesúhlasiť, ale myslím si, že nemusí byť tak vyhrotená atmosféra, ako je teraz. A z tej vyhrotenej atmosféry my veľmi jednoducho vieme zísť, kedy si povieme, že dobre, tu sú veci, ktoré naozaj vadia veľkej časti kultúrnej komunity. A to je jedno, či je ľavá alebo pravá, či je menšina, väčšina. Je to proste veľká časť kultúrnej komunity, ktorá je na barikádach. Je to spôsobené tým, čo sa deje dnes na ministerstve kultúry a my z tej cesty vieme zísť.
Tak prosím, ak naozaj, ešte raz na záver veľmi úprimne chcem povedať, že ak je tu vôľa a ja tu vnímam vôľu v mnohých poslaneckých kluboch, urobiť zmeny, ktoré budú konštruktívne. A naozaj ja to hovorím, že ak sa chceme baviť o tom, ako zlepšiť FPU, poďme sa o tom baviť. Tak použime nejaký procedurálny nástroj, či už akože počkajme s hlasovaním na ďalšiu schôdzu, či už to, či to neposuňme do tretieho čítania, či už tam urobme nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré kľudne nech prídu z vládnej strany. Ale jednoducho poďme, poďme naozaj, prosím, akože znížiť to napätie, ktoré v tej kultúrnej komunite je. To, čo sa deje dnes v kultúrnej komunite nie je nevyhnutné a to nie je výsledkom toho, že vládne nejaká strana a niekto je nespokojný, to je vlád... rozhodnu... je to výsledok konkrétnych krokov, ktoré proste vidíte na ulici, ktoré vidíte v tomto pléne. Tak máme už dve hodiny kultúrnej diskusie, tak poďme to, poďme to pretaviť, prosím, kolegovia a kolegyne, na niečo konkrétne.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis