Videokanál klubu

Ďakujem pekne.
Tak ja teda idem napraviť tú technickú chybu, ak smiem.
Takže navrhujeme, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b) tak, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.
A teda ak máte túto vec vybavenú a je to v poriadku (rečníčka sa obrátila k predsedajúcemu), ďakujem (povedané so smiechom), tak využijem svojich, svojich 9,5 minúty na to, čo som mala pripravené.
Ja som na, myslím, že to bola úplne moja prvá, prvá rozprava počas programového vyhlásenia vlády, resp. v tej dobe, kedy sa o ňom na tomto mieste diskutovalo, upozornila na to, že je nakreslené v mnohých častiach na pôdoryse leviatanovského štátu. A toto je jeden z tých príkladov, kedy tento zákon alebo návrh zákona zavádza niečo nevídané, lebo bežne sme doteraz vždy boli zvyknutý na to, že vláda, resp. občianska spoločnosť kontroluje vládu. My sa dostávame do opačného gardu, kedy chce vláda kontrolovať občiansku spoločnosť. Je to teda trochu iná, iná paradigma, ako sme boli možno za ostatné, ostatné roky zvyknutí, ale, ale čo ma možno viacej, viacej mrzí je to, že schovávame sa tu celý čas za nejakú požiadavku transparentnosti. Ale v tomto bode uvediem, že mimovládne organizácie sa ešte z predošlou vládou, a tým nemyslím bezprostredne predošlou, ale s tou, kde teda bolo SMER súčasťou vládnej koalície, podieľali na tom, aby bol vytvorený register, a sami participatívne pomáhali na tom, aby bola zvýšená transparentnosť. Tento problém tu nikdy nebol.
Čiže dovoľte mi, aby sme sa začali baviť bez týchto všetkých mimikry a povedali sme si možno o tom, čo tento zákon naozaj cieli a čo má byť jeho, jeho konečným výsledkom. Koniec koncov myslím, že to tu aj párkrát už v tejto rozprave zaznelo. Povedal to pán premiér hneď po teda voľbách, čo je jeho cieľom, a to je, odstaviť politické mimovládky. Politické mimovládky, teda dodnes som sa nedopátrala toho, kto konkrétne by to mal byť, ani aké by toho mali byť parametre, lebo toto celé delenie politických a nepolitických mimovládok tak trochu zaváňa 30. rokmi, kedy si tu politici, političky bezostyšne mysleli , že sú viac ako zákonné procesy a že bez toho, aby sme tu mali na to naozaj nejaký korektný, metodologicky korektný postup, môže niekoho označovať spôsobom ako vred na teda spoločnosti, vred na tele národa, alebo sú to príživníci, že sú to povaľači, a toto snáď sa, dúfam, že zhodneme, nechce ísť touto cestou teda predkladajúca zostava.
Lebo potom si teda povedzme, že čo je to kritérium, kam to má cieliť a čo po tých mimovládkach, ktoré majú byť zacielené týmto zákonom, vlastne chceme, pretože ak, ja to teda chápem tak, že ak je ten cieľ politické mimovládky, tak tomu rozumiem tak, že by tam mali byť tie, ktoré ingenerujú to politickej súťaže, neférovo ju ovplyvňujú, vystupujú na prospech niektorých strán či kandidátov. A v tých, v podstate ktoré tu boli párkrát menované, ja som sa teda konkrétne pána ministra vnútra pýtala, že nech mi povie aspoň tri konkrétne mimovládky, ktoré by spadali do tej definície, alebo toho ako on uvažuje o politických mimovládok pýtala na konkrétne tri. Povedal mi, myslím, že VIA IURIS, povedal mi Transparency International, povedal mi Zastavme korupciu. Ale ja si nepamätám, že by niektorá z nich kedykoľvek za celú dobu svojej existencie vstúpila do politického procesu štýlom, že by sa postavila na stranu niektorej strany alebo niektorého kandidáta, za to dám ruku do ohňa. A to teda akože, že, hej, nie som, nie som ja tá, ktorá by sem-tam a dosť nešetrila kritikou aj teda do vlastných radov, keďže som sama bola 10-12 rokov súčasťou mimovládneho sektora.
Naproti tomu sme tu mali posledné teda volebnej súťaži, prezidentskej súťaži subjekty, ktoré sa priamo zapojili do volebného zápasu. Hovorím konkrétne teda o Jednote dôchodcov, o Klube 500, o mimovládke pána Draxlera, bývalého ministra, ktoré úplne bezostyšne teda deklarovali svoju politickú preferenciu v prospech pána Pellegriniho. Boli vystavené v straníckych novinách, distribuované po celom Slovensku a tie teda nie sú spomínané ako tie (povedané so smiechom), ktoré majú byť predmetom tejto úpravy a tie, ktoré teda sú nejakým spôsobom škodlivé, nebezpečné a ingenerejú do politickej súťaže napriek tomu, že to, že to preukázateľne robia, aby sme sa chápali správne. Ja si nemyslím, že tak majú byť označované. Ja si myslím, že tak nemá byť nikto označovaný, akýmikoľvek stigmatizujúcimi nálepkami.
Ale tak teda si to rozmyslíme, hej, že ak je kritérium politické miešanie sa do súťaže a snaha ovplyvňovať nejaké teda procesy v kampani, tak potom to nemôžu byť menované mimovládky, ktorým to nevieme ani, ani z bla, hej, ich do tohoto, do tohoto zatiahnuť a tváriť sa, že subjekty, ktoré pomáhajú predkladajúcej zostave teda by neboli tie politické mimovládky. Tak akože nejde to dokopy, to si treba vybrať tú argumentáciu.
Po druhé, že teda by mohlo by, a tiež sa to spomína, tým deliacim kritériom, že či poberajú nejaký vklad zo zahraničia. No, tu si znovu povedzme, že, že nie som úplne istá, že v tejto problematika teda vládna zostava celkom dobre rozumie, pretože ono sa bežne môže stať, že tie, ktoré sa vydávajú za tie šľachetné, a tie, ktoré teda nepadajú do toho košiara toxických mimovládnych organizácii, sa poľahky, hej, teda stanú označené tým, tým stigmatizujúcim názvom.
Poviem konkrétny príklad z praxe, sú dnes mladí ľudia, mladé rodiny pracujúce v zahraničí, a ak chcú, aby nejaká mimovládka, ktorá poskytuje sociálne služby, opatrovateľov a tak ďalej, pomáhala im rodičom tuto v Sabinove, no tak jej pošlú peniaze. V tom momente je takáto mimovládka zahraničný agent, alebo teda už akokoľvek si to zaslovníme. Čiže teprva sa to dotkne tých, o ktorých teda tu častokrát zaznieva, že ony sú tie dobré, na nich to nie je mierené. Nedá sa to takto, ani cez toto kritérium oddeliť.
A ešte dôležité teda, čo chcem zmieniť v súvislosti s tými, s tými príjmami zo zahraničia. Častokrát sa hovorí, že veď čo sa tuto hnevajú, veď, veď tu je zákon v Amerike dávno platný, tzv. FARA, hej, ktorý má, hej, veľmi podobnú legislatívu a tuto, veď kolíska demokracie a nesťažujete sa.
Prosím vás pekne, už prestaňme s tými blbosťami, hej. FARA vznikla v 38., bolo reakciou na kontrolu nacistických špionážnych skupín. Dodnes to má vlastne úplne iný, úplne iný zámer, pretože sú tam v Amerike, viete veľmi dobre, lobistické skupiny, ktoré konajú v prospech iného štátu, a zákon chcel aby boli demaskované. My tu dnes zásluhou tejto vlády máme v Rade vlády pre neziskový sektor mimovládku, ktorá by učebnicovo spadala do toho, čo pokrýva FARA, pretože sme si tam zobrali mimovládku, ktorá má priame financovanie z nemeckého štátneho rozpočtu, čo nemá nikto z tých toxických, ktoré tu boli doteraz menované.
Tak si, prosím vás pekne, rozmyslime, čo idete robiť, hej, lebo ja mám pocit, že ste absolútne nepochopili ani len to, ako sa definujú kritériá, a ani len to, ako zacieliť teda tie toxické škodlivé mimovládky, ktoré ste si dali ako terč teda svojej najbližšej, hej, svojho najlepšieho politického obdobia. Áno, sú to mimovládky, ktoré môžu byť nepríjemné ako blcha v kožuchu, pozerajú sa politikom na prsty, kľudne sa môžme baviť o tom, či je to kóšer, aby to najprv, hej, obletelo všetky internety a nebolo to najprv na polícii. Je tu kopec roboty, kde sa môžme korektne baviť o tom, že poďme niektoré praktiky urobiť tak, aby naozaj nevytvárali takú obrovskú penziu medzi politikmi, ale toto nie je obsahom tohto zákona.
A... a ešte možno posledná poznámka (povedané so smiechom), iba taký bonmot na záver. Ja som robila desať rokov v mimovládnom sektore, Ľudia proti rasizmu a bola som aj za občiansku obec zvolená do VRAX-u, čo bol teda taký výbor v gescii ministerstva vnútra, ktorý sa venoval extrémizmu. Jeho šéfom bol minister vnútra, ktorý na tieto zasadnutia nechodil. Vždycky som mu hovorila, že pán Kaliňák, pre boha živého, prečo tam nechodíte, veď ja nemôžem zaväzovať rezort a schvaľovať nejaké politiky v boji proti extrémizmu. Mi povedal, že kým ste tam vy, ja vám dôverujem. Hej? A som stále tá istá, bola som z tej mimo... politickej... z tej mimovládky, ktorá by dnes bola označená za agenta, ktorá by bola teda v tom košiari politickom, pretože extrémizmus a extrémistické politiky majú, samozrejme, že dosah na, na nejaký typ, hej, že politického riadenia, a napriek tomu, ja si teda, a uvádzam to ako príklad, viem predstaviť ten model, kedy sa dá aj s tými mimovládkami, ktoré považujete za blchu v kožuchu, dohodnúť nejaký systém pravidiel, ktorý ich nestigmatizuje, nehádže ich proste do vreca s nejakými agentmi, ale áno, vieme si nastoliť pravidlá, že budú možno viac udržiavať nejaké princípy verejnoprávnosti, alebo že ak nejaké majú odhalenia, ktoré môžu kriminalizovať daných politikov, tak to nebude najprv vykričané na internete, ale bude to podané na polícii.
Tých možností tu je ix. Ja si myslím, že ten mimovládny sektor sa im nebráni. Ale ak začneme odtiaľ, že ich najprv budeme nálepkovať, označovať a podhadzovať zase akože internetovým tribunálom, tak takto nebude ani ten vytúžený pokoj, ktorý nám tu sľubuje pán, teda, hej, prezident... a nebude tu ani kohézia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem všetkým kolegom a kolegyniam za reakciu, aby, a veľmi pekne ďakujem, kolega Dostál, za upozornenia, áno, aby to bolo úplne jasné, podala som návrh podľa § 73 ods. 3 písm. b), že chcem, aby sa hlasovalo o tom, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o návrh zákona. To, dúfam, aj pani spravodajkyňa, teda nech je to jasné.
A ďakujem aj, kolega Grendel, za tú poznámku o Nadácii Zastavme korupciu. Neviem, že či ste teraz touto, touto informáciu aj možno nezamiešali karty. Dúfam, že to tak je, ale možno sa dožijeme toho, že bude pozmeňovací návrh, kde sa všetky tie organizácie budú slovne vymenovávať, na ktoré sa teda má tento zákon v budúcnosti vzťahovať, čo ešte len bude zaujímavé. (Povedané so smiechom.)
Ďakujem.

Ďakujem za slovo a ďakujem aj za vaše všetky faktické poznámky. Budem reagovať asi iba na pána Farkašovského a pána Lučanského, aj keď teda si veľmi cením hlavne tie slová podpory od opozičných kolegov.
Pán Farkašovský, ja som vás absolútne nechcela uraziť, a teda mrzí ma, že ste sa našli v tom opise tých, ktorí takýmto spôsobom nechutne útočia na ženy, a ubezpečujem vás, že aj ja mám nejaké šediny, aj keď teda pomerne úspešne aj voči nim bojujem (povedané so smiechom), ale nie som ten typ človeka, ktorý by takýmto spôsobom na ľudí zaútočil. Mňa veľmi mrzí, keď si niekto práve na základe svojho veku alebo svojho, nazvime to, statusu, alebo svojho rodu myslí, že má právo poučovať iných ľudí. To mi vadí a na to som reagovala.
Pán Lučanský, ja absolútne nerozporujem to, že vy ste predtým niečo vo svojom živote robili, napriek tomu, že ste mladý človek, pretože ako som už povedala, tak ja by som niečo takéto nerobila. To, čo sa tu deje nám, tak to ide práve z vašej strany. A nechápem, prečo máte túto potrebu v SNS neustále dehonestovať či už teda kolegyne Števulovú, alebo Stohlovú, alebo ďalšie. Ja som sa na vás obrátila ako na bývalého asistenta europoslanca, pretože to mi nejde jednoducho do hlavy, že vy predkladáte, ste predkladateľom tohto návrhu, predkladáte niečo, čo je absolútne v rozpore s právom Európskej únie, a máte k tomu rozhodnutie, ktoré to hovorí absolútne jasne, tak preto ma prekvapuje, že ešte aj v tej dôvodovke napíšete, že nič také neexistuje. Takže na vás som sa obrátila iba kvôli tomuto.
A teda veľmi ma prekvapilo, čo ste povedali, že vy vlastne na základe nejakých rozhovorov, ktorých ste sa nedobrovoľne zúčastnili, predkladáte tento návrh, pretože sú tu nejaké mimovládky, ktoré tu robia nejakú zlobu alebo dokonca nejaké mládežnícke organizácie. Veď takto predsa nemôžeme fungovať v tomto pléne, nemôžeme tu robiť zákony na základe nedobrovoľných rozhovorov ja neviem s kým. Potrebujeme nadstavovať právne rámce na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja budem najskôr reagovať na to, čo tu odznelo v prvej časti rozpravy o tomto návrhu, pretože už mám skutočne dosť toho, ako sa tu niektorí muži, nehovorím všetci, správajú ku nám, k ich kolegyniam. Myslíte si, že vaše šediny, roky odsedené v týchto laviciach alebo už len fakt, že ste muži, vám dávajú akékoľvek právo, aby ste tu moralizovali, aby ste rozporovali naše pracovné skúsenosti, vzdelanie a podobne a aby ste vyjadrovali vaše rozhorčenie nad tým, že si tu vôbec dovolíme niečo povedať.
Tak pán Ľupták tu dnes v práci nie je na rozdiel teda odo mňa, ale ja by som mu chcela odkázať, aby sa s kolegami radšej než nad nami, zamýšľali nad tým, akú legislatívu tu predkladajú, že ju rozporuje teda nielen celá opozícia, ale aj odborná verejnosť, že ľudia proti nej protestujú, že je v rozprave... v rozpore s ústavou, ale aj s právom Európskej únie.
To vám nevadí, vy sa tu, naopak, zaoberáte tým, či Zuzana Števulová robila okrem Ligy za ľudské práva aj niekde inde. Viete čo? Ja by som tomuto parlamentu a vôbec celej tejto krajine dopriala v tomto pléne 150 ľudí, ako je Zuzana Števulová. Viete, ako by sa nám pracovalo? Ako by sa nám žilo? Len si to predstavte.
Vrátim sa ale k vami predkladanej legislatíve, niekoľkokrát tu už odznelo, aký je to právny paškvil, ako je to v rozpore s ústavou a tiež s právom Európskej únie. A práve pri tomto bode by som sa chcela pristaviť, pretože mňa teda skutočne pobavilo, aj keď je to skôr také tragikomické, ako vy sa tu budete prvotriednej právničky, akou je Zuzana Števulová, dopytovať na jej skúsenosti, ale vy nie ste schopní ani len pracovať s právom Európskej únie a vziať si dva texty, a síce ten váš návrh a potom rozhodnutie Súdneho dvora, ktoré hovorí o tom zákone Orbánovom, a porovnať si ich.
A teda ja som si ich teda porovnala, a tak nechápem, ako ste niečo takéto vôbec prelož... predložiť. A v dôvodovej správe ešte napísať, že predmet návrhu zákona je v súlade s právom úpravou Európskej únie, čo je, samozrejme, klamstvo, a nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. – Akože nie je? Tu je, ja to rozhodnutie mám.
A keďže ste sa tu dopytovali pani poslankyne Števulovej na to, že kde predtým pracovala, tak ja by som sa chcela opýtať pána predkladateľa Lučanského, že kde predtým pracoval on, pretože, ak mám správne informácie, tak ste vyštudovaný informatik a pôsobili ste ako asistent europoslanca, konkrétne pána Radačovského, ktorý, myslím, pred dvoma dňami vypúšťal holubice v Európskom parlamente. (Reakcia z pléna.) No však tak dobre, ja som rada, že vy do pléna nenosíte takéto pomôcky, ináč by nám tu pobehovali medvede, rysy a ja neviem ešte aké zvery.
Ale tak snáď ako bývalý asistent europoslanca viete, kde si nájdete legislatívu EÚ, a tiež rozhodnutia Súdneho dvora, ale pre istotu ja som tu doniesla to predmetné rozhodnutie, nech sa páči, dúfam, že si ho do druhého čítania prečítate, ak ste teda o ňom teda nevedeli, lebo tak to píšete v dôvodovke, a že ten svoj návrh stiahnete. A máme také trochu deja vú, lebo mi to veľmi pripomína, celá táto rozprava, tú rozpravu o Trestnom zákone, kde tiež sa uvádzali rôzne rozhodnutia, či už teda Súdneho dvora, alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré vraj hovorili niečo, čo oni vôbec nehovorili, a vy takisto opäť, zase tu dezinpretujete to, čo hovorí Európska únia. Už nie raz tu bolo práve zo strany SNS rozporované teda to naše vzdelanie, skúsenosti, že máte obavy, koľko z nás je z neziskoviek. Nuž aj ja som, pracovala som v Centre pre týrané ženy a som na to hrdá, na rozdiel teda od vás, vy asi na ten váš návrh hrdí byť nemôžte.
A skutočne by som na vašom mieste radšej obávala o tú kvalitu legislatívnych návrhov, ktoré nám tu predkladáte, lebo neviem, akú metódu právnej interpretácie používate, keď nevidíte, že je zo totálne v rozpore s tým, čo hovorí Súdny dvor...
A včera vám ešte aj eurokomisárka Jourová odkázala, že ak prijmete tento zákon, bude to v rozpore s právom EÚ. Vraj o tom informovala aj premiéra Roberta Fica a on jej odpovedal – nič. No to je teda trošku smutné, že premiér, ktorý dobre vie, že práve všetkými takýmito návrhmi nás môže vláda pripraviť o európske peniaze, povie nič. Nuž, tak asi mu to je jedno.
Vrátim sa ale k dôvodovej správe k tomuto vášmu paškvilu, pretože to je dôležitý dokument, ktorý ale málokto číta, a možno aj preto ste ho tak odflákli, ale teda ja by som sa vás chcela opýtať na niektoré veci, ktoré tam uvádzate.
Napríklad ako teda tento zákon má posilniť dôveru verejnosti voči mimovládnym neziskovým organizáciám? – Spoločnosť, samozrejme, týmto neziskovkám, všetkým neziskovkám dôveruje, pretože často suplujú štát, a jediní, kto tu vytvára akúkoľvek nenávisť voči nim, ste vy práve aj takýmto zákonom, keď ich označujete za zahraničných agentov a podobne.
V tej dôvodovke uvádzate tiež, že návrh zákona má mať pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. – Tak to by som sa teda chcela opýtať, že ako.
Zlepšenie kontroly financovania sektora a sankcie za nesplnenie povinnosti plynúcich z právnych predpisov predstavujú potenciálne pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. – Čiže to si máme vlastne vyložiť tak, že vy idete tie mimovládky trestať, pokutovať a že to naplní štátnu kasu? To vážne? Mimovládky, ktoré sú odkázané práve vďaka tomu, ale teda kvôli tomu, že štát ich nedostatočne financuje na zdroje či už teda z Európskej únie, alebo zo zahraničia, tak vy im ešte idete vyrúbať pokuty, áno? Správne tomu chápem?
Zároveň očakávate od verejnosti výraznejšiu a lepšiu kontrolu nad financovaním a nad finančnými operáciami dotknutých subjektov. – To vy akože teraz skutočne čakáte od ľudí, že si budú čítať všetky výročné správy a budú kontrolovať neziskovky? Však to nie je ich úloha, to nie je úloha ľudí, toto je úloha štátu a vy na to už máte mechanizmy. A pokiaľ je nejaké nečisté, nekalé, ja neviem aké financovanie, odporučila by som sa pozrieť najmä na to z Ruska, tak tento štát má na to jednoducho páky, aby to vyriešil.
Návrh zákona zavádza nové povinnosti pre mimovládne neziskové organizácie, čo má za vplyv negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. – Tak toto je v skutku také, že sa tomu asi ani nedá pochopiť, a neviem, či ste to vy pochopili, keď ste to tam písali.
Návrh zákona nemá priame sociálne vplyvy, na informatizáciu spoločnosti, na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. – Nuž, samozrejme, že mnoho z tých neziskoviek bude práve vďaka vášmu zákonu nútené skončiť svoju činnosť, a tak, samozrejme, že bude mať negatívny dopad na spoločnosť a napríklad aj teda na životné prostredie, na jeho ochranu alebo na ďalšie veci, ktoré tam uvádzate. No a, samozrejme, chcela som povedať starú belu...
A teraz ma tak... čerešnička. Tento návrh je – podľa vás – v súlade s právom Európskej únie a v súlade s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky. – Nuž nie je. A teda ak nejaké také máte, tak by som vás poprosila, aby ste, aby ste nám o nich niečo povedali.
Ja som minule tu dostala pochvalu od ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, že som bola veľmi vecná, keď sme podporili ten ich návrh o financovaní práve aj neziskového sektora, čo sa týka teda pomoci týraným osobám, no dnes som, žiaľ, nebola vecná, ale tak ako inak sa vyjadriť k tomuto paškvilu, možno to skúsim teda v druhom čítaní, ale kiež by som nemusela.
Skutočne dúfam, že to stiahnete, pretože tým ohrozujete či už európske peniaze, ale vôbec fungovanie tejto spoločnosti.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec, dobre ste sa spýtali, že prečo, tento nástroj teda schvaľujeme, keď ministerstvo hovorí, že ho už nebude potrebovať, lebo všetko sa bude vyplácať a všetko bude fungovať.
No v prvom rade si myslím, že to nebude fungovať. Aj kvôli tomu, že proste žiadne ministerstvo nie je neomylné, to je prvá vec, druhá vec, vieme, aké problémy na tom ministerstve alebo na PPA-čke sú, a po tretie neviem, či si uvedomujete, že Európska komisia nám hrozí s mnohými sankciami, kedže táto vláda postupne deštruuje demokraciu, slobodné médiá a právny štát, súdy a tak ďalej a tak ďalej.
A tým pádom nechceme, napríklad v PS-ku, aby sa poľnohospodári ocitli eh bez európskych peňazí, a povedzme keby to bolo len načas zastavené, tak aby mali možnosť získať zo štátneho rozpočtu nejaký prekleňovací úver, lebo banky by im to nedávali. To je tá úvaha za tým.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Hlina, vy ste spomínali viackrát taký pojem, že pocitové vnímanie. Ja rozumiem, čo ste tým mysleli, ale som presvedčená o tom, že je to zradné, lebo my sme naozaj v situácii a v dobe, keď sa nepoužívajú akékoľvek dáta, štatistiky, podložné argumenty, ale hovorí sa, že videl som, videla som video na sociálnych sieťach so všetkými tými incidentami a tak ďalej, a ja si myslím, že toto je naozaj veľmi nebezpečné.
Spomínali ste tiež počet medveďov, a ten treba veľmi jasne oddeľovať od počtu stretov. Stále sa tu operuje s tým, že medvede sú premnožené, čo je samé osebe problematický koncept pre tých, čo rozumejú ekológii, a navyše my o tom, že by tá populácia bola predložená, jednoducho nemáme žiadne dáta, nemáme žiadne dáta, ktoré by toto hovorili, sú to len pocity.
Tiež treba chápať nejakú príčinnú súvislosť v tom celom, že nárast populácie, už nech ideme od akejkoľvek hladiny, neznamená automatický nárast stretov, preto sa rozprávame o tých preventívnych opatreniach, preto to riešime akoby aj z iných stránok, a toto nie je pocitové vnímanie, toto nám hovorí aj veda.
A ja teda rozumiem, a ja si aj užívam tie vaše vystúpenia, ale ja mám pocit, že pokiaľ do tak zložitej debaty, ako toto je, ktorá je navyše tak vyhrotená emóciami a aj nepravdami, ak do toho vnášame to pocitové vnímanie, že nás to niekedy, najmä keď sa jedná, že každý jednotlivec z nás to pocitové vnímanie má, že nás to od toho riešenia možno skôr vzďaľuje, ako k nemu približuje.
Tak toľko za mňa, ale ďakujem vám pekne.

Ďakujem.
Žiadam predvolať na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kissa, prezidenta finančnej správy, na základe § 20, ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.
Odôvodnenie. Prezident finančnej správy sa odmietol zúčastniť zvolaného rokovania výboru pre financie a rozpočet s formálnym odôvodnením, že mu to zákon o rokovacom poriadku neprikazuje. Bolo to po tom, čo odznela na finančnom výbore gentlemanská dohoda vo februári, že sa príde poslancom finančného výboru predstaviť. Je dobrou aj zaužívanou praxou, že verejné vypočutie do významných funkcií prebieha pri nástupe do funkcie. Nie mesiace po nástupe.
A ponúkame takto príležitosť vládne koalícii zaviesť trochu slušnosti do spôsobu vládnutia.
Ďakujem. (Potlesk.)

Žiga Peter, podpredseda NR SR
Ešte sa vás opýtam, pán poslanec, ako kto to podávate? (Reakcia z pléna: „Kišš na Kissa.“)
Podávate to ako tri poslanecké kluby alebo ako poslane Kišš, alebo ako kto? (Krátka pauza. Ruch v sále.)
Môžete pustiť pána poslanca.

Kišš, Štefan, poslanec NR SR
Podávam to ako poslanec s podporou opozičných klubov. (Reakcia z pléna.)
Štyroch opozičných klubov. Ďakujem.

Žiga Peter, podpredseda NR SR

110.
Máte to aj písomne? (Povedané so smiechom. Poslanec priniesol písomný návrh.)
Dávam hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Kišša, ktorý žiada predvolať na rokovanie Národnej rady Jozefa Kissa, prezidenta finančnej správy, na základe § 20, ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, 58 za, 33 proti, 44 sa zdržalo.
Návrh sme neschválili.
Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní a pristúpime k hlasovaniu o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady. Máme to uvedené, ako tlač 197.
Dávam hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov písomne podané predsedovi Národnej rady do 26. marca 2024.

(Hlasovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 197.)

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 123 prítomných, 77 za, 1 proti, 43 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka (tlač 284).
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Jánovi Korkovi, aby hlasovanie uviedol.
Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte hlasovanie.

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 284.)

Kvorka, Ján, poslanec NR SR

Ďakujem za slovo.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade § 73, ods. 3, písm. c) o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V mene troch poslaneckých klubov PS, KDH, SaS navrhujeme presun parlamentnej tlače 243, čo je návrh poslankýň Števulovej a Plavákovej o Trestnom zákone, na nasledujúcu schôdzu.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pozorne som si prečítala dôvodovú správu k predloženému návrhu a včera som si spolu s vami vypočula aj doplňujúce informácie navrhovateľov. Moji kolegovia z opozície neverili ničomu, čo tam je, a ja som jednej veci predsa len uverila, a to, že návrh nie je z hlavy predkladateľov. Zo zrejmých dôvodov nie je potrebné vysvetľovať, prečo sa tomu dá veriť. Zároveň ako poľahčujúcu okolnosť pre seba uvádzam, že som v mimovládnych organizáciách nikdy nepôsobila. Ak si však myslím, že dôvody tohto návrhu nie sú pravdivé, tak, samozrejme, na stole je otázka, prečo to koalícia vôbec robí. Odpoveďou je význam a rola neziskového sektoru v demokratickej spoločnosti. Za všetky úlohy sektoru spomeniem tri.
Neziskový sektor je jedným z kľúčových prvkov fungujúceho demokratického systému. Ste presvedčení, že táto koalícia má záujem na fungovanie demokratického systému? No ja teda nie. Po druhé, neziskový sektor prináša do spoločnosti rôznorodosť a pomáha rozvoju odlišných názorov. Ste všetci presvedčení, že táto koalícia má záujem na tom, aby v spoločnosti zaznievali rôznorodé a teda aj kritické názory? No ja teda určite nie. Po tretie. Neziskový sektor funguje, a už to tu bolo povedané, tá metafora, ako chrbtica demokratickej spoločnosti. Chráni ju, povzbudzuje a zapája občanov do riadenia vecí verejných. Máte pocit, že táto koalícia potrebuje inštitúcie, ktoré prispievajú k takej spoločnosti, ktorá sa nenechá balamutiť a v ktorej sú pevne zakorenené demokratické princípy a ktorá vťahuje do správy vecí verejných občanov? Občanov, a ja si myslím teda, že nie.
Ten záver je jasný. Ak nejaká vláda prijíma zákony a šíri vyjadrenia, ktoré komplikujú, ak nie úplne znemožňujú pôsobenie neziskových organizácií, tak je zrejmé, že jej prekáža silná demokratická spoločnosť. Toto je vo veci. To je veľmi jednoduché a je to výsledok úplne jednoduchej logickej operácie, ktorá sa volá indukcia. Niečo o podstate tohto návrhu vypovie aj to, ktoré krajiny a v akej situácii sa touto cestou vydali. Len stručne o tom, ako sa autoritárski politici od seba učia.
Treba si spomenúť na Rusko, na rok 2012 a blížiace sa prezidentské voľby. Kandidátom bol vtedy Vladimír Putin. V Moskve v tom čase vypukli nepokoje, protestovali prívrženci demokracie. To bolo pre, to bol pre diktátora úplne jasný signál, že je sloboda a angažovanosť ľudí pre politika jeho druhu veľmi vážny problém. A výsledok sa dostavil v podobe zákona o zahraničných agentoch. V roku 22, 2022 Putin ešte pritvrdil. V roku 2017 sa Vladimír Putin stal veľkým učiteľom pre Viktora Orbána. Tiež to bolo rok pred parlamentnými voľbami. A tiež Orbán prijal zákon o zahraničných agentoch a následne tie voľby aj vyhral. Rozdiel medzi oboma krajinami vyplýval v tejto veci z toho, že Maďarsko je predsa len členom Európskej únie a po dvoch týždňoch od prijatia zákona Európska komisia podala žalobu na Súdnom dvore Európskej únie. V roku 2020 bolo Maďarsko nútené pod tlakom rozsudku tento zákon zrušiť. Nebudem hovoriť o dôvodoch, prečo to súdny dvor urobil. To moji kolegovia túto prácu už včera a dnes urobili za mňa.
Ale pozrime sa na to, ktoré krajiny sa inšpirovali okrem Maďarska Putinovým zákonom. Najčerstvejšie Gruzínsko, Kirgizsko, alergické na mimovládne organizácie Turecko, ale aj India. Včera spomínal pán Lučanský, že izraelská vláda sa mieni uberať rovnakým smerom. Áno, ale naozaj je dôležitý kontext. Premiér Netanjahu zúfalo bojuje o svoju beztrestnosť a politickú budúcnosť. Aj tak, že obmedzuje demokratické princípy vo vlastnej krajine a samozrejme, že mimovládne organizácie sú jedným z najväčších kritikov jeho politiky. V tom je istá podobnosť aj so Slovenskom. Pobavilo ma, že predkladatelia zdôvodňujú svoj návrh aj tým, že chcú posilniť dôveryhodnosť mimovládnych organizácií. Tak sa teda pozrime na to, ako ľudia vnímajú zmysel existencie neziskoviek a prečo je to tak. Mimochodom, tieto informácie pomôžu pochopiť ich význam pre život spoločnosti.
Podľa databázy, databázy Finstatu je aktuálne v Slovenskej republike viac ako 79-tisíc takýchto subjektov. A mám na mysli občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy, všeobecne prospešné spoločnosti. Centrum pre výskum etnicity a kultúry na konci minulého roka vypracovalo z prieskumu správu o tom, do akej miery ľudia na Slovensku dôverujú inštitúciám. A tie výsledky sú takéto. Celková dôvera ľudí voči mimovládnym organizáciám sa pohybuje nad 50 %. Zároveň sú mimovládne organizácie jedinou inštitúciou spolu s cirkvou, ktorej ľudia dôverujú viac ako v roku 2018. Tak my ideme posilňovať dôveryhodnosť a dôveru v to, čo je dnes na Slovensku najdôveryhodnejšie.
Druhé zistenie. Najviac užitočné sú podľa respondentov mimovládky, ktoré pomáhajú pri živelných pohromách. To si myslí takmer 79 % ľudí. Prípadne tie, ktoré poskytujú sociálne služby, pomáhajú ľuďom v ich ťažkej životnej situácii alebo sa starajú o ochranu životného prostredia. To podčiarkujem najmä to posledné, čo som povedala, lebo aj organizácie, ktoré sa starajú o ochranu životného prostredia, sú často terčom súčasnej vládnej koalície, respektíve navrhovateľov tohto zákona.
A teraz niečo, čo poteší predkladateľov, ale nemalo by ich to potešiť. Mimovládne organizácie podporujúce menšiny považujú ľudia za najmenej užitočné. V podstate len pomoc imigrantom a podpora práv sexuálnych menšín sa pohybovala v užitočnosti niečo pod 50 %. Na konci rebríčka užitočnosti boli organizácie, ktoré sa venujú podpore menšín, boju proti rasizmu či humanitárnej pomoci v iných krajinách. Ale to je problém. Tomu by sme sa nemali tešiť, ale považovať to za problém, pretože celkovo sú postoje k menšinám negatívne dlhodobo a zároveň patríme ku krajinám s veľmi negatívnymi postojmi k menšinám zo všetkých krajín Európskej únie. Príčinou je dlhodobé znevažovanie takýchto organizácií, či už politikmi a alternatívnymi médiami, či stránkami šíriacimi dezinformácie a konšpirácie. To je ten dôvod, prečo je to tak.
Čo je však kľúčové? Takmer tri štvrtiny ľudí si myslia, že občianske aktivity a mimovládne organizácie patria do demokratickej spoločnosti. A prečo si myslím, že je to kľúčové posolstvo? No práve preto, že často sme svedkami spochybňovania a spochybňovania, možno aj delegitimizácie úlohy tohto sektora v spoločnosti. Zdá sa, že napriek takto široko sýtenej diskusii si ľudia aj tak uvedomujú rolu pozitívneho dedičstva roku 1989, vďaka ktorému sa občianska spoločnosť stala veľmi dôležitým aktérom fungovania slovenskej spoločnosti. A teraz pár slov o tom, prečo naši, o tom, čo naši koaliční partneri nazývajú politickými mimovládkami a čoho sa zrejme aj prvoplánovo chytia.
S výrokom, že občianske iniciatívy by sa nemali starať do politiky, na to máme politické strany, súhlasilo približne 61% respondentov. Ale podstatné je, aká bola charakteristika týchto respondentov. Mysleli si to najmä tí, ktorí rezignovali na akúkoľvek participáciu či sledovania politického diania. Mysleli si to tí, ktorí sa nikdy a nikde neangažovali. Sami sa považujú skôr za pasívnych a vôbec nesledujú politické dianie a častejšie si myslia, že MVO by nemali zasahovať do politiky. Jednoznačne z tejto charakteristiky respondentov vyplýva, že naša krajina vedie nedostatočnú diskusiu o tom, čo je politické a potom, samozrejme, to vedie k naratívom o politických mimovládkach. A trochu podobné je to aj pri výroku o tom, že väčšina občianskych iniciatív a MVO presadzuje ciele zahraničných sponzorov a slúži cudzím záujmom. Toto je naratív, s ktorým pracujú aj predkladatelia. Napriek tomu, a týmto predkladateľov vôbec nepoteším, sa k nemu, k tomuto výroku, priklonila menej ako polovica respondentov. Čiže väčšina s týmto výrokom nesúhlasí.
Kladiem si otázku aj v kontexte výsledkov tohto výskumu, ale aj v kontexte tohto likvidačného zámeru, o ktorom sa tu teraz rokuje, čo je vlastne potrebné vysvetľovať spoločnosti, aby takéto pokusy boli spoločnosťou razantne a viditeľne odmietnuté. Po prvé, treba zdôrazňovať, že mimovládne organizácie vôbec nespochybňujú potrebu transparentného financovania. Mnohé z občianskych združení už dnes nad rámec povinností zverejňujú svoje výročnej správy alebo si nechávajú robiť audit. Nadácie, neinvestičné fondy a všeobecne prospešné spoločnosti tak dokonca robia priamo na základe povinnosti, ktorú im ukladá zákon. V tomto kontexte je zámer poslancov, ktorí predložili tento zákon, úplne nezmyselný, ak len nemá ten význam, aby podsunul verejnosti presvedčenie, že vo financovaní je niečo pokútne, iný zmysel to nemôže mať. Po druhé, treba vysvetľovať, že aj vďaka finančnej podpore zo zahraničia môžu organizácie robiť verejnoprospešné aktivity. Veď to je dobré.
Teraz vám poviem jednu absolútne absurdnú vec, čo sa môže stať, keď prejde tento návrh zákona. Mnohí poznajú fundraisingovú platformu Donio. Keďže je čiastočne financovaná z Česka, podľa súčasného návrhu zákona by aj neinvestičný fond spadal do kategórie organizácie s finančnou podporou zo zahraničia. To by znamenalo potom, že mimovládky alebo neziskovky, ktoré neprijímajú ani cent zo zahraničia, ale majú vytvorenú dobročinnú výzvu na tejto platforme, dostanú označenie, že prijali podporu zo zahraničia. A to naozaj by sme sa už museli pominúť na rozume. Po tretie, treba zdôrazňovať a upozorňovať na to, že občianske združenia sú ohrozené aj tým, že ich po novom bude môcť rozpustiť rovno ministerstvo vnútra bez súdneho rozhodnutia. Presne tak, ako je tomu v totalitných režimoch. A teraz si treba položiť otázku, aký zmysel a logiku má tento zákon, keď je vopred z maďarského príbehu jasné, že zákon bude musieť byť zrušený. Z môjho pohľadu základným cieľom je deformovanie pohľadu spoločnosti na jednu z posledných pevností, ktoré chránia slobodu a demokraciu. Návrhom, ak by sa stal realitou, by sa prehlbovala neschopnosť a neochota časti občanov preberať na seba zodpovednosť za svoj život a umocňovala by sa ochota poslúchať a podriadiť sa. O to tu ide. A dalo by sa pokračovať ďalej.
A teraz na záver, jedna výzva pre demokraticky zmýšľajúcich občanov. Povedal to Timothy Snyder, známy historik, v knihe O tyranii: Dvadsať ponaučení z 20. storočia. Inštitúcie nám pomáhajú zachovať si mravnosť, ale aj ony potrebujú našu pomoc. Inštitúcie sa neubránia samy. Ak ich neubránite od začiatku, padnú jedna po druhej. Toto je pre demokraticky zmýšľajúcich občanov.
A teraz jeden citát, ktorý charakterizuje vás, páni poslanci, ktorí ste tento návrh predložili: „Všetci veľkí nepriatelia slobody 20. storočia boli súčasne nepriateľmi neziskových mimovládnych organizácií, charít a podobne. Komunisti požadovali od všetkých týchto skupín oficiálnu registráciu," tam sme teraz, „a zmenili ich na inštitúcie pod svojou kontrolou. Fašisti vytvorili niečo, čo nazvali korporátny systém, v rámci ktorého má každá ľudská aktivita svoje presné miesto, ktorá podlieha, ktoré podlieha straníckemu štátu. Aj dnešní autoritári sú vysoko alergickí na myšlienku slobodných združení a mimovládnych organizácií."
A teraz keď budeme o tom zákone hlasovať, tak tí, ktorí budú hlasovať za a budú podporovať tento zákon, sa môžu, si môžu vybrať, do ktorej z tých troch skupín by sa zaradili.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. S reakciou na faktickú pán poslanec Viskupič.