Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem všetkým, ktorí sa vo faktickej poznámke vyjadrili.
Ak dovolíte, budem reagovať na pána Habánika. Pán poslanec Habánik povedal, že problémom, kľúčovým problémom je nesúlad medzi metodickým usmernením a § 15a a považoval by za nesprávne uprostred školského roka rušiť § 15a.
Ja napríklad, a práve naopak teda považujem za správne zrušiť v ktoromkoľvek momente tento § 15a, lebo on žiadny faktický zmysel pre školy nemá. Minimálne preto, ako som vysvetlila vo svojom vystúpení, že tie školy, ktoré chcú učiť a môžu učiť tri hodiny telesnej výchovy, tak robia aj teraz a fungujú na báze disponibilných hodín. A tie školy, ktoré takúto možnosť nemajú, tak to ani dnes pri § 15a neuskutočňujú. Školám by sa vôbec nič nestalo, práve naopak, školy budú trpieť, pokiaľ sa schváli táto zmena, o ktorej sme dnes hovorili, lebo ako som povedala, budú musieť prepočítavať počty hodín v podstate pre každého žiaka a to je neprijateľné.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
V mene štyroch poslaneckých klubov, PS, KDH, SaS a SLOVENSKO, žiadame o presunutie tlače 241 na program júnovej schôdze. To je návrh pani poslankyne Petrík k sociálnemu poisteniu.

Ďakujem, ďakujem za vystúpenie.
Ja by som chcel na kolegu Stachuru reagovať, pretože on hovoril o takých veľkých zmenách, ktoré by sme mali prinášať sem do zdravotníctva, a ja, mne toto občas pripadá, keď si sledujem všetky tie prílepky a, a veci, ktoré tu tlačíme k nesúvisiacim zákonom o skrátenom legislatívnom konaní, že to sú také poloriešenia, ale to som naozaj že... že ešte som to veľmi pozitívne nazval. A že mi to príde, tak ako keby si chcel niekto odklepnúť takú fajočku, že riešili sme rezidentov, riešili sme ambulant, riešili sem ambulantné pohotovostné služby... Ja som to dokonca v tom prvom čítaní pochválil, že tam viacero vecí je fajn a dobrých, ale to som ešte nevedel, čo všetko príde a aký chaos v tom celom bude. A čoho sa ja teraz, aj keď, aj vzhľadom na to, že som to, niektoré tie opatrenia pochválil, však vy ste dokonca prebrali môj poslanecký návrh, ktorý ste odmietli pred dvomi mesiacmi.
Čoho sa ja ale obávam, je dvoch vecí. Prvá vec, je že keď naozaj veci robíme takto rýchlo, tak... a často sa vyjadrujete o riešeniach minulej vlády, že to bolo zbabrané, musíme to opravovať, tak ak to chcete robiť ešte horšie, ešte viac to zbabrať, tak toto je ten proces, ako to robiť. Všetko na poslednú chvíľu, dve hodiny pred výborom, tlačíte veci, neviem, koaliční poslanci v tom majú chaos, predkladáme, nepredkladáme, robíme tamto, nerobíme tamto.
No a druhá vec je to, že, že naozaj ja už, ja už by som očakával osem mesiacov od volieb, že tu príde niekto a predstaví nám nejakú širšiu koncepciu a povie nám aj, kedy to pôjde do parlamentu, pretože už pán Drucker má veľa projektových kariet. Ale všetci tu vieme, koľko z tých projektových kariet sa prinieslo na svetlo. Čiže ja sa len teším tomu, že vy prídete s nejakým projektovými kartami, a poviete nám, čo máme robiť, naplánujete si to tu na štyri roky, ako to tu bude vyzerať. Ale to, že prídete a donesiete nám 20 projektových kariet, neznamená, že sa niečo dostane do parlamentu.
Mali by sme podľa mňa už v parlamente reálne trištvrte roka po voľbách vidieť, čo chcete zo zdravotníctvom robiť a ako chcete adresovať problémy.

Ďakujem pekne, Fero, za tvoje vystúpenie. Podľa mňa si načrtol to, čo riešime už od rána, ten legislatívny chaos, ktorý sa tu deje, že my tu máme transpozíciu európskej smernice a zrazu sa rozhodneme v skrátenom legislatívnom konaní k transpozícii riešiť rezidentov, ambulantné pohotovosti, ordinačné hodiny, sprievody detí. Teraz najnovšie, najnovšie ideme teda aj reformu nemocníc posúvať. Takto sa to nemôže diať.
Čo sa týka tých samotných ambulantných pohotovostí, o ktorých si ty hovoril, ja už som to hovoril, že ja rozumiem ministerstvu alebo ministerke, že, že musí zavádzať ťažké opatrenia, redukovať siete, optimalizovať ich nejakým spôsobom, prípadne skracovať ordinačné hodiny, ale to by malo ísť v nejakom väčšom balíku. A to sa nedá robiť ako takéto prílepky k transpozícii európskej smernice. To by malo ísť vo väčšom balíku, keď hovoríme o tom, že skrátime ambulantné pohotovosti, aby sme odbremenili tých pediatrov a pediatričky, ktoré musia večer slúžiť, aby mali energiu a silu slúžiť na svojich bežných ambulanciách, tak ja sa pýtam, že to vám neodstráni ten problém na tých bežných ambulanciách.
Vlastné ministerské predikcie hovoria, že do roku 2030 nám budú chýbať stovky pediatrov a pediatričiek na ambulanciách. A my to zatiaľ nevidíme, počúvame tu o projektových kartách, o plánoch, dokonca nepočuli sme ani žiadnu víziu. Máme tu, jediné, čo tu máme, máme tu od minulej vlády stratégie. A ale absolútne tu nevidíme opatrenia, ktoré by zastabilizovali tých pediatrov a tie pediatričky v tých bežných ambulanciách. Toto je iba kvapka v mori, vyrieši to problém možno na chvíľočku. Neriešite ani tie samotné poplatky, neriešite reorganizáciu k urgentom, neriešite všetky následné veci, ktorú treba k tomu treba vyriešiť.
A ja sa obávam, že keď tie ambulancie začnú kolabovať, tak zase to tu budeme riešiť len cez prílepky a na poslednú chvíľu.

Ďakujem pekne.
Pán Blcháč, beriem si z toho jednu vetu. Nemáte nič proti tomu, aby prišli, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, tak ich zavolajte, z mandátu, ktorý máte ako predseda výboru to môžte urobiť v princípe svojvoľne, takže ich pozvete ako predseda výboru a budeme sa tešiť na túto diskusiu.
Pani Vaľová, vo svojom prejave som hovoril presne o tom, že normálnou, slušnou, postupnou konsolidáciou ozdravení verejných financií sa staráme práve o súčasných dôchodcov, ktorých vy, teda deklaratórne vravíte, že chránite, zalepujete im oči rôznymi, rôznymi 13. dôchodkami a ďalšími dávkami, ale ja som hovoril ako stav, ktorý dnes máme, ohrozuje súčasných dôchodcov, nie budúcu generáciu, nie my, keď budeme v dôchodku, ale súčasných dôchodcov, pretože o tri roky títo dôchodcovia, ktorí sú už dnes v dôchodku, nebudú mať na niečo, buď to budú 13. dôchodky, alebo, alebo niečo iné v hodnote 1,3 mld. eur. To je viac peňazí ako 13. dôchodky, ktoré, ktoré, ktoré sme tuto schválili, a my im to všetkým doprajeme. A práve preto takto nahlas hovoríme, aký problém máme vo verejných financiách.
A ja rozumiem, že je to komplikovaná diskusia, verejné financie sú ťažká téma, a kľudne vás pozývam na túto diskusiu, ktorú teda pán Blcháč prisľúbil, že nemá problém aj s Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, tak príďte na finančný výbor a veľmi radi sa, ja, veľmi rád sa ja budem o tom rozprávať a verím, že aj ďalší kolegovia.
Do Európskej komisie chodíme aj my a hovoríme tým ľuďom, že Slovensko nie je len Robert Fico a vládna väčšina, ale aj ďalší, a že nám úprimne záleží na našom rozvoji.
A mám iba päť sekúnd. Neviem ako vakcíny, nemám, nemám s tým prehľad, ale aj keď ich pošleme do Kambodže, tak sme zachránili... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja by som chcel tiež povedať, že pri tlači 247 nebol zaznamenaný môj hlas. Chcem zaznamenať, že som hlasoval za.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja by som chcela informovať, že pri hlasovaní o tlači č. 159, a síce návrh zákona od kolegýň Plavákovej a Petrík, hlasovací systém nezaznamenal moje hlasovanie, som uvedená ako neprítomná a hlasovala som za. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpilo päť poslancov, poslankýň. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73, ods. 3, písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

... avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných členov a členiek výboru podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Prílohou informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, ja chcem hovoriť len krátko.
Samozrejme, diskusia o tomto predloženom návrhu pani Záborskej a pána Vašečku už prebehla aj na ústavnoprávnom, aj na ľudskoprávnom výbore, kde sme sa podľa môjho názoru dostatočne široko a vyčerpávajúco venovali tomu, čo je podstata tohto návrhu, napriek tomu, že teraz nám tu pani navrhovateľka hovorí o tom, že súdnym aktivizmom je aj identifikovanie práva na prístup k súdu alebo klimatické rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva, tak v skutočnosti tento návrh odôvodnila predovšetkým rozsudkami Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú práv LGBTI+ menšiny a to je v skutočnosti dôvodom, pre ktorý chce, aby sa poslanci a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky vyhranili proti činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva. Ale ja sa tomuto vo svojom príspevku nechcem venovať, nakoniec minulý týždeň sme tu absolvovali veľmi podľa mňa bolestivú diskusiu týkajúcu sa práv transrodových osôb a táto téma za mňa naozaj si nezaslúži ďalšie jatrenie rán tejto skupine ľudí.
To, čo by som vám chcela povedať, je, že podľa môjho názoru a podľa názoru väčšiny odbornej verejnosti táto snaha niektorých kruhov o... o presadenie doktríny údajného súdneho aktivizmu Európskeho súdu pre ľudské práva nemá nič spoločné s realitou. Pripomínam, že Európsky súd pre ľudské práva od 50. rokov do súčasnosti prejednal viac ako milión prípadov. Koľko z toho boli rozsudky týkajúce sa queer párov a transrodových ľudí? No povedzme si, odpovedzme si. Tak aký súdny aktivizmus tu vidíme?
A pripomínam tiež, že Európsky súd pre ľudské práva je tvorený sudcami a sudkyňami z jurisdikcií všetkých členských štátov. To sú štáty na rôznom stupni vývoja práva, na rôznom chápaní práva a základných práv a slobôd, ktoré sú definované v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv, a preto to, čo vy nazývate súdnym aktivizmom, nie je nič iné, len výklad právnych noriem v Európskom dohovore o ľudských právach a súvisiacich protokoloch k nemu s ohľadom na to, ako sa spoločnosť vyvíja.
Asi ťažko by sme totižto hľadali v Európskom dohovore na ochranu ľudských práv tému sterilizácie rómskych žien, ktorá kedysi bola u nás aj zákonná. Ťažko by sme tam hľadali tému policajných razií a právo na ochranu pred policajnými raziami, takisto mnohé otázky ktoré sa týkajú registrácie politických strán alebo zákazu, vieme, že máme veľa rozsudkov vo vzťahu k Turecku, ktoré sa týkajú napríklad princípu súťaže politických síl, náboženských vecí, máme veľa rozsudkov, ktoré sa týkajú práva na rodinný a súkromný život, a vôbec sa netýkajú queer párov, je ich oveľa viac, pretože sa týkajú vzťahov medzi rodičmi, medzi manželmi a podobne.
Z tých milión prípadov, ktoré súd rozhodol za svoju činnosť a ktoré ešte bude rozhodovať, naozaj veľké minimum sa týka toho, čo vy chcete týmto uznesením riešiť, a zároveň toto minimum, nie je žiadnym súdnym aktivizmom. Je to odpoveďou každého príčetného sudcu a sudkyne na to, že sa nejakým spôsobom naša spoločnosť vyvíja, že sa vyvíja chápanie právnych noriem, toho, čo obsahujú, toho, čo je súčasťou právnych princípov, čo je súčasťou garancie základných ľudských práv a slobôd, ktoré by sme mali všetci chcieť, aby či už naše súdy, alebo medzinárodné súdy ochraňovali vo vzťahu k nám v prípade, ak štátna moc sa snaží do nich zasiahnuť.
A treba tiež povedať aj druhú vec. Vy nám tu navrhujete, aby sme sa ako Národná rada Slovenskej republiky chceli vyjadriť nejakým spôsobom kritickým vo vzťahu k judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva. Ale veď čo to je iné ako zasahovanie zákonodárnej moci do súdnej moci? Pripomeňme si, ako sa nám to nepáči, keď premiér tejto krajiny alebo ktorýkoľvek verejný činiteľ kritizuje súdy na Slovensku alebo sudcov, pretože kritika je možná, pokiaľ sa to týka samotných rozhodnutí, ale zasahovať do toho, akým spôsobom súdy vykladajú právo, je podľa mňa z tohto miesta naozaj zásahom do nezávislosti súdnej moci.
To, že či na Európskom súde pre ľudské práva prevláda ten, tá doktrína voľnej, možnosti voľnej úvahy štátov, alebo sudcovská tvorba práva, je úlohou právnej teórie a odborníkov, ktorí sa tomu naozaj venujú, napísali o tom kvantá odborných článkov a publikácií, a práve na tom mieste sa má viesť polemika o tom, akým spôsobom sudcovia a sudkyne Európskeho súdu pre ľudské práva tvoria a vykladajú právo odvíjajúce sa od dohovoru, Európskeho dohovoru o základných ľudských právach a slobodách.
Preto na vás apelujem, naozaj tak ako by sa nám to nepáčilo pri Ústavnom súde Slovenskej republiky, pri Najvyššom súde Slovenskej republiky, pri súdnictve Slovenskej republiky celkovo, neskĺznime ako zákonodarcovia a zákonodarkyne tohto parlamentu do tohto, že by sme chceli nariaďovať Európskemu súdu pre ľudské práva, ako má rozhodovať alebo posudzovať, akým spôsobom rozhoduje.
To sa nevyplatí tak opozícii, ktorá poukazuje napríklad na tému policajných razií, ale ani koalícii, pretože nikde v dohovore nie je napríklad nič o kajúcnikoch, a tým pádom by sme museli povedať, že aj všetky rozsudky ESLP, ktorými koalícia argumentovala pri novele Trestného zákona, ako Vasaráb a Paulus a podobne, ktoré sa týkajú kajúcnikov a toho, akým spôsobom Slovenská republika v trestnom konaní napĺňa svoje napĺňa svoje záväzky vyplývajúce z práva na spravodlivé súdne konanie pri používaní tohto inštitútu, by sme museli nazvať tiež súdnym aktivizmom.
Čiže nikomu z nás by sa to nepáčilo a každý z nás nájde v rozhodovacej praxi či už Európskeho súdu pre ľudské práva, alebo Súdneho dvora Európskej únie, rozsudky s ktorými nemusíme súhlasiť, ktoré sa nám nemusia páčiť, to je v poriadku, môžme s nimi polemizovať, môžme o tom písať odborné články, to je presne to miesto na tú polemiku vo vzťahu k súdnej moci, ale rozhodne tým miestom nie je Národná rada Slovenskej republiky.
Preto podávam návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že neschváli návrh uznesenia, ktoré je uvedené v prílohe písomnej správy.
Ďakujem, skončila som. (Potlesk.)