Videokanál klubu

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, tento nekonečný príbeh stále pokračuje a asi je dobré, že pokračuje a že sme ešte nehlasovali o tom, čo tu máme predložené, lebo potom to bude už horšie.
Ja by som len tak zrekapitulovala, že čo sa tu vlastne deje v tejto chvíli.
My sme počúvali od ministerky kultúry už od začiatku jej mandátu také výroky typu, že chce upratať verejnoprávne fondy, dokonca táto vláda má v programovom vyhlásení napísané, že predstaví nový štatút verejnoprávnych fondov, čo je veľmi zaujímavé, lebo to vláda nemôže robiť, štatút schvaľujú rady tých fondov. No ale samozrejme, že toto sme chvíľu počúvali aj sme sa toho dosť obávali, ale tá vláda nenavrhla nič.
Ale, naopak, niečo navrhli poslanci Národnej rady, a teda pán poslanec Michelko navrhol zákon, ktorým upravoval počet členov dozornej komisie. Prizval si zopár koaličných kolegov, aby mu teda tento návrh podpísali, a o tomto návrhu tu rokujeme už celkom dlho.
Ten zákon prišiel do prvého čítania, v pléne sme diskutovali o niečom úplne inom, ako bolo v tom návrhu napísané, takže všetci sme šípili, že je to vlastne nejaká legislatívna habaďúra, a potom, samozrejme, na konci druhého čítania prišiel pozmeňovací návrh, ktorý vlastne kompletne zmenil ten zákon, tak ako bol predložený a schválený v prvom čítaní, a, samozrejme, sa tým veľmi dôsledne vyhol akémukoľvek medzirezortnému pripomienkovému konaniu, či už tomu riadnemu, ktorý má predchádzať akýkoľvek zákon, alebo aspoň takému tomu menšiemu, ktoré sa vzťahuje na poslanecké návrhy medzi prvým a druhým čítaním, pretože predkladatelia asi správne predvídali, že ten, ten, to MPK by bola absolútna katastrofa a že tie reakcie vlastne všetkých dotknutých subjektov by boli veľmi radikálne.
Ja tu už ani nebudem opakovať, čo ten pozmeňovací návrh presne obsahuje. Asi tí z vás, ktorí sa o to zaujímajú, vedia, a tí, ktorí sa nezaujímajú, tým už to ani netreba hovoriť. Ale v zásade ide o to, že, že na základe tohto pozmeňovacieho návrhu už nebudeme mať verejnoprávny fond, ale budeme mať nejakú pomyselnú grantovú schému kompletne ovládanú politickými nominantami ministerstva, čo vlastne kladie otázku, na čo taký fond vôbec potrebujeme. A o kultúrnych projektoch už nebudú rozhodovať odborníci, ale budú o nich rozhodovať politickí nominanti.
No, samozrejme, na tento pozmeňovací návrh prišlo veľmi veľa negatívnych reakcií a bolo jasné, že ho vlastne s výnimkou naozaj zopár frustrovaných neúspešných žiadateľov z minulosti nechce nikto, a to nielen preto, že vlastne ruší ten verejnoprávny fond, ale napríklad aj preto, že by prijatie tohto zákona znamenalo okamžitú paralýzu fondu, ktorý musí v tej chvíli zastaviť všetky grantové výzvy a vyjednať nové schémy štátnej pomoci, čo trvá niekoľko dlhých mesiacov.
Samozrejme, toto boli výhrady, ktoré, na ktoré reagovali dokonca aj, aj poslanci tohto parlamentu aj v pléne, preto sme tu ixkrát odsúvali hlasovanie, lebo vlastne tu nebola nejaká dohoda, a nakoniec pán Michelko slávnostne teda oznámil, že je taká dohoda, s ktorou všetci súhlasia, no len o pár dní bolo vlastne všetko zrazu inak a ten argument bol, že nesúhlasí s tým pani ministerka.
Tak ja sa teraz pýtam, že koho je to vlastne návrh, hej, že či je to návrh poslancov, alebo ministerky, alebo čo tu vlastne teraz napĺňame programové vyhlásenie, alebo čo vlastne robíme. Hej? No a, samozrejme, dnes ešte pán Michelko predložil iný poslanecký návrh, pozmeňovací návrh, ktorý vlastne ešte len pritvrdil všetko to, čo bolo neprijateľné na tom pôvodnom, a do tohto nefunkčného a klientelistického systému ešte chce priliať viac peňazí.
A ja to preto tak podrobne rekapitulujem, lebo tu bolo veľmi veľa výhrad v minulom volebnom období na legislatívnu nejakú, legislatívny étos minulej vlády a ja teda s tým súhlasím, že ten rozklad legislatívneho procesu tu celkom bol intenzívny, ale takéto niečo, myslím si, že sme nezažili ani vtedy. A vo výsledku my vlastne tu likvidujeme nejakú funkčnú inštitúciu, ktorá sa roky budovala, a len preto, že niekto ju chce politicky ovládnuť, konkrétne SNS, a pritom si myslím, že v tom procese bol moment, kedy paradoxne, a to asi by som tu ja ako opozičná poslankyňa nemala hovoriť, ale paradoxne strana SNS mohla byť za hrdinu, ktorý priniesol do kultúry obrovské množstvo peňazí a ktorý nieže nezlikvidoval inštitúciu, ale urobil z nej lepšiu inštitúciu. Dokonca aj pán predseda SNS mal ústretový postoj, ja to aj viem oceniť, že hľadal nové zdroje pre kultúru, no ale to sa nestalo. My máme na stole návrh, ktorý je ešte horší, ako ten, ktorý sme kritizovali. A mne je z toho veľmi smutno, lebo je mi aj smutno z toho, že napríklad pán Michelko tu musí meniť stanoviská z minúty na minútu a vlastne nikto nevie, koho sú to stanoviská, ale je mi aj smutno z toho, ako si SNS berie kultúru ako rukojemníka koaličných nezhôd.
A ja tu veľmi často som počula, keď som sa pýtala, že prečo to SNS vlastne robí s tými fondami, že to je preto, lebo naši voliči to tak chcú, a našim voličom sme to sľúbili. No len viete, SNS získala vo voľbách 167-tisíc hlasov, tipujem, že nie všetci títo voliči chcú zrovna takú reformu SPÚ, a mne sa zdá, že toto je proste absolútna tyrania parlamentnej menšiny, keď tu niekto, kto zastupuje menej ako 4 % oprávnených voličov, sa snaží presadiť nejaké riešenie, ktoré nechce ani tá obec, ktoré nechcú ani jeho koaliční partneri, a ja sa pýtam, napríklad keď sa tento zákon prijme, že ako vysvetlí SNS svojim voličom, že v lete nebudú mať žiadne festivaly, tie folklórne, ktoré majú tak radi, lebo tie festivaly nebudú, lebo oni nedostanú tie peniaze, takže sa nezorganizujú.
A vlastne viete, my sme boli, veľakrát sme o tom diskutovali aj s pánom Michelkom, aj s viacerými poslancami a ja vlastne tomu momentálne úplne prestávam rozumieť, že čo presne chce SNS dosiahnuť. Chce zničiť všetko to, čo doteraz fungovalo? Lebo to bude jediný dôsledok tejto novely. Keď sa prijme, nikto nebude veľmi dlho dostávať žiadne peniaze a je otázka, že ako to bude fungovať potom, keď tie schémy schvália a keď fond bude môcť dávať peniaze.
A ja tu počúvam aj, aj od koaličných poslancov, ktorí tiež majú veľké pochybnosti o tomto návrhu, že však to potom opravíme, keď to nebude fungovať. Tak toto je zodpovedná politika? Takto sa majú prijímať verejné politiky? O pol roka bude tu komplet všetko rozvrátené v tom fonde, čo sa tam roky budovalo, a potom to budeme zase opravovať? Ja viem, koľko trvalo ten fond zriadiť. Ja viem, koľko je za tým práce, a viem aj veľmi dobre to, ako rýchlo sa všetka tá práca dá zničiť. A viete, vy tu nebudete navždy ako ani nikto z nás, ale viete, koľko to bude trvať? Viete, ako dlho to bude musieť niekto opravovať, ak sa to ešte niekedy bude dať?
No a preto chcem povedať, že máte na stole iný pozmeňovací návrh. Ten pozmeňovací návrh je taký, ktorý vieme podporiť aj my napriek tomu, že so všetkým, čo v ňom je, nesúhlasíme, pretože ten rieši všetky výhrady z vašej strany, rieši zmeny, možnosť zmeny rozhodnutia komisií, rieši zastúpenie regiónov, dáva dokonca ministrovi viac nominantov, a ten pozmeňovací návrh vyšiel z nejakej debaty, ktorá tu ukázala, že to má zmysel, keď sa tu normálne bavíme o tom, ako vylepšiť verejné politiky, a nielen sa doťahovať medzi koalíciou a opozíciou, a že dokážeme počúvať vaše argumenty a že dokážeme hľadať kompromisné riešenia.
Tak naozaj chcem poprosiť všetkých poslancov tohto zákonodarného zboru, ale najmä SNS, že prestaňte ničiť veci a poďte niečo zmysluplné budovať, a v takej snahe aj my vám budeme radi pomáhať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Ja by som sa ešte dodatočne chcela opýtať, či pri znovuotvorení tejto výzvy uvažujete aj o zmene kritérií, ktoré by mali byť stanovené na získanie projektov, a aj o zložení členov komisie a členky komisie.
Ďakujem.

Stále som ja zapnutý.

Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh, aby sme pred dnešným hlasovaním o 17.00 hod. začali vypočutím si jednak štátnej hymny a jednak hymny Európskej únie, teda Ódy na radosť ako pripomienky dnešného Dňa Európy. Ide o významný deň, keď si pripomíname, ako sa náš kontinent vyrovnal s druhou svetovou vojnou, a pripomíname si začiatok úspešného integračného projektu, ktorý zamedzil ďalšej vojne medzi členskými štátmi Európskej únie. A mám to aj písomne.
Ďakujem, pán predsedajúci.

No. Áno, ďakujem pekne, díky, Jano, za, za poznámku.
A ja by som to ešte teda doplnil a to sa, to sa v mojom, do môjho vystúpenia nezmestilo, do desaťminútového, ale teda ako implikáciu tejto z polmiliardo... takmer polmiliardovej zmeny by ma zaujímalo, pán minister, ako sa menia rozpočtové ciele a teda aký, aký bude, aký bude dôsledok toho na, na samotný rozpočet. Budete meniť konsolidačný cieľ, alebo hľadať ďalšie opatrenia za tých štyristo niečo miliónov v budúcom rozpočte?
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Števo, veľmi dobrý príspevok a ja to naozaj skúsim aj teda pre voličov koalície veľmi zjednodušiť, že čo tu teda vláda robí, či stav verejných financií je zlý. Oháňa sa tým vláda od svojho nástupu. To znamená, že mali by sme šetriť. Podľa dnes platných pravidiel by sa za šetrenie nepovažovalo to, keby vláda siahla na úspory, naše dôchodkové úspory v II. pilieri. Teraz si vláda predložila návrh zmeny týchto pravidiel, aby to – v úvodzovkách – šetrenie mohla vybaviť aj tým, že siahne na naše dôchodkové úspory v II. pilieri. To je veľmi v skratke to, čo sa tu dnes deje.
Čiže namiesto toho, aby sa uťahovali opasky, tak vláda siahne na naše peniaze v II. pilieri, zakladá si tu nové ministerstvá, ktoré musia bývať v dizajnových budovách, ani nevie povedať, koľko to bude stáť a tak ďalej a tak ďalej. Čiže pokiaľ ide o nejakú poctivú prácu, tak toto je exemplárny príklad nepoctivej, nepoctivej roboty a je dôležité, aby to ľudia videli, aby tomu rozumeli, že akým spôsobom vláda ide predstierať šetrenie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán minister, kolegyne, kolegovia, už sme sa o tomto bode trochu bavili v utorok pri SLK a nechcel by som teda opakovať veci, čo tu zazneli, ale skôr teda nejaké aktuálne veci a niekoľko, niekoľko poznámok, čiže na úvod dve také, ktoré vyplynuli z diskusie vlastne dnes ráno a potom, potom trochu zoširšia.
Ja som sa už pri tej rozprave o SLK pýtal na to, že aký je vlastne dôvod toho SLK. Potom som tu bol poučený, že si to mám prečítať v predkladacej správe, tam je napísané, že hospodárske škody, tak sme sa dnes o tom bavili, že aké hospodárske škody, a odpoveď je, že, že, že vraj tým zachraňujeme plán obnovy.
No tak takto, že ja si neviem predstaviť, že by Európska komisia vám prikázala ísť zrýchleným konaním na to, aby ste napravili to, čo ste teda porušili svojím konaním predchádzajúceho pol roka, a teda mám za to, že veci s Bruselom fungujú tak, že keď teda ukážete, že to robíte, teda napríklad tým, že predložíte zákon bez chýb do parlamentu, prejde prvým čítaním a prechádza štandardným legislatívnym procesom, tak to je argument pre Komisiu na to, aby, aby vám uznala, že sa hýbete teda správnym smerom z pohľadu toho fungovania plánu obnovy.
A ak teda bude teda argument, že už dostaneme tú platbu, tak by som, čo si teda veľmi želám a prajem vám, aby sa, aby sa to čím skôr podarilo, len teda pripomínam, že výdavkové limity nie sú jediný dôvod, že tú platbu nemáme, okrem toho je to aj zrušený Úrad špeciálnej prokuratúry a niektoré ďalšie míľniky, už ich ja neviem teraz z hlavy, ale bolo ich tam viacero, ktoré ste zvrátili alebo nenaplnili, a kvôli tomu sme nedostali tú platbu za jednu, za jednu miliardu. Takže ak je argument toto, tak potom sa pýtam, že v akom stave sú rokovania o špeciálnej prokuratúre a o tých ďalších míľnikoch.
Druhá vec, ministerstvo financií v tej, nazvime to, rýchlosti, ak chcete, urobilo teda chybu za takmer pol miliardy eur, nazýva to spresnenie a argumentuje nám tým, že čísla sa vyvíjajú, sa stále menia. No to je, to je, samozrejme, pravda, opäť na jeseň a ďalší rok sa budú, sa budú tieto parametre prerátavať, ale nie som si teda vedomý žiadneho parametru, parametra, ktorý sa medzi utorkom alebo akým, akým termínom povedať, týždeň predtým, keď ste to rátali na MF, a alebo teda schválili na vláde, a dneškom, aký parameter sa udial, že, že teda ste museli prerátať zmenu o pol miliardy. A teda mne to vychádza tak, že ten dôvod je tá zle zaúčtovaná energopomoc, ktorú sme teda my tuná nazvali účtovný trik, pán minister ma opravil, že to je výkaznícky trik, takže môže byť aj výkaznícky. V každom prípade ten rozdiel tých štyristo niečo miliónov je ten dôvod, že na ministerstve financií sa to rátalo tak, ako keby tá energopomoc bola zaúčtovaná tak, ako si ministerstvo financií želalo, nie tak, ako by to účtovať malo, a teda hovorili to všetky inštitúcie od Európskej komisie, NBS-ku, Rady pre rozpočtovú zodpovednosť aj my tu v opozícii.
A teda toto všetko je pre mňa výsledkom toho, ako, alebo teda ten spoločný menovateľ toho celého je spôsob, ako vládnete. Sľubovali ste pokoj, sľubovali ste to, že to bude fungovať, dokonca ste sľubovali riadny legislatívny proces, nič z toho sa nedeje, skôr tu vidíme chaos a zmätočné pozmeňováky. My sme sa o tom pozmeňováku, ktorý dnes pán Karas čítal na výbore, dozvedeli o 7.23 hod. ráno. Áno? Hodinu pred rokovaním výboru ministerstvo financií upravilo čísla o pol miliardy. A mali sme na to polhodinovú diskusiu zo štedrej vôle pána predsedu finančného výboru. Ani sme, ani sme ju, samozrejme, nedokončili, pretože, pretože sa nedalo. A takýchto príkladov je viacero len z dielne ministerstva financií, naposledy opäť pán Karas čítal pozmeňovák ku hypotékam, ktoré, upozorňovali sme, kolega Viskupič, ďalší, o tom, ako, ako vyzerá celý ten zákon o hypotékach, keď ste ho predkladali v decembri, no tak na koho slová asi prišlo. Samozrejme, tá pomoc sa nečerpá, pretože tá legislatíva bola spackaná, tak ministerstvo financií to takto zachraňuje a škrabe sa na uchu cez hlavu takýmto spôsobom.
No a ešte tak všeobecnejšie, pretože aby sme predsa len pred druhým čítaním, a trochu sme sa ako keby zamerali na, na niektoré také parciálne body, ktoré vyplynuli z tej diskusie medzi, medzi SLK, prvým čítaním v utorok, a teda po dni voľna dnes o deviatej ráno už v druhom čítaní, ale teda povedzme si ten, ten taký väčší obrázok, že prečo vlastne toto tuná riešime.
Tak výdavkové limity ako také sú mantinely pre vládu, ako sa má správať, aby sa krajina viacej nezadlžovala. Už dnes máme totiž dlh v hodnote takmer 70 mld. eur, ďalej narastá, za splátky dlhu platíme, platíme dnes približne 1,2 mld. eur, o tri ruky... o tri roky to bude dvojnásobok, a ak to takto pôjde ďalej, tak je to neudržateľné. A dnes – ešte stále v platnej legislatíve, čoskoro už možno nie – budeme hlasovať, ale dnes sú tieto výdavkové limity nastavené tak, aby vláda konsolidovala postupne, pomaly aj sociálne citlivo, o 0,5 % HDP ročne, čo je približne 700 mil. eur. Teda tak, ako sľuboval váš predseda vlády Fico pred voľbami, že bude konsolidovať o 0,5 % každý rok. Táto nová legislatíva alebo teda sa, sa mení, vládna koalícia tieto mantinely vyhodila von oknom a už tento rok nekonsoliduje vôbec, teda ďalej nás zadlžuje, zvyšuje splátky dlhu, čo má priamu implikáciu na rozpočet, lebo potom si nemôže dovoliť niečo iné, a teda tvrdím, že takto ohrozuje aj, aj sociálne istoty, ktoré, ktoré sama deklaruje. A táto nová legislatíva od budúceho roku hovorí – na papieri –, že bude konsolidovať prísnejšie, teda približne 1 % HDP ročne, čo je asi 1,5 mld.
Tak otázka by mohla byť, že či teda takto ste to chceli, teda hovorili ste ľuďom, že menej, ale budete konsolidovať prísnejšie, avšak, samozrejme, len ťažko si, si toto predstaviť v realite, pretože v skutočnosti táto legislatíva umožňuje vláde robiť to, čo chce. Dovoľuje jej využívať rôzne skratky, ako napríklad rabovanie II. piliera, alebo aj ešte iný, nie tento, čo nevyšiel, ale trik s energopomocou a mnohé ďalšie, ktoré na účtovnícky sa budú rátať, ale v skutočnosti nám nepomáhajú, alebo dokonca nám teda vyslovene škodia, ako ten spomínaný II. pilier. A takéto kroky napríklad dnes tá súčasne platná legislatíva neumožňuje, teda napríklad výber z II. piliera, alebo teda zníženie príspevku by nerátala ako konsolidačné opatrenie, tuto sa to rátať bude, takže skúsme si tipnúť, asi ako budú vyzerať tie opatrenia. No a v každom prípade tá akákoľvek sankcia z prípadného nedodržania toho jednopercentného konsolidačného cieľa každý, každý nasledujúci rok príde neskôr, ako, ako je mandát tento vlády. To znamená, aj ak sa nebudú správať, nebudú plniť tieto, tieto ciele, tak tá reputačná škoda príde, príde neskôr.
Inými slovami, Robert Fico politicky vyhrá, ale občania tým utrpia, pretože výsledkom bude ešte ďalšie zadlženie krajiny a ohrozenie sociálnych istôt, ktoré nám táto vláda sľubuje.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Ako už sme avizovali, tak za Progresívne Slovensko veľmi jednoznačne podporujeme aj sme teda spolupodpísali tento návrh. Myslím, že tu bolo úplne jasne ukázané, že ten §15a je nielen zbytočný, ale nadbytočný, skôr komplikuje súčasnú situáciu. Síce platí už celý tento školský rok, ale v skutočnosti vôbec neni jasné, ako sa má interpretovať, školy si ho interpretujú rôzne a ten doplňujúci návrh, ktorý teraz ešte vlastne nezákonným spôsobom ako nesúvisiaci prílepok ide byť k tomu prilepený, tak celú tú situáciu ešte viac zhoršuje, pretože potom už vôbec nebude jasné, ako to celé interpretovať. Čiže naozaj keď sa zruší, neni to žiadne ohrozenie telesnej výchovy ako takej. Rovnako nemáme žiaden paragraf, ktorý by hovoril o tom, že sa má vyučovať slovenčina, ani nemáme paragraf o tom, že sa má vyučovať matematika. Jednoducho na to je štátny vzdelávací program, v ktorom aj telesná je jeden z povinných predmetov, a to že sa to nejakým spôsobom dostalo do zákona od začiatku bolo nešťastné riešenie, ale riešiť to ďalším nešťastným riešením ničomu nepomôže.
Čiže naozaj je škoda, že o tomto diskutujeme tu v pléne, že o tom diskutujeme s ministerkou zdravotníctva, ktorá určite si by si priala, aby teda iná, aby sa diskusia niesla v duchu toho, čo, čo ona pripravila a čo ste pripravili na ministerstve zdravotníctva, ale, žiaľ, bola zvolená cesta tohto prílepku. Ten prílepok je nešťastný a najlepšie, čo môže byť aj pre ten zákon samotný, je prijať tento pozmeňujúci návrh. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia poslanci a poslankyne, už sme si zvykli ako na bežnú prax dávať do návrhov zákonov prílepky, ktoré tam nemajú čo robiť. No ja si na to nechcem zvykať. Nechcem si zvykať na toto flagrantné porušovanie zákona a pravidiel. Mám dlhoročnú prax procesnej analytičky v nadnárodných spoločnostiach a niečo také ako dodržiavanie pravidiel a procesov bolo vždy dôležitou súčasťou mojej každodennej práce. Aj preto ma možno o niečo viac vyrušuje pohľad na legislatívny chaos, ktorý tu neustále vytvárate.
Prosím, nech mi niekto skúsi vysvetliť, prečo má byť v návrhu predloženom ministerstvom zdravotníctva menený školský zákon, ako je tomu v tomto predkladanom návrhu zákona. Ak chcete meniť ustanovenia školského zákona, nech sem príde s vlastným návrhom minister školstva, nech svoj návrh a zmeny vysvetlí a obháji sám, nech sa k úpravám v rámci samostatného návrhu rezortu školstva môže vyjadriť príslušný výbor a odborná verejnosť. V prípadoch, ako je tento, sú totiž úpravy skryté v zákonoch, kde ich nikto neočakáva, a prejdú legislatívnym procesom bez povšimnutia odborníkov, ktorí by k nim mali čo povedať. Prestaňme si z návrhom zákonov robiť výťah, do ktorého naložíme všetko, čo sa nám práve hodí, a nejak to už dopravíme do Zbierky zákonov. Robme to konečne lepšie, robme to transparentne, robme to správne, robme to podľa pravidiel, robme to podľa zákona.
Teraz by som sa chcela venovať predkladanej úprave ustanovení školského zákona, ktorú ste do návrhu prilepili. V priebehu minulého roka bol do školského zákona poslaneckým návrhom vložený § 15a, ktorým bola zadefinovaná telesná a športová výchova a stanovil sa rozsah jej vyučovania na minimálne tri hodiny týždenne na základných školách a minimálne dve hodiny týždenne na stredných školách. Táto úprava vo svojej podstate nemala zlý cieľ. Máme predsa zhoršujúcu situáciu s inaktivitou, nadhmotnosťou a obezitou mladých ľudí. Pohybové aktivity sa v dnešnej digitálnej dobe značne zanedbávajú a inaktivita tvorí podhubie pre nárast civilizačných ochorení aj u mladých ľudí vrátane diabetu 2. typu alebo kardiovaskulárnych ochorení. V tých patríme k špičke v Európe – a už teraz – a nie je to iba medicínsky, ale najmä hospodársky problém. Myslím si, že snaha o posilnenie postavenia telesnej výchovy je v školskom vzdelávaní obhájiteľná. Bohužiaľ, pri príprave spomínanej minuloročnej poslaneckej iniciatívy sa dostatočne neprihliadalo na podmienky na školách, na aktuálny stav personálnych kapacít, na stav a kapacity športovej infraštruktúry pri základných a stredných školách. Práve spomenuté podmienky na školách majú zásadný vplyv na aplikačnú prax podľa predmetného zákona. Mnohé školy neboli pripravené a niet sa čo diviť, že prijatie zmeny zákona sprevádzal odpor škôl, školských združení aj samotného ministerstva školstva. A po prijatí zmeny prišiel aj spor o výklad tohto ustanovenia zákona.
Určite je potrebné aktuálny stav napraviť. Ale spôsob, akým sa vláda rozhodla na tento stav reagovať je podľa mňa veľmi nešťastný. Podľa aktuálne vládneho prílepku má byť stanovený počet hodín telesnej a športovej výchovy naplnený aj započítaním hodín športových výcvikov, kurzov pohybovým aktivít v prírode, športovej prípravy a pohybových aktivít organizovaných v škole mimo vyučovacím hodín a aktivít v školskom klube detí a to tak, aby celkový počet hodín telesnej a športovej výchovy počas školského roka po prepočítaní zodpovedal povinného týždennému rozsahu tri, resp. dve hodiny. Jeden rok tu máte teda snahu o posilnenie telesnej a športovej výchovy vo vyučovaní a hneď v nasledujúcom roku ju oslabujeme.
Prečo si myslím, že ju oslabujeme? Zákonom totiž chce navrhovateľ postaviť na jednu úroveň plnohodnotnú hodinu telesnej a športovej výchovy s nešpecifikovanými pohybovými aktivitami a umožňuje ich vykazovanie ako hodiny telesnej a športovej výchovy. Hlúpo a slepo sa ženie za čisto byrokratickým popretím problému, že niektoré školy nie sú z objektívnych príčin schopné zaradiť do rozvrhu vyučovania tri, resp. dve plnohodnotné hodiny telesnej a športovej výchovy. Ako si myslíte, že toto bude fungovať v praxi? Jednoducho výkazy o odučených hodinách a telesnej a športovej výchovy, ktoré budú základné a stredné školy posielať rezortu školstva, nebudú zodpovedať realite vyučovania tohto predmetu.
Koncepcia športu na roky ’22 až ’26 má okrem iného ako jeden zo svojich cieľov zvýšiť počet a podiel žiakov, ktorí sa venujú pohybovým a športovým aktivitám na školách o 10 % oproti roku 2022. Zároveň si stanovuje za cieľ skvalitnenie telesnej výchovy za súčasného zvyšovania rozsahu pohybu žiakov na školách a postupného zvyšovania podielu času, ktorí žiaci trávia na hodinách telesnej výchovy s cieľom dosiahnuť jednu hodinu pohybu denne. Jednoducho povedané, najskôr zvýšme kvalitu, potom zvýšme kvantitu a to postupne, a nielen na tri, ale ambiciózne až na päť hodín týždenne. Nechajme však na školy to, aby zvážili, či majú adekvátne podmienky, a dôverujme im, že ak ich budú mať, zvýšia počet hodín telesnej a športovej výchovy na svoje možné maximum.
Keď autori koncepcie športu, a jednou z nich som bola aj ja, písali o pohybových a športových aktivitách či zvyšovaní podielu času stráveného na kvalitných hodinách telesnej výchovy, asi nepredpokladali, že čoskoro si ako telesnú výchovu budú školy vykazovať aj prechádzku na školskom dvore, či kolotoč okolo pingpongového stola v školskom klube detí, alebo počas prestávky vo vyučovaní, lebo aj to sa bude diať.
Dosiahnutie stanovených cieľov na papieri bude omnoho jednoduchšie. No kde bude realita, kde bude dôraz na kvalitu a reálny progres? Počas apríla ministerstvo zdravotníctva predložilo do medzirezortného pripomienkového konania Národný akčný plán pre podporu pohybovej aktivity. Aj ten reflektuje na spomenuté ciele koncepcie športu, aj ten vidí potrebu zvýšiť kvalitu a atraktivitu hodín telesnej výchovy, aj ten, ktorá má za cieľ zvýšiť záujem žiakov o pohybové a športové aktivity, budovanie pozitívneho vzťahu k nim a trávenie viac času denne pohybom. Výsledkom má byť zdravšia pohybovo zdatnejšia mládež.
Na jednej strane tu teda máme v príprave Národný akčný plán, ktorý prízvukuje význam hodín telesnej a športovej výchovy, potrebu ich skvalitňovania a rozširovanie. Na strane druhej máme na stole návrh toho istého rezortu, ktorým sa význam telesnej a športovej výchov oslabuje nahradením pohybovými aktivitami bez zadefinovania jej cieľov a kvality, len aby sme pohybu mohli vykázať viac. Je to absurdné.
Trochu odbočím, no nemôžem si pomôcť, ale aj samotný návrh Národného akčného plánu je podčiarknutím neadekvátneho postupu, prístupu k podpore pohybu a športu zo strany rezortu zdravotníctva. Je chabý obsahovo aj kvalitatívne. Za všetko hovorí aj zásadná pripomienka ministerstva školstva, ktorej... podľa ktorej akčný plán nespĺňa očakávania, je iba kompilátom izolovaných riešení, jeho úlohy a riešenia za jednotlivé rezorty na seba nenadväzujú alebo sa duplikujú a plán štrukturálne nezodpovedná európskym štandardom. Tvrdá kritika, no myslím si, že korektná. Ako by cieľom akčného plánu bolo iba to, aby bol.
Späť k prílepku. Ten naráža aj na samotné programové vyhlásenie vlády. Citujem: „Podpora pohybových športových aktivít a zdravého životného štýlu detí a mládeže bude zahŕňať kvalitnejšiu telesnú a športovú výchovu, krúžky a športové súťaže.“ Kvalitnú telesnú a športovú výchovu, ktorá bude môcť byť vykazovaná naozaj hocičím? To mi nevychádza. Vám áno?
Snažila som sa v tomto príspevku poukázať na dvojtvárnosť v prístupe k telesnej a športovej výchove, ktorý tento návrh prináša, a na jeho nezmyselný charakter.
Keď raz máme vytýčené ciele, poďme ich napĺňať, pričom to nemajú byť krkolomné preteky o čo najlepšie čísla, ale snaha o skutočný prínos a zlepšenie stavu. Telesná a športová výchova má byť telesnou a športovou výchovou, rovnocenným vyučovacím predmetom ako iné, má byť vzdelávacím procesom zameraným na pohybové a športové aktivity, získavanie pohybovej gramotnosti, zlepšovanie zdatnosti a odolnosti, budovanie pozitívneho vzťahu k celoživotnej pohybovej aktivite či získavanie poznatkov o zdravom životnom štýle. Ak nie sme schopní prekonať nastavenú latku, nechcime ju podliezť alebo inak porušovať pravidlá. Pripusťme si, že máme problém, ktorý nám dá jasnú predstavu, kde sú slabé miesta, kde máme nedostatky, kam cieliť pomoc a politiky intenzívnejšie. Priaznivé štatistiky sú úplne sekundárnou záležitosťou. Jediné, na čom skutočne záleží pri rozvíjaní a podpore pohybu mladých ľudí, je mať reálny obraz o stave a z neho vychádzať pri návrhu opatrení a riešení. Neuberajme význam telesnej a športovej výchove, zachovajme tento pojem s jeho plnou vážnosťou. Áno, podporujeme kurzy, áno, podporujeme pohyb, šport, aktivity v prírode a mimo školskej telesnej výchovy v súlade so štátnym vzdelávacím programom. Podporujeme aj program aktívna škola, ktorý sa dostal aj do kurikulárnej reformy. Súčasťou aktívnej školy je aj kvalitná telesná výchova, ktorá je jedným z jej pilierov. Ale popri nej sú tam ďalšie piliere, napríklad aktívny transport, aktívne prestávky, súťaže, aktívne školské kluby detí, kurzy a výcviky či testovanie. Ale ani jeden z týchto ďalších pilierov aktívnej školy nemá ambíciu nahradiť telesnú a športovú výchovu, ale ju dopĺňať a podporovať.
Som za to, že aktívna škola je skvelý program, do ktorého sa školy môžu už aj teraz dobrovoľne zapojiť. No nemiešajme tieto dva svety.
Osobne som za to, aby sme na školy dostávali viac kvalitnej a telesnej športovej výchovy. Neviem, či niekedy bol naliehavejší a potrebnejší tlak na zvyšovanie pohybovej aktivity a zvyšovanie povedomia o zdravom životnom štýle mládeže, ako je tomu dnes. No ako prvé chcem, aby boli školy schopné takéto vzdelávanie poskytovať. Nie však falošne, polovičato, nie na úkor kvalitného vzdelávania. K tomu, aby sme na tom efektívne pracovali, nám ružové okuliare v podobe takýchto pseudoriešení nijak nepomôžu.
Prosím vás o prehodnotenie tejto prilepenej úpravy, ktorá neprinesie žiadne pozitívne výsledky, iba pokriví štatistiky. Pokriví štatistiky, na základe ktorých nebudeme vedieť robiť takú intervenciu, aká je potrebná. Budeme len ďalej stagnovať a klamať samých seba.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem všetkým, ktorí sa vo faktickej poznámke vyjadrili.
Ak dovolíte, budem reagovať na pána Habánika. Pán poslanec Habánik povedal, že problémom, kľúčovým problémom je nesúlad medzi metodickým usmernením a § 15a a považoval by za nesprávne uprostred školského roka rušiť § 15a.
Ja napríklad, a práve naopak teda považujem za správne zrušiť v ktoromkoľvek momente tento § 15a, lebo on žiadny faktický zmysel pre školy nemá. Minimálne preto, ako som vysvetlila vo svojom vystúpení, že tie školy, ktoré chcú učiť a môžu učiť tri hodiny telesnej výchovy, tak robia aj teraz a fungujú na báze disponibilných hodín. A tie školy, ktoré takúto možnosť nemajú, tak to ani dnes pri § 15a neuskutočňujú. Školám by sa vôbec nič nestalo, práve naopak, školy budú trpieť, pokiaľ sa schváli táto zmena, o ktorej sme dnes hovorili, lebo ako som povedala, budú musieť prepočítavať počty hodín v podstate pre každého žiaka a to je neprijateľné.
Ďakujem.