Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Ja by som chcela doplniť, to, čo spomínala kolegyňa Jurík o tom, že naozaj sú z toho v zahraničí problémy, pretože naozaj pre... z pohľadu administratívy akejkoľvek inej krajiny, a to aj našich najbližších krajín v rámci Európskej únie, to prechyľovanie znamená, akoby to bolo iné meno. A ja som si to tiež zažila aj v detstve, keď som s rodičmi žila v Rakúsku a taktiež polovica rodiny bola -ová, teda moja mama a ja, polovica bez a pamätám si, keď potom po rokoch som sa stretla s mojou učiteľkou zo základnej školy a sa ma teda pýtala, že aký, aká je to tá tradícia zo Slovenska, prečo ženy majú trošku iné priezvisko. A keď som jej teda vysvetľovala, že viete, ono to vlastne v slovenčine znamená doslova, keď si to vezmeme gramaticky, že tá žena tomu mužovi patrí, lebo keď si zoberieme súčasné meno, tak Gažovičová vlastne znamená, akoby že patrí Gažovičovi. Tak tiež z toho boli tak pomerne prekvapené. A to isté sa mi môže stať aj dneska, ja napríklad tiež mám dvoch synov, ktorí majú priezvisko Gažovič obidvaja a viem, že keď s nimi zrovna napríklad teraz v lete pôjdem do zahraničia a budem tam iba ja z rodičov a nie manžel, tak pokojne sa nám môže stať, že niekde v nemocnici alebo tak, sa budú nad tým čudovať, že prečo sa volám inak. A, samozrejme, že si môžme povedať, že nech v zahraničí nejakú našu osobitosť, to je úplne v poriadku, môžme na tom trvať, len tiež súhlasím s tým, že by to mala byť slobodná voľba tej danej ženy, prípadne tej danej rodiny a nie niečo, čím vlastne štát tak trošku núti tú ženu, že keď to nechce, tak ako tu už bolo spomínané, tak teda si má uviesť inú národnosť. Tak myslím, že toto by nemal byť zámer vlastne, aby si ženy násilne uvádzali inú národnosť, pokiaľ teda nechcú mať prechylené... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Ja sa priznám, do manažmentu kultúry sa nejak veľmi nevyznám, čiže a napriek tomu cítim v sebe potrebu niečo tu povedať. Niečo k tomu povedať. Počul som Zuzku, Ježiši, však vy nevidíte, čo tu robíte? Jéj. Viete, ja som tu pred chvíľou rečnil, ja som si stokrát zahryzol do jazyka, krv z neho striekala, aby som nepovedal niečo, čo by bolo v rozpore s etikou, v rozpore s tým udržaním zmieru, že sa tu dá konštruktívne niečo predkladať. A vidím, že to bolo zbytočné. Mal som byť jak čert, mal som tam rozvrátiť ten pult. Viete, že s tým nesúhlasím, čo sa tu deje. Môžem tu hovoriť zmierlivo. To je asi všetko, čo som chcel povedať. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Ďakujem kolegyni Števulovej. Tiež s tebou súzniem, lebo tiež som hrdá diváčka teda nielen, ale aj slovenských filmov. Ale čo považujem za oveľa dôležitejšie, je, že je naozaj absurdné, že opäť sme v tej situácii, tak ako to bolo pri FPU, že tu prišiel návrh na zmenu kultúrnych politík a formálne nie je prakticky žiadne zdôvodnenie, keď sa pozrieme na dôvodové správy, ale z tých diskusií, ktoré tu máme, je zrejmé, že skutočným dôvodom je umelecký vkus poslanca Michelku, prípadne nejakých ďalších. Tak ako poslanec Jarjabek sa tu pýtal na umelecký vkus Zory Jaurovej a chcel si tu možno s ňou vymieňať dojmy o tom, že teda ktorý film si zaslúžil tú podporu a ktorý nie, tak by som chcela pripomenúť, že toto naozaj nie je naša úloha. Akože my sme tu zákonodarný zbor, my sme tu na to, aby sme tvorili legislatívu a aby sme pri jej tvorbe dodržiavali legislatívne procesy. A je úplne jedno, kto z nás má, nemá rád filmy, alebo aké filmy a čo kedy pozerá, pretože to nie je naša úloha. Pokiaľ sa chceme baviť o vkuse na filmy, tak si treba vybrať nejaké iné fórum.
A znovu len pripomeniem, máme šesť hodín večer, o tomto bode sa má hlasovať zajtra o jedenástej, to znamená, že je sedemnásť hodín do hlasovania, ten pozmeňujúci návrh ešte ani nezaznel. To znamená, že zajtra o jedenástej sa má hlasovať o niečom, čo ešte ani toto plénum formálne vlastne o tom nemôže, teda vlastne už predbiehame diskusiu, lebo to tu ešte ani nezaznelo. Tak toľko k legislatívnej kultúre.
Vďaka. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som len chcela pripomenúť skutočne, aké veľmi absurdné to je, že my tu ideme vlastne meniť fungovanie a organizáciu celej inštitúcie ani nieže vládnym návrhom, ale ani poslaneckým návrhom. To je normálne že pozmeňovací návrh, ktorý to tu ide všetko zmeniť. A to je teda nielen absurdné, ale úplne šialené a neakceptovateľné.
A neviem, či aj práve preto tu už nie je nikto z HLAS-u, alebo či skutočne tá jednota stále funguje, pán poslanec Michelko.
Ďakujem.

.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja sa musím vrátiť naozaj k tomu, čo hovorila moja kolegyňa Zora Jaurová, keď opisovala v podstate ten zásadný vplyv, ktorý má Audiovizuálny fond na slovenský filmový priemysel. Ja som, nevie sa to o mne, ale ja som od v podstate strednej školy, možno skôr, veľkou filmovou fanúšičkou, mám preukaz filmového klubu, chodím do kina skoro každý týždeň, pozerám, čo sa dá, nemám v tomto nejaký vyhranený žáner. Mimochodom, teda mám vlastne, mám napríklad rada horory, tak by som sa chcela spýtať, že či aj to je tá esencia gýču, ktorý by Audiovizuálny fond nemal podporovať, a ak teda áno, tak len pripomeniem, že kasovým trhákom tohto roka na Slovensku je film Smršť podľa veľmi známeho a predávaného slovenského autora hororov Jozefa Kariku, a je to horor, triler, ktorý podporil Audiovizuálny fond a podľa mňa, myslím, že mal jedny z najväčších tržieb v slovenských kinách. A ako dlhoročná a veľká filmová fanúšička chcem povedať, že ja som kedysi bola hrozne frustrovaná, keď som pozerala, že, nebudem to prirovnávať k Hollywoodu, však to my nikdy nebudeme, ale keď som len pozerala na to, čo sa v Čechách natáča, tá pestrosť, áno, boli tam politické satiry, boli tam televízne seriály pre masy v Českej televízii alebo niekde, bežné filmy, gýčové filmy, komédie, drámy, čokoľvek, čo si spomeniete, aj tie horory, aj tie sci-fi filmy, však minulý rok vznikol snáď prvý dobrý sci-fi film v česko-slovenskej koprodukcii Bod obnovy, čo sme tu v živote nemali niečo takéto, a bolo to v československej koprodukcii aj vďaka tomu, čo robí na Slovensku Audiovizuálny fond a že odborníci a odborníčky podporujú všestranné filmové remeslo.
Tak ja som dlhé roky závidela susedom Čechom a hovorila som si, kedy konečne na Slovensku budeme mať taký filmový priemysel, že naozaj že bude priestor na podporenie a áno, aj z verejných zdrojov filmy, ktoré budú sa, budú určené pre širokých, masových divákov, ale aj filmy pre nás, členov a členky filmového klubu, ktorí chodíme každý rok na tých posledných pár festivalov filmu, ktoré tu ešte nejakým spôsobom prežívajú a ktoré každý rok majú vo svojom programe ako Cinematik čoraz viac a viac slovenských a kvalitných filmov. A to je len vďaka tomu, že sa napríklad podporuje aj to, čo vy ste nazvali nejakým esenciom gýču, alebo ja to nazývam produkciou pre masového diváka, pretože to prináša divákov do kinosál, to prináša peniaze a tým pádom tie peniaze generujú aj možnosť robiť to vysoké filmové umenie.
A naozaj, tak ako som závidela vždy Čechom, že toto majú, že sa u nich natáča široká produkcia, že sa u nich točia vysoké umelecké filmy, hovorila som si, že kedy to konečne bude. A je to tu. My to tu už pár rokov máme, presne ako Zora Jaurová hovorila vo svojom príspevku. Filmový priemysel na Slovensku sa výrazným spôsobom rozvinul a je to veľká, veľká vďaka tomu, že existuje Audiovizuálny fond a že sa z Audiovizuálneho fondu prostredníctvom odborných komisií podporujú veľmi, veľmi rôzne filmy. Spomeniem, okrem tej Smršte máme tu krásny film pre deti Tonko, Slávka a kúzelné svetlo, ktorý je vysoko cenený odborníkmi a nielen odborníkmi, to nie je film, film pre deti, ktorý by bol niekde v šuflíku, na tento film chodia rodičia s deťmi. Je to tiež veľmi úspešný film vďaka Audiovizuálnemu fondu. Máme tu Slúžku, film, ktorý vzbudil obrovský ohlas práve témou queer ľudí na prelome 19. a 20. storočia, myslím, alebo kedy to bolo presne, si už nepamätám, a ktorý znamenal tiež istým svojím spôsobom prelom v tom, čo sa na Slovensku je schopné natočiť. Alebo kreslený Moja afganská rodina, predtým Trhlina, mohla by som takto pokračovať a uviesť kopec príkladov naozaj z každého filmového žánru, ktorý sa nejakým zázrakom prosto na Slovensku zrazu začal točiť. A to je práve vďaka Audiovizuálnemu fondu a jeho širokej podpore.
A ja sa pýtam, že čo je na tom zlé? A prečo poslaneckým návrhom ideme tu zrazu zásadným spôsobom meniť spôsob, akým sa budú filmy na Slovensku podporovať a ako sa bude o tejto podpore rozhodovať? Čo nám na tom vadí? Povedzte nám, že prečo toto musíte urobiť a kde je problém? Pretože z môjho pohľadu by si filmový priemysel na Slovensku zaslúžil väčšiu podporu, rozmanitosti, viac peňazí, viac všetkého, pretože dal najavo tou svojou samotnou existenciou, tým, ako sa tu za posledných päť rokov začalo masívne točiť a aký úspech tie filmy aj u divákov, aj u kritiky majú, že ten Audiovizuálny fond robí tie veci dobre a že tá podpora smeruje správnym smerom.
Tak sa chcem spýtať, že kde je ten problém? Pretože zatiaľ sme to nepočuli, že aký je to ten dôvod, ten reálny. Pretože ak ten reálny dôvod je naozaj to, čo sme tu počuli, že nejaké filmy by nemali byť podporované z verejných zdrojov, tak ja sa proti tomu dôrazne ohradzujem. To podľa mňa to fakt, to sú reminiscencie nieže socializmu, to sú že päťdesiate roky a mne až vlasy dupkom stávajú a hrôzou, keď počujem niekoho, zákonodarcu v Národnej rade naznačovať, že dôvodom zmeny zákona, ktorý sa akýmkoľvek spôsobom týka umenia, je jeho vlastný umelecký vkus. Ja by som si nikdy nikomu nedovolila hovoriť, že keď sa mi páči typ literatúry ako Henry Miller, a ktorý síce je v kanóne svetovej literatúry, aleže to má byť akože šablóna pre všetkých a že len takéto knižky sa majú podporovať a že sa majú podporovať len filmy ako Smršť, lebo ja mám rada horory a chcela by som vidieť viac slovenských hororov natáčaných na slovenských zámkoch. To by som si v živote nikomu nedovolila povedať.
Podľa mňa umenie, a to by ste vy, pán Michelko, ktorý sa tiež istým spôsobom považujete za človeka z umenia, mali vedieť najlepšie. Umeniu sa najlepšie darí, keď je mu ponechaná voľnosť a sloboda a keď my politici hlavne do toho nič nekafreme, ale dávame na to prostriedky, ktoré sa cez odborné komisie majú rozdeliť, tieto verejné prostriedky, na ktoré sa všetci a všetky skladáme z našich daní, na to, aby sa to umenie tvorilo v čo najväčšej možnej slobode a v čo najväčšej diverzite a transparentnosti.
A kde tento váš návrh toto obsahuje? Kde? Povedzte mi. Ja by som to fakt chcela počuť, pretože ja tam nič také nenachádzam a tie výhrady, ktoré tu už Zora Jaurová povedala, vy ste zatiaľ doteraz nijakým spôsobom nezodpovedali. A tiež by som vás chcela poprosiť, že to zodpovedanie tých výhrad naozaj nebude stačiť, keď sa prihlásite do rozpravy tak, že vám už ani nebudeme môcť dávať faktické poznámky. Takže vás poprosím, keď sa už naozaj chcete do rozpravy prihlásiť a odpovedať nám na to, čo tu všetko padlo, tak sa aspoň prihláste riadne do rozpravy, aby sme vám tie faktické potom mohli dať a na vás reagovať. Pretože ak to tak nespravíte, tak to bude znova len dôkazom toho, že vy vlastne pohŕdate opozíciou, pohŕdate zákonom, stanoveným legislatívnym procesom a idete reálne cez ten legislatívny proces bagrom. Lebo to sa inak akože nedá nazvať. Ja nechápem, ako je vôbec možné, že vaši kolegovia, či už je to v SMER-e alebo v HLAS-e, si takto nechajú skákať po hlave a že sú ochotní akceptovať, že sa tu zmení celé nastavenie Audiovizuálneho fondu cez poslanecký návrh. Však to je do neba volajúca drzosť a arogancia moci. A zároveň ja si dovolím povedať, že toto je že upadajúca legislatívna kultúra.
Mali sme tu nález Ústavného súdu, ktorý toto presne povedal, k tomu, že je tu prax toho, že zákony nadobúdajú účinnosť vyhlásením a príjemcovia sa nemajú čas k tomu nejakým spôsobom pripraviť a podobne, ale podľa mňa ten Ústavný súd vtedy, keď vydal tento nález, netušil, že my tu dospejeme do štádia, kedy sa zásadne bude inštitúcia meniť poslaneckým návrhom, ktorý bohviekde, bohviekedy, poza bučky bol údajne s niekým prejednaný, ale veď takýmto spôsobom sa zásadné zmeny neprejednávajú a nikto k tomu nemal možnosť sa vyjadriť.
Ja napriek tomu, že som vám tu desať minút rozprávala o filmoch, sa necítim ako človek, ktorý by sa odborne mal k tomuto vyjadrovať. Myslím si, že na toto v tejto republike máme inštitút medzirezortného pripomienkového konania, kde by sa práve tí producenti, zamestnanci Audiovizuálneho fondu, členovia a členky tých komisií mohli vyjadriť k tomuto vášmu návrhu a posúdiť všetky jeho dopady tak, aby sme my poslanci a poslankyne Národnej rady, keď už k nám ten návrh príde, vôbec mali istotu, že tí ľudia, ktorí majú tie odborné kapacity, ho prežuli, pozreli sa, čo je na ňom problematické, čo treba vylepšiť, nejakým spôsobom sa k tomu vyjadrili a nemuseli by sme si tu my ani nie za 24 hodín zrazu k tomu niečo naštudovávať. Veď, veď to je absurdné.
A zároveň, pán Michelko, strana SNS, veď vy porušujete princíp právnej istoty. Veď občania tejto krajiny, takisto ako naši voliči, aj vaši voliči si nás zvolili preto, že oni chcú mať pocit, že výkon tej verejnej moci a jej časti, ktorou je zákonodarná moc, je predsa zverený tým najlepším ľuďom, princíp racionálneho zákonodarcu, ktorý keď pripravuje nejakú legislatívu, tak si dá sakra dôraz, dôkladne záležať na tom, že zváži každý jej dosah a dopad, pretože tá nová legislatíva, jej cieľom nemá byť niečo rozvrátiť, niečo uzurpovať, veď cieľom, pre ktorý robíme návrhy zákonov v Národnej rade, má byť nejaký pokrok, vytvorenie čo najlepšej legislatívy zapojením všetkých tých, ktorých sa tá legislatíva neskôr bude týkať. A vy ste toto úplne odignorovali (povedané so smiechom), prosto tuto nám bachnete do parlamentu poslanecký návrh, o ktorom v podstate sa, ku komu sa okrem nás vlastne nemôže tu nikto vyjadriť a tvrdíte, že ste ho niekde prežuli s nejakými producentami a že ešte s vami súznia aj všetci vaši partneri vo vládnej koalícii. Prepáčte, ale toto je smiešne, takto sa to nerobí. Vy nám tu chcete normálne nanútiť prosto upadajúcu legislatívnu kultúru.
Smejete sa občanom, ktorí si vás zvolili aj na to, aby ste kvalitne pracovali v tomto parlamente a doniesli do tohto parlamentu kvalitnú legislatívu, ktorá bude na prospech všetkým, tak týmto ľuďom sa smejete do očí a ešte nám tvrdíte, že tu s vami všetci súznejú. Podľa mňa možno aj keď súzneli, lebo si ani neuvedomili, že aké všetky dopady, ktoré Zora Jaurová povedala, tento návrh zákona má, tak už teraz ak nás počúvajú a ak si z tohto príčetný človek niečo odnesie, tak to podľa mňa musí byť to, že s týmto by mal mať veľmi, veľmi vážny problém. A preto ja vás prosím a prosím aj vás, pán Michelko, a vášho predsedu pána Danka a takisto predsedu parla... dočasného povereného predsedu parlamentu pán Žigu, že nedopusťte toto. Veď my nemôžeme ako Národná rada mať zo zákonodarného procesu trhací kalendár. Veď, veď to kde sme.
Takýmto spôsobom sa to nerobí a zároveň na to doplatíme všetci a doplatíme na to aj my, ľudia, čo film milujú, chodia naňho ako diváci a chcú vidieť tú pestrosť v kine a chcú byť hrdí na to, že tá pestrosť v kine je do veľkej miery daná slovenskými filmami, ktoré nepodliehajú jedinému vkusu, ale zabezpečujú, že do toho kina ten slovenský divák príde bez ohľadu na to, aké sú jeho preferencie, pretože si tam nájde ten svoj film pre seba. A ja chcem ostať hrdá diváčka slovenských filmov, chcem chodiť do slovenských kín na slovenskú filmovú produkciu, či už je to animovaný film pre deti, gýčová komédia alebo horor, na ktorý prídeme len traja možno v kinosále. Tak nám toto neberte a uvedomte si, že vy tu nie ste len pre váš národný vkus, ale ste tu pre celý Audiovizuálny fond a audiovizuálny priemysel na Slovensku a pre všetkých nás fanúšičky a fanúšikov.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, pán kolega Michelko, ja mám taký pocit, že z toho, čo ste práve hovorili, že HLAS je vlastne niečo ako tí producenti, s ktorými ste sa bavili dopredu, že oni sú síce nespokojní, ale asi to prežijú, že? No dosť mi to teda berie všetku tú nádej, ale možno ani nie podľa toho, ako sa pozerám na pána predsedajúceho, tak on asi úplne s tým nie je stotožnený.
A ešte by som vám chcela iba tuto jeden fakt dať, lebo však radi sa tu bavíme na základe faktov. Tak SNS vo voľbách v roku 2023 získala presne 5,62 % hlasov, čo korešponduje so 166 995 voličmi a voličkami. Takže nie žiadnych šesť, ale však môžme to zaokrúhliť, nevadí. Podstatou toho nie je to, že koľko hlasov ste získali, ale to, že ako sa tu správate a čo všetko ničíte a že vaši koaliční partneri vám v tom sekundujú.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Akože to je neuveriteľná drzosť, pán Michelko, čo vy tu predvádzate v tomto pléne. A HLAS pokiaľ chce byť pravdivý aspoň vo svojom názve, tak by sa mal premenovať na Ticho, lebo všetky tieto vaše nezmysly ticho prijíma. A vy si dovolíte ešte za všetkých koaličných partnerov tu takéto vážne vyhlásenia mať, že vy ste si tu niekoho za dve hodiny obehol a všetci s vami súznia. No to by som sa pozrela, ako s vami súznia, pán Michelko. Skôr vás tam trpia, lebo nemajú na výber, toto bude tak pravda. A viete, vládna koalícia, tak ako každá reťaz je len taká silná, aké je najslabšie želiezko, a teda toto želiezko je dosť slabé. A už akože môžme sa tu usmievať nad touto bizarnou situáciou, ale ono to začína byť už mierne aj frustrujúce a nepríjemné pozerať sa tu na vás, ako sa tu rehocete, keď sa tu normálne predkladajú vážne dôvody proti týmto vašim nezmyslom, lebo už sa to nedá inak pomenovať, čo vy tu stvárate ako SNS. Klesajú vám preferencie a vy s bohorovnou nejakou drzosťou sa tu tvárite, že vy máte mandát riadiť tento štát. To je niečo neuveriteľné a ešte sa tu budete drzo smiať občanom a občiankam do tváre a tváriť sa, že vy tu súznite všetci v jednom akože harmonickom celku. No vidíme, aký to je harmonický celok. Je to celok, ktorý musí existovať, lebo má každý na tom zištné dôvody, a čo po vás zostane? Nahá kultúra, nechaná napospas každému, kto bude mať chuť ju zlikvidovať a bude mať vami pripravené návrhy, ktoré im to v plnej miere umožnia. A vy sa na tom smejte. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, čo to tu robíme, robíte? A ja teda budem avizovať dopredu, že budem hovoriť hlavne o tej forme, lebo o obsahu už hovorila kolegyňa Jaurová a myslím si, že kto ju počúval, tak mu je jasné, čo je problémom či už toho zákona, alebo vlastne toho pozmeňujúceho návrhu. No ale teda čo to tu robíte?
Na jednej strane sme včera od rána prerokúvali seriózne, kvalitné, konštruktívne návrhy opozície, často také, ktorých cieľom bolo pomôcť ľuďom, pred prázdnym plénom. A ja viem, že ono je to vlastne jednoduché, lebo vy potom spravíte pri hlasovaní toto a zdržíte sa a je vám to úplne jedno. Ale na druhej strane tu opäť máme pred prázdnym plénom nejaký návrh, o ktorom sme sa dozvedeli včera, máme o ňom rokovať, on nám sem nejako padol z neba, aj keď teda on je skôr asi z tej druhej strany, a on vlastne kompletne mení ten pôvodný návrh, ktorý, ktorý sme tu mali vo februári a o ktorom by sme sa mali či už teda včera, alebo aj dnes baviť. A ja vlastne ani neviem, kedy na web Národnej rady tento pozmeňujúci návrh priletel, lebo my s kolegyňou Jaurovou stále refreshujeme tú stránku, aby sme sa vôbec dozvedeli teda, že o čom sa tu ideme baviť, čo je teda veľmi smutné, ale ak už aj teda nevieme úplne, že kedy tam priletel, tak každopádne vieme, že odkiaľ. Klasicky z klubu SNS. No a potom tam je podpísaných aj pár, konkrétne teda šesť, prepáčte mi za výraz, nestatočných zo SMER-u, pretože keby boli statoční, tak niečo takéto nepodpíšu, a konkrétne teda keď tam vidím pánov poslancov Podmanického, ktorý aj prišiel, pána Jarjabka, ktorý odišiel a prišiel, aj pána Mažgúta, ktorý tu sedí, troch členov výboru pre kultúru, tak neviem, že či to podpísali vedome, nevedome, alebo mali nejaký alternatívny výbor pre kultúru SNS plus SMER, pretože z HLAS-u tam podpísaný nikto nie je a k tomu sa ešte vrátim. Ale teda skrátka týchto pre istotu 16 ľudí, ak by si niekto, nedajbože, rozmyslel ten svoj podpis, tak týchto 16 ľudí, ktorí podpísali pozmeňujúci návrh pána poslanca Farkašovského k Audiovizuálnemu fondu, si skrátka povedali, že nám to na konci schôdze, alebo možno to bolo teda plánované na včerajší deň, ešte tak trochu okorenia a pozmeňujúcim návrhom totálne zmenia ten pôvodný návrh.
Cieľ tohto pozmeňovacieho návrhu, ktorý tu ešte nebol predstavený, ktorý bude predstavený len v ústnej rozprave, predpokladám, lebo to už bolo avizované, a ktorý teda už je teraz na webe Národnej rady, tak jeho cieľom je to, na čo si tu už pomaly začíname zvykať a je to veľmi smutné teda, že si na takúto praktiku začíname zvykať, a síce jedná sa o ovládnutie ďalšej doteraz verejnoprávnej nezávislej inštitúcie. A podľa mňa to teda vlastne ani nebolo okorenením záveru včerajšieho dňa alebo schôdze, ale skôr o tom, že tento návrh, tento pozmeňujúci návrh bude jednoducho prečítaný takto pred prázdnym plénom a nikto, aleže nikto nebude počuť a tým pádom ani vedieť, že o čom to je, a vo štvrtok zase príde za a jednoducho za to zahlasujete. Neviem, ale ja keby som bola súčasťou koalície, tak sa veľmi hnevám. Hnevala by som sa, že koaličný partner takto za mojím chrbtom niečo pomení a skutočne to zmení od piku kosti, ani to riadne nedá na výbor. Akože prečo. Nemalo by sa to tak robiť? Hnevala by som sa aj, že namiesto normálnej legislatívnej práce, do ktorej by som aj ja ako koaličná mohla byť zapojená, alebo teda moji kolegovia a kolegyne, že by sme do toho mohli nejakým spôsobom zasiahnuť, tak sa to robí takto poza chrbát. Pretože snáď sa zhodneme na tom, že toto skutočne nie je normálny legislatívny proces.
My tu máme už iks týždňov zverejnený návrh, o ktorom sa dnes ale baviť ani nemusíme a neviem, načo vlastne aj pani spravodajkyňa Laššáková tu čítala stanovisko výboru, pretože to vlastne neplatí, pretože my zajtra budeme hlasovať o niečom úplne inom. A teda neviem, o čom to je, že ideme sa tu iba tak pred prázdnym plénom na chvíľu pobaviť o pozmeňujúcom návrhu, ktorý príde teda v ústnej rozprave a totálne to, o čom sme sa doteraz mali baviť, vlastne zmení. A ja si presne pamätám, keď sme sa s kolegyňami bavili o tej sérii návrhov z dielne SNS, ktoré tak pristávali postupne na schôdzach a ktoré sa teda týkali kultúry, ako nenápadne menili počty členov a členiek dozorných alebo iných rád a sme si tak vlastne vraveli, že však to vyzerá v podstate nevinne. Čiže to horšie ešte len prichádza a vieme, že k tomu dajú nejaké pozmeňovacie návrhy. A takto v skutočnosti by nemal určite ten legislatívny proces vyzerať. Čo to znamená, že vlastne máme takýto postup tu?
Ja neviem, ale tak si predstavme, že ja najbližšie predstavím, predložím nejaký návrh o zmene napríklad Trestného zákona, vezmem si, ja neviem, § 199 a v návrhu zákona napíšem, že tam idem meniť jedno vlastne veľmi nevinné slovíčko. A potom pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní tam priložím ďalších iks úprav a nielen toho paragrafu, ale celého zákona. Ale viete čo? Toto sa stať nemôže, lebo ja som opozičná poslankyňa a mne žiadny návrh do druhého čítania neprejde. Čiže ja ani o pozmeňovákoch nemôžem snívať. A o to horšie to je, čo práve robíte. Pretože vy takýmto spôsobom dokazujete, ako arogantne pristupujete k poslaneckej práci, pretože dobre viete, že toto si môžte dovoliť a že vám to prejde aj kvôli tomu, že polovica, možno aj viac, tu sediacich poslancov a poslankýň netuší, čo sa práve chystáte urobiť a čo do tých pozmeňujúcich návrhov dávate.
A vy tu neklamete len občanov a občianky, čo by malo byť teda asi najzávažnejšie a na čom by vám malo záležať, nás, na tom vám nemusí záležať vôbec, ale vy vaše zámery skrývate aj pred koaličnými poslancami a poslankyňami. A potom vraj v koalícii všetko funguje, ako má. Nuž, neviem. To, ako pristupujete k legislatívnemu procesu, svedčí o tom, že asi nie. A toto teda skutočne nie je normálny legislatívny proces, lebo však načo sú nám nejaké deadline, v ktorých podávame návrhy zákonov, ak to, čo predložíte, čo prerokúvame napríklad v prvom čítaní, tak nemusí prejsť ani žiadnou diskusiou, pretože váš návrh sa totálne zmení pár hodín pred tým, než je odhlasovaný v druhom a následne aj v treťom čítaní. O čom sa tu potom dá diskutovať. Však to nemá vôbec zmysel baviť sa o zákonoch v prvom čítaní.
Obzvlášť keď to má byť spravené tak, ako sa to malo včera udiať, a síce, že tam ten návrh priletel a do niekoľkých hodín mal byť jednoducho tu prediskutovaný a cieľom bolo, samozrejme, umlčať či už opozíciou alebo ďalšie hlasy, napríklad odbornú verejnosť. Ale vidíte, napriek tomu, že bolo na to tak málo času, tak kolegyňa Jaurová ako naša odborníčka na kultúru vedela aj do dnešnej debaty, a bola pripravená teda už aj včera, rozobrať všetky tie vaše zmeny na cimpr-campr. Ju SNS nedokázalo obalamutiť, ale však to ani nebol cieľ, lebo vy viete, že aj tak by vám za to nezahlasovala, teda celý poslanecký klub Progresívneho Slovenska by za to nezahlasoval. Toto totižto nie je oklamanie cielené na nás, to je hlavne kvôli vašim koaličným partnerom.
A ja sa teda seriózne a čím ďalej, tým viac čudujem kolegom a kolegyniam z HLAS-u, že toto dovolia. Po múzeách, po FPU, po RTVS. Veď vy veľmi dobre viete, že čo sa dialo s FPU a aký bol váš postoj k tomu a vlastne aj tá procedúra, ktorú zvolilo SNS, tak bola veľmi podobná, až teda na to, že ten pozmeňujúci návrh išiel aspoň výborom. Teraz už sa neunúvali spraviť ani to. A oni vám to, milé poslankyne a poslanci HLAS-u, idú spraviť opäť. Strana, ktorá získala vo voľbách 5,9 % hlasov, šesť? Zaokrúhlene, no dobre, tak nie je to veľký rozdiel, ale v poriadku. Ktorej líder šiel proti tomu vášmu v prezidentských voľbách a neraz vystúpil voči nemu spôsobom, kvôli ktorému by už v iných krajinách, nazvime ich demokratickými, vyspelými krajinami padla vláda a boli predčasné voľby, predtým, než mu, samozrejme, vyslovil takú že „podporu", strana, ktorá vás chce obrať o post predsedu Národnej rady, strana, ktorá doslova vybuchla v eurovoľbách so ziskom 1,9, zaokrúhlene 2, tak táto strana tu ide spôsobiť ďalšie politické ovládnutie inštitúcie, ktorá bola doteraz verejnoprávna. A na ktorej, dúfam, pani poslankyni Laššákovej, pánovi poslancovi Malatincovi a ďalším z HLAS-u záleží.
A ja sa teda pýtam, že či to skutočne ide strana HLAS dovoliť. Že ja už neviem, že čo by vám ten koaličný partner musel spôsobiť, aby ste prestali sekundovať týmto nebezpečným návrhom. SMER sa tak vystatoval, že ide vykostiť KDH. No mne to skôr príde, že jediný, kto tu je vykostený, je dosiaľ HLAS a že vykosťuje SNS. A mne by to vlastne mohlo byť úplne jedno, však ja nie som členka HLAS-u, a teda čo sa stane s vašou stranou, no tak to je už na vás, ale mne úplne nie je jedno, že čo bude s kultúrou na Slovensku. A my keď tu schvaľujeme zákony, tak ony neplatia len na toto volebné obdobie, len na to, kým vy vládnete. Si predstavte, že po vás príde niečo horšie. A to, samozrejme, nemyslím nás. To by bolo maximálne namyslenecké.
Ťažko si predstaviť, či by niekto iný ako SMER vedel sformovať vládu napríklad s extrémistami z Republiky, však hovorilo sa o tom počas kampane, to asi nikoho neprekvapím, ale dajme tomu, nikdy neviete, však veci sa môžu meniť, predstavte si, že sa k moci dostanú extrémisti. Že po SNS zdedia ministerstvo kultúry a začnú čistky vo všetkých tých inštitúciách, kvôli ktorým teraz akože meníme zákony, aby sme ich politicky ovládli, a že si tam začnú dosadzovať všelijakých pánov z posilky alebo aj dámy možno tiež z posilky, ako to bude potom vyzerať. Ako to bude vyzerať, keď ľudia, ktorí vymenili uniformy za obleky, budú rozhodovať o kultúre. Zdá sa vám, že straším, že je to pritiahnuté za vlasy, nuž pozrite sa, ako dopadli eurovoľby v mnohých členských krajinách. Pozrite sa, čo sa momentálne deje vo Francúzsku. Aj preto je namieste, je vašou povinnosťou prijímať zákony, ktoré nebude možné politicky zneužiť v budúcnosti, napríklad v prípadoch ako je FPU alebo dnes Audiovizuálny fond. Aby nebolo možné politicky ich len tak zrazu ovládnuť, pretože niekto z ministerstva, niekto, kto na ten moment vlastní, ovláda to ministerstvo, že si tam pomení ľudí a jednoducho všetko sa tým pádom zmení, celé to smerovanie sa zmení. Toto nemôžme dovoliť teraz, lebo je to dôležité aj pre budúcnosť.
A ešte raz, je mojím názorom, a myslím, že aj celkom zdieľaným, že SNS je skutočne pre kultúru katastrofou. Ale o pár rokov môže byť ešte horšie, a to som si nemyslela teda, že to niekedy poviem. Preto vás prosím, kolegyňa Jaurová dopodrobna rozobrala, aké sú v tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý teda kompletne mení ten pôvodný návrh, problémy. Ja tak všeobecne, takto sa to skutočne nerobí. Mali sme tu už FPU, prichádza AVF. Stačilo. Ak chcete týmto verejnoprávnym inštitúciám brať ich nezávislosť, tak aspoň nebuďte takí slabošskí a postavte sa hrdo k vašim zámerom. Predložte tieto návrhy riadne cez ministerku, nech prejdú riadnym legislatívnym procesom. Alebo keď to už chcete teda robiť takto poslaneckými návrhmi, tak ich aspoň opäť predložte riadne, s dôvodovou správou, odkryte vaše skutočné úmysly, citujte tam filmy, ktoré sa vám nepáčia, či už z RTL alebo Sviňu, alebo ja neviem, čo všetko sa vám nepáči, ale nerobte to takto, že váš zámer skryjete do pozmeňovacieho návrhu na poslednú chvíľu a zamedzíte diskusii.
Ja sa priznám, že za tých pár mesiacov som tu v pléne teda stratila dosť ideálov a predstáv, preto neverím, že vy v SNS sa zmeníte a že vaše návrhy budú spĺňať všetky náležitosti, že budú napríklad v súlade s právom Európskej únie, alebo že to nebudú všetky takéto nezmyselné návrhy, ako tu predkladáte, a už vôbec nie tie, ktoré sú takto politicky motivované, aby sa vám podarilo najmä teda čo sa týka kultúry ovládnuť nezávislé inštitúcie. Ale možno mi ostáva taká maličká, skutočne maličká nádej v HLAS (rečníčka sa obrátila na predsedajúceho) a dúfam, že tieto slová nebudem ľutovať a že to nikto nestrihne, ale ja stále mám tú malú nádej, pretože verím, že práve takí ľudia, ktorí sa dlhodobo zaoberajú kultúrou, ktorí sú teda v HLAS-e, tak že im na tom záleží a že ešte sa pokúsia nejakým spôsobom toto zvrátiť či už pri hlasovaní, alebo aspoň oddialení tohto návrhu. Teraz máte šancu dokázať, že SNS nevykosťuje HLAS, aleže HLAS je plnohodnotným členom tejto vlády, nech už je, aká chce.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem aj kolegom, ja budem reagovať najmä na koaličných.
Teda, pán poslanec Jarjabek, to je celkom super, že práve obhajca tohto návrhu bude mne vyčítať, že je nejasný alebo zmätočný, to je veľmi dobré. Tak teda mám problém aj s formou, aj s obsahom a teda s obsahom, keď, a to už premostím teda k pánovi poslancovi Michelkovi. Teda samozrejme, som rád, že teda ľudia si stále môžu točiť filmy, aké chcú v tejto krajine, ďakujeme veľmi pekne zo strany opozície za toto uistenie, ale myslím si, že takisto by poslanci Národnej rady nemuseli rozhodovať o tom, aké filmy dostanú podporu a aké filmy nedostanú podporu, myslím si, že na to sú práve tie verejnoprávne fondy, ktoré majú o tom rozhodovať, a to je tá dobrá prax. Ale páči sa mi, že tu vzniká také, by som povedal, participatívne legislatívne cvičenie, že hýbeme sa niekam, hej, buďme fér, lebo už sme zistili, že teda trápne politické agitky nebudeme točiť a teda opäť som veľmi rád, že toto pre veky vekov bude zaznamenané v histórii, trápne tirolácke erotické veci nebudú. Toto je akože už, nie, vážne, ja by som ako, je to smiešne, ale zároveň veľmi smutné, lebo ako snáď nejdeme tvoriť legislatívu na základe takýchto dojmov a pocitov a pasírovaním faktických poznámok, kde pomaly teda vyvábime z predkladateľa, že vlastne o čo tu naozaj ide, že môžme, ešte budeme mať tri prejavy, tak sa pomaly dopracujeme aj ku konkrétnemu akože legislatívnemu zámeru, o čo tu ide.
Pán Michelko, za prvé, prosím vás, keď niečo chcete robiť, tak to pošlite z ministerstva, dajte tomu legislatívnu formu, majme o tom diskusiu, tu nikto nevraví, že akýkoľvek verejnoprávny fond je dokonalý alebo nedokonalý, chceme sa o tom baviť, pani poslankyňa Jaurová je na to výborná odborníčka, je otvorená na tú diskusiu o tom, za prvé. A za druhé, fakt prosím, neskĺzneme k tomu, že tu budeme hovoriť, aké filmy majú byť podporené z verejných zdrojov, aké nie, to je naozaj dozvuky totality.