Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja chcem len potvrdiť tvoje slová, pani poslankyňa Gažovičová, že, povedala si to presne, kriticky – riešime tu dlhodobo nejakým spôsobom fleky pre vládnu stranu SNS. Ja sa dlhodobo čudujem, že poslanci SMER-u a HLAS-u s tým súhlasia.
A čo neriešime, poviem. Neriešime to, že samosprávy majú o stovky miliónov eur menej. Neriešime to, že chýba vyše troch miliárd eur na infraštruktúru pre mosty II. a III. triedy. My tu neriešime, my riešime momentálne ministerstvo kultúry, ale, s prepáčením, ja poviem, že toto ministerstvo sa má nazývať inak. Je to ministerstvo nekultúry.
A keď sa budeme baviť tu nejakým spôsobom o politickej kultúre, tu už ani politická kultúra nie je, lebo tuná nikto nediskutuje s opozíciou. Kto dá nejaký príspevok? Alebo, alebo ja by som chcel vidieť aspoň, kto to bude sa snažiť obhájiť, čo ste tu urobili. Však je to na hanbu.
Takisto ako som to včera povedal, kultúrna obec sa za vás hanbí, čo ste tu urobili a čo tu robíte s tým Slovenskom. Takto sa politika nerobí. A už ma to dosť začína znervózňovať, lebo momentálne si robíte všetci, čo chcete, a keby ste aspoň akceptovali niektoré argumenty opozície, ale ani to nerobíte. Alebo keby ste si vypočuli opozíciu, ale ani to nerobíte, lebo tu v podstate nikto ani nesedí.
Ďakujem.

Ďakujem ti, Tina, za naozaj kritický a veľmi taký dôvodný prejav.
Ja nerozumiem jednej veci, že ideme tu teda bagrom, silou-mocou musíme dnes rokovať o tomto návrhu zákona, a že vlastne jediný (povedané so smiechom), ktorí tu o tom rokujeme, sme zase len my opozícia. Že, že kde je predkladateľ či už samotného zákona, alebo teda toho, toho návrhu, ktorý, toho poslaneckého návrhu, ktorý radikálne mení tie podmienky v Audiovizuálnom fonde, že, že vy ste si úplne takí istí tou svojou mocou, tak, tak bezbreho istí, že vy už ani nepovažujete za potrebné, že keď jednak neúctivo vyhodíte z parlamentu šéfov úradov na ochranu ľudských práv a nanútite nám túto diskusiu, tak prosto ste sa úplne vykašľali vôbec na to, že aby sme, aby ste obhajovali zoči-voči nám to, čo tu robíte a čo idete presadiť.
Čiže to je nielenže neúcta voči ľuďom na Slovensku, ktorí si vás zvolili, ale aj celkovo voči nastaveniu vlastne opozično-koaličnej parlamentnej spolupráce a fungovania, lebo však to má byť o spolupráci, veď to má byť o tej súťaži myšlienok, o argumentácii, o vymieňaní si názorov na tieto návrhy zákonov, ale vy prosto viete, že, žiaľ, aj keď tu pán zastupujúci predseda možno s tým vnútorne nesúhlasí, tak to tu prosto utne, a že v nejakom bode vám to tu prídu vaši kolegovia odhlasovať, ste si istí tými počtami a prosto nejdete sa tu vôbec nejak otravovať tým, že by ste aspoň jeden argument na podporu tohto tu dnes povedali a nejak sa obhájili vo vzťahu k celej tej kritike, čo my tu vznášame.
To je úplne bezbrehá arogancia moci, fakt.

Ďakujem vám, pani poslankyňa Gažovičová, za výborný príspevok.
Áno, začali ste o tom zákone, ktorý navrhol minister kultúry Maďarič v roku 2008. Bol to nominant SMER-u. Ten zákon znamenal taký rozlet filmovej tvorby na Slovensku, aký nebol od... za 35 rokov od novembra, od novembra a aký, aký nebol, samozrejme, ani za komunistov.
Čo vadilo, aké filmy vadili, pánovi Michelkovi v jeho vkuse? Spomeniem dva. Teda či mu vadili, v ktorých sa trošku vyznám, film Služobníci o hladovke na bohosloveckej fakulte, dostal 674 556 eur dotáciu. Bol nominovaný za naj, na najlepší film Berlinale, bol víťaz Slnko v sieti za najlepšiu kameru, strih a kostýmy. Navštívil mnohé zahraničné festivaly.
Film Slobodní, ktorý hovoril o Vladimírovi Juklovi a Silvestrovi Krčmérym, dostal 9-tisíc eur. Najväčší počet divákov mal v roku 2022. Vysielala ho Česká televízia, Noe, Lux, americká televízia, Slovenská televízia niekoľkokrát.
Tieto filmy vadia pánovi Michelkovi v jeho vkuse?
No, ale potom prišla táto skupina poslancov: pán Roman Michelko, pán Dušaj Jarjabek, pán Ľubica... pani Ľubica Laššáková, pán Karol Farkašovský, pán Milan Garaj, pán Roman Malatinec, pán... pani Dagmar Kramplová, pán Andrej Danko, pán Adam Lučanský a pán Rudolf Huliak a navrhli tento ideologický paškvil.
No tak kam sa to vlastne uberáme? Kam sa to uberáme z jedného obrovského rozletu, aký sme tu konečne zažili len v jednej kultúrnej oblasti, ktorý bol honorovaný a oceňovaný v celej Európe aj vo svete, ideme sem na nejaké, nejaké veľmi zvláštne vkusy jednej politickej strany, aj o jej vkuse máme možnosť sa už... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, ďakujem za slovo, pán predsedajúci, mrzí ma, že tu teraz stojím ja, pretože teraz tu mali stáť úplne iní ľudia.
Mal tu stáť pán Robert Dobrovodský, verejný ochranca práv. Mala tu stáť, pani Zuzana Dlugošová, predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Mala tu stáť pani Zuzana Stavrovská, komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, a mal tu stáť pán Jozef Mikloško, komisár pre deti.
Všetci tu dneska ráno stáli vonku na chodbe a čakali na to, že konečne po dlhej dobe im tento parlament vytvoril priestor, aby predniesli správy zo svojej činnosti. A ja každému jednému z nich veľmi pekne ďakujem za ich činnosť aj za to, že boli ochotní nám ju predniesť.
A ospravedlňujem sa, aj keď to nie je moja vina, ale som súčasťou tohto parlamentu, a ospravedlňujem sa za to, že im táto možnosť bola dneska upretá preto, lebo SNS má potrebu ešte tesne pred dovolenkami stihnúť ovládnuť filmový priemysel cez Audiovizuálny fond. A ešte celý ten legislatívny proces urobili tak babrácky, že sa nám to tu naťahuje až do poslednej chvíle.
Lebo aby som teda procesne pripomenula, sme v opakovanom druhom čítaní o tomto poslaneckom návrhu, lebo v tom superzrýchlenom konaní, ktoré tu vytvorili tým, že tá podstatná zmena vlastne bola predložená tuto nielen poslaneckým návrhom, ale poslaneckým pozmeňujúcim návrhom, prečítaným v pléne iba niekoľko hodín pred hlasovaním, tak ešte aj v ňom zrazu sa ukázalo, že vlastne tam bola v tej rýchlosti urobená chyba, a preto tu musela prísť pani ministerka aspoň na niekoľko minút, aby teda znovu otvorila druhé čítanie.
A áno, vedieme túto rozpravu v druhom čítaní, pretože politické ovládnutie Audiovizuálneho fondu považujeme za úplne hanebné, za rovnako hanebné ako to, že dneska dali poslanci koalície prednosť svojim dovolenkám pred možnosťou, aby toto plénum konečne diskutovalo o ľudských právach.
A teda vraciam sa k otázke, ktorá tu už opakovane odznela, prečo vlastne ideme meniť zákon o Audiovizuálnom fonde, lebo to sme sa naozaj nedozvedeli, nieže čo je ten podstatný problém, lebo väčšinou sa zákony menia, keď vznikne niekde nejaký problém. Tak čo je ten podstatný problém pri fungovaní Audiovizuálneho fondu, ktorý poslanci z SNS a následne celá koalícia majú potrebu tuto na poslednú chvíľu meniť? Ako sme tu veľmi podrobne počuli v predošlej časti toho druhého čítania v rozprave od kolegyni Jaurovej, áno, bolo obdobie, kedy na Slovensku sa netočili takmer žiadne filmy, a ja si pamätám, akou, s akou závisťou sme pozerali na Českú republiku, kde sa ten filmový priemysel rozbehol, ten slobodný filmový priemysel rozbehol oveľa rýchlejšie a ako aj množstvo šikovných ľudí z našich filmárov, aj ja mnohých poznám, či už hereckej obce, alebo celkovo z filmárskej obce, odchádzali do Českej republiky, lebo tam mali oveľa lepšie podmienky.
A potom bol založený Audiovizuálny fond a vidíme, a pani kolegyňa Jaurová to tu ukázala na číslach, ako nám dramaticky stúpol ten počet filmov, a ja som presvedčená, že aj tá kvalita filmov, aj keď to sa asi nedá odmerať, ale určite sa dá odmerať návštevnosť týchto filmov, a že môžeme dneska povedať, že máme, aj keď sme relatívne malá krajina, fungujúci filmový priemysel do veľkej miery aj vďaka Audiovizuálnemu fondu.
A v celej tej rozprave sme nepočuli jediný dôvod, ktorý by tvrdil opak. Jediné, čo sme tu počuli, je, že nie všetky filmy zodpovedajú vkusu poslanca Michelku.
A znovu sa tu k tomu vrátim, pretože toto isté sme mali aj pri tej... fonde, pri Fonde na podporu umenia, kde sme si vypočuli asi hodinovú alebo dvojhodinovú prednášku o literárnom vkuse pána poslanca Michelku, tak tuto sme si pri tejto rozprave vypočuli niečo o filmovom vkuse pána poslanca Michelku. Ako úprimne vám poviem, mňa to nezaujíma. A nielenže mňa to nezaujíma, ale túto krajinu to nemá čo zaujímať. Ako keď chce byť pán Michelko literárny alebo filmový kritik, tak si pomýlil povolanie.
My sme tu zákonodarný zbor a my tu máme tvoriť zákony pre ľudí. My tu máme tvoriť zákony vtedy, keď sú spoločenské problémy, a vidíme, že tá legislatíva v niečom bráni, aby sa tie spoločenské problémy vyriešili, alebo tie spoločenské problémy spôsobuje a máme na to reagovať. Ale nie je našou úlohou, tuto rozhodovať o tom, že aké umenie sa má tvoriť. Na to má byť nezávislá umelecká obec. A celý tento zákon spôsobuje iba to, že posilňuje vplyv ministerstva kultúry – v súčasnosti môžeme povedať, strany SNS – na to, aké filmy sa budú alebo nebudú točiť. A toto naozaj, naozaj nikomu inému nepomôže ako politickému vplyvu SNS.
A príde mi to obzvlášť nehorázne dneska, keď sme tu doobeda aspoň stihli si vypočuť správu od verejného ochrancu práv, aj keď potom tá rozprava k tej správe bola násilne prerušená, a hovoril tu o naozaj závažných problémoch, ktoré v tejto krajine máme, a my tu v oblasti ľudských práv teda máme tých problémov naozaj dosť.
Máme tu obrovský problém s chudobou, a ako tu odznelo, že chudoba je nielen príčina, ale aj dôsledok porušovania ľudských práv. A poďme o tom hovoriť, ako pomôcť ľuďom, ktorí sú sociálne slabí v našej spoločnosti.
Máme tu obrovský problém s nedostupnou zdravotnou starostlivosťou. Ako tu odznelo, že pomaly v tejto krajine, kto si potrebuje nechať ošetriť zuby bezplatne, tak ani nemá na aké dvere zaklopať, lebo ani len ministerstvo zdravotníctva nevedelo odpovedať verejnému ochrancovi práv, že kde je ešte možné získať bezplatnú zubnú starostlivosť.
Máme tu problém so segregáciou vo vzdelávaní. Máme tu problémy s meškaním dôchodkov kvôli prieťahom v Sociálnej poisťovni.
My tu máme množstvo reálnych problémov, o ktorých by sme mali ako Národná rada Slovenskej republiky diskutovať.
Ale filmový priemysel nie je jeden z tých problémov. Príliš slabý politický vplyv SNS na film, na tvorbu filmov na Slovensku nie je jeden z tých kľúčových problémov, a napriek tomu tu posledný deň tejto schôdze pred letom stojíme a diskutujeme o tom, že SNS chce mať väčší vplyv na, na filmový priemysel, a celá koalícia z nejakého bizarného dôvodu im to teda dovoľuje.
Naozaj je to nehorázne, a som presvedčená o tom, že toto by nemala byť primárna úloha Národnej rady Slovenskej republiky, a pevne verím, že aj ľudia v tejto krajine to vidia.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem.
Je tu ešte pani Kramplová zo SNS. Vy sa nehanbíte, pani Kramplová, za to, čo SNS predkladá? Vás to nebolí, čo robíte ľuďom? (Reakcia z pléna.) Vám je to asi zábavné, však? A nevraviac o tom, že tu nikto nie je, ani kto to predkladal, neni tu pán Farkašovský, nie je tu ani pán Michelko ako predseda výboru pre kultúru a médiá, neni tu ani ministerka, ktorá už má dvakrát taký plat...
Apropo, platy, my sme tu platení z daní ľudí a my minimálne, aj keby sme navzájom spolu profesionálne, politicky nesúhlasili, tak je našou povinnosťou tu byť. A nevraviac o tom, že keď predkladáme nejaké zákony, tak byť tu pri nich aj fyzicky, aj mentálne. Je to jednoducho naša profesionálna povinnosť. Tak ste sem nemuseli ísť, keď vás to takto veľmi nebaví. Ale vás zjavne baví to mať, tú moc. A to je vlastne desivé.
A minule som hovorila o tom, ako aj ministerka a strana Slovenská národná strana tu má absolútnu neúctu k ľuďom, ku svojim voličom. A ono to ani nie je až tak úplne neúcta, ako je to úplne prachsprostá zbabelosť. Vy sa neviete pozrieť tým ľuďom do očí, vy neviete ich prizvať na výbor pre kultúru a médiá, ak sa bavíme o tomto, vy neviete niekedy ani len otvoriť tie výbory, lebo ich nechcete otvoriť, lebo ani sa im neviete pozrieť do očí, ani nechcete. Jednoducho slovenská stra... Slovenská národná strana je plná zbabelých ľudí, ktorí si zbabelo, ohýbaním, otrasným legislatívnym procesom, za ktorý sa tu musíme všetci hanbiť, aj my, čo tu nie sme právnici, si tu vydobýja svoje zvrátené myšlienky naozaj.
Váš, váš hlad po moci je otrasný a bude vám to spočítané vo voľbách, neverím, že toto ľudia neuvidia, ako vy k nim máte neúctu. Toto nie je normálne, čo sa tu deje, naozaj.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyňa Kleinert hovorila o ovládnutí Audiovizuálneho fondu. Kultúra je prejav ľudského ducha a ľudský duch nemožno ovládnuť. Nemožno ho zotročiť. To nám hovoria celé dejiny. Nie náhodou všetci mocibažní ľudia, všetci totalitári, autoritári ako po prvej veci, keď sa dostanú k moci, siahajú práve po obmedzení slobody ducha, slobody prejavu.
A zdá sa, že presne toto má vo svojom scenári alebo vo svojich plánoch aj Slovenská národná strana za asistencie vládnej koalície. Ale ako ukazujú dejiny, boli to práve ľudia z prostredia kultúry, ktorí mali vždy ten najsilnejší, najväčší podiel na zvrhnutí každej totality.
A myslím si, že to sa bude diať aj teraz, môžte umelcov odrezať od finančných zdrojov, môžte ich zastrašovať, ale z toho nič nepomôže, slobodu, ducha nemožno zotročiť. (Potlesk.)

Ja sa, žiaľ, musím pridať ku kolegyniam a kolegom, ako naozaj ja som úplne znechutená týmto, ako neviem ani, čo mám povedať, až tak neveriacky sa tu na vás pozerám, na ten pozostatok koalície, čo tu teda asi z donútenia musí sedieť a pretože tu teda niekto musí tú schôdzu viesť.
A vlastne nechápem, že, že čo si vy vlastne myslíte, že normálne tu idete schváliť ten legislatívny paškvil len kvôli SNS-ke, lebo oni si tu zmysleli, že takýmto donebavolajúcim akože babráckym spôsobom idú ovládnuť Audiovizuálny fond. Všetky organizácie sa vám tu vzbúrili a vy len preto, že prosto posledný deň pred koncom júna a z nejakého neznámeho dôvodu nechcete dopustiť, aby sa celé toto presunulo na september, a už vás akože čakajú tie dovolenky, tak sa rozhodnete nasilu nám tu nanútiť diskusiu a rozpravu o tomto paškvile esenesáckom a prerušíte rokovanie, kedy sme aspoň ten posledný deň tohto nejakého parlamentného semestra sa mohli baviť o ľudských právach.
A teda akože by som chcela pripomenúť, že tuto SMER, menovite pán nový podpredseda parlamentu, ktorý tu ráno aj predsedal časti tej schôdze, pán Tibor Gašpar tu od začiatku tohto parlamentu má plné ústa porušovania ľudských práv políciou, súdmi, väzbami, neviem čím všetkým, sme to tu počúvali, brožúrku ministerstvo spravodlivosti dalo vytlačiť.
A keď naozaj (povedané so smiechom) tu máme rokovať, jeden jediný deň máme obetovať tomu z nášho poslaneckého života, aby sme si tu vypočuli orgány zriadené zákonom na monitorovanie ľudských práv, vy dáte prednosť esenesáckej, pardon, áno, esenesáckej deštrukcii a prosto tejto hanbe.
No fuj, hanba vám, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

vymazať rámček

Ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem aj kolegom.
Ja vlastne jak som to tu čítala celú tú ságu, tak, toho legislatívneho procesu, tak som si uvedomila, že z toho by bol aj celkom dobrý scenár k filmu, to by sme mohli požiadať aj v Audiovizuálnom fonde o podporu, možnože to bolo cieľom celého tohto procesu.
Škoda, že odišiel pán Michelko, lebo naňho som chcela hlavne reagovať a chcela som vlastne povedať, že ja si to aj akože vlastne dosť vážim, že on tu aj tak celý čas sedel, aj včera, aj pani poslankyňa Laššáková, lebo my veľmi dobre vieme, ako tu povedal včera pán Michelko, že komu robia toho fackovacieho panáka a že tieto tzv. poslanecké návrhy sú len mimikry pre niečo, čo vzniklo na ministerstve kultúry a mne je to ako keby úprimne ľúto, že vlastne nejaká koaličná dynamika vás núti k tomu, sa k tomuto prepožičiavať.
A pani ministerka tu tak prišla, otvorila druhé čítanie a už tu nie je a zase tu musíte sedieť vy.
V každom prípade, pán Michelko hovoril, že my tu nejaké katastrofy kreslíme, no nikto nekreslí žiadne katastrofy, jediné, čo kreslíme, je tá legislatívna katastrofa, ale tú ste ako keby spôsobili vy. A ja mám niekedy pocit naozaj ako kolegyňa Kalmárová hovorila, že to je troška taká katastrofa zdravého rozumu a príčetnosti, že až takto sa dá ten legislatívny proces ohnúť.
Ale naozaj by som chcela vedieť, keby to bola jediná vec, ktorú v tejto rozprave sa k nej dopracujeme, že prečo tento zákon vznikol, lebo to v tej rozprave nezaznelo, čo je jeho cieľom, na základe čoho vznikol v tejto podobe a prečo ste ho predložili takto.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pekný večer všetkým.
No ďakujem kolegyni Jaurovej, že nám to tak zhrnula a teda vďaka tomu, že zdá sa, že koalícia si všimla, že v tom extrémne rýchlom procese, v ktorom toto všetko chystali, asi sa tam našla nejaká chyba, tak sme sa teda znovu ocitli vo večernom druhom čítaní. A ja som si pri tom tak spomenula, keď teda tu hovoríme o tom procese, ja som absolventka magisterského a doktorandského štúdia verejnej politiky a tam vždy taká tá základná poučka, ktorú, ktorú nám vysvetľovali, sa týkala, že verejné politiky majú vznikať v nejakom teda cykle. Že v prvom rade sa má pomenovať ten spoločenský problém. Spoločnosť vždy má svoje problémy, ktoré treba riešiť, potom sa majú zadefinovať tie rôzne alternatívne riešenia, keď sa teda nejaký vyberie a implementuje, tak potom sa má vyhodnotiť. A tuto sa mi zdá, a už to odznelo od viacerých mojich kolegov vrátane Zory Jaurovej, že už v tom prvom kroku sme zlyhali, že, že čo vlastne je ten problém, ktorý tu riešime? Lebo naozaj tiež som počúvala, teda väčšinu, väčšinu tej rozpravy som tu bola a väčšinu toho času, čo som, sa mi podarilo teda pochopiť predovšetkým od predkladateľa Michelka, je, že jemu sa niektoré tie filmy nepáčia. No tak ako to ma mrzí a možno sa mu niektoré dokonca zdajú nie dosť či už národniarske, alebo tradičné, alebo dokonca, neviem, hoc aké prídavné meno si tam vložíme, akokoľvek, pokiaľ je ten problém ten, že tuto sa niekomu filmy nepáčia, no tak asi je už zle zadefinovaný vôbec prvý problém. A v celom tom procese vidíme, že sa len vytvárajú a vytvárajú ďalšie problémy.
Vďaka.