Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Kolega Hargaš, ty si na začiatku položil takú otázku do prázdna a tu my na druhej strane, že či existuje nejaký odborník alebo odborníčka, ktorý by schvaľoval to, akým spôsobom sa tu snažia pretlačiť tieto zmeny a robil si k tomu rešerš. No ja si myslím, že to vyzerá tak, že aj študentom a študentkám práva je jasné, že argumenty predkladané vládou nesedia a že žiadna z tých podmienok, ktoré majú byť splnené, nie sú splnené. A ja by som ale chcela, aby tu odznelo aj vyjadrenie slovenského európskeho prokurátora pána Novockého, ktorého ja osobne, a nielen ja, považujem za človeka, ktorého by sme mali počúvať, pretože má za sebou roky na prokuratúre, a teda momentálne aj na Európskej prokuratúre. A v médiách sa ho pýtali, či je problémom aj rýchlosť, v akej vláda plánuje tento zákon schváliť a v čom je to problematické z hľadiska európskeho práva. A ja to tu stále opakujem dokola už niekoľko dní, ale mňa nepočúvate, lebo ja som jedna, citujem: "z tých mladých s nekvalitným humanitným vzdelaním". A tak ho radšej odcitujem, on povedal, že: "Každá zmena legislatívy prijímaná v členských štátoch, ak sa týka činnosti Európskej prokuratúry, s ňou musí byť riadne diskutovaná." V tomto prípade sa o návrhu dozvedeli len pár dní predtým, ako ho schválila vláda. Nebol predmetom žiadnej odbornej diskusie, ani s predstaviteľmi európskej, ale ani očividne národnej prokuratúry. To je v rozpore nielen s európskym právom, ale aj so štandardným legislatívnym procesom. Hoci teda pripúšťa, že v niektorých prípadoch je možné skrátené legislatívne konanie, pri takýchto rozsiahlych zmenách by sa to nemalo stávať. To je možno aj dôvod, pre ktorý aj Európska komisia požiadala slovenskú vládu o odklad novely tak, aby mohla byť predmetom širokej odbornej diskusie. O odklad novely. A my sme stále tu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, vážené kolegyne, ja na úvod by som tak netradične chcel súhlasiť v jednej veci s pánom premiérom Ficom a nebude to tá povestná veta, o tom, že to je mocenské rozhodnutie, ale on povedal aj to, že je v parlamente od roku 1992 a citujem: "Povedzte mi, ktorý zákon v histórii Slovenska sa prerokúval v takej atmosfére, pod takým tlakom a v takej dĺžke".
No, k tej atmosfére, áno, máme tu atmosféru, kde premiér osočuje študenta, ktorý sa snaží odborne diskutovať o jeho návrhu zákona, takže takú atmosféru si pamätám naposledy možno niekedy za Mečiara. Ten tlak, áno, tiež uznávam, koalícia naozaj tlačí ako parný rušeň jedno skrátené legislatívne konanie za druhým. A v takej dĺžke, áno, aj tú dĺžku považujem za neštandardnú, že v takejto dĺžke sa naozaj veľa zákonov neprerokúva. Takže súhlasím s pánom Ficom, že tento zákon je historický v týchto troch aspektoch.
No ale keďže sa rozprávame o skrátenom legislatívnom konaní, tak chcel by som teraz sa vrátiť do tej odbornej roviny a vy, drahí koaliční poslanci, poslankyne, vy sa tak radi tou odbornosťou nejak zaštiťujete. Aj pán Pellegrini povedal, že mala by prebehnúť odborná diskusia a je veľa názorov, ktoré vy teda prezentujete ako odborné názory v prospech toho zákona po tej obsahovej stránke, ale ja som si dal tú robotu a hľadal som, že kto z odbornej obce sa vyjadril, že skrátené legislatívne konanie v takomto prípade je v poriadku. A teda pozeral som, či sa tak vyjadril pán Burda napríklad, ktorý po obsahovej stránke to veľmi chváli, ale tú procesnú, že či takéto obsahové zmeny sa majú robiť v skrátenom konaní. Pán Burda, nič.
Pozeral som, či aj pán Žilinka náhodou sa nevyjadril, že to je vlastne dobré, že to robíte v skrátenom legislatívnom konaní. Taktiež nič. Tak ďalšia zo série otázok, ktoré tu sú na stole a stále nie sú zodpovedané, by bola, kto, milí koaliční poslanci a poslankyne, je z odbornej obce za skrátené legislatívne konanie v tomto, v tomto prípade. Ja vám ale poviem, že kto nie je za skrátené legislatívne konanie a len vám to pripomínam, Európska prokuratúra, rada prokurátorov, predseda rady prokurátorov a Európska komisia. A teda snažím sa cielene z toho vynechávať nejakých politických predstaviteľov aj teda pri tej časti, kto je za SLK, lebo to sú len predstavitelia tejto koalície politicky, aj teda v tej časti, že kto je proti, sa snažím to nejak tak držať na nejakej inštitucionálnej, inštitucionálnej úrovni. Takže títo ľudia veľmi jasne povedali, že skrátené legislatívne konanie nie je vhodný spôsob takýchto, takýchto zmien. Prikyvujete, že dáte mi vo faktickej odpoveď na moju otázku, že kto je za v tej odbornej rovine, či, áno, nie. Nemôžte? Aj som si myslel. To je inak trochu smutné. Neviem, že keď ste, viete, že keď ste tu sľubovali na ústavu, tak tam nebola poznámka pod čiarou, že budem plniť sľub, iba ak mi to nenakážu inak.
No, čiže a že prečo je to zlé, tak keď už pre nič iné, tak preto že tam proste budú chyby. A, milí kolegovia, vy sami sa usvedčujete z toho, že tam budú chyby. Tento týždeň ste tu prílepkom opravovali kompetenčný zákon, ktorý ste tu hnali tiež cez skrátené legislatívne konanie ako parný rušeň. Našli ste si tam chybu a potom ste to prílepkom lepili k nejakému inému zákonu. Ešte pán minister tu prosil, aby opozícia zohľadnila, že to je pekný zákon. No bol pekný, kým ste ho nesprznili tým prílepkom. Takže je dokázané už týmto príkladom, že budú tam chyby, zákonite tam budú chyby. A vy ani neviete. A tu sa nebavíme o fazuľkách alebo o príspevkoch v leteckej doprave alebo kompetenciách, povedzte si, dobre, niekde sa nejaká kompetencia odoberie. Tu sa bavíme o trestnom kódexe. A ja vám hovorím, že budú tam chyby.
Mali sme tu včera vystúpenie pani prezidentky, ktorá taktiež upozorňovala, že toto nie je správny, správny proces. Vyjadrovala sa aj k tej obsahovej, obsahovej časti, že z tých tridsiatich mýtických nálezov Ústavného súdu v skutočnosti je len šesť, ktoré sa týkajú nejakých pochybení ÚŠP a že tie pochybenia sú skôr v tej procesnej, v procesnej rovine. Čiže tak by som povedal, že ak platí, že takéto pochybenia sú dôvodom na zrušenie inštitúcie, tak ak Ústavný súd skonštatuje procesné pochybenia pri týchto vašich eselkáčkach, tak čakám, že prídete s návrhom na to, aby sme zrušili Národnú radu. Takto nejak tá vaša logika stojí, hej, že procesné pochybenia sú dôvodom na rušenie inštitúcie, tak poďme to tu rušiť hlava-nehlava. Každý kto má nález Ústavného súdu, pôjde pod nôž.
No a ešte by som sa chcel v jednej časti venovať pánovi predsedovi Pellegrinimu, pretože dnes víťazoslávne o dve hodinky ohlási svoju kandidatúru na prezidenta a mňa by úprimne zaujímal jeho názor na toto skrátené legislatívne konanie. Aj som ho vyzýval do tej, do rozpravy. Posťažoval sa, že nemôže, lebo je nás tam veľa prihlásených. Včera bola možnosť prihlásiť sa do ústnej, nevyužil tú možnosť, neprihlásil sa. Aj som mu pripomínal, že ako predseda parlamentu môže vystúpiť hocikedy a hovoriť hocikoľko, mohol nám to teda vysvetliť, prečo je to podľa neho v poriadku, lebo je to podľa neho v poriadku. To sa vyjadril sám, to teda si nevymýšľam. A ja tak rozmýšľam, že čo sa vlastne stalo s pánom Pellegrinim, pretože on ešte pred rokom hovoril niečo úplne iné. Napríklad v rámci rozpravy o skrátení volebného obdobia mal takúto faktickú poznámku, úplne mi sedí ako do úst dnešnej opozície: "Veľmi ma mrzí, že sa ozvali traja či štyria predstavitelia vládnej koalície. Vládni poslanci, na ktorých som adresoval veľmi konkrétnu otázku, pretože sme doteraz nepočuli ani len jeden normálny argument. Veľmi ma mrzí, že namiesto toho, aby nás presvedčili a odpovedali, aby to povedali aj ľuďom, ktorí sledujú toto, toto rokovanie, nepovedali vôbec nič." Toto povedal pán predseda Pellegrini v januári roku 2023. O rok neskôr ten istý pán Pellegrini tu má haldu otázok, ktoré sa ho pýtame, vecných otázok, vecných, presne také ako spomína vo svojom príspevku pred rokom a robí presne to isté, za čo kritizoval vtedajšiu koalíciu. Nič nehovorí, žiadne vecné argumenty. Ja neviem, čo sa stalo s pánom Pellegrinim. Pred rokom tiež hovoril, že Robert Fico je už politikom minulosti a že nemyslí si, že Robert Fico môže ešte Slovensku niečo ponúknuť, nejakú nádej a víziu pre 21. storočie. Mal šancu ukázať, že to myslí vážne. Pár mesiacov po tom, ako to povedal, tak úplne poprel tieto svoje slová a dnes pomáha Robertovi Ficovi demolovať právny štát na Slovensku takýmito divokými skrátenými legislatívnymi konaniami.
No a ešte v poslednej časti môjho príspevku by som sa chcel povenovať vám, páni koaliční poslanci, pani koaličná poslankyňa, pretože som si všimol, že keď som v tej faktickej poznámke sa vás konkrétne pýtal, či ste to svojim voličom vysvetlili, prečo je to v poriadku, že za 35-tisícovú krádež bude mať niekto podmienku. Vy ste tu zástupcovia vašich voličov a videl som, že vám to bolo trochu nepríjemné a myslím, že je to, že je to primeraný trest, keď ste ochotní za takéto niečo hlasovať, tak aby ste čelili tej otázke. Takže som si pozeral, pán poslanec Hambálek, 2 650 voličov vás volilo, ste, myslím, že z Trnavského kraja, ak sa nemýlim, tak vy ste vysvetlili svojim voličom, prečo je to v poriadku, že za 35-tisícovú krádež bude hroziť iba podmienka. Pán poslanec Válek, 717 voličov. To je také, že to by ste mohli stihnúť obehnúť a vysvetliť im to, že či sa, že sa majú cítiť bezpečnejšie, lebo za 35-tisíc bude hroziť iba podmienka. Skúsili ste, pán poslanec Goga, ak sa nemýlim, Topoľčany, 1 850 preferenčných hlasov. Vy ste vysvetlili svojim voličom, že je to v poriadku, že budú bezpečnejšie sa cítiť na Slovensku, keď za 35-tisícovú krádež bude hroziť iba podmienka. Pána poslanca Sedláka som už spomínal, takže nebudem ho ničiť ďalej. Pán poslanec Jarjabek, my sme dokonca, myslím, že bývame v susedných dedinách, ak si správne pamätám. My sme raz stretli na jednom semafore. Myslím, že koaliční poslanci majú také trochu problémy s tými semaformi, som vás upozorňoval, že ten semafor už nesvietil úplne na zeleno, keď ste išli, 5 606 preferenčných hlasov. Vy ste tiež vysvetlili v našom krásnom Seneckom okrese, že teda sa tam nebudeme úplne cítiť bezpečne, lebo za 35-tisícovú krádež bude len podmienka. Pán poslanec Jarjabek ma nepočúva, pretože je v prudkej diskusii s pánom poslancom Šucom, 3 841 preferenčných hlasov, Prešovský kraj. Nie, kľudne mi môžte dať faktickú poznámku, poprosím vás, neprerušujte mi rozpravu. A naozaj podľa mňa to je relevantné pýtať sa každého jedného z vás, či ste svojim voličom vysvetlili, lebo nám ste to tu nevysvetlili. Ale veď dobre, na to máte právo, môžte byť ticho. Ale niekto vás sem dostal, nejakí voliči vám dali hlas a im máte povinnosť vysvetliť, prečo toto je pre nich dobré podľa vášho názoru. Takže môže sa vám to zdať trápne, ale ja vám to budem opakovať. No a ešte tu mám pána poslanca Saloňa, ak som si správne, odišiel mi medzi tým. Tak pán poslanec Saloň je tiež z východu, 7 601 preferenčných hlasov, a tiež by som chcel vedieť, či vysvetlil svojim voličom, prečo bude táto krajina bezpečnejšia, ak sa tu bude môcť kradnúť za menšie tresty a aký má na to názor.
Teším sa na vaše faktické poznámky, ak máte na to... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Kolegyňa Marcinková spomenula závažné porušovanie práv detí v reedukačných centrách, o ktorom tento týždeň informovala aj Generálna prokuratúra, mňa popravde v tejto veci najviac zaujalo také dodatočné vyjadrenie pána ombudsmana, pána Dobrovodského, ktorý upozornil, že už jeho predchodkyňa pred desiatimi rokmi poukázala na tie isté problémy. Dokonca povedal, že zaznamenal aj zhoršenie v tejto veci, že niektoré podmienky v niektorých konkrétnych centrách sú horšie ako vo väzení. Tak pokojne môžeme v tomto pléne si to spestriť, môžeme si dať taký rýchlokurz matematiky, že či mi to vychádza dobre, alebo že či naozaj trepeme len do vetra ako pán premiér rád hovorí a často o tejto situácii v reedukačných centrách, predsa musela vedieť aj druhá, aj tretia vláda Roberta Fica, hej.
Zároveň keď už teda máme mať debatu o masívnom porušovaní ľudských práv, ja chcem oceniť, že na prahu svojej šesťdesiatky Robert Fico našiel v sebe toho odhodlaného a zanieteného bojovníka za ľudské práva. Bohužiaľ, je to len boj za ľudské práva, také oklieštené malé skupiny priateľov a kamarátov, pričom keby sme naozaj mali ísť do detailov a rozprávať sa o masívnom porušovaní ľudských práv, tak my by sme mali rozprávať nielen o právach detí v reedukačných centrách, mali by sme sa rozprávať o porušovaní základného ľudského práva na čisté životné prostredie, o porušovaní základných ľudských práv menšín sexuálnych alebo národnostných, o porušovaní práv na dostupnú a dôstojnú zdravotnú starostlivosť ako o telesné, tak o duševné zdravie, o porušovaní práv na rešpektujúcu starostlivosť o tehotné ženy, ale táto koalícia, to považujem za škandál, nemá pôrodníctvo ani len vo svojom programovom vyhlásení vlády. A pritom pôrodná starostlivosť kumulatívne tvorí najväčší objem zdravotnej starostlivosti, ktorú náš zdravotný systém na Slovensku poskytuje.
Ja by som vám vedel vymenovať veľmi dlhý zoznam všetkých práv, ktoré sú systémovo a rutinnej v slovenských pôrodniciach porušované, ale asi sa k tomu dostanem v nejakom ďalšom príspevku.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo a, samozrejme, aj kolegyni poslankyni Marcinkovej za to, že opäť pripomenula, o čo skutočne jej v tomto návrhu zákona ide, ako nezmyselné je, že chcú tieto šialené zmeny presadiť dokonca v skrátenom legislatívnom konaní. Kolegyňa sa venovala najmä tej časti o ľudských právach a ja už neviem, akým iným slovom ako cynické sa to dá nazvať, keď v odôvodnení používajú tento argument o ľudských právach a pritom dôsledok prijatia tohto zákona bude presný opak a síce, že ľudské práva budú porušované a dokonca, keď sa tak stane, tak ani nepríde adekvátna odpoveď právneho systému. A áno, pred dvoma dňami sme sa dozvedeli o hroznom porušovaní ľudských práv detí v reedukačných centrách, ktoré teda aj kolegyňa Marcinková spomínala, kde deti žijú v katastrofálnych podmienkach, pripomínajúcich súostrovie Gulag, a teda dúfam, že nám je v tomto prípade jasné, kto sú tie skutočné obete. Tým ale táto vládna garnitúra nechce pomôcť, nepomáha. Práve naopak, veď to nie sú ich ľudia. A to je nielen smutné a odsúdeniahodné, ale opakujem, aj veľmi cynické. A ako tu už bolo viacnásobne povedané, zákon, ktorý sa chystajú prijať, nerieši situáciu skutočných obetí, či už spomínaných detí, alebo aj všetkých tých obetí rodovo podmieneného násilia, alebo iných typov násilia a dokonca tým znižovaním trestov, ktoré navrhuje, ešte viac odkrojí z pomoci a podpory obetiam trestných činov, ktorá zatiaľ existuje. A pán Sulík už predo mnou spomínal niekoľko príkladov.
Tak na záver iba použijem slová klasika a konkrétne nášho predsedu klubu. Tento akože parlament príjme akože novelu o akože obetiach, ale amnestie pre páchateľov trestných činov akože nebudú, tie budú skutočné.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa sa dobre opýtala, že pre koho to vlastne robia a ja sa pýtam, že prečo je tento návrh zákona medzi prvými, ktoré táto vládna koalícia rieši. Prečo tu neriešime problémy, ktoré máme v školstve, v zdravotníctve, pri ochrane životného prostredia, rozvoji našich regiónov alebo pri problémoch so šírením dezinformácií. Nepočula som ešte žiadne návrhy v týchto oblastiach a my tu máme však na stole teraz zmeny v Trestnom zákone, ktorý kritizuje naozaj už každý a každá v tejto krajine. Na námestia vyšli tisícky ľudí a je ich z týždňa na týždeň naozaj viac a ja sa pýtam, že kde je, prosím, tá hranica, že si už vládni poslanci a poslankyne, uvedomia dopady, aké majú tieto zmeny na našu spoločnosť a urobia naozaj krok späť. A či vôbec vlastne oni majú tie hranice.
Ďakujem.

Vďaka, pán predsedajúci, a veľká vďaka kolegyni Marcinkovej in absentia za, za ten výborný prejav alebo vstup do rozpravy.
Vladimíra spomenula a úplne sympatizujem, že má strach či obavu, neviem presne, ktoré, aké slovo to bolo z toho zákona, keď ju číta a keď si človek premyslí tie dôsledky, boli tu vymenované opakovane, tak sa jej vôbec nečudujem. Sám ten pocit zdieľam.
Chcem len dodať, že ja mám rovnako veľkú obavu, použil by som pokojne aj slovo strach, nielen z toho samotného zákona, ale aj z toho, čo ten fakt, že, že v skrátenom legislatívnom konaní predkladáme toto a v kombinácii, samozrejme, aj s tým nešťastným kompetenčným zákonom a čo všetko sme nepredložili a mali predložiť v skrátenom legislatívnom konaní, z toho mám ešte väčší strach ako z toho samotného znenia tejto novely, preto to vypovedá strašne veľa úmysloch politických cieľoch a takých že ľudských cieľoch ľudí, ktorí sú aktuálne pri moci. Už to tu odznelo od viacerých ľudí, nebudem to opakovať detailne, ale kebyže to myslia s touto republikou, s jej občanmi a s ich trápeniami a problémami vážne, tak to neriešime v skrátenom legislatívnom konaní, ani nový džob pre Andreja Danka pointa kompetenčného, ani beztrestnosť pre ľudí okolo celého SMER-u, čo je, samozrejme, pointa tohto trestného, a tak tu riešime osud tých detí, ktoré žijú dnes opatrenia alebo v domovoch, ktoré vyzerajú skôr ako gulag než, než niečo, kde má byť postarané o tých najzraniteľnejších. Kebyže to myslia vážne s týmto štátom, tak, tak tu máme návrhy, ako zlepšiť náš vzdelanostný systém, aby nám neutekalo tých spomínaných 20 percent najmladších a najtalentovanejších do zahraničia, kebyže to myslia vážne s týmto štátom, tak tu máme riešenia, ako vyriešiť ten katastrofálny stav v drvivej väčšine našich nemocníc a ambulancií. To sú veci, ktoré by som rád videl v skrátenom legislatívnom konaní, nič z toho tu nie je. Obávam sa opäť, že z toho by mal ísť na nás strach, pretože tým jediným logickým záverom je, že cieľom tejto party ľudí, ktorí sú pri moci, nie je manažovať tento štát, ale zabezpečiť beztrestnosť pre seba samých.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem aj kolegyni Marcinkovej za to zhrnutie, kde, kde presne popísala, ako sa tu snažíme už druhý týždeň vyvracať jednotlivé dôvody na predloženie Trestného zákona do skráteného legislatívneho konania a vládni poslanci vôbec nevyužívajú možnosť, že by napríklad priniesli ešte iné dôvody alebo lepšiu argumentáciu. Jediný, kto bol úprimný v tomto a priznal sa k tomu, že je to len mocenské rozhodnutie, bol premiér Fico. Medzi tým priniesli aj tému tej ža... toho žalostného stavu našich reedukačných zariadení, ale o tomto probléme sa vie už dlhšie, ako sme mali možnosť vidieť v rôznych reportážach z týchto zariadení. A preto sa aj ja sa pýtam a, a pridávam sa ku kolegyni Marcinkovej, že, že prečo sem neprinášajú tieto témy v zrýchlenom legislatívnom konaní.
A prečítam ešte ako dôvody vyvrátila aj pani prezidentka. Ako jeden z hlavných dôvodov, o ktorých navrhovateľ, teda vláda Slovenskej republiky opiera dôvodnosť skráteného legislatívneho konania, je údajne masívne porušovanie ľudských práv obvinených. Majú o tom svedčiť desiatky rozhodnutí Ústavného súdu. Mala som možnosť sa oboznámiť s uvedenými rozhodnutiami Ústavného súdu a musím povedať, že tento argument predkladateľa ako zákonný dôvod pre zrýchlený legislatívny proces neobstojí. Spomínané rozhodnutia Ústavného súdu majú len veľmi málo spoločné so samotnou novelou Trestného zákona a neodôvodňujú ani zrýchlené rušenie špeciálnej prokuratúry. Podľa rozhodnutí, ktoré jej doručil minister spravodlivosti, iba šesť rozhodnutí Ústavného súdu od roku 2020 sa týka Úradu špeciálnej prokuratú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegovia, kolegyne, ono to je nehoráznosť v zásade, ja to tu tak počúvam každým jedným príspevkom, a tak hlbšie a hlbšie o tom uvažujem a ono to je nehorázne, že premiér tejto krajiny povie, že jemu sa nepáči, ako dlho zákonodarný orgán rokuje o návrhu zákona. Tak ako pri všetkej úcte, Národná rada vyslovuje dôveru premiérovi a jeho vláde, nie naopak, tak nech si táto vláda spolu na čele s týmto premiérom robí poriadne svoju robotu, nech tu predkladajú také návrhy, o ktorých my nebudeme musieť týždne a týždne rokovať a vysvetľovať opakovane a už aj pomaly, zrozumiteľne a pomaly hláskovať to tu budeme, aké vážne dôvody a dopady bude mať táto náv.. tento návrh, ktorý pripravila táto vláda na celospoločenský stav právneho štátu. Ľudia tu píšu poslancom, že sa boja, čo tu nastane a premiérovi sa nepáči, ako dlho trvá táto rozprava.
No mne sa nepáči tento premiér. Ale budeme tu musieť spolu existovať nejakú tú dobu, tak nech si každý robí poriadne tú časť svojej práce, na ktorú dostal mandát a nech konečne sa začne starať o verejný záujem a nie o záujem ľudí jemu len blízkych, a potom možno sa pohneme aj ďalej v diskusii.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem kolegyni Marcinkovej za vystúpenie, v ktorom prepojila tému, o ktorej predmet, ktorá je predmetom rozpravy, s veľmi aktuálnou témou, a to je správa o reedukačných centrách, ktorú vydala Generálna prokuratúra. Ja som tiež bola včera na zasadnutí mimoriadneho sociálneho výboru, kde aj za prítomnosti generálneho prokurátora, prokurátora dve hodiny večer sme sa tomu venovali a myslím si, že je veľmi príznačné, to, čo, to, čo odznelo aj tuto v rozprave, že to, že my sme tu poslanci a poslankyne alebo niektorí vládni predstavitelia, neznamená, že my sme tu na to, aby sme sa zasadzovali za naše osobné práva. Ale my sme tu volení predstavitelia, ktorí majú mať na pamäti a na svedomí potreby všetkých ľudí v tejto krajine. A napríklad deti v reedukačných centrách, čo sú naozaj často deti, ktoré pochádzajú z tých najťažších aj sociálnych podmienok vo veľmi ťažkých životných situáciách, kebyže sa my v takej životnej situácii ocitneme, tak asi tiež skon... skončíme v nejakom, v nejakom type centra. Toto nie sú ľudia, ktorí majú tú moc nejakým spôsobom hovoriť sami za seba, a práve preto a o to viac by sme aj my všetci mali aj na takéto citlivé skupiny obyvateľstva myslieť. My by sme tu mali byť tí, ktorí budú za nich uvažovať nad tými riešeniami. Lebo my tu máme ten čas, my tu máme tú moc, my by sme mali hľadať spôsoby, ako im zlepšovať život a nie hľadať spôsoby, ako zlepšovať život sami sebe. A to je, žiaľ, to, čo vláda týmto návrhom robí.
Ďakujem pekne.