Videokanál klubu

dopady bude mať zrušenie ÚŠP na vyšetrovanie tohto komplikovaného trestného činu, ktorý si vyžaduje osobitne špecializovaných prokurátorov a prokurátorky, keďže to presahuje hranice štátov a národných ekonomík. Tak to som fakt zvedavá, ako sa vám v tomto bude dariť. Alebo v tom, že v súvislosti s Ukrajinou a s tým, čo sa tam deje a v súvislosti s univerzálnou jurisdikciou v rámci stíhania vojnových zločinov sa tu začala ešte v rámci existencie ÚŠP spolupráca aj s mimovládkami na odhaľovaní týchto vojnových zločinov spáchaných na utečencoch z Ukrajiny zo strany Ruskej federácie. Som fakt veľmi zvedavá, ako toto bude pokračovať. Pretože to nie je len korupcia, ktorú ÚŠP riešilo. A tiež je mi veľmi ľúto toho ľudského kapitálu. Ja nechápem, ako jeden minister spravodlivosti môže takýmto spôsobom spochybňovať odbornosť prokurátorov a prokurátoriek. Že či vám to nie je blbé, že celú jednu skupinu ľudí z ÚŠP prosto hodiť do jedného vreca, rozprášiť ich a potom sledovať ako na prokuratúre riešia väzenskú korešpondenciu. To je také plytvanie ľudským kapitálom na Slovensku, ktorých má Slovenská republika žalostne málo aj medzi právnikmi a právničkami, že ja sa čudujem, že jednému ministrovi spravodlivosti na tomto vôbec nezáleží. A keď tvrdíte mnohí z vás tu, že veď ÚŠP nie je také dôležité, že to ani iné štáty nemajú, nuž možno nemajú, lenže iné štáty tiež nemajú históriu, kde sme mali Kováčika, zneužívanie tajnej služby na únos prezidentovho syna, na výbuch auta Remiáša a podobne a ďalšie kauzy, ktoré by sme si tu mohli povedať. Tak si myslím, že zrovna v našej krajine tá opodstatnenosť existencie ÚŠP daná bola a to, že v skutočnosti to tak bolo preukazuje nakoniec aj novela poslanecká, ktorú tu máme a budeme prejednávať na tejto schôdzi, kedy budeme zriaďovať na návrh našich koaličných poslancov mini ÚŠP, alebo teda osobitný útvar na Generálnej prokuratúre, k čomu ste museli pristúpiť aby nám vôbec tá štvrtá platba bola poslaná. Takisto falošné bolo vaše tvrdenie, ako ste sa pri tomto inšpirovali nejakým zahraničím. Však keď vám analytické centrum k tomu poslalo podklad, tak ste si vybrali len tie čerešničky na torte a celý ten dokument ste nikdy nezverejnili a nakoniec ste analytikov zrušili. A to prečo? Lebo vy vlastne nepotrebujete analýzy a dáta, vy podľa mňa chcete len pritakávačov a podržtašky. Takisto si myslím, že žiaden minister spravodlivosti, ktorý naozaj ktorému ide o verejný záujem, ktorý sleduje morálnosť a etiku výkonu svojho povolania by si vedome len v prospech úzkych záujmov svojej strany nedovolil ohroziť čerpanie prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti. To, že takmer rok po predložení tejto novely ste museli rokovať s Európskou úniou o to, či nám vôbec tú štvrtú platbu uvoľnia a museli ste naprávať veci, ktoré vyplynuli z tej promafiánskej novely svedčí o tom, že keď ste ju predložili, tak ste úplne kašlali na to, že či to vlastne tú, ten Plán obnovy a štvrtú platbu ohrozí alebo neohrozí. A ja si myslím, že takto by zodpovedný minister spravodlivosti nemal konať. Tiež budem veľmi pozorne sledovať, ako naložíte s tými ďalšími míľnikmi insolvenčným registrom a novými budovami pre súdy alebo rekonštruovanými, pretože teraz si ešte môžete dovoliť hovoriť, že všetko je v omeškaní kvôli bývalej vláde, len o dva roky to už bude vaša vláda a vás sa budeme pýtať, čo presne ste spravili aby sa tieto míľniky dodržali. Len pripomeniem, že podľa článku, ktorý zverejnil na základe dát vládnych analytikov Euractiv, tak tí identifikovali práve vo vašom rezorte veľké riziko nesplnenia dvoch míľnikov a to insolvenčného registra a informačného systému obchodného registra, pri ktorých by nám teoreticky mohla hroziť sankcia za 14 miliónov eur a v ôsmej žiadosti o platbu identifikujú analytici veľké riziko pri informačnom systéme Centralizovaný systém súdneho riadenia, kde tiež v prípade nesplnenia hrozí 14 miliónová sankcia a veľké riziko pri rekonštrukcii súdnych budov so sankciou možno až výške 28 miliónov eur. Tak o dva roky budeme vás brať na zodpovednosť, že či ste tieto míľniky a ako ste ich stihli a nebudete sa môcť vyhovárať na žiadnu bývalú vládu. Takisto si myslím, že pri vašom rozhodovaní ste to ukázali opakovane za tento rok, že je vám úplne jedno, čo bude s občanmi a obyvateľmi tejto krajiny. To, že ste napríklad skrátili premlčacie lehoty pri viacerých trestných činoch sa podľa mnohých odborníkov môže v budúcnosti prejaviť tým, že poškodení, ktorých postavenie ste vôbec nezlepšili nejakým spôsobom budú mať horšie možnosti domôcť sa spravodlivosti. A som zvedavá, akým spôsobom sa potom k tomuto postavíte. Takisto to zvýšenie výšky škody pre trestný čin, kde sme vás opakovane upozorňovali, že sankcie za priestupky tým pádom sú v obrovskom nepomere voči tej výške škody, keď teda sa zvýšila na 700 eur, ste najskôr tvrdili, že to nie je problém, že my si vymýšľame, že obchodné reťazce tu asi z nejakej pasie majú upozornenia nekradnite pri svojich výrobkoch, alebo že sa sťažujú falošne na nárast drobnej kriminality, až nakoniec sme sa dopracovali k tomu, že napriek týmto bagatelizovaniam tu na tejto schôdzi máme znova koaličnú poslaneckú novelu, ktorá to ide naprávať. Takže tak.
No, takisto si myslím, že vašim najvýznamnejším morálnym a etickým zlyhaním je prepustenie právoplatne odsúdeného Dušana Kováčika z korupcie na slobodu. A tu si znova pomôžem citátom bývalého sudcu Najvyššieho súdu Spojených štátov amerických Pottera Stewarta, etika je schopnosť rozpoznať rozdiel medzi tým, čo môžete urobiť a čo je správne urobiť. A ja sa vás pýtam, akým spôsobom je správne zo strany jedného ministra spravodlivosti prerušiť výkon trestu človeku, ktorý bol právoplatne odsúdený súdom Slovenskej republiky, bol v postavení špeciálneho prokurátora, bol odsúdený za korupciu, človeku, ktorý je symbolom skorumpovanosti najvyšších štátnych predstaviteľov. To aj keby ste boli akokoľvek presvedčení o jeho nevine a myslím si, že ministrovi spravodlivosti a ani vašej štátnej tajomníčke pani Roskoványi, ktorá to tiež opakovane spochybňuje a robí teda, neprislúcha v žiadnom prípade spochybňovať právoplatné rozhodnutie súdu. Už aj keby ste podali to dovolanie, ktoré nechcete zverejniť s falošným argumentom, že by ste tým nejako zasiahli do výkonu justície, to mne príde ako mimoriadne cynické, tak ste ho nemali prosto prepúšťať. Pretože to je taký podpásový úder všetkým ľuďom na Slovensku, ktorým vôbec ide o spravodlivosť. To je prosto tak blatantné pohŕdanie súdnictvom, že podľa mňa nič horšie žiaden minister spravodlivosti, vrátane Štefana Harabina, neurobil. A čo je na tom obzvlášť zaujímavé a spochybňujúce celý tento váš krok je to, že vzápätí na to, ako ste mu vy prerušili výkon trestu, tak bol znova odsúdený zatiaľ neprávoplatne za korupciu. Toto ja osobne považujem naozaj za spreneverenie sa funkcii ministra spravodlivosti, za niečo, prečo by vaše ministerstvo a vaša funkcia mala byť v skutočnosti nazvaná ministrovaním nespravodlivosti. Takisto by som mohla pokračovať ďalej, už som spomenula tie útoky na sudcov, to naozaj žiaden minister predtým nerobil. Doposiaľ ste nevybrali predsedu Špecializovaného trestného súdu, nemáme tu ani len obsadený Ústavný súd a tiež ste sa nijako nevymedzili, keď sa útočilo pri pozastavení účinnosti novely Trestného zákona na Ústavný súd a na predsedu Ústavného súdu. Zrušili ste Analytické centrum, nakoniec ste si to rozmysleli. A takisto tu bolo veľa povedané už aj o zneužívaní úmrtia pána advokáta Krivočenka a ďalších ľudí vo väzbe. K pánovi Krivočenkovi by som sa chcela vyjadriť len veľmi krátko. Ja jednak považujem za fakt nemorálne a cynické to schválenie toho odškodného rodine v situácii, kedy prosto neriešite ďalších ľudí, ktorí vo väzbe rovnako zomreli na COVID. Moje osobné presvedčenie je, že tieto peniaze ste im v skutočnosti dali len preto, aby ste ďalej mohli tento tragický prípad zneužívať na ospravedlnenie vašich činov. A takisto mne príde úplne cynické, že schválite rodine tohto pána odškodnenie za to, že teda zomrel vo väzbe na COVID počas pandémie, ktorá spôsobila, že tu bolo tak veľa nakazených, že neboli dostupné tie pľúcne ventilácie a nie je tu, ale teda musím to povedať a žiaľ zároveň je súčasťou tejto vládnej koalície človek ako splnomocnenec, ktorý tvrdí, že po prvé pandémia nebola a že pod druhé očkovanie spôsobuje nejaké genetické manipulácie. Tak to je podľa mňa dosť, dosť cynické a schizofrenické. A tiež sa pýtam, že kde je spravodlivosť pre tých 20 tisíc obetí pandémie. Kde? Robíte v tomto niečo vy osobne? Vy, ktorí ste teda autorom toho odškodnenia, vaše ministerstvo? Nerobíte.
No a nakoniec teda, už to tu tiež veľakrát padlo z našich úst, audit, ktorý ste doteraz nezverejnili a na základe ktorého bol odvolaný aj náš predseda pán Michal Šimečka z funkcie podpredsedu. Viete, to je až smiešne, lebo celé tie vaše argumenty na základe auditovej správy, ktorú nechcete zverejniť, to je na úrovni takej strašidelnej báchorky pre deti zo základnej školy, aby sa báli. Viete, že podľa mňa celé to a ja sa teraz ospravedlňujem, ale musím to povedať a aby som to tu tak ozvláštnila, požičiam si vtip myslím z Ťažkého týždňa, ktorý zhodnotil toto odvolávanie takýmto prirovnaním: Viete čo sa stane, keď o polnoci trikrát do zrkadla poviete slovo Michal Šimečka? Zjaví sa duch jeho strýka a zoberie vám všetky peniaze do nadácie. Tak vaše argumenty o odvolaní Michala Šimečku, založené na nezverejnenom audite sú tohto charakteru. A toto ste dokázali ako jeden minister spravodlivosti. Na záver poviem len toľko, že pre mňa ste osobne mimoriadnym sklamaním. Ste človekom, s ktorým sa dá uznávam normálne baviť, vy vždy keď chceme, tak teda odpoviete a podobne a najmä preto ma mrzí, že ste ministrom spravodlivosti, ktorý za taký čas čo mal, v takej situácii v akej je, spravil tak málo užitočného a dobrého pre Slovensko. Ja si myslím, že tak ako bude visieť a visí tá vaša fotka na stene ministerstva spravodlivosti, kde sú fotky ostatných ministrov a ministeriek, že keď vaša éra skončí, ďalší minister alebo ministerka nebude chcieť, aby vedľa vašej fotky visela jeho alebo jej fotka. A to je veľmi smutné. A preto bude klub PS hlasovať za vaše odvolanie. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem teda aj kolegom za pripomienky. Ja vlastne, teraz je to tak rok, čo sedím v tomto parlamente ako opozičná poslankyňa a ja vlastne teraz začínam zisťovať, že v čom je to skutočné utrpenie byť v opozícii, lebo vlastne strašne frustrujúce stále hovoriť, že ja som vám to vravela. A nečakala som, že tie moje predpovede, lebo ja som zjavne asi dobrý prognostik na rozdiel od pána Michelka, že sa budú tak rýchlo a tak presne vypĺňať a úprimne vám hovorím, kolegovia, že toto je na mojej práci najfrustrujúcejšie. Nie to, že nepresadím nejaké svoje predstavy o tom ako má Slovensko vyzerať, ale to, že vlastne vám hovorím jednoduché dôsledky toho, čo prijmete a ono sa to potom stane a vy ako keby myknete plecami. To ma naozaj frustruje a s tým sa budem musieť ešte nejakým spôsobom vysporadúvať, ak sa to vôbec dá, lebo to, čo ja tu počúvam, je, že vy všetci viete, že ten proces je zlý a ešte stále sa dá s ním niečo robiť, nehovorím, že veľa, ale dá, dá sa urobiť protiváha k pánovi Machalovi, ktorého zjavne nevie zastaviť nikto, ani pán premiér. Ale vy hovoríte, choďme týmto zlým procesom, urobme to takto a potom niekedy v budúcnosti to možno zmeníme. Len viete, kedy bude tá budúcnosť? Za šesť rokov, lebo vy ste tam tých ľudí navrhli navoliť na šesť rokov. To znamená, že potom o šesť rokov budeme tu s pánom Jarjabkom zase tak vzdychať, že joj, kde sú tie korene toho, že to teraz je zlé.
Tak tu sú tie korene, takže ešte teraz urobme, čo sa urobiť dá. Ďakujem.

57-2
Priznáva to už aj vládna koalícia po mesiacoch zatĺkania, avšak to, čo teda ste predstavili, bolo nie ozdravenie verejných financií, ale bolo znižovanie deficitu. A na záver mi dovoľte len skonštatovať také želanie, že ja by som chcel vidieť konsolidáciu, ktorá bude mať čo najmenší sociálny vplyv a čo najviac pomôže budúcemu ekonomickému rastu a rastu životnej úrovne, resp. čo najmenej ho oslabí. A tento balíček je v kontraste s týmto, prináša zvyšovanie cien a prináša postupné tlmenie ekonomiky.
Ďakujem pekne.

42-3
„(7) Žiaka, ktorému sa poskytuje starostlivosť v centre deti a rodiny, na základe príslušného, na základe žiadosti príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve, po úspešnom vykonaní rozdielovej skúšky, prijme prestupom riaditeľ strednej školy, ktorej výber zohľadnil najlepšiu dostupnosť k organizačnej súčasti centra pre deti a rodiny, v ktorej sa dieťaťu poskytuje starostlivosť pobytovou formou na základe rozhodnutia súdu, a nadväznosť na predošlú školskú dochádzku žiaka."
Doterajší odsek 7 sa označuje ako odsek 8."
A ešte tretí pozmeňujúci návrh.
Doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Ledeckého, Tiny Gažovičovej a Vladimíry Marcinkovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 400.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto doplnenia:
1. V čl. III sa za bod 89 vkladajú nové body 90 a 91, ktoré znejú:
„90. V § 25 ods. 6 písm. c) sa vypúšťajú slová „špeciálnom výchovnom zariadení".
91. V § 25 sa za ods. 6 dopĺňa písm. d), ktoré znie:
„d) v špeciálnom výchovnom zariadení sú traja zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov, jeden zvolený zástupca ostatných zamestnancov, štyria delegovaní zástupcovia zriaďovateľa, jeden zástupca sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately delegovaný orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, jeden zástupca samosprávy delegovaný starostom obce v územnom obvode ktorého sa špeciálne výchovné zariadenie nachádza, a jeden zástupca delegovaný Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie spomedzi zamestnancov alebo spomedzi kandidátov navrhnutých občianskymi združeniami a neziskovými organizáciami poskytujúcimi všeobecne prospešné služby v oblasti presadzovania ochrany práv detí."
Ostatné novelizačné body v čl. 3 sa primerane prečíslujú."
Nové body 90 a 91 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2025, čo sa primerane premietne do článku upravujúceho účinnosť.
2. V čl. III bode 96 sa § 39hn dopĺňa ods. 3, ktorý znie:
"(3) Členstvo zvolených zástupcov v rade školy v špeciálnom výchovnom zariadení, ktoré vzniklo do 31. decembra 2024, zaniká najneskôr k 1. marcu 2025. Noví členovia rady školy v špeciálnom výchovnom zariadení musia byť zvolení alebo delegovaní do 28. februára 2025. Ich funkčné obdobie začína plynúť v deň nasledujúci po ich zvolení alebo delegovaní. Na prvom ustanovení rady školy v špeciálnom výchovnom zariadení, ktoré zasadne po 1. marci 2025, si jej členovia žrebom určia 6 členov, ktorých funkčné obdobie sú štyri roky. Funkčné obdobie ostávajúcich členov rady školy je dva roky."
Ďakujem, skončila som.

42-2
Ide o prípad devätnásťročnej žiačky, ktorá pred približne piatimi rokmi mala ťažký úraz, po ktorom zostala ležiaca. Je to žiačka bystrá, so záujmom, ktorá má záujem sa vzdelávať, ale vzhľadom na jej zdravotný stav je pre ňu nevyhnutné vzdelávať sa doma, kde má na to uspôsobenú posteľ, kde teda je ležiaca a popri tom vie fungovať, učiť sa cez online, vie písať a naozaj sa, naozaj sa veľmi, veľmi bdelo zaujíma o to, čo sa v škole učia. Táto žiačka nastúpila po základnej škole na gymnázium pre deti s telesným postihnutím, kde zároveň ale mala individuálny vzdelávací program, ktorý jej teda umožňoval vzdelávať sa z domu. Celé štyri roky gymnázia absolvovala vzdelávaním sa z domu, pripájala sa online na hodiny, keď to nebolo možné, tak jej mama nosila učebnice, absolvovala jednotlivé skúšky online a potom prišla do maturitného ročníka a zrazu im škola povedala, že oni jej nevedia zabezpečiť maturitnú skúšku, pretože na to by musela prísť do školy, lebo maturitná skúška, a teda hlavný problém je v tej externej maturitnej skúške, sa musí konať v priestoroch školy. Taký bol výklad zákona doteraz a taký bol aj v minulosti výklad zákona z ministerstva školstva.
To znamená, že napriek tomu, že táto žiačka sa veľmi poctivo učila celé štyri roky gymnázia, zrazu na konci štvrtého ročníka zistila, že nemôže maturovať. A naozaj v riadnom maturitnom termíne minulý školský rok nezmaturovala, čo zároveň jej zabránilo v tom, že sa vlastne nestihla prihlásiť na vysokú školu, lebo ona teda napriek tomu, že zatiaľ stále je ten jej zdravotný stav taký, že musí ležať doma, tak by chcela si vybrať vysokú školu, ktorá jej to umožní a chcela by pokračovať aj na štúdiu na vysokej škole. Jej mama je veľká bojovníčka a zasadila sa, naozaj kontaktovala všelikoho možného aj nemožného v tejto krajine a snažila sa nejakým spôsobom dovolať pomoci. Komunikovala a potom cez leto aj so mnou, aj s kolegyňou Veslárovou a nakoniec sa nám aj teda cez komunikáciu s ministerstvom školstva podarilo nájsť riešenie a ja veľmi oceňujem, že ministerstvo školstva nakoniec dalo usmernenie, aby z danej školy vycestovala maturitná komisia, a teda v náhradnom termíne v septembri jej bolo umožnené zložiť maturitnú skúšku doma. Zmaturovala veľmi dobre aj v tej externej časti, kde sa to naozaj objektívne vyhodnocuje pre všetkých žiakov, aj potom v internej časti, teraz už len čaká na maturitné vysvedčenie. Žiaľ, teda hovorím, na vysokú školu sa nestihla v tomto roku prihlásiť, ale má záujem pokračovať na vysokej škole v budúcom roku.
Problém je, že ten školský zákon je v tejto veci naozaj nejednoznačný, lebo ten školský zákon hovorí, že maturitná skúška sa skladá, a je tam potom časť vety, že v škole, v ktorej sa maturitná skúška skladá. A tieto dve slovíčka "v ktorej" doteraz vždy boli interpretované tak, že sa to teda musí konať v danej škole. A bol, odznel prísľub zo strany ministerstva školstva, že sa to bude riešiť vo vyhláške, ktorá upravuje jednotlivé možnosti úpravy maturitnej skúšky pre žiakov s rôznym zdravotným znevýhodnením. Napriek tomu máme s kolegyňou Veslárovou za to a aj sme to komunikovali ministerstvu, že ten súčasný výklad, teda to súčasné znenie zákona považujeme za mätúce v tejto veci a že pokiaľ sa nezmení zákon, tak vlastne aj to znenie vyhlášky by mohlo byť spochybniteľné, lebo ten zákon neni jednoznačný.
Práve preto teda druhý pozmeňujúci návrh, ktorý budem čítať, sa týka práve tej možnosti a toho práva na maturitu z domu, lebo sme presvedčené, že práve týmto deťom a zase hovoríme o deťoch, ktoré už aj tak sú nejakým spôsobom v sťaženej životnej situácii, a mali by sme ako spoločnosť, ako vzdelávací systém, oceňovať, že aj v tej sťaženej životnej situácii majú veľký záujem vzdelávať sa, majú veľký záujem pokračovať vo svojej vzdelávacej dráhe a mali by sme im čo najviac uľahčiť práve to, aby mohli pokračovať a v školskom zákone je to zrovna tá otázka tej maturity. Plánujeme sa potom s kolegyňou Veslárovou pozrieť v tomto zmysle aj na vysokoškolský zákon, keďže sme v kontakte aj s tou mamou, ktorá to teraz veľmi aktuálne rieši, že kam sa bude môcť to dievča prihlásiť na vysokú školu, tak budeme, budeme aj o tom s nimi hovoriť.
Posledný pozmeňujúci návrh predkladáme s kolegami z opozičnej SaS s pánom Ledeckým a s pani Marcinkovou, čiže tam ešte viacej k tejto téme ma doplní kolega Ledecký, ale ja na záver môjho vystúpenia, pozerám čas, dobre, prečítam pozmeňujúci návrh a je to návrh, ktorý už raz v podobnom znení odznel v tomto pléne práve od kolegov Ledeckého a Marcinkovej a týka sa zlepšenia fungovania špeciálnych výchovných zariadení a konkrétne zlepšenia fungovania reedukačných centier, ktoré patria medzi tieto špeciálne výchovné zariadenia.
Približne pred pol rokom, možno aj viac, pred trištvrte rokom istý čas v tejto krajine silno rezonovala tá téma reedukačných centier, niekoľko týždňov to bolo alebo možno niekoľko dní to bola spoločenská téma, veľa sa o tom hovorilo aj v médiách, aj ja som vtedy bola, bola v televízii, s viacerými kolegami sme o tom hovorili a aj vtedy sme hovorili, že to je iba špička ľadovca problémov. To, samozrejme, nie je problém, ktorý by tu zrazu vznikol. Je to dlhodobý problém, je to jedna z tých oblastí, ktoré sú v školstve dlhodobo zanedbané, ale keď sa bavíme o právach detí a keď sa bavíme obzvlášť o deťoch, ktoré sú nejakým spôsobom v ťažkej životnej situácii a na základe, znovu, rozhodnutia súdu väčšinou alebo nejakých životných okolností museli opustiť svoj domov a sú umiestnené v špeciálnych výchovných zariadeniach, napríklad v reedukačných centrách, tak by malo byť v najlepšom, v najväčšom záujme našej spoločnosti, aby práve tieto deti dostali tú najlepšiu podporu a aby sa akoby ten, tá zlá životná dráha, na ktorú sa dostali, zlepšila, zmenila a aby mali tú podporu, z ktorej potom budú môcť neskôr v živote čerpať.
Táto novela prináša niekoľko skôr drobnejších zlepšení v oblasti reedukačných centier a špeciálnych výchovných zariadení, tie oceňujeme. Zároveň prišiel prísľub, že tejto téme sa chce ministerstvo komplexne venovať v ďalšej novele. Myslíme si však, že je to jedna z tých tém, kde akoby už dávno meškáme ako spoločnosť a jedna z tých vecí, ktoré by sa mohli už teraz zlepšiť, je zmena rady škôl. Lebo rada školy je akoby ten orgán, ktorý nejakým spôsobom má dozerať na to, čo sa v tej, v tom centre deje. My vieme z tej správy, ktorá prišla od Generálnej prokuratúry, že dochádzalo k násiliu medzi deťmi, ale aj od niektorých zamestnancov, že dochádzalo až k sexuálnemu násiliu medzi chovancami, že často nebol dodržaný zákon, že mnohé tie podmien... že zamestnanci nespĺňali kvalifikačné predpoklady, že priestory nespĺňali hygienické predpoklady, akoby množstvo a množstvo nedostatkov a áno, keď už sa také niečo odhalí, tak koná Generálna prokuratúra alebo vie konať Štátna školská inšpekcia. Ale my potrebujeme, aby ten dohľad nad tým, čo sa tam deje, bol priebežný a bol akoby priamo v tom systéme. A práve preto navrhujeme, aby sa zmenila tá rada škôl, ktorá už aj v minulosti bola širšia, ktorá už aj v minulosti zahŕňala iných členov, externých, ale v súčasnej právnej úprave sú v nej iba zamestnanci a zástupcovia zriaďovateľa a toto považujeme za nedostatočné, lebo prax ukázala, že naozaj nie všade bola splnená táto funkcia tejto, tejto kontroly a že my tam potrebujeme dostať ľudí aj z vonkajšieho priestoru. Budem čítať ten pozmeňovák, ale navrhujeme tam ľudí aj zo samosprávy, aj zo sociálnej kurately práve preto, lebo to sú deti, ktoré teda boli vyňaté z rodiny a sú zároveň pod dohľadom sociálnej kurately a myslíme si, že toto je jedna z tých vecí, ktoré, pri ktorých by nebolo treba pol roka čakať, ale bolo by možné ju zmeniť už teraz a prispela by k tomu, aby sa priebežne zvyšovala, zvyšovala tá kvalita a predovšetkým vôbec sa dodržiaval zákon vo všetkých špeciálnych výchovných zariadeniach. Ďakujem pekne.
Na záver teda krátke zhrnutie. Celkovo vládnu novelu ako celok vnímame ako, ako krok správnym smerom, teda hlavne v oblasti tej zmeny financovania a zmien v zákone 597. V tom školskom zákone vidíme aj tu v pléne, aj to bolo vidno na školskom výbore, že je tam viacero kontroverzných bodov alebo body, ktoré by sa mohli ešte viacej, viacej vylepšiť. My by sme k tomu radi prispeli aspoň cez tieto tri pozmeňovacie návrhy. Zároveň teda počítame s tým, že ten zákon sa v tomto školskom roku, školský zákon, teraz myslím dva-štyri-päťka, sa v tomto školskom roku bude, bude znovu otvárať a keď nie teraz, tak budeme na tieto témy apelovať znovu.
Ďakujem pekne, končím vystúpenie a idem prečítať pozmeňujúce návrhy. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Pozastavte čas, prosím vás, pani poslankyni. Nech sa páči, môžete pokračovať.

Gažovičová, Tina, poslankyňa NR SR
Ďakujem.
Doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Tiny Gažovičovej a Veroniky Veslárovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 400.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme toto doplnenie:
V čl. V sa za bod 54 vkladá nový bod 55, ktorý znie:
„55. § 76 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7) Ak sa žiak vzdeláva podľa individuálneho vzdelávania podľa § 24, ods. 2. písm. a) a z dôvodu svojho zdravotného stavu sa nemôže zúčastniť konania maturitnej skúšky v priestoroch školy, škola na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu neplnoletého žiaka alebo na základe písomnej žiadosti plnoletého žiaka a na základe vyjadrenia všeobecného lekára pre deti a dorast zabezpečí konanie maturitnej skúšky elektronickou formou alebo osobnou formou v inom ako školskom prostredí."
Ostatné novelizačné body v čl. V sa primerane prečíslujú."
Pokračujem druhým pozmeňovacím návrhom.
Pozmeňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Tiny Gažovičovej a Simony Petrík k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 400.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny:
V čl. V bod 36 znie:
„36. V § 28d ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Dieťa, ktorému sa poskytuje starostlivosť v centre pre deti a rodiny, 32ab) na základe žiadosti príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve prijme prestupom riaditeľ materskej školy, ktorej výber zohľadnil najlepšiu dostupnosť k organizačnej súčasti centra pre deti a rodiny, v ktorej sa dieťaťu poskytuje starostlivosť pobytovou formou na základe rozhodnutia súdu, a nadväznosť na predošlú predškolskú dochádzku dieťaťa."
V čl. V bod 39 znie:
„39. V § 31 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2) Žiaka, ktorému sa poskytuje starostlivosť v centre pre deti a rodiny, na základe žiadosti príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve prijme prestupom riaditeľ základnej školy, ktorej výber zohľadnil najlepšiu dostupnosť k organizačnej súčasti centra pre deti a rodiny, v ktorej sa dieťaťu poskytuje starostlivosť pobytovou formou na základe rozhodnutia súdu, a nadväznosť na predošlú školskú dochádzku žiaka."
Doterajšie odseky 2 až 5 sa označujú ako odseky 3 až 6."
V čl. V bod 40 znie:
„40. V § 35 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:

Dobrý deň, ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, hovoríme teda o vládnej novele zákona 597 a iných zákonov v rámci školskej legislatívy, ja by som na úvod povedala alebo zopakovala, znovu ozvučnila, že oceňujeme ten hlavný zámer novely, a to je teda zmena financovania materských škôl a tým aj naplnenie jedného z míľnikov plánu obnovy a odolnosti. Považujem to za veľmi pozitívnu správu a v niečom osviežujúce, že tu máme vládny návrh, ktorý teda ide v súlade s plánom obnovy a odolnosti a napĺňa jeho míľniky. Taktiež zopakujem, čo tu už aj ale odznelo, že do budúcnosti snáď sa teda podarí aj zjednotiť, viacej ešte zjednotiť to financovanie školstva, čo sa týka školských klubov detí a jedální, ale teda minimálne nateraz ide táto krajina dobrým smerom v tom, ten hlavný cieľ vedie lepšia dostupnosť predprimárneho vzdelávania pre naozaj všetky deti na celom Slovensku.
Novela vstupuje teda aj do iných zákonov v rámci školskej legislatívy a predovšetkým do školského zákona, o viacerých zmenách už hovorili moje kolegyne za poslanecký klub Progresívne Slovensko, ja sa zameriam ešte na tri témy, a zároveň na záver môjho vystúpenia prečítam tri pozmeňujúce návrhy.
Tá prvá téma sa týka umiestňovania detí z centier pre deti a rodinu, ľudovo povedané z detského domova, do školy. Predstavme si, a také prípady sa nám dejú každý jeden školský rok, keď dieťa je uprostred školského roka na základe rozhodnutia súdu vyňaté zo svojej pôvodnej rodiny alebo teda z rodiny, kde doteraz vyrastalo, a je presunuté do detského domova. Takéto prípady sú vždy veľmi závažným zásahom do života toho dieťaťa, vždy sú spojené s tým, že dieťa pravdepodobne už si prechádzalo niečím veľmi traumatizujúcim a do toho mu vojde akoby ďalší nejaký zásah osudu z jeho pohľadu, a to je to, že je, že je presunuté do detského domova. V ideálnom prípade by také dieťa, ak to je čo i len trochu možné, malo zostať vo svojej pôvodnej škole, aby aspoň v tom školskom prostredí mu boli zachované nejaké sociálne väzby a nejaká životná kontinuita, keď už sa mu teda mení to najzákladnejšie, teda ten jeho domov. Toto samé osebe by ideálne mal školský zákon akoby ujasňovať, že toto by mala byť tá primárna, primárna voľba. Ale vieme z praxe, že často tie detské domovy sú, žiaľ, relatívne ďaleko od pôvodného bydliska dieťaťa a tým pádom je nutná aj zmena školy, aby zase to dochádzanie nebolo nad rámec jeho najlepšieho záujmu. A keďže detské domovy sa dlhodobo boria s problémom, že tým deťom sa nemení trvalý pobyt, tým pádom sa im nemení školský obvod a nie vždy sú tie školy v okolí ochotné tie deti prijať a často riaditelia detských domovov nešťastne obvolávajú školy a zisťujú, kde by to dieťa malo chodiť, tak bol do zákona teraz navrhnutý, ide sa prijať nový odsek, ktorý hovorí vyslovene o tom, že keď je dieťa v detskom domove, tak ho musí prijať najbližšia škola. Problém je v tom, že nie vždy najbližšia škola je tá škola v najlepšom záujme. Je nevyhnutné, aby pri výbere školy pre takéto dieťa sa naozaj zohľadňovali všetky faktory, nie iba tá blízkosť k detskému domovu, ale napríklad to, aké malo to dieťa doteraz vyučovací jazyk. A to sa týka už aj predškolákov, si predstavme troj-, štvorročné deti, ktoré sú z rodín s maďarským materinským jazykom, chodilo do maďarskej škôlky, po slovensky teda ešte poriadne ani nevie a nielenže sa teda presúva do detského domova, ale ešte aj tá škôlka, vlastne ten detský domov mu musí vybrať tú najbližšiu, ktorá môže byť slovenská.
Úplne najdôležitejšie je však toto zachovanie kontinuity pri stredoškolákoch. A toto je téma, ktorá sa nám v školskom zákone opakuje a týka sa napríklad aj detí v reedukačných centrách, o tom tu ešte, o tom tu ešte dneska bude reč, že my potrebujeme prihliadať na to, aby dieťa, ktoré si vybere nejakú, aby malo možnosť na výber strednej školy podľa toho, čo ho zaujíma, na čo má talent, v čom sa chce v budúcnosti živiť. Veď práve ako tieto deti veľmi často nepokračujú na vysokú školu a práve tá stredná škola je to, kde môžu získať kvalifikáciu, z ktorej potom celý život budú čerpať a vďaka ktorej budú úspešní na trhu práce, alebo práveže sú donútení vybrať si hocaký odbor, ktorý im vôbec nemusí vyhovovať, ledva-ledva potom dokončia povinnú školskú dochádzku, často nedokončia ani výučný list, alebo síce dokončia, ale nemajú žiaden záujem v tom odbore pokračovať v profesii a vlastne sa to s nimi ťahá už potom ďalej aj na pracovný trh.
Práve preto sme presvedčení a konkrétne na tomto pozmeňováku som pracovala s kolegyňou Petrík, ktorá sedí aj vo výbore pre sociálne veci, konzultovali sme ho aj s odborníkmi, konzultovali sme ho aj s ministerstvom sociálnych vecí a naozaj sme presvedčené, že by bolo lepšie, keby sa pri tom výbere školy pre deti, ktoré sú umiestnené v detských domovoch, nezohľadňovala iba tá blízkosť k detskému domovu, ale aj to, aby to bolo v nadväznosti na doterajšiu vzdelávaciu dráhu dieťaťa.
Čiže prvý pozmeňujúci návrh, ktorý budem čítať, sa týka práve týchto odsekov a je zameraný na to, aby deti, ktoré už teraz majú sťaženú životnú dráhu, lebo boli vyňaté zo svojej rodiny, museli odísť do detského domova, aby aspoň v tej vzdelávacej dráhe sa im zabezpečila čo najväčšia kontinuita a tým pádom aj čo najlepšia príprava na trh práce.
Prejdem teraz na druhú tému, pozmeňujúce návrhy budem čítať na záver, a tu prinášame doplňujúci návrh, ktorý vychádza z veľmi konkrétneho prípadu a z praxe, ktorá sa vlastne ukázala v uplynulých mesiacoch.

Ďakujem veľmi pekne za slovo a ďakujem obom za faktické poznámky. Aj keď v tom prvom prípade neviem, Peťo, či si hovoril na mňa, alebo k pánovi ministrovi, ale to je v pohode. A ja by som len chcela povedať, že, samozrejme, že rómski rodičia v prípade Rakús budú preferovať takisto ako všetci rodičia majoritnej spoločnosti, aby ich škola, školské zariadenie bolo v čo najbližšej blízkosti pri mieste bydliska. To je úplne normálne a prirodzené. To však neznamená, že ak táto škola nie je v najlepšom záujme dieťaťa a v obci nie sú možnosti na nesegregované vzdelávanie, takže je to v poriadku a že títo rodičia majú o tom rozhodovať. A ja vám pripomínam opäť vlastne ten rozsudok, ktorý som tu čítala, kde súd skonštatoval, že sociálny status rodičom ak neumožňuje, aby posielali deti do vzdialenejších integrovaných škôl, tak je to zodpovednosť štátu a že takéto vzdelávanie je považované za segregované. A osobne ma celkom zaujal aj ten fakt, že v samotnom klube zrejme SLOVENSKA sú rozporuplné názory k tomuto.
Takže ďakujem, Anežka, za tvoj názor a za tvoju podporu.

34-3
4. výchovno-vzdelávací proces v národnostnom školstve sa zameriava aj na zachovanie a rozvoj kultúrnej a jazykovej identity detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám,”.
Odôvodnenie: Navrhovateľ v bode 6 návrhu novely zakotvuje zákonnú výnimku segregácie spočívajúcu v oddelenom vzdelávaní na základe jazyka národnostných menšín odvolávajúc sa na Dohovor UNESCO o diskriminácií vo vzdelávaní z roku 1960. V podstate toto nemusím čítať, toto odôvodnenie, lebo som ho vysvetlila v rozprave.
V čl. V 14. bode v § 7 ods. 11 sa za slovo „môže” vkladajú slová „v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania”.
Toto odôvodnenie už prezentovala pani Kalmárová.
V čl. V 85. bode v § 151a sa za ods. 1 vkladá nový ods. 2, ktorý znie:
„(2) Stredné školy môžu nastaviť pravidlá pre používanie komunikačných prostriedkov pre žiakov všetkých ročníkov. Stredné školy v školskom poriadku určia činnosti, priestory a časy, v ktorých bude možné obmedziť používanie komunikačných prostriedkov.''
Doterajšie odseky 2 až 4 sa primerane preznačia.
V čl. V bode 85 v § 151a ods. 2 sa za slová „odseku 1” vkladajú slová „a pravidlá podľa odseku 2” a slovo „nevzťahuje” sa nahrádza slovom „nevzťahujú”.
Odôvodnenie už tiež bolo prezentované v rozprave pani Kalmárovej.
Ďakujem za slovo. Končím rozpravu. (Potlesk.)

34-2
Tretia základná podmienka je, že kvalita vzdelávania v školách, ktoré sú segregované alebo oddelené, alebo sú národnostné, musí dosahovať bežný vzdelávací štandard. Je už jasné zo všetkých výskumov, že kvalita vzdelávania v segregovaných školách nie je porovnateľná s kvalitou v integrovaných školách a o tom má rezort aj presné informácie. A tu dávam do pozornosti napríklad rozhodnutie najvyššieho súdu USA verzus Brown, kedy súd odmietol argument, že segregácia je prípustná, ak škola zabezpečí rovnako kvalitné vzdelávanie ako v bežnej integrovanej škole. Súd zdôraznil, že bez ohľadu na to, ako rovnocenné by bolo vzdelávanie, vzdelávanie v segregovaných menšinových školách prináša deťom pocit podradenosti a stigmy, ktoré je bariérou ich plnohodnotného rozvoja.
Rovnako tak prípad segregácie v maďarskom meste Győr, kde súd konštatoval, že segregácia je protizákonná, aj keď kvalita vzdelávania je rovnaká. Alebo v prípade Oršuš a ďalší verzus Chorvátsko Európsky súd pre ľudské práva skonštatoval, že nedostatočná znalosť vyučovacieho jazyka nemôže byť jediným kritériom, na základe ktorého by mali byť deti oddelené od detí majority. Ide o priamu diskrimináciu na základe menšinového jazyka.
Takže keď dáme do korelácie tieto rozsudky a s tým naším, resp. vaším zámerom zavedenia pilotnej školy rómskej v Rakúsoch, je jasné, že ak by prišiel nejaký podnet na Európsky súd pre ľudské práva, tá by musela v rámci svojej judikatúry rozhodnúť, že táto škola bude protiprávna a určite segregovaná.
Uznávam, že v niektorých prípadoch, tam najmä v obciach, kde je vysoký počet detí z marginalizovaného prostredia, je segregácia naozaj veľmi závažným a komplexným problémom, v tom sa asi všetci zhodneme, určite sa to nejaká vyriešiť za jeden-dva roky alebo jedno volebné obdobie, a je veľmi dôležité ale nerezignovať. Vytvorením národnostných škôl v takýchto oblastiach rezignujeme, pretože už tieto deti odsudzujeme naozaj na konzerváciu segregácie. Poďme teda budovať niečo úplne iné, napríklad najprv zvyšovaním kvality vzdelávania a zároveň aj kvality bývania, zároveň možnosťou nejakého sociálneho podnikania pre týchto ľudí, aby sme zvyšovali ich životnú úroveň, to je cesta. Nesúhlasím s tým ale, že cestou nie je napríklad ani možnosť autobusovania v niektorých prípadoch. Je pravdou, že je potrebné posudzovať tieto situácie podľa špecifických vlastností toho-ktorého regiónu alebo tej-ktorej školy, ale nie v každom prípade to nie je možné. Pretože som tu už viacejkrát počula, že autobusovanie teda nie je tá najvhodnejšia možnosť napriek tomu, že tu máme štúdiu z Rady Európy a máme na to finančné prostriedky z Európskej únie. Ako príklad dávam napríklad Muránsku Dlhú Lúku, kde najbližšia škola bežná v meste Revúca je vzdialená len päť kilometrov, išlo by o autobusovanie dvanástich detí, ktoré by sme kľudne s prehľadom mohli do troch základných škôl rozmiestniť v rámci tohto mesta. Problémom ale však je, že na to, aby sme dokázali desegregovať, potrebujeme mať odvahu. A v dôsledku tej nálady a toho odporu vlastne na tej regionálnej úrovni desegregovať rómske deti medzi bežné deti, medzi bežnú populáciu je jedinou možnosťou, aby príkaz k desegregácii prišiel zhora.
V tomto kontexte naozaj musím oceniť aj včerajší brífing ministerstva školstva, ktorý ma veľmi príjemne prekvapil a myslím si, že na tomto brífingu, pán minister, zaznelo veľmi veľa kľúčových informácií, jednou z nich bolo napríklad aj prijatie toho vedomia si, že nie v každej obci ide o nemožnosť zo strany škôl segregovať, ale že ten problém je na úrovni samospráv alebo majoritného obyvateľstva, ktoré jednoducho nechce prijať rómske deti. Sám ste povedal ale, že je to možné. Je možné diskutovať s nimi, je možné konzultovať a prehovárať ich možno a zároveň je tu aj pár dobrých príkladov praxe. Nemáme teraz veľa času, aby som o tom komplexnejšie hovorila, ale je to napríklad príklad Zvolena, kde došlo k reforme spádových oblastí alebo v Žiline, kde zrušili segregovanú školu a tieto deti distribuujú do zvyšných škôl.
Takže summa summarum, ak by som mala niečo vyčítať ešte tejto novele, tak sa tam nič nenachádza, pretože jediné, čo momentálne môžem vyčítať pánovi ministerstvu (správne "ministrovi", pozn. red.), je to, že tvrdohlavo zotrváva na tom, aby škola v Rakúsoch bola naďalej považovaná za národnostnú. Zároveň by som ale chcela povedať, že inklúzia by mala byť väčšou prioritou tohto štátu. Nemala by byť chrumkavá len na papieri a či už ide o rómske deti, alebo ide o deti so zdravotným znevýhodnením, mali by sme sa držať toho, že najdôležitejšie je spoločné vzdelávanie všetkých detí dokopy, tak aby sa vzájomne obohacovali, pretože z toho bude mať prospech nielen rómska komunita, ale určite aj majoritná spoločnosť. Držme sa teda trendov, ku ktorým sme sa zaviazali a, prosím, neotáčajme sa.
Keďže mi už dochádza čas, tak by som ešte rada teda prečítala náš pozmeňujúci návrh, poprosím o zastavenie času.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl, školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 400.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
V čl. I bod 26 znie:
„26. V § 4aa ods. 1 sa slová „materskej školy zriadenej obcou, štátnej” nahrádzajú slovom „verejnej” a za slová „zriaďovateľa cirkevnej materskej školy” sa vkladá čiarka a slová „súkromnej školy alebo zriaďovateľa súkromnej materskej školy"."
V čl. I sa za bod 26 vkladajú nové body 27 až 31 (správne "33", pozn. red.), ktoré znejú:
„27. V § 4aa ods. 3 úvodná veta znie: „Zákonný zástupca dieťaťa verejnej materskej školy, cirkevnej materskej školy alebo súkromnej materskej školy, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, a zákonný zástupca žiaka verejnej školy, cirkevnej školy alebo súkromnej školy majú právo na úhradu cestovných nákladov na dopravu dieťaťa alebo žiaka podľa odseku 2 z obce jeho trvalého pobytu do”.
28. V § 4aa ods. 3 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie:
„d) najbližšej súkromnej základnej školy a späť, ak v obci, v ktorej má žiak trvalý pobyt, nie je zriadená základná škola,”.
Doterajšie písmená d) až k) sa označujú ako písmená e) až l).
29. V § 4aa ods. 3 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie:
„f) najbližšej súkromnej materskej školy a späť, ak v obci, v ktorej má dieťa, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, trvalý pobyt, nie je zriadená materská škola,”.
Doterajšie písmená f) až l) sa označujú ako písmená g) až m).”.
30. V § 4aa ods. 3 písm. k) sa slová „a), c), e) a g)” nahrádzajú slovami „a), c), d), g) a i)".
31. V § 4aa ods. 3 písm. l) sa slová sa slová „b), d), f) a h)” nahrádzajú slovami „b, e), f), h) a j)”.
32. V § 4aa ods. 4 sa slová „písm. g)” nahrádzajú slovami „písm. i)”.
33. V § 4aa ods. 5 sa slová „písm. h)” nahrádzajú slovami „písm. j)”.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
V čl. I bod 35 znie:
„35. V § 6 ods. 1 sa slová „§ 4aa až 4e” nahrádzajú slovami „§ 4aa až 4af a § 4b až 4e”.
V čl. I sa za bod 35 vkladá nový bod 36, ktorý znie:
„36. V § 6a ods. 1 sa slová „§ 4ab až 4e” nahrádzajú slovami „§ 4aa až 4af a § 4b až 4e”."
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie nebudem čítať, lebo ho už pani Kalmárová v rozprave spomínala.
V čl. III sa za bod 36 vkladá nový bod 37, ktorý znie:
„37. V § 8 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e) dodržanie princípu inklúzie a zákazu segregácie podľa osobitného predpisu.^35aa)
Poznámka pod čiarou k odkazu 35aa znie:
„^35aa) § 3 písm. f) zákona č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.”
Ostatné novelizačné body v čl. III sa primerane prečíslujú.
Nový bod 37 nadobúda účinnosť 1. januára 2025, čo sa primerane premietne do článku upravujúceho účinnosť.
V čl. III bode 38 sa v § 8 za odsek 6 dopĺňa odsek 7, ktorý znie:
„(7) Ak je ohrozené plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov na území obce alebo bol školský obvod určený bez zohľadnenia skutočností podľa odseku 1, školský obvod základnej školy určí regionálny úrad školskej správy v sídle kraja. Regionálny úrad školskej správy v sídle kraja pri rozhodovaní o školskom obvode základnej školy zohľadní skutočnosti podľa odseku 1.”
V nadväznosti na doplnenie nového odseku 7 sa primerane upraví úvodná veta novelizačného bodu. (Rečníčka si odkašľala.) Pardon.
V čl. III 39. bode sa § 8a ods. 2 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e) dodržanie princípu inklúzie a zákazu segregácie podľa osobitného predpisu.^35aa)"
V čl. III v bode 96 sa § 36hn dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Obce prispôsobia školské obvody základných škôl určené podľa doterajších predpisov tak, aby od školského roka 2026/2027 zohľadňovali skutočnosti uvedené v § 8 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2025. Obce prispôsobia určenie spádových materských škôl tak, aby od školského roka 2026/2027 zohľadňovali skutočnosti uvedené v § 8a ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2025. Príspevok na dopravu patriaci žiakovi, ktorý plní povinnú školskú dochádzku na prvom stupni základnej školy alebo na druhom stupni základnej školy v školskom obvode určenom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024, zostáva zachovaný aj v nasledujúcich ročníkoch žiaka príslušného stupňa na tejto základnej škole.”
Odôvodnenie: Navrhujeme do zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o znení a doplnení neskorších zákonov doplniť podmienky, ktoré musí obec pri zriaďovaní školských obvodov a spádových materských školách zohľadniť a ktoré zohľadňujú aplikovateľné princípy výchovy a vzdelávania podľa školského zákona, ku ktorému sa zákon č. 596/2003 Z. z. viaže. Zákon rieši situáciu, kedy nie sú zohľadnené podmienky podľa § 8 ods. 1 iba v prípade zriadenia spoločného obvodu. Navrhujeme preto doplniť aj toto ustanovenie a dať právomoc rozhodnúť regionálnemu úradu školskej správy v sídle kraja. Zároveň navrhujeme podmienku zákazu segregácie doplniť aj do § 8a ods. 2. Prechodné ustanovenie zavádza povinnosť obciam pri stanovovaní školských obvodov zohľadniť všetky skutočnosti v § 8 ods. 1, určiť spádové materské školy podľa podmienok v § 8a ods. 2, a zavádza rovnaké podmienky už pre existujúce školské obvody a spoločné školské obvody.
9. V čl. 4. bode v § 2 písmene ab) časť vety za bodkočiarkou znie:
„pri uskutočňovaní výchovy a vzdelávania v rámci národnostného školstva musia byť súčasne splnené tieto podmienky:
1. vytváranie národnostného školstva vychádza z vôle rodičov alebo iných zákonných zástupcov detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám,
2. dieťa alebo žiak sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese na základe požiadavky rodiča alebo zákonného zástupcu dieťaťa alebo žiaka, pričom dostupnosť výchovno-vzdelávacieho procesu v škole alebo školskom zariadení mimo systému národnostného školstva sa zaručuje,
3. uskutočňovanie výchovno-vzdelávacieho procesu zodpovedá kvalite a úrovni vzdelávania, ktoré sa uskutočňuje na rovnakých stupňoch vzdelávania a výchovy v školách a školských zariadeniach mimo systému národnostného školstva,

18-2
Hovorím to preto, lebo to platí samo osebe na základe medzinárodných dokumentov, že v prípade národnostných škôl je to takto. Problém vidím v tom, že ako keby existovala akási nádej alebo úvaha o tom, že ak sa rómska škola stane národnostnou, tak už ju nebudeme považovať za segregovanú. Neberiem úplne argumentáciu, že keď Rómovia získali status samostatného etnika a keďže existujú národnostné školy aj pre iné etniká, napríklad pre občanov, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti, tak analogicky sa bude postupovať aj v prípade Rómov. Ja som presvedčená, že nemožno hľadať ekvivalent medzi národnostnou školou s vyučovacím jazykom maďarským, do ktorej chodia deti z prevažne štandardného sociálneho prostredia a školou, do ktorej chodia deti väčšinou alebo výlučne z marginalizovaných rómskych komunít. Táto druhá skupina žiakov sa vzdeláva v segregovaných podmienkach najmä preto, že ich kultúrne, ekonomické a sociálne charakteristiky sú diametrálne odlišné od majoritného obyvateľstva a potom až táto odlišnosť vytvára rasové predsudky. A prečo som presvedčená, že rómska škola, ktorá získa štatút národnostnej školy bude naďalej školou segregovanou? No je to preto, lebo naďalej ostane školou, kde sa budú vzdelávať výlučne deti zo sociálne vylúčených komunít. A je pritom jasné, že iba etnicky a sociálne zmiešaná škola je priestorom, ktoré je oveľa vhodnejšie pre nadobúdanie ľudského kapitálu. Ide o to, že ľudský kapitál závisí od množstva vzťahov s ľuďmi iného pôvodu, inej kultúry, iného sociálneho postavenia a čím je pestrosť kontaktov väčšia, tým je viac človek ako nositeľ týchto kontaktov schopnejší integrovať sa do spoločnosti. Ľudský kapitál priamo ovplyvňuje schopnosť jednotlivcov prijímať zmeny v socioekonomickom prostredí. Ale deti, ktoré sú vzdelávané segregovane a sú výlučne v kontakte s ľuďmi zo sociálne vylúčeného spoločenstva, túto prispôsobivosť nemajú. A takto sa konzervuje rozdelená spoločnosť. Preto si myslím, že to k desegregácii neprispeje. Ja rozumiem, že ide o veľmi komplexný problém, keď hovoríme o priestore, v ktorom žijú výlučne ľudia s takýmto socioekonomickým statusom. Ja rozumiem, že môže existovať problém umiestniť ich do iného prostredia, to rozumiem a rozumiem aj to, že prvou a počiatočnou šancou, čo môže teda ministerstvo školstva urobiť, lebo je to nadrezortný problém, je zvýšiť kvalitu vzdelávania. S tým ja súhlasím. Len potom trochu ma mätie ten prívlastok národnostná škola v znení zákona, že nie je segregovaná, lebo ona bude aj naďalej.
Samostatnú skupinu zmien vo vládnej novele reprezentuje tá, s ktorou bol na samom začiatku malý problém, ale po následnom pozmeňujúcom návrhu vládnych poslancov vznikol problém značného rozsahu, ktorý bol teda popravde povedané neskôr zmiernený ingerenciou pána ministra. A to naozaj kvitujem a zaslúži si to ocenenie. Vládny návrh zákona v pôvodnom návrhu stanovil pravidlá, za ktorých bude možné sprístupniť žiakom obsah vzdelávania, ktorý je nad rámec školského vzdelávacieho programu a katalógu inovácií. Tie pôvodné pravidlá niesli v sebe dve posolstvá. Prvým bolo, že ak je nejaký obsah súčasťou štátneho vzdelávacieho alebo školského vzdelávacieho programu a katalógu inovácií, tak tento obsah nepodlieha vôli rodičov, či má, alebo nemá byť deťom sprístupnený. Jednoducho bude. A to považujem za správne.
Pôvodný vládny návrh ďalej deklaroval, že ak obsah nad rámec prerokuje, to podčiarkujem to slovo prerokuje, pedagogická rada a súčasne rada školy, informovaný súhlas sa od rodičov nebude vyžadovať. A v prípade, že by neplatila táto prvá podmienka, prichádzala do úvahy požiadavka na udelenie súhlasu rodičov. Túto úpravu som síce považovala za nadbytočnú, lebo podstatné je, či každý prvok výchovy a vzdelávania je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania, tak ako ich uvádza školský zákon, a zároveň, či je naplnené právo rodiča, tak ako ho definuje § 144 ods. 6 školského zákona, podľa ktorého tento rodič má právo, aby sa v rámci výchovy a vzdelávania poskytovali deťom a žiakom informácie a vedomosti vecne správne, mnohostranne a v súlade so súčasným poznaním sveta. Mimochodom, ani vládny návrh, ani koaličné poslanecké návrhy, lebo už hovorím o dvoch, podmienku súladu obsahu takéhoto nového obsahu s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania neuvádzajú. Čiže aj to bude súčasťou pozmeňujúceho návrhu.
Podľa poslaneckého koaličného návrhu sa nadrámcové vzdelávanie malo uskutočniť, to bol ten prvý návrh, uskutočniť iba vtedy, ak s ním bude súhlasiť pedagogická rada, čiže už nie prerokúvať, ale súhlasiť, a rada školy, a zároveň, ak zákonní zástupcovia s takýmto obsahom nevyjadria nesúhlas. Čo je nesmierne zaujímavé, dostala sa tam vtedy ešte jedna podmienka a tou je vyžadovanie súhlasu všetkých zástupcov rodičov v rade školy.
A teraz keď si predstavíme tú situáciu, že rada školy na základnej škole má zvyčajne jedenásť žiakov, z toho štyria sú rodičia, stačilo by, aby nevyjadril súhlas ktorýkoľvek z rodičov a nie preto, že by nesúhlasil, ale z nejakých objektívnych dôvodov, môže byť chorý, môže byť, ja neviem, na služobnej ceste a tak ďalej. Tak táto podmienka sa ani nedá naplniť.
No a tá druhá podmienka teda bola viazaná na informovaný súhlas. Našťastie podmienka súhlasu všetkých členov rady za rodičov bola z pozmeňovacieho návrhu vyňatá, v čom ja osobne nevidím žiadny problém. Nie je problém v informovaní rodičov. Tak ako sa im poskytuje informácia o školskom vzdelávacom programe, rozhodne by mali dostať informáciu aj o tom, čo bude obsahom vzdelávania a kto ho bude uskutočňovať pri nadrámcovom vzdelávaní. Ale v čom zase vidím problém celej tejto motanice, ktorá nastala okolo tejto témy. Podľa môjho názoru tento návrh spôsobí interpretačné problémy, lebo rôzne skupiny budú mať rôzne názory na to, čo je súčasťou školského vzdelávacieho programu a inovácií a čo už nie je. A do celého toho procesu sa zapoja nejaké inštitúcie, ktoré majú právo takéto veci hodnotiť. Školy sa budú musieť vysporadúvať so zbytočnými administratívnymi a organizačnými krokmi. To napokon vo výbore priznal aj pán minister. Deťom tých rodičov, ktorí so vzdelávaním nebudú súhlasiť, bude škola zabezpečovať náhradný program. Tento návrh je aj vyjadrením nedôvery v odborníkov, ktorými sú pedagogickí zamestnanci a vedenie škôl. Zo zákona, zo zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve vyplýva, že riaditeľ nesie vrcholovú zodpovednosť za celú kvalitu výchovy a vzdelávania. To znamená, že je prvý so svojím tímom, ktorý by mal overiť, overiť to, či obsah vzdelávacej aktivity je vecne správny, mnohostranný a v súlade s princípmi a cieľmi.
Zo širšieho pohľadu tento návrh podľa môjho názoru prispieva nejakým spôsobom ku kríze demokracie. Každá kríza demokracie sa začína vyjadrovaním nedôvery v inštitúcie a škola inštitúciou je. Ako keby z tohto návrhu implicitne vyplývalo, že školu považujeme za miesto, kde sa môže predpokladať ohrozovanie mravnej výchovy detí, deformovanie ich osobností a prezentovanie nejakých šarlatánskych výmyslov. Ale takto to nie je. To ja by som sa tých škôl v tomto prípade zastala.
Na záver teda chcem povedať, že samotné jadro predloženého materiálu, ktorým je novela 597, podporujem v plnom rozsahu. Aj keď ako som spomínala, bolo možné niektoré veci vylepšiť. Mnohé zmeny v tých ďalších novelách sú pozitívne. Ale aj v rámci tých pozitívnych zmien sa ďalšími normami trochu devalvuje celkový charakter predloženého materiálu. Sú tam aj také zmeny, ktoré vzbudzujú alebo taká zmena, ktorá vzbudzuje oprávnené obavy z jej zneužitia, a to sú tie národnostné školy, rómske. Alebo sú nadbytočné a budú komplikovať život škôl, a to je tento informovaný súhlas.
Toto hodnotenie z mojej strany nemá úplne politický charakter, skôr by som si osobovala povedať, že išlo skôr o odborný pohľad na vec. 99 % zmien sú zmenami pozitívnymi a zlomok z nich môže vzbudzovať obavy. Nie je to však zásadný dôvod, aby sme ignorovali všetko, čo je v návrhu správne, dobré a užitočné. Progresívne Slovensko sa pri hlasovaní na konci dňa zariadi podľa toho, aké ďalšie pozmeňovacie návrhy budú, alebo nebudú prijaté. Ďakujem pekne.