Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Ja len chcem upozorniť, že tu nemáme pani ministerku a ani nikoho z vlády. Tak neviem ako sa s tým vysporiadame. Ďakujem.

... zrejme tešiť na ďalšie podobné príhody. A je možné, že vláda jej tieto cesty schvaľuje aj preto, že keď je v zahraničí, nemôže škodiť doma, ale myslím, že jej odvolanie by tento problém vyriešilo efektívnejšie. Nuž teda takto je to, vážené kolegyne a kolegovia, ja tu už rozprávam 56 minút a to som stále iba pri dôvodoch, ktoré vznikli za posledné mesiace od toho posledného odvolávania pani ministerky. A keby sme mali túto rozpravu budúci týždeň, určite by ešte pribudli nejaké ďalšie. Skúste si úplne úprimne každý sám za seba urobiť teraz také mentálne cvičenie a zamyslieť sa nad tým, čo je dnes 28. 10. 2024 v rezorte kultúry lepšie ako pred rokom. Ktorá inštitúcia funguje lepšie, ktoré politiky sú kvalitnejšie, ktorí ľudia majú lepšie podmienky na prácu v kultúre, ktorí diváci sú spokojnejší. Ja som si urobila toto cvičenie a priviedlo ma naozaj do zúfalého stavu mysle. Ak si ho urobíte poctivo, zistite, že úplne všetko, čoho sa pani ministerka a pán Machala čo i len dotkli, je dnes v horšom stave, ako pred nástupom tejto vlády. A to sa pohybujeme iba v rovine faktov, to ešte nie sme pri tých pocitoch. No toto cvičenie si asi v rezorte kultúry urobili viacerí, pretože všetky tieto a mnohé iné dôvody viedli k tomu, že po necelom roku od nástupu novej vlády došlo k niečomu, čo sa v slovenskej kultúre ešte nestalo.
Kultúrna obec 5. septembra 2024 ohlásila štrajkovú pohotovosť a vznik hnutia Kultúrny štrajk. Ľudia, ktorí pracujú v kultúre, sú podľa vlastných slov znepokojení najmä tým, že vedenie ministerstva sa obracia proti ľuďom pracujúcim v kultúre namiesto toho, aby ich reprezentovalo, že fungujúce zákony nahradil chaos, ktorý paralyzuje kultúru na Slovensku, a že ľudia v kultúre čelia konštantnej finančnej neistote, ktorá sa stále zhoršuje. Títo ľudia žiadajú preto odborné a kompetentné riadenie rezortu kultúry, žiadajú zastavenie účelových a deštruktívnych zmien v rezorte, žiadajú okamžité zastavenie ideologickej cenzúry, žiadajú okamžitú finančnú stabilizáciu sektora a lepšie ohodnotenie ľudí, ktorí v kultúre pracujú. No za vyše mesiac, odkedy tento kultúrny štrajk vznikol, sa k nemu pridalo takmer štyritisíc ľudí pôsobiacich vo vyše 400 zriaďovaných i nezriaďovaných organizáciách po celom Slovensku. Treba podľa vás ešte nejaký ďalší dôvod na odvolanie ministerky? Si myslím, že ani nie, pretože tie dôvody sú tak jasné, že ich vidia takmer všetci na Slovensku.
Už pri minulom odvolávaní bola k dispozícii petícia občanov s takmer 200-tisíc podpismi, v ktorej žiadali odvolanie pani ministerky, a bolo to necelé tri mesiace po jej vymenovaní, čo je celkom rekord. A dnes máme k dispozícii ďalšiu, ktorá je k dnešnému dňu približne rovnako úspešná. Darmo sa pani ministerka vyhráža signatárom, darmo na nich podáva trestné oznámenia, darmo polícia šikanuje iniciátorov a bezdôvodne si ich predvoláva. Ľudia to vidia, vidíte to aj vy, kolegovia z koalície. Pretože vy dobre viete, že činnosť žiadneho iného ministra nevyhnala do ulíc toľko ľudí, ako sa do podarilo ministerke kultúry. Desiatky tisíc ľudí protestovali už v máji a v auguste vyšli do ulíc ďalšie desaťtisíce. A ja vám prezradím také tajomstvo, medzi tými ľuďmi v tých uliciach boli aj vaši voliči, voliči koalície. Ja si myslím, že je čas priznať si to, že ministerka kultúry škodí aj vám.
Za ten uplynulý rok, lebo teraz je to asi tak presne rok, čo tu sedíme, sme o kultúre v parlamente diskutovali aj nebývalo veľa. Nebola to ale, bohužiaľ, debata o tom, akú má táto vláda a jej ministerka víziu pre kultúru, nebola to ani debata o tom, čo kultúra pre Slovensko znamená a ako by mohla zlepšiť životy ľudí, ktorí tu žijú. Bola to, bohužiaľ, radosť iná, pretože väčšinu času išlo o novely zákonov, ktorými sa rozbíjali a ničili kultúrne inštitúcie a fungujúce kultúrne politiky na Slovensku. A viackrát počas tej rozpravy bolo úplne jasné, že aj kolegovia z koalície a dokonca aj zo samotnej Slovenskej národnej strany nesúhlasia s krokmi ministerky kultúry, že ich uráža jej neprofesionalita a arogancia a že jej návrhy a kroky považujú za likvidačné pre kultúru. Bohužiaľ, nakoniec vždy za tieto návrhy hlasovali. Ako mi smutne povedal jeden koaličný poslanec, taký je život v koalícii. No ja som ešte nebola nikdy súčasťou vládnej koalície, ale dovolím si tvrdiť, že život v koalícii nemusí nutne znamenať bezmocnosť a sebadeštrukciu.
Konanie Martiny Šimkovičovej dnes škodí kultúre, škodí Slovensku, ale škodí najmä vládnej koalícii. A preto by som chcela vyzvať kolegov z koaličných strán, ja viem, že pre mnohých z vás nie je kultúra iba zákusok po nedeľnom obede, aleže ju máte radi a že jej chcete pomôcť. Hlasujte za odvolanie Martiny Šimkovičovej a zasaďte sa za to, aby kultúru riadila nejaká kompetentná osoba z vašich radov, za ktorú sa nebudeme musieť všetci hanbiť. Hľadajte možnosti, ako kultúru zbaviť tohto zmaru a ničenia, ktorého sme svedkami za posledný rok. Alebo sa budete všetci len prizerať, ako sa slovenská kultúra potápa ako Titanic za zvukov novej slovenskej hymny, ktorú vám clivo preludujú pani Šimkovičová s pánom Machalom? Umelci a pracovníci kultúry, ale aj jej diváci sú aj vašimi voličmi, sú voličmi SMER-u, HLAS-u aj SNS. A mnohí z nich nechcú, aby sa to, čo roky budovali, potopilo vďaka dvom ľuďom, ktorí sa náhodne ocitli niekde, kde nepatria. Zastaňte sa všetkých tých, ktorí majú radi kultúru, a zastaňte sa kultúrneho Slovenska. História si to určite zapamätá viac ako pani ministerku.
A aby sme vám to trocha uľahčili, ako už pán predsedajúci povedal, v súlade s § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku sme podali návrh, aby sa o návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vyslovenie nedôvery členke vlády Martine Šimkovičovej hlasovalo tajne. Prajem všetkým kolegom šťastnú ruku pri hlasovaní.
Ďakujem. (Potlesk.)

..... kultúrnych inštitúcií. Pani Flach predtým pôsobila v ekonomickej oblasti a podobne ako pani ministerka býva Kittsee a v minulosti sa teda starala o dcéru pani ministerky.
Medzičasom však, medzi týmito dvomi odvolávaniami Ministerstvo kultúry, ale muselo vypísať výberové konanie na jej miesto, keďže ona bola len dočasne poverená. A v tomto výberovom konaní samozrejme okamžite neváhalo využiť možnosť neverejného vypočutia pri hľadaní novej riaditeľky, čo je opäť vec, ktorú si toto plénum nedávno schválilo v novom zákone a môžte hádať, kto tento neverejný konkurz vyhral, áno, uhádli ste, bola to pani Flach, ktorá bola údajne jediná účastníčka, ktorá sa na výberové konanie dostavila. Opäť o prihlásených účastníkoch, zložení výberovej komisie, víťaznej koncepcii riadenia inštitúcie, či akejkoľvek inej skutočnosti z tohto výberového konania nevieme nič, pretože Ministerstvo kultúry nám tieto dáta aj po infožiadosti opäť odmietlo zverejniť. Činnosť pani Flach v Bibiane je pritom od marca sprevádzaná konfliktami s odborníkmi, neuskutočnenými projektmi a výpoveďami zamestnancov.
No tu vidíme celú históriu toho ako pani ministerka dosadzuje do funkcií svojich známych a odvoláva kvalitných a renomovaných odborníkov, no a to nie je všetko, pretože okrem toho masívne prepúšťa desiatky odborníkov z Ministerstva kultúry a ten spôsob a rozsah je samozrejme ďalší ... (krátka technická porucha) v auguste ste Ministerstvo kultúry zrušilo svoju analytickú jednotku, ktorá sa volala Inštitút pre kultúrne politiky a prepustilo viac ako 30 vysokoodborných pracovníkov bez akéhokoľvek relevantného dôvodu. Napriek tomu, že tento inštitút poskytoval analytické služby a podporoval rozhodovací proces na ministerstve, pán generálny tajomník služobného úradu Machala uviedol, že ich nepotrebuje lebo rezort plánuje robiť analýzy inak. Ako inak, nepovedal.
Inštitút kultúrnej politiky bol pritom modernou analytickou jednotkou, ktorá zabezpečovala nezávislý analytický servis a hrala kľúčovú úlohu pri rozpočtových rokovaniach a strategických projektoch. Je úplne jasné, že toto rozhodnutie vedie k spomaleniu bežnej agendy rezortu a návratu k zastaralým metódam práce bez využívania moderných databáz. Ministerstvo kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej a Lukáša Machalu totiž zjavne nepotrebuje ani dáta, ani odborníkov a hoci ako oficiálny dôvod udáva konsolidáciu, skutočným dôvodom, ktorým sa vedenie ministerstva vo vnútri ani netají bola iná politická príslušnosť vyhodených zamestnancov a iné názory.
Opäť. Ak by bolo vo wikipédii heslo ,,politické čistky“, tak personálna politika Ministerstva kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej by tam mohla byť uvedená ako žiarivý príklad zo súčastnosti.
Pani ministerka totiž čelí veľmi vážnej kritike zo všetkých strán za neefektívne riadenie a neetické správanie na ministerstve, ktoré vedie. Aj odborové zväzy už upozornili, že od začiatku roka 2024, za desať mesiacov, zaviedla osem organizačných zmien, z ktorých väčšina nemala žiadne opodstatnenie. Pod jej vedením sa situácia na ministerstve dramaticky zhoršila. Objavili sa správy o šikane a o vážnych problémoch v medziľudských vzťahoch. Pani Šimkovičová ignoruje sťažnosti zamestnancov a namiesto riešenia problémov prepúšťa tých, ktorí sa odvážili upozorniť na šikanu či nekompetentné riadenie. Tento autokratický prístup vedie k nárastu napätia a destabilizácii celého pracovného prostredia Ministerstva kultúry.
Zamestnanci dokonca tvrdia, že tí, ktorí nesúhlasia s krokmi vedenia, sú označovaní za protislovenské živly, voči ktorým sa zakročí. Práve tejto skupiny zamestnancov sa majú týkať aj ďalšie výpovede začiatkom budúceho roka. ABy ste mali predstavu, že v akom rozsahu sa to prepúšťanie deje, tak od októbra ´23 do septembra ´24, za necelý rok, bolo podľa medializovaných správ prepustených z Ministerstva kultúry dokopy 85 zamestnancov. To je až 40 % zamestnancov oproti stavu spred októbra 2023. Ide o takmer o 400 % vyššiu fluktuáciu, aká v organizácii prirodzene býva, čo vedie samozrejme k strate inštitucionálnej pamäte, ohrozeniu výkonu štátnej služby a pochopiteľne je v priamom rozpore s nejakými princípmi efektívneho riadenia podľa zákona o štátnej službe. Navyše, keď si urobíme nejaký kvalifikovaný odhad tak lebo realitu nevieme, keďže zase ministerstvo neodpovedá, ale podľa kvalifikovaného odhadu to znamená, že Ministerstvo kultúry minulo od októbra 2023 na odstupnom asi 0,5 mil. eur pre prepustených zamestnancov.
Autoritársky prístup a nehorázna personálna politika pani Šimkovičovej má naozaj devastujúci vplyv na celý rezort. A ohrozuje nielen jeho stabilitu, ale aj schopnosť ministerstva plniť si základné úlohy, a to najmä v oblasti tvorby a realizácie kultúrnej politiky. A samozrejme je ďalším z nekonečného zoznamu dôvodov na jej odvolanie.
Tretia oblasť dôvodov by sa dalo stručne zhrnúť tým, že sa týka výrokov pani ministerky, týka sa vyhrážok kultúrnej obci a nepravdivých tvrdení vo verejnom priestore. Ako som už spomínala, jedným z dôvodov, prečo pani Ministerka Šimkovičová nikdy do tejto funkcie nemala byť vymenovaná, je práve jej minulosť v konšpiračných médiách. Neprejde ani deň hádam, kedy sa na internete nezjaví nejaký bizarný, nehorázny, či základy vedeckého poznania spochybňujúci výrok z jej internetových vysielaní s pánom poslancom Kotlárom, či ďalšími hviezdami tejto konšpiračnej scény. Len v prípade pani ministerky to nie je len minulosť, ktorá ju dobieha. Pretože pri jej zriedkavých výstupoch v štandardných médiách, kde vždy vystupuje bez oponenta a s vopred pripravenými otázkami ju stačí len trocha dlhšie nechať hovoriť a máme dosť dôvodov na jej odvolanie. Výroky o ohrozenej bielej rase, o tom, že LGBTI ľudia nemôžu mať deti, o tom, že kvír ľudia sú homofóbni voči nej a ostatným heterosexuálom a podobné myšlienkové konštrukcie sú ako vystrihnuté z 30-tych rokov nášho storočia. Tieto výroky majú bohužiaľ častokrát v pravom slova zmysle neonacistický charakter a pani ministerku naozaj nijako neospravedlňuje, že o tejto analógii nevie a hovorí iba to, čo má v hlave.
Pani ministerka, vy si určite pamätáte, že vás vyhodili z TV Markíza práve pre takéto xenofóbne výroky. Prečo si myslíte, že podobné a ešte oveľa horšie by nemali byť dôvodom na vaše odvolanie z pozície ministerky?
Asi preto, že táto vláda má bohužiaľ oveľa menšiu starosť o svoju reputáciu ako renomovaná televízia a ide jej len o jedno, ochraňovať seba a svojich ľudí. Slovensko a jeho reputácia je im očividne ukradnutá.
Možno práve preto sa môže pán Machala vyhrážať všetkým svojim kritikom súdnymi procesmi, vyhodením z kultúrnych inštitúcií, či výpoveďami a nik mu na to nič nepovie. Ak však má niekto výroky a myslenie podobné nacistom, nemôže sa čudovať, že ho označujú za neonacistu. A ak má také výroky ministerka kultúry krajiny EÚ, ktorá má navyše v portfóliu ochranu menšín a kultúrnej diverzity, je to explicitný dôvod na jej odvolanie a odoslanie do zabudnutia. O to závažnejšie pôsobí fakt, že ministerka podala trestné oznámenie na spisovateľa Michala Hvoreckého a vyhráža sa trestným stíhaním aj ďalším svojim kritikom.
No a týmto sa dostávame k poslednej veľkej skupine dôvodov, je to vlastne jeden dôvod, je to pomerne bizarný uznávam a nie veľmi častý, pretože jeho podstatou vlastne je, že za takmer všetko, čo tu bolo doteraz povedané, môže niekto iný a nie pani ministerka. A ten dôvod sa volá Lukáš Machala. Je totiž všeobecne známe, že väčšina zhubných krokov a rozvratných činností, ktoré sa v rezorte kultúry dejú, pochádza práve z hlavy generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva kultúry.
A ja uznáva, že asi nie je úplným štandardom odvolávať ministra alebo ministerku za to, že v skutočnosti ministerstvo riadi a určuje jeho smerovanie niekto iný., ale viete, pán Machala, je nikým nevoleným štátnym úradníkom a jeho skutočnou zodpovednosťou je administratívny a technický chod úradu ministerstva, ale on sa namiesto toho politicky vyjadruje na tlačových konferenciách, chodí do televíznych politických relácií, ďakujem, nakrúca videá, v ktorých prezentuje politické postoje a vyhráža sa kultúrnym pracovníkom, umelcom a kultúre ako takej. A opäť ja si ani v súčasnosti, ani v minulosti nepamätám čo i len jeden príklad toho, že by si nejaký štátny úradník z akéhokoľvek ministerstva dovolil takto vystupovať. Jednak tým hrubo porušuje zákon o štátnej službe, ktorý mu ukladá zachovávať princíp politickej neutrality a nevyjadrovať sa k politickým otázkam, a jednak je to urážka voči pani ministerke, je to urážka voči strane, ktorá pani ministerku nominovala a podľa mňa je to aj urážka voči celej vládnej koalícii. Vám nevadí kolegovia z koalície, že vám tu pobieha nejaký človek, ktorý nenesie žiadnu politickú zodpovednosť a vyjadruje sa za vás? Nevadí vám, že nejaký úradník, ktorý je hnaný osobnou pomstou a nenávisťou v skutočnosti vytvára obraz o vás a vám škodí? Pretože ak ho tam nechcete, alebo ak ho tam chcete, spravte z neho ministra a bude to také korektnejšie alebo aspoň štátneho tajomníka a bude môcť mať všetky tieto politické vyjadrenia. Ale ak ho tam nechcete, odvolajte ministerku, ktorá toto dopustila a dajte na jej miesto svojprávneho človeka, ktorý bude niesť politickú zodpovednosť. Pretože toto, čo sa deje, naozaj nemá obdobu a podľa mňa to vyhovuje ani vám.
Pani ministerka totiž nerobí hanbu len doma, ale robí ju aj v zahraničí. O jej pracovnej ceste do Abu Dhabi sme tu rozsiahlo pojednali pri minulom odvolávaní ale medzitým sa vybrala napríklad do Spojených štátov amerických. A cieľ a program jej 11-dňovej cesty bol síce dlho utajený a podrobnosti sme sa dozvedeli až z následnej žiadosti o poskytnutie povinných informácií, ale to čo sme sa tam dozvedeli bolo, že cieľom cesty 11- dňovej do Ameriky bolo odovzdanie sumy 10 000 eur Národnému českému a slovenskému múzeu a knižnici v Cedar Rapids. A tak aj vyzeral celý program. Pani ministerka v ňom reálne nemala žiadne stretnutia s relevantnými partnermi v USA, strávila 2 dni v New Yorku a 3 dni na Floride bez akéhokoľvek dôvodu, z ostatného kultúrneho a turistického programu neexistujú žiadne výstupy pre Slovenskú republiku. Na spoločnú akciu prezidentov Slovenskej a Českej republiky nebola pozvaná, pretože si to neželal český prezident, ktorý s ňou nechcel byť na jednej fotografii. V realite štát minul takmer 50 000 eur na cestovné a ubytovanie ministerky a jej delegácie, aby táto mohla odovzdať 10 000 eur na akvízíciu kníh reverenda Matúša Jankolu. Naozaj skvelé využívanie verejných zdrojov a draho plateného času ministerky slovenskej vlády. Keby poslala bankovým prevodom 60 000 eur spomínanému múzeu tie náklady pre štát by boli rovnaké a múzeum by malo viac peňazí. Vzhľadom k tomu, že pani ministerka sa v najbližších dňoch chystá do Číny, môžeme sa zrejme tešiť na ďalšie podobné príhody. A je možné, že vláda jej tieto cesty schvaľuje aj preto, že keď je v zahraničí, nemôže škodiť doma, ale myslím, že jej odvolanie by tento problém vyriešilo efektívnejšie.
Nuž teda takto je to, vážené kolegyne a kolegovia. Ja tu už rozprávam 50 minút....

.. neboli dodržané zákonné lehoty ani transparentnosť pri zverejnení informácií o výbere a navyše predpoklady na výber kandidátov boli účelovo prispôsobené vopred vybraným kandidátom. Navyše, keď ministerstvo po našich mnohých urgenciách a sťažnostiach z časti zverejnilo členov výberovej komisie, dozvedeli sme sa, že išlo o podriadených pána Machalu a ľudí s ním spriaznených. Tento proces je naozaj neuveriteľný a je až tak neuveriteľný, že upútal aj pozornosť európskej komisárky pani Viery Jourovej, ktorá od ministerstva kultúry žiada vysvetlenie nakoľko môže ísť o príkrm porušenie európskej legislatívy. Čo jej na tento list ministerstvo kultúry odpovedalo opäť nevieme nakoľko aj túto informáciu nám ministerstvo odmietlo poskytnúť a opäť možno nám to pani ministerka vysvetlí teraz. V každom prípade za nomináciu Lukáša Machalu do rady STVR plne zodpovedá ministerka kultúry. Takže si môžeme pripísať ďalší bod na nekonečný zoznam dôvodov na jej odvolanie. Podobne ako pri Slovenskej televízii a rozhlase aj pri novelách zákonov o fonde na podporu umenia a audiovizuálnom fonde sme upozorňovali na to, že okrem ideových a vecných problémov, ktoré tieto zákony prinášajú ich schválenie spôsoby aj ochromenie činnosti týchto fondov. Že bude značne oneskorená a na dlhú dobu pozastavená ich činnosť kvôli prechodu na nový spôsob rozhodovania, schvaľovania schém štátnej pomoci či voľby novej rady. Pán poslanec Michalko sa nám tu opäť dušoval, že teda sa nič také nestane a že prvé výzvy v SPÚ napríklad vypíše v polovici septembra. No bohužiaľ už dnes vieme, že výzvy boli oneskorené, že fond posúval termíny a že z protimonopolného úradu stále nemá definitívne schválenie nových schém štátnej pomoci. Samotná kapitola je rada fondu, pretože najmä kvôli rade fondu a kvôli tomu, že ministerstvo kultúry chcelo mať v tejto rade viac nominantov sa menil zákon. Ministerka vymenovala svojich nominantov v poslednom možnom momente a opäť to neboli samozrejme tie nespochybniteľné profesné autority, ktoré nám tu boli sľubované. Ale tým sa tento kabaret iba začal. Potom ako ministerstvo kultúry zistilo, že nie všetci ich nominanti sú poslušné bábky, ktoré budú hlasovať podľa príkazov Lukáša Machalu prestala sa väčšina nominantov ministerstva kultúry zúčastňovať zasadaní a rada fondu tak nebola uznášania schopná. A aby toho nebolo dosť následne ministerka odvolala toho jediného svojho nominanta, ktorý sa zasadaní zúčastňoval a odvolala ho práve preto, že sa ich zúčastňoval. A na dovŕšenie celej frašky sa jeho náhradníčka, ktorú tam pani ministerka nominovala namiesto neho po týždni vzdala svojej funkcie. Ono to znie ako taká nepodarená komédia omylov. Keby to nebola ale smutná realita, ktorá spôsobuje, že celá štátom nezriaďovaná kultúra dnes nedokáže kvôli týmto legislatívnym a personálnym experimentom a snahe ovládnuť verejnoprávne fondy, celá kultúrna obec nemôže riadne pracovať a tvoriť. Ja pevne verím, že napríklad pánovi Michelkovi ako navrhovateľovi tohto nedomysleného zákona je aspoň trocha ľúto k čomu toto nádherné legislatívne dobrodružstvo dospelo, ale aj za túto paralýzu zodpovedá dnes ministerka kultúry, ktorá nedokáže zabezpečiť riadny výkon svojich nominantov v rade fondu. Navyše v čase, keď sa o tejto legislatíve tu v Národnej rade rokovalo, pani ministerka preukázateľne zabránila inej dohode koaličných strán na novele zákona o FPÚ, ktorá by týmto problémom predišla. Podobným problémom čelí samozrejme aj audiovizuálny fond, ktorý má síce trocha iný cyklus výziev a trocha iné zloženie rady, ale tam napríklad zase ministerstvo kultúry porušilo hneď ten nový zákon, ktorý si schválili tým, že svojich členov rady pani ministerka nenavrhla v zákonom stanovenom termíne a do dnes ani nedokázala navoliť všetkých svojich nominantov. Bohužiaľ je to opäť len chaos a rozklad čo zatiaľ vidíme ako dôsledok krokov ministerky kultúry v tých najlepšie fungujúcich inštitúciách. Ani jeden fond dnes nefunguje lepšie ako pred rokom. Naopak. Ich činnosť je dlhodobo ochromená a vzhľadom k tomu čo sa deje v iných dotačných schémach, ktoré ministerstvo kultúry spravuje k čomu sa teda hneď dostanem, existuje veľmi vážna obava, že v momente ako začnú rady fondov rozhodovať o projektoch čo je ich nová kompetencia príde k úplnému kolapsu financovania kultúry, keďže pán Machala a pani ministerka budú chcieť samozrejme meniť rozhodnutia komisii. No, kým ministerstvo kultúry viedlo túto krížiacku výpravu na ovládnutie verejnoprávnych fondov, ktoré efektívnejšie a transparentnejšie nahradili predošlé dotačné schémy ministerstva kultúry, zároveň nedokázalo zadministrovať ani tú jedinú dotačnú schému, ktorá bola zameraná na rekonštrukciu kultúrnych pamiatok. Tú jedinú, ktorá im na ministerstve ostala. Výzva na rekonštrukciu kultúrnych pamiatok na rok 2024 bola vyhlásená už v októbri 2023. Ministerstvo následne znížilo sumu vyčlenenú na túto výzvu o viac ako 3 milióny eur. Sedem mesiacov po vyhlásení výzvy nebolo ministerstvo schopné ani len zostaviť komisiu. Táto vznikla až koncom mája 2024. Výsledky grantového konania začalo ministerstvo zverejňovať až v septembri tohto roka. Vzniknuté omeškanie spôsobilo historicky prvý výpadok financovania obnovy a výskumu kultúrneho dedičstva na Slovensku. Okrem nezvratných škôd na kultúrnych pamiatkach spôsobila nečinnosť ministerstva napríklad aj výpadok príjmov remeselníkov realizujúcich obnovu pamiatok, ktoré sa realizujú neraz v chudobných regiónoch Slovenska s obmedzenými pracovnými príležitosťami. Odborné komisie, ktoré projekty posudzovali z prihlásených projektov vybrali na podporu tie najkvalitnejšie, ktoré v hodnotení získali viac ako 80 bodov. Ministerka však do veľkej mieri alebo takmer do úplnej odporúčania komisií nerešpektovala a svojvoľne rozhodla o pridelení dotácie projektom, ktoré získali menej bodov. Jeden napríklad iba 24 bodov a medzi týmito podporenými projektami bol napríklad projekt obnovy kaštieľa v Holíči, kde je starostom pán Čambal nominant Slovenskej národnej strany. Tomuto projektu pridelila najvyššiu dotáciu vo výške 750-tisíc eur a to napriek tomu, že s 57 bodmi patril k odbornou komisiou najnižšie hodnoteným. Podľa medializovaných názorov odborníkov na pamiatky dokonca niektoré podporené projekty môžu viesť na k narušeniu či dokonca zničeniu pamiatkovej hodnoty stavieb. Naopak, niektoré z najvyššie hodnotených projektov sa ministerka rozhodla nepodporiť. Pričom ministerstvo nezdôvodnilo, prečo neprihliadalo na názor odbornej komisie. V dodatkoch k výzve 2024, ktoré pripravilo ministerstvo kultúry v júly 2024 a ktoré teda podpísala pani ministerka sa pri tom píše, že o konečnom rozhodnutí o podporení alebo nepodporení žiadostí, komisia rozhoduje hlasovaním. Na protest proti porušeniu ustanovenia, lebo pani ministerka porušila toto ustanovenie, ktoré sama podpísala a proti svojvoľnému nakladaniu s verejnými financiami odstúpili členovia a členky dvoch odborných komisií tohto dotačného programu. No, týmito krokmi ministerstvo kultúry spôsobilo, že projekty obnovy, ktoré sú v kritickom stave stále stoja a pamiatky na Slovensku chátrajú. A chaos a očividný klientelizmus zo strany pani ministerky nie len spomaľuje obnovu pamiatok ale zároveň ohrozuje ich ďalšiu existenciu. Hoci túto tému pani ministerka deklaruje ako prioritu svojho rezortu. A to ešte stále nie je všetko, pretože vďaka pani ministerke dokonca zaviali nad slovenskými pamiatkami čierne vlajky a nie je to iba metafora. Naozaj sa to deje. Na kolabovanie programu obnovme si svoj dom, neodborné a neskoré prideľovanie financií z dotačného programu, reagovali správcovia časti ohrozených pamiatok protestným vyvesením čiernych vlajok alebo symbolickým vypnutím osvetlenia pamiatky. Chceli tak upozorniť na skutočnosť, že aj tá minimálna finančná podpora na obnovu pamiatok zo strany štátu skolabovala. Do tohto protestu sa zapojili desiatky pamiatok po celom Slovensku. Ochrana pamiatok je prioritou ministerstva kultúry a pamiatkari sú z vášho vedenia rezortu zhrození a dávajú to najavo pani ministerka, nevadí vám to? A ešte stále to nie je v oblasti ochrany pamiatok všetko, pretože Výboru pre kultúru a médiá boli nedávno oficiálne oznámené rozsiahle prepúšťanie odborných zamestnancov pamiatkového úradu a niektorých krajských pamiatkových úradov, ktoré nadobudne účinnosť 31. októbra. Výpovedná lehota uplynie 31. decembra čo znamená, že dotknutý zamestnanci budú oficiálne prepustení do konca roka. Celkovo má byť zrušených 33 pracovných miest čo predstavuje 10 % z celkového počtu zamestnancov úradu. Čuduj sa svete, najväčšie škrty zasiahnu odbor ochrany pamiatkového fondu, kde z 12tich zamestnancov zostane len päť a odbor bude zároveň zrušený ako samostatná organizačná jednotka. Ja to ešte raz poviem veľmi jednoducho. Konsolidácia na pamiatkovom úrade znamená, že sa zruší odbor, ktorý je zmyslom existencie pamiatkového úradu. Pri tom pamiatkový úrad rovnako ako krajské pamiatkové úrady je už niekoľko rokov hlboko personálne poddimenzovaný. Ja iba pre porovnanie uvediem, že napríklad v Českej republike, ktorá má povedzme dvojnásobný počet pamiatok sa stará o tieto pamiatky desať násobne početnejšia pamiatkarska obec. Toto avizované prepúšťanie odborných zamestnancov je neprimerané, je ďaleko nad rámec avizovanej vládnej konsolidácie. Pracovné miesta v oblasti ochrany pamiatok sú v štátnej správe nezameniteľné čo prakticky znamená, že tí prepustení odborníci nemajú alternatívu uplatnenia, pretože pamiatkový úrad je jediný, ktorý vykonáva tieto funkcie. Navyše tento krok ohrozuje schopnosť pamiatkového úradu plniť si svoje zákonné povinnosti a vedeckovýskumnú činnosť, čo podkopáva jeho poslanie ako dôležitej verejnej inštitúcie. Vo všeobecnosti to však pôsobí tak, že pani ministerka si preložila slovo konsolidácia ako výhovorku na prepustenie odborných kapacít alebo akýchkoľvek nepohodlných ľudí. Na základe neoficiálnych informácií, ktoré prenikli z ministerstva kultúry sa samozrejme nazdávame, že rušenie odboru pamiat odboru ochrany pamiatkového fondu je len prvým krokom k pripravovanej redukcii pamiatkového fondu pamiatkových zón a území. Tento zámer uvažuje o redukovaní pamiatkového fondu na Slovensku o 80 %, čo by v praxi znamenalo zrušenie ochrany vyše 8-tisícz aktuálnych niečo viac ako 10-tisíc chránených kultúrnych pamiatok. Dôsledky takéhoto zásahu do integrity slovenského kultúrneho dedičstva by boli nepredstaviteľné a nezvratné. Takže, keď teda zhrnieme ročný výkon pani ministerky v oblasti pamiatkovej starostlivosti, ktorý, ktorú teda deklaruje ako svoju prioritu. Ministerka, ktorá sa bije do pŕs za tradičnú slovenskú kultúru a kultúrne dedičstvo znížila sumy alokované na obnovu pamiatok. Znefunkčnila hlavnú schému na podporu ochrany pamiatok Spôsobila, že pamiatky chátrajú oveľa viac ako predtým a pod zámienkou konsolidácie sa chystá zlikvidovať jedinú štátnu inštitúciu, ktorá sa ochranou pamiatok zaoberá a väčšinu pamiatok zrušiť. Good job by povedali asi naši americký kolegovia. Ale istý americký business men a prezident by asi skôr povedal, že you are fired (si prepustený). No kým sa teda ale nám na Slovensku rozpadávajú vďaka pani ministerke kultúrne pamiatky, kultúrne inštitúcie a kultúrne politiky ona sa venuje samozrejme dôležitejším veciam. Zrejme odkedy sa zúčastnila narodeninovej oslavy svojho generálneho tajomníka v Budmerickom kaštieli

keď teda si stojí pán minister za tými slovami, ktoré používa, ktorými odôvodňuje teda, že tam došlo k nejakým machináciám a tak ďalej. Tá správa to, samozrejme, nepotvrdzuje, celé to bolo prekrútené a použité len na politický boj voči opozičnému politikovi, čo je absolútne nedôstojné a nehodné role ministra spravodlivosti. To už samo o sebe je úplne, úplne smutný príbeh.
Myslím si, že v tejto chvíli by už mala byť vyhodnotená nová dotačná schéma ministerstva spravodlivosti, ktorá bola vyhlásená už po zmenených podmienkach, kedy teda boli vylúčené z hodnotiaceho procesu zástupcovia mimovládneho sektora, je teda limitované to ich zastúpenie, a som zvedavá teda na výsledky tejto výzvy a aj hlavne na to, ako transparentne bude o nej ministerstvo spravodlivosti informovať o samotnom hodnotení jednotlivých projektov a o tom, prečo a akým spôsobom sa pristúpilo k tomu, že niektoré žiadosti boli schválené a iné schválené neboli. Pretože o tom veľa sa hovorilo aj zo strany ministra spravodlivosti.
Potom sme tu mali návrh ministra spravodlivosti na odškodnenie Krivočenkovej rodiny. To je tiež mimoriadne smutná ukážka toho, na kom záleží vlastne tejto vláde. Čiže bolo potrebné promptne odškodniť rodinu Krivočenka, ktorý bol obvinený v jednej z najväčších káuz z éry SMER-u a SNS. A čo iné rodiny, ktorým zomreli ľudia tu blízki v pandémii aj, aj v tom väzení alebo vo väzbe? Nič. Pretože naozaj pomoc prichádza len pre ľudí blízkych SMER-u. Len vaši ľudia vás zaujímajú, a to, to sa ukazuje vlastne na všetkých frontoch. Alebo, alebo aj HLAS-u, áno. Alebo čo tak odškodnenie sterilizovaných rómskych žien, o tom sme tu tiež už s ministrom spravodlivosti opakovane diskutovali, v júli bol na návšteve aj komisár Rady Európy pre ľudské práva, ktorý opätovne, už asi miliónty-krát vyzval Slovensko, aby konečne došlo k odškodneniu sterilizovaných rómskych žien. Minister spravodlivosti sľuboval vytvorenie nejakej pracovnej skupiny, ktorá by sa mala tomu venovať. Ja som asi pred mesiacom žiadala o, ako predsedníčka ľudskoprávneho výboru o zaradenie do tejto pracovnej skupiny, ale zatiaľ teda som žiadnu odpoveď nedostala a ani neviem, či táto pracovná skupina existuje a teda by ma tiež celkom zaujímalo, možno pán minister vysvetlí, že v akom je to aktuálne štádiu a že či teda sa budeme konečne venovať aj problémom ľudí na Slovensku a nie len problémom ľudí blízkych SMER-u.
No a ja by som to na záver asi tak pomaličky zhrnula tým, že pre mňa je v podstate to aj také smutné pozorovať, je to pre mňa sklamanie, že pán minister spravodlivosti ako právnik sa podujal na túto cestu. Aj naozaj, že dnes som bola veľmi prekvapená pri tom vystúpení v tomto pléne, že naozaj stal takým vykonávateľom toho, čo Robert Fico potrebuje zabezpečiť, a ja si ho vlastne z minulosti pamätám, asi, ako málo som vnímala pána ministra, ale určite si ho pamätám ako niekoho, kto vystupoval proti skráteným legislatívnym konaniam a teda je mimoriadne paradoxné, že práve takýmto závažným skráteným legislatívnym konaním začal svoje pôsobenie vo funkcii ministra spravodlivosti. A je to práve, aj vlastne aj ten Ústavný súd konštatoval, že to skrátené legislatívne konanie bolo v rozpore so zákonom realizované, a teda je to práve minister spravodlivosti, pod ktorého spadá tiež aj ako keby samotný dohľad nad zákonnosťou legislatívneho procesu a teda mal by byť prvým, ktorý dôsledne dodržiava zákon, ktorý nám stanovuje pravidlá pre to, ako legislatívny proces v tomto pléne a celkovo na Slovensku má prebiehať. A teda robí pravý opak a ukázal to hneď tými, tou novelou trestných kódexov, čo ma mimoriadne mrzí a vlastne ako tu už aj kolegyňa Števulová poukázala, tak ja tiež neviem identifikovať nič, čo by minister spravodlivosti spravil pre zlepšenie situácie ľudí na Slovensku. Môžme tu hovoriť naozaj o ženách a deťoch zažívajúcich násilie, ale aj už o spomínaných sterilizovaných ženách alebo o menšinách, ktorých práva sú na Slovensku dlhodobo porušované, ale nič-nič-nič, tomuto sa nemá, ja neviem, nemá čas venovať alebo sa tomu nechce venovať, alebo neviem, a venuje sa len tomu, aby tu v podstate krivil spravodlivosť všetkými prostriedkami, ktoré vie využiť, či už je to legislatívny proces prostredníctvom novely trestných kódexov, alebo právomoc, ktorú využil pri prepustení Kováčika na slobodu. Čiže toto mi príde naozaj nehodné ministra spravodlivosti a preto som presvedčená o tom, že by túto funkciu zastávať nemal.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za pomoc technickú. Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja som mala pripravený príspevok do tejto rozpravy, ale veľa sa tu toho v priebehu dňa udialo. A keďže to tak vyšlo na mňa nakoniec, tak trošku to bude inak. A sa nám to tu vyprázdnilo, z koalície tu teda už veľa ľudí nemáme, dokonca pán Gašpar teda už opustil túto rokovaciu sálu. Tešila som sa, že teda ešte sa dozvieme niečo ďalšie z jeho vyšetrovacích a trestných spisov, ale asi už nič nové by to nebolo, keďže sme už veľa o tom počuli v tomto pléne. Ale teda odkázali niečo, obzvlášť poslanci Smeru cez médiá, aspoň teda dočítala som sa v médiách nejaké vyjadrenia, keď už teda tu nie sú zastúpení, tak možno uvediem, že čo teda komentovali. Poslanci Smeru vidia za snahou opozície odvolať ministra spravodlivosti Borisa Suska snahu prekryť dotácie pre rodinných príslušníkov Michala Šimečku. Tak toto bolo jedno z vyjadrení, ktoré som si prečítala. To je veľmi zaujímavé, pretože návrh na odvolanie ministra Suska sme podávali 16. 8. a Robert Fico ako premiér tejto krajiny vytiahol údajnú kauzu dotácií 23. 8. Tak neviem ako, kolegyne, kolegovia, ale mne to nejako nevychádza. Jedine, že by sme vedeli nejako že cestovať v čase alebo tak. Tak možno keby ste teda používali také argumenty, ktoré sa nedajú aspoň takto ľahko vyvrátiť.
No, potom ďalej argumenty uvádzajú, teda poslanci Smeru, že argumenty opozície, ktorá chce Suska odvolať za novelu Trestného zákona, či za prepustenie Dušana Kováčika z väzenia považuje SMER za hrubé klamstvo a zavádzanie. To ma tiež mimoriadne zaujalo, lebo ja teda fakt nechápem, že čo by mohlo byť hrubým klamstvom a zavádzaním na práve týchto dvoch konkrétnych veciach, teda novela Trestného zákona a teda rozšírme to na novelu trestných kódexov, ktorá bola predmetom legislatívneho procesu skráteného v tomto pléne parlamentu, všetci veľmi dobre vieme. Prvoradým cieľom bolo zabezpečenie teda v podstate slobody pre ľudí blízkych Smeru, či už prostredníctvom premlčania trestných stíhaní. O tom by mohol hovoriť pán podpredseda poverený funkciou predsedu parlamentu alebo znížením potenciálnych trestov o tom by mohol hovoriť pán podpredseda Gašpar, ale teda už tu nie je. Asi by o tom tiež nehovoril. Ale je to teda tak. Okrem toho sa to teda dotklo ďalších ľudí blízkych Smeru ako pána Výboha, ktorému tiež myslím, že to bolo premlčanie a kvôli premlčaniu bolo zastavené trestné stíhanie. Čiže neviem čo na týchto veciach je nejaké hrubé zavádzanie a klamstvo, ale teda vidím tu ešte aspoň dvoch zástupcov, teda jednu zástupkyňu a dvoch zástupcov koalície, možno vysvetlia alebo pán minister spravodlivosti. A vieme veľmi dobre, že teda toto bolo cieľom novely trestných kódexov. Už samo o sebe to akým spôsobom celý tento proces prebehol, to sme tiež veľakrát povedali, je absolútne neakceptovateľné, obzvlášť, keď to prišlo z rúk ministra spravodlivosti, ktorý teda takto pod pazuchou priniesol novely trestných kódexov, zásadnej novely, ktorá naozaj takáto rozsiahla vlastne asi od prijatia samotného Trestného zákona a Trestného poriadku na Slovensku ani nebola. Všetko sme to museli zbehnúť v skrátenom legislatívnom konaní a to preto, že teda to bolo veľmi, veľmi dôležité, aby čo najrýchlejšie bolo zabezpečené pre ľudí blízkych Smeru či už zníženie trestov alebo premlčanie alebo aj do budúcna takú právnu situáciu, ktorá im vlastne toto ich korupčné správanie zľahčuje. No a samozrejme to prinieslo opakované novely. O tom sa tu tiež veľa hovorilo, ktoré sú tiež len ďalším dôkazom toho, že tento legislatívny proces bol úplne babrácky a vlastne myslím, že aj na tejto schôdzi parlamentu tu máme ešte ďalšiu novelu, ktorá napráva niektoré nedostatky, či už sa to týka výhrad zo strany Európskej komisie alebo toho nešťastného, tej nešťastnej úpravy výšky škôd, ktorá má zásadný dopad na drobnú kriminalitu a naozaj mňa zaráža akým spôsobom sa tu používajú čísla štatistiky ohľadom páchania trestnej činnosti. Však je samozrejme jasné, že keď sa zmenia výšky škôd, tak to ovplyvní počet trestných konaní, ktoré vôbec padnú pod nejakú skutkovú podstatu. Veď to hádam sa tu nebudeme takto úplne škôlkarsky hrať na to, že to môžme použiť rovnako aj potom čo sa zmení právna úprava. Veď to už je naozaj trošku pod úroveň. Pritom z tých informácií, ktoré sú na Slovensku spoločnosti či už zo strany obchodníkov alebo aj niektorých starostov menších obcí vieme, že teda ten nárast drobnej kriminalitu tu je. A nielen teda drobnej kriminality, ale už sa tu hovorilo aj o dopadoch na organizovaný zločin a jeho bujnenie, ktorý teda má momentálne naozaj ideálne nastavené podmienky na Slovensku a uvidíme kam to celé ešte dosmeruje.
Ďalej teda spomínali poslanci Smeru aj prepustenie Dušana Kováčika z väzenia a teda tiež to označovali za hrubé klamstvo a zavádzanie. Tak ja neviem, je pán Kováčik na slobode alebo nie je? Prepustil ho tam minister spravodlivosti? A áno, možno sa vráti do väzenia, čo teraz v tejto chvíli nevieme, ale je faktom, že toto rozhodnutie ministra spravodlivosti bolo absolútne bezprecedentné a ja si myslím, že to doteraz nebolo vysvetlené. Pán minister síce hovoril, že vysvetlil alebo odôvodňoval samotné dovolávanie, dovolanie, ale to sú dva odlišné úkony dovolanie a prerušenie výkonu trestu. A mňa by teda zaujímalo to vysvetlenie prečo takýmto bezprecedentným spôsobom, ktorý v minulosti, pokiaľ ja viem, žiadny iný minister alebo ministerka spravodlivosti nepoužil, tak k takémuto niečomu došlo zo strany ministra Suska. Ja som teda to odôvodnenie nepočula. A okrem toho teda, aby toto boli skôr také zmeny čo sa týka novely trestných kódexov, ktoré pomohli už aj ľuďom, ktorí či už boli v trestných stíhaniach v nejakom štádiu, ale vlastne bolo treba zrušiť aj Úrad špeciálnej prokuratúry, aby sa pomohlo aj do budúcna tým, že sa vôbec tieto prípady vyšetrovať nebudú. Takže to bolo vlastne to, to čo mal ako úplne primárnu agendu minister spravodlivosti hneď v prvých dňoch a týždňoch odkedy nastúpil do svojej funkcie. A mňa by teda zaujímalo možno odpoveď na otázku, že ako toto celé pomohlo ľuďom na Slovensku, ako to vyriešilo ich problémy, lebo ako som aj teraz spomínala skôr túto situáciu pre bežných ľudí zhoršilo a pomohlo sa akurát tak ľuďom blízkym Smeru.
Ďalšou témou o ktorej sme tu tiež už aj hovorili je celá kauza s dotačnou schémou Ministerstva spravodlivosti, ktorá bola teda zneužitá ako dôvod aj pre odvolávanie nášho predsedu z postu podpredsedu parlamentu a mňa teda dnes naozaj mimoriadne aj sklamalo a prekvapilo akým spôsobom tu vystupoval v tejto veci pán minister, pretože opätovne zavádzal a používal tie isté klamstvá ako už pred tým a napriek tomu, že teda už aj Rada vlády pre ľudské práva ho vyzvala k tomu, aby sa prakticky ospravedlnil a aby zverejnil tú správu. A ja sa tak pýtam, že prečo je problém zverejniť tú správu z toho auditu, keď teda si stojí pán minister za tými slovami, ktoré používa a ktorými odôvodňuje teda, že tam došlo k nejakým machináciám a tak ďalej. Tá správa to samozrejme nepotvrdzuje, celé to bolo prekrútené a použité len na politický boj voči opozičnému politikovi...
=====

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem, pani kolegyňa, súhlasím a ďakujem za to, za to, za to doplnenie, lebo áno, toto nie je restoratívna justícia, nemáme tu žiadny systém. Na to je potreba naozaj zaviesť procesy, zobrať a vyškoliť množstvo ľudí, ktorí sa budú starať o tých, o tých odsúdených alebo tých, čo vyšli z väzenia, spôsobom tak, aby sa začlenili do spoločnosti, aby sa polepšili, aby nahradili tú škodu, pokiaľ to nebude zase na ujmu preživších alebo obetí, lebo aj také prípady sa stávajú, že to ide až niekam, kam by to nemalo ísť. A práve preto je strašne dôležité dôkladne vybrať tých ľudí, dôkladne ich vyškoliť, aby vedeli, čo majú robiť, a to, to trvá. A preto sme vám aj my hovorili, keď ste prijímali túto novelu, že nemôžte najskôr schváliť zákon, urobiť z ľudí páchateľov beztrestnými alebo pustiť množstvo väzňov na slobodu bez toho, aby ste mali pripravený ten systém. Ten systém má byť pripravený vopred a ten musí mať robustnú, odbornú a personálnu a procesnú zložku. A keď to nemá, tak to tu nemáme a potom vám to padá na hlavu. A bude vám to padať na hlavu. A mňa to strašne mrzí, že sme v tejto situácii, lebo toto nie je ani politická vec, toto je naozaj odborná vec, na ktorej sa podľa mňa zhodneme hocikedy mimo tejto sály.
Ďakujem.

že od nej chceli dostať peniaze, ktoré jej ten hlavný páchateľ daroval počas toho, ako spolu chodili. Keďže jej nevedel odpustiť, že ho, že ho opustila a že už nie sú spolu, nútil ju podpísať tieto listiny, ktoré mali dokazovať, že išlo o pôžičku. Páchatelia sa na súde priznali, že nešlo o žiadnu pôžičku a že teda to boli darované peniaze a že urobili všetko to, čo, to, čo som povedal vyššie. Pri sadzbe 4 až 10 rokov im súd udelil trest tri roky podmienky, resp. dva roky podmienky. Boli im tiež uložený zákaz priblížiť sa k poškodenej. Poškodená má objektívne diagnostikovanú posttraumatickú stresovú poruchu. Zákaz priblíženia sa monitoruje tak, že aj poškodená má GPS modul. Teda tri roky jej bude modul pripomínať, že si má dávať pozor, upozorňovať ju a držať v neustálom napätí. Je to pre ňu viac trest ako pomoc.
Pred sudcom sme argumentovali, aby udelil nepodmienečný trest alebo aspoň trest domáceho väzenia. Ale sudca sa schoval za novelu Trestného zákona, bál sa, že by mu kraj tento rozsudok zrušil, ak by bol nepodmienečný trest a ak by páchateľov poslal do väzenia. Táto novela totiž zvýraznila formalizmus pri ukladaní trestu. Zaviedlo sa, že ak sa páchateľ prizná, súd mu automaticky, automaticky trest zníži rovno o jednu tretinu. To by nebol až taký problém, ale podmienečné odloženie trestu je výsmech pre obeť. Hneď po súde sa obžalovaný začal, resp. odsúdený sa začal vyhrážať, že on má dôkazy a bude sa súdiť. Sudca ale upozornil, že v prípade, ak páchateľ je prvotrestaný a urobil vyhlásenie, že on ho do výkonu trestu aj vzhľadom na novelu poslať nemôže. Len pre kontext, sadzba 4 až 10 rokov je najprísnejšou trestnou sadzbou aj pri majetkových trestných činoch. Ak by sme aplikovali sudcov názor, tak nikdy už nepôjde nikto sedieť, ak niečo vyvedie prvýkrát.
Politici sa pri prijímaní novely oháňali tým, že chcú zaviesť restoratívnu justíciu a že sudca bude mať možnosť myslieť viac na obeť. Keďže to boli len reči a v novele sa na poškodených nemyslelo, stal sa pravý opak. Poškodená nemá právo sa odvolať, nemá právo si uplatniť nárok na odškodné, ak to nevyužila na polícii a tak ďalej. Zvýraznil sa teda problém, ktorý je tu dlhodobo, a teda že síce, a teda že na obeť sa vôbec nemyslí.
Počuli sme tu stovky-krát možno, možno minimálne desiatky-krát o tom, ako bude fungovať restoratívna justícia. Restoratívna justícia nefunguje. Restoratívna justícia sa nekoná. Na to sa pán minister vykašľal v momente, ako bolo, ako bol schválený Trestný zákon, ako nadobudol účinnosť. Nemáme žiadny konkrétny návrh, nemáme žiadne diskusie, nepočuli sme ani slovo o tom, ako by chcel zaviesť systém restoratívnej justície. Pritom tu máme prípady ako tento, ktorý som čítal, kedy, kedy zločinci, zločinci, ktorí mučia ženu a ju vydierajú a priznajú sa, tak dostanú dva alebo tri roky podmienky a môžu ďalej páchať trestnú činnosť a byť nebezpeční pre túto obeť, ktorá nielenže má posttraumatickú stresovú poruchu, ale jej trauma ďalej bude pokračovať. A je to vďaka tomu, aká novela Trestného zákona bola, bola schválená. Je to iba vďaka tomu a plnú politickú zodpovednosť za toto nesie minister Susko, pretože tí ľudia, okrem toho, že sú vonku, tak s nimi nikto nepracuje. Nikto s nimi nepracuje. On ešte podal žalobu o vrátenie pôžičky (povedané s pobavením). To je niečo neuveriteľné! Jednoducho ak sa vám niečo stane, tak my môžme za súčasného právneho stavu dôjsť do bodu, že naozaj ak niekto niečo spácha prvýkrát, možno okrem vraždy, tak jednoducho nepôjde nikdy sedieť, nikto nepôjde sedieť. Nebudete ochránení pred zločincami. Vlastne už nie ste, nie sme. A to je výsledok práce pána ministra a celej koalície.
A ja by som naozaj veľmi rád videl a naozaj som si dal záležať aj na webovej stránke, aj na Facebooku, aj iných sociálnych sieťach som sa snažil nájsť niečo, či sa aspoň chystá nejaká restoratívna justícia, že sa s tými, s tými zločincami, ktorí teda už vyjdú z väzenia, že s nimi nejakým spôsobom pracuje, že sú donútení nahradiť škodu, ale to sa proste nedeje.
A je to obrovské zlyhanie, pán minister, obrovské zlyhanie! Neurobili ste v tom nič. Ten systém už mal fungovať pred tým, ako nadobudol účinnosť Trestný zákon nový. Nieže to bude možno niekedy. Tipujem, že nikdy pri tomto prístupe.
Ja som čakal, že možno aspoň po tých troch mesiacoch prídete do parlamentu na jeseň s nejakými opatreniami na ochranu obetí trestných činov preživších. Nemáme tu nič, ani čiastkové veci, nehovoriac o systéme, ani len čiastkové veci, ktoré by pomohli obetiam trestných činov.
Pokiaľ ide o pána Kováčika, ako som povedal vo faktickej, nechali ste sa zneužiť. Nechali ste sa zneužiť na špinavú prácu, na to, aby ste dostali z basy odsúdeného korupčníka, o ktorom nerozhodol senát 5T, ktorý tu tak často spomínajú vaši kolegovia. Nie, to nebol ten senát, bol to iný senát, boli to iní sudcovia. Tých sudcov bolo sedem alebo osem, ktorí rozhodovali v jeho prípade. Bolo tam množstvo svedkov, nie jeden kajúcnik. Boli to jeho podriadení, ktorí hovorili o tom, ako ich inštruoval, čo majú robiť pri, v rámci, v rámci prepustenia toho, toho mafiána Kudličku, tak, aby sa dostal von, čo bol jeho cieľ, čo bol jeho, čo bola jeho úloha. Preukázalo sa, že klamal generálnemu prokurátorovi Čižnárovi, keď mu písal o prepustení Kudličku. Bolo tam množstvo dôkazov. A vy ste nevysvetlili ani jedným konkrétnym slovom, konkrétnym dôkazom alebo argumentom, prečo ste presvedčení, že tento proces nebol, nebol férový. Samozrejme nikto nespochybňuje vaše právo pridať sa k dovolaniu alebo podať dovolanie. To je presne ten spôsob. Pokiaľ ide o vašu kompetenciu pustiť niekoho z väzenia, musí ísť o naozaj zjavné, zjavnú chybu, o ktorej nikto nepochybuje. Nechali ste sa zneužiť a zneužili ste svoju funkciu na to, aby ste pustili právoplatne odsúdeného korupčníka na slobodu na základe politického, kamarátskeho, neviem akého zadania. Nebolo to na základe práva. Jednoducho za takýchto okolností a vzhľadom na to, čo ste urobili a čo ste neurobili, nemôžete byť ďalej ministrom spravodlivosti, nemôžete.
Pokiaľ ide o to, čo ste neurobili, takisto som nikde nenašiel žiadnu zmienku o tom, akým spôsobom by ste chceli opraviť súdy, ktoré sú funkčné iba, iba vďaka tomu, že tí ľudia, ktorí tam pracujú, častokrát idú, idú nad svoje možnosti a je to, je to založené na ich statočnosti, obzvlášť, obzvlášť pri úradníkoch, úradníčkach, ktoré majú nielen platové podmienky, ale to je prostredie a systém, v ktorom fungujú, v ktorom pracujú.
Máme tu obrovské prieťahy na súdoch. Nefungujú. Dlhodobo. Pýtate sa, čím to je? Kľudne to povedzte alebo povedzte aj riešenie. Ste jeden rok minister spravodlivosti a vy nemámte, neponúkate žiadne riešenie, ako urobiť súdy bez prieťahov, aby sa rozhodovalo spravodlivo, aby tam bolo menej chýb, aby boli sudcovia hodnotení férovo, ale aj prísne, pretože naozaj sú tam aj sudcovia, ktorí tam nemajú čo robiť, to dobre vieme, a ten systém sa neočisťuje zvnútra, pretože nefunguje hodnotenie. To všetko ste sľúbili v programovom vyhlásení vlády a nepriniesli ste z toho nič. Nie je z vás cítiť absolútne žiadna snaha, aby ste, aby ste spravodlivosť posunuli vpred. Zamerali ste sa na špinavú prácu, ktorú vám dali robiť, a mňa to mrzí, mne je vás ľúto, že ste v tejto funkcii a musíte robiť tie veci a zároveň, zároveň nemusíte. Je to vaše rozhodnutie. Vy sám si môžete zhodnotiť, akým ste prínosom nie pre svojich kamarátov, nie pre svojich straníckych kolegov, ale pre Slovensko, pre ľudí žijúcich na Slovensku a pre spravodlivosť. Podľa mňa žiadny. Pre ľudí žijúcich na Slovensku a pre spravodlivosť máte negatívny prínos. Preto by ste mali, mali odstúpiť a ak neodstúpite, budeme hlasovať za vaše odvolanie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Po roku vo funkcii pána ministra Suska a teda jeho pôsobenie sa dá zhrnúť do jednej vety. Menej spravodlivosti, menej strachu pre páchateľov trestnej činnosti a kriminálnikov, zato viac strachu pre bežných, poctivých občanov a žiadna snaha o zlepšenie. Zaznelo tu viacero vecí, ktoré budem chcieť doplniť vo svojom príspevku, samozrejme, novela Trestného zákona ide na vrub ministra spravodlivosti, ktorý ju tu obhajoval, ktorý ju tu prikrýval a ktorú ďalej prikrýva aj tým, že zrušil napríklad analytické centrum na ministerstve spravodlivosti, ktoré nám mohlo povedať a zanalyzovať, aký má dopad táto, táto novela, ktorá bola schválená v skrátenom legislatívnom konaní bez poriadnej prípravy. Čo je zrejmé a teda my sme vyzvali ľudí, starostov, podnikateľov, aby nás posielali svoje skúsenosti s tým, ako zmenila novela Trestného zákona ich život. Všetci, čo sa nám ozvali, tak hovoria o tom, že sa oveľa viac boja, pretože majú oveľa viac skúseností s tým, že páchatelia sú odvážnejší, že vedia o tom, že im nič nehrozí, napríklad keď ukradnú niečo do 700 eur, ale sú aj ešte horšie prípady, kedy naozaj nielen drobné krádeže, aj keď teda trebárs o mobile alebo bicykli, alebo peňaženke v hodnote 700 eur, alebo do hodnoty 700 eur sa nedá hovoriť o drobnej krádeži, ale sú tu aj veci, ktoré, ktoré sú oveľa vážnejšie, ktoré možno doteraz nezaznievali a ja chcem, aby tu zazneli a aby zaznievali a budú, budú zaznievať, pretože, pretože to je najväčší dôvod toho, prečo minister Susko by nemal byť ďalej ministrom spravodlivosti.
Novela síce nie je protiústavná, tak ako tu bolo povedané, ale je proti záujmom poctivých ľudí. Počuli sme, že kriminalita sa znížila o 15 %. No, samozrejme, pokiaľ urobíte časť páchateľov, časť kriminálnikov beztrestnými, tak sa vám zníži skokovo kriminalita. Ak niekto je schopný argumentovať takýmto spôsobom, dáva si gól do vlastnej brány a zároveň potvrdzuje, že naozaj nie sú argumenty a neexistuje obhajoba pána Suska, ktorý, ktorý vo svojej funkcii jednoducho nedá, nemá žiadny, žiadny úspech a musím povedať, že bol od začiatku najatý na špinavú prácu, ktorú do bodky plní, bohužiaľ.
Výsledkom jeho práce a práce celej koalície je napríklad nasledujúci príbeh, ktorý vám prečítam a budem teda citovať bez toho, aby som čokoľvek upravoval, je to správa od advokáta, začiatok citácie: „V piatok som zastupoval jednu mladú ženu ako poškodenú v Trnave na súde. Stala sa obeťou vydierania. Jej expriateľ ju spolu s kamarátom vylákali na obhliadku domu, keďže bola maklérka. Potom vnikli v kuklách do domu, zapchali jej ústa, odvliekli do inej časti domu, dali jej na krk nôž, vyzliekli do spodného prádla, okradli a odstrihli jej vlasy. Pod hrozbou znásilnenia ju donútili podpísať tri listiny. A to všetko kvôli tomu, že od nej chceli dostať peniaze, ktoré jej ten hlavný páchateľ daroval počas toho, ako spolu chodili. Keďže jej nevedel odpustiť, že ho opustila, že už nie sú spolu, nútil ju podpísať...
=====

.. rozhodovalo, rozhodovalo sedem alebo osem sudcov. Plus aj v rámci prípravného konania. Nehovoriac o tom, že, že o jeho vine nerozhodol jeden kajúcnik. Boli tam viacerí svedkovia vrátane jeho podriadených. Vrátane prokurátorky špeciálnej prokuratúry Godžovej, ktorá hovorila o tom ako ju inštruoval a teda čo má robiť a čo, čo nemá robiť. Preukázalo sa, že klamal generálneho prokurátora vtedajšieho Čižnára a o prepustení mafiána Kudličku. Bolo tam množstvo dôkazov a pán minister nepovedal ani jeden relevantný dôvod, reálny, konkrétny. Nedal ani jeden dôkaz, prečo by malo byť toto konanie nespravodlivé alebo neférové alebo dokonca nezákonné. A to je obrovské zlyhanie, obrovské zlyhanie. Minister spravodlivosti sa nechal zneužiť a zneužil svoju funkciu na to, aby pustil