Videokanál klubu

Ďakujem pekne za reakcie od pánov kolegov.
Pán Janas, vy ste to nazvali také slovenské sebabičovanie, keď teda pomenujeme, že niektoré veci u nás úplne nefungujú. Je to vec pohľadu, ale ja to tak nevidím, ja si myslím, že my sme preto v politike a preto tvorcovia verejných politík, aby sme sa usilovali, aby sa v tejto krajine v jednotlivých oblastiach žilo lepšie. A ten svet ide pomerne rýchlo dopredu, v oblasti ako vysoké školy a veda a výskum to vidíme jasne a myslím si, že by nemalo byť naším cieľom sa iba uspokojiť s nejakým súčasným stavom, ktorý v porovnaní s inými nie je zrovna najlepší, aleže práve by malo byť našou snahou objektívne zhodnotiť súčasný stav a mať nejakú víziu o lepšej budúcnosti.
A čo sa týka toho financovania, no tam môžem s vami jedine súhlasiť, akurát rozdiel je, že vy sedíte v koalícii a ja v opozícii, tak áno, môžme tu opakovať, včera sme tiež veľa hovorili o financovaní, môžme tu opakovať o tom, že treba zlepšiť financovanie, že treba zlepšiť internáty, my to aj opakujeme ako opozícia, ale v konečnom dôsledku vy ste koalícia, vám vláda skladá účty a je to vaša zodpovednosť túto tému posunúť ďalej.
A, pán Habánik, možno k tomu poslednému, tak keď sú povodne, tak ide o nejaký havarijný stav, to nevnímam, že by malo byť vyplácané cez dotačnú schému. A viete, vždy keď sa v zákone raz otvorí nejaké okienko pre netransparentný proces, tak skôr alebo neskôr hrozí, že sa to bude zneužívať. A to teraz nie je, ja teda nepodozrievam nikoho konkrétneho zo súčasného vedenia alebo pracovníkov ministerstva, ja hovorím o tom, že ste tu pootvorili nejaké dvierka v zákone a myslím si, že takéto dvierka by tam nemali byť, lebo hrozí zneužitie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán Hazucha, ja tak rozmýšľam, že vy, či ste sa medzičasom stali odborníkom nielen na jednorodičovské rodiny, ale aj na lesy. A celkovo mám taký pocit, že s pánom Kalivodom ste ma vôbec nepočúvali, lebo ja som predsa hovorila o chránených územiach, kde aj zo zákona, či chcete, či nechcete, má byť prioritou ochrana prírody, nie ťažba dreva. Samozrejme, lesy majú množstvo funkcií, v chránených územiach má byť priorita ochrana prírody. O tom presne hovorím, to je moja hlavná kritika, preto tam má mať pri rozhodovaní ochrana prírody, orgány ochrany prírody majú mať ten hlas, majú mať tú možnosť sa vyjadriť, a táto novela vytvára obrovský priestor na to, aby sme tú kompetenciu ochrany prírody opäť raz oklieštili, ako sme to videli pri zákonoch o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ako to teraz vidíme pri zákone, ktorý predložil váš koaličný kolega Huliak, ktorý to plošne rieši, takisto nesúvisiaco, že sa systematicky za tejto koalície okliešťuje kompetencia ochrany prírody.
A ja hovorím, že to nie je nejaká, že to robíme pre ochranu prírody samotnú, veď to je naše životné prostredie, to nám dáva vodu, čistý vzduch, to je niečo, kam sa my všetci chodíme rekreovať, a preto aspoň pri tých chránených územiach toto má byť prioritou. A táto novela okliešťuje už aj ten slabý hlas, ktorý doteraz ochrana prírody mala.
A opäť ja len, teda súhlasím s kolegom, že nemá to byť robené prílepkom, aby o tom mohla prebiehať poriadna diskusia a nemuseli sme to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, ja len faktická, aby som teda doplnil fakty, ktoré povedal pán Szalay. Tých 50-60 vyhodených miliónov, to sú dôsledky informatizácie za vlády pána digitálneho lídra Pellegriniho a pána ministra súčasného Rašiho, takto tu fungovala digitalizácia v oblasti zdravotníctva.
A áno, NCZI je problém, myslím, že je trochu, tu by som si dovolil nesúhlasiť s vami, také radikálne riešenie, že vypáliť to plameňometom, s tým sa úplne nezhodujem, pretože sa tam odviedlo kus dobrej roboty na to, aby sa nejakým spôsobom stabilizovalo, to by som nikdy nepovedal, že ja budem obhajovať NCZI, pretože sme si s nimi tiež užili svoje, ale ja nie som úplne za radikálne riešenie, len som teda chcel doplniť fakticky váš príhovor, že tie rozhádzané peniaze, tak to je výsledok bačovania za minulých vlád SMER-u, ktoré sa, ako dnes vidíme, stále s nami nejakým spôsobom nesú a obmedzujú schopnosť štátu prinášať nové riešenia, rýchlejšie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja teda, keď som hovoril na začiatku, že prichádzajú nejaké akože systémovejšie zmeny, tak som primárne smeroval na toto. Ja to beriem ako balík aj k tým ďalším zmenám, aj to oceňujem, tie elaby, ktoré sa snažíte zaviesť, teda k tomu sa bude vyjadrovať kolega, ale primárne som teda mieril na toto. A ja teda chcem a možno budem rád aj, ak mi to bude vysvetlené tu alebo potom na výbore. Ja som mal tú česť byť pri začiatkoch ambulantnej reformy a táto legislatíva z toho vychádza, a práve preto viem, že čo všetko to ako kebyže obsahuje okrem tej samotnej legislatívy a čo je potrebné urobiť aj nelegislatívne, aby to celé fungovalo. A aby som teda nejakú tú históriu zobral, že ako toto celé začalo, lebo ono je to dôležité v tom kontexte vedieť, ako a prečo sa vlastne prijíma táto nová optimálna sieť a ako sa k nej pristupuje.
My sme začínali vtedy s všeobecnou ambulantnou starostlivosťou a takou tou... a hľadali sme teda, vtedy sme sa pozerali, keď som bol ešte na ministerstve, že ako to robia tie okolité krajiny, a zobrali sme si za taký cieľ alebo, alebo vzor tú Českú republiku, ale aj niektoré ostatné krajiny majú veľmi podobné systémy. A tam to napríklad nerobí ministerstvo, tam robí tzv. optimálnu sieť alebo tzv. zonáciu tam robí ich všeobecná česká štátna poisťovňa veľká a ona na to ani nepotrebuje, ani tu by sme teoreticky na to nepotrebovali legislatívu, pretože ona si túto celú analytiku, ktorú my dávame do legislatívy, urobí vo vnútri a na základe toho potom nastavuje platby, zazmluvňovania robí a ona určuje celý ten trh. No ale tým pádom, že tá regulácia, ten poistný trh samotný tu nejakým spôsobom ako kebyže dlhodobejšie nefunguje a nejaké zdravotné politiky budúce netlačí, tak my sme pristúpili k tomu, a ja s tým súhlasím, aby teda štát chytil tie opraty do rúk, a teda štát prišiel s tou iniciatívou vtedy, že pozrieme sa teda na pediatrov a všeobecné ambulantné starostlivosti a v tom prvom kroku si teda vôbec analyticky potrebujeme zistiť, že kde máme tie najväčšie medzery, kde nám tí lekári najviac chýbajú. My napríklad veľmi, a preto nám aj napríklad veľmi často hovorím, že tú stratégiu ľudských zdrojov potrebujeme, pretože keď sa pozrieme na porovnanie lekárov, koľko ich máme, s ostatnými krajinami, tak my nevieme, či nám chýbajú v nemocniciach, ambulanciách, v ktorom regióne, v akých špecializáciách, a práve preto ako kebyže v tých špecializáciách to treba precizovať.
No a keď sme robili teda tú všeobecnú ambulantnú starostlivosť, tak sme si presne zobrali za cieľ tú, alebo za vzor tú Českú republiku, urobili sme si tzv. semafory, pozreli sme sa na okresy, zistili sme, kde nám tí lekári najviac chýbajú. Ale to je nevyhnutný prvý krok, aby ste potom následne vedeli robiť nejaké, nejaké opatrenia, napríklad dotácie. My sme na to, na tie dotácie napríklad, ktorými sa veľmi často chválila aj ministerka Dolinková, tak tie sme vyrokovali ešte my s mojím tímom vtedy na ministerstve a vyrokovali sme ich práve na základe toho, že sme vedeli, kde nám tí lekári chýbajú, urobili sme tzv. tú zonáciu, vedeli sme, ktoré regióny máme najviac kritické, a následne sme teda vedeli tie dotácie do toho smerovať. Ja som veľmi rád, že súčasné vedenie teda alebo vedenie pod pani Dolinkovou v tom pokračovalo, a tým pádom je to veľmi dobrá vec. Samozrejme, sú z toho nejaké poučenia a ja tie poučenia vidím aj v tejto legislatíve a som z toho veľmi rád. Napríklad tá úloha tých vúciek, že sa dá zosilniť. Vedia možno nejaké konkrétne špecifiká regiónov a vedia lepšie smerovať niektoré tie dotácie, to už ja teraz chválim a myslím si, že je to dobrá vec, však to sa v praxi naučíme, že reforma je fluidný proces, ktorý treba robiť dlhé roky a nieže sa urobí jedna legislatíva a končí.
No ale čo chcem povedať, prečo som urobil takéto väčšie intro, je to, že tá samotná zonácia alebo to, že tá nová optimálna sieť je len nástrojom analytickým pre to, čo máme robiť ďalej. Následne bolo nutné robiť a my sme to v pozadí už robili. My sme sa rozprávali s Európskou komisiou a mali sme vyrokované rôzne stabilizačné mechanizmy, rôzne dotácie na to, aby sme vedeli robiť nové koncepcie tej všeobecnej ambulantnej starostlivosti a pediatrie, ktoré vám zároveň teda určia, že kam sa ten, kam sa ten odbor bude smerovať v najbližších desiatich rokoch, a ono aj podľa toho, že aké budú mať kompetencie tí lekári v tých ambulanciách, ono to aj veľmi ovplyvňuje tú samotnú zonáciu alebo tú sieť. Pretože keď im dáme dajme tomu že viac kompetencií, všeobecným lekárom, pediatrom, tak následne potrebujeme aj tú všeobecnú sieť upraviť, že potrebujeme menej kapitovaných pacientov na vypočítanie tej optimálnej siete. Tým finálnym krokom, ktorý treba robiť aj na základe tých optimálnych sietí, je, že, a keď vieme teda, že čo majú oni poskytovať v tých samotných ambulanciách, je, že nastavíme podľa toho aj platby poisťovné, platby zo zdravotného poistenia.
No a prvým tým krokom, ktorý ja som teda vnímal pozitívne, a teda zatiaľ akože do veľkej miery stroskotal a robí sa tu len nejaký menší pilotný program, bol napríklad ten nový katalóg výkonov. A to má nejakú postupnosť, ktorú treba robiť. A my sme teda vždy vedeli, keď už sme vyjednávali s Európskou komisiou, že toto, čo robíme, je jednoduchší pilotnejší projekt, treba ho naškálovať, treba ho pripraviť, treba ho potom urobiť na špecializovanú ambulantnú starostlivosť. Tá špecializovaná ambulantná starostlivosť je v niečom komplikovanejšia, a preto aj ten zákon ja chápem, že on je v niečom technickejší a je zložitejší, ak chcete niečo dať do toho zákona, pretože ona tá špecializovaná ambulantná starostlivosť nie je homogénna. Proste tí lekári, tie prípady, ten typ starostlivosti je oveľa viac heterogénnejší v každej ambulancii podľa špecializácie. Čiže ja to logicky vnímam a za to aj chválim a trošku si teda prihrievam aj polievočku na tomto, že vlastne vychádzate z tej všeobecnej ambulantnej starostlivosti, postupne sa hýbete k tej špecializovanej ambulantnej starostlivosti, ale zároveň teda chcem upozorniť, že ono je zároveň nutné aj urobiť to, čo sme robili pri tej všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Treba si zároveň povedať, že čo od tých ambulancií očakávame v horizonte dajme tomu desiatich rokov. Ja neočakávam, že ministerstvo by toto samé urobilo, treba zapojiť, samozrejme, odborné obce, máme tu množstvo odborníkov, ktorí sú, ktorí sú združení vo svojich orgánoch, tých, tak sa to robilo aj pri reforme nemocníc. Treba ich zapojiť, treba zadefinovať nejaké stratégie tých konkrétnych špecializácií na najbližších dajme tomu desať rokov, čo od nich očakávame. A treba, samozrejme, pokračovať potom následne aj v nejakej regulácii platieb. Ja si myslím, že toto je potrebné, takto treba ako kebyže pokračovať, ale zároveň toto je nejaký akože strategicky dlhodobejší nástroj.
A v čom teda ako kebyže zlyhávala táto vláda dlhodobejšie, ja to hovorím od začiatku toho roka, že už tie samotné predikcie, ktoré vidíme v tej pediatrii, tak nám hovoria, že tu sa na nás valí veľká lavína ako kebyže personálneho nedostatku, špeciálne pediatrov, pediatričiek, a my vieme, že do roku 2035 môžeme mať tých pediatrov, pediatričiek až o polovicu menej. A to znamená, že my musíme robiť zároveň ako kebyže systémové reformné opatrenia, ktoré nastavia siete, stratégie a platby, ale zároveň v niektorých špecializáciách potrebujeme sanovať rýchlo, rýchlymi riešeniami.
No a napríklad čo ja som teda ako kebyže navrhoval, my sme to mali aj v predvolebnom programe a veľakrát som tu aj o tom hovoril aj na výbore samotnom, je napríklad, že keď sa pozriete už na tú samotnú analytiku tej špecializovanej ambulantnej starostlivosti, my zistíme, že máme množstvo internistov, ambulantných internistov, až do okolo 1 400 ľudí. No a teraz že čo robia napríklad že západnejšie krajiny od nás, že ako to funguje, je to, že oni tých internistov začnú viac využívať na starostlivosť pre všeobecnú ambulantnú starostlivosť. To znamená, že trošku ich ako kebyže prenášajú kompetenciami, platbami prípadnými nejakými, napríklad kapitáciami v našom prípade, aby sa internisti viac starali teda o všeobecných lekárov, a následne potom, keď chcú sanovať pediatrický, pediatrický stav, tak keď mám zasanovaný ten všeobecný stav tých všeobecných lekárov, tak následne viem posúvať hranicu, kedy sa starajú napríklad pediatri o naše deti. Napríklad v Česku, keď sa pozrieme, tak tam vidíme, že napríklad tam začínajú cca od štrnástich-pätnástich rokov, tie západnejšie krajiny to posúvajú, ten dorast tam už vôbec nie je. My tu máme dorast.
Čiže ja zároveň kvitujem a chválim, že pokračujete v tej reforme, že ste si ju osvojili, ale zároveň si myslím, že napríklad v prípade pediatrie, alebo keby sme sa možno, ja neviem, pozerali na pľúcnych lekárov, keby sme sa pozerali možno na kardiológiu, keby sme sa pozerali na neurológiu, alergológiu a podobne, tak by sme zistili, že takéto krízovejšie opatrenia potrebujeme robiť vo viacerých tých oblastiach. Čiže ja chcem vás aj povzbudiť k tomu, že idete dobrým smerom, ale ak nepôjdete trošku krízovejšími opatreniami, ktoré budú mať efekt možno do štyroch-piatich rokov, tak tá pediatria bude mať obrovský problém a môže sa stať napríklad to, čo sa stalo v Slovinsku. V Slovinsku dlhodobo ten problém ignorovali a následne teda štát už tam už aj povedal, že on nevie zabezpečiť fyzicky pediatrov pre rodičov a veľmi často ste sa fyzicky ani k tomu lekárovi nedostali a oni museli zriadiť napríklad telefónnu linku, na ktorú ste volali.
Alebo, keď nám to už skolabuje, tak potom zistíte, zase budeme v takom tom zablúdilom kruhu, že budú nám dajme tomu kolabovať urgenty, budeme mať preplnené nemocnice. Budú sa lekári a celkovo zdroje viac orientovať do nemocníc a potom zistíme, že keby sme to chceli nanovo naštartovať tú pediatriu, o ktorej vieme, že nám do 2035. môže skolabovať, tak potom to zoberie oveľa viac zdrojov, oveľa viac času a možno sa nám to nepodarí ako kebyže vrátiť do tejto, do tohto stavu. Čiže dobrý smer, ale ja by som teda očakával aj od ministerstva, že nám ukáže nejaké krízovejšie riešenia, nejaké rýchlejšie riešenia, ktoré budú mať nejaký rýchlejší efekt, ako dajme tomu že za päť, šesť, sedem, osem rokov. Máte, napríklad pri tej pediatrii máte, veľmi ľahko napríklad s tými internistami môžete pracovať.
No a, samozrejme, ja už som to aj spomínal. Chcem to spomenúť, pri tej ambulantnej reforme je to podľa mňa extrémne dôležité, lebo toto, tieto optimálne siete merajú fyzickú dostupnosť a kapacitu fyzickú tých lekárov, ale reálna dostupnosť je napríklad obmedzená veľmi aj poplatkami. A tie poplatky sú, samozrejme, na každom území, na každom kraji, v každom kraji sú trošku inšie podľa kúpyschopnosti, podľa dostupnosti tých lekárov a veľmi často, aj keď zadefinujete verejne prístupnú ambulanciu od neverejne prístupnej ambulancie, tak tá verejne prístupná ambulancia v skutočnosti nebude verejne prístupná napríklad práve kvôli tým poplatkom. Aj preto je to podľa mňa extrémne dôležité zadefinovať.
A tuto skončím a tým ostatným veciam ja by som, ja by som tiež vedel viacero tých technických vecí, akože mať tú technickejšiu debatu k tomu zákonu, ale chcel som vám skôr dať takýto ako kebyže strategický pohľad nás, ako sa na to pozeráme. Zároveň teda, jak kolega Stachura už asi spomenul, že takáto veľká legislatíva by si zaslúžila možno aj samostatný zákon, samostatné číslo tlače, samostatnú veľkú diskusiu, lebo vidíte, že vedeli by sme sa tam akože o tých nuansách baviť ešte veľmi dlho.
Takže ďakujem veľmi za pozornosť, a teda v prvom čítaní, ak teda nepriletia nejaké zvláštne pozmeňováky, ako to bývalo zvykom, tak chystáme sa toto podporiť. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci a ďakujem tebe, drahá Dana, aj so Zorou ste dnes podali naozaj holistický vhľad do toho pre celú verejnosť, v akom stave je ministerstvo kultúry.
V minulých rokoch sme mali ministerku kultúry, ktorú sme prezývali aj Colombova žena. Vedeli sme že Natália Milanová existuje, ale nebolo ju akosi vidno. A tak sme si aj nejak priali, aby ministerku kultúry bolo viac vidieť. Neviem, či sme si dobre priali, až takto viditeľnú ministerku kultúry. Pani Šimkovičová keď na Markíze moderovala Televízne noviny, tak bola v správach dvakrát-trikrát do týždňa a jej sa teda prianie splnilo. Teraz je v správach každý deň. Niekedy aj celý deň.
Prianie sa splnilo aj Lukášovi Machalovi, ktorý z pozície generálneho tajomníka služobného úradu sa teraz môže mstiť všetkým, kto jemu alebo jeho kamošom kedykoľvek spôsobili akékoľvek bobo, malinký.
Ministerstvo kultúry plní dokonca priania, ako sme počuli, aj o dostupnom bývaní. Riaditeľ Slovenskej národnej galérie býva zadarmo priamo v galérii, sen. Oskar Rózsa si tiež splní prianie, lebo dlhé roky chcel zmeniť štátnu hymnu. Jemu sa to tiež vyplní, navyše za každé jedno hranie novej verzie štátnej hymny môže dostávať vyplatené tantiémy. A to naozaj nebude málo, keďže v zákone o STVR je povinné hranie hymny vždy o polnoci každý deň na všetkých programových službách. Perfektné! Tomu sa v rádiovom slangu hovorí, že áčková rotácia.
Skrátka, keď to tak počúvame dnes pri tejto príležitosti odvolávania Martiny Šimkovičovej z postu ministerky kultúry, tak aktuálne vedenie ministerstva kultúry je ministerstvom splnených prianí alebo ministerstvom, kde sa plnia sny, strašidelné sny. A keď už sa nám teda blíži ten Halloween (povedané so smiechom), a ja vlastne neviem, či to ešte môžem povedať, či to nebude čoskoro zakázané povedať, slovo Halloween.

Ďakujem za slovo.
Ja len chcem upozorniť, že tu nemáme pani ministerku a ani nikoho z vlády. Tak neviem, ako sa s tým vysporiadame.
Ďakujem. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem veľmi pekne za pomoc technickú. Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja som mala pripravený príspevok do tejto rozpravy, ale veľa sa tu toho v priebehu dňa udialo. A keďže to tak vyšlo na mňa na koniec, tak trošku to bude inak.
A sa nám to tu vyprázdnilo, z koalície tu teda už veľa ľudí nemáme, dokonca pán Gašpar teda už opustil túto rokovaciu sálu. Tešila som sa, že teda ešte sa dozvieme niečo ďalšie z jeho vyšetrovacích a trestných spisov, ale asi už nič nové by to nebolo, keďže sme už veľa o tom počuli v tomto pléne. Ale teda odkázali niečo, obzvlášť poslanci SMER-u, cez médiá, aspoň teda dočítala som sa v médiách nejaké vyjadrenia, keď už teda tu nie sú zastúpení, tak možno uvediem, že čo teda komentovali.
Poslanci SMER-u vidia za snahou opozície odvolať ministra spravodlivosti Borisa Suska snahu prekryť dotácie pre rodinných príslušníkov Michala Šimečku.
Tak toto bolo jedno z vyjadrení, ktoré som si prečítala. To je veľmi zaujímavé, pretože návrh na odvolanie ministra Suska sme podávali 16. 8. a Robert Fico ako premiér tejto krajiny vytiahol údajnú kauzu dotácií 23. 8. Tak neviem ako, kolegyne, kolegovia, ale mne to nejako nevychádza. Jedine, že by sme vedeli nejako že cestovať v čase alebo tak. Tak možno keby ste teda používali také argumenty, ktoré sa nedajú aspoň takto ľahko vyvrátiť. (Povedané so smiechom.)
No, potom ďalej argumenty opozí... uvádzajú teda poslanci SMER-u, že argumenty opozície, ktorá chce Suska odvolať za novelu Trestného zákona či za prepustenie Dušana Kováčika z väzenia, považuje SMER za hrubé klamstvo a zavádzanie.
To ma tiež mimoriadne zaujalo, lebo ja teda fakt nechápem, že čo by mohlo byť hrubým klamstvom a zavádzaním na práve týchto dvoch konkrétnych veciach, teda novela Trestného zákona, a teda rozšírme to na novelu trestných kódexov, ktorá bola predmetom legislatívneho procesu skráteného v tomto pléne parlamentu, všetci veľmi dobre vieme. Prvoradým cieľom bolo zabezpečenie teda v podstate slobody pre ľudí blízkych SMER-u, či už prostredníctvom premlčania trestných stíhaní – o tom by mohol hovoriť pán podpredseda poverený funkciou predsedu parlamentu, alebo znížením potenciálnych trestov – o tom by mohol hovoriť pán podpredseda Gašpar, ale teda už tu nie je, asi by o tom tiež nehovoril, ale je to teda tak.
Okrem toho sa to teda dotklo ďalších ľudí blízkych SMER-u ako pána Výboha, ktorému tiež, myslím, že to bolo premlčanie a kvôli premlčaniu bolo zastavené trestné stíhanie.
Čiže neviem, čo na týchto veciach je nejaké hrubé zavádzanie a klamstvo, ale teda vidím tu ešte aspoň dvoch zástupcov, teda jednu zástupkyňu a dvoch zástupcov koalície, možno vysvetlia alebo pán minister spravodlivosti. A vieme veľmi dobre, že teda toto bolo cieľom novely trestných kódexov.
Už samo osebe to, akým spôsobom celý tento proces prebehol, to sme tiež veľakrát povedali, je absolútne neakceptovateľné, obzvlášť keď to prišlo z rúk ministra spravodlivosti, ktorý teda takto pod pazuchou priniesol novely trestných kódexov, zásadnej, zásadnej novely, ktorá naozaj takáto rozsiahla vlastne asi od prijatia samotného Trestného zákona a Trestného poriadku na Slovensku ani nebola. Všetko sme to museli zbehnúť v skrátenom legislatívnom konaní, a to preto, že teda to bolo veľmi, veľmi dôležité, aby čo najrýchlejšie bolo zabezpečené pre ľudí blízkych SMER-u či už zníženie trestov, alebo premlčanie, alebo aj do budúcna takú právnu situáciu, ktorá im vlastne toto ich korupčné správanie zľahčuje.
No a, samozrejme, to prinieslo opakované novely, o tom sa tu tiež veľa hovorilo, ktoré sú tiež len ďalším dôkazom toho, že tento legislatívny proces bol úplne babrácky, a vlastne, myslím, že aj na tejto schôdzi parlamentu tu máme ešte ďalšiu novelu, ktorá napráva niektoré nedostatky, či už sa to týka výhrad zo strany Európskej komisie, alebo toho nešťastného, tej nešťastnej úpravy výšky škôd, ktorá má zásadný dopad na drobnú kriminalitu, a naozaj mňa zaráža, akým spôsobom sa tu používajú čísla štatistiky ohľadom páchania trestnej činnosti. Však je, samozrejme, jasné, že keď sa zmenia výšky škôd, tak to ovplyvní počet trestných konaní, ktoré vôbec padnú pod nejakú skutkovú podstatu. Veď to hádam sa tu nebudeme takto úplne škôlkarsky hrať na to, že, že to môžme použiť rovnako aj po tom, čo sa zmení právna úprava. Veď to už je naozaj trošku pod úroveň.
Pritom z tých informácií, ktoré sú na Slovensku spoločnosti či už zo strany obchodníkov, alebo aj niektorých starostov menších obcí, vieme, že teda ten nárast drobnej kriminalitu tu je. A nielen teda drobnej kriminality, ale už sa tu hovorilo aj o dopadoch na organizovaný zločin a jeho bujnenie, ktorý teda má momentálne naozaj ideálne nastavené podmienky na Slovensku, a uvidíme kam to celé ešte dosmeruje.
Ďalej teda spomínali poslanci SMER-u aj prepustenie Dušana Kováčika z väzenia, a teda tiež to označovali za hrubé klamstvo a zavádzanie. Tak ja neviem, je pán Kováčik na slobode, alebo nie je? Prepustil ho tam minister spravodlivosti? A áno, možno sa vráti do väzenia, čo teraz v tejto chvíli nevieme, ale je faktom, že toto rozhodnutie ministra spravodlivosti bolo absolútne bezprecedentné, a ja si myslím, že to doteraz nebolo vysvetlené. Pán minister síce hovoril, že vysvetlil, alebo odôvodňoval samotné dovolávanie, dovolanie, ale, ale to sú dva odlišné úkony, dovolanie a prerušenie výkonu trestu. A mňa by teda zaujímalo to vysvetlenie, prečo takýmto bezprecedentným spôsobom, ktorý v minulosti, pokiaľ ja viem, žiadny iný minister alebo ministerka spravodlivosti nepoužil, tak k takémuto niečomu došlo zo strany ministra Suska. Ja som teda to odôvodnenie nepočula. A okrem toho, teda aby toto boli skôr také zmeny, čo sa týka novely trestných kódexov, ktoré pomohli už aj ľuďom, ktorí či už boli v trestných stíhaniach v nejakom štádiu, ale vlastne bolo treba zrušiť aj Úrad špeciálnej prokuratúry, aby, aby sa pomohlo aj do budúcna tým, že sa vôbec tieto prípady vyšetrovať nebudú, takže to, to bolo vlastne to čo mal ako úplne primárnu agendu minister spravodlivosti hneď v prvých dňoch a týždňoch, odkedy nastúpil do svojej funkcie.
A mňa by teda zaujímalo možno odpoveď na otázku, že ako toto celé pomohlo ľuďom na Slovensku, ako to vyriešilo ich problémy, lebo ako som aj teraz spomínala, skôr túto situáciu pre bežných ľudí zhoršilo a pomohlo sa akurát tak ľuďom blízkym SMER-u.
Ďalšou témou, o ktorej sme tu tiež už aj hovorili, je celá kauza s dotačnou schémou ministerstva spravodlivosti, ktorá bola teda zneužitá ako dôvod aj pre odvolávanie nášho predsedu z postu podpredsedu parlamentu a mňa teda dnes naozaj mimoriadne aj sklamalo a prekvapilo, akým spôsobom tu vystupoval v tejto veci pán minister, pretože opätovne zavádzal a používal tie isté klamstvá ako už pred tým, a napriek tomu, že teda už aj Rada vlády pre ľudské práva ho vyzvala k tomu, aby, aby sa prakticky ospravedlnil a aby zverejnil tú správu.
A ja sa tak pýtam, že prečo je problém zverejniť tú správu z toho auditu, keď teda si stojí pán minister za tými slovami, ktoré používa a ktorými odôvodňuje, teda že tam došlo k nejakým machináciám a tak ďalej. Tá správa to, samozrejme, nepotvrdzuje, nepotvrdzuje, celé to bolo prekrútené a použité len na politický boj voči opozičnému politikovi, čo je absolútne nedôstojné a nehodné role ministra spravodlivosti. To už samo osebe je úplne, úplne smutný príbeh.
Myslím si, že v tejto chvíli by už mala byť vyhodnotená tá nová dotačná schéma ministerstva spravodlivosti, ktorá bola vyhlásená už po zmenených podmienkach, kedy teda boli vylúčené z hodnotiaceho procesu zástupcovia mimovládneho sektora, je teda limitované to ich zastúpenie, a som zvedavá teda na výsledky tejto výzvy a aj hlavne na to, ako transparentne bude o nej ministerstvo spravodlivosti informovať, o samotnom hodnotení jednotlivých projektov a o tom, prečo a akým spôsobom sa pristúpilo k tomu, že niektoré žiadosti boli schválené a iné schválené neboli, pretože o tom veľa sa hovorilo aj zo strany ministra spravodlivosti.
Potom sme tu mali návrh ministra spravodlivosti na odškodnenie Krivočenkovej rodiny. A to je tiež mimoriadne smutná ukážka toho, na kom záleží vlastne tejto vláde. Čiže bolo potrebné promptne odškodniť rodinu Krivočenka, ktorý bol obvinený v jednej z najväčších káuz z éry SMER-u a SNS. A čo iné rodiny, ktorým zomreli ľudia tu blízki v pandémii aj, aj v tom väzení alebo vo väzbe? Nič, pretože naozaj pomoc prichádza len pre ľudí blízkych SMER-u. Len vaši ľudia vás zaujímajú a to, to sa ukazuje vlastne na všetkých frontoch. Alebo, alebo aj HLAS-u, áno.
Alebo čo tak odškodnenie sterilizovaných rómskych žien? O tom sme tu tiež už s ministrom spravodlivosti opakovane diskutovali, v júli bol na návšteve aj komisár Rady Európy pre ľudské práva, ktorý opätovne, už asi milióntykrát vyzval Slovensko, aby konečne došlo k odškodneniu sterilizovaných rómskych žien. Minister spravodlivosti sľuboval vytvorenie nejakej pracovnej skupiny, ktorá by sa mala tomu venovať. Ja som asi pred mesiacom žiadala o, ako predsedníčka ľudskoprávneho výboru o zaradenie do tejto pracovnej skupiny, ale zatiaľ teda som žiadnu odpoveď nedostala a ani neviem, či táto pracovná skupina existuje, a teda by ma tiež celkom zaujímalo, možno pán minister vysvetlí, že v akom je to aktuálne štádiu a že či teda sa budeme konečne venovať aj problémom ľudí na Slovensku, a nielen problémom ľudí blízkych SMER-u.
No a ja by som to na záver asi tak pomaličky zhrnula tým, že pre mňa je v podstate to aj také smutné pozorovať, je to pre mňa sklamanie, že pán minister spravodlivosti ako právnik sa podujal na túto cestu. Aj naozaj, že dnes som bola veľmi prekvapená pri tom vystúpení v tomto pléne, že naozaj stával takým, stal takým vykonávateľom toho, čo Robert Fico potrebuje zabezpečiť, a ja si ho vlastne z minulosti pamätám, asi ako málo som vnímala pána ministra, ale určite si ho pamätám ako niekoho, kto vystupoval proti skráteným legislatívnym konaniam, a teda je mimoriadne paradoxné, že práve takýmto závažným skráteným legislatívnym konaním začal svoje pôsobenie vo funkcii ministra spravodlivosti. A je to práve... Aj vlastne aj ten Ústavný súd konštatoval, že to skrátené legislatívne konanie bolo v rozpore so zákonom realizované, a teda je to práve minister spravodlivosti, pod ktorého spadá tiež aj ako keby samotný dohľad nad zákonnosťou legislatívneho procesu, a teda mal by byť prvým, ktorý dôsledne dodržiava zákon, ktorý nám stanovuje pravidlá pre to, ako legislatívny proces v tomto pléne a celkovo na Slovensku má prebiehať. A teda robí pravý opak a ukázal to hneď tými, tou novelou trestných kódexov, čo ma mimoriadne mrzí, a vlastne ako tu už aj kolegyňa Števulová poukázala, tak ja tiež neviem identifikovať nič, čo by minister spravodlivosti spravil pre zlepšenie situácie ľudí na Slovensku. Môžme tu hovoriť naozaj o ženách a deťoch zažívajúcich násilie, ale aj už o spomínaných sterilizovaných ženách alebo o menšinách, ktorých práva sú na Slovensku dlhodobo porušované, ale nič, nič, nič, tomuto sa nemá, ja neviem, nemá čas venovať alebo sa tomu nechce venovať, alebo neviem, a venuje sa len tomu, aby tu v podstate krivil spravodlivosť všetkými prostriedkami, ktoré vie využiť, či už je to legislatívny proces prostredníctvom novely trestných kódexov, alebo právomoc, ktorú využil pri prepustení Kováčika na slobodu. Čiže toto mi príde naozaj nehodné ministra spravodlivosti, a preto som presvedčená o tom, že by túto funkciu zastávať nemal.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem, pani kolegyňa, súhlasím a ďakujem za to, za to, za to doplnenie, lebo áno, toto nie je restoratívna justícia, nemáme tu žiadny systém. Na to je potreba naozaj zaviesť procesy, zobrať a vyškoliť množstvo ľudí, ktorí sa budú starať o tých, o tých odsúdených alebo tých, čo vyšli z väzenia, spôsobom tak, aby sa začlenili do spoločnosti, aby sa, aby sa polepšili, aby nahradili tú škodu, pokiaľ to nebude zase na ujmu preživších alebo obetí, lebo aj také prípady sa stávajú, že to ide až niekam, kam, kam by to nemalo ísť. A práve preto je strašne dôležité dôkladne vybrať tých ľudí, dôkladne ich vyškoliť, aby vedeli, čo majú robiť, a to, to trvá.
A preto sme vám aj my hovorili, keď ste prijímali túto novelu, že nemôžte najskôr schváliť zákon, urobiť z ľudí... páchateľov beztrestnými alebo pustiť množstvo väzňov na slobodu bez toho, aby ste mali pripravený ten systém. Ten systém mal byť pripravený vopred a ten musí mať robustnú, odbornú a personálnu a procesnú zložku. A keď to nemá, tak to tu nemáme a potom vám to padá na hlavu. A bude vám to padať na hlavu.
A mňa to strašne mrzí, že, že sme v tejto situácii, lebo toto nie je ani politická vec, toto je naozaj odborná vec, na ktorej sa podľa mňa zhodneme hocikedy mimo tejto sály.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Po roku vo funkcii pána ministra Suska, a teda jeho pôsobenie sa dá zhrnúť do jednej vety – menej spravodlivosti, menej strachu pre páchateľov trestnej činnosti a kriminálnikov, zato viac strachu pre bežných, poctivých občanov a žiadna snaha o zlepšenie.
Zaznelo tu viacero vecí, ktoré budem chcieť doplniť vo svojom, vo svojom príspevku, samozrejme, novela Trestného zákona ide na vrub ministra spravodlivosti, ktorý ju tu obhajoval, ktorý ju tu prikrýval a ktorú ďalej prikrýva aj tým, že zrušil napríklad analytické centrum na ministerstve spravodlivosti, ktoré nám mohlo povedať a zanalyzovať, aký má dopad táto, táto novela, ktorá bola schválená v skrátenom legislatívnom konaní bez poriadnej, bez poriadnej prípravy, čo je zrejmé, a teda my sme vyzvali ľudí, starostov, podnikateľov, aby nám posielali svoje, svoje skúsenosti s tým, ako zmenila novela Trestného zákona ich život.
Všetci, čo sa nám ozvali, tak hovoria o tom, že sa oveľa viac boja, pretože majú oveľa viac skúseností s tým, že páchatelia sú odvážnejší, že vedia o tom, že im nič nehrozí, napríklad keď ukradnú niečo do 700, do 700 eur, ale sú aj ešte horšie prípady, kedy naozaj nielen drobné krádeže, aj keď teda trebárs o mobile alebo bicykli, alebo peňaženke v hodnote 700 eur, alebo do hodnoty 700 eur sa nedá hovoriť o drobnej krádeži, ale sú tu aj, sú tu aj veci, ktoré, ktoré sú oveľa vážnejšie a ktoré možno doteraz nezaznievali, a ja chcem, aby tu, aby tu zazneli a aby zaznievali, a budú, budú zaznievať, pretože, pretože to je najväčší dôvod toho, prečo minister Susko by nemal byť ďalej ministrom spravodlivosti.
Novela síce nie je protiústavná, tak ako tu bolo povedané, ale je proti záujmom poctivých ľudí. Počuli sme, že kriminalita sa znížila o 15 %. No, samozrejme, pokiaľ urobíte časť páchateľov, časť kriminálnikov beztrestnými, tak sa vám zníži skokovo kriminalita. Ak niekto je schopný argumentovať takýmto spôsobom, dáva si gól do vlastnej brány a zároveň potvrdzuje, že naozaj nie sú argumenty a neexistuje obhajoba pána Suska, ktorý, ktorý vo svojej funkcii jednoducho nedá, nemá žiadny, žiadny úspech, a musím povedať, že bol od začiatku najatý na špinavú prácu, ktorú do bodky plní, bohužiaľ.
Výsledkom jeho práce a práce celej koalície je napríklad nasledujúci príbeh, ktorý vám prečítam, a budem teda citovať bez toho, aby som čokoľvek upravoval, je to správa od, od advokáta, začiatok citácie:
„V piatok som zastupoval jednu mladú ženu ako poškodenú v Trnave na súde. Stala sa obeťou vydierania. Jej expriateľ ju spolu s kamarátom vylákali na obhliadku domu, keďže bola maklérka. Potom vnikli v kuklách do domu, zapchali jej ústa, odvliekli do inej časti domu, dali jej na krk nôž, vyzliekli do spodného prádla, okradli a odstrihli jej vlasy. Pod hrozbou znásilnenia ju donútili podpísať tri listiny. A to všetko kvôli tomu, že od nej chceli dostať peniaze, ktoré jej ten hlavný páchateľ daroval počas toho, ako spolu chodili. Keďže jej nevedel odpustiť, že ho opustila, že už nie sú spolu, nútil ju podpísať tieto listiny, ktoré mali dokazovať, že išlo o pôžičku.
Páchatelia sa na súde priznali, že nešlo o žiadnu pôžičku, a že teda to boli darované peniaze a že urobili všetko to, čo, to, čo som povedal vyššie. Pri sadzbe 4 až 10 rokov im súd udelil trest tri roky podmienky, resp. dva roky podmienky. Bol im tiež uložený zákaz priblížiť sa k poškodenej. Poškodená má objektívne diagnostikovanú posttraumatickú stresovú poruchu. Zákaz priblíženia sa monitoruje tak, že aj poškodená má GPS modul. Teda tri roky jej bude modul pripomínať, že si má dávať pozor, upozorňovať ju a držať v neustálom napätí. Je to pre ňu viac trest ako pomoc.
Pred sudcom sme argumentovali, aby udelil nepodmienečný trest alebo aspoň trest domáceho väzenia. Ale sudca sa schoval za novelu Trestného zákona, bál sa, že by mu kraj tento rozsudok zrušil, ak by bol nepodmienečný trest a ak by páchateľov poslal do väzenia. Táto novela totiž zvýraznila formalizmus pri ukladaní trestu.
Zaviedlo sa, že ak sa páchateľ prizná, súd mu automaticky, automaticky trest zníži rovno o jednu tretinu. To by nebol až taký problém, ale podmienečné odloženie trestu je výsmech pre obeť. Hneď po súde sa obžalovaný začal, resp. odsúdený sa začal vyhrážať, že on má dôkazy a bude sa súdiť. Sudca ale upozornil, že v prípade, ak páchateľ je prvotrestaný a urobil vyhlásenie, že on ho do výkonu trestu aj vzhľadom na novelu poslať nemôže. Len pre kontext, sadzba 4 až 10 rokov je najprísnejšou trestnou sadzbou aj pri majetkových trestných činoch. Ak by sme aplikovali sudcov názor, tak nikdy už nepôjde nikto sedieť, ak niečo vyvedie prvýkrát.
Politici sa pri prijímaní novely oháňali tým, že chcú zaviesť restoratívnu justíciu a že sudca bude mať možnosť myslieť viac na obeť. Keďže to boli len reči a v novele sa na poškodených nemyslelo, stal sa pravý opak. Poškodená nemá právo sa odvolať, nemá právo si uplatniť nárok na odškodné, ak to nevyužila na polícii a tak ďalej. Zvýraznil sa teda problém, ktorý je tu dlhodobo, a teda že na obeť sa vôbec nemyslí.“
Počuli sme tu stovkykrát možno, možno minimálne desiatkykrát o tom, ako bude fungovať restoratívna justícia. Restoratívna justícia nefunguje. Restoratívna justícia sa nekoná. Na to sa pán minister vykašľal v momente, ako bolo, ako bol schválený Trestný zákon, ako nadobudol účinnosť. Nemáme žiadny konkrétny návrh, nemáme žiadne diskusie, nepočuli sme ani slovo o tom, ako by chcel zaviesť systém restoratívnej justície, pritom tu máme prípady ako tento, ktorý som čítal, kedy, kedy zločinci, zločinci, ktorí, ktorí mučia ženu a ju vydierajú a priznajú sa, tak dostanú dva alebo tri roky podmienky a môžu ďalej páchať trestnú činnosť a byť nebezpeční pre túto obeť, ktorá, ktorá nielenže má posttraumatickú stresovú poruchu, ale jej trauma ďalej bude pokračovať.
A je to vďaka tomu, aká novela Trestného zákona bola, bola schválená. Je to iba vďaka tomu a plnú politickú zodpovednosť za toto nesie minister Susko, pretože tí ľudia, okrem toho, že sú vonku, tak s nimi nikto nepracuje. Nikto s nimi nepracuje. On ešte podal žalobu o vrátenie tej... o pôžičky. (Povedané so smiechom.) To je niečo neuveriteľné!
Jednoducho ak sa vám niečo stane, tak my môžme za súčasného právneho stavu dôjsť do bodu, že naozaj ak niekto niečo spácha prvýkrát, možno okrem vraždy, tak jednoducho nepôjde nikdy sedieť, nikto nepôjde sedieť. Nebudete ochránení pred zločincami. Vlastne už nie ste, nie sme. A to je výsledok práce pána ministra a celej koalície.
A ja by som naozaj veľmi rád videl a naozaj som si dal záležať, aj na webovej stránke, aj na Facebooku, aj iných sociálnych sieťach som sa snažil nájsť niečo, či sa aspoň chystá nejaká restoratívna justícia, že sa s tými, s tými zločincami, ktorí teda už vyjdú z väzenia, že s nimi nejakým spôsobom pracuje, že sú donútení nahradiť škodu, ale to sa proste nedeje.
A je to obrovské zlyhanie, pán minister, obrovské zlyhanie! Neurobili ste v tom nič. Ten systém už mal fungovať pred tým, ako nadobudol účinnosť Trestný zákon nový. Nieže to bude možno niekedy. Tipujem, že nikdy pri tomto prístupe.
Ja som čakal, že možno aspoň po tých troch mesiacoch prídete do parlamentu na jeseň s nejakými opatreniami na ochranu obetí trestných činov preživších. Nemáme tu nič. Ani čiastkové veci, nehovoriac o systéme, ani len čiastkové veci, ktoré by pomohli obetiam trestných činov.
Pokiaľ ide o pána Kováčika, ako som povedal vo faktickej, nechali ste sa zneužiť. Nechali ste sa zneužiť na špinavú prácu, na to, aby ste dostali z basy odsúdeného korupčníka, o ktorom nerozhodol senát 5T, ktorý tu tak často spomínajú vaši kolegovia. Nie, to nebol ten senát, bol to iný senát, boli to iní sudcovia. Tých sudcov bolo sedem alebo osem, ktorí rozhodovali v jeho prípade.
Bolo tam množstvo svedkov, nie jeden kajúcnik. Boli to jeho podriadení, ktorí hovorili o tom, ako ich inštruoval, čo majú robiť pri, v rámci, v rámci prepustenia toho, toho mafiána Kudličku, tak aby sa dostal von, čo bol jeho cieľ, čo bol jeho, čo bola jeho úloha.
Preukázalo sa, že klamal generálnemu prokurátorovi Čižnárovi, keď mu písal o prepustení Kudličku. Bolo tam množstvo dôkazov. A vy ste nevysvetlili ani jedným konkrétnym slovom, konkrétnym dôkazom alebo argumentom, prečo ste presvedčení, že tento proces nebol, nebol férový.
Samozrejme, nikto nespochybňuje vaše právo pridať sa k dovolaniu alebo podať dovolanie. To je presne ten spôsob. Pokiaľ ide o vašu kompetenciu pustiť niekoho z väzenia, musí ísť o naozaj zjavné, zjavnú chybu, o ktorej nikto nepochybuje. Nechali ste sa zneužiť a zneužili ste svoju funkciu na to, aby ste pustili právoplatne odsúdeného korupčníka na slobodu na základe politického, kamarátskeho, neviem akého zadania. Nebolo to na základe práva.
Jednoducho za takýchto okolností a vzhľadom na to, čo ste urobili a čo ste neurobili, nemôžete byť ďalej ministrom spravodlivosti, nemôžete.
Pokiaľ ide o to, čo ste neurobili, takisto som nikde nenašiel žiadnu zmienku o tom, akým spôsobom by ste chceli opraviť súdy, ktoré sú funkčné iba, iba vďaka tomu, že tí ľudia, ktorí tam pracujú, častokrát idú, idú nad svoje možnosti, a je to, je to založené na ich statočnosti, obzvlášť, obzvlášť pri, pri úradníkoch, úradníčkach, ktoré, ktoré majú nielen platové podmienky, ale to je prostredie a systém, v ktorom fungujú, v ktorom pracujú.
Máme tu obrovské prieťahy na súdoch. Nefungujú. Dlhodobo. Pýtate sa, čím to je? (Rečník sa obrátil k predsedníctvu.) Kľudne to povedzte alebo povedzte aj riešenie. Ste jeden rok minister spravodlivosti a vy nemámte, neponúkate žiadne riešenie, ako urobiť súdy bez prieťahov, aby sa rozhodovalo spravodlivo, aby tam bolo menej chýb, aby boli sudcovia hodnotení férovo, ale aj prísne, pretože naozaj sú tam aj sudcovia, ktorí tam nemajú čo robiť, to dobre vieme, a ten systém sa neočisťuje zvnútra, pretože nefunguje hodnotenie. To všetko ste sľúbili v programovom vyhlásení vlády a nepriniesli ste z toho nič.
Nie je z vás cítiť absolútne žiadna snaha, aby ste, aby ste spravodlivosť posunuli vpred. Zamerali ste sa na špinavú prácu, ktorú vám dali robiť, a mňa to mrzí, mne je vás ľúto, že ste v tejto funkcii a musíte robiť tie veci, a zároveň, zároveň nemusíte. Je to vaše rozhodnutie. Vy sám si môžte zhodnotiť, akým ste prínosom nie pre svojich kamarátov, nie pre svojich straníckych kolegov, ale pre Slovensko, pre ľudí žijúcich na Slovensku a pre spravodlivosť. Podľa mňa žiadny.
Pre ľudí žijúcich na Slovensku a pre spravodlivosť máte negatívny prínos, preto by ste mali, mali odstúpiť, a ak neodstúpite, budeme hlasovať za vaše odvolanie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci, a ďakujem teda aj kolegom za pripomienky. Ja vlastne, teraz je to tak rok, čo sedím v tomto parlamente ako opozičná poslankyňa a ja vlastne teraz začínam zisťovať, že v čom je to skutočné utrpenie byť v opozícii, lebo vlastne strašne frustrujúce stále hovoriť, že ja som vám to vravela. A nečakala som, že tie moje predpovede, lebo ja som zjavne asi dobrý prognostik na rozdiel od pána Michelka, že sa budú tak rýchlo a tak presne vypĺňať a úprimne vám hovorím, kolegovia, že toto je na mojej práci najfrustrujúcejšie. Nie to, že nepresadím nejaké svoje predstavy o tom ako má Slovensko vyzerať, ale to, že vlastne vám hovorím jednoduché dôsledky toho, čo prijmete a ono sa to potom stane a vy ako keby myknete plecami. To ma naozaj frustruje a s tým sa budem musieť ešte nejakým spôsobom vysporadúvať, ak sa to vôbec dá, lebo to, čo ja tu počúvam, je, že vy všetci viete, že ten proces je zlý a ešte stále sa dá s ním niečo robiť, nehovorím, že veľa, ale dá, dá sa urobiť protiváha k pánovi Machalovi, ktorého zjavne nevie zastaviť nikto, ani pán premiér. Ale vy hovoríte, choďme týmto zlým procesom, urobme to takto a potom niekedy v budúcnosti to možno zmeníme. Len viete, kedy bude tá budúcnosť? Za šesť rokov, lebo vy ste tam tých ľudí navrhli navoliť na šesť rokov. To znamená, že potom o šesť rokov budeme tu s pánom Jarjabkom zase tak vzdychať, že joj, kde sú tie korene toho, že to teraz je zlé.
Tak tu sú tie korene, takže ešte teraz urobme, čo sa urobiť dá. Ďakujem.