Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Procedurálny návrh je vykonať hlasovanie o odvolaní pána predsedu Huliaka, tlač 496, o sedemnástej hodine dnes v tom bloku všetkých volieb a tajných hlasovaní, ktoré budeme robiť, lebo nedáva mi to úprimne úplne zmysel, že jedinú tajnú voľbu budeme robiť teraz o jedenástej a potom poobede máme veľkú session volieb, ktoré máme neskôr. Tak aj v mene nejakej efektivity chodu, priebehu schôdze mi to dáva zmysel, však teraz si urobme tie verejné hlasovania a večer majme všetky tie tajné voľby. Normálne, až mi to rozum neberie, že prečo to robíme takto. (Ruch v sále.)

Ďakujem. Kolega Krajčí to spomínal, že tu už, tu už naozaj ide o iné dôvody a že aj tých desiatok miliónov eur, ktoré by sme mali pridať a vyhovieť tým lekárom tak to už ide o nejaký symbol. A ja som si spomenul, ja som to aj spomínal v mojej rozprave, keď sme sa robil prieskum, keď my sme ešte robili s českou lekárskou komorou so sekciou mladých lekárov pred pár rokmi, tak ony hovorili, že plat bol teraz to čítam na siedmom mieste. Tie prvé dôvody boli zlé vybavenie slovenských nemocníc, nespokojnosť so zdravotníckou politikov, lepšie možnosti profesijného napredovania v zahraničí, korupcia, nekompetentní ľudia v riadiacich pozíciách, lepšie zamestnanecké podmienky v zahraničí. A ja napríklad viete ja to, to ukazuje, že potom tie platy naozaj, že sú niekde na tých nižších priečkach ale to, keď sa pozrieme napríklad na Bratislavskú nemocnicu čo sa tu deje, aký symbol to dáva tým lekárom. To je práve priestor, veľká, nová, univerzitná, národná nemocnica, kde by sa mal robiť špičkový výskum, kde by sa mali robiť špičkové výkony, kde by tí lekári sa mali hnať a robiť na najlepších prístrojoch najlepšie procedúry, učiť sa robiť vedu, vzdelávať sa, simulačné centrá, bohvie čo ešte iné. No a teraz vlastne pozrite sa čo sa napríklad deje s tou veľkou nemocnicou, kde by to mali robiť. Tak od začiatku z programového vyhlásenia vlády sme počuli, že to bude krátkodobá priorita, že o tom rozhodne. Trištvrte roka sme čakali na to kým sa o tejto nemocnici rozhodlo. Povedala pani ministerka Dolinková, že to pôjde teda do Ružinova. Netrvalo to ani tri, štyri mesiace a tri, štyri mesiace už počúvame od bývalých ministrov zdravotníctva Druckera a Rašiho, ale dokonca aj od vášho straníckeho šéfa, že tak to asi nebude teda tá najlepšia alternatíva, že v tom Ružinove by sme to asi nemali robiť. Vy idete ďalej analyzovať. No a tu sa, tu ja by som to dal do toho kontextu, čo to teda tým lekárom dáva za signál, že, že ony napríklad nemajú sa, kde vzdelávať. Nemajú tu špičkovú, novú, veľkú nemocnicu univerzitnú ako to majú v zahraničí. A ja teda by som možno aj v tomto prípade chcel poprosiť, že tak ukážme im aj, že čo bude s tou novou Bratislavskou nemocnicou. Urýchlene ako ju urýchlene budú mať.

Ďakujem veľmi pekne za všetky reakcie. Ja chcem povedať, že kolegovia, kolegyne z koalície, ja sa vám naozaj čudujem, lebo vy viete, že to je zlé. Ja som pána poslanca Lučanského na to upozorňovala ešte predtým, než vôbec začala rozprava. Mal priestor to napraviť ešte predtým. Normálne potichu niekde v zákulisí sa to mohlo vyriešiť, ale nie, vy to normálne nasilu ďalej tlačíte, a pritom viete, že je to zlé. Mali ste tu aj príležitosť vrátiť ten návrh na dopracovanie, stačilo ho podporiť a mohlo sa to vyriešiť aj takýmto spôsobom, ale nie. Proste ja tomu naozaj nerozumiem, že prečo. Viete, že idete prijať zákon, ktorý je zlý, jednoducho je chybný. A vlastne tým vyvolávate situáciu, že ľudia budú úspešní na súdoch, pretože to je už zjavné v tejto chvíli. Takýto zákon jednoducho nemôže prejsť cez súdne konania, že v prospech štátu. Prečo to robíte, ja tomu fakt nerozumiem. Veď to nie je hanba priznať si, že niekde je chyba a opraviť ju. To naozaj nie je hanba. Veď normálne proste si to každý vie vyhodnotiť sám, povedať, že sory, áno, toto bolo treba ešte opraviť a mohli sme sa vrátiť k tomu. Nehovoriac o tom samozrejme, že vecne je ten zákon absolútne škodlivý a obmedzuje prístup k informáciám, to je druhá vec a už tu odznelo aj to, že, že už dnes vieme, že povinné osoby obmedzujú prístup k informáciám, využívajú všetky nástroje, ktoré v aktuálnom znení infozákona majú. Áno, to je téma sama o sebe. Ale ja naozaj nerozumiem, prečo tak nasilu musíte tento zákon tlačiť ďalej, keď viete, že je zlý. Normálne viete, že je tam chyba. Tak si to priznajte a vráťme sa späť k jeho prerokovávaniu.
Ďakujem.

Kolegovia, kolegyne, podľa môjho názoru, tento, táto novela zákona je právny paškvil a všetci ľudia s právnickým vzdelaním, ktorí sedia v tomto pléne, by mali hlasovať proti tejto novele. Kolegyňa Plaváková aj kolega Dostál upozornili na vážne aj hmotnoprávne, aj procesné pochybenia, a preto je jasné, že táto novela nie je ani v súlade s ústavným poriadkom Slovenskej republiky, mimovládne organizácie sa proti nim vyhranili a jej jediným dôsledkom bude obmedzenie práva na slobodný prístup k informáciám, ktoré ako bolo správne podotknuté kolegyňou Remišovou, už zažívame v súčasnosti, keď odpovede na naše infožiadosti sú viac ako pochybné a reportujú to aj iní ľudia, takže vás prosím, naozaj minimálne vy, čo máte právnické vzdelanie v tejto snemovni, zamyslite sa nad podporou tejto novely.

Ešte raz ďakujem pekne. Ako som už povedala, toto uznesenie sme navrhovali ako okamžitú reakciu na ten barbarský útok, ktorý sa udial 8. júla, pretože ako si dozaista pamätáte, tak sme sa tu stretli na mimoriadnej schôdzi, keď ste opravovali novelu novelizovanej novely. A keby sme vtedy zaradili tento bod do programu, tak si myslím že by to bola veľmi adekvátna a žiadaná reakcia tejto Národnej rady k tomu čo sa udialo. Žiaľ ak si spomínate, tak vtedy keď sme žiadali o zaradenie tohto bodu, tak sme sa tu stretli s takým bučaním, výsmechom a dokonca tu padla na mňa otázka, že či som tam bola a či viem, ako sa to stalo. No, ja som napriek tomu rada, že napríklad vtedajšia ministerka zdravotníctva pani Dolinková, reagovala na tento útok, hoci teda tam nebola a ponúkla ukrajinskej nemocnici našu pomoc. Čiže ja si myslím, že tie reakcie vtedy boli skutočne neadekvátne a verím, že odvtedy ste možno aj mali možnosť vidieť nejaké dôkazy o tom, ak ste teda pochybovali. Že čo sa tam skutočne stalo a že dnes, keď budeme hlasovať o tomto uznesení, tak preukážete teda nielen dávku empatie, ale aj ľudskosti. Ruské útoky 8. júla spôsobili značné škody na životne dôležitej infraštruktúre vrátane teda detskej nemocnice Ohmatdyt v Kyjeve, ktorá je najväčšou detskou nemocnicou v krajine. Ruský útok poškodil nie len niekoľko oddelení tejto detskej nemocnice, ale hlavne jednotku intenzívnej starostlivosti a tiež onkologické a chirurgické oddelenia a dokonca úplne zničil toxikologické a traumatologické oddelenie. A ja som teda veľmi rada, že keď som sa tento týždeň pripravovala do tejto rozpravy, tak pri aktualizácii informácií som zistila aj, že dnes ukrajinci rekonštruujú túto nemocnicu a darí sa im teda opäť pokračovať v tej zdravotnej starostlivosti, ktorú deti skutočne potrebujú. 8. júla stovky detí, vrátane tých, ktoré sa podrobujú dializačnej liečbe, boli evakuované hneď po spustení sirén. Podľa dostupných informácií však necelú hodinu po tomto spustení sirén, pri prvom zásahu bombami boli pacienti a personál stále v nemocnici, pretože niektoré z tých detí dokonca podstupovali práve v tom momente operáciu srdca. Jedno z evakuovaných detí zomrelo v inej nemocnici, do ktorej ho previezli. Celkovo podľa dnes dostupných informácií, prišlo o život niečo cez 40 ľudí a ďalšie stovky boli zranené. Medzi nimi desiatky detí. Národná rada tento bod teda júli odmietla zaradiť a tak ho tu máme dnes, takmer 4 mesiace po tomto hroznom čine a možno niektorí z vás si pomyslia že to je dosť neskoro, ale ja nemyslím, že na takéto vyjadrenie politickej vôle a vôbec toho čo si myslíme o takomto hroznom čine, môže byť niekedy neskoro. A ja si teda spomínam na tie pochybnosti, ktoré asi niektorí z vás mali a síce že či vlastne tie bomby, ktoré padali na detskú nemocnicu pripomínam, boli skutočne ruské. No ja dúfam, že dnes ich už nemáte. A ak by predsa, tak ja mám teda niektoré informácie pre vás. Samozrejme že Rusko sa snažilo tento útok zvaliť na Ukrajinu, ako to už býva zvykom a vyjadrovalo sa tak, že ono predsa neútočí na civilné ciele. No to sme za tie dva roky už videli, že ako Rusko neútočí na civilné ciele. Ale OSN spoločne s expertmi na zbrane analyzovali použité zbrane a nemocnicu zasiahla ruská riadená strela KH 101 a nie ukrajinské sily americkými zbraňami, tak ako to uvádzali, ako zavádzali Rusi. Daniel Bel, vedúca misie OSN na monitorovanie ľudských práv na Ukrajine sa vyjadrila, že analýza videozáznamov a hodnotenie uskutočnené na mieste incidentu s vysokou pravdepodobnosťou potvrdzuje, že detská nemocnica utrpela priamy zásah a nie škody spôsobené zneškodňujúcimi zbraňami alebo systémom. Preklad: nejednalo sa o žiadnu strelu, ktorú by interceptovali ukrajinské sily, ale skutočne na dobrovoľne vypálenú ruskú strelu, ktorá mala za cieľ zničiť nemocnicu. Podobne aj medzinárodne uznávaná Open Source skupina pre výskum a investigatívnu žurnalistiku (Nezrozumiteľne vyslovené.) zverejnila výsledky svojho vyšetrovania, tohto útoku a pomocou videí rakety zasahujúcej nemocnicu 3D modelu rakety a fotografií trosiek, dokázala zistiť, že to bola skutočne už spomínaná ruská raketa KH101, ktorá zasiahla detskú nemocnicu. Takže ak ste mali na tej júlovej schôdzi akékoľvek pochybnosti o tom, kto na detskú nemocnicu vystrelil, tak dnes ich už dúfam nemáte. Podľa ukrajinského generálneho prokurátora je za tento útok zodpovedný veliteľ ruského letectva Sergej Kobylash, ktorý teda okrem ďalších útokov najmä na energetické ciele riadil aj niekoľko útokov na civilné ciele. A mal teda nariadiť osobne, aj tento nechutný útok na nemocnicu. Od vypuknutia ruskej invázie vo februári 2022, bolo na Ukrajine zaznamenaných najmenej 1878 útokov na zdravotnícke zariadenia, personál, dopravu, zásoby a pacientov. Ďalšie útoky samozrejme zasiahli aj obytné zóny, vzdelávacie zariadenia, kancelárske budovy a verejnú dopravu a prerušili dodávky elektriny, plynu a vody miliónov domácností. Kapacita výroby energie v celej krajine je výrazne znížená. V dôsledku toho viac ako 14,6 milióna ľudí približne 40 % ukrajinského obyvateľstva, potrebuje humanitárnu pomoc. Dozaista viete, že útoky nasmerované na zdravotnícke zariadenia sú v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom a jedná sa dokonca o vojnové zločiny. A aj ten, ktorý zasiahol detskú nemocnicu v Kyjeve, by tak mal byť vyšetrovaný, ako vojnový zločin. Keď sme sa stretli pred časom na výbore pre ľudské práva, aby sme teda diskutovali o návrhu tohto uznesenia, tak ste hovorili, že by ste to vlastne aj podporili, ale že prečo sa zameriavame iba na Ukrajinu, veď takéto veci sa žiaľ vo vojnách dejú a dejú sa aj inde. No, napríklad včera, najmenej 12 ľudí zahynulo pri útokoch v Gaze. Keď Izrael bombardoval poslednú, aspoň čiastočne fungujúcu nemocnicu Kamal Advan na severe Gazy. Očkovanie proti detskej obrne, ktorá sa v dôsledku skutočne katastrofálnych humanitárnych podmienok začala šíriť v Pásme Gazy, bolo niekoľkokrát prerušené kvôli útokom Izraela a dokonca pred dvoma dňami sme opäť prijali veľmi znepokojujúcu správu o tom, že bombový útok zasiahol aj jednu z očkovacích centier a boli tam zranené deti, ale teda aj dospelí. A ja s vami teda súhlasím, takéto veci sa skutočne dejú a nemali by sa diať a dejú sa nielen na Ukrajine. Sú to skutočne ohavné a nechutné veci. My sme predložili uznesenie iba k Ukrajine. No áno, pretože bolo skutočne okamžitou reakciou na to, čo sa v tom momente stalo. Ale ja vám môžem z tohto miesta sľúbiť, ako prvá vám zahlasujem za akékoľvek uznesenie, akékoľvek odsúdenie útokov na nemocničné alebo iné zariadenia vôbec na civilné ciele kdekoľvek na svete. Však nech sa páči kolegovia, kolegyne, kľudne sem s takými uzneseniami príďte. Ale to nemôže slúžiť ako výhovorka na to, prečo nezahlasovať za toto konkrétne. Lebo toto sa venuje len Ukrajine. Nie je to dôvod odmietnuť ho. Práve naopak. My ako zvolení zástupcovia a zástupkyne, by sme sa pravidelne mali vyjadrovať k udalostiam, ktoré sa dejú, či už teda u nás na Slovensku, ale aj za našimi hranicami. Za tou našou východnou hranicou, kúsok za Užhorodom. Ale aj ďalej, oveľa ďalej. Prečo to nerobíme? Nuž, vy mi povedzte, alebo teda takto sľúbte mi, že ak ja prídem s uznesením, ktoré bude odcudzovať útok napríklad na Ukrajine, ale aj v Palestíne, alebo v ďalších zónach konfliktu, tak že mi zaň zahlasujete. Lebo to už nebude iba o Ukrajine. Tak ako ste to povedali vtedy na výbore. Ja citujem jedného pána poslanca "bol by som blázon, keby som za také uznesenie nezahlasoval". Tak ja dúfam, že splníte svoje slovo. Vrátim sa ale k Ukrajine. K júnu 2024 monitorovacia misia pre OSN pre ľudské práva odhadla počet zavraždených civilistov od začiatku ruskej invázie na najmenej 9560 a ďalších takmer 22 000 zranených. To je správa z júna, tak predpokladám, že je to už oveľa vyššie číslo. Najmä sa jedná teda o obete výbušných zbraní z rozsiahlymi účinkami. Medzi týmito obeťami je zhruba 2000 detí. Špeciálne koalícii, by som tiež chcela dať na vedomie nasledujúce body z uznesenia. Bod e) Víta vyjadrenie prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho a obraciam sa teda najmä na kolegov a kolegyne z Hlasu, ktorý vo svojom prejave na rokovaní Rady NATO k Ukrajine potvrdil, že Slovensko bude aj naďalej poskytovať finančnú a praktickú pomoc a že budúcnosť Ukrajiny je v NATO. Čo by zabezpečilo mier a hlavne bezpečnosť krajiny a jej obyvateľstva do budúcnosti. Ja dúfam, že vašich hlasovaním potvrdíte to, že súhlasíte s výrokom vášho pána prezidenta. Pokračujem bod f) Zdôrazňuje, že špeciálne zdravotnícke zariadenia musia byť chránené za každých okolností a každá obdobná udalosť sa musí náležite vyšetriť. Bod g) Víta okamžitú reakciu Národného ústavu detských chorôb, ktorý ponúkol pomoc Ukrajine po zničení nemocnice. A tu opäť vám pripomínam, že to bola práve reakcia bývalej pani ministerky na Hlas Dolinkovej, ktorá takúto pomoc Ukrajine poskytla. Tak ja opäť dúfam, že nepôjdete proti slovám a proti činom vašej bývalej pani ministerky. Odsúdenie tohto hanebného útoku Národnou radou je nielen silným symbolickým gestom empatie, solidarity s našim susedom. Ale hlavne aj prejavom ľudskosti. A ja sa teraz obrátim špeciálne na ôsmych poslancov a síce pán poslanec Šuca, Sokol, Mažgút, Kubánek, Hazucha, Ľupták, Ševčík a ten ôsmy bol Blaha, no ten už cestuje a hlasuje ďaleko od nás

Ďakujem pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu výboru k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík, Lucie Plavákovej a Zuzany Števulovej, na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k útoku na detské zdravotnícke zariadenie Ohmatdyt na Ukrajine, tlač 380. Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím číslo 400 z 15. júla 2024 pridelil predmetný návrh na prerokovanie výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky dňa 12. septembra 2024 na svojej 21. schôdzi rokoval, avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny členov a členiek výboru v zmysle paragrafu 52 odsek 4 Rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Prílohou informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte prosím rozpravu.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia. S kolegyňami Luciou Plavákovou a Zuzanou Števulovou navrhujeme uznesenie k útoku na Ukrajinskú nemocnicu, konkrétne teda na nemocnicu v ktorej sa liečili onkologické deti. A síce teda toto uznesenie má byť reakciou na tento barbarský útok ruských leteckých síl, na viaceré miesta na Ukrajine, ale teda hlavne na túto nemocnicu z 8. júla 2024. Pri ktorom prišlo o život niekoľko desiatok civilistov a civilistiek vrátane detí. Možno si pamätáte, my sme toto uznesenie navrhovali už júli, čiže bola to okamžitá reakcia avšak z rôznych dôvodov sa tu stretávame až dnes. Ja sa teraz hlásim do rozpravy ako prvá. Ďakujem

... on môže takéto experimenty aj v priestore Národnej rady, lebo ide o jeho súkromnú kanceláriu čo nie je nič iné ako obyčajný papalášizmus. Prečo by ste chceli mať za predsedu výboru človeka, ktorý tvrdí, že nemôžeme dosiahnuť nedajbože klimatickú neutralitu, lebo tu bude výbušné prostredie. Lebo to je to o čo sa tu snaží celý svet, to je to o čo sa tu snaží Európska únia ale pán poslanec Huliak vie, že to je v skutočnosti obrovské riziko, lebo tu bude výbušné prostredie. Prečo by ste chceli mať za predsedu výboru človeka, ktorý hovoril, že tie medvede už vedia, že nie sú zákonom chránené. Ony to vedia a vedia to viete ako? Vedia to mimozmyslovo. A čo sa stalo zopár týždňov potom? To, to už všetci vieme a to už také na smiech nie je. Ale pán poslanec v rozhovore pre médium toto tvrdil, že teda ony to už mimozmyslov vedia. Takže prečo by ste chceli mať na čele výboru tohto odborníka s tímom ďalších odborníkov, ktorí okrem týchto, tejto mimozmyslovej komunikácie s medveďmi hovorí aj o tom o fenoméne letného spánku medveďov, ktorý nepozoroval nikto na svete len starosta z Očovej. Prosím vás navnímajte si, ja som ono je to nedôstojné toto tu takto vymenovávať a opakovať. Stačí, že sa to udialo jeden krát ale zároveň navnímajte si prosím toto všetko a zodpovedzte si tú otázku či pre vás tá príroda, to životné prostredie, od ktorého každý jeden a každá jedna z nás bytostne závisíme, či pre vás tak málo znamená, že ich necháte v rukách takéhoto človeka ako je Rudolf Huliak. No kategóriu samo o sebe je samozrejme správanie Rudolfa Huliaka k ženám. O tom sa tu veľa porozprávalo a ja teda to potvrdzujem o podčiarkujem najmä ako kolegyňa Lucie Plavákovej, ktorú Rudolf Huliak hrubo a zbabelo urazil a potom nebol schopný sa nijakým spôsobom ospravedlniť. Ja osobne s ním mám pomerne intenzívny pracovný kontakt a môžem potvrdiť, že pre Rudolfa Huliaka ste buď objekt, ktorý má byť pripravený byť predmetom jeho chlípnictva alebo ste nikto. Ani žena ani človek a tak sa k vám bude aj správať. A ak ste pozorovali tie ostatné týždne pozorne, tak vlastne viete, že Rudolf Huliak je človek, ktorý povedal, že vlastne je v poriadku, je okej sa takto hulvátsky správať, keď zároveň donesiete žene odmenu. A to citujem. "Napríklad nejakú malú čokoládku alebo inú pozornosť." Opäť tu zdôrazňujem, prosím, prosím precíťme tú dynamiku, že za hrubú urážku nebol schopný sa ospravedlniť a argumentoval, že on je galantný, pretože on žene donesie nejakú odmenu ako koníkovi kocku cukru a je to v poriadku. Teda neverím, že pri týchto jeho jednak pri tom útoku ale aj pri tých jeho trápnych výhovorkách prečo sa neospravedlní, že ste necítili prenesenú hanbu, že je jedným z vás. Neverím tomu. A neverím tomu aj preto, že ste sa nám chodili ospravedlňovať. Ale ja hovorím, že presne teraz je ten čas prejsť od slov mimo kamier k činom a presne na to vám dnes dávame príležitosť. No a toto všetko čo som povedala je podľa mňa už ďaleko za čiarou. Je úplne zjavné, že pán poslanec Huliak nemá čo robiť na minimálne na poste predsedu výboru, ale pristavme aj špecificky pri jeho výkone na Výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Môžem potvrdiť, že časť jeho nevhodného obťažujúceho správania sa diala aj práve tu, kde vychádzal z tej pozície moci a zjavne si to užíval, že ju má a okrem toho toleroval aj opakované neslušné správanie hostí výboru, napríklad štátneho tajomníka Filipa Kufu, ktorý viac krát na výbore vystupoval vyložene urážlivo a pán poslanec Huliak ako predseda výboru s tým nič nerobil. Opäť to niečo vypovedá o jeho štandardoch a na slušné správanie. No a k samotným procesom. Zopakujme si čo hovorí o výboroch a ich rokovaní samotná Národná rada. Hovorí, že rokovanie výboru sa pokladá za najdôležitejšiu časť zákonodarného procesu. Najdôležitejšiu časť zákonodarného procesu a ich úlohou je podrobne rokovať o návrhoch zákonov, ktoré im Národná rada pridelila. A ja to môžem potvrdiť hoci som tu nová, že presne, presne výbor je ten priestor, kde sa máme do hĺbky a detailne rozprávať o návrhoch zákonov. Presne tam má byť na to vytvorený priestor, presne tam máme na to všetky potrebné nástroje. Lenže pre Rudolfa Huliaka od prvého dňa je to čistá formalita. Ten výbor je čistá formalita, je to preňho technická záležitosť, ktorá musí prebehnúť a má prebehnúť najrýchlejšie ako je to možné a on to na výbore aj povedal. Je to niečo preňho nechcené. Niečo čo ho otravuje. Tak ja hovorím odbremeňme ho. Asi, asi to už sú len také akoby detaily, ale mne na nich záleží. Na výbore opakovane nedodržiava rokovací poriadok pri riadení rozpravy. Či už je to pri udeľovaní slova alebo pri ukončovaní rozpravy, čo robí opakovane, svojvoľne. Jednoducho on si povie, že jemu stačilo. Hodina bola dosť, už sa mu to nechce počúvať a povie, že končíme výbor. Jednoducho Rudolf Huliak sa správa na výbore vyložene autoritatívne. Asi už je len takým dokreslením, že na tomto výbore sa pravidelne nedodržiavajú lehoty na doručovanie materiálov, preto sme aj tento výbor viac krát bojkotovali, pretože takto sa jednoducho nevedie diskusia. My tu nie sme panáčikovia na, na zvyšovanie uznášania schopnosti výborov kam sa poslancom koalície nechce chodiť. My chceme viesť riadnu diskusiu a pokiaľ to nie je umožnené tak tam nebudeme za užitočných idiotov. Materiály výboru sa samozrejme posielajú aj v noci pred rokovaním, takže nie je šanca absolútne sa na ne pripraviť. Asi sa ani nečudujem, pretože koaličným poslancom sa v skutočnosti na tom výbore diskutovať nechce. No, musím povedať, že som pracovala v rôznom prostredí ale nikdy som nezažila taký chaos a nekompetentnosť ako na tomto výbore. Za mňa jednoznačne nespĺňa svoju funkciu a nemožno ho považovať za funkčný. Rudolf Huliak má v gescii, je predsedom dôležitého výboru, je to dôležitá agenda a on ho jednoznačne neriadi vo verejnom záujme a nemá čo robiť na tejto pozícii. Preto aj predkladáme návrh na odvolanie Rudolfa Huliaka z pozície predsedu Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a ja som presvedčená, že toto je tá minimálna hrubá čiara, ktorú potrebujeme dnes nakresliť. Tento parlament a naša spoločnosť potrebuje kvalitnejšie a kompetentnejšie riadenie výboru, od ktorého záleží naše zdravie aj naša budúcnosť. Ľudia si to zaslúžia. A opakujem je to úplné minimum, ktoré môžete aj vy dnes urobiť ak ste ešte na slušné správanie a politickú kultúru nerezignovali. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Dnes tu hovoríme o odvolávaní poslanca Huliaka z pozície predsedu výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a ja chcem opäť zdôrazniť ten fakt, že tak ako to bolo aj včera a dnes je to ešte horšie, že pán poslanec tu nie je. Ja si hovorím, že čo už je to za aroganciu, že nepríde na takéto rokovanie, že si nedá ani tú námahu na to, aby sa prišiel obhájiť, alebo aspoň tu sedel, ako nejaké preukázanie základného rešpektu. A to niečo vypovedá aj o tom, ako veľmi si myslí, že ho automaticky podporíte, pretože on sem dnes arogantne neprišiel, nepreukázal základný rešpekt, neprišiel sa obhájiť, lebo tak veľmi si je istý vašou podporou. No a pri príprave na toto vystúpenie som si zároveň hovorila, že tie týždne ktoré ubehli medzi tým, ako sme podali ten návrh mu ukázali, že najlepšiu obhajobu tomuto návrhu za tie ostatné týždne vlastne robil samotný Rudolf Huliak. Veď uznajte, prečo by koalícia chcela mať za predsedu jedného z výborov človeka, ktorý s dvojicou ďalších poslancov odmietol hlasovať s koalíciou, odmietol sa vôbec zúčastniť rokovania Národnej rady a paralyzoval tým celý parlament a ešte sa tým hrdil, ako sa tu zrazu tancuje ako on píska. Človeka, prečo by ste chceli mať za predsedu parlamentu človeka, kvôli ktorému musel prísť chorý poslanec HLAS-u zo svojej PN. Prečo by ste chceli mať za predsedu výboru človeka, ktorý člena vlády z vlastnej kandidátky, z vlastného rezortu, Tomáša Tarabu, verejne nazval a ja sa ospravedlňujem za ten jazyk, ale povedal to verejne, ktorý ho nazval odrbávačom, klamárom, prospechárom, človekom so špinavým charakterom, junáčikom po bohovi prvým, arogantným chrapúňom, egomaniakom, princom Jasoňom. Tak páni poslanci a poslankyne, ale ako ono to pôsobí smiešne, ale čo najbližšie povie do médií o vás? Pri prvej príležitosti, pri prvom konflikte keď mu stúpite na otlak, čo povie o vás? Rozprával aj o štátnom tajomníkovi Filipovi Kuffovi, že vraj robí kraviny a preto mu zverili len národné parky, aby si tam robil s drevom čo chce. To už nie je len o urážaní, ale to už ukazuje, otvára dvere do kuchyne, ako sa tu vládne, že niekomu, kto je nedostatočne schopný zveríme naše národné parky, aby si tam s drevom robil čo chce. Toto je človek, ktorý práve ministrovi životného prostredia, ministerstvu, štátnym tajomníkom má byť najbližším partnerom, pretože predsedá ich rezortnému výboru. Takže prečo by ste za predsedu výboru chceli mať človeka, ktorý pri prvom väčšom konflikte na vás povyťahuje a porozpráva z kuchyne tak, ako verejne porozprával o probléme s alkoholom Andreja Danka a veľmi hanlivo sa verejne vyjadroval o jeho kognitívnych schopnostiach a užíval si, zjavne si užíval tú pozornosť, ktorú má. A ja hovorím, že toto sa môže stať každému jednému a jednej z vás. Prečo by ste chceli mať takéhoto partnera. Prečo by ste chceli mať za predsedu výboru človeka, ktorý má hájiť záujmy životného prostredia, jeho ochrany, ktorá je nám všetkým Ústavou garantovaná, ktorý chce ísť plniť na ministerstvo životného prostredia, na ktorý má pocit že má nárok a ten tím odborníkov. Chce tam ísť plniť program svojej strany, v ktorom bolo aj zrušenie 5G sietí. Zrušenie 5G sietí, to už je aký iný vesmír, v ktorom sa pán poslanec Huliak nachádza. Človeka, ktorý fúkal dym do rastliniek, aby tým spochybnil klimatickú zmenu, klimatickú zmenu, zásadný problém našej doby, ktorý opäť spadá do kompetencie výboru, ktorému predsedá a on sa potom ešte ohradil, že teda on môže robiť takéto experimenty aj v priestore Národnej rady, lebo ide o jeho súkromnú kanceláriu, čo nie je nič iné ako obyčajný papalášizmus. Prečo by ste chceli mať za predsedu výboru človeka
=====

Ďakujem veľmi pekne za slovo pán predsedajúci. Mňa mrzí teda, že nemáme síce ani predsedajúceho, ale tak verím, že za chvíľu sa vráti. Mňa naozaj mrzí, že vôbec tu musíme o tomto diskutovať, aj sa mi ťažko počúvajú opäť tie slová, ktoré tu zaznievali. V každom prípade chcem aj poďakovať predsedovi nášho klubu za všetku podporu v celej tejto situácii, pretože naozaj to bolo niečo absolútne neprijateľné a neakceptovateľné. Všetci vieme, že stav spoločnosti, tá polarizácia, vulgarizácia, rozoštvávanie naozaj presahuje všetky hranice a aj úroveň politickej kultúry je často absolútne katastrofálna. A mám pocit, že naozaj tento vulgárny útok Rudolfa Huliaka, ktorému som musela čeliť, bol len takou špičkou ľadovca toho, čo vlastne v spoločnosti a v tej politike zažívame a sme svedkami. Tento útok bol aj v podstate takou dokonalou ukážkou toho, čomu musia ženy stále aj v 21. storočí čeliť, ponižovanie, vulgárnosť, hulvátstvo, grobianstvo a to len preto, že chcú vykonávať svoju prácu, či jednoducho žiť svoje životy. Ako už tu odznelo, namiesto toho, aby sa pán poslanec Huliak ospravedlnil, tak on tie svoje útoky ešte opakoval, stupňoval, v rôznych variáciách to odznievalo, či už tu v pléne, alebo v rôznych mediálnych výstupoch, čo je teda naozaj neakceptovateľné a nepochopiteľné, že ani po tom všetkom sa nedokázal ospravedlniť. Aké to malo všetko následky? Vyhrážky mne, vyhrážky smrťou mne aj mojej dcére, vulgárne osočovanie v správach, ktoré som dostávala na sociálnych sieťach a doteraz aj dostávam, v e-mailoch, ale aj na verejnosti. Lebo slová majú samozrejme svoju váhu a prenášajú sa do celej spoločnosti. A naozaj kolegovia z koalície, ja verím, že toto nie je niečo, čo vy by ste chceli podporovať a že by ste to akceptovali. Naozaj takto ďaleko sme zašli. Ja by som chcel aj oceniť, že po tomto útoku Rudolfa Huliaka viacerí poslanci z koalície prišli za mnou a v zásade sa ospravedlňovali za neho, v skutočnosti však treba spraviť aj nejaké reálne kroky, pretože napríklad jeho udržiavaním v pozícii predsedu výboru to jeho správanie legitimizujete. Je to žiaľ tak a ja pevne verím, že to nechcete robiť, že aj pre vás to bolo za všetkými čiarami. Som presvedčená o tom, že v krajinách na západ od nás by pán poslanec nielenže skončil vo funkcii predsedu výboru, ale by skončil ako poslanec. Tá politická kultúra o ktorej som už hovorila na Slovensku žiaľ je úplne iná a mali by sme vedieť to zmeniť. Krásnym paradoxom je aj to, že som to bola práve ja, ktorá som už pred rokom ako sme začali pracovať v parlamente apelovala na to, aby sme prijali etický kódex, keďže politická kultúra v našom parlamente dlhodobo prekračuje akceptovateľné hranice. A to som teda nečakala, že jedného dňa prídem do práce a zažijem to, čo som zažila. A naozaj to prekročilo všetky hranice a ľudia naprieč celým politickým spektrom to vidia. Naozaj, ja som dostávala množstvo podporných správ, či už online alebo aj na verejnosti ma ľudia zastavovali. A to boli ľudia nie len ktorí sú naši voliči, boli to aj vaši voliči, pretože chápu, že toto je naozaj prekročenie všetkých hraníc. Každý z vás, každý z tých ľudí si vie predstaviť, že by sa toto stalo jeho dcére, mame, sestre, alebo žene. Čo by ste robili v takej situácii? Ja som presvedčená, že teda tá reakcia by bola dosť rázna a zásadná a to, že tu chceme iba odvolať pána Huliaka z pozície predsedu výboru, to je vlastne taká drobnosť oproti tomu, ako som presvedčená, že by ste v takej situácii reagovali vy. Niekde naozaj musíme vedieť nakresliť čiaru aj spoločne, bez ohľadu na to, kto je z opozície, kto je z koalície, bez ohľadu na to, aké politické názory zastávame. Ale jednoducho ako ľudia. Ako ľudia musíme byť toho schopní. Ďakujem. (Potlesk.)