No, ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dostalo sa mi pochybnej cti vystúpiť na koniec tohto rokovacieho dňa na konci tejto, už takmer konci tejto rozpravy a ja teda len v krátkosti za náš klub alebo za túto časť snemovne, lebo ja mám pocit, že aj dve minúty by boli príliš veľa venovať tejto tlači, ale však v poriadku. A teda ďakujem teda dvom koaličným, pardon, trom koaličným poslancom, ktorí tu sedia a vypočujú si to napriek tomu, že tu...
No, ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dostalo sa mi pochybnej cti vystúpiť na koniec tohto rokovacieho dňa na konci tejto, už takmer konci tejto rozpravy a ja teda len v krátkosti za náš klub alebo za túto časť snemovne, lebo ja mám pocit, že aj dve minúty by boli príliš veľa venovať tejto tlači, ale však v poriadku. A teda ďakujem teda dvom koaličným, pardon, trom koaličným poslancom, ktorí tu sedia a vypočujú si to napriek tomu, že tu nemusia byť. Jáj, tak pán predsedajúci tu musí byť snáď, no, žiaľ, alebo chvalabohu, však on tu je rád zase, pán predsedajúci, to vidíme.
No, ak dovolíte, podľa mňa neexistuje väčší symbol tohto volebného obdobia ako táto tlač tohto volebného obdobia deviateho. Ja som nad tým tak rozmýšľal vlastne, ako včera som bol tak prekvapený, keď tu pán predsedajúci to predniesol, že vlastne niečo také dorazilo, potom som si tú tlač pozrel, že či to naozaj, či my sa naozaj o tom ideme rozprávať, fúha. Videl som tam tých 30 koaličných poslancov podpísaných, fúha. A potom tu prišiel pán predkladateľ, teda mrzí ma, že tu nie je, a stalo sa to presne to, čo sa tu deje celé toto volebné obdobie.
Kolegovia, my tu neriešime nič iné ako osobné vybavovanie si účtov Tibora Gašpara. Ja som o tom naozaj presvedčený, je to až fascinujúce a vidím, že táto sociálnodemokratická strana v tejto časti spektra, ktorá tu kedysi sa tvárila, že rieši problémy pracujúcej triedy tejto krajiny a zabudnutých regiónov Slovenska, tak sa stále ako vy tu, ako sedíte, k osobitným vehiklom pána Gašpara, ktorý aj v tejto rozprave, ktorý sa neudržal, ktorý tu vystúpil osemkrát či koľkokrát, aby riešil nakoniec seba.
Povedzme si to rovno, toto nebolo o Andrejovi Kiskovi, táto rozprava, táto rozprava bola o Tiborovi Gašparovi, ktorý musí dokázať celému svetu, že on je nevinný, všetci sú zlí okolo neho, len on je tu fantastický, on nič neurobil, jemu sa stali neprávosti, v tomto volebnom období hentí, oní, všetci, len on je v tomto nevinný. A ja jednej veci, ktorej nerozumiem, je, že prečo vy mu v tomto robíte stafáž. Však to nemusíte robiť. Naozaj ja nechápem, však to nemusíte robiť. Celý deň sme zabili. Lebo ak niečo, ešte ďalšia vec, ktorá je symbolom tohto, tohto volebného obdobia, tak to je vlastne deň, ako dnes prebehol. Lebo čo sa dnes stalo? Je vlastne, ráno sme, urobme si také, uzavrime to, hej, takto na koniec dňa.
Tak ráno sme prišli a teda kolegovia predniesli túto tlač, potom sa nám teda nepodarilo odvolať či odvolať pána Huliaka, mali sme tu ten chaos, to je taký motív, potom sme tu zachraňovali lekárov, druhé čítanie SLK, lebo konsolidácia vraj vlastne nedopadla tak, ako mala, tak sme ju museli rýchlo, rýchlo zachraňovať, potom sme tu mali záchranu prokuratúry, kde prišla pani Plevíková a oznámila nám, že my sme tu pod diktátom Bruselu a robíme tu nejaké čachre-machre, len aby sa nám tu nič nezastala a potom to celé uzavrime znova pri tomto. A ešte teda, pardon, aby som nezabudol, nezvolili sme členov Rady mediálnej služby a STVR, či ako to teraz voláme, odsunuli sme to na zajtra, lebo ani na tom sa neviete dohodnúť. Normálne že toto je, ako fungujeme v deviatom volebnom období. Že fantastická práca, kolegovia!
A ja to zopakujem znova, keby som ja dostal euro vždy, keď som počul, že vy nám ukážete, ako sa to robí. Pán Bartek, však my chodíme do tých diskusií už stále, vy nám tam hovoríte, ako to fantasticky robíte. Tak ja sa pýtam, kde sú tie, a to naozaj že ja rozmýšľam nad tým, že to vy ste sem fakt naozaj prišli akože si vybavovať účty? Ja neviem, lebo ja nie. Ja som sem prišiel na to, lebo chcem reprezentovať našich voličov, ktorí majú nejaké hodnoty, ktorí nám dali nejaký mandát na nejaký program, a ja už tomu nerozumiem, ja tu riešim vaše hádky už celý rok. Ja tu len počúvam, kto komu čo spravil, ako sa mu príkoria stalo, potom tu každý vystúpi s nejakou anekdotou, a ja sa pýtam, kde je tá diaľnica, kolegovia, vlaky, ktoré proste spomalíte, normálne že spomalíte vlaky do Košíc, hej, prepáčte, ale to si povedzme, tak to je. Ako čo ďalej.
Policajný zbor sa nám rozpadáva, nemocnice, keď spomeniem nemocnice, tak tu pán nový predseda Glück mi povie v diskusii, s ktorým tiež chodím často do diskusie, aj zajtra pôjdeme, tak mi povie, že však už 14 rokov vládneme, však dobre, už tento rok sme začali stavať nemocnicu v Prešove, však čo sa hneváme. Štyri, tak povedzte vy koľko a každopádne však čo sa čudujem, že čo mám nejaký problém, však je to v podstate vyriešené. Raz nemocnicu v Bratislave staviame, nestaviame a tak ďalej, ale tak dali sme už armáde stavať nemocnicu, lebo to je spôsob, ako vieme fungovať. Dépehá zvyšujeme, chudobný je koľký, jeden z ôsmich alebo jeden z deviatich na Slovensku, maslo stojí štyri eurá a tak ďalej, akože môžem vám dať celé spektrum týchto vecí. Ale ja tomu fakt nerozumiem, že toto, o tomto má byť akože Národná rada? Na toto sme my minuli tejto rokovací deň? Na toto tu, ja neviem, ani radšej nechcem prepočítať, že koľko peňazí stojí chod jednej hodiny Národnej rady a my sme to minuli na toto.
A ja teda, aby som to zakončil, na záver poviem, že teda ja som veľmi smutný z toho, že ja som čakal kadečo v Národnej rade, ale ja tu vidím dve najväčšie skupiny ľudí. Jednu, ktorá si tu prišla naozaj vybavovať tie účty, a potom druhú, ktorá sa vyhovára len na to, že nie je schopná vyriešiť tie problémy, lebo o tom to je. Druhý dôležitý motív. O tomto to je, že my nie sme schopní riešiť problémy, na ktoré sme tu boli poslaní, a opäť nechápem, že prečo v tomto tu vy asistujete Tiborovi Gašparovi a všetkým okolo neho.
Takže na záver to, čo tu, ja si myslím, že moji kolegovia a kolegyne právnici, právničky všetky tie právnické aspekty tohto celého vysvetlili oveľa lepšie, než by som ja dokázal, a to proste jednak nech povedia oni a nech rozhodujú súdy, neviem, ako ja si myslím, že súdy máme rešpektovať a už nech to rozhodnú, ako to je, ale, samozrejme, s tým, že nech všetky tie otázniky, ktoré tam sú, nech sú vyriešené. Ja do toho tu nejdem nič hovoriť, nemal by podľa mňa hovoriť ani parlament v rámci nejakého bežného proste živého spisu a sporu, ktorý teda ešte nebol ani ukončený, ale to, že my týmto trávime naše dni a že vy tomuto asistujete a že máte pocit, že toto od nás ľudia chcú, tak tomu ja nebudem rozumieť a prepáčte, že takto sebareflektívne 18.55 h.
Ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis