Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pokračovať v diskusii k návrhu novely zákona o športe.
Diskutujeme o návrhu, ktorý sa prezentuje ako krok vpred v oblasti športovej legislatívy, no v jeho jednotlivých častiach nachádzame opatrenia, ktoré v skutočnosti predstavujú krok späť, najmä v otázkach transparentnosti a zodpovedného nakladania s verejnými financiami.
Oceňujem, že je tu...
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pokračovať v diskusii k návrhu novely zákona o športe.
Diskutujeme o návrhu, ktorý sa prezentuje ako krok vpred v oblasti športovej legislatívy, no v jeho jednotlivých častiach nachádzame opatrenia, ktoré v skutočnosti predstavujú krok späť, najmä v otázkach transparentnosti a zodpovedného nakladania s verejnými financiami.
Oceňujem, že je tu snaha riešiť viaceré problémy aplikačnej praxe, ale nemyslím si, že tento spôsob je najšťastnejší. Z úst pána ministra sme mohli počuť, že zákon prináša iba kozmetické úpravy. Na jednej strane s pánom ministrom Keketim súhlasím, že mohli byť s kolegami a kolegyňami na zbytočnom ministerstve športu trochu ambicióznejší, na druhej strane nemožno niektoré obsiahnuté zmeny takto bagatelizovať, pretože až tak kozmetické nie sú.
Na úvod si povedzme, že šport nie je len otázkou reprezentácie krajiny v zahraničí či zábavou pre diváctvo. Ide o oblasť, ktorá každoročne hospodári s významným balíkom verejných financií, a preto si zaslúži aj primerane dôslednú kontrolu. O to viac, keď súčasné politické vedenie urobilo zo športu víťaza konsolidácie. Vláda naliala do športu Dankom vytrucované desiatky miliónov eur navyše a plánuje v tom pokračovať aj v roku 2025. Samozrejme, vítam, že šport získal peniaze pre svoj rozvoj, no myslím si, že ministerstvo malo mať ambíciu najskôr vylepšiť systém, až potom doňho liať financie. Nie, ako sa vyjadril pán minister, parafrázujem, do športu sme naliali viac peňazí a teraz sa pozrieme na ich efektívne využívanie. Má to byť presne naopak. Keď už je šport vyvolený a konsolidačné snahy sa mu zďaleka vyhýbajú, je nešťastné oslabovať kontrolné mechanizmy a transparentnosť a vyhodnotenie efektívnosti odkladať na inokedy. Práve dôvera verejnosti v to, že financie sú spravované zodpovedne, je teraz kľúčová. Novela zákona o športe môže túto dôveru naštrbiť.
V nasledujúcich bodoch rozviniem, prečo považujem viaceré body novely za škodlivé. Vopred avizujem, že na konci príspevku prečítam môj krátky pozmeňujúci návrh, ktorým by som rada zmiernila aspoň niektoré negatívne dopady.
Kontrola nad využívaním verejných zdrojov je nástrojom napĺňania verejného záujmu v športe. Novela však prináša viaceré body, ktoré tento nástroj oslabujú, napríklad novela navrhuje zvýšiť hranicu povinnosti auditu účtovnej závierky z 250-tisíc eur na 800-tisíc eur príjmu z verejných zdrojov. Tento krok je obzvlášť problematický, pretože dramaticky znižuje počet športových organizácií, ktoré budú povinné mať tento audit. Ak vezmeme do úvahy, že tieto organizácie hospodária so slušnými sumami od daňových poplatníkov, ide aj o morálnu otázku a nielen transparentnosť samotnú. Na prvý pohľad sa tento krok môže zdať ako logické zníženie byrokracie, avšak aká je cena za toto odpustenie povinností? Argumenty v dôvodovej správe uvádzajú, že zmena prinesie ročnú úsporu približne 90-tisíc pre všetky dotknuté organizácie. Táto suma však bledne závisťou v porovnaní s potenciálnymi stratami, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku nezistených finančných nezrovnalostí alebo nehospodárneho nakladania so zdrojmi. Ak je to pre mnohé športové organizácie príliš zaťažujúce, tak im s tým pomôžte, predovšetkým tým najmenším. Neoslobodzujte však od povinnosti drvivú väčšinu zväzov, pre ktoré nie je náklad na účtovnú závierku zásadnou položkou rozpočtu. Mať v poriadku účtovnú uzávierku a výročnú správu je adekvátnou požiadavkou štátu, ak niekomu poskytuje na fungovanie verejné zdroje.
Ďalším krokom je zvýšenie limitov pre povinnosť zriadiť funkciu kontrolóra zväzu zo súčasných 50-tisíc na pol milióna eur. Tento návrh opäť oslabuje drvivú väčšinu organizácií od povinnosti zabezpečiť túto internú kontrolnú rolu. Kontrolór zabezpečuje dohľad nad finančnými tokmi, nad dodržiavaním predpisov a efektívnym hospodárením. Jeho absencia v organizáciách môže vytvoriť vákuum, v ktorom bude zodpovednosť za hospodárenie ohrozená. Štát musí čo najskôr nahradiť desiatky kontrolórov, ktorí budú zrušení, má posilniť troch zamestnancov úradu hlavného kontrolóra o ďalších úradníkov, ale ja sa pýtam, či to bude stačiť. Ak by ste chceli toto opatrenie uchopiť ako pomoc najmenším zväzom, nemám s tým najmenší problém. No s hranicou 500-tisíc eur rozhodne nie. Väčšina malých zväzov hospodári práve so sumami do 50-tisíc eur, preto vo svojom návrhu navrhujem navýšiť predmetný limit na trojnásobok, teda z 50-tisíc na 150-tisíc eur. Tým zbavíme povinnosti mať kontrolóra iba športové organizácie s tými najnižšími rozpočtami.
Novela prináša aj uvoľnenie pravidiel týkajúcich sa konfliktu záujmov, čím otvára priestor pre klientelizmus a rodinkárstvo, ktoré sú problémom aj v športe. Navrhované zmeny umožňujú, aby dodávateľmi tovarov a služieb pre športové organizácie mohli byť osoby alebo firmy, ktoré sú priamo prepojené na členov organizácie. Tento krok je zásadným oslabením základných princípov transparentnosti a rovnosti v obstarávaní. Pripomeňme si, že športové organizácie neraz narábajú s veľkými objemami verejných zdrojov. Ak zmiernime pravidlá pre konflikt záujmov, vytvárame priestor na to, aby rozhodovanie o využití týchto zdrojov nebolo založené na kvalite alebo cene, ale na osobných vzťahoch a známostiach.
Predkladatelia tvrdia, že v malom prostredí Slovenska je konflikt záujmov nevyhnutný, pretože sa všetci poznáme, čo platí aj v športe. Tento argument je nielen nepresvedčivý, ale aj nebezpečný, pretože normalizuje jav, ktorý v konečnom dôsledku škodí rozvoju, škodí zdravým vzťahom, férovosti a dobrej správe v športových organizáciách. Aj v malých komunitách je potrebné nastavovať pravidlá tak, aby sa predišlo zneužívaniu osobných vzťahov. V opačnom prípade riskujeme stratu dôvery v samotné športové organizácie. Nedôvera a konflikty založené na pocite nespravodlivosti a podozreniach z rodinkárstva trápia nejeden športový zväz. Niektoré až natoľko, že svoju frustráciu zo vzťahov vo zväzoch a kluboch riešia cez médiá a sociálne siete. Myslím, že po skúsenostiach v kulturistike, kanoistike, hokeji a inde teraz nie je čas na prílišné uvoľňovanie pravidiel. Nechajme ich tak, ako sú definované dnes.
Ďalším problémom je návrh, ktorý umožňuje organizáciám s pozastavenou spôsobilosťou prijímania verejných financií odstrániť tieto nedostatky bez rizika nevyplatenia financií. Tento krok znižuje tlak na organizácie, aby dodržiavali pravidlá, a posilňuje dojem, že nedostatky nebudú nijako sankcionované. Väčšina organizácií s týmto problém nemala a nemá. Na koho podnet táto zmena vznikla? Nevidím dôvod, aby takáto sankcia bola zo zákona odstránená pre pár ojedinelých hriešnikov. Ešte dodám, že ani podľa súčasnej úpravy zväzy o financie zo štátu neprišli a boli im poskytnuté cez národný športový projekt.
Vo štvrtok minulý týždeň sa na ústavnoprávnom výbore objavila aj jedna systémová úprava týkajúca sa financovania športu mládeže. Pôvodný návrh určoval zväzom povinnosť rozdeliť svojim klubom na šport mládeže minimálne 20 % podľa počtu športovcov a športovkýň do 23 rokov. Išlo o navýšenie 5 % oproti súčasnej úprave, čo som, samozrejme, uvítala ako systémové peniaze na mládež. Žiaľ, zmena z minulého štvrtka navrhnutých 20 % rozdelila na 10 plus 10 %. Kluby tak majú garantovaných len prvých desať percent na mládež, u zvyšných desať percent je značný priestor na svojvôľu zväzu. Niektorým klubom môže zväz poslať 10 % a iným môže poslať viac. Podľa akých kritérií? To zákon nehovorí. Toto už za dobré nepovažujem, lebo o tom, koľko kluby dostanú, rozhodne zväz, nie štát. Ak štát chce, aby zväzy na mládež dávali viac, mal tento povinný príspevok klubom zvýšiť na minimálne 20 % bez ďalších nejasných pravidiel.
Ako ilustráciu použijem príklad z praxe. Minulý týždeň sme boli na výjazde na Spiši, kde sme sa stretli so športovými funkcionármi dvoch mestských klubov. Ani jeden z týchto klubov necíti podporu od štátu, ktorá im príde cez zväzy. Dokonca od Slovenského futbalového zväzu nepríde nič, od Slovenskej basketbalovej asociácie príde do klubu približne päťtisíc eur na všetkých hráčov do 23 rokov. Je to smiešna položka z celkových nákladov na trénerov, výjazdy, dresy a podobne. Kde sú tie systémové peniaze na mládež? Prečo aj tieto peniaze deťom a mládeži beriete?
Jedným z deklarovaných cieľov novely je zjednodušenie pravidiel pre sponzorské zmluvy, čo má podporiť investície a súkromné zdroje do športu. To, samozrejme, vítame, len si treba uvedomiť aj to, že aj sponzori by uvítali viac transparentnosti a pravidiel, presný opak toho, čo spôsobí táto novela.
Ako som spomenula v úvode, sám minister športu považuje zmeny v novele za kozmetické. Viem si predstaviť ambicióznejšie a systémové zmeny, treba ale uznať, že zákon o športe je ten typ zákona, ktorý treba priebežne prehodnocovať a dolaďovať na základe skúseností z aplikačnej praxe. Treba vyladiť benefity a povinnosti tak, aby mali športové organizácie dosť priestoru na svoj rozvoj, napĺňanie vízie aj projekty. Znižovanie byrokracie a zjednodušenie pravidiel je cieľ, ktorý si zasluhuje podporu. Avšak ak sa tieto ciele dosahujú na úkor transparentnosti, kontroly a zodpovedného nakladania s verejnými financiami, cena je príliš vysoká. Predložená novela prináša viacero rizík a je našou povinnosťou na to upozorniť.
Teraz prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Prosím o zastavenie času.(Vstup predsedajúceho.)
Gašpar, Pavol, podpredseda NR SR
Prosím zastaviť čas pani poslankyni.
Nash, Natália, poslankyňa NR SR
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Natálie Nash a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dávida Deja a Viliama Tankóa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 519.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 519. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny.
V čl. I sa vypúšťajú body 16 a 17.
Ostatné novelizačné body sa v článku I primerane prečíslujú.
V čl. I bod 19 znie:
"19. V § 10 ods. 1 v druhej vete sa suma "50 000 eur" nahrádza sumou "150 000 eur".
V čl. I sa vypúšťa bod 34.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I 67. bode v § 55 ods. 1 písm. c) sa suma "10 000 000 eur" nahrádza sumou "5 000 000 eur".
5. V čl. I sa vypúšťa bod 80.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.
Skryt prepis