euro a tam v tých veľkých číslach pri rozpočtovej súvahe to možno nezabolí. No sakra zabolí. Môžem vám povedať o pár konkrétnych iba ilustračných príkladov. Napríklad trestný čin daňového podvodu podľa § 277 Trestného zákona, si predstavte, že spodná hranica trestnosti, ktorá bola predtým ustanovená na hranicu 2 660 eur, ste zdvihli na 20-tisíc eur. To znamená, že ak niekto spácha tento podvod o hranici 20-tisíc eur, nie je postihovaný...
euro a tam v tých veľkých číslach pri rozpočtovej súvahe to možno nezabolí. No sakra zabolí. Môžem vám povedať o pár konkrétnych iba ilustračných príkladov. Napríklad trestný čin daňového podvodu podľa § 277 Trestného zákona, si predstavte, že spodná hranica trestnosti, ktorá bola predtým ustanovená na hranicu 2 660 eur, ste zdvihli na 20-tisíc eur. To znamená, že ak niekto spácha tento podvod o hranici 20-tisíc eur, nie je postihovaný trestnými normami. Jediné, čo sa môže ako mu stať, že dostane nejakú pokutu v rámci správneho deliktu. Ešte ten, ten nerozum, že ten štát nedostane tie peniaze, hej, dôjde o tú, o tých, o tú škodu, ktorá vznikla, a ešte musí zaplatiť úradníkov, na ktorých teraz padá tá ťarcha riešiť tieto priestupky, aby mu dali nejakú banálnu, banálnu pokutu, hej? A teda áno, mohli by ste si povedať, veď to je iba strata nejakých 20-tisíc eur. No tak poďme ďalej.
Potom tu máme rozpätie od 20 001 euro do 250-tisíc eur. Dvestopäťdesiat tisíc euro, dámy a páni, škoda, áno, pri podvode. A viete, čo sa stane páchateľovi, ktorý sa jej dopustí? Dostane šesť mesiacov, nanajvýš tri roky. To je prečin, ktorý sa riešil v skrátenom legislatívnom konaní na obvodnom oddelení, a tuto neviem, v Dúbravke alebo v Karlovke, áno? Teda pri všetkej úcte k policajtom, kapacitami, ktoré dovtedy riešili výtržnosti, alkohol za volantom a žiadne takéto karuselové a neviem aké zložité podvody. A áno, tá politika, ktorá je ustanovená, zásada ukladania trestov je nastavená tak, že páchateľ aj pri takejto sume, bavíme sa o škode do 250-tisíc, môže vyjsť s bagateľnou desaťtisícovou pokutou, ktorú ak zaplatí, dokonca sa mu to vymaže z registra trestov.
Vám tie peniaze nechýbajú, pán minister? Ak ste tak úzkostlivo a úpenlivo hľadali to látanie dier, mňa naozaj udivuje, že ako prvé, hej, ja teda som, sa považujem za polo... hej, teda znalú ekonomických všetkých procesov a možností, som trestno-právna právnička, ale už aj teda tým sedliackym rozumom je normálne, že ak máte hrniec, z ktorého vám tečie, a tak môžete tam dávať všelijaké ingrediencie, ale kým nezalátate tú dieru, tak, hej, tá polievka odteká, no tak stále tam bude ten, ten deficit a stále, hej, nedostanete, nedostanete na tanier, keď budete z toho hrnca nakladať, takmer nič. Môžem to, čo som teraz hovorila, ilustrovať na veľmi konkrétnych nedávnych rozsudkoch.
Mám tu prípad, kedy páchatelia fingovali podmienky na získanie dotácie na baliacu linku v hodnote 120-tisíc eur. Viete, aký dostali trest? Päťtisíc eur. Preto, lebo v tej trestnej novele sa, hej, vydupala poľahčujúca okolnosť, že ak sa prípad vliekol, no tak sa môže teda dať nejaká symbolická sankcia. Vlastne celá tá politika, hej, mám tu ďalší prípad, kedy sa machinovala zákazka v zdravotníctve za 670-tisíc, páchateľ si zobral 10-percentný úplatok 67-tisíc, dostal desaťtisícový trest. Proste my, že neoplatí sa to skúsiť? Čo je toto za, za vlastne akože fiškálnu politiku štátu, kde vy odkazujete páchateľom, že veď poď to skúsiť, čo sa ti najhoršie stane? Tak buď budeš mať 67-tisíc, alebo nanajvýš, hej, tak nebudeš mať desať možno. A ešte sa ti to aj zahladí a nebudeš mať žiadny záznam v registri. Veď to je normálne že pozvánka, pozvánka ku kriminalite, nehovoriac o tom, čo tu už kolega pán, pán Jaro Spišiak hovoril o tom, že ste úplne vygumovali ten odstrašujúci element, ktorý je kardinálnou súčasťou trestného práva, že musí odstrašiť páchateľa, hej? Toto ste úplne vygumovali a potom teda áno, hľadáme peniaze, kde by sme práve, hej, mali hľadať spôsob, ako tým, ktorí sú najviac zaťažení, skôr pomôcť. Pre mňa je toto naozaj že ako ľavičiarku, to je, to je anomália, ktorej je schopná asi iba rustikálna, rustikálna ľavica.
Viete, to, ono, o čom hovorím, nie je len vec dopadov na rozpočet a súvahu v, teda pri tej celej konsolidačnej matematike. Ono je to aj nejaký, nejaký odkaz na spravodlivosť, hej, lebo keď si aj tí ostatní podnikatelia hovoria, že tak ako za to platím ako blázon, od nevidím do nevidím, a vidím, že tuto sa niekomu krútia, hej, položky, lebo sa mu oplatí robiť nejaký subvenčný podvod, no tak isteže to aj tých poctivých demoralizuje, a povie si, no tak v takomto spravodlivom štáte ja nebudem niečo odvádzať? Služby veškeré žádné a ešte aj ten, čo podvádza, sa má lepšie. Čiže on tam má naozaj oveľa širší, širší dopad.
Poslednú vec, ktorú chcem zmieniť, je oblasť sociálnych následkov, a tu budem možno trochu osobná. Viete, ja som dieťa transformácie. Ja som mala obidvoch rodičov onkologicky chorých, keď som začala študovať, vychovali ma na pôžičkách a ja si veľmi dobre pamätám a veľmi ťažko som znášala Dzurindove vlády, hej? A Kaníkove reformy a neviem čo. V tom čase som bola mladá, mladá ľavičiarka, ktorá som si myslela, že tuto tí, hej, noví politici, ktorí v tom čase na billboarde svietili, si pamätám pani Moniku Beňovú a Roberta Fica, ktorí artikulovali problémy, ktorými sme my naozaj vtedy žili, hej? Moji rodičia presne prežívali to, čo táto generácia vtedajších, hej, nových sociálnych ľavičiarov proste sľubovala. Viete, koľko je dneska takých Ireny Bihariových, ktorí sa pozerajú práve na túto vládu, tak ako som sa ja pozerala na tú Dzurindovu? Že vy si neuvedomujete tú obrovskú zodpovednosť, ktorú máte, ktorú má premiér, že s ním tu žije už niekoľko proste ľudí, nech aj jedna celá generácia si pamätá aj jeho a sú tu pamätníci, ktorí vyrastali v nádeji, že on prinesie tú sociálnu zmenu pre tých a pre tie a pre tú celú generáciu, ktorá, ktorá proste neprišla, hej, z prostredia podnikateľského, nemali sme teda tých šuštiakových podnikateľov, nemali sme rodinu disidentov a čakali sme, že príde nejaká naozaj sociálne spravodlivá vláda. A ja, ja som proste rozčarovaná z toho, že ja tu dnes stojím a používam tú istú argumentáciu proti vláde, ktorá sa označuje za, za sociálnu a za ľavicovú, tú istú, ako som nadávala a hromžila na, na Kaníka, že to je, prepáčte, to je pre mňa absolútne neuveriteľné.
Viete, lebo keď vláda zaťaží pracujúcich, ale odbremení od daňovej povinnosti, resp. zníži daň z dividend bohatým, tak to je, prisámbohu, už načisto stratila cit pre sociálnu spravodlivosti. Táto vláda nemá nijaké právo používať slovo sociálny ani, a ani v tom názve, ani v nijakom materiáli, ktorým tu operuje v akomkoľvek prejave a keď chce čokoľvek obhájiť, lebo toto je naozaj to, to je, ja neviem, to je naozaj taká tá rustikálno-extrémistická ľavica. Je to rovnaké, ako keď ľavica podkopáva kúpyschopný dopyt, hej, všetci vieme, že aký má vplyv na HDP, a celkovo, však aj ľavičiar je v tom ideologickom, hej, veď kúpyschopný dopyt a podstata kúpyschopného dopytu bol vždy ten mozog emisiánskej (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) ekonomiky, na ktorom stála vlastne vôbec tá ľavicová perspektíva. A my tu dnes robíme proste tak niečo také, že, že my ho podkopávame a rozprestierame červený koberec tým najbohatším a tým podvodníkom. Povedzte mi, čo je na tom to ľavicové, čo je na tom to spravodlivé? Kde ste nechali ten kompas, dámy a páni?
A opakujem, naozaj, je tu, je tu generácia ľudí, ktorí kedysi na začiatku vo svojej mladosti verili a dôverovali, že práve z vás sa stanú tí, ktorí tú krajinu naozaj oslobodia od, od nezmyselných kecov, že chudobnejší si majú najviac uťahovať opasky. A sme v situácii, že dnes im to odkazujete vy.
Viete, ak má byť Slovensko slušná európska krajina, tak prestaňme posielať účty opatrovateľkám, šoférom alebo nejakým drobným živnostníkom. Začnime ich doručovať tam, kde, kde vznikajú. Nie preto, že to je ľahké. Ale preto, že to je spravodlivé.
Ďakujem.
Skryt prepis
