Videokanál klubu

Karol, požičiam si brýle?
No, takže je už tu taká atmosféra, ktorá taká trošku zaspatá, napriek tomu, že je to podľa mňa oveľa dôležitejšie ako to, čo sme tu riešili predtým. Je to také, je to také smutné, lebo vlastne tu sa reálne bavíme o osudoch občanoch, o ich peňaženkách, o ich kvalite života, a ja som už teda veľa povedal doobedu a ak dovolíš, tak by som sa chcel ako kebyže spýtať pani ministerky pár otázok, tým pádom to skrátim, viacerí z vás budete mať viac času vystupovať, lebo to, čo som vystúpil pri SLK, bolo skôr ako kebyže taký ako kebyže poznámky o tomto zákone, o jeho potrebe a tak, ale teraz, teraz teda dám pár otázok.
Že vy teda hovoríte, že je to, alebo teda ja som ten zákon po prečítaní pochopil ako veľmi technický zákon, ktorý umožní poskytovať energopomoc. Nerozprávate zatiaľ ani o tom, koľkým ľuďom to poskytnete a tak ďalej, proste jediné, čo sme počuli z mediálnych vyjadrení Roberta Fica, neskôr aj vás a potom vlastne aj politbýr rôznych strán, ktoré sú v koalícii, že to bude pre 90-95 % obyvateľov, hej, namiesto 10 až 40 % ľudí, ktorí sú naozaj ohrození energetickou chudobou.
Takže prvá otázka, pani ministerka, prečo je rozdiel medzi tými 10 až 40 % a 90 %? Kde je rozdiel tých 80 až 60 % ľudí? Načo ideme dávať 60 až 80 % ľudí energetickú pomoc, keď nie sú ohrození energetickou chudobou? To je prvá otázka.
Druhá otázka je, že ideme minúť z eurofondov 435 mil., plus ešte nejaké akože technické náklady, čo s tým vzniknú a tak ďalej, a že nemyslíte si po cestách po Slovensku, návštevách nemocníc, škôl a tak ďalej, že či tie peniaze by neboli efektívnejšie investované niekde inde? A už keď sme pri energetike, či radšej neinvestovať do tých tepelných čerpadiel, lebo je niekoľko výziev, či už pre tepelné čerpadlá alebo Obnov dom, ktoré sú, ako sa hovorí u nás na Spiši, oversubscribed, to znamená, že strašne veľa ľudí to žiada, ľudia sú naozaj veľmi entuziastickí, aby si obnovili dom alebo dali tepelné čerpadlo Že či to nie je lepšia investícia, lebo tie európske fondy sú na investovanie, nie na prejedanie. Takže to je druhá otázka.
Tretia otázka je, čo budete teda robiť s tým tuhým palivom? Naozaj pre tých chudobných, lebo väčšinou ľudia kúria tuhým palivom, biomasou tam, kde nemajú buď poriadnu elektrifikáciu alebo nemajú plynofikáciu, alebo sú tak chudobní, že proste na tie kotle nemajú. Takže ako sa vysporiadame s týmto a prečo zatiaľ zákon neráta s takouto pomocou?
Štvrtá vec, ako poriešime pomoc podnikateľov, lebo naozaj drahé energie, čo sú najdrahšie v EÚ pre podnikateľov, proste obmedzujú životný štandard ľudí tým, že potom firmy si nemôžu dovoliť platiť vyššie platy, respektíve nemôžu zamestnať toľko ľudí, koľko by chceli, lebo majú oveľa väčšie náklady na energie ako v susedných krajinách. Ja viem, že tu niekto povie, že a v Amerike majú štyrikrát lacnejšie energie, bavme sa o Európe, porovnávame sa s okolitými krajinami a tak ďalej. Teda štvrtá otázka je, že prečo keď už musíme robiť nejakú energopomoc, prečo nepodporíme aj podnikateľov, ktorí dávajú prácu tým ľuďom, ktorí, povedzme, ju potrebujú, tú prácu, respektíve by dostali väčšie platy.
No a piata otázka, pani ministerka, to je taká trošku osobná. Pred dvoma týždňami som tu mal prejav, vy ste povedali, bavili sme sa o energetike a vy ste hovorili, že vlastne potrebujeme novú jadrovú elektráreň a povedali ste, že máme jedinú možnosť, s kým sa baviť, a to sú Američania., lebo Francúzi nemajú záujem o to budovať jadrovú elektráreň na Slovensku. Tak vy ste sa s nimi bavili, povedali vám, že majú záujem, šéf EDF a šéf Framatomu. Zároveň som aj ja vám to povedal, je to písané v médiách a tak ďalej. Prečo to spomínam v tomto kontexte? Lebo investícia za 15 mld. plus alebo ešte aj viac je taká, že keď budete mať dve ponuky, tak možno jedna bude o miliardu lacnejšia, možno o dve miliardy lacnejšia a z tohoto ste mohli napríklad konsolidovať na dlhé obdobie, alebo platiť niektoré veci, ktoré by súviseli s cenami energií.
Takže päť otázok a ak budete mať čas teda, preto nebudem vystupovať dlho, strašne rád by som na ne poznal odpoveď.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, ja sa priznám, že som si myslela, že keď pôjdem do rozpravy k tomuto zákonu, tak už budeme vedieť, ako tá energopomoc bude v skutočnosti vyzerať, ale zdá sa, že je to už druhý zákon k energopomoci, ktorý budeme schvaľovať a o ktorom vlastne nebudeme vedieť, že aký dodá ten rámec pre energopomoc, pretože následne má byť prijaté nariadenie vlády a teda je to len ďalší, ja nechcem povedať, že zbytočný zákon, to určite nie, ale zákon, ktorý bude niečo spresňovať. Ale to, aká tá energopomoc nakoniec bude, sa dozvieme očividne neskôr.
A čo zatiaľ vieme, je, že táto energopomoc má byť adresná a nie plošná ako doteraz a predsa sa dotkne 90 % plus, hovorí sa aj o 95 %, a teda ja takéto vysoké percento rozhodne nepovažujem za adresnú pomoc. Pretože ak má byť nejaká pomoc adresná, tak má pomáhať tým najzraniteľnejším, tým, čo to jednoducho potrebujú. A ja chcem veriť tomu, že napriek tomu, v akom stave sa nachádza táto krajina, tak určite nie je 90 % obyvateľstva ohrozených energetickou chudobou alebo vôbec chudobou. Premiér Fico sa vyjadril, že takáto pomoc mala byť poskytnutá 90 % obyvateľstva a keby sa v tých zvyšných desiatich objavili nejaké nespravodlivosti, ministerstvo by ich riešilo individuálne. No, ja by som chcela vidieť, že aké nespravodlivosti môže zažívať tých vrchných 10 %, to skutočne nemôžme nazvať adresnou pomocou.
Pani ministerka povedala, že jej hlavnou prioritou je pomôcť tým zraniteľným skupinám, citujem, neúplným rodinám, teda jednorodičovským domácnostiam, dôchodcom a zdravotne znevýhodneným. A ja s týmto úplne súhlasím, ale zároveň teda si myslím, že energopomoc by mala ísť v prvom rade ľuďom alebo teda domácnostiam, ktoré sú ohrozené chudobou, a nie je pravda, že toto je nejako ťažko vyčísliteľné. Ja som sa bavila aj s niekoľkými poslancami koalície o tom, že ako by sme to vlastne, prečo to zase kritizujeme, ako by to mali nastaviť, však všetci ľudia na Slovensku si zaslúžia, aby im štát pomohol s energiami. No, to by bolo asi v ideálnom stave, keby sme tu mali verejné financie také, že máme na rozdávanie, ale jednoducho na to nemáme a práve preto sme mali túto energopomoc nastaviť tak, že ju dostanú skutočne iba tí, čo potrebujú. A nie je pravda, že my nevieme, že kto ju vlastne potrebuje, alebo že je ťažké určiť, kto by mal mať na ňu nárok a kto nie. Jednoducho mali by to byť ľudia, a ja súhlasím s pani ministerkou, tie kategórie, ktoré vymenovala, alebo teda môžme celú tú jednu kategóriu nazvať ľudia, ktorí sú ohrození chudobou a špeciálne energetickou chudobou. Ale napr. ani tento pojem, a opravte ma, pani ministerka, prosím vás, ak sa mýlim, nie je definovaný nikde u nás v zákone, ani tento zákon to nerieši. Čiže my vlastne síce sa na energetickú chudobu odvolávame, ale stále nemáme legálnu definíciu tohto pojmu. Pritom ide sa teda pomáhať viac ako 90 % populácie, pritom samotné ÚRSO hovorí, že energetickou chudobou je odhadom u nás ohrozených 8 % populácie, čiže ja neviem, či tam nastal nejaký problém v číslach, ale ono to vyzerá, že je to vlastne presný opak, že máme pomáhať ôsmim, no zaokrúhlime to na 10 % a ideme pomáhať 90 %. To skutočne nemožno nazvať adresnou pomocou, len ak teda pod adresnosťou rozumieme to, čo pán podpredseda Národnej rady Andrej Danko, že adresná pomoc je tá, ktorá pomáha bohatým aj chudobným. To je taká zvláštna definícia, ja sa pod ňu nepodpisujem, ale teda očividne je to tá, ktorá bola zakomponovaná aj do tvorby tohto zákona.
Nie je ani pravda, že my nevieme ako. A ja keď tu počujem v tomto pléne, že keď prišla pani ministerka na ministerstvo, tak že vlastne ona si tam v šuplíku nenašla spôsob, ako riešiť energopomoc adresne, no možno teda nebol v šuplíku na ministerstve hospodárstva, ale čo ja viem, aké informácie mám, tak minimálne na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny sa dlhodobo hovorilo o tom, že by sa mal zmeniť príspevok na bývanie, resp. že by sa mala zaviesť nová sociálna dávka, ktorá je, a už to tu spomínala aj pani kolegyňa Luščíková, ktorá je skutočne adresným príspevkom, a síce teda príspevok na úhradu nákladov na bývanie. Takýto príspevok, ktorý sme predstavili aj my ešte za minulého obdobia, keď sme tu mali jedného poslanca pána Valáška a ktorý bol, samozrejme, či už vtedajšou koalíciou, ale aj opozíciou zvrhnutý zo stola, a pritom ten návrh sa opiera o to, čo napr. funguje v Českej republike alebo v Poľsku, vo Francúzsku a keď teda funguje v iných krajinách, tak ja nevidím dôvod na to, prečo by nemohol fungovať u nás. A teda ten spôsob tu máme a pokiaľ teda moje informácie sú správne, tak na ministerstve aj bola pracovná skupina, na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá sa teda týmto zaoberala, len problém bol, že neboli na to peniaze, že zaviesť novú sociálnu dávku, takto koncipovaný príspevok, ako my sme ho mali vypočítaný, bol, myslím, v hodnote nejakých 170 mil. eur. Čo to je v porovnaní s tým, že koľko sa ide minúť na energopomoc momentálne. Je to oveľa nižšia suma a teda mohli sme ušetriť. A hovorím, ten zákon bol pripravený, my sme ho pánovi ministrovi Tomášovi tak predložili na striebornom podnose a mňa teda mrzí, a to vôbec nie je nič proti pani ministerke, že máme tu niekoľko známych plagiátorov aj v koalícii a nikto si nevedel taký dobrý zákon jednoducho osvojiť. A ja nemám rada, keď sa takto legalizuje plagiátorstvo a na jedno sa chystám, myslím, že zajtra alebo v priebehu najbližších dní, mi takto koaliční poslanci odkopírujú uznesenie o Gaze a nepáči sa mi to, lebo to nie je s mojím súhlasom, ale čo sa týka tohto návrhu, tak my sme ho doslova ponúkali koalícii, že skutočne, či už pán minister, alebo teda koalícia, že vezmite si ho, lebo toto pomôže ľuďom na Slovensku. Žiaľ, nestalo sa tak.
Keď si porovnáme to, čo máme na Slovensku s ostatnými krajinami, tak áno, v dobe tej najväčšej energetickej krízy od roku 2022, teda od vypuknutia vojny na Ukrajine, skutočne aj iné krajiny dotovali takúto energopomoc, lebo keď sa tie ceny vyšplhali vysoko, tak jednoducho štáty sa chceli postarať a myslím si, že je to normálne a tak sa to aj má robiť a často to robili aj takými helikoptérovými peniazmi, áno, lebo jednoducho v tej rýchlosti nebolo možné adresne nastaviť ten systém, ale už od toho upustili. Napríklad v Českej republike už funguje iba ten príspevok na úhradu nákladov na bývanie, ktorý je vlastne ako ten náš návrh, ktorý som už spomínala, plus sú tam ešte nejaké iné energetické opatrenia. V niektorých štátoch majú také že energošeky. Ja si pamätám, keď som žila v Belgicku, tak to tam fungovalo, vo Francúzsku majú obdobný príspevok na úhradu nákladov na bývanie a vôbec nie je pravda, že to je ťažko vypočítateľné, že by sme teraz zahltili úrady práce, sociálnych vecí a rodiny všetkými žiadateľmi, no nie. Opäť raz tie zraniteľné skupiny, ktoré už teraz v niektorých prípadoch majú nárok na rôzne sociálne dávky alebo iné formy pomoci, tak rovnaká skupina obyvateľstva by si žiadala a, samozrejme, že by to bolo na tých úradoch posúdiť, že či spĺňajú ten nárok alebo nie, však máme tu zákony aj dielne pani ministerky hospodárstva, ktoré teda majú zbierať údaje, tak tie údaje by mohli tie úrady práce jednoducho mať a ja nevidím problém v tom, že prečo, keď to funguje v iných krajinách, tak prečo by sme takýmto spôsobom, na základe žiadostí ľudí, ktorí by dopredu niekde napr. na internete videli podmienky nároku na príspevok na úhradu nákladov na bývanie, takže by jednoducho takíto ľudia si oň požiadali. A napr. niekto, kto býva na Slavíne a kto má vírivku alebo bazén, alebo, ja neviem, vykurovaný chodník, aby nemusel odpratávať sneh, tak jednoducho taký človek by vedel, že jednoducho tie podmienky nespĺňam a nebudem si o to žiadať.
V tých krajinách, kde teda aj nejaká energopomoc fungovala, tak sa rozhodli, samozrejme, že nechcú viac, aby bola táto energopomoc takým každoročným mandátorným výdajom, pretože jednoducho žiadna krajina si nemôže dovoliť dotovať energie plošne pre v podstate celú populáciu. Zároveň tam nejde len o tú dotáciu konzumu, ale aj o to, že my by sme vlastne mali domácnosti svojím spôsobom aj učiť alebo teda motivovať k tomu, aby šetrili energiami, pretože keď nimi budú šetriť, tak jednoducho budú platiť menej, a to je, samozrejme, má to aj ekologický záujem, ale aj ekonomický, a toto pokiaľ budeme aj naďalej takýmto spôsobom plošne dotovať energie, tak k tomu nedospejeme.
Čo sa týka tohto návrhu, tak zaznelo niekoľkokrát, že by sme naň mali využiť eurofondy, alebo že je teda tá možnosť využiť naň eurofondy. No, ja chcem teda vidieť ten finálny návrh, pretože, áno, počas tej energokrízy Komisia súhlasila s tým, aby sme časť energopomoci pokryli z nevyužitých eurofondov alebo teda aby sme využili tie, tie prepadnuté, alebo dekomitment, ale ja si neviem predstaviť, že keďže teraz hovorí Európska komisia o tom, že áno, energopomoc by sa teoreticky mohla platiť z týchto eurofondov, ale musí byť adresná, že my prídeme s tým, že chceme využiť, hoc teda prepadnuté eurofondy, ale v takejto výške a na plošné energodotácie. A možno, pani ministerka, teda určite máte lepšie informácie, v akom štádiu je to vyjednávanie a koľko vlastne nám Európska komisia povolí na toto, ale otázne je, že či teda bude dotovať plošnosť a nie adresnosť, pretože ten návrh, aký ho tu momentálne ešte nemáme, ale myslíme si, že bude, tak jednoducho nie je adresný. A ja si skutočne nemyslím, že Európska komisia bude súhlasiť s niečím takým, pretože eurofondy majú slúžiť, alebo majú financovať inovácie, majú financovať budúcnosť, my ich tu nemáme, prepáčte mi za výraz, doslova prekúriť. Tam nejde o to, tam jednoducho my sa musíme snažiť o to, aby tie eurofondy boli čo najlepšie využívané, ale takýmto spôsobom ich spáliť je, myslím si, veľké riziko aj pre budúcnosť našej krajiny.
Zároveň teda ja by som sa chcela aj tak opýtať, že prečo potrebujeme tú energopomoc, keď v iných krajinách, ako som už hovorila, ustúpili od plošných dotácií energií a skôr sa snažia podporovať rôzne projekty, napr. aj teda projekty, ktoré sú platené z eurofondov, a viem, že aj na Slovensku také využívame, ale očividne nie dostatočne, pretože, a tu opäť by som mala taký apel na našich skúsených plagiátorov, že keď teda nevieme, ako využívať eurofondy, tak choďte, prosím, do Poľska, normálne pero, zošit a odpíšte si ten návod na to, že ako sa majú využívať eurofondy, aby sme jednoducho toto už raz a navždy, a nehnevajte sa, ale mňa raz šokovala odpoveď pána štátneho tajomníka z MIRRI, keď sme ho mali na výbore pre európske záležitosti, a pýtali sme sa ho, že tak kde je teda problém, prečo na Slovensku nevieme čerpať eurofondy, on nám povedal, že nevie, že to je taký problém, čo tu máme stále. No ja neviem, tak ja dúfam, že niekto na nejakom ministerstve niekde vie, že v čom je problém a následne teda môžme zistiť aj, že ako tento problém vyriešiť, pretože, hovorím, takto spáliť eurofondy je skutočne nežiaduce pre budúcnosť našej krajiny.
Ja len zopakujem, že ten spôsob, akým by sme mohli adresne nastaviť energopomoc, tu máme a neviem, akú bude mať podobu nariadenie vlády, ktoré prijmete, ale zatiaľ sa zdá, že je to presný opak adresnosti a presný opak toho, čo by sme mali a obzvlášť v dobe konsolidácie, keď sa tu má šetriť pomaly v každej oblasti, tak skutočne si myslím, že tu bol priestor na to, aby sme ušetrili milióny, doslova milióny. A teraz je koniec septembra 2025, táto vláda je tu už od roku 2023 a myslím si, že obzvlášť pretože vaše dve ministerstvá, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvo hospodárstva, patria strane HLAS, tak ste sa mohli jednoducho dohodnúť na tom, že napr. nastavíte taký príspevok na úhradu nákladov na bývanie, ktorý bude teda lacnejší a ktorý bude poskytovať adresnú energopomoc, tak ako to odporúča aj odborná verejnosť. A neviem, prečo sme sa zase opäť raz vydali touto cestou, ktorá je drahšia, ktorá je zároveň menej ekologická a ktorá síce pomôže aj tým najzraniteľnejším, ale určite nepomôže nášmu rozpočtu, pretože opäť sa minú stovky a stovky miliónov na niečo, čo nás mohlo jednoducho vyjsť lacnejšie.
Zároveň ma mrzí to, čo aj moji kolegovia tu už kritizovali, a síce, že máme tu druhý zákon, ktorý slúži na to, že sa budú zbierať dáta. Doslova plošný zber dát, ktorý ide od pohlavia, bydliska, čo sa, samozrejme, chápe, a ďalších, ďalších údajov, ktoré ale by v prípade, keby sme prijali návrh na vznik takého príspevku na úhradu nákladov na bývanie, tak nie všetky tieto dáta by jednoducho boli potrebné. A ja by som dúfala, že možno aj za tie dva roky sa dal vymyslieť, sa dal prispôsobiť napr. aj takýto návrh na regióny, že niekde s kúri viac, menej, alebo proste doslova nastaviť tú adresnosť tak, aby sme pomohli tam, kde máme, a naopak nezhodili peniaze tam, kde ich netreba. A neviem, či je už neskoro alebo teda ako to nakoniec nastavíte, ale myslím si, že v súčasnej situácii toto nie je dobrý návrh a jednoducho táto krajina si to viac nemôže dovoliť. Nie je pravdou, že či už v Progresívnom Slovensku alebo vôbec v opozícii by sme nechceli pomôcť ľuďom s ich úhradou energií, v čom sa zhodneme je, že pomôcť treba, v tom, na čom sa nezhodneme, je komu, resp. ako. My vám ponúkame návrh, ktorý je jednoducho lacnejší a na druhej strane by, neviem, prečo ste sa rozhodli takýmto spôsobom vyhodiť peniaze, aj keď si to momentálne nemôžme dovoliť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, aj tebe za vystúpenie. Ak som teda pochopil, tak tá tvoja základná výčitka, ktorú, samozrejme, s ňou súzniem, je, že ideme opäť cez prílišnú byrokratizáciu a niečo zase vymýšľať na zelenej ploche. Namiesto toho, aby sme využili to, čo vieme využiť tu a teraz, lebo to už je vymyslené a už to aj funguje. Aj včera som to spomínal a chcem to pripomenúť opäť, že na základe údajov Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied CEPA prepočítala, že skutočnou adresnou energopomocou pre modelových 30 % domácností by vláda za jeden rok, budúci rok, mohla pomôcť všetkým ľuďom, ktorých dnes ohrozuje na Slovensku energetická chudoba. Podotýkam, všetkým ľuďom, ktorých ohrozuje energetická chudoba, a stále by jej ostalo 290 mil., ktoré by potom nie jednoročne, ale aj dlhodobo vedela využívať napríklad na pomoc pre 25-tisíc domácností, v rodinných domoch na získanie desaťtisícového, desaťtisícovej dotácie z programu Obnov dom na výmenu okien, dverí a zateplenie stropu, 5 700 domácnostiam s dotáciou 4 380 eur na tepelné čerpadlo, ktoré, samozrejme, zlacní kúrenie z programu Zelená domácnostiam, k tomu 3 000 domácností by malo lacnejšiu teplú vodu vďaka slnečným kolektorom s dotáciou 3 600 eur zo Zelenej solidarity, a ešte by ostalo aj pre 2 000 rodín na výmenu kotla na drevo s dotáciou 2 700 eur, tiež zo Zelenej solidarity. Toto všetko sú moduly, ktoré fungujú, ktoré sú overené, ktoré sú osvedčené, netreba ich vymýšľať, dokonca táto vláda sa svojho času na začiatku svojho mandátu aj pochválila, že ich je ešte aj zdostupnila a debarierizovala, pán minister Taraba k tomu mal niekoľko tlačoviek, no tak poďme na to. Využívajme to tu a teraz, keď je to také dostupné, debarierizované, tak to využívajme. Tu a teraz môžeme pomáhať ľuďom adresne, naozaj tým, ktorí to skutočne potrebujú, a nie tým, ktorí to nepotrebujú. No, ale opäť ideme vymýšľať nejaký nový IT tender, pravda?

Teraz, vďaka. Využijem teda doplňujúci komentár, nebude to otázka, pani ministerka. Ten komentár je, že ma mrzí, že ministerka Saková v roly ministerky Sakovej nenasledovala príkaz ministerky Sakovej v roly ministra Ráža a neprišla sem vyzbrojená konkrétnymi číslami k svojmu vlastnému rezortu, s jednou čestnou výnimkou zatiaľ sme počuli od troch alebo štyroch ministerstiev a iba jeden predstavil čísla. To, čo počúvam od ostatných, sú, hm, chcem použiť slovo bláboly, ale nechcem byť pejoratívny, poviem že všeobecné fakty, ktoré sa môžu alebo nemôžu v konečnom dôsledku pretaviť v tie desiatky až stovky miliónov, ktoré potrebujete na každom ministerstve ušetriť. Ja pripomínam, a odznelo to tu pred chvíľou od pána ministra Takáča, ak sa nemýlim, že tá konsolidácia, to šetrenie na vládnej strane má predstavovať spolu koľko, 1,3 mld.? A sme tu počuli, že ministerstvo zahraničných vecí ide šetriť, lebo ide optimalizovať poistky na autách? Akože, dámy a páni, rýchla kalkulácia tuto cez počítač, ak ich majú pár stovák, ak platia tisíc mesačne, tisíc ročne, pardon, za havarijnú poistku, ak to zlacnie o 30 %, tak ušetria 150-tisíc. Týmto tempom, dámy a páni, nájdete 1,3 mld. niekedy v roku 2126 a nie v roku 2026.

Ďakujem pekne za prečítanie odpovede, vážený pán minister. Ja som sa pýtala na konkrétne kroky a nie na výhovorky a prázdne slová, ale keďže vy ste len zastupujúci minister, tak vás len poprosím o písomnú odpoveď.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Alojz, veľmi pekne ti ďakujem, ja mám veľmi rád, keď rozprávaš. Je to pútavé, ale, opäť, asi kolegovia nepochopili, že v prvom rade sa tu bavíme o SLK. To znamená, že návrhy chodia, resp. nejakým spôsobom upravujeme návrhy v druhom čítaní a tak ďalej.
Ale naspäť k tej energopomoci, naspäť k tomu, k tým miliardám, ktoré proste Slovensko nevyužíva. Len nedávno došiel ďalší štatistický údaj, že do roku 2027 od roku 2021 Slovensko má k dispozícii 13 mld. eur z eurofondov. Využili sme 10 %. Desať percent sme využili. A ak sa tu máme baviť o energopomoci alebo mali by sme sa tu baviť o tom, že ako pomôcť tým ľuďom, tak ja si dovolím kľudne povedať, že táto vláda neurobila absolútne nič okrem toho, že rozhadzuje spoločné peniaze, či sú to peniaze Slovákov a Sloveniek, alebo či sú to naše spoločné peniaze z Európskej únie. A áno, súhlasím s tebou, to, čo si hovoril, že čo všetko urobia, aby sa udržali pri moci. Ja očakávam takú legislatívnu smršť budúci rok, možno že o rok, že budeme mať tu na schválenie ešte 14., 15. dôchodky, na ktoré už dnes reálne nemáme peniaze. Aj tu to bolo povedané, že v súčasnosti si napríklad Sociálna poisťovňa ročne musí požičiať, pardon, Sociálna poisťovňa má už dnes dlh vo výške 3,1 mld. eur.
Takže, Slováci a Slovenky, namiesto toho, aby sme reálne využívali fondy, aby sme ekonomicky rástli, aby sme boli bohatší, aby sme sa cítili sociálnejší, sme na chvoste Európskej únie v kvalite života a táto energopomoc absolútne nepomôže tým, ktorým by mala pomôcť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka, vážení kolegovia, kolegyne, no, rozprávame sa o tom, či sú alebo nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie na prijatie zákona o adresnej energopomoci. A je to taká rozprava, viete, že ja mám rád, keď sa rozprávame o tom, kde aj je naozaj nejaký intelektuálny spor, že si môžme vymeniť nejaké argumenty. Ale toto mi príde, že toto je rozprava vlastne, kde všetci vieme, ako to je, len teda koalícia sa musí tváriť, že vidia tam dôvody na SLK a v skutočnosti tam dôvody na SLK naozaj nie sú. Tak je to ťažká, ťažká debata (reakcia z pléna), áno, no tak, intelektuálne prostredie, ale budiž, budiž, tak budem hrať s vami túto hru, že teda vy sa tvárite, že sú dôvody na SLK a my vám budeme vyvracať, že naozaj nie sú tie dôvody na SLK. Prečítal som si odôvodnenie, ktoré schválila vláda, prečo toto musíme schvaľovať v skrátenom legislatívnom konaní a teda pochopil som, že hlavné dva dôvody sú hroziace hospodárske škody a strata ľudskej dôstojnosti ako nejakého základného ľudského práva. To sú dva dôvody, ktoré uvádza vláda. Čiže ak ne... vysvetlím pre ľudí, ak neprijmeme tento zákon, tak nám hrozia hospodárske škody a ľudia prídu o dôstojnosť. Preto ho musíme schvaľovať zrýchlene, preto nemali sme čas na štandardný legislatívny proces, ale museli sme ho priniesť na poslednú chvíľu. No to je zaujímavé.
Keď som to tak čítal, tak mi napadla prvá otázka, že ak nám teda hrozia tie závažné hospodárske škody, tak by som sa chcel spýtať, že aké sú to tie závažné hospodárske škody, že v akej sume, koľko. Viete, lebo keď iba poviete, že hrozí nám niečo, ale vlastne neviete povedať že čo, tak potom už samo osebe sa fabulujete. Takže by ma veľmi zaujímalo, že keď nám hrozia tie zásadné hospodárske škody, tak že koľko. Či to máte nejak vyčíslené, že aké sú tie hospodárske škody. Pol percenta HDP, 0,1 %, 1 % HDP alebo v miliónoch, alebo v neviem v čom, skúsme si dohodnúť nejakú metriku, ale mohli by ste teda povedať, že aké zásadné sú tie hospodárske škody, lebo mali by sme sa rozprávať v SLK iba o zákonoch, ktorí predstavujú, ktoré predstavujú zásadné hospodárske škody. Tak aké zásadné sú, koľko? Lebo ani nevieme koľko a potom sa tým pádom ani nemôžme rozprávať, či sú alebo nie sú zásadné. Tak skúste, prosím vás, naozaj vyčísliť, že koľko naše hospodárstvo utrpí, ak tento zákon neschválime v skrátenom legislatívnom konaní. Aby sme teda mohli si aj my spraviť názor na to, že či ho máme alebo nemáme podporiť. My to tam číslo, tam číslo nevidíme, takže tým pádom podporiť ho nemôžme.
No a potom ten druhý argument – ľudská dôstojnosť. Čiže hovoríte, že keď neschválime tento zákon rýchlo, ľudia na Slovensku prídu o svoju dôstojnosť a tým pádom prídu o nejaké základné ľudské právo. Tak tiež by ma zaujímalo, že aká skupina, ktorí, ktorí? Ľudia prídu o dôstojnosť, povedzte, že ktorí. Viete, že keď ste sem priniesli trestnú novelu, tak síce ste sa tiež faulovali sami, ale aspoň ste si dali tú robotu, že snažili ste sa vytvoriť nejaký dojem, že porušované ľudské práva tu boli v nejakých konkrétnych prípadoch, v nejakých konkrétnych konaniach, síce sme vám to vyvrátili, že nie je to tak, ale aspoň ste si dali tú robotu, že priniesli ste nejakú hmotu. Tak mňa teraz by zaujímalo, že teda keď dôjde k tomu porušovaniu ľudských práv, tak naozaj že o akej skupiny, skupiny obyvateľstva sa tu rozprávame. A tu nie je dôvod, že, dobre, aj jeden je dosť, ale povedzte, že teda kto je ten jeden, keď hovoríte, že dôjde k poklesu ľudskej dôstojnosti a teda ohrozenie ľudského práva. Lebo zatiaľ sme iba teda počuli, že tento zákon potrebujete na to, aby ste 90 až 95 % ľudí na Slovensku mohli dávať to, čo vy voláte adresná, ale v skutočnosti je to stále plošnú energopomoc. Čiže 90 až 95 % ľudí je podľa vášho názoru ohrozených na dôstojnosti? Že ak neschválime tento zákon zrýchlene a nedostanú tú energetickú pomoc, tak budú, tak prídu o svoju dôstojnosť? Ak je to naozaj tak, tak to je vážne, to potom sa poďme o tom rozprávať. Ale povedzte mi, prosím, že naozaj ako to je. Aká časť skupiny naozaj, aká časť obyvateľstva je ohrozená na ľudskej dôstojnosti? Pretože ja sa spýtam takto, že, ja neviem, tuto v Bratislave priemerný trojizbák, platíte, ja neviem, tisíc dvesto, tisíc tristo, tisíc, záleží, nájom vrátane energií a tie energie z toho sú možno nejakých dvesto eur, 200-300, záleží, hej? Veľmi záleží. A teda vy hovoríte, že tie energie by mohli skokovo narásť a ľudia by prišli o dôstojnosť. Takáto rodina žijúca v tomto trojizbáku by prišla o dôstojnosť. Keďže nehovoríte ktoré, tak budem brať nejakú všeobecnú rodinu.
Ráno sme to počítali tuto s Mišom Trubanom, ktorý práve prišiel teraz do sály, že teda ak človek platí na nájme tisíc eur mesačne a na energiách nejakých dvesto, tristo eur mesačne, tak za rok zaplatí 12-tisíc na nájme a na energiách nejakých, čo? Tritisíc? Dve a pol, tritisíc eur, hej? Tak ja sa pýtam, že to o koľko mu musia stúpnuť tie energie, aby stúpli natoľko, že on príde o dôstojnosť? Táto priemerná rodina v Bratislave nejaká. Keď teda dokáže si zaplatiť nájom za 12-tisíc, tak koľko, preboha, musia stúpnuť tie energie skokovito, aby prišla o dôstojnosť. Lebo týmto argumentujete, že tak skokovito nám môžu narásť tie, tie, tie náklady, že aj táto priemerná rodina v Bratislave by prišla o dôstojnosť. No mne to naozaj nevychádza, že to by musel byť taký nárast, naozaj obrovský, že buď, buď tá rodina žije už tak na hrane, že aj nárast povedzme o 50 alebo 100 eur mesačne na energiách by spôsobil stratu jej dôstojnosti, a to by som sa potom pýtal, že tak toto je výsledok pätnástich rokov sociálno-demokratických vlád, že ľudia žijú takto na hrane? Že zvýšenie energií o 50 alebo 100 eur by spôsobilo, že stratia svoju dôstojnosť? Priemerná rodina tu v Bratislave niekde?
No. Čiže takto keď si to rozoberiem na drobné, tak mi z toho vychádza, že možno tá priemerná rodina v Bratislave nie je cieľom tohto zákona. Ale to už ja filozofujem. A ja sa teda vás pýtam, že kto naozaj teda je cieľom toho zákona, lebo vy hovoríte, že 90 až 95 % ľudí je cieľom zákona. Čiže mne tam spadá aj nejaká priemerná rodina v Bratislave do takejto širokej definície. Tak to naozaj sme v tej krajine na tom veľmi zle. Naozaj sme na tom v tej krajine veľmi zle. Ak nárast energií o povedzme 100 eur mesačne spôsobí stratu ľudskej dôstojnosti.
Takže vecne, vecne by som naozaj chcel vedieť, koľko sú tie hroziace hospodárske škody, či to máte nejak vyčíslené percentom HDP, v miliónoch, neviem, neviem v čom, v nejakej, v nejakej, v nejakej hodnote, sa dohodnime. Eurá by mohli byť fajn. Tak poďme, poďme v tých miliónoch, že koľko tých hospodárskych škôd nám hrozí. A potom tá druhá otázka, že akej časti spoločnosti naozaj hrozí strata dôstojnosti? Keď vy hovoríte, že tento zákon potrebujeme, aby sa to nestalo. Akej? Akej časti spoločnosti?
No čiže predpokladám, že touto argumentáciou sme sa už dostali k tomu bodu, keď je všetkým zrejmé, že vlastne sa tu iba hráme na nejaké skrátené legislatívne konanie alebo na nejakú naozaj obhajobu dôvodov tohto SLK, že vlastne aj vy viete, že na to nie sú naozajstné dôvody, my to tiež vieme a budeme vám to musieť takto argumentačne nejak vyvracať. Trochu ľutujem tých, tých legislatívcov na ministerstve hospodárstva, ktorí to museli dať nejak dohromady, tie dôvody a nejak to tam polepiť. A skutočnosť, skutočnosť je taká, že tých SLK počas tejto vlády je už toľko, že to už je symptomatické, že to nie je jednorazový prípad, že by sme mali dôvod povedať, že no tak ale, pani ministerka, vy to nerobíte dobre. Vy to v zásade robíte štandardne, ako to robia všetci ostatní ministri vo vašej vláde. Čiže ničím podľa mňa nevytŕčate v tomto poňatí, lebo tie SLK sa už stali normou za tejto vlády. A to len pripomínam závery, ktoré ste si dali do programového vyhlásenia vlády, že táto vláda výrazne obmedzí zneužívanie inštitútu skráteného legislatívneho konania, aby konečne nastala nejaká stabilita. To máte v PVV. Pred dvoma rokmi ste si to odhlasovali. Neviem, či ste otvorili odvtedy ten dokument, ale vyzerá, že nie.
Takže je to, je to už štandard, je to taký štandard, ako keď cestári, cestárov prekvapí prvý sneh, že ho neočakávali, že už prišiel prvý sneh, tak aj vy zrazu ste neočakávali, že budete potrebovať zákon o energopomoci, tak ste ho priniesli v skrátenom legislatívnom konaní a rovnako ste asi neočakávali, že budete musieť robiť tretiu konsolidáciu, lebo aj s tou ste prišli v skrátenom legislatívnom konaní, že veľa vecí vás prekvapuje, mám taký pocit, túto koalíciu. Mňa prekvapuje, ako veľa vecí vás prekvapuje, že s nimi akoby že nepočítate, že potrebujem to potrebovať, tak dám si to do nejakého štandardného procesu. No je to, je to na pováženie, že či toto je dobrý spôsob vládnutia, keď veľa vecí vás prekvapuje, lebo to potom, to viete, aj šach sa dá hrať tak, že každý krok toho súpera vás prekvapí, ó, on potiahol sem, no tak teraz budem musieť veľmi dlho rozmýšľať, že ako, ako, ako to nejak sa s tým vysporiadam. Ale viete, skutočne dobrí šachisti sú tí, ktorí rozmýšľajú pár krokov dopredu. A mne to príde tak, že vy nerozmýšľate tých pár krokov dopredu, že to tak látate na poslednú chvíľu a v zásade zneužívate ten inštitút, lebo si myslíte, že môžete. Máte tú sedemdesiat šestku, tak si to tam pretlačíte tými trubkami. Len potom by bolo fér do toho programového vyhlásenia vlády nedávať také tie vety, že znížite zneužívanie SLK, keď v skutočnosti viete, ako to budete robiť. Veď nie, nie kvôli, nie kvôli nám, ale vy potom vyzeráte podľa mňa trošku, trošku zle. Dobre.
Čiže to je, to je k tomu procesu. Veľmi rád si vypočujem naozaj odpovede hlavne na tie prvé dve otázky, že teda aké veľké sú tie hospodárske škody, ktoré nám hrozia, či ich vieme teda vyčísliť, ak teda nedostane 90 až 95 % domácnosti energopomoc, lebo to ste povedali verejne, a druhá je, že koľko je tých ľudí, alebo že aké časti skupiny, akej časti spoločnosti hrozí strata ľudskej dôstojnosti, ak nedostanú od štátu energopomoc?
No a druhý problém, ale k tomu sa dostanem viacej v tom, v tom prvom, v druhom čítaní, lebo to už ide trošku k meritu veci, ale čo ja vidím ako problém v tomto zákone, je ten rozsah zberu údajov. Mali sme už o tomto debatu, ešte keď ste prišli s tým prvým technickým zákonom. Tu aj ja idem trošku na tenký ľad, pretože ja v zásade som za to, aby štát robil proaktívne služby, aby ľuďom uľahčoval život čo najviac, ako sa dá, ale niekedy narazíme na tú mieru, že či toto už je naozaj správny rozsah, či už nejdeme trošku cez hranu pri tom rozsahu zbierania údajov. Tu si myslím, že ideme trochu cez hranu, že naozaj z ministerstva hospodárstva sa po tomto zákone stane najväčšie, najväčšie miesto alebo najväčšia databáza údajov o príjmoch a majetku každého jedného človeka na Slovensku, každého jedného. Pretože zatiaľ v tomto zákone nie je možnosť odmietnuť tento zber údajov, všetci ľudia budú mu podrobení, preto prídem aj s pozmeňujúcim návrhom, aby to opäť bolo možné, pretože sme taký pozmeňovák predložili aj v tom prvom zákone na jar, tak predložíme rovnaký pozmeňovák aj teraz, aby bolo možné odmietnuť takýto rozsiahly zber, rozsiahly zber údajov, pretože si myslím, že to už je trošku, trošku za hranou, že boli viaceré možnosti, ako ste to mohli spraviť. Jeden z nich je príspevok na bývanie, ktorý sme vám ponúkali už, fú, koľko už? Dva roky? Tri? (Reakcia z pléna.) Šesť rokov, že? Šesť rokov, to by vás už nemuselo prekvapiť, keď už to šesť rokov hovoríme, tak snáď potom vás neprekvapí, že máme tento návrh. Čiže formou príspevku na bývanie, kde tí, čo by naozaj potrebovali tú energopomoc a požiadali by si o ňu, by ju dostali. Vy ste si zvolili túto cestu, že teda idete automaticky, poviem to tak, že prelustrovať celú populáciu na Slovensku a potom nejaká časť tej populácie dostane, dostane energopomoc a nevieme, že ktorá.
A to je podľa mňa posledný problém tohto, tohto zákona, že je to také rozbaľovanie darčeka, že to tak, prichádza to tak postupne. Dva roky o tom hovoríte, že teda bude energopomoc adresná. Zatiaľ sme videli technický zákon na jar, dobre, odbalili sme prvú vrstvu darčeka, teraz vidíme ten skutočný zákon, odbaľujeme druhú vrstvu darčeka a vy nám vlastne hovoríte, že ten darček má ešte tretiu vrstvu, že vlastne ani z tohto sme sa nedozvedeli, že aká adresná tá energopomoc bude, že to bude až v nariadení vlády. Čiže na trikrát, na tri kroky to robíte. Ak by som si mal tipnúť a predpovedať budúcnosť, tak poviem, že to nariadenie vlády v skutočnosti tú adresnosť vôbec nevyrieši, že bude naozaj veľmi plošná tá energopomoc. Som veľmi naozaj zvedavý, že akým spôsobom to chcete spraviť, že koľko ľudí na Slovensku naozaj tú energopomoc dostane, pretože vy hovoríte, že 90 až 95 %. Tak to potom naozaj nie je adresné. To naozaj nie je adresné. Čiže skôr ako odbaľovanie darčeka by som to prirovnal k odbaľovaniu cibule, že každou vrstvou sa nám tlačia do očí väčšie a väčšie slzy, lebo stále čakáme, že už budeme vedieť, ako to budete robiť, odbalíme ďalšiu vrstvu a stále nevieme, ako to budete robiť. Tak neviem, či ešte aj po nariadení vlády ešte príde potom odkaz na vyhlášku, to asi nemôže, čo by mohol byť nižší právny predpis ako nariadenie vlády, neviem, uznesenie vlády, že teda nariadením vlády poviete, že to vlastne všetko poviete až v uznesení. Neviem. Už neviem, neviem, čo je ďalšia vrstva cibule, nechám sa prekvapiť. Pre mňa je, dúfam, že nariadenie bude ten posledný krok.
A ešte keď sa vrátim k tým hospodárskym škodám, tak to dám trošku do kontextu, pretože veľmi často sem chodíte so zákonmi, ktoré majú ekonomický dopad a odôvodňujete ich hroziacimi hospodárskymi škodami. A ja som to tak oglosoval aj pri rozprave o konsolidácii, že to je možno zákon, ktorého neprijatie spôsobí menšie škody, ako prijatie. A za pravdu nám dávajú už aj makroekonomické dáta, pretože zrovna dnes vyšli čísla o odhade ekonomického rastu slovenskej ekonomiky po dvoch vlnách vašich konsolidácií a kým júnová prognóza Národnej banky Slovenska bola, že tento rok bude ekonomika rásť 1,2 až 1,6 %, tak septembrová prognóza teraz aktuálna je, že tento rok bude rásť iba 0,8 % a budúci rok iba 0,5 %. Takže Národná banka bola optimistická a hovorila, že tento rok rastie, budeme rásť 1,2 až 1,6, teraz už taká optimistická nie je a touto optikou sa pozerám aj na ten odhad pre budúci rok, tých 0,5, predpokladám, že to bude ešte menej.
Takže naozaj si myslím, že vaša argumentácia hroziacimi hospodárskymi škodami sa často skôr obracia proti vám, pretože vaše politiky, ktoré ste prijali v dvoch balíčkoch konsolidácie, spôsobujú, že naša ekonomika ide do stagnácie. Nevadí. Dám, dám vám, dám vám benefit of the doubt, že teda skúste ma tu presvedčiť, že naozaj nám hrozia hospodárske škody a ak áno, tak potom by som naozaj prosil o to konkrétne číslo, že koľko tie škody môžu byť, ak sa neprijme tento zákon v skrátenom legislatívnom konaní.
A pre všetky tieto dôvody, ktoré som už vymenoval, my skrátené legislatívne konanie nepodporíme.
Ďakujem.

Vážená pani ministerka, pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, je príznačné a zvláštne, že sa dnes bavíme o skrátenom legislatívnom konaní o energopomoci. Je to deň po konsolidácii, ktorá bola včera nasilu schválená bez poriadnej diskusie, bez poriadneho odpovedania a po vážnych protestoch občanov a rôznych inštitúcií, ako sú odbory alebo zamestnávatelia. Ale poďme teda ku skrátenému legislatívnemu konaniu.
Zákon o poskytovaní energopomoci by mal nadobudnúť účinnosť 1. októbra. To je onedlho, v zásade je to týždeň po tom, čo bol zaradené do parlamentu. To znamená, znova narýchlo a zle. Napriek tomu, že sme pred pár mesiacmi mali debatu o energopomoci, o tom, akým spôsobom ste chceli zbierať dáta, dnes v zásade máme v parlamente znova iba rámec, žiadny konkrétny obsah energopomoci nepoznáme. Ako povedal Karol Galek, predpokladáme, ale nevieme úplne, že aký presný proces tej energopomoci bude a v zásade preto sa čudujeme, že chcete tak rýchlo schváliť tento zákon. Keďže o tom nič nehovoríte a neodpovedáte novinárom, podľa mojich informácií nechodíte do diskusií o tom, tak musíme sa tak trošku neštandardne o tom baviť tu v parlamente, a fakt vás vyzývam, pani ministerka, povedzte konkrétne čísla a konkrétne mechanizmy, aby sme vedeli, o čom sa ideme baviť a vlastne prečo to má byť v skrátenom legislatívnom konaní. Mali ste na to dva roky tento vlády, aby ste urobili adresné energopomoc, dokonca my vám šesť rokov hovoríme, že sa to dá robiť cez príspevok na bývanie ako spomínal už Karol Galek, cez poslanca Valáška to presadzujeme šesť rokov. Šesť rokov sme mohli mať adresnú energopomoc.
Píšete tiež, že proste je tu nejaká naliehavosť a vyplýva z potreby zabezpečiť vhodný a primeraný právny a inštitucionálny rámec na poskytovanie pomoci so zvýšenými cenami energií. No, tie zvýšené ceny energií nezačali včera, už sú tu niekoľko rokov. Ale je teraz pravda zároveň, že mnohé ceny energií klesli. A už nie je taká situácia, aká bola nedávno, pred troma alebo štyrmi rokmi, kedy proste začala vojna na Ukrajine a bola energetická kríza, odvtedy sme to mohli napraviť. A ešte pripomínam, že my sa bavíme o ceny energií pre domácnosti, ale pre firmy na Slovensku, tie firmy, ktoré zamestnávajú ľudí, ktoré vyplácajú výplaty, tak pre tieto firmy máme najdrahšie ceny energií v Európskej únii. Čo je vlastne neuveriteľné. To znamená, že to zvyšuje konkurencieschopnosť všetkých ostatných krajín voči nám. Mnohé firmy hovoria, že by už nikdy na Slovensko neprišli, keby vedeli, že sa s cenami energií pre firmy nebude nič robiť.
No a ešte teraz ku názvu celého tohoto zákona. Už len názov zavádza, lebo akým spôsobom chcete poskytovať adresnú pomoc, keď v tom istom týždni povie premiér tejto krajiny, že sa bude týkať 90 až 95 % domácností. Čo je toto proste za adresnosť? Tak buď 90 až 95 % domácnosti trpí energetickou chudobou po 14 rokoch sociálnodemokratických vlád, alebo je to naozaj volebná korupcia, ktorú chcete takýmto spôsobom doručovať. Na plošné energokompenzácie bolo v roku 2023 použitých 2,93 mld. eur, čo je cena včerajšej konsolidácie. Za cenu toho, že sa zvýšili odvody všetkým ľuďom, ktorí žijú z práce, na rozdiel od ľudí, ktorí žijú z dividend. A v roku 2024 to bolo 1,13 mld. eur. To znamená, že 1,5-krát toľko, ktoré idete doslova vyzbíjať od ľudí zákonom o konsolidácii, teda tretej vlny konsolidácie.
Je pravda, že na Slovensku sledujeme nárast energetickej chudoby. V roku 2022 to bolo 25 %, teraz už je to 30 %. Ale porovnajte si 30 % s číslom 90 až 95 %. To znamená, tých 60 % rozdiel budú ľudia, ktorých si budete chcieť kúpiť touto energopomocou, zároveň ale podľa mňa tí ľudia nie sú takí hlúpi, lebo vedia, ako sa im zdražia odvody dnes. Mám pre vás odkaz, pani ministerka, od taxikára, ktorý má viezol a povedal, že hneď, ako ma dovezie, tak ide si do Rakúska vybavovať živnosť, lebo radšej bude platiť odvody zdravotné a sociálne v Rakúsku (reakcia z pléna), áno, normálne, že to je treu story a môžem to nájsť, toho človeka, keď možno sa bude s vami chcieť konfrontovať, a v zásade nechce tomuto štátu pod vaším vedením ďalej platiť. Lebo zdravotníctvo je horšie z roka na rok, Sociálna situácia horšia, ľudia majú menej peňazí, to znamená, že on ide tuto za hranice buď taxikárčiť, alebo to bude robiť cez Rakúsku živnosť na Slovensku.
Vráťme sa ale k tej energopomoci. Chcete pomáhať chudobným, tak ako by to mala robiť sociálna demokracia. Lenže na Slovensku akože sociálna demokracia, akože dve strany tu majú prívlastok sociálna demokracia, ani jedna z nich si nezaslúži, jedna je externá pravica a druhá je ľavicová populistická strana karpatského typu, 90-tisíc ľudí na Slovensku kúri tuhým palivom. Ako idete pomáhať týmto ľuďom? To sú tí najchudobnejší, tí, ktorí svoje teplo vyrábajú prostredníctvom biomasy alebo teda, teda dreva. Ja neviem, ako sa to bude týkať týchto ľudí. A týmto ľuďom ste ešte teda zvýšili včerajšou bombou konsolidačnou, ste zvýšili zdravotné odvody, sociálne odvody, možno sú to tí živnostníci, ktorí budú platiť tie zvýšené minimálne odvody a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, že energopomoc prezentovaná ako úspora v konsolidácii, inač je to tak, je vlastne obyčajná drzosť. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozornila, že absolútne nejde o usporené opatrenie a nemôže sa počítať do konsolidačného balíka, 425 miliónov z eurofondov, ktoré na ňu pôjdu, vy poviete, že to je, však to nie sú naše peniaze, to sú peniaze z eurofondov, ale veď tie peniaze to sú, to sú, po prvé, peniaze európskych daňových poplatníkov, ako hovorím, že Hansa z Hamburgu alebo, ja neviem, Svena z Dánska, ktorý nám ich posiela, aby my sme si vybudovali infraštruktúry, aby sme boli konkurencieschopní, aby sme ich neprejedali, tie peniaze, alebo aby sme boli zdravší. To znamená, aby sme tie peniaze posielali na nové nemocnice, ktoré tu proste nám padajú omietky, kde sú doslova, minule som počul, že vši v nemocnici. To akože naozaj, naozaj my ideme prejesť peniaze, ktoré máme na infraštruktúru, na investície do budúcnosti akože adresnou energopomocou? To je vlastne neuveriteľné. Podľa mňa tých 90 až 95 % ľudí by oveľa viac ocenili, keby ste ich nezdierali zvýšenými odvodmi za zdravotníctvo a sociálnu oblasť, ako im dávať proste, ja neviem, ako to budete robiť, že to ma strašne zaujíma, šeky a tak ďalej. A ešte, samozrejme, úplne nie je isté, že či sa to uhradí z eurofondov. Pán štátny tajomník na výbore, pozdravujem vás, bol taký akože veľmi, vidím ho na balkóne, bol taký veľmi, by som povedal, diplomatický, nepovedal, že sa to bude dať spraviť, budú nejakým spôsobom o tom rokovať, ale povedal teda, že z eurofondov sa zaplatí minimálne teda systém. My potrebujeme ďalší, ďalších 18-miliónový systém na to, aby sme uplatňovali adresnú energopomoc? To je proste niečo, čo je neuveriteľné.
No a zároveň sa dotknem ešte tých vecí, čo trošku hovoril Karol Galek, možno z iného pohľadu. Ten systém, ktorý idete spraviť, vlastne robí z ministerstva hospodárstva takú akože malú tajnú službu. Ako keby sme ich nemali dosť. Máme tajnú službu na ministerstve obrany, máme tajnú službu, akože tajnú službu so žltým autom, máme tajnú službu v zásade kvázi svojím spôsobom u ministra Eštoka a teraz vlastne máme aj hospodársku tajnú službu na ministerstve hospodárstva. Je to niečo, čo proste nevyvoláva dobrú, alebo dôveru v štát a zároveň vlastne ste vyhodili to, čo sa nám podarilo presadiť si poslancom Hargašom pred pol rokom. Vlastne že obyvatelia sa nebudú môcť vyňať z toho zbierania dát, 20-tisíc ľudí to spravilo, 20-tisíc ľudí povedalo, že proste nechceme, aby ste o nás zbierali dáta, nepotrebujem vašu energopomoc, som solidárny s občanmi a proste dávajte ju tým, ktorí to budú potrebovať viac ako ja. Momentálne žiadna takáto možnosť nie je a tým pádom každý človek bude sledovaný vaším ministerstvom bez toho, aby mal z toho nejaký úžitok. Žiadny, len preto, aby vy ste vedeli určiť, či patrí k tým 5 % vyvolených, keď 95 % nebude, alebo bude potrebovať energo pomoc.
Takže ja akože šípim, prečo to tak je, aj možno vám, pani ministerka, verím, že si myslíte, že je to totálna blbosť hovoriť o akože selektívnej energopomoci 95 %, však to je taká aj intelektuálna hanba. Podľa mňa že každý normálne zmýšľajúci človek musí uznať, že to proste nie je energopomoc, ktorá je cielená.
Vy ste, ja som strašne chcel vidieť v tomto zákone nejakú analýzu, ktorá by proste nás presviedčala, že prečo to tak má byť, z čoho vychádzate a tak ďalej. My nemáme proste že žiadne, žiadne dáta, na základe ktorého chcete robiť tú energopomoc. Vy, samozrejme, poviete, že momentálne nastavujeme len rámec, aby sme mohli poskytovať energopomoc. Ináč to ste hovorili aj pred pol rokom, pán štátny tajomník na výbore povedal, veď ja som úradník, ja robím rámec a je politické rozhodnutie o tom, ako sa tá energopomoc bude akože rozdeľovať. No ale potom načo tu míňame tento čas? Načo proste sme tu? Keď v zásade nevieme, akým spôsobom budete ten rámec uplatňovať. Akože ja šípim, že to bude rozhodnutím vlády, bude na tom tlačovka, konfety a tak ďalej a Fico bude hovoriť, ako všetkým pomáha. Akože rozumiem, však to už hovoril aj Karol a podľa mňa všetci ostatní to budú hovoriť, je to normálna, podľa mňa ani nie legálna, ale nelegálna politická korupcia, že na jednej strane ste proste všetkým zobrali a na druhej strane skoro všetkým dáte, ale oveľa menej. Ale to, čo dáte oveľa menej, budete prezentovať ako brutálny politický úspech, a to, čo beriete, tak to prekrývate Šimečkovou mamou. To je strašná hanba, podľa mňa druhá hanba.
A zároveň tu máme eurofondy, o ktorých už som rozprával, ktoré nevieme využívať na zatepľovanie domov. Taká príležitosť, ktorá sa tu už možno nikdy neobjaví, sme s Martinom Hojsíkom o tom písali komentár, že to je vlastne to, že my nevyužívame zdroje na zatepľovanie, ale dávame to na plošnú energopomoc. To je ako keby keď nám tečie vaňa, tak namiesto toho, aby sme tú vaňu zapchali, tak my dolievame vodu. Toto sa deje momentálne s energiami.
Ja sa ešte budem vyjadrovať v ďalších čítaniach a budem sa tešiť na diskusiu. To znamená, že teraz ako by som bol rád, keby sme mali akože plodnú diskusiu s vami a potom na výboroch alebo v pléne sa budem vyjadrovať ďalej, ale veľmi by som vás poprosil, aby ste s nami diskutovali. Lebo toto nie je nejaká ako kebyže populistická session, ktorá tu bola včera alebo čo, normálne že poďme sa baviť o tom, že akým spôsobom o tom rozmýšľate a akým spôsobom by sme možno mohli pomôcť, a aby ľudia netrpeli energetickou chudobou.
Ale na záver ešte raz, 95 % ľudí nie je iná pomoc ako plošná.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja si dovolím nesúhlasiť s klubom SLOVENSKO, lebo mňa zaujalo, čo pán Radačovský rozprával a myslím, že ste ho prerušovali aj z tejto strany, aj z tejto strany, takže ja by som si rád vypočul jeho, jeho príspevok dokonca. Mal namiesto dvoch minút len minútu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Marián, oceňujem naozaj tvoju prácu na tom pozmeňovacom návrhu a tú nádej, ktorú si vložil do toho, že by to mohlo byť schválené. Pomohlo by to tým ľuďom, na ktorých tuná myslíme. Pomohlo by to drobným a malým živnostníkom, pomohlo by to pracujúcim ľuďom na Slovensku, pomohlo by to podnikateľom a zamestnávateľom, avšak myslím si, že si robíme márne nádeje, že by to prešlo. Som presvedčená, že keby si minister Kamenický zapisoval, alebo ak by poveril niekoho, aby mu zapisoval všetky návrhy, ktoré sme tu dali, že by dokonca na tie pozmeňovacie návrhy sa aj našli tie peniaze. Lebo vlastne my sme poukázali na všetky možné výdavky, ktoré sú úplne zbytočné, ktoré tento štát nepotrebuje a ktoré tento štát... a ľuďom nepomôžu na Slovensku. Práve zhoršia ekonomickú situáciu
=====