... ten typ kriminality, ktorú kedysi riešila NAKA, padne na plecia radových policajtov, ak sa kriminalita, ktorá dovtedy bola teda trestným činom, prevalí na teda tie priestupkové orgány, že my na to skrátka musíme mať zabezpečené nejaké kapacity a my sme ich nemali ani tie teda, ktoré prejednávajú trestné činy, ani tie, ktoré prejednávajú priestupky a dnes sme teda v situácii, že nám to naozaj vybuchuje v dôsledku podľa mňa možno aj ďalších,...
... ten typ kriminality, ktorú kedysi riešila NAKA, padne na plecia radových policajtov, ak sa kriminalita, ktorá dovtedy bola teda trestným činom, prevalí na teda tie priestupkové orgány, že my na to skrátka musíme mať zabezpečené nejaké kapacity a my sme ich nemali ani tie teda, ktoré prejednávajú trestné činy, ani tie, ktoré prejednávajú priestupky a dnes sme teda v situácii, že nám to naozaj vybuchuje v dôsledku podľa mňa možno aj ďalších, ďalších faktorov, o ktorých ja možno viem menej, možno, možno hej ich ešte, ešte len budeme môcť posudzovať s odstupom času. Už sa tu spomenula tá, tá dôvodová správa. Ja ešte predtým sa musím dotknúť jedného momentu, ktorý predchádzal tomu priznaniu teda, že či máme alebo nemáme problém a to bol súboj o štatistiky alebo spor o štatistiky a zavedenie takzvaného pocitu, že termínu, a že pocitová kriminalita. Pre mňa to bolo proste neuveriteľné odkazovať občanom, ktorí sa sťažujú na zníženú mieru bezpečia, že viete, to máte taký pocit, že tak pocitovo sa to tak zmenilo. Hej. A ja by som sa teraz spýtala, že čo sa stalo. Teraz akože buď ste presvedčili tých ľudí, že sa im teda hej, sa to iba zdalo alebo teda že naozaj im priznávate, že teda tie pocity boli dosť závažné na to, aby sme otvorili znovu teda Trestný zákon a robili v ňom korekcie a ste si tie pocity osvojili alebo tu naozaj máme nejaké dáta, o ktoré sa môžme oprieť. Konkrétne ja môžem spomenúť tie, ktoré sú veľmi zreteľné, hoci sa ich samotná predkladaná navrhovaná úprava netýka, ale sú v tomto momente jediným možno takým výrazným evidence based ukazovateľom, že ako pod vplyvom reformy sa zmenila kriminalita a to je práve ten typ krádeží, ktorý sa uskutočňuje vlámaním, ktorý nie je závislý na vzniknutej škode, respektíve áno. Vytiahla som si nejaké štatistiky napríklad za rok 2023, za celý rok 2023 prišlo ku krádežiam vlámaní v počte 1 588 krát. V roku 2022 celý rok to bol počet 1 557 krát a teraz sledujte. Rok 2025 7. mesiac 1 316, 8. mesiac 1 492, 9. mesiac 1 656. Že tam to proste vidíte. Áno. Nie je to preto, lebo sa hýbalo škodami, nie je to preto, že by tam vzrástla trestná sadzba, ale preto, lebo sa zmenila politika trestania. My tu predsa netrestáme podľa toho, čo je napísané v osobitnej časti zákona, že keď tam je to trestná sadzba, že to je ten trest, my sa musíme pozrieť do všeobecnej časti Trestného zákona a pozrieť sa, aké sú zásady ukladanie trestov, že to sa nám tam zásadne zmenilo. Ako sa zbenevolentnila v podstate hej podmienečné, nepodmienečné tresty, že vlastne tá situácia, kým by ten páchateľ naozaj prišiel až do okamihu teda udelenia trestu odňatia slobody, naozaj má dosť priestoru na to, aby sa nemusel cítiť ohrozený takýmto trestom. Čiže toto sú presne tie súvislosti a my miesto toho, aby sme nestačila na to žiadna ... (Nezrozumiteľne vyslovené.) ale miesto toho, aby sme ich proste korektne objavovali, sme tu potierali ľuďom hej teda, čo nazývali ako stratu bezpečia, pocit ohrozenia a hovorili sme im, že veď to vôbec štatisticky tak nevyzerá, to máte iba taký pocit zníženého bezpečia a tak ďalej, a tak ďalej. Viete, jak mi je Boh svedkom a táto sála tiež, ja nikdy nehovorím, neznášam to tie reči o smeráckych mafiánoch, zlodeji, toto proste ja ako trestnoprávna právnička si dávam sakra pozor na to, aby som takéto aj veci nevnášala do politického a žiadneho diskurzu, ale skúste si to predstaviť takto, hej, teraz sa dostávam k tej dôvodovke, kde píšete teda, že sme my ako opozícia podnietili páchateľov k tomuto typu teda delikvencii a teraz si predstavte, že vy zástupcovia strany SMER počúvate, neviem, desať rokov, dvadsať rokov, tridsať rokov, že kradnete. Že vlastne sa vám to oplatí, že vlastne po vás aj tak nikto nikdy nepôjde a teraz si to teraz mi to naozaj vysvetlite, že podnecuje vás to, akože preto, preto kradnete. Kradnete kvôli tomu? Lebo verejnosť si to myslí. Verejnosť normálne hovorí, že, že vám sa to oplatí a na vás aj tak nikdy nedôjde. Funguje to na vás? O koľko to zvýšilo kriminalitu vo vašich radoch? Tak ako to nefunguje pre lásku božiu na nebi na vás, čomu teda verím, že nefunguje, tak to pre Krista Pána svätého nemôže fungovať ani na tých zlodejoch, o ktorých sa tu vybavujeme. Hej. Že to sú naozaj, že, že nedôstojné taľafatky, ktoré urážajú vôbec akože ten elementárny nejaký hej štátno-kultúrny proces legislatívnej tvorby, aby sme si písali do dôvodoviek nezmysli, absolútne, absolútne nezmysli. A naozaj, naozaj toto nie je vina ani, ani nejakých kampaní, ani vlády Ódora, ani, ani Radičovej, dokonca ani mamky Miša Šimečku, toto naozaj máte, hej, normálne objektívne, hej, proste ako následok vlastnej normotvorby, ktorá sa, ak to tak akože veľmi eufemicky poviem, nezdarila. No ak sa teda ale chceme baviť o tých skutočných príčinách a ja už som naznačila, že ich je viacero a je to súbeh viacerých problémov, tak keby sme naozaj chceli sa nejak vysporiadavať s týmto typom kriminality, jak keby hej aj predtým než sme začali púšťať do procesu tú trestnú reformu, sa zaoberali nejakými kriminologickými štúdiami, veď sa napokon pozrite, pripravujeme rekodifikáciu Občianskeho zákonníka, že aká to je robota, že koľko sa vlastne, hej, minulo okolo toho práce, ľudí, že k tomu sa naozaj, že vedie, ja si myslím, že seriózny a poctivý a odborný proces. Toto je zvlášť pri Trestnom práve sme ho presne takýto mali mať, ale teda nemali sme a unikli nám v podstate veci, s ktorými sme mohli pracovať, hoc teda nemáme vlastné, vlastné kriminologické nejaké teda expertízne štúdie a nemohli by sme sa oprieť o vlastné výskumy. Je dostatok zahraničných. Ja len z niektorých odcitujem. Najklasickejšia kriminologická línia stále veľmi dobre podložená je ekonomická deprivácia. Je to Noodle an Collective z U.S. Department of Justice National Institute of Corrections, ktorá konštatuje, že ľudia s nízkym príjmom dlhotrvajúcou finančnou núdzou kradnú najmä veci základnej spotreby alebo ľahko speňažiteľný tovar. Iná indonézska štúdia, ktorá sa zameriavala na recidivistov, popisuje, že chronická nezamestnanosť, nízke vzdelanie a nulová šanca na legálny príjem aj po výkone trestu tlačia ľudí naspäť ku krádežiam ako k stratégii prežitia. Čiže tu tá drobná krádež naozaj nie je adrenalínový šport, lebo aj taký typ naozaj, verte, že aj taký typ páchateľov tie štúdie rozoznávajú, že hovoria nejaké shopliftery aleto tak nejako, že to sú tí, ktorí potrebujú ten adrenalín. Častokrát sú to napríklad, že mladí nejakí rebeli, ktorí si povedia, že budem kradnúť Nike, lebo oni sú tí bohatí a im to nebude chýbať, že áno sú rôzne tie príčiny, ktoré sa ale netýkajú problematiky, pre ktorú tu dnes sme. Je tu naozaj, nás sa týkajú presne tie, ktoré súvisia s tým sociálne determinujúcim prostredím. Druhý základný alebo častý faktor, ktorý vplýva na tento typ kriminality, o ktorom sa bavíme, a ktoré preukázali aj viaceré výskumy riter prime aj správy veľkých obchodných reťazcov ukazujú, že značná časť opakovaných krádeží v obchodoch pochádza od ľudí so závislosťou, ktorí kradli buď priamo alkohol, lieky, drogy alebo nejaký ľahko predajný tovar. Hej. To je vlastne problém Páričkovej ulici a záložni, ktorá sa tam nachádza. Britské dáta z vital sektora poukazujú na to, že nárast riter prime je z veľkej časti ťahaný lokálnymi skupinami a recidivistami často so závislosťou. Tretí typ teda motivačného stimulu pre tento typ krádeží je uvádzaná v trauma, strata, depresie alebo kradnutie ako takzvaný coupling. Je to znovu teda štúdia Noodle an Collective, ktorá popisuje, že existuje skupina páchateľov, takzvaných losour active. Sú to ľudia, ktorí zažili sériu strát. Buď teda blízkeho úmrtia, rozvod, strata zamestnania, zdravotný kolaps a kradnutiu vlastne pripisujú spôsob, ako získať niečo naspäť. Hej, že v tejto vlastne dobe, ktorú dnes žijeme, kde ľudia naozaj strácajú tak teda hej príležitosť k nejakým hmotným a ekonomickým príležitostiam, tak dych a krok s touto dobou, áno, sú aj takýto páchatelia, ktorí, ktorí proste využívajú spôsob, hej, takéhoto nelegálneho nadobúdania majetku ako formu úniku pred vlastnou bezmocnosťou. A je to takzvaný teda ten fenomén the priest zlodejov, pre ktorých je kradnutie forma sebaliečby. Je to podľa mňa u nás taký ten menší minimálny počet, menšia skupina zlodejov, ale, ale áno tá proste veda rozoznáva širokú škálu príčin, ktoré mali byť vtedy, keď sme tú reformu písali, mali byť na stole. Mňa napríklad veľmi zaujala kategória feminizovaná chudoba, je to štúdia o ženách páchajúcich property crime, ktorá teda popisuje, že často ide o ženy, ktoré nesú hlavnú záťaž starostlivosti o deti, majú slabý prístup k stabilným príjmom, v pozadí býva domáce násilie, sexuálne zneužívanie, traumy, samoliečba drogami a alkoholom, pričom kriminalita je pre ne skôr dôsledkom kombinácie chudoby a traumy nie primárnej kriminálnej, kriminálnej kariéry. Čiže, čiže naozaj tých faktorov, ktoré vplývajú na, na tento typ kriminality bez toho, aby sme teda sa tu fakt zbytočne politicky handrkovali, že či to bola úplne najviac tá primárna príčina a to pohnutie hranicou škody alebo to bolo tým, že sa zbenevolentnili tresty. My sme sa mali naozaj od začiatku zaoberať tým, že čo vedie páchateľov, lebo však to je tá pointa tej, tej restoratívnej justície poznať, hej, ten, ten kriminologický profil páchateľa. Čo sú jeho motivácie? Čo ho k tomu vedie? A pracovať s tým. To mal byť úplne, úplne ten prvý krok na začiatku, následne potom sme teda, hej, mohli, mohli zvažovať, ako pracovať s alternatívnymi, alternatívnymi trestami a nieže my sme proste urobili štvorkombináciu toho, že tu sme znížili hranice, tu sme znížili sadzby alebo tam kde sme aj neznížili sadzby, tak sme tak zmenili zásady ukladania trestov, že sa naozaj proste oslabila tá odstrašujúca úloha Trestného práva. Čiže, čiže úplne na záver. Áno, myslím, že a tak ako to tu aj od viacerých kolegov z opozície zaznelo, my priznávame dôvodnosť toho, že to ide v SLK, len objektívne aj mňa mrzí, že na akú onú ste tam museli dať ešte aj tú vetu, ktorou urážate opozíciu, že je to absolútny pavedecký nezmysel. Toto dávajte si na predvolebné billboardy, píšte si to do volebných letákov, ale nepíšte takéto taľafatky, naozaj už nedegradujme ten legislatívny proces do toho, že budeme si hej naozaj súťaž o najväčšiu dezinformáciu a blud písať do dôvodovej správy. Čiže, čiže aj tak teda keď opomeniem túto nešťastnú vetu, vnímam celý tento návrh ako tiché, ale, ale jasné priznane, že ste urobili chybu a teda naozaj veľkú chybu a namiesto odbornej reflexie ste si vybrali komunikačnú stratégiu, ktorá má byť nejakou únikovou cestou, ale jedno vám nevyšlo. To skrátené legislatívne konanie skráti legislatívne konanie, ale neskráti pamäť občanom. Skrátené legislatívne konanie nepredstavuje teda riešenie, ale kvitujem, že sme sa dostali aspoň po to priznanie. Ďakujem.
Skryt prepis
