Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vzhľadom na to, že máme tak málo času, chcel by som ti, Jaro, veľmi pekne poďakovať k tvojmu vystúpeniu, celé som si vypočul.
Samozrejme, samozrejme, že kde sme teraz, ako sa ľudia cítia, môže za to len táto vládna koalícia. A tote hlúpe výmysly, ktoré to odôvodnili či v skrátenom legislatívnom konaní, alebo inde, že za všetko sú zodpovedné médiá alebo opozícia, je iba hlúpe, jedno hlúpe klamstvo vládnej koalície, nič iné. To, kde sme teraz, to, ako sa kradne, to, ako sa ľudia cítia ohrození a v nebezpečenstve, môže za to táto vládna koalícia strany SMER, HLAS a SNS, nikto iný.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Kolega, ty si hovoril o tom, že si sa zamýšľal nad tým, že či sme nejakým spôsobom teda prispeli k tomu, čo hovorí koalícia, teda k tej zvýšenej kriminalite. A nie, určite sme nijak k tomu neprispeli, pretože ja som teda u nikoho z kolegov a kolegýň ani z opozície nevidela, že by niekto písal alebo hovoril o tom, že, ľudia, páchajte trestnú činnosť, lebo sa to oplatí. A práve, naopak, my sme túto vládu veľmi rázne upozorňovali na nedostatky novely Trestného zákona a strávili sme tu naozaj že hodiny, aby sme ich presvedčili, že k čomu táto zmena alebo tieto zmeny budú viesť. A namiesto toho, aby sa táto vláda uvedomila a aj si priznala svoju chybu, tak opäť len spochybňovali a obviňovali nás, že naťahujeme zbytočne tú diskusiu. A naozaj že ono to už začína byť tak trochu smiešne a opakuje sa to pri každom jednom zákone, ktorý súvisí nejako s právnym štátom alebo demokraciou na Slovensku. A možno na sociálnych sieťach im tieto výmysly fungujú, že za všetko teda môže opozícia, ale tu v parlamente by sa teda kolegovia z koalície skutočne mohli správať trochu serióznejšie a odbornejšie, lebo vy skutočne za posledné dva roky v tomto volebnom období robíte z tohto parlamentu jeden cirkus.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, včera som si veľmi pozorne vypočul rozpravu pána ministra spravodlivosti, fakt pozorne. A možno by som teraz ani nevystúpil, lebo v podstate rieši teraz to, čo riešiť mal už síce dávno, ale predsa len rieši. Nejaké riešenia tam sú v podstate aj odborne zdôvodnené, len je tam jedna obrovská, obrovská chyba, že zdôvodnenie všetkých týchto krokov a oneskorenosť prijatia týchto krokov zvaľuje akože na opozíciu, ktorá upozorňovala, že alebo skôr motivovala potencionálnych páchateľov, aby sa pustili do páchania trestnej činnosti. Osobne ma to prinútilo sa naozaj zamyslieť nad tým, že či to je fakt tak, ako som ja osobne ako opozičný politik prispel k tomu, že tu stúpa kriminalita, či sme spravili fakt nejakú chybu, alebo proste som sa nad tým zamyslel.
Úplne ma zdesilo to, keď som začal spomínať na minulosť zhruba do roku 2001, keď som sa stal 1. viceprezidentom a začali sme tvoriť Koncepciu boja proti organizovanej kriminalite alebo celkovo proti kriminalite, ale prioritne proti tej organizovanej. V momente som napísal Koncepciu rozvoja služby kriminálnej polície. Vďaka tejto koncepcie sme v podstate vyriešili problém, ktorý sme mali pri vstupných procesoch do Európskej únie s kapitolou 24 m) Vnútorná bezpečnosť, lebo experti z tej komisie uznali, že naozaj, i keď síce to ešte nemáme, ale máme to perfektne pripravené a po voľbách v roku ´22 sa to zrealizuje. Čiže to bola jedna z podmienok, ktorá bola splnená na vstup do Európskej únie. Ja som bol hrdý sám na seba, že sa mi to aspoň takto podarilo. Vzápätí na to som bol pozvaný do Holandska, Dánska a Belgicka, lebo členovia tej kontrolnej komisie z týchto krajín doma porozprávali, čo tu videli a v týchto krajinách sa to snažili zaviesť presne tak, ako som ja navrhol v tej koncepcii. To ma tiež veľmi potešilo.
Potom, keď sme tu zaviedli ÚBOK - Úrad boja proti organizovanej kriminalite -, prišli sem dokonca z Veľkej Británie experti, ktorí tvorili v tom čase britskú National Crime Agency, čiže Britskú národnú kriminálnu agentúru. Prišli so mnou konzultovať, či to robia dobre, či to je tak správne. Tiež som bol na seba hrdý, že odborníci z týchto krajín prichádzajú konzultovať k nám, že ako bojovať s organizovanou kriminalitou.
Ja som túto koncepciu postavil na základe praktických skúseností ako okresný riaditeľ z Dunajskej Stredy a predtým ešte ako operatívec radový na Prezídiu policajného zboru, kde som videl nedostatky, videl som problémy, videl som koncepčné zrady, a preto som vedel presne, čo je potrebné spraviť, teda okrem trestného poriadku a trestno-právnych kódexov ešte aj množstvo iných zákonov s tým súvisiacich, ktoré v tom čase sa ani nepodarilo, ale postupne sa ako-tak zaviedli. Samozrejme, oprel som to o koncepciu Giovanniho Falconeho, sicílskeho prokurátora alebo vyšetrujúceho sudcu, ktorý pomocou týchto metód ako-tak dokázal stíhať sicílsku Cosa Nostru. Presne podľa toho som išiel. Čiže budovali sme to, bol som súčasťou, iniciátorom a priamym aktívnym elementom budovania tohto konceptu v Slovenskej republike.
Plynutím času som sa dostal až do parlamentu a teraz vidím, ako sa to všetko krok za krokom búra. Začalo sa to už dávnejšie, ale len tak chirurgickými sekmi, že tá efektivita, tie sľuby, ktoré mali byť tesáky, že sa zatnú a potom sa postupne eliminuje organizovaná kriminalita, sa obrusovali, zjemňovali a nakoniec teraz som súčasťou parlamentu, kde sa toto všetko úplne ruší, ale že úplne. Posledným klincom bol včera, bolo rozhodnutie o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti čiste len kvôli tomu, aby odstavili šéfku toho úradu, kvôli ničomu inému.
A teraz tu rokujeme o zvýšenom nápade drobnej kriminality a predkladateľ akých-takých opatrení s oneskorením možno roka tvrdí, že opozícia je na vine. Ja som opozícia tiež a ja sa cítim osobne až tak skľučujúco až zle, že ja som na vine? Však ja som tu dušu vyložil za to, aby sa tu niečo postavilo, aby sa to zrealizovalo, aby to bolo v prospech tých, ktorých tá organizovaná kriminalita či už tá, jak to nazývate tu všelijako, hrubokrká alebo aj tá ekonomická, tá je ešte nebezpečnejšia, oveľa nebezpečnejšia, tí hrubokrkí, to sú len také pouličné gangy, to je nič, rozožiera našu spoločnosť a ja mám byť na vine? Alebo opozícia? Keď upozorní súčasnú koalíciu a tých, čo to iniciujú, novely trestných, Trestného zákona, trestného poriadku, rušením inštitúcií, ktoré majú byť nápomocné pri tom boji. Tak preto som si dovolil teraz k tomu niečo povedať. Nie opozícia je na vine.
A keď už, ja som dokonca povedal, že keď sa má zaviesť restoratívna justícia, tak v prvom rade je potrebné vykonať analýzy dopadov toho zavádzania. To je v prvom rade, že musí ten, kto to chce zaviesť, mať premyslené, aký dopad to bude mať na zločincov už stíhaných alebo tých, ktorí len sú potencionálni zločinci, ktorí pod vplyvom takto prijatých noviel budú motivovaní, povedzme, páchať, keď vidia, že trestné sadzby sa znižujú, škody určujúce kvalifikované skutkové podstaty sa zvyšujú, premlčacie lehoty sa znižujú, jednoducho toto je motivačný prvok pre všetkých, ktorí buď páchajú, alebo chcú páchať, alebo aj páchali trestnú činnosť. Jednoducho to je logika veci. A keď toto chceme zaviesť z ničoho nič, musíme mať pripravené na to inštitúty, orgány, ktoré tomu majú predchádzať, a ubrzdiť ten prvý ošiaľ, ktorý nastane po uvoľnení trestného práva a procesu. Musí ten ošiaľ. Ja som toto zažil začiatkom deväťdesiatych rokov po zavedení demokracie, Havlovej amnestie, kde proste bol ošiaľ. Každý kradol, podvádzal, zneužíval všetko, čo sa len dá. Nebol na to pripravený ani polícia, ani justícia, ani trestný poriadok, nič. Nedalo sa s tým robiť v podstate nič, len sledovať, čo sa bude diať. Teraz vidím a som to upozorňoval na to pri zavádzaní alebo debatení tu o tých, o novelách trestných, že toto zrejme nastane s najväčšou pravdepodobnosťou. Preto mám byť vinný, že to reálne aj nastalo?
Čiže ak naozaj chceli zaviesť restoratívnu justíciu, tak v prvom rade mali vedieť, a to určite aj vedeli, že Policajný zbor je v podstave a ešte budú odchádzať v tom čase policajti pod vplyvom nadmerne zvýšeného odchodového dôchodku. Potom budú niektorí tí efektívni, tí najlepší profesne, najvzácnejší, budú eliminovaní, odstavovaní, dostanú sa tam takí, ktorí jednoducho nemajú praktické skúsenosti s týmto všetkým, takže bude im to trvať pomaly, neefektívne, kým si to natrénujú, kým do toho prídu, ak vôbec budú chcieť a pod vplyvom ekonomických alebo politických tlakov sa radšej na to nevykašľú a budú sa tešiť, že sú vo funkciách na špecializovaných útvaroch.
Čiže nebolo to premyslené, jednoznačne z toho vyplýva to, čo tu už bolo povedané tisíckrát ak nie viackrát, že to bolo cielené na pomoc vtedy alebo ešte aj dnes obvineným, obžalovaným ľuďom, ktorých bolo treba zachraňovať spod ošiaľu, ktorý oni tu nazývajú v tých rokoch ´20 až ´23. Lenže teraz už v podstate to vykonali. Trestný zákon, trestný poriadok sú novelizované a už teraz aj keď by sme to rovno dali späť do tých pôvodných koľají, vytvorili všetko možné špecializované, už na týchto ľudí sa bude vzťahovať vždy to najpozitívnejšie, najpriaznivejšie v trestnom konaní, a to je práve to, čo je teraz. Čiže situácia je vyriešená. Preto nechápem, prečo im tak dlho a tak komplikovane trvá napraviť to, čo spôsobili. A keď aj horko-ťažko sa odhodlajú to napraviť, tak to zvalia na opozíciu, že ona je na vine. To, to nie je také jednoduché. To sa zapíše do dokumentov, ktoré budú súvisieť s týmito novelami, ktoré tu teraz ideme schvaľovať, zdôvodnenie po desiatich, dvadsiatich alebo koľkátich rokoch v archívoch budú hľadať historici, že kde nastala tá zrada, kto bol vtedy poslanec, kto to schválil, kto sa k tomu ako vyjadril. A ja nechcem byť ten, ktorý som sa k tomu nevyjadril a len ticho tu sedím bezmocne a ešte mám byť aj vinný za to, že sa zvýšila kriminalita. Pritom ja som hovoril, že ako to treba zavádzať, na brannobezpečnostnom výbore prvom som sa pýtal ministra vnútra, či to má zanalyzované, či má analýzu dopadov, či má pripravený Policajný zbor, aby to zvládol, či vzrastie kriminalita, či vzrastie alebo klesne počet trestných spisov. Keď klesne počet, evidentne, že klesne, keď trestná činnosť sa prekvalifikuje na priestupky, čo s tými policajtami, čo dovtedy robili trestné konanie, či teraz pôjdu hliadkovať, alebo ako to bude riešené, či má pripravenú štátnu správu, okresné úrady na enormný alebo keď aj možno neenormný, ale na nárast priestupkových pojednávaní. Či sankcie, ktoré sú definované v tom aktuálne platnom priestupkovom zákone, sú účinné alebo efektívne, alebo dostatočne odstrašujúce proti tým, ktorí budú páchať tú, tie priestupky. Nič nebolo, nič, postupne až zavádzali, až následne, čiže bolo to zle robené.
A teraz k tomu zvýšeniu škody malej na 700 euro z tých 266. Keď to už, áno, je to objektívne zdôvodnené, že inflácia 266, 700 povedzme v porovnaní s minimálnou mzdou, možno že to je aj objektívne zvýšenie, ale nie z ničoho nič bez prípravy. Bez prípravy Policajného zboru, štátnych orgánov, okresných úradov, aby zvládli tú zmenu. Čiže keď už to raz chceli zaviesť, tak to mohli robiť postupne, lebo robili tri veci naraz, tri naraz. Za prvé, zaviedli tých 700 eur minimálnu či malú škodu, potom zrušili priestupkovú recidívu a ešte nemali pripravený Policajný zbor, lebo bol v rozklade - hromadný odsun policajtov hlavne tých starších s výsluhovými dôchodkami do civilu. Tri veci naraz - to je hlavná príčina nárastu kriminality tej drobnej, o tej závažnej, času mám dosť, tak budem hovoriť neskôr, tejto drobnej, toto. Policajný zbor nebol pripravený, keď už, tak mohli v prvom rade, v prvom slede zaviesť zvýšenie malej škody na 700, pripravený Policajný zbor a uvidíme prax, či naozaj má vplyv zvýšenie z 266 na 700, ak nie, zvládame to, tak postupne ak silou mocou chceme zrušiť tú priestupkovú recidívu, tak ju potom zrušiť, nie všetko naraz a teraz skúmať, že čo je na vine, či malá škoda, alebo priestupková recidíva. (Smiech vystupujúceho.)
Pán minister alebo jeho tím, alebo neviem kto, si dal obrovskú námahu, aby tu vylustroval rozpravu v pléne, presne povedali, pani Kolíková, a neviem kto ešte menovite, presný čas 14.31 h, povedala toto a toto. Popierajú to, že vlastne reagovali na nás, na tú opozíciu, lebo viete, áno, pod vplyvom emócií v politickej dišpute človek povie aj to, čo možno nechcel alebo sa to špatne pochopí podľa mňa zrejme tieto vyjadrenia o tej priestupkovej recidíve k tým horalkám, horalkovým, za dve horalky ísť do basy, viete, to je fakt morbídne, ale podľa mňa (povedané s pobavením) to bolo myslené tak, že veľkým zločincom znižujete tresty, a týmto malým ich ponechávate, tak oni čo spravili, tak zobrali aj tým malým, aby to bolo fifty-fifty. Ako myšlienka bola taká, že neúmernosť je v tom znižovaní tých trestov pre tých veľkých zločincov, nie, že sekneme aj tých malých a v podstate je po probléme.
Áno, ja som nikdy nepovedal, že priestupková recidíva, že má byť zrušená, lebo ja som bol v praxi, ja viem, čo to presne znamenať bude, a to presne to aj znamenalo. Obzvlášť, keď Policajný zbor neni na to pripravený. Keď som bol okresný riaditeľ, som zažil takýto nárast kriminality tej drobnej, pouličnej ako aj vlámačiek, lúpeží, ako aj klasických krádeží v takom rozsahu, že denne sme mali v okrese Dunajská Streda dve, tri a zrazu z ničoho nič 14, 16 vlámačiek, krádeží, lúpeží. Z ničoho nič. A podstav som mal 20 percent. To je viac, jak je teraz priemer na Slovensku a plus sme tam mali vzrastajúcu zločineckú organizáciu, ktorá rozstrieľala predchádzajúcu organizáciu, tiež sa chcela zmocniť moci. Tak neplakali sme, ale sme robili každú noc intenzívne. Vymyslel som intenzívny výkon, zvýšený výkon, cielený výkon, milión rôznych akcií, operatívne som presúval hliadky, zapojil som do toho kriminálnu službu, aby sme vedeli, čo sa deje, poriadkovú, dopravnú aj personalisti, všetci hliadkovali tam, kde treba a tak, ako treba. Osobne som to všetko riadil každú noc, aby som to mohol meniť, lebo, samozrejme, policajti vyzrádzali, že kde ideme, tak som to musel zmeniť, musel som aj fiktívne povedať, kam ideme, nech to vyzradia, a my sme šli úplne inde. Ale to treba riadiť, s tým treba žiť, pre to treba zomrieť, keď treba, a nie sa sťažovať, že nás je málo. Samozrejme, policajti sa sťažovali, nemali ma radi, pýtali sa, že dokedy toto, to nevydržíme, dokedy to budeme. Vravím dovtedy, kým tú kriminalitu nepotlačíme. A sme ju potlačili.
Potom som sa dozvedel, že prečo to vlastne bolo. Toto bol cielený útok mienkotvorných osôb, fiktívnych podvodných podnikateľov a zločineckej organizácie ma likvidovať. Preto, lebo nevyšiel im prvý krok, likvidovať ma cestou kontroly komplexnej z ministerstva vnútra, druhý krok bolo toto. Tak rapídne zvýšiť kriminalitu, aby som bol vyhodnotený, že som neschopný, aby ma mohli vyhodiť. Tretí krok bol moja fyzická likvidácia. Čiže keď ten druhý krok im nevyšiel, potlačili sme tú kriminalitu, tak prišla na rad tá likvidácia. Na odposluchoch bolo zaznamenané, že jak ma idú likvidovať. Keď sme to riešili s prezidentom, viceprezidentom a kompetentnými, riaditeľom Úradu organizovanej trestnej činnosti, tak mi povedali, aby som z toho nič nerobil, že nebudem robiť nič preto, lebo potrebujeme objasniť desaťnásobnú vraždu, a keď začneme robiť cirkus, lebo to títo medzi sebou komunikovali, jak ma treba zlikvidovať, tak sa o tom dozvedia, tak v záujme objasnenia desaťnásobnej vraždy som chodil po Dunajskej Strede že nič, a pritom som vedel, že tí, čo ich tu vykresľujú médiá, najväčších vrahov na Slovensku, sa odhodlali, že ma zabijú. Toto je polícia, nie fňukanie.
A teraz ešte mám byť na vine, že stúpa kriminalita, podľa ministra. Živý páchateľ, neviem, či ho niekedy videl priamo. Alebo aj Šutaj, Matúš Šutaj Eštok, že tvrdia, že my sme ich, my sme ich vyškolili, že môžu kradnúť. Oni lepšie vedia jak on, že kedy môže kradnúť, čo môže kradnúť, čo môže robiť policajt, čo je priestupok, koľkokrát to môže spraviť, do jakej škody to má robiť, to vedia všetci, úplne všetci, lepšie jak hliadkoví policajti. Viete, ich netreba školiť, netreba ich, áno, naozaj oni to vedia. A vedia to aj tí, ktorým boli zastavené trestné stíhania, je ich 3 500, ktorí končia. Tí, ktorí tŕpli rok, dva, tri, štyri, desať, spáchali niekedy nejaký priestupok, čo priestupok, daňový delikt, zapojili sa do nejakého karuselového biznisu nelegálneho, milióny zarobil a teraz čaká, že či bude chytený, či nebude odhalený a premlčacia lehota bola desať, dvadsať rokov za to, čo spáchal. A teraz zrazu šup a už je nevinný. Viete, toto je úľava, to je úľava pre týchto ľudí a ešte k tomu môžem ísť zas, lebo trestné činy, keď aj ma chytia, tak budem, dostanem podmienku. Na toto, toto netreba týmto ľuďom hovoriť. To vôbec netreba hovoriť ani tým ľuďom, ktorí sú najdrahší právnici na svete, ktorých angažuje organizovaný zločin svetový, ktorí analyzujú právne poriadky v každom štáte a robia koncepcie, ako to riešiť a kde je to najjednoduchšie. No a zistili, že na Slovensku áno. Aj trestnoprávne a ešte aj inštitucionálne, lebo všetky inštitúty, ktoré na to boli zriadené, boli zrušené, zrušené jednoducho, trestné spisy porozdeľované.
Európska prokurátorka hovorí, že jedna tretina skutkov daňových únikov, ktoré oni riešia, má nejaké korene na Slovensku, ale to je len z tých, čo oni riešia, jedna tretina. A koľko ich je, čo, čo, čo ani neriešia, ani o nich nikto nič nevie? A čo je úplne najhroznejšie, riešia to síce, Európska prokuratúra, ale nie preto, že dostali podnet alebo výzvu na súčinnosť od slovenských orgánov. Slovenské orgány o tom nič netušili, len boli informované tou európskou prokurátorkou, že nech sa nejak snažia aspoň pomôcť, keď už nič nezistili. Toto je dopad trestnoprávnych noviel, toto.
Tá malá kriminalita, áno, viete, malá, kvôli malej kriminalite sú nervózni občania, kvôli tej veľkej kriminalite nie sú nervózni, kľudne si zvolia tých, ktorí to zapríčinili. To je absurdné. Absurdné. Obžalovaný z toho, že založil zločineckú skupinu, zneužíval celú políciu, je podpredseda parlamentu z vôle voličov, z vôle voličov, 160-tisíc krúžkov mal. Áno, voliči zvolili, my sa s tým akurát môžme zmieriť. Tá drobná kriminalita, tí ľudia vidia osobne, že im hrozí nebezpečenstvo, až vtedy začínajú rozmýšľať, že čo sa vlastne stalo. A aby náhodou neprišli na to, že to sú tí istí, čo páchajú tú veľkú kriminalitu, tak im je tu podsúvané, že opozícia, opozícia navádzala, aby išli kradnúť, že sa im nič nestane.
Čiže návrh, o ktorom teraz hovoríme, urobí nejaké dielčie nápravy, ale zas, ak sa to nepodloží včas schváleným priestupkovým zákonom, o ktorom tu len hypoteticky hovoril minister spravodlivosti, tak to bude neefektívne. Z tohoto všetkého vidieť, že to, čo sme tu predpokladali na samom začiatku, že sa tu ide urobiť všetko pre to, aby určité osoby boli trestno-procesne nedotknuteľné, a keď aj sa ich ten trestný proces trochu dotkol, obšuchol sa okolo nich, aby, aby sa nemuseli báť. A to, že ani teraz sa to ďalej nerieši a ďalej sa postupuje tou elimináciou, ďalej sa útočí na všetko možné, čo by mohlo bojovať proti tej kriminalite, tej závažnej, tak to, to už neni ani tak pre záchranu tých ľudí, oni sú už zachránení, im sa už nič morbídne nemôže stať, už sú sadzby malé, už je to vyriešené. Ale toto, ale čo do budúcna, tí, čo ešte neboli postihnutí? Do budúcna preventívne opatrenie zrušiť úrad, ktorý tu včera bol zrušený. To už je do budúcna. Blížia sa voľby, mohlo by sa stať, že nejaký, nejaká biela vrana, poctivý človek, ktorý nechce byť zločinec, tak nahlási ešte pred tým, jak sa tým zločincom stane, lebo byť zločincom a potom nahlásiť, to je, jak tu veľakrát bolo hovorené, zradca, to je špina, to je zloduch, že nahlásil. Mal tú šancu to nahlásiť, keď ešte nebol zločinec, len videl, že sa to chystá. Lenže keď to nenahlási a bude v tom systéme, tak sa stane zločincom a inštitút, kvôli ktorému boli všetky tieto novely urobené, je ten, ktorý pojednáva o spolupráci obvinených. Toto bolo hlavným cieľom, ostatné bolo len maskovanie. Bez tohto, to je základ tej Falconeho metódy - kriminálne spravodajstvo a spolupracujúci obvinení a potom ešte efektívny trestný poriadok a zákon. Tu to všetko bolo zlikvidované. Kriminálne spravodajstvo a ochranu svedkov znefunkčnil ešte prezident Lučanský, ešte keď bol prezident, zlúčil tie dva útvary. My sme mali špičkové útvary, nikto o nich nič netušil. My sme školili všetky postsocialistické krajiny, ako chrániť svedkov, tú koncepciu sme ich učili zavádzať my. Kriminálne spravodajstvo, to nikto netušil, že existuje. Až keď prišiel SMER, zrazu boli aféry ohľadom kriminálneho spravodajstva. To bolo, to bolo alfa a omega a potom až tí spolupracujúci obvinení. Cez to spravodajstvo bolo jasné, či klamú, zavádzajú, s kým, odkiaľ, pokiaľ, to bez tohto je to málo efektívne. Všetko je zrušené, všetko, všetko. Je mi z toho fakt zle, obzvlášť keď ešte ja mám byť vinný. (Povedané so smiechom.) Ešte koľko mám času? (Smiech v sále.) Dobre, aby... chce ešte niekto hovoriť? (Reakcia z pléna: „Áno.") Dobre, tak končím.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pani kolegyňa, vy ste sa pýtala, že prečo za skoro teda dva roky nedokázala prísť táto vláda alebo teda pán minister spravodlivosti s odborným riešením situácie, do ktorej nás teda dostala táto vláda. A ja si myslím, že problém je v tom, že vláda nemá záujem riešiť veci odbornou diskusiou, pretože kebyže to tak je, tak presne ako ste povedala, tak zákon prejde riadnym pripomienkovým konaním a ten prístup by vyzeral naozaj úplne inak. A ja si myslím, že obzvlášť takto dôležitý zákon, ktorý sa týka boja s kriminalitou, by mal teda prejsť tou odbornou diskusiou.
A táto vláda svojím konaním naozaj vedome ohrozuje ľudí na Slovensku. A ja nerozumiem, že prečo si zatvárali tak dlho oči pred tým, čo sa dialo v našich obchodoch, v našich uliciach, a teda aj stále sa ešte deje, že prečo to muselo zájsť naozaj do takéhoto extrému, aby sa teda trochu pán minister prebral. A mňa mrzí teda, že ani si nedokáže nakoniec priznať tú chybu, ale opäť len teda, ako sme to mali možnosť si aj prečítať teda v dôvodovej správe, aj tuto od nich počúvame, že za všetko môže opozícia. Ale nie, ľudia, ktorí to teda sledujú alebo za toto určite nemôže opozícia, za toto môže táto vláda.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, ďakujem veľmi pekne za reakcie.
Áno, ono jak to tu zaznelo a častokrát sa to tu aj spomenulo v predošlom dni, že veď aj vy mnohí ste chceli zrušenie horalkového paragrafu. To je presne to, že sa môžme baviť o tom, že či by naozaj nemal byť vypustený, je to legitímna debata, ale to, čo je rozdiel, je, že sa to nesmie udiať v súbehu s tými všetkými ostatnými zásahmi, ako som včera povedala, že to je rez motorovou pílou do právneho teda odvetvia, v ktorom sa majú robiť zásahy na, na lekárenských váhach.
Keby to možno nebolo sprevádzané aj teda zníženými sadzbami, aj zníženými teda dobou premlčania a všetkými tými ostatnými, a nehovorím, že majú nevyhnutne vplyv práve na tento paragraf, ale v súbehu a v celku keby sa nebola tá trestná politika tak prechýlila v prospech páchateľa, že, že tento, a ešte nehovorím o tom, že prišlo k reformám inštitucionálnym, že sa teda zmenila aj tá, aj tá inštitucionálna báza OČTK, ktorí majú tento typ nielen horalkový, ale celkovo teda tento typ spoločenského problému akým je, akým je trestná delikvencia postihovať, tak by sme nemuseli dnes mať izolovanú debatu o horalkovom zákone, lebo ako som povedala včera, toto nie je osamelý legislatívny incident, toto nie je bug the feature, a to je ten rozdiel. To je esenciálna povaha vady, hej, ktorú nesie celé, celé trestné, oba trestné kódexy od začiatku tejto reformy a my ich ešte len postupne budeme objavovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja len že mi prišlo veľmi vtipné, keď zrovna predstaviteľ tejto koalície hovorí niekomu z opozície, nech si tu nerieši nejaké svoje boliestky, keď vy nerobíte nič iné, iba to. (Potlesk.)
Ale ďakujem, Iren, za tvoje vysoko odborné vystúpenie. Ja si myslím, že aj škoda, že niekto takto vystupuje o ôsmej večer a potom ráno, keď ho tu nikto nepočúva. A neviem, že keby aj počúvali, že či by úplne všetkému, čo si tam hovorila a čisto právnickým jazykom, rozumeli, ale je to škoda. Hovorila si hlavne teda o tej nekoncepčnosti a ja si myslím, že presne takto by mala prebiehať tá diskusia vôbec o novele Trestného zákona, že odborníci, ako si aj ty a ďalší, z trestného práva by si mali sadnúť a možno by sme sa vyhli tomu, čo momentálne musíme opravovať. A ja opakujem, je absolútne jedno, kto za to môže, kto je za to zodpovedný, kto to spôsobil.
Ja si skutočne nemyslím a nemôžem teda súhlasiť aj s tou dôvodovou správou, že ľudia sú tak hlúpi, a to je podľa mňa asi vaše videnie toho ako, ako fungujú ľudia, že niekto im povie, že kradnúť sa oplatí a oni teraz si povedia, že dobre, tak idem do toho. Ja neviem, vážení kolegovia, ale vám, keď niekto niečo povie, tak to, tak to robíte? Akože ja neviem, ale toto mi príde taká výhovorka hodná asi môjho syna piataka, aj to dúfam, že som ho neurazila. Mi to potom zase doma povie.
Ale chcela by som sa podeliť aj o osobnú skúsenosť, a to práve aj dobre ilustruje to, že zato, že vám niekto niečo povie, tak to hneď nerobíte, ale že kam až siaha vlastne tento váš nezmysel. A úplne to nestihnem za tých 15 sekúnd, tak radšej v tej ďalšej faktickej, ale ešte raz ti ďakujem, Iren, za tvoje vysoko odborné vystúpenie a vravím, možno je aj škoda ho na takéto plénum.
Ďakujem.

Dobré ráno, ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážení kolegovia, neviem, či úplne dokončím, čo som začala, pretože prechádzam z Windowsu na Mac a tam kým nájdem to, čo som mala včera začaté, tak myslím, že môžem začať odznova (smiech). V každom prípade pokúsim sa len naozaj to, čo som včera hovorila, možno pätnásť zhrnúť do nejakých štyroch minút, aby bolo jasné, na čo nadväzujem, a aby malo nejakú logickú niť to, čo budem hovoriť nasledovne.
Ja som sa snažila vyhnúť tomu, aby som rozpravu začala takou tou zjednodušenou až banalizujúcou kritikou, že teda možno aj odpovedajúcou na tú najväčšiu otázku, ktorú, s ktorou sme častokrát my ako poslanci, poslankyne, ale možnože aj zástupcovia vlády, konfrontovaní, že či ten horalkový paragraf pomôže alebo nepomôže. A ja som teda nechcela začať takým tým pouhým vyšteknutím, že nie úplne pomôže, ale chcela som vám dať taký širší kontext, že čo všetko sa pokazilo a v čom je ten horalkový paragraf, resp. jeho vypustenie, eventuálne znovuzavedenie, len takým jedným zle zapätým gombíkom na košeli.
Včera som sa tu pokúšala vysvetliť takú tú komplexnosť trestného práva. Hovorila som o tzv. vitrínkových hodnotách, možno to tu ešte aj dnes spomeniem, preto len na objasnenie, čo to znamená v trestnom práve. A to je tá jeho zložitosť a to je tá jeho krása, musí dbať zákonodarca na to, aby bol zohľadnený záujem štátu na jednak potrestaní páchateľa, pretože porušil nielen teda nejaké práva a oprávnené záujmy poškodenej osoby, ale aj hodnoty, ktoré si štát ctí natoľko, že ich chráni najprísnejšími normami a sankcionuje najprísnejšími trestami, aké sú prípustné len v rámci trestného práva. Po druhé musí dbať na to teda, aby boli obhájené a zastúpené alebo nejakým spôsobom satisfikované aj oprávnené požiadavky poškodenej osoby. Koniec koncov v zmysle európskeho práva má právo na..., domáhať sa účinného vyšetrenia v danej veci. Má právo na nejaký typ satisfakcie minimálne, aj keby nešlo o náhradu škody, tak už len v tom zmysle, aby bol páchateľ spravodlivo potrestaný. No a tú tretiu vec, ktorú musí vziať zákonodarca na zreteľ, mimoriadne ťažkú v tom celom, je, že ak aj teda príde k tomu okamihu trestania, spravodlivého trestania, tak napriek tomu, že on nemôže, hej, že dva zuby za dva zuby, takýmto spôsobom uvažovať, lebo to by bola rovnováha, hej, to sa robí v občianskom konaní, že teda ak ste niečo ukradli, toľko musíte vrátiť. Tuná musí dať nejakou mierou prísnejší trest než to, čo tá osoba, osoba páchateľa spáchala, než tá ujma, ktorú spôsobila, ale musí sa pritom zastaviť na striktnej hranici limitovanej základnými ľudskými právami páchateľa. Čiže toto je tá obrovská alchýmia, ktorú každý pokus o trestnú reformu musí sprevádzať. Toto sú hodnoty, od ktorých sa nedá upustiť, s týmto neustále lavírujeme na lekárenských váhach.
Plus som teda ešte včera spomenula, že okrem toho, okrem týchto vitrínkových axióm, ktoré každý zákonodarca, ak sa púšťa do trestnej reformy, musí mať na pamäti, je viac než žiadúce, aby trestnej reforme predchádzala aj nejaká, nejaký rešerš alebo danie si na stôl všetkých možných dostupných dát, ktoré nám hovoria o určitom type kriminality, o jej pôvodcoch, možno aj nejakých good practices zo zahraničia, akým spôsobom sa, keď sme sa tu teda bavili tak dlho o restoratívnej justícii, ako sa s takýmto typom páchateľa dá následne pracovať, čo sa ukazuje ako neúčelné a tak ďalej a tak ďalej.
No a toto sú dve dimenzie, jednak teda tá axiomatická a jednak taká tá praktická, odborná, ktorá bola bez debaty a bezpochybne opomenutá pri prijímaní trestnej reformy, tak ako sme ju zažili v roku, teda počínajúc rokom 2023 v tých zimných mesiacoch až teda po rok 2024, myslím, že to bol 8. júl, kedy Ústavný súd teda priznal trestným kódexom účinnosť. No a v dôsledku toho, práve kvôli takto pripravovanej trestnej reforme, práve kvôli takto, hej, zvolenému prístupu, ja som to včera nazvala, že je to orný hák, sa vlastne na viacerých miestach začne prejavovať presne ten efekt, ktorý dnes môžme vidieť na vypustenom horalkovom paragrafe, že sa to v zásade v niektorom momente začne ukazovať ako chyba a je úplne jedno, možno politicky to nie je jedno, hej, na koho sa to zvalí, lebo momentálne sa to zvaľuje na opozíciu, ale vecne je jedno a teraz poprosím na chvíľku, ja si asi budem musieť odbehnúť po myš, pretože môj touchpad nefunguje, tak ak dovolíte...
Ospravedlňujem sa. No a ja som teda včerajšiu rozpravu zakončila tým, že pripomeniem pár takých konkrétnych príkladov aj ich dopadov, ako sa takýto prístup pri tvorbe legislatívy prejavil. A teraz budem musieť väčšinu z nich teda vypustiť, lebo si ich z hlavy nepamätám a ako som povedala, môj Mac ešte nie je úplne so mnou celkom synchronizovaný, ale môžem to ilustrovať teda na niekoľkých prípadoch, aspoň tie, čo si pamätám, ktoré ukazujú, že sa nie teda kampaňou opozície, ale napríklad oslabením účinkov alebo základných funkcií trestného práva vytvorilo právne prostredie, ktoré je doslova motivujúce pre páchateľov. A teraz nemyslím len páchateľov, ktorí kradnú v obchodoch. My sme to tak nazvali eufemicky, že horalkové krádeže, ako keby tu naozaj išlo o lentilky. Napokon, veď tí zlodeji kradnú aj drahú elektroniku, kradnú mobily aj teda, hej, drahšie veci do hodnoty 699 euro, čo je pre niekoho celkom možno aj mesačný príjem. No ale teda vrátim sa k tej motivácii, že to samotné prostredie, tak ako je nadstavené, my si môžme tu politicky prevaľovať vinu, že kto ako motivoval páchateľov. Faktom proste je, že tá sankčná politika, tak ako ju máme nadstavená, je momentálne motivujúca sama o sebe per se, či sa nám to páči alebo nie.
Skúsim teda jeden príklad, ktorý si tak trochu pamätám z hlavy. To bol prípad, počkajte, ja ho tu možnože aj mám, to bol prípad, ktorý sa týkal teda nie horalkovej kriminality, ale týkal sa, tam šlo o, myslím že, áno, išlo o daňový podvod. Tam teda len pripomínam, že sa zvýšila hranica trestnosti z 2 660 euro na 20-tisíc euro. Do sumy 20-tisíc euro to je iba správny delikt, hej? A mali sme teda prípad, kedy páchatelia fingovali podmienky na získanie, počkajte, áno, toto bol subvenčný podvod, tam sa snažili páchatelia fingovať podmienky na získanie dotácie na baliacu linku vo výške 120-tisíc eur, pričom teda vyšli s trestom päťtisíc eur preto, že sa použila touto vládou zavedená poľahčujúca okolnosť, že ak sa vyšetrovanie vedie príliš dlho, tak súd na to prihliadne. Teraz mi povedzte, hej, že byť teda v tej mentalite páchateľa alebo v tom jeho mentálnom nastavení, tak prečo by si nemohol povedať, že to neskúsi, hej? Je jedno, čo mu povie opozícia, proste je to nadstavené tak, hej, že jemu tam ten nízky peňažný trest, navyše ktorý aj keby mu hrozil, aj ktorý mu bol udelený, sa ani nezapisuje do registra trestov, hej? Čiže prečo by si to on nelajstol? Čiže toto je tá motivačná časť, ktorá páchateľov zvádza k tomu, že poďme to aspoň skúsiť.
Takisto aj tie, a to som teda načala už na konci svojej rozpravy, tie zásady ukladania trestov. Ono nie je pravda, že veď my sme pri napríklad tomto type trestných činov, o ktorých sa teda bavíme a ktoré tento predkladaný novelizačný návrh rieši, nejak nemenili sadzby a neviem čo, no ale menili sme zásady ukladania trestov tak, že viete, niekedy bolo v tej praxi tak zaužívané, že obhajca musel vlastne kvázi presvedčiť, prečo by nemal byť, hej, teda ten sudca dať trest odňatia slobody. Dneska je to naopak. Dneska sudca, hej, musí vlastne povysvetľovať do aleluja prečo napriek tomu, že teda lex ratio ho k tomu doslova núti, aby použil všetky možné iné tresty, a teda sudca sa napriek tomu, hej, dopracoval k rozhodnutiu, že uloží trest odňatia slobody. Takže tá paradigma je úplne opačná, hej, že niekedy sa ten trest odňatia slobody, nechcem povedať, že dával automaticky, aj vtedy sme tu mali alternatívne tresty, ale pri určitom type takýchto, hej, škôd a takýchto typov deliktov bolo v praxi proste, hej, ani myslím že odsúdeniahodné, že dávali trest odňatia slobody. No a teraz je to tak, že vlastne ten sudca je s tým, ako sú naformulované, a ja vám to tu aj odcitujem, zásady ukladania trestov, doslova tak akože poštuchnutý zákonodarcom k tomu, len aby, preboha, neuložil trest odňatia slobody, hej? Tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená, a teraz počúvajte, páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode. To znamená, že my sme tu dali vlastne sudcovi odkaz, že pokiaľ je to ako len možné, hej, vyhnite sa trestu odňatia slobody. Čiže aj keby mohol byť, a budeme sa tváriť teda, že sme teraz na akademickej pôde a abstrahujem od všetkých politických dôvodov, ktoré zákonodarcu viedli k takejto, hej, takto nastavenému pravidlu, tak ani, hej, v takej tej čisto akademickej rovine by sme nemali pristúpiť na to, že všetky možné tresty poďme, len teda aby sme sa vyhli trestu odňatia slobody, pretože tým pádom zaniká ako keby ten Damoklov meč, hej, že ten páchateľ si jednoducho povie, že však kým by vlastne prišlo k tomu, že ja by som naozaj išiel natvrdo sedieť, tak mi dajú, hej, šesť možných iných ľahších a znesiteľnejších trestov. Už aj to, a znovu to súvisí so zásadami trestu, so zásadami ukladania sankcií, súvisí to, že ako sme my vyšponovali tú kategóriu trestných činov, kedy už teda sudca obligatórne, hej, musí dať trest odňatia slobody. Včera som to tu, dnes tiež znovu spomínala, to tu aj myslím, že to je na tejto schôdzi zaradené, predkladám návrh, aby sa teda minimálne v tejto časti táto vec odstránila, aby bolo možné, že sudca uloží, teda uloží trest domáceho väzenia aj páchateľovi takého trestného činu, za ktorý by inak teda hrozil desaťročný trest odňatia slobody. Lebo to už sú potom naozaj, to už sa tu nebavíme o majetkovej delikvencii, horalkových zákonoch, tu sa bavíme o závažnej, brutálnej, násilnej, častokrát s následnom smrti, kriminalite. A my ak teda v duchu filozofie teda nastavenej sankčnej politiky pristupujeme na to, že môžeš toto všetko robiť, aj tak ešte je stále v hre, že skončíš len s náramkom, tak potom mi príde o to väčšmi nepoctivé a nekorektné, že ak sa páchatelia, byť si vedomí teda toho, že reálne im ani v takto vážnej trestnej činnosti nemusí hroziť trest odňatia slobody, mi príde maximálne nezodpovedné hovoriť, že tak ak sa toho aj dopustia, je to preto, lebo Bihariová im v pléne povedala, že môžete vyjsť len s náramkom. No nie. Problém nie je v tom, že Bihariová im to tu povedala. Ten problém je v tom, že zákonodarca to tak umožnil, hej? Čiže a obdobne to v obdobnej logike to platí aj pri tých horalkových zákonoch. Nie je chyba tých, čo na to upozornili, aj keby teda ozaj povedali slovo, že kradnúť sa oplatí, problém je v tom, že je to nastavené tak, že sa to oplatí. Chápete? Že tuto je ten problém. Áno, vlastne to sa týka trestov, hej, ale máme tu teda aj mnohé tie iné inštitúty, ktoré absolútne preklopili sankčnú politiku, trestnú politiku štátu v prospech páchateľa.
A to ešte teraz rozmýšľam, že kebyže sa presunieme do ešte procesného, hej, práva, že tam je toho ešte viacej. Ja som si vypichla len tie niektoré, ktoré sa týkajú teda toho, čo je v Trestnom zákone, ale áno, patria sem aj tie inštitúty, ktoré sa výraznou, teda tým, že sa novelizovali, tak sa výraznou mierou ich aplikácia preklopila tak, že viac pomáhajú osobe páchateľa. Čiže jednak sú to trestné sadzby, jednak sú to hranice škody, jednak je to teda charakter zločin-prečin, kedy viaceré skutky po novom sú len teda prečinom, čo znamená, nielenže sú rýchlejšie premlčateľné, ale tam potom sú veľmi dôležité aj tie aspekty procesu, hej, že ktorý OČTK, ktorý poverený príslušník ich bude riešiť. Lebo ich bude riešiť, ako som včera povedala, bude ich riešiť poverený príslušník na obvode.
A tu sa dostávame k ďalšiemu bodu, ktorý teda hovorí v prospech nekoncepčnosti tej pripravovanej reformy, že my sme jednoducho nepomysleli, alebo pomysleli a bolo to zákonodarcovi jedno, že my tu nemáme na to kapacity, personálne kapacity na to, aby ak prevalíme určitý typ dovtedy trestného konania do priestupkového, teda do priestupkovej roviny, tak tie priestupkové orgány nebudú mať kapacitu, aby sa s tým vysporiadali. Zároveň to bude platiť aj na osoby poškodené, byť si vedomé, že toto bude len priestupok, tak to ani nebudú ohlasovať. Presne jak to tu, neviem, či to tu niekto spomenul, myslím, že to bol profesor Čentéš, toto hovoril, nie, tu v tomto pléne, že aký zmysel má pre obchodníka, aby nahlasoval po ikstýkrát krádež, ja neviem, hej, nejakej elektroniky pod sumu 700 euro, keď jemu ten zamestnanec musí z prevádzky odísť na teda policajnú stanicu, tam to spísať, vedieť, že sa aj tak nikto nevypátra, vediac aj tak, že tá satisfakcia, ktorá by prišla, nevykompenzuje tú spôsobenú ujmu a ten zamestnávateľ, tá firma vlastne nemá pol dňa, alebo koľko to bude trvať, toho zamestnanca, hej? Čiže ešte viacej prerobí, ešte viacej stratí.
A spolu s týmto je tu teda ešte ďalší rozmer, že ako sa s takýmto typom drobnej kriminality, ak aj teda odídem od roviny priestupkovej, ale prejdem do tej roviny prečinovej, budú vysporiadavať poverení príslušníci. Oni tým takisto budú zahltení a si povedia, že no týmto sa tu ja mám zapodievať, hej, že z pohľadu toho možno čo robili dovtedy, že sú zamorení proste v úvodzovkách bagateľnou kriminalitou, nemajú na to kapacitu, ten trestný čin je ťažko objasniteľný, sú personálne poddimenzovaní, a on si povie, že tuto ja teraz akože mám ísť, hej, riešiť za 701 euro, hej, každú hodinu niečo. Tak sa vám na to proste vykašle. A v súhrne to, čo sa stane, hej, je, že neohlasujú potom ani poškodené osoby pri priestupkoch, neohlasujú poškodené osoby pri prečinoch. Je veľmi teda, hej, naivné domnievať sa, že akou veľkou intenzitou a nasadením to riešia OČTK.
A dostávame sa k jednému najhoršiemu fenoménu v trestnom práve, to je latencia, že nám sa brutálne zvýši latencia. To znamená, že my zrazu stratíme prehľad, čo sa reálne v tom ktorom type kriminality deje, pretože štatistiky, medzi štatistikou a realitou sa brutálne roztvoria nožnice, hej? Čiže štatistiky budú vykazovať niečo úplne iné, v zásade priaznivejšie než to, čo sa reálne deje v sociálnej realite. To trestné právo už nielen teda že stratilo odstrašujúci efekt, ale už nemá ani takú tú regulatívnu funkciu, lebo každé právo vždy teda reaguje na to, čo sa stane v objektívnej realite, tak právo proste nasadí určitý typ nástrojov na to, aby to uregulovalo. No v tomto prípade, keď sa bude zákonodarca riadiť štatistikami, no tak si povie, však nemáme čo veľmi regulovať, hej, však všetko v podstate je tak ako v znesiteľných normách, tak nepotrebujeme my prijímať nejaké iné úpravy v trestnom práve.
Toto presne isté som zažila analogicky pri trestných činoch extrémizmu, kde, prosím pekne, my sme mali v roku 2000 možno, nech neklamem, 2009, 2010 sme mali že nápad trestného činu spáchaného online že v počte nula, hej? A to už bol rok, kedy sme my mali úplný boom s facebookovými skupinami, kde to bolo úplné eldorádo, a tým pádom, samozrejme, že keď sme mali na to príslušnú, hej, pracovnú skupinu na ministerstve vnútra, tak tí policajti ináč hovorili, že čo vy vlastne po nás chcete, hej, vy mimovládky, čo máme vlastne robiť, však tu máme nula, hej? Až potom teda, keď sa to presunulo na špecializované OČTK, sa zrazu zistilo, že no tak my tu máme sakra veľký problém s extrémistickou kriminalitou páchanou online, pretože na to teda, hej, začali byť špecializované kapacity, zdvihol sa nápad a aj tá latencia sa vlastne znížila. A tuná vlastne cez viaceré tie typy kriminality my ideme presne tým pôvodným, tou pôvodnou cestou, kedy sa znovu budeme tváriť, že nič sa také strašné nedeje, ak sa náhodou deje, tak to je nejaký mediálny ošiaľ, prípadne tu niekto urobil kampaň. Budeme tu presne, jak sme to mali nedávno tuto tlačovky pani Maškarovej, viesť súboj o štatistiky, že teda či nám to klesá, či nám to stúpa, a či niekto hysterizuje. A ostaneme úplne, úplne odtrhnutí od toho, čo tých ľudí naozaj trápi, s akými naozaj deliktami sa potýkajú a kde by mal teda zákonodarca rýchlo zatiahnuť ručnú brzdu.
Ešte posledná vec, čo tam je také, ale rozmýšľam, že či to možno nenechám pre druhé čítanie, lebo sú tam aj také viaceré praktické veci, že však sme sa o tom chvíľku včera s pánom ministrom bavili, že viete, toto je úprava, ktorá by mala byť v súbehu s pripravovaným priestupkovým zákonom, lebo oni spolu na seba nadväzujú. A my sa tu teda dostávame do situácie, kedy tento, trestná novela začne platiť hneď po schválení, pričom teda rieši priestupkovú recidívu, ale priestupkový zákon v tej verzii, ktorý už má byť kompatibilný s touto verziou, začne platiť v máji, hej? A tam sa práve upravujú aj tie drobné obecné služby, kde tiež to teda vytvára kopec otázok, že kto ich bude kontrolovať, kto ich bude manažovať, na koho finančné plecia to padne. Ale teda v dobrej viere predpokladám, že to sa snáď ešte nejak vycibrí.
Tu len teda dávam do pozornosti, že proste pripravenosť na úpravu trestného práva nie je zrovna silnou stránkou tejto vlády a iba ilustračne teda uvádzam aj to, že sú nesynchronizované dva právne predpisy, ktoré majú spolu súvisieť, ale bude medzi nimi, ak dobre rátam, neviem, päťmesačná lehota, kedy jeden už bude teda Trestný zákon účinný a priestupkový zákon bude teda ešte len v procese.
Zatiaľ teda ďakujem. Ospravedlňujem sa, že som nepriniesla všetky tie sľúbené prípady tak, ako som vám už včera sľúbila, ale myslím, že aj z toho, čo som stihla a povedala, je zrejmé, že problém toho celého nie sú momentálne len horalky. Problém je nekoncepčnosť, tak ako bol celý Trestný zákon, trestný poriadok pripravovaný, bez akých základných predpokladov bol pripravovaný a najmä teda že on naozaj vytvoril to právne prostredie, v ktorom sa byť kriminálnik oplatí. A to nie preto, lebo to niekto povedal, ale preto, lebo tak sú proste nastavené pravidlá trestania.
Ďakujem.

.

Dobre, ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, vážený predsedajúci, vážené poslanecké kolegovia, kolegyne, mrzí ma, že začnem niečím a budem hovoriť prvých 20 minút o niečom, čo asi nikomu nebude dávať zmysel, bez toho, aby som sa k tomu dopracovala, až teda na záver, kde sa ten príbeh možno, verím, dúfam, vyskladá. Vráťme sa teda... (reakcia z pléna), prepáč (rečníčka sa zasmiala), okej.
Vráťme sa úplne, úplne na začiatok a ja sa vrátim ešte úplne, úplne na začiatok, do svojho školského obdobia, aby som vám vysvetlila, že prečo je trestné právo taká alchýmia a že prečo má zmysel baviť sa o ňom v tom kontexte, ako teda budem o ňom hovoriť zrejme teda až ráno. Sa vám úprimne priznám, že ja keď som bola na škole, a veď pán minister bol môj učiteľ, tak ja som nikdy, nikdy nezamýšľala, že budem robiť advokáciu, ani nič podobné, všetky predmety ma bavili, so žiadnym som nemala problém, ale ja som si predstavovala, že skončím školu a pôjdem do ústavu štátu a práva za nejakých 500 eur, tuším, vtedy to bolo, ale ja som proste chcela robiť presne to, čo je podľa mňa že najťažšou úlohou práva, hej? To súvisí s takým tým, s tým ešte rímskym, hej, že ius est ars boni et aequi, že umenie dobrého, dobrého a spravodlivého, že aby sa našla tá správna hranica, to som chcela skúmať, medzi tým, kde je sloboda jednotlivca, kde na druhej strane môže štát do nej zasahovať, lebo plní nejakú všeobecnú regulatívnu a ochrannú funkciu a kde teda je taká tá výsostná, hej, doména štátu, v ktorej sa realizuje výlučne štát. Toto bolo presne pre mňa a dodnes je, sa priznám, že absolútne vzrušujúcou témou. A vedela som, že pri občianskom práve, pri autorskom práve, áno, možno v nejakých ilustratívnych výsekoch by som sa, hej, musela vysporiadať s touto dilemou, ale nikde ju tak nemáte šancu rozvíjať v plnej kráse ako práve pri trestnom práve. Trestné právo je nádherné v tom, že stoja voči sebe tri základné záujmy, ktoré sú navzájom kontrapozičné, ale pritom oprávnené, a teraz tou úlohou zvlášť zákonodarcu je, že aby to na lekárenských váhach vybalansoval tak, že teda bude mať trestné právo aj tú funkciu regulatívnu, aj represívnu, čiže potrestať páchateľa, ale aj teda nejakú odstrašujúcu a preventívnu a zároveň, ako som povedala, musí vyhovieť tým trom navzájom si kolidujúcim za tým oprávneným záujmom, hej? Ja ich skúsim teda aj popísať.
Na jednej strane máme, máme záujem štátu, ktorý chce, aby sa chránili hodnoty, ktoré sú preňho natoľko dôležité, natoľko významné, že je ochotný na ich ochranu nasadiť najtvrdšie nástroje, ktoré má, a tie sú práve v trestnom, v trestnom práve. Je zároveň v záujme štátu, aby sa poskytla teda aj ochrana obetí, preto prokurátor preberá to zastúpenie, hej? Keď je už konaní pred súdom, aby teda bolo zabezpečené jej právo na účinné vyšetrovanie. To je koniec koncov možno aj ten druhý záujem, že obeť má právo, poškodený má právo na to, aby bola jej vec spravodlivo prejednaná a dostala možno nejakú mieru zadosťučinenia tým, že bude páchateľ potrestaný.
No a v neposlednom rade je tu záujem páchateľa, ktorý musí proste, pri ktorom musíme myslieť na to, že áno, chceme ho potrestať, áno, chceme tým vyslať nejaký odstrašujúci efekt spoločnosti, áno, aj tá obeť má právo na satisfakciu, ale tá sankcia nesmie zájsť nad mieru nevyhnutnú do jeho základných ľudských práv a slobôd, a v tomto je tá alchýmia.
Preto keď sa akákoľvek trestná reforma robí, je proste pre mňa neuveriteľné, nemožné, hej, že aby neprebiehala s tým, že vo vitrínke, niekde vo svätyni máme tieto tri základné teda, hej, hodnoty, o ktoré sa teda musíme usilovať dostať do nejakej rovnováhy, a nemôže sa stať, že my spustíme trestnú reformu a trestný proces, ktorý ide ako buldozér, hej? A na konci dňa, a ja, okej, budem úprimná, si myslím, že to bol zámer, sa to vychýli nevídaným spôsobom v prospech páchateľa. Hej, že lebo to má toľko potom ďalších, ako my hovoríme, side effects, vedľajších účinkov, že sa takto budeme stretať podľa mňa raz pri kvôli týmto krádežiam, potom pri, hej, daňovej delikvencii, lebo už to tu teda bolo spomínané, sú tam tiež nejaké nášľapné míny a tak ďalej a tak ďalej, postupne ich budeme v procese objavovať, pretože vtedy keď sme toto mali riešiť, vtedy keď sme mali naozaj myslieť na tieto tri základné kľúčové hodnoty v tej vitrínke, tak sme mali na mysli nejaké úplne iné ciele, úplne iné hodnoty, ktoré sme povýšili.
A ten môj teda, hej, nasledujúci, nasledujúci prejav mal byť takou praktickou ilustráciou toho, o čom hovorím aj teda v kontexte, v kontexte toho horalkovho zákona, tak uvidím, koľko z toho, koľko z toho skúsim.
Dobre, mali sme jednu nevýhodu, to treba priznať, pri tej tvorbe trestnej reformy a máme ju dlhodobo, tá tu je za, za všetkých vlád, že nedisponujeme, hej, nejakými kriminologickými alebo kriminalistickými analýzami, čo je to, čo som hovorila, myslím, že už v minulej rozprave, že my by sme mali poznať, odkiaľ tá kriminalita toho-ktorého trestného činu a skupiny páchateľov pramení. Malo by tomu teda predchádzať nejaký rešerš odborných dát a zistení, ktoré si dáme teda na stôl. Mali by sme mať dostatočne premyslené, že ak tuto trošku, lebo viete, to je ako butterfly efekt, hej, že ten efekt motýlích krídiel, že ak tuto to trošku posunieme, že aký domino efekt to spraví na ostatné časti, vrátane teda personálneho substrátu, ktorý to potom bude musieť v tej praxi vykonať, hej, že mali sme mať jednoznačne zrátané, že my ak, hej, v konečnom dôsledku upravíme tú sankčnosť tak, že sa nám obrovská časť toho, čo bolo vtedy trestné, zosype na priestupkové orgány, že či my na to máme kapacity? Či my máme kapacity na to v Policajnom zbore, aby sa tá časť kriminality, ktorú dovtedy riešili špecializované orgány, naozaj mohla rozliať na tie, na tie miestne príslušné bez toho, aby to narušilo schopnosť odhaľovať trestné činy, naozaj ich aj, aj teda správne kvalifikovať.
A toto bola tiež ďalšia vec, teda ktorú sme, okrem toho, že sme nemali vo vitrínke tie základné, hej, hodnoty, ktoré nás celým tým procesom mali viesť, sme nemali ani také tieto praktické veci, hej, nastavené a zodpovedné, zodpovedané. Ja si veľmi dobre pamätám ešte na výbor brannobezpečnostný, kde sme si prizvali pána ministra vnútra, kde som sa konkrétne aj ja na to pýtala pri zrušení NAKA, hej, že čo teda má byť tým želaným následkom, ak budem veľmi neutrálna a budem so všetkými ušami a očami zatvárať oči nad tým, že je tam nejaký iný postranný úmysel, že povedzte mi normálny, racionálny akože dôvod, čo teda sa tým zlepší v Policajnom zbore. Dostala som odpoveď, že policajtom chýbajú ponožky, hej, a že teda sa tým pádom rozšíri počet vyšetrovateľov. O rok, o rok neskôr sme, neskôr teda toho, tejto diskusie sme v situácii, kedy teda neviem, či máme viacej ponožiek, ale vyšetrovateľov asi nie, a kedy sa tie problémy v Policajnom zbore a ich kapacít ešte teda viacej vyostrili. Aj keď, áno, kvitujem, že sa o niečo začína zlepšovať tá náborová, náborová politika.
Čiže v tejto situácii, v akej sme boli, že sme na to nemali vytvorené ani personálne, ani odborné predpoklady, sme prišli s reformou, ktorá to celé zobrala ako orný hák, hej, a keď hovorím o ornom háku, mám práve na mysli ten súbeh, tú synergiu tých viacerých úplne takých, takých, že čo išli skrz na skrz prerezávajúcich ten trestný systém opatrení, ako bolo znižovanie trestných sadzieb, zvyšovanie hraníc škody, zrušenie priestupkovej recidívy krádeže, preferencia alternatívnych trestov, avšak teda bez toho znovu, aby sme mali adekvátne vyhodnotenie kapacít a dopadov, skrátenie premlčacích lehôt a tak ďalej a tak ďalej. Čiže ten problém, ktorý dnes riešime, ako som povedala, nie je nejakým osamelým incidentom, ktorý sa tu teda zrazu vynoril a my ho opravíme a už teda budeme, budeme, hej, všetci mať, hej, ten pocit, že veď sa to trestné právo dobre nastavilo. Tuto akurát jeden bug sa akože objavil, ale naozaj toto nie je nejaký bug the feature. Je to proste základný element toho nastavenia trestného práva tak, ako ho máme, tak, ako ho máme teraz.
Čiže tie účinky toho, ako som spomenula, toho orného háku sa vzájomne naakumulovali. Je to niečo teda ako tá povestná košeľa, keď si zapínate zle gombíky, hej? A teraz tuto tá horalková kriminalita je ten prvý gombík, ktorým zisťujeme, že nám nesedí, hej? A budeme teda postupne podľa mňa, podľa mňa zisťovať, zisťovať ďalšie.
To je teda taký ten úplný úvod o tom, čo som vám chcela povedať, že prečo je tak veľmi dôležité, aby sme k trestnému právu pristupovali s takým útlocitom. Keby si to zaslúži občianske právo, že ho rekodifikujeme od, kokos, akože ani ja už ani neviem, odkedy ho rekodifikujeme, a keď si zaslúžilo, a chvalabohu, že si zaslúžilo rekodifikačnú komisiu, že tam naozaj v prvom rade to riešili odborníci, odborníci, nie pán samostatný, pán Burda, hej? A to hovorím ako niekto, komu je, koho, ho mám za školiteľa, hej, bez žiadnej akože negatívnej konotácie. Proste jeden pán, hej, dekan, hej, ešte k tomu s názorom, ktorý je komplet odlišný od ostatnej odbornej obce, nie sú odborníci. Hej? Toto mimikry, prosím vás, ako neurážame svoj intelekt.
Čiže keď už sme teda obišli tie, ako som povedala, základné predpoklady, ktoré dnes môžeme našťastie badať, že sú prítomné pri príprave rekodifikovaného Občianskeho zákonníka, tak ma mrzí teda, že o to viac sme ich mali mať prítomné pri rekodifikácii alebo pri teda reforme trestného práva a nemali sme. A to, čo sa vlastne, hej, jedna z tých prvých vecí, ktorá sa stala, je, že trestné právo, a to je pre mňa najväčšia boliestka, že stratilo odstrašujúci efekt. My sme zobrali proste trestnému právu jeho jednu proste z najesenciálnejších funkcií, lebo on, to nie je iba o tom, že veď ty urobíš toto a ten štát rovnakou mierou ťa potrestá. To sa rieši v občianskom konaní, hej, že keď zoberiete tri jablká, tak musíte vrátiť tri. Nemôžete sa bezdôvodne obohatiť, hej? Tuná proste platí, že keď vytnete dve, štát musí zabezpečiť, aby ste dostali tretiu. To je ten, tam nemôže byť tá, hovorím to symbolicky, hej, že tam musí byť ten odstrašujúci efekt, že áno, ten štát nedovolí, aby už niekto druhý toto pokúšal. A my sme sa teda dostali do situácie, znovu teda budem to ilustrovať aj na viacerých konkrétnych paragrafoch, ale asi teda až zajtra, do situácie, kedy, kedy naozaj nie je ten páchateľ, hej, nejak strašne vyplašený možno tým, čo niekedy tak zdravo, hej, čím zdravo plašilo trestné právo. A nie je to tým, že by mu niekto povedal, že počúvaj, že teraz sa ti naozaj oplatí vylúpiť toto zlatníctvo, to je taká, prepáčte za výraz, akože hlúposť ako keď niekto tvrdí, že, viete, tí Rómovia si robia deti za dávky, oni nemajú dunstu, ako sa zmenila legislatíva, hej, že to je absolútne iný vzorec, hej, že oni potrebujú tu a teraz prežiť a keďže tam nie je žiadna iná perspektíva na sebarozvoj a jediné, čo tam tí ľudia proste, hej, aj mladí ľudia môžu a čo je ten gamechanger v ich živote, teda je, že si splodia dieťa bez nejakej veškerej kontroly a plánovania a fakt to nie je o tom, že by to mali vyrátané. Na konci dňa, keď to prerátate, tak to ani nevychádza, vychádza to potom na osobu, ešte menej získali tou dávkou, tak rovnako aj tuto, hej, platí, že tu, tu neexistuje naratív, ktorým my, hej, niekoho, kto normálne, usporiadane žije, verbálne dokopeme do toho, aby sa rozhodol, že on ide radšej teda vylúpiť zlatníctvo, hej? Že tam tá, tam tá argumentácia o tom, že ako chudáci tí ľudia vlastne nechceli, dobré životy viedli, ale táto opozícia ich teda presvedčila. Koľko tu hovoríme v tomto pléne o rôznych témach smerom ku vám a teda nič sa nám nepodarilo vás presvedčiť a máme zrazu takú moc, že dokážeme presvedčiť ľudí, ktorí v skutočnosti vôbec nechceli byť páchateľmi trestnej činnosti, teda že len pod tlakom našich rečí sa jej, sa jej dopustili.
Ja som teda povedala, že právo stratilo odstrašujúci efekt a teda keď vylučujem, že by to bolo pod vplyvom povzbudzovania opozíciou, tak je to v prvom rade tým, čo som spomenula už vo faktickej, že my sme naozaj veľmi pozvoľnili, ak to tak veľmi, hej, decentne poviem, tie zásady ukladania trestov. Viete sami, že sme to tam šibrinkovali ešte aj s tým, že od akej hranice hornej sadzby má byť teda uložený trest odňatia slobody, sa to tam menilo. Myslím, že pán predsedajúci vtedy doniesol pozmeňovák na konci, ako sme to, v tom ešte aj v tejto, v tejto časti upratovali a upravovali. Čiže tuto, hej, je ten prvý pes zakopaný, že ak je dnes ten systém nastavený tak, že môžete urobiť relatívne dosť veľa zloby, ak to tak ľudovo poviem, kým bude ten Policajný zbor pri tých všetkých podcenených kapacitách, ktoré má, sa s týmto vaším prípadom zaoberať, nevraviac teda, že ak pôjde, ak pôjde o nejaký, hej, prečin alebo teda niečo menej, menej vážne, tak to budú riešiť na obvode v Dúbravke, hej, že koho to vlastne veľmi odplaší?
Mám tu aj takých pár príkladov, kde teda nejde o také úplne banálne, banálne príklady, kde sa naozaj ukazuje, že sa, keď poviem znovu to slovo háklivé, že oplatilo, ale zrejme tomu človeku, čo to spáchal, takto nad tým rozmýšľal, ísť aj do väčších, väčších čísel a väčších deliktov, je to trestný čin daňového podvodu podľa § 227a Trestného zákona, kde sa teda spodná hranica zvýšila z 2 660 eur na 20-tisíc eur. Pri podvodnom vylákaní vratky do 20-tisíc teda nepôjde, pôjde o správny delikt, hej? A v rozmedzí od 20 001 eur až po 250-tisíc eur sa začne uplatňovať trestná sadzba šesť až tri roky. No a teda k tomu konkrétnemu prípadu, sekundu, len si to zoscrollujem, lebo ich tu mám viacero. Áno... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

.