Videokanál klubu

Pani poslankyňa Števulová, celkovo päť faktických poznámok, nech sa páči. Luci ďakujem ti za predstavenie nášho návrhu na ochranu detských svedkov násilných trestných činov a aj za tie tragické príbehy, ktoré si povedala naozaj pokiaľ sa nám zdá, že sme príliš citliví na to, aby to naše uši počuli, takéto hrozné príbehy, tak v tom prípade je na to ľahká odpoveď. Urobme ako Národná rada zásadné legislatívne kroky preto, aby sa po prvé takéto veci nediali, aby naozaj táto spoločnosť stopla rodovo podmienené násilie ktorého výsledkom je práve vražda častokrát žien, femicída partnermi, manželmi. Takéto násilné konanie vo vzťahu pri ktorom sú v prvom rade vždy prítomné často aj teda deti, ktoré musia toto zažívať a potom majú traumu na celý život. A v 2. rade príjmime tento náš návrh, ktorý zabezpečí naozaj to, aby, aby tieto deti mali tiež postavenie obeti. Na to je taká tá odpoveď, prosto Národná rada si nemôže len z dôvodu útlocitnosti zakrývať oči, uši a ústa pred tými najtragickejšími príbehmi, ktoré sa v našich rodinách, v našich domácnostiach odohrávajú. Je našou úlohou si vypočuť čeliť tomu pretože pokiaľ tieto deti to musia zažívať, to čo mi zažívame, keď to počúvame akokoľvek je to hrozné počúvať tak je to len zlomok, zlomok tej bolesti, ktorú tie deti musia zažívať. Čiže ak nám vadí počúvanie týchto príbehov ak cítime zlosť znechutenie frustráciu to najmenej čo môžeme spraviť a to najmenej čo týmto deťom dlžíme, je prijať takú právnu úpravu, ktorá ich ochráni, a ktorá tomu zabráni.

Pani poslankyňa Števulová, celkovo päť faktických poznámok, nech sa páči. Luci ďakujem ti za predstavenie nášho návrhu na ochranu detských svedkov násilných trestných činov a aj za tie tragické príbehy, ktoré si povedala naozaj pokiaľ sa nám zdá, že sme príliš citliví na to, aby to naše uši počuli, takéto hrozné príbehy, tak v tom prípade je na to ľahká odpoveď. Urobme ako Národná rada zásadné legislatívne kroky preto, aby sa po prvé takéto veci nediali, aby naozaj táto spoločnosť stopla rodovo podmienené násilie ktorého výsledkom je práve vražda častokrát žien, femicída partnermi, manželmi. Takéto násilné konanie vo vzťahu pri ktorom sú v prvom rade vždy prítomné často aj teda deti, ktoré musia toto zažívať a potom majú traumu na celý život. A v 2. rade príjmime tento náš návrh, ktorý zabezpečí naozaj to, aby, aby tieto deti mali tiež postavenie obeti. Na to je taká tá odpoveď, prosto Národná rada si nemôže len z dôvodu útlocitnosti zakrývať oči, uši a ústa pred tými najtragickejšími príbehmi, ktoré sa v našich rodinách, v našich domácnostiach odohrávajú. Je našou úlohou si vypočuť čeliť tomu pretože pokiaľ tieto deti to musia zažívať, to čo mi zažívame, keď to počúvame akokoľvek je to hrozné počúvať tak je to len zlomok, zlomok tej bolesti, ktorú tie deti musia zažívať. Čiže ak nám vadí počúvanie týchto príbehov ak cítime zlosť znechutenie frustráciu to najmenej čo môžeme spraviť a to najmenej čo týmto deťom dlžíme, je prijať takú právnu úpravu, ktorá ich ochráni, a ktorá tomu zabráni.

To sú všetko citáty z médií, pán predsedajúci, takže určite môžu odznieť verejne, Ďakujem veľmi pekne.
December 2004. Vladimír najprv manželku škrtil a keď pre ním utekala bosá na dvor zasadil jej 15 rán kuchynským nožom. V útoku mu nezabránili ani 15-násťročný syn Janko a 13-násťročná dcéra Zuzana.
Máj 2009. Opitý František zaútočil na mladú ženu po tom, čo dostal zamietavú odpoveď na naliehanie, či ho chce a či sa už rozhodla. Následne ju chytil za hlavu, oblial benzínom a podpálil. Mladej žene sa podarilo na seba vyliať vedro vody a uhasiť sa, ale aj tak utrpela ťažké popáleniny na 40% tela. Svedkami incidentu bol aj tri Marianiné deti, dve z nich Peťka 12 rokov, a Mirka 9 rokov má s Františkovým synom. Deti, ktoré videli svoju mamu horieť sú stále v šoku a stará sa o ne babka.
September 2009. Muž vystrelil na svoju partnerku a potom zbraň obrátil proti sebe. Svedkyňa uviedla: "Videla som z okna ako sa rozprávajú. Vyzeralo to akoby sa hádali. Zrazu jej muž vytiahol z vrecka zbraň a strelil jej do hlavy, dvakrát. Potom strelil do hlavy sebe. Tie výstrely boli riadne počuť.". Zarážajúce bolo, že pri hádke a streľbe boli aj jej deti, 5 ročné dievčatko a 8 ročný chlapček. Obe deti začali veľmi plakať, bolo to strašné. Deti mala postrelená žena z prvého manželstva. "Zbraň ležala na zemi medzi skrvavenými telami", uviedla druhá susedka.
Január 2018. Martin si po rozchode prišiel do bytu bývalej partnerky vybavovať účty. Martin ju mal zastihnúť vtedy keď sa s malou chystala von. Muž najskôr zastrelil svoju ex-partnerku a následne obrátil zbraň na seba. Vražda sa odohrala pred očami ich štvormesačnej dcérky Mie.
December 2024. Okresný súd v Nitre poslal do väzby 44 ročného muža podozrivého z vraždy. Obeťou je jeho 51 ročný kamarát Peter, s ktorým sa pred osudným incidentom pohádali. Podľa informácií TV JOJ mal navyše ohavný skutok spáchať priamo pred očami 6 ročného syna zavraždeného.
Jún 2025. V podchode mal muž brutálne zaútočiť na svoju ex-partnerku v čase, keď prišla do školy po ich spoločné dieťa. Keď vyšli von, už ich tam čakal. Bývalej manželke zasiahol nožom brucho a hrudník. To všetko sa stalo priamo pred očami ich 8 ročného syna.
Toto je len zopár prípadov, ktoré som za chvíľu hľadania našla na internete uverejnené v rôznych médiách. O mnohých ďalších sa nikdy ani nedozvieme. Ale aj keby išlo "len" o tieto prípady, už dávno sa malo konať a venovať sa ochrane detí, ktoré zažijú tieto hrôzostrašné traumy. Z krátkeho, námatkového prehľadu týchto prípadov, kde som uvádzala aj dátumy vidno, že ide o problém dlhodobý, opakujúci sa a nemiznúci. Naše zákony nechránia deti, ktoré sú sekundárnymi obeťami násilia, dostatočne. Často sú vnímané len ako svedkovia, ale oni nie sú len svedkovia. Oni sú obeťami, sekundárnymi obeťami týchto násilností. A štát by mal tento fakt uznať a poskytnúť im aj právnu ochranu. Náš návrh vychádza aj z odporúčaní Istanbulského dohovoru, ktorý jasne hovorí, že spáchanie trestného činu v prítomnosti dieťaťa má byť priťažujúcou okolnosťou, a že osobitná ochrana sa má poskytnúť detským svedkom. Pamätáme si, asi všetci, čo tu sedíme ako predstavitelia tohto parlamentu a všetky organizácie a cirkvi bojujúce proti tejto ochrane žien pred násilím podľa Istanbulského dohovoru tvrdili, že Istanbulský dohovor nepotrebujeme. Netreba ho ratifikovať, lebo všetky opatrenia si vieme prijať do našej legislatívy aj bez neho. No ubehli roky, a v tejto oblasti sa nestalo absolútne nič. Ochrana detí zostala len v sľuboch. Ak dnes teda niekto hovorí, že Istanbulský dohovor nepotrebujeme, má šancu to dokázať, napríklad pri tomto návrhu. Ak a napríklad aj pána predsedajúceho vyrušili tie prípady, ktoré som uvádzala, tak je to preto, že sú naozaj hrôzostrašné a že tento náš návrh je úplne opodstatnený. Čiže máte priestor ho podporiť, pán predsedajúci. Chcem tiež pripomenúť, že návrh je v súlade s programovým vyhlásením tejto vlády. V ňom sa vláda zaviazala zlepšiť ochranu žien a detí pred domácim násilím a účinne stíhať páchateľov. Zatiaľ teda mám dojem, že zlepšila len ochranu korupčníkov a zlodejov, ale možno, možno by sme konečne mohlo pomôcť aj obetiam. Či už ženám zažívajúcim násilie, ale hlavne deťom. Naozaj tu ide o ochranu detí. Tých najzraniteľnejších, v najhorších situáciách v akých sa žiadne nikdy by nemalo ocitnúť. Tu ide o deti, ktoré sa stávajú rukojemníkmi násilia v rodinách. O deti, ktoré sú prítomné ako otec bije matku alebo iných blízkych v jeho rodine. A často, ako som uviedla aj tie prípady dochádza až k tomu najtragickejšiemu k vraždám, k femicídam. To všetko samozrejme na tých deťoch zanecháva jazvy, traumy o tom to asi nemusím ani zdôrazňovať. Veď čo je asi horšie, ako keď malé dieťa zažije, že mu pred očami zabijú jeho mamu? Nesú si to celý život, či už všade proste so sebou. A myslím si, že ako poslanci a poslankyne máme povinnosť pomôcť týmto deťom. Je to aj o tom, aby právny poriadok Slovenskej republiky jasne povedal, že dieťa je obeť, aj keď nie je priamo zasiahnuté útokom. Preto vás naozaj žiadam o podporu, nie je vás tu veľa z koalície, verím, že v opozícii tento návrh nájde podporu, ale prosím vás skúste to odkázať smerom do vašich klubov, alebo verím, že vaši kolegovia, kolegyne sledujú aj čo sa deje v pléne. Jediným cieľom nášho návrhu je posilniť ochranu najzraniteľnejších detí. Nenechajme tieto deti samé. Môžeme im vyslať signál, že nám ich trauma a ich bolesť nie sú ľahostajné. Tu aj skončím, myslím že nechám priestor ešte pre kolegov a kolegyne a opätovne len chcem na záver poprosiť o podporu tohto návrhu, ktorým môžeme pomôcť najzraniteľnejším deťom. Ďakujem veľmi pekne.

Ministerstvo povedalo, že veď je to základný princíp. No, ale povedať, že je niečo základný princíp, pokiaľ nie je jasne stanovený zákonom proces, ako je ten princíp nárokovateľný, tak to nepomôže a presne o tomto je aj náš zákon. V konkrétnych prípadoch, nevidiace dieťa, ktoré je odkázané na vodiaceho psa. Nepočujúci človek, ktorý tam potrebuje mať tlmočníka. Dieťa, ktoré je odkázané na, na debarierizáciu. V konkrétnych prípadoch hovoríme, škola je zodpovedná, aby zabezpečila iba tie podmienky na jeho prítomnosť. Znovu opakujem, ani v tomto zákone nežiadame o financie, ale hovoríme, nech tá škola aspoň vytvorí tie podmienky. Nech sa nemôže stať, že povedia, „no, my tu psa nechceme“ a naozaj môžu zničiť celú vzdelávaciu dráhu konkrétneho človeka. Ja som sa stretla s viacerými nepočujúcimi ľuďmi, ktorí sú odkázaní na tlmočenie do posunkového jazyka a zaujímavosť, aj oni už nám odchádzajú do Čiech. Stredoškoláci, ktorí hovoria, že, „viete čo? Ja som si vybral nejaké povolanie na strednú odbornú školu napríklad, ale na Slovensku nemám na to vytvorené podmienky“. Tak nielen, že nám najlepší maturanti odchádzajú do Čiech, ešte aj nepočujúci. Naozaj nie sme tak bohatá krajina, aby sme mrhali ľudským potenciálom a záleží na každom jednom, čiže, prosím vás, podporte tento zákon. Je to len o tom, aby sa vytvorili tie podmienky a aby v konečnom dôsledku tí ľudia mali lepšie vzdelanie a nakoniec aj kvalitnejší život a lepšie uplatnenie na trhu práce. Ďakujem.

... problémy, ktoré tam vôbec nepatria.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcela by som poprosiť o vypustenie bodu č. 50, tlač 602, z programu tejto schôdze a zaradenie na najbližšiu schôdzu. Ďakujem.

Pán poslanec Vančo.

... viac minút už nemám, takže ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Kolegovia, kolegyne z vládnej koalície, vitajte v práci po týždni, rada vás vidím. Prvýkrát tu sedíte za tento týždeň, lebo prvýkrát, prvýkrát hlasujeme a pri prvej príležitosti hlasovať opäť przníte plénum tejto Národnej rady. Vy ešte skrátite rozpravu aj o zákone, ktorým do budúcna na dlhú dobu skracujete defaultne rozpravu. Bravó, gratulujem! Toto je práca, za ktorú vás platia občania a občianky Slovenskej republiky.
A teraz sa budem venovať tomu, kto tu hovoril posledný, navrhovateľovi tohto paškvilu. Národný lustráčik Tibor Gašpar, obžalovaný podpredseda Národnej rady z toho, že zneužíval políciu a nechal ju zneužívať na to, aby tu sledovala ľudí pre tých, ktorí ich potom šikanovali, zastrašovali a vydierali, si teraz takýto orgán ide zriadiť v Národnej rade. Pred chvíľou sme to počuli, s vami sa budem stretávať na mandátovom a imunitnom výbore, s vami, s vami, s vami. Keby tak aktívne spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré vyšetrujú kauzy, z ktorých je obžalovaný, možno sme tu už nemuseli riešiť jeho uchlácholené ego a možno sme už mohli mať túto traumu spoločnosti za sebou. Lenže nie, Tibor Gašpar namiesto toho, aby vypovedal tam, kde má, chodí do Národnej rady riešiť si tu svoje kauzy, riešiť si tu svoje traumy, celú republiku ťahá do pekla aj s premiérom len preto, aby sa vyhol spravodlivosti. Toto je účel tohto zákona. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Pani poslankyňa, sme v treťom čítaní, máte sa vyjadrovať k pozmeňujúcemu návrhu, nech sa páči, a nie k predkladateľovi.

Mesterová, Zuzana, poslankyňa NR SR
Idem sa vyjadrovať k pozmeňujúcemu návrhu obžalovaného podpredsedu Tibora Gašpara, ktorý v pozmeňujúcom návrhu navrhuje, že v prípade ak skončí vo väzbe, nepríde o funkciu podpredsedu Národnej rady. Výborné. Ja sa pýtam, ako ju bude z tej väzby vykonávať? Čo ho tu budú na majákoch voziť, aby predsedal tomuto plénu? Či ako túto funkciu bude vykonávať? (Potlesk.) Na akú Máriu mu tá funkcia v tej väzbe bude? (Smiech a potlesk v pléne.) Ešte aj toto, ešte aj toto, ešte ani tejto funkcie sa nevzdá. Taký je zažratý do toho, aby sa udržal pri moci, že ešte aj vo väzbe trvá na tom, aby mal funkcie, ktoré sú súčasťou rokovania Národnej rady. A vy mi povedzte, že toto je normálne. Konečne ste tu. (Potlesk.) Nech to počujú všetci ľudia na Slovensku, ktorí každý mesiac rozmýšľajú, z čoho budú žiť, čo rieši Národná rada štyri dni. Vy to počujete prvýkrát, lebo prvýkrát tu sedíte, tak sa nad tým zamyslite. O niekoľko minút o tom idete hlasovať a smejete sa, kolegovia? Vy sa smejete, toto vám je na smiech? Táto krajina ide dole vodou. Každý deň čítame v novinách, koľko krachuje podnikov, koľko živnostníkov končí, koľko ľudí zo Slovenska odchádza a vy tu prvýkrát za tento týždeň sedíte a sa smejete? To vám nie je hanba? To vám nie je hanba, že za toto vy beriete peniaze?
Ja nenachádzam slová, za akou aroganciou dva a pol roka vy likvidujete Slovensko. Vy likvidujete právny štát len preto, že jeden obžalovaný podpredseda Národnej rady sa nevie zmieriť so svojou minulosťou a nevie prijať adekvátne, transparentné a spravodlivé konanie voči svojej osobe. Ale vykrikuje tu všetkým, s kým sa stretne na súde. Tri roky je vedené voči nemu trestné konanie, tam nevie prísť vypovedať, ale vie tu každého rad radom obviňovať, tak sa zamyslite, v prospech koho tu dva a pol roka konáte. V prospech ľudí na Slovensku to rozhodne nie je.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Zuzka, ty si sa pýtala, že čo bude teda, keď nám neostane nijaký čas, tak ja si myslím, že to, do toho rokováku by sme mali dať nejakú možnosť vykšeftovať ten čas, že keď ho teda koalícia neminie, tak že by sme ho mohli nejakým spôsobom od nich získať. Bojím sa opýtať, že za čo, ale proste že nejak by tam bolo, že by sa presúval, lebo že keď ho jednoducho nechcú, lebo majú pocit, že sa nechcú vyjadrovať, no tak nech ho dajú ľuďom, ktorí si tu chcú robiť svoju prácu.
Ale začnem tým úvodom, v ktorom si hovorila, že ty si si túto prvú januárovú schôdzu predstavovala úplne inak. Ja sa tak pýtam sama seba, že ako si ju predstavovali koaliční poslanci a poslankyne, pretože oni po tej decembrovej schôdzi mnohí boli skutočne zrútení z toho, že za čo tu museli hlasovať a čo museli obhajovať a hovorili, že, bože, len nech nepríde zase niečo také, na čom sa tu rozhádame. A bum, prvá vec, prvý bod rokovací poriadok a ešte v takejto forme.
No a potvrdila si aj to, čo som aj ja hovorila v tej predchádzajúcej faktickej, že tu sa zakrýva to skutočné alebo to, to najdôležitejšie, to gro akože decembrovou schôdzou, lebo tú treba riešiť. A ja teda žasnem, že tu jeden kolega z koalície hovoril, že toto je to, čo od nich ľudia pýtajú. Ja som si myslela, že ľudia chcú adresnú a hlavne skutočnú, fungujúcu energopomoc, že chcú nižšie dane a naopak vyššie služby. A oni namiesto toho dostanú nový rokovací poriadok, no tak ja neviem.
Ale čudujem sa, že ste do tohto opäť šli, páni kolegovia a pani kolegyne, a špeciálne sa čudujem Tiborovi Gašparovi, že sem opäť priniesol niečo takéto a že tu celý deň počúva opäť svoje meno, meno svojho syna. Ja neviem, stojí mu to za to, že sem už ľudia nebudú chodiť v mikinách? Ja neviem, že prečo sa on takto sebatrýzni. A ja by som skutočne od neho, a teraz budem taká ľudská, možno za to dostanem kritiku, chcela počuť, ako riešiť policajnú brutalitu alebo násilie na školách. A on sem v kuse nosí len to zlé. Tak prečo má potom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)