Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som sa chcel venovať jednej téme, a to sú financie na zdravotníctvo, resp. ako, ako nám do zdravotníctva prúdia, ako ich vieme získavať, kde máme tie najväčšie problémy.
V tomto návrhu, ktorý ja volám teda lex prežieranie budúcnosti, je jeden z návrhov, ktorý teda má zvýšiť aj peniaze alebo zdroje v zdravotníctve. Sú to, je to zvýšenie...
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som sa chcel venovať jednej téme, a to sú financie na zdravotníctvo, resp. ako, ako nám do zdravotníctva prúdia, ako ich vieme získavať, kde máme tie najväčšie problémy.
V tomto návrhu, ktorý ja volám teda lex prežieranie budúcnosti, je jeden z návrhov, ktorý teda má zvýšiť aj peniaze alebo zdroje v zdravotníctve. Sú to, je to zvýšenie zdravotných odvodov, teda sadzby zdravotných odvodov jedno percento a o jeden percentuálny bod. Ja zároveň mám potrebu túto debatu s týmto lex, ako to vy nazývate, konsolidácia, spájať zároveň aj s návrhom rozpočtu. Pretože už sme tu zároveň dostali aj nejaký návrh, nejaký návrh rozpočtu. My sme zatiaľ doteraz vedeli len, že pravdepodobne 260 miliónov pritečie do zdravotníctva. A všetci, čo sa venujú zdravotníctvu, tak vedia, že toto je pravdepodobne malá suma, pretože len táto suma dokáže pokryť, možno ani s odretými ušami, možno ani to nie, ten platový automat, čo znamená, že sú zakorenené, tzv. valorizácia miezd ústavných zdravotníckych pracovníkov. Vedeli sme teda, že vplyvom toho, že sa zvyšuje produkcia v nemocniciach, máme tu dlhy nemocníc, máme tu inovatívne liečby, no a tie lieky, ktoré prichádzajú, všetci sme teda vedeli, že pravdepodobne bude musieť prísť ešte nejaké ďalšie zvýšenie.
No a na moje prekvapenie rozpočet začal teda putovať verejným priestorom najprv na hospodárskej rade, tripartite, potom na rokovaní vlády, teraz nám príde už do parlamentu. A otvoril som si ho, teda hlavnú knihu, ako to robievam každý rok, že teda nech sa pozriem na to, ako vláda asi teda plánuje rozdeľovať financie do zdravotníctva. A na moje prekvapenie to hlavná kniha v kapitole zdravotníctva, v druhej najväčšej rozpočtovej kapitole, alebo v druhej, najväčší rozpočtový výdavok po dôchodkoch má len jednu stranu venovanú zdravotníctvu. Takže dozvedeli sme sa z toho, maximálne z tej jednej strany, čo sú asi cca aj tie príjmy, čo sú výdavky, koľko minieme teda na verejné zdravotné poistenie. A keď sa pozrieme na tie samotné nárasty, tak to je najdôležitejšie vždy na tých rozpočtoch teda, že, že čo, že kam, čo sú tie priority, tie rozpočtové priority v zdravotníctve vlády. No a z toho sme sa absolútne nič nedozvedeli.
Dozvedeli sme sa, že tu bude nárast 800 alebo 900 miliónov. Z toho teda vieme, že lex konsolidácia konkrétne do zdravotníctva alebo lex kradnutie budúcnosti má priniesť asi približne 260 miliónov, ale to, že či ideme dať do všeobecnej ambulantnej starostlivosti, to, či máme pripravené nejaké peniaze na to, že nám tu padne žaloba od Európskej komisie na zadlžovanie sa nemocníc, alebo to, či chceme viac investovať do inovatívnej liečby, o tom sme sa absolútne nič nedozvedeli.
Takže ja, teda zároveň sa mi veľmi ťažko vedie diskusia o konsolidácii verejných financií, keď vieme, že tu máme druhú najväčšiu rozpočtovú položku, ale zároveň teda nevieme, ako ten rozpočet konkrétnejšie bude nejakým spôsobom vyzerať. A ja by som vám chcel trošku priblížiť, lebo vláda si zvolila a teraz už to vieme, že najprv to boli úvahy, že či ideme dofinancovať zdravotníctvo tento rok len cez odvody. Teraz už z toho návrhu rozpočtu vieme, že vláda si zároveň, teda keďže počíta s nárastom nejakých 900 miliónov a tie odvody privedú iba 260 miliónov do systému, tak vieme, že pravdepodobne teda ráta, a nie pravdepodobne, s istotou, so skalopevnou istotou vieme, že to bude musieť dofinancovať cez štátny rozpočet, cez hromadnú platbu poistenca štátu.
A preto ja by som chcel trošku aj priblížiť, no my sme sa o tom aj v rozprave rozprávali, o tom, že kde vlastne vláda ako mohla pristúpiť k tej konsolidácii, ako mohla pristúpiť k navyšovaniu zdrojov do zdravotníctva, čo je nevyhnutné, a vláda v zásade má také tri základné spôsoby, len keď sa bavíme o verejnom zdravotnom poistení. To znamená teda, čo sa, z čoho sa uhrádza zdravotná starostlivosť. Prvým, ako by mohla vláda navýšiť zdroje v zdravotníctve, sú poplatky. To sú také neformálne platby. To znamená, že to sú, to sú také tie platby, keď prídete k lekárovi a niekto si od vás zoberie to, čo máme zlegalizované, čo napríklad, ja neviem, za rôzne potvrdenia alebo, alebo vodičáky, zbrojné preukazy a podobne. Potom tu máme také tie nelegálne, ktoré tu teda aj súčasná vláda nejakým spôsobom toleruje, že platby za WiFi, platby za energie a podobné platby, nelegálne poplatky za objednávanie. Niekedy sa bráni aj vstupu do ambulancie. Toto je, toto je jeden poplatok, toto je jeden zdroj, čo napríklad mohla k tomu vláda pristúpiť a mohla takto navýšiť zdroje v zdravotnom poistení. Niektoré krajiny, napríklad zahraničné, to robia tým spôsobom, že to zlegalizujú kompletne a zároveň ešte pridajú aj nejaké formy pripoistenia. Napríklad veľmi bežné je, že sa používa pripoistenie na dlhodobú starostlivosť, a to by bola napríklad legitímna debata.
Samozrejme vláda, ktorá tu je dneska, tak už sa vyslovovala voči tomu už pred voľbami, že toto nie je úplne cestou, tak k tomuto teda nepristúpili. Ale ja si zároveň dovolím tvrdiť, že k tej debate samotnej o tých poplatkoch, o tom uprataní bude musieť prísť. Pretože momentálne sa deje to, že všetky poplatky sú síce zakázané, ale aj tak sa vyberajú. Keď sa napríklad pozrieme na niektoré eurobarometrové prieskumy, ktoré sa tu dejú pravidelne, tak my sme jedna z krajín, ktorá má najväčšiu mieru korupcie, vnímanej korupcie a nielen vnímanej, ale aj reálnej, kde hovoria samotní respondenti na Slovensku Slováci a Slovenky, že 10, až desatina, 10 % sa stretáva s tým, že mimo zdravotného poistenia musí platiť neformálne poplatky. To znamená, že, a keď si to spojíme ešte s jednou štatistikou, že my sme jedna z krajín, ktorá má najväčšiu mieru doplácania, percentuálnu, z toho, čo platíme za zdravotníctvo. Podľa štatistík OECD je to približne 20 % a v tom ešte nie sú započítané tieto rôzne poplatky za energie, za WiFi alebo za objednávanie a podobne. Takže túto cestu si teda vláda nevybrala.
Potom mala, samozrejme, druhú možnosť, čo sú odvody. Je to, je to veľmi jednoduché zvýšiť odvody a zároveň to má veľmi veľa negatívnych nejakých konotácií. Napríklad aj vláda v samotnom materiáli priznáva, že keď ide navýšiť o 1 % odvody, tak že to spôsobí aj nižší výber, nižšiu efektivitu výberu daní. To znamená, že výber by mohol byť dajme tomu 290 miliónov, alebo až 300, ale vláda počíta s tým, že vyberie približne 250 alebo 260, pretože niekto sa začne možno tomu vyhýbať.
Samozrejme nie je to udržateľné riešenie. Vláda už dneska tu aj hovorí o tom, že však my zvyšujeme odvody možno len na štyri roky. To nie je vôbec pravda, pretože keď sa niečo zvýši, tak ťažko sa to potom znižuje, hlavne keď si máte odobrať prostriedky. Ja si myslím, že tuto nás trošku vláda zavádza. Je to veľký problém aj preto, lebo v skutočnosti to zvyšovanie odvodov je veľmi obmedzený nástroj. Urobíte to jednorazovo, ako som to napríklad na začiatku ilustroval, dosiahnete za 1 % 260 miliónov, ale keď to zdravotníctvo vám navyše každoročne kvôli starnutiu populácie a kvôli zvýšenej produkcie a neviem kvôli všetkému inému zhltne 800 až 900 miliónov, tak nemôžte každým rokom zvyšovať odvody. To znamená, že ten štát musí nejakú zodpovednosť na seba prebrať.
My sme momentálne krajinou, ktorá najmenej investuje, ktorá jedná s Poľskom, s Maďarskom. My sme krajina, ktorá dáva najmenej zdrojov, verejných, čo sa týka zdravotníctva do systému oproti ostatným európskym krajinám. Niektoré krajiny, mám tu vytiahnuté aj štatistiky, či už sa pozrieme na percentá HDP, ktoré dávame do zdravotníctva, alebo keď už sa pozrieme napríklad na, na eurá napríklad v paretovej kúpnej sile alebo, alebo v bežných cenách na hlavu, tak my tu máme vlastne krajinu, kde napríklad oproti tým najlepším, s ktorými by sme sa chceli porovnávať, čo je napríklad Nemecko alebo Holandsko, máme trojnásobne menej zdrojov na hlavu, čo sa týka HDP. Rovnako zaostávame o tretinu za priemerom Európskej únie. To znamená, že, že tie samotné odvody nedokázali by nikdy v živote ani teoreticky dobehnúť to, čo si to v zdravotníctvo dokáže vziať.
Skutočným, skutočnou cestou je, že štát prestane ignorovať zdravie občanov a začne viac investovať. Namiesto napríklad prejedania v budúcnosti cez plošné energo-pomoci alebo hypotékové rôzne tuto prázdniny a bez žiadnych obmedzení. Napríklad zdravotníctvo je vec, do ktorej budeme musieť investovať. Zdravotníctvo je zároveň vec, do ktorej keď zainvestujete, tak vám začne prinášať lepšie zdravie občanov, napríklad duševné zdravie. Som tu o ňom hovoril, máme tu vládne tintenky, Inštitút environmentálnej politiky, ÚHP, ktoré hovoria o tom, že keď zainvestujete do duševného zdravia, do ochrany životného prostredia, do prevencie, do všeobecných ambulancií, tak vám to produkuje ešte viac produktivity u obyvateľstva. Toto tá vláda vôbec nerobí.
No a, samozrejme, potom tu máme tretiu možnosť, ako sa dostávajú peniaze do zdravotníctva, a to je takzvaná platba štátu a o tej som práve rozprával, že štát potrebuje dávať verejné príspevky do zdravotníctva, aby zvýšil nejakú kvalitu. To vôbec táto vláda nejakým spôsobom nerobí nejak systematicky, nezaväzuje sa k tomu, rozvíja to úplne niekde inde prioritne.
A ešte na záver, keďže mám 20 sekúnd, aby som to dokončil, potreboval by som tých 20 minút, aby som vám to celé vysvetlil, máme tu ešte takzvané investície a investičný dlh. My máme päť miliárd, podľa Európskej investičnej banky tri až päť miliárd investičný dlh v nemocniciach v zanedbanej infraštruktúre v prístrojoch. Toto sú veci, ktoré napríklad vôbec nejak sa neadresujú v tom rozpočte.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
