Videokanál klubu

Áno, však veď k téme, len ho bolia ručičky, čiže ja iba k téme som, však veď to rozprávala pani poslankyňa, rozprávala to, že pán spravodajca je z toho nervózny, to je jasné, pretože pani... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Skúste reagovať, pán Pročko.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
... áno, však áno, teraz ho, odhalila ho donaha, ho odhalila, toho Pellegriniho. Áno, tak, ďakujem, takže reagujem na poslankyňu. Odhalila donaha Petra Pellegriniho (povedané so smiechom) a z jej odhalenia sú tu nervózni jeho poskokovia, takže veľmi to kvitujem, pani poslankyňa, že ste odhalili Pellegriniho, a verím, že aj do budúcnosti budete zastávať tento názor na Petra Pellegriniho.
Ďakujem vám.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tak po mojom úvodnom slove, kde som väčšinu vecí povedal, ešte raz by som chcel navrhnúť, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, kde žiada ministra zdravotníctva Slovenskej republiky, aby predložil Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave pripravenosti zavedenia maximálnych čakacích lehôt pre pacientov, ktoré majú byť spustené už po pôvodnom odklade teraz od 1. 1. 2025. Pri liečbe ochorení je najdôležitejší čas, čím skôr pacient dostane účinnú liečbu, tým je väčší predpoklad, že sa uzdraví a bude môcť naďalej žiť plnohodnotný život. Žiaľ, štát v uplynulých desaťročiach rezignoval na dôsledné vymáhanie povinností zo strany zdravotných poisťovní, ktoré sú prijímateľmi povinných zdravotných odvodov a podľa príslušných právnych predpisov sú povinné zabezpečiť svojim poistencom včasnú, účinnú a efektívnu zdravotnú starostlivosť.
Ono naozaj tá Zajacova reforma dala poisťovniam obrovské právomoci, najmä tie súkromné poisťovne v podstate vyberajú od ľudí daň, lebo my platíme zdravotné poistenie. A táto naša zdravotná daň, ktorá pristáva na účtoch poisťovní, a teda najmä teraz hovorím o súkromných poisťovniach, sa v momente, ako je pripísaná táto daň na ich účtoch, stáva ich súkromným vlastníctvom. A následne my sme kompletne odkázaní a boli sme kompletne odkázaní na to, ako tieto poisťovne tie peniaze využijú pre svojich klientov, zdravotných poistencov. Výsledok tejto reformy vidíme dnes. Slovenská republika zaostáva, zaostáva za takmer všetkými krajinami Európskej únie. V odvrátiteľných úmrtiach sme jedna z posledných krajín. Dĺžke, strednej dĺžke dožitia takisto jedna z najhorších krajín.
Pacienti platia každé piate euro z vlastného vačku, nemáme ani zadarmo už tú zdravotnú starostlivosť. 2 mld. eur takto zaplatia ročne zdravotnú starostlivosť. Ten systém naozaj nefunguje napriek tomu, že im ústava garantuje bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Samozrejme, to predpokladá včasnú zdravotnú starostlivosť. Štát ako regulátor je povinný vytvoriť také právne prostredie, ktoré pacientom zabezpečí prístup k včasnej liečbe a operáciám.
Práve preto Národná rada Slovenskej republiky v predchádzajúcom volebnom období prijala zákon č. 540/2021 Z. z. o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na základe ktorého Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v spolupráci s odborníkmi zo všetkých oblastí medicíny, vytvorilo zoznam maximálnych čakacích lehôt na operácie a mali začať platiť od tohoto roka. To, čo nezabezpečili poisťovne, pretože tie na to úplne rezignovali, ony len sa rozhodnú, že koho a ako zaplatia, ale to, či ich poistenci dostávajú zdravotnú starostlivosť včas, to ich nejako veľmi nezaujímalo. Je to, samozrejme, absolútne deformovaný systém, pretože keby tu bola reálna súťaž, že napr. poisťovne by poskytovali nominálne poistenie, a teda mohli by sa diferencovať v tom, za aké drahé poistky poistencom ponúkajú, tak okej, mohli by sme hovoriť o tom, že je tu nejaké, možno trhové prostredie. Ale v tomto prípade tie súkromné poisťovne vyberajú štátne dane a predstavte si, ten Zajacov systém bol taký hlúpy a nespravodlivý, že on ani nezaviedol reguláciu na ich zisky. Takže zdravotná poisťovňa, ktorá vybrala peniaze od svojich poistencov, mohla ku koncu roka, pokiaľ tie peniaze nepoužila na zdravotnú starostlivosť, tie peniaze si vykázať ako svoj zisk a následne potom vyplácať svojim akcionárom dividendy. To je absolútne choré.
Našťastie sa nám podarilo v minulom volebnom období, ešte dokonca vtedy sme mali aj menšinu v parlamente, po ťažkých, ťažkých bojoch vybojovať to, že došlo k zastropovaniu možných ziskov na 1 %, tým pádom sme naozaj že zabránili tunelovaniu zdravotníctva. A ja to tak kľudne poviem, pretože to, aby jedna poisťovňa, poisťovňa Dôvera od roku 2010 do roku 2020 vykázala viac ako 900 mil. eur hrubý zisk pred zdanením, to je absolútne choré, to je absolútne choré. Z verejného zdravotného poistenia!
A takýmto spôsobom v podstate oni úplne rezignovali na to, že ony potrebujú liečiť pacientov, ony vyberali peniaze, rozdeľovali ich komu ako uznali za vhodné, ale to, že systém nefungoval, to, že pacienti nemali svoju liečbu včas, to ich nezaujímalo, hoci mali všetky kompetencie a právomoci, aby sa to riešilo. Ani jedna poisťovňa sa nezaujímala o to, že zvýši niekomu kapitačné platby alebo im zvýši platby za výkony v regiónoch, kde tí pacienti potrebujú tú zdravotnú starostlivosť, lebo tam tí lekári už vôbec nie sú a nechcú tam ísť, pretože sú to napríklad ekonomicky slabšie regióny. Nie, ich to nezaujímalo. Oni povedia, nie sú lekári. A, samozrejme, ešte mnohých lekárov ani nechceli zazmluvniť. Tak potom lekári prešli do takzvaného nezmluvného vzťahu, prestali byť zmluvnými lekármi a začali priamo kešovať od poistencov. Práve zavedenie maximálnych čakacích lehôt je bičom na poisťovne, pretože pokiaľ poisťovňa sa nedokáže postarať o svojho pacienta v lehote, ktorú stanovili odborníci a nevie mu zabezpečiť zdravotnú starostlivosť do tohto času, následne má pacient právo požiadať o poskytnutie zdravotnej starostlivosti u iného nezmluvného poskytovateľa, teda lekára. Napríklad lekári, ktorí už sú neni zmluvní poskytovatelia našich zdravotných poisťovní a keď ten poskytne mu zdravotnú starostlivosť, táto zdravotná poisťovňa musí preplatiť tie náklady, ktoré ten poistenec, jej poistenec bude s takto čerpanou zdravotnou starostlivosťou mať.
Takže ešte raz, tento zákon je bičom na poisťovne, a preto pani Dolinková ho tak veľmi rýchlo zrušila a presunula. Už to teraz neni jej problém, je to problém pána ministra Šaška, ale ja verím, že sa to týka všetkých nás. Pretože poisťovne sa, samozrejme, bránia takémuto zákonu, pretože oni zrazu sú zodpovedné za to, že ich pacient, klient bude mať zdravotnú starostlivosť včas. A ono dva roky sa na to mali čas pripravovať a ja som vtedy ešte v pozícii poslanca sa informoval v poisťovniach, ako sú na to pripravené, či teda si hľadajú zmluvných poskytovateľov. Pretože viete, však to by mal byť taký základný predpoklad poistnej politiky, že poznám svoj poistný kmeň a viem mu zistiť, koľko vyšetrení z tých ktorých diagnóz on reálne bude potrebovať, teda viem, koho mám zazmluvniť.
To je úplne jednoduché, ale toto poisťovne vraj nevedeli. Oni toto normálne, túto základnú vec tie súkromné poisťovne aj, ktoré vyberali také nemorálne zisky, nevedeli, že aká potreba zdravotnej starostlivosti je pre ich poistencov. Tak sa začali vyhovárať, že oni nemajú dostatočné dáta a pani ministerka Dolinková im ten zákon úplne v pohode, uznala im to a preložila to, lebo sa tomu, ste dobre povedali, ani v podstate nerozumela.
Najväčšia vec, čo mňa úplne nahnevala, je to, že naozaj tým kardioústavom stačilo dať len viac financií. A keby dostali viac financií, tak mohli už zachraňovať ľudské životy tento rok. A pritom tých financií za tento rok do toho systému natieklo o miliardu viac. Toto nie je málo peňazí. Za posledné dva-tri roky nám tam natiekli po miliardách ročne naviac peniaze. My tam teraz, budúci rok už bude sa prerozdeľovať alebo teda investovať do zdravotníctva desať miliárd. Je pravda, že nejde všetko do verejného zdravotného poistenia, asi osem a pol, ale aj tak to sú enormné nárasty. Čo za to má pacient? Nič. Ale pokiaľ by začal platiť tento zákon, začnú platiť maximálne čakacie lehoty, to bude revolučný nárok pacienta, ktorý tu už dávno mal byť, ktorý mu plynie z ústavy. On má mať právo byť diagnostikovaný a ošetrený včas.
A my sme nakoniec možno ani nevymysleli také koleso, hoci ja som si to pôvodne myslel, pretože údajne v Dánsku takýto systém platí. A keď to spravili, že zaviazali poisťovne, aby poskytovali svojim poistencom zdravotnú starostlivosť do maximálnych čakacích lehôt, tak úplne dokázateľne sa znížili čakacie lehoty, rozdistribuovala sa rovnomernejšia zdravotná starostlivosť a pacienti sa dostali k zdravotnej starostlivosti skorej. Áno, pretože sa to rozdelilo aj na tých nezmluvných poskytovateľov, ktorí nakoniec síce možno boli nezmluvní, ale čerpali financie aj od zdravotných poisťovní, lebo ich museli zaplatiť, pretože nedokázali poskytnúť svojim poistencom ošetrenie včas. Preto je pre nás veľmi dôležité, aby zavedenie týchto maximálnych čakacích lehôt, ktoré už bolo odložené o jeden rok a vláda na to využila inštitút skráteného legislatívneho konania, sa intenzívne riešilo na ministerstve zdravotníctva.
A teda žiadame Kamila Šaška, aby poslancom Národnej rady Slovenskej republiky predložil do 15 dní od schválenia tohto uznesenia správu o prípravách na ich zavedenie. Však nakoniec majú platiť od 1. januára 2025, takže s tým nemôže mať žiaden problém. Vtedy už budú mať pacienti konečne garantované maximálne čakacie lehoty na operácie a medicínske služby.
Igor Matovič v tej predchádzajúcej rozprave správne podotkol, že v tom medzirezortnom pripomienkovom konaní je vyhláška, ktorá skracuje tieto maximálne čakacie lehoty v prípade mnohých diagnóz a najmä vo veľmi citlivej veci, a to je v prípade detskej onkológie. Túto detskú onkológiu navrhovali odborníci a mnohých z nich poznám, pretože som dlhé roky pracoval v Národnom ústave detských chorôb a viem, že toto je naozaj špičková nemocnica, kde keď ten detský pacient sa dostane a je to teda naša koncová v podstate nemocnica na Slovensku, tak veľmi dobre sa tam vedia kolegovia oňho postarať a tie časové lehoty, ktoré tam boli zadefinované, boli zrealizovateľné práve v tejto nemocnici. Mimochodom, keby sme takú nemocnicu mali aj my, koncovú univerzitnú nemocnicu, po ktorej tak voláme, takto ľahko by sa dali znižovať čakacie lehoty aj pre mnohých dospelých pacientov. Žiaľ, neviem z akého dôvodu, mnohé tie čakacie lehoty úplne vypadli pri niektorých diagnózach, kde, samozrejme, sa predpokladá, že je väčšie spektrum toho, akoby sa mohla riešiť, pretože keď má dieťa onkologické ochorenie nejakého systému alebo orgánového systému, tak tých prístupov môže byť viac, tak tam tie časové lehoty úplne vypadli.
Práve preto je veľmi dôležité ministra konfrontovať a tlačiť na to, aby pacienti na Slovensku dostali čo najkvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť. Preto je dôležité teraz zistiť, v akom stave aktuálna je pripravenosť zavedenia maximálnych čakacích lehôt pre pacientov a rovnako sa žiada, aby minister zdravotníctva Slovenskej republiky predložil Národnej rade Slovenskej republiky zoznam medicínskych služieb, na ktoré sa vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 531/2023 Z. z. o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti vzťahovala časová dostupnosť, takzvané maximálne čakacie lehoty a na ktoré sa v pripravovanej novele vyhlášky už časová dostupnosť nebude vzťahovať alebo sa časová dostupnosť predĺži.
Mimochodom, ministerstvo zdravotníctva je také šikovné, že ten návrh vyhlášky v medzirezortnom pripomienkovom konaní si v podstate zaplo do obrázkového dokumentu, takže tie diagnózy sa v podstate nedajú počítačovo porovnávať. Museli by sme sa dostať priamo k zdroju, ktoré ministerstvo zdravotníctva má. Takže tieto informácie nám, žiaľ, musí povedať minister zdravotníctva, pretože naschvál je to tak zamknuté, aby sme nemohli zistiť, práve v ktorých všetkých diagnózach sa toto pacientov bude dotýkať a najmä aké zmeny tam došlo. Pretože vieme, že v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti sú aj tlaky a sú naozaj tlaky aj od tých menších nemocníc, že chcú robiť výkony, na ktoré podľa všetkého nemusia mať dostatočnú erudíciu a prax, eventuálne počty zákrokov. Inak došlo aj k takýmto zmenám v tej vyhláške, lebo ona to tiež definuje, toto sú tiež veci, o ktorých treba, aby prebehla odborná diskusia, či takéto návrhy sú naozaj opodstatnené.
Dovoľte, aby som ja ešte predniesol pozmeňujúci návrh, ktorý je potrebný predniesť, aby tento zákon bol účinný, nakoľko tento zákon bol niekoľkokrát odkladaný tým, že boli schôdze predčasne ukončené.
Takže teraz prednesiem pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Krajčího k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k stavu pripravenosti zavedenia maximálnych čakacích lehôt pre pacientov.
1. V časti C. treťom bode sa slová "ministerka zdravotníctva Slovenskej republiky opätovne nepredkladala" nahrádzajú slovami "minister zdravotníctva Slovenskej republiky opätovne nepredkladal".
2. V časti E. úvodnej vete sa slová "ministerku zdravotníctva Slovenskej republiky Zuzanu Dolinkovú" nahrádzajú slovami "ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Kamila Šaška".
3. V časti E. v prvom bode a druhom bode sa slovo "predložila" nahrádza slovom "predložil".
Ďakujem pekne, skončil som.

Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážení kolegovia, v mene skupiny poslancov predkladám návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k stavu pripravenosti zavedenia maximálnych čakacích lehôt pre pacientov, ktorý je uvedený pod tlačou 471. Pri liečbe ochorení je najdôležitejší čas, čím skôr pacient dostane účinnú liečbu, tým väčší je predpoklad, že sa uzdraví, a bude môcť aj naďalej žiť plnohodnotný život. Štát ako regulátor za posledné desaťročia nebol schopný definovať nárok pacienta, iba ak v ústave. K tomuto zásadnému kroku pristúpila alebo pristúpili až vlády predchádzajúce tejto vláde. Zavedenie maximálnych čakacích lehôt je jedným z nástrojov na definovanie nároku pacienta, teda byť liečený a zoperovaný včas do konkrétneho dňa od diagnostikovania choroby, na základe toho, ako to stanovia odborníci na jednotlivé ochorenia a diagnózy. Odídená ministerka Dolinková zavedenie maximálnych čakacích lehôt, ktoré mali začať platiť už od januára tohto roka, okamžite v skrátenom legislatívnom konaní odložila o rok, hoci ich mohla zaviesť, minimálne kardioústavy už mohli operovať a liečiť oveľa viac. Stačilo úplne jednoduchú vec, povedať poisťovniam, aby im dali viac peňazí a ony by im tých peňazí viac dali, ani to nemusela povedať. Keby začali platiť maximálne čakacie lehoty, samozrejme, poisťovne by boli pod tlakom, že pokiaľ neposkytnú svojim poistencom tú, ktorú operáciu do maximálnej čakacej lehoty, ktorú určia odborníci, museli by túto operáciu alebo liečbu hradiť aj u nezmluvného poskytovateľa, či na území Slovenskej republiky, alebo inej členskej krajiny Európskej únie a európskeho priestoru.
Tým pádom by poisťovne, samozrejme, zazmluvnili viac výkonov v našich kardioústavoch, kardioústavy majú kapacitu. Áno, tým pádom by museli pridať financie a už rok sa mohli zachraňovať životy, ktoré sú podmienené včasnou kardiologickou a kardiochirurgickou liečbou. Mimochodom, my lekári to vieme, že keď hovoríme o odvrátiteľných úmrtiach, tak na prvom mieste medzi odvrátiteľnými úmrtiami na Slovensku, áno, práve dominujú ochorenia kardiovaskulárneho systému. Už rok sa mohli zachraňovať životy, už rok nemuseli pacienti zbytočne umierať, keby začali platiť maximálne čakacie lehoty. Napriek tomu ministerka Dolinková presadila zvýšenie odvodov pre občanov, do zdravotníctva išlo o miliardu viac a po roku vidíme, čo sa stalo? Pre pacienta nič, nič, len finančné skupiny niektoré boli uspokojené, pretože im preklasifikovala ich investície, dohodila im lepší biznis v zdravotníctve. To je všetko, čo za touto pani ministerkou za tento rok vidíme. Nič konkrétne pre pacienta neurobila a jej zákony teraz predkladá Kamil Šaško, ktoré sú nepripravené, došli na výbor, potrebovali 70-stranové pozmeňováky, ktoré ešte neboli ani pár dní pred tým, ako mal výbor zasadať, tak sa to muselo celé predkladať. Toto bola vizitka pani ministerky, nemala naozaj záujem riešiť to najdôležitejšie, zdravie a životy pacientov.
Teraz máme na stole vyhlášku, ktorá je v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Vážení páni, rád by som povedal dámy, ale nie sú tu. Páni, predstavte si, že je to odložené o rok, teda má to začať platiť 1. 1. 2025 a ešte stále nie je účinná vyhláška, ktorú celý rok menili, na základe ktorej sa maximálne čakacie lehoty budú realizovať. To je absolútne kľúčový, vykonávací predpis, vyhláška. Predtým poisťovniam nestačili dva roky, aj systému, aj Lengvarského administratíve, dva roky nestačili na to, aby pripravili systém na to, aby mohli začať platiť maximálne čakacie lehoty, ktoré, samozrejme, určite v drvivej väčšine prípadov mohli začať platiť a vyhovárala sa Dolinková, že to nejde. A teraz, prosím pekne, keď ešte teraz nie je vyhláška, lebo tú vyhlášku oni mali k dispozícii rok a pol, tak teraz nie je vyhláška a má to začať platiť od 1. 1. budúceho roku. No ja som veľmi, veľmi zvedavý, ako to bude.
A to je práve dôvod, prečo aj teraz predkladáme toto uznesenie, hoci bolo odkladané, ale stále má vysokú urgenciu, naliehavosť, aby Kamil Šaško okamžite predstúpil pred poslancov Národnej rady a referoval stav pripravenosti zavedenia maximálnych čakacích lehôt do 1. 1. Aby jasne pomenoval, ktoré výkony vo vyhláške, ktorá má začať platiť, a teraz je len v medzirezortnom pripomienkovom konaní, sú odlišné a prečo robil zmeny vo vyhláške v porovnaní s vyhláškou, ktorá bola schválená dva a pol roka, myslím, dozadu a robili ju odborníci. Všetci hovoria, že tie čakacie lehoty v tej vyhláške, aj to, kde ktorá diagnóza má byť liečená, a teda v ktorej nemocnici ju majú robiť, to sa robilo, to robili odborníci, to nerobil žiaden politik, my sme do toho žiadnym spôsobom nezasahovali. To robili odborníci na jednotlivé ochorenia. Tak kto teraz nabral tú odvahu korigovať tie rozhodnutia a pacientom niektorým brať ich právo na včasnú liečbu, a zároveň v niektorých prípadoch predlžovať maximálne čakacie lehoty. Pretože v samotnej vyhláške, ktorá už teda je v medzirezortnom pripomienkovom konaní, vidíme, že sa argumentuje ekonomickou udržateľnosťou.
Tak ja už naozaj teraz nerozumiem, že či naozaj opäť rozhodovali najmä súkromné poisťovne, pretože tú hlavnú má, samozrejme, v rukách štát, o tom, že ktorí pacienti majú a ktorí nemajú byť operovaní včas, tak aby to vedeli zaplatiť. Však predsa máme tu systém výberu poistného, je to zdravotná daň, plus štát dopláca za svojich poistencov, teda financie má v rukách štát, hlavne si reguluje všetky platby cez svoju Všeobecnú zdravotnú poisťovňu.
Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, týmto si vás dovoľujem požiadať o podporu návrhu uznesenia.
Pán predsedajúci, čo sa týka úvodného slova, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem za túto rozpravu k tomuto návrhu uznesenia. Zároveň chcem povedať to, že naozaj mala tu sedieť, a z môjho pohľadu, pardon, ale myslím si, že hovorím asi pravdu plus mínus, najväčšia flákačka tohto parlamentu, pani poslankyňa Cigániková, ktorá aj dneska prišla v bunde sem dopredu, pošťukla trošku knoflíky napriek tomu, že mala spravodajcovať tento bod, bez akéhokoľvek akože náznaku, že chce pracovať v tomto parlamente, odišla preč. Takže, Peťo, veľmi pekne ďakujem za to, že sme to cez výbor mohli takto doriešiť, že si spravodajcom, lebo by mi ten bod opäť prepadol a nemohli by sme sa o tom vôbec rozprávať, nehovoriac na tom, že vôbec nechodí na výbory, akože videli sme ju tam možno dvakrát. Ako ja si myslím, že to, to naozaj aj poslanci z vládnej koalície, ktorí, ktorí tiež tu teda veľa nesedia, ale minimálne aspoň poctivo chodia a hlasujú, to sa určite o Janke povedať nedá, takže z tohto pohľadu som si to teraz povedal, pretože fakt ma to hnevá a hlavne tým, že my s ňou musíme spolupracovať, lebo sme odkázaní na to, že nám má odspravodajcovať nejaké body. Ja som za ňu bral už niekoľko bodov, ešte aj samotnému Tomášovi Szalayovi som pomáhal, lebo však ona mu to mala spravodajcovať a tiež tu nebola.
K meritu toho zákona. Toto je naozaj súčasť tej reformy. My sme, áno, prišli do rezortu, ktorý bol v podstate bez akéhokoľvek vybudovaného krízového riadenia. Všetko sme museli budovať úplne od začiatku. Áno, v rozpadnutom zdravotnom systéme najmä nemocnice, ktoré nespĺňali v mnohých parametroch to, čo bolo potrebné splniť, aby sme tú pandémiu mohli naozaj profesionálne zvládať. Všetko sme to robili ad hoc po nociach, obetovali sme tam naozaj kus svojich životov, ale popritom, Peťo, možno ty nevieš, lebo ty si bol fakt veľmi zaneprázdnený aj týmito riešeniami, a hoc aj vďaka tebe neskolaboval vtedy zdravotný systém, čo treba povedať, že za Lengvarského, on mal oveľa menej ľudí na ventilátoroch, tak kľudne aplikoval ten protokol selekcie pacientov, za nás, hoci sme mali cez 4 000 ľudí na ventilátoroch, sme to nemuseli aplikovať. Každý jeden pacient dostal zdravotnú starostlivosť a keď sme ju nevedeli poskytnúť tu na Slovensku, že už tu bolo plné, tak si posielal ľudí do zahraničia a tam zachraňovali naše životy. Poznáme viacerých takých ľudí, ktorí sa vrátili z Nemecka, kde ich zobrali a boli zachránení. Takže my sme naozaj tam vypľuli dušu a robili sme maximum. No a Lengvarský, keď mal potom druhú vlnu, lebo nemal zaočkovaných ľudí, nevyužíval všetky možnosti, ktoré mal, testy mal nakúpené, ani tie nepoužíval, nepoužíval v podstate liečbu, ktorú mal, ktorú mal schválenú, my sme nič takéto nemali. Monoklonálne protilátky mal nakúpené, neexistoval protokol liečby. No skrátka absolútne zlyhanie, teraz to všetko hádžu na to, že my sme zodpovední za tie úmrtia, pritom ja si myslím, že do veľkej miery bol najmä zodpovedný on. Tak on skrátka sa s tým nepáral, on videl, že mu tie nemocnice už nejako nestíhajú, podpísal protokol a došlo k selekcii pacientov, takže za jeho éry myslím, že tam mal tri a pol tisíc maximálne na ventilátoroch, my sme mali cez štyritisíc a už sa selektovalo, tak no, takže 4 300? (Reakcia z pléna.) Jaj, takto, pardon, my sme mali vyše štyritisíc hospitalizovaných s covidom, tak a on mal vyše tri a pol tisíc ľudí na ventilátoroch. Jasné. Áno, ale v nemocniciach. Takže tam už došlo k selekcii, tí ľudia potom zomierali doma.
Takže my sme napriek tomu popritom celom začali túto reformu, reformu riadenej zdravotnej starostlivosti, výsledkom čoho bola, bola optimalizácia siete, ktorá mala byť napasovaná na definovanie nároku pacienta na maximálne čakacie lehoty. Zavedenie objednávkového systému bol prvý počiatočný krok, ktorý ti uprace systém, zistíš, aké sú reálne kapacity ambulancií a následne v druhom kroku stanoviť maximálne čakacie lehoty aj na vyšetrenia v ambulanciách. Presne takto sme to mali a do veľkej miery sa to aj vďaka veľkým problémom a, samozrejme, pán minister Lengvarský, však on tiež s tým nič nerobil, my sme sa snažili to potom ovplyvňovať odtiaľto z parlamentu, dotiahli veľmi, veľmi ďaleko a veľká škoda, že teraz tu vládnu takíto ministri zdravotníctva, pretože oni s tým naozaj v podstate nič nerobia a budeme v ďalšom návrhu zákona hovoriť teda o tej druhej časti reformy o maximálnych čakacích lehotách.
Takže ja veľmi pekne ďakujem ešte raz za pozornosť a aj keď tu teda je zopár poslancov, tak verím, že táto snemovňa sa uznesie na tom, že poďme riešiť reálne problémy zdravotníctva a žiadam vás, kolegovia, aby ste návrh tohto uznesenia podporili. Ďakujem.