Videokanál klubu

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 610. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 31. januára 2025 a v gestorskom výbore do 3. februára 2025.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Pán predsedajúci Tibor Gašpar, ja vás naozaj veľmi slušne, normálne ľudsky žiadam, vzhľadom na to, že predkladám ten istý de facto návrh zákona, ktorý rieši okradnutie rodín o daňový bonus a ich vrátenie späť, tieto ukradnuté peniaze, ja sa obávam, že keď budem zdôvodňovať tento návrh zákona, opäť tam niekde bude niečo, čo vy budete považovať za prekročenie hraníc slušnosti, ako ste to definovali včera, a že ma budete vykazovať zo sály, že mi zoberiete slovo, že budete na mňa volať policajtov, ale aj malé dieťa, keď mu matka povie, že niečo urobilo zle, tak mu to matka musí vysvetliť, teda čo to bolo to zlé.
Vy nie ste môj otec ani mama, ale ste predsedajúci v tejto sále, ja som poslanec Národnej rady zvolený pár stotisíc ľuďmi do tejto sály a vy ste mi včera zobrali slovo, povedali ste, že som prekročil nejaké hranice slušnosti. Ja sa vás normálne pýtam, povedzte mi, prosím vás, čo mi teda, čo vám vadí v mojich vystúpeniach, čo sú tie hranice slušnosti, konkrétne, konkrétne mi povedzte, aby som sa tomu vyvaroval, aby som nabudúce nebol vykázaný, aby som nabudúce nemusel stratiť dva poslanecké platy a podobne. To je vážna vec, ja viem pre vás sú to možno drobné, ja chcem iba vedieť, naozaj ktoré konkrétne slovo, ktorá veta, ktorá spojka, ktorá čiarka, ktorá bodka vám tam vadí, ktoré číslo, chcem vedieť tie hranice slušnosti. Na to nevidím nič zlé, že si pýtam od vás pred tým, jako začnem vystupovať, lebo sa objektívne obávam, že znova mi zoberiete slovo, a ja to slovo nechcem stratiť, ja chcem, aby tie rodiny s deťmi mali späť tie ukradnuté daňové bonusy. Mne na nich záleží, ale bojím sa, keď začnem hovoriť, že vy mi zoberiete slovo a nebude sa môcť hlasovať o tom zákone, takže vás vopred prosím, povedzte mi prosím vás, čo sú teda tie hranice slušnosti, ktoré som včera prekročil, čo konkrétne sa vás dotklo v tom mojom vystúpení.
Ak si ho nepamätáte, ja vám to veľmi rád odcitujem, to sú tri-štyri vety, medzi prvým a druhým upozornením za ktoré ste ma vykázali. Normálna vec. Hovorím ešte raz, ja vám to ľudsky hovorím, teraz môžete byť, teraz využívať právo, máte mikrofón, máte moc, máte rokovací poriadok, ja normálne ako poslanec Národnej rady chcem predniesť zákon, ktorý pomôže rodinám s deťmi, bojím sa, že mi znova zoberiete slovo, že ma vykážete, že na mňa zavoláte policajtov, tak sa vás normálne pýtam, aby ste mi povedali, aké sú teda pravidlá hry. Ale stáť tu pod vašou mocou, kedy vy si tú moc uzurpujete a nezdôvodníte poslancovi, teda za čo ho vykazujete konkrétne, to dúfam, teda že uznáte, že nie je úplne fér.
To už hraničí skôr so svojvôľou a diktatúrou a to sú skorej znaky teda diktatúry, a nie demokracie, takže naozaj v dobrom, pán predsedajúci Tibor Gašpar, vás prosím, ja vás nežiadam, ja vás prosím, povedzte mi, ktorým slovám sa mám vyvarovať, ktoré som teda použil. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ja potrebujem najprv vedieť, aké sú hranice slušnosti, vaše hranice slušnosti, ktoré tvrdíte, že som včera prekročil, lebo obávam sa, keď začnem hovoriť o tomto návrhu zákona, ktorý je veľmi obdobný, ako bol včerajší, že päť poviete, že prekračujem hranice slušnosti, takže ja vás normálne, slušne žiadam, povedzte mi, čo sú hranice slušnosti pre vás, aby som sa vyvaroval tomu, aby som ich prekročil.
Vy ste pre verejnoprávnu televíziu povedali, že nič, čo sa týka vás, to nepovažujete za prekročenie hraníc slušnosti.

Vzhľadom na situáciu, ktorá nastala včera, kedy súčasný predsedajúci hrubým spôsobom zasiahol do mojich práv poslanca Národnej rady, sa chcem predsedajúceho touto cestou opýtať, teda aké sú to tie hranice slušnosti, na základe ktorých, teda ktoré som mal prekročiť a na základe ktorých si uzurpoval právo mi zobrať moje ústavné právo tu vystupovať v tomto pléne a predkladať návrh zákona.
Chcem počuť presné teda tie hranice, aby som teda sa nedopustil, že ich budem znova prekračovať, lebo ani pri jednom, ani druhom upozornení mi nebolo povedané, čo mu vadilo, že či mu vadilo slovné spojenie nejaké, alebo slovíčko mení, alebo dopĺňa, alebo proces, alebo zákon. Nemôže byť, myslím si, že predseda či poslanec Národnej rady vykázaný len tak, na základe svojvôle predsedajúceho, bez toho, aby bolo jednoznačne zdokumentované, a teda vyargumentované, ktoré slová konkrétne mu vo vystúpení poslanca vadili.
Ja môžem len dedukovať na základe jeho verejného vystúpenia včera pre verejnoprávnu televíziu, ktoré teda citujem: „Mňa pán Matovič určite uraziť nemôže, ja som mu chcel dokonca povedať, že nech sa najprv vyrozpráva k mojej osobe, ale vo vzťahu k voličom SMER-u, k sympatizantom SMER-u a k opozičným politikom konkrétnym, to určite nie som ja a reagovať som reagoval. Oddeliť sa to od výrokov voči mojej osobe, sa to určite nedalo.“ Dovoľte, alebo teda prepáčte takúto citáciu, aj keď skomolenú, ale je naozaj doslovná.
Čiže ja by som naozaj chcel vedieť, teda čo bol skutočný dôvod alebo tá hranica slušnosti, ktorú som mal prekročiť, myslím si, že je to v súlade s takou, by som povedal, základnou slušnosťou predsedajúceho, aby poslanca, ktorého vykáže, aby mu teda vyargumentoval, kde bol teda problém, lebo pre verejné, verejnoprávnu televíziu povedal, že ma nevykázal pre nič, čo súviselo s ním, ale teda malo to byť niečo, čo som hovoril smerom k sympatizantom SMER-u, k voličom SMER-u, k opozičným politikom konkrétnym, a tak teda by som chcel vedieť, presne čo to bolo.
Ale pre ozrejmenie, lebo teda predsedajúci možno nebol úplne sústredený, ale teda tak by som mu chcel veľmi teda pripomenúť to, čo sa stalo pretým, ako ma vykázal, čo som konkrétne hovoril, aby to teda nemusel niekde loviť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Dávam procedurálny návrh, aby ústavnoprávny výbor prijal nejaké usmernenie alebo výklad tej časti rokovacieho poriadku, ktorá hovorí o vykázaní a prípadnom vyvedení poslanca Národnej rady, lebo určite každý v tejto sále uzná, že takýto krok je dosť zásadný zásah do práva poslanca Národnej rady.
A po tom včerajšku, keď som si vypočul reakciu predsedajúceho v médiách, kedy hovoril, že on ma v žiadnom prípade nevykázal kvôli tomu, že by som hovoril niečo o ňom, ale že vlastne ja som hovoril niečo o sympatizantoch alebo voličoch SMER-u a o nejakých iných politikoch, a len kvôli tomu ma vykázal. A pozrel som si, čo som povedal a za čo ma vykázal, tak je to nebe a dudy.
Ja som hovoril len a len o ňom a tým pádom si myslím, že bol v konflikte záujmov a chcel by som vedieť teda ako v takýchto situáciách naozaj sa má v súlade so zákonom postupovať.