Videokanál klubu

Milé kolegyne, milí kolegovia, som veľmi rád, že tu v sále vidím jeden, dva, tri, štyroch, piatich ľudí, čo športovali aktívne. Ja som robil šestnásť rokov atletiku, desať rokov som viedol mládežnícky šport ako tréner, ako organizátor desať rokov a tuto kolega, tam kolega, s nimi som spolupracoval na viacerých športových podujatiach. Mňa tak bolelo brucho pri tom, čo čítal tuná pán Malatinec. To je, tento zákon nerieši nič. Tieto kozmetické úpravy, čo sa tu diali a dejú, to je len také, akože vládna koalícia ide urobiť, ideme schváliť zákon o športe. Ale aj ty, Dušan, ty mi nehovor, že nevidíš do toho. Tam sa nič, nič, no zvýšime 20 % zväzom povinne, aby deťom dávali, ale vy dobre viete, veľmi dobre viete, čo tie zväzy robia. Žiadna, žiadna kontrola tých zväzov tam nie je, žiadna transparentnosť, nič tam nie je. Tie zväzy dostanú peniaze a urobia si, urobia si to, ako oni chcú. To je strašné. Toto, čo povedal pán Hlina, nebudem sa opakovať, ale presne my namiesto toho, aby sme tomu mládežníckemu športu pomohli, tak nie. V predchádzajúcom volebnom období sme desiati, desiati naozaj čo tu boli športovci, pripravovali zákon o športe spôsobom, ktorý naozaj pomáhal, ktorý bol transparentný, ktorý, ktorý priniesol niečo nové, ale vy ste, vy ste zobrali, vy ste nič z toho nezobrali a ten starý zákon o športe len takýmito trošičku kozmetickými úpravami, dnes tu zaznelo od kolegu Deja, že to je divadlo a ja súhlasím. To je divadlo, ale ja som dostal desiatky esemesiek od mojich spolužiakov z FTVŠ, kolegov, trénerov, športovcov, metodikov, ktorí mi písali, Jožo, toto je strašné. Ten zákon nič nerieši. Prečo je Maďarsko tam, kde je? Prečo je Maďarsko, prečo maďarskí športovci sú tam, kde sú? No lebo úplne inak to robia, úplne inak. Prečo nejdeme tým maďarským spôsobom? Prečo si neberieme príklad od Orbána, keď je taký pusipajtáš Roberta Fica? (Rečník niečo povedal po maďarsky.) Ja fakt, mňa bolelo brucho, lebo to, že je to politická funkcia, pán Huliak dostal ministerstvo športu a prvé, čo spravil, vymenil tam v Tipose svojich ľudí, tak to je jasné. Ale presne aj pani kolegyňa Nash povedala alebo nie, to povedala Veronika, že my ideme kupovať 140 000 podpivníkov, podpivníkov. To je, to je, povedal si im, že nerobte to, prosím vás, dajte tie peniaze tým deťom? Poďme, veď v Komárne chcem, aby tie deti dostali nové lode, aby dostali nové veslá. No my ideme kupovať 140 000 podpivníkov. To je, azt a mindenit teremtette (rečník luskol prstami na pravej ruke), a to je len maličkosť, to je len jedna, jedna z tých, z tých drobností, na ktoré sa míňajú peniaze. Poslanec Malatinec tu prečítal pozmeňovací návrh, inak nemá sa čítať odôvodnenie, keď čítaš pozmeňovák, ale to už nebudeme riešiť, načo, to je zbytočné.
Ja opakujem ešte raz, mňa bolelo brucho, keď toto tu prišlo. Stiahnime ten zákon, prosím vás veľmi pekne naozaj, stiahnite ho, stiahnite ho. A ak chcete pomôcť športovcom, veď tu máte jeden, druhý, tretí, štvrtý, teraz ste tam Šatana prizvali na spoluprácu. Naozaj poďme pripraviť zákon o športe tak, aby naozaj tie deti, deti, veď tento zákon nijako nepomáha amatérskemu športu, nijako nepomáha deťom, my nijako nejdeme pomôcť naozaj tým deťom, ktoré chcú športovať. My ideme dať peniaze súkromníkom, aby si postavili nejaké haly, a to je dôležité. Dôležité sú kšefty. Veď sám pán Huliak povedal, že strana SNS je strana kšeftárov. Je tak, stojíte si za tým, pán Huliak, že? Ste to povedali vo videu. Tak dúfam, že od toho odídeme teraz, lebo to bola akože strana SNS, mala to ministerstvo a pôjdeme naozaj podporovať mladých športovcov.
Ja poviem jeden taký príklad, keď som robil atletiku, tak v Lučenci sme mali atletický klub a ten atletický klub podporovalo mesto. Mesto dávalo peniaze a (zvonenie telefónu), to je môj telefón. Vypneš mi ho, Dušan, prosím ťa. Ďakujem ti veľmi pekne. Volajú mi asi, keď to je Rišo Nemec, tak zodvihni a daj mi ho. Podľa mňa Rišo Nemec volá, že? Nemec, že? Haaa. Jak ho cítim. Riško Nemec, Riško, pozdravujem ťa, dúfam, že pozeráš rozpravu, chcel asi niečo povedať k tomuto zákonu, pretože pozerá. Opakujem ešte raz, Rišo Nemec bol jeden z tých najaktívnejších, ktorí tento zákon sme pripravovali a Rišo sa fakt vyzná, Rišo je vynikajúci človek, športovec.
Čiže nás podporovalo mesto, ale štát, štát od toho 90-teho roku a, Dušan, ty to veľmi dobre vieš, u nás, u nás sa peniaze v tých zväzoch tak strácali a rozprával som sa s jedným mojím, mojím dobrým kamarátom, ktorý, ktorý je, ktorý dodnes drží rekord slovenský v jednej disciplíne, nebudem hovoriť ktorej, lebo on asi neviem, či by chcel, aby som ho menoval, ktorý, ktorý mi rozprával o praktikách v tých zväzoch, o tom, čo sa tam deje konkrétne, a to je strašné. Toto neriešime, my tu ideme riešiť disciplinárku disciplinárky, ale, ale tých, naozaj tých, tých, tých chlapcov, ktorí a tie deti, ktoré by mali, mali by sme ich naozaj do výšky vyniesť, my to neriešime. To, čo tu predniesol Roman Malatinec, tak ja, ja som nechápal. To sa ideme naozaj tváriť, že ideme prijať nejaký zákon, ideme ho prijať len preto, aby sme mohli povedať športovej verejnosti, že my sme prijali zákon o športe, ale tento zákon o športe nič nerieši. Nič nerieši! Nič!
Darmo tu Roman Malatinec rozpráva, že ako máme pripravené, toto máme pripravené a tento zákon to už tam mal mať. Veď ste rok a pol, rok a pol ste vo vláde! Mne je to veľmi ľúto, stiahnite ho. Ja vás žiadam, stiahnite ten zákon. Máme tu kolegu športovca, môj co-školák Tibor Gašpar, chodil na FTVŠ o dva roky vyššie. Ja neverím, no aj keď vlastne v podstate jemu je to jedno, ten bude hlasovať. Ale vy dvaja. Dušan, ja apelujem na teba a apelujem na olympionika vedľa mňa, ktorý celý svoj život, aj Dušan venuje svoj život športu, chlapci, nerobte to, povedzte mu, prosím vás pekne, povedzte mu, nahaj to tak, choď si zastrieľať v sobotu, nedeľu a my to pripravíme.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán poslanec Hlina. Ďakujem aj za vaše zanietenie, s ktorým obhajujete šport, zvlášť mládežnícky šport a pranierujete takéto hlúposti, na ktoré ste, na ktoré ste práve upozornili. Ja by som chcela len pánovi Huliakovi a pánovi ministrovi teda povedať, že za našej vlády sme podporovali výstavbu športových hál, ale peniaze sme nedávali nejakým súkromníkom alebo oligarchom, ale dávali sme ich samosprávam. A postavili sa napríklad športoviská, športové haly napríklad v Petržalke, ale aj, ale aj v iných mestách.
No a ešte využijem teda príležitosť, že tu sedíte, tak by som vás poprosila, ak vám záleží na športe, tak by som vás poprosila, aby ste zrušili také hlúposti, ako napríklad nákup 140-tisíc podpivníkov, ktoré kúpil Tipos z peňazí, ktoré majú ísť na mládež, na šport a nie na nejaké podpivníky, na ktorých si niekto robí biznis. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky vyhlásila nové voľby predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Odôvodnenie: nikdy v histórii volieb predsedu Národnej rady Slovenskej republiky sa nestalo, aby pri voľbe nebola zabezpečená tajnosť voľby, ktorú explicitne vyžaduje ústava, Ústava Slovenskej republiky v čl. 89. Zároveň tento návrh dávam z dôvodu, že vy, pán Raši, ste pri tom vystúpení, kde ste sa tváril, že ste predseda Národnej rady, hovorili o tom, že chcete zabezpečiť, aby v Národnej rade konečne zavládla slušnosť.
Podľa mňa základ slušnosti je dodržiavať zákony a ústavu, čo ste ako poslanec Národnej rady sľubovali na začiatku. (Potlesk.)

Ďakujem a ešte, aby som to doplnil, jedna vec. To, že máme tu kombinovaný systém štátu a súkromníkov, vlastne vygeneroval spôsob platby veľmi podobný, ako je to napríklad medzi poisťovňami, že štát cez koeficienty musí všetkých hráčov financovať rovnako. A toto je veľmi nebezpečný spôsob tiež, pretože pokiaľ štátni nominanti, ktorí sa často menia, sú skorumpovateľní a svojimi aj zlými zásahmi spôsobujú zadlžovanie štátnych záchraniek, je to voda na mlyn súkromníkov, ktorí tým pádom, aby štát nekrachoval, dostávajú peniaze navyše, pretože oni hospodárili v poriadku. A toto je prepojená nádoba, ktorá veľmi škodí slovenskému zdravotníctvu nielen v poisťovníctve, ale aj v systéme poskytovania záchrannej zdravotnej služby, lebo sa veľmi dobre vie, že keď sa skorumpujú tí štátni, zarobia na tom súkromníci. A keď tí politici, ktorí majú moc, sú schopní ovplyvniť jedných aj druhých, tak to je to najhoršie, čo sa môže diať a, žiaľ, ja mám veľké podozrenie, že takéto veci sa dejú.

89-2
Ďalšia vec je a, samozrejme, všetci budeme čakať na tú vyhlášku, eventuálne teda ten, z vašej strany to nastavenie tej výberovej komisie, ktorá bude zabezpečovať výber na operačnom stredisku záchrannej služby.
Takže k tomu teraz naozaj nechcem predbiehať, ale budeme veľmi-veľmi zvedaví. Samozrejme, vy keby ste chceli rozptýliť obavy a tie obavy tu sú, ako bolo povedané, veľmi-veľmi dlho, tak by ste určite už teraz do zákona, tak ako to navrhujú napríklad teraz poslanci za KDH, dali také parametre, že tie komisie by boli naozaj kreované z odborníkov a bola by pre spoločnosť aká-taká istota, že tí všetci ľudia sa nedajú kúpiť, tí všetci ľudia nemôžu byť v konflikte záujmov, a teda že vám svitá na to, že tá súťaž bude transparentnejšia a naozaj by ju mali, mali by v nej uspieť len tí najlepší. To sa zatiaľ, pán minister, nepodarilo. Uvidíme, ako to naozaj ďalej bude celé pokračovať, ale tie obavy ste naozaj nerozptýlili.
Ďalšia zaujímavá vec, čo bola, ku ktorej sa priznal pán kolega Baláž, keď dával ten pozmeňujúci návrh, že posúvate o tri mesiace možnosti objednávania. Ako na jednej strane super, že bude i objednávanie a už to malo byť ďalej, je to obrovský problém slovenského zdravotníctva, na druhej strane škoda, že sa to znova odsúva. Budeme to pozorne sledovať a, ale úprimne, teraz fakt držím palce, aby sa to e-objednávanie spustilo. Vy veľmi dobre viete, že zo zdravotníctva sa stáva nedostupná služba pre mnohých ľudí, a to, že sa úplne všade už vyberajú poplatky v ambulanciách, to je naozaj katastrofa.
Prosím, pán minister, skúste s tým niečo robiť, budete mať v tomto našu podporu. Keď sa s tým nebude nič diať, my na to budeme musieť upozorňovať, lebo toto je to, čo občanov tejto krajiny naozaj veľmi-veľmi trápi.
Už mám posledných 25 sekúnd, takže z tohto pohľadu ja si myslím, že dobre, že takáto vec tu je, obavy nie sú rozptýlené, a preto my sa trošku obávame, čo sa bude diať práve s tým tendrom. Podľa toho vlastne ešte sa rozhodneme, ako budeme hlasovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Zopár len poznámok. V prvom rade, pán minister, chcem povedať, že tím ľudí, ktorý pripravoval túto reformu na ministerstve, je teda oveľa, oveľa kvalitnejší ako ten tím ľudí, ktorí pripravoval tú reformu, o ktorej sme sa tu rozprávali včera, toho duševného zdravia. A ja tiež súhlasím s tým, že množstvo vecí, ktoré sa vám podarilo vďaka tomuto tímu zakomponovať do tejto reformy a priniesli ste ju sem, je naozaj veľmi dobrých a je to posun správnym smerom. Takže z tohto pohľadu naozaj určite pochvala.
Ja mám možno len tiež zopár poznámok aj možno k tej debate, to, čo tu odznelo na rôzne adresy, vznikol tu taký zaujímavý spor, či lepšie štátne, alebo súkromné. Ja som na výbore povedal, že pokiaľ by to zobral do ruky štát, že tá chobotnica je tak silná, že už priamo aj ľudia na ministerstve, mnohí z nich, sú nejakým spôsobom v konflikte záujmov a nechcú počuť o takýchto riešeniach. A ja som, keby sa vám podarilo, že by ste naozaj tu spravili kvalitnú reformu, kde by boli, kde by bola kvalitná sieť a štát by zobral zodpovednosť za túto extrémne dôležitú službu, ktorú musí poskytovať svojim občanom, tak by som naozaj aj tlieskal. Je mi jasné, že sa to nedeje a treba povedať, že tak ako bolo povedané, tento spôsob prideľovania bodov ľuďom, ktorí chcú podnikať v zdravotníctve, tu bol už od tej reformy Rudolfa Zajaca, nakoniec keď sme to na výbore spomenuli, tak aj sám Tomáš sa ozval, že však tak sa to robilo vždy, že to bolo aj také priame potvrdenie toho, že v podstate sa s tým vždycky robili také určité kšefty. A treba povedať, že ja si nemyslím, že je to najlepší spôsob, aby sa práve na tejto službe aj generoval zisk.
Chcem napríklad povedať taký úplne jednoduchý príklad, ktorý každý občan, myslím, bude vedieť pochopiť, čo napríklad robili súkromníci, hej? A práve preto sme aj do plánu obnovy chceli nastaviť optimálne body, v ktorých by sa mala poskytovať záchranná zdravotná služba občanom tejto krajiny, aby z optimálnych bodov vyrážali sanitky a tak, aby sme znížili dojazdové časy. A preto sme chceli použiť peniaze na to, aby sa to vybudovalo naozaj, tieto stanice, v optimálnych bodoch. Pretože čo sa dialo dovtedy? Dovtedy to bolo urobené tak, že ten súkromník si tento bod, samozrejme, nejakým spôsobom mal zabezpečiť, teda oni si prenajímali tie budovy a ja som, ešte si pamätám, svedkom toho, to bolo ešte za tej vlády 2016 – 2020, keď sme dostali do, na výbor pozmeňujúci návrh, ktorý dokonca zväčšoval ešte ten perimeter toho, kde od toho optimálneho bodu ten súkromník si mohol túto stanicu v podstate zaobstarať a prenajať, a teda ju prevádzkovať. Samozrejme, že keď ten perimeter bol taký veľký, myslím, že 30 kilometrov to bolo, tak bolo úplne logické, keďže to bol predmet zisku, tak každý súkromník sa snaží zarobiť a snaží sa mať čo najlepšie zisky. A keďže sa príjem robí z toho, koľko najazdia kilometrov, tak záujem súkromníka bolo nepostaviť si tú stanicu alebo nekúpiť si možno drahšiu stanicu v centre nejakého mesta, čo by bolo úplne logické, ale, samozrejme, on si prenajal, eventuálne postavil alebo prenajal, väčšinou si prenajímali tieto stanice v nejakých logistických centrách na periférii miest. Výsledok bol aký? On zarobil viac, pretože tie jeho sanitky viac najazdili. A ešte dokonca tam bola ďalšia podmienka, že oni si, samozrejme, tie stanice podľa možnosti dali čo najďalej od nemocníc, aby keď budú zvážať tých ľudí do nemocníc, aby ešte viac zarobili. Takže postavili to na perifériu miest, najazdili veľa kilometrov, zarobili veľa peňazí, stálo nás to všetkých viac, výsledok je, dojazdové časy pre ľudí bolo zdĺžené. To znamená, ľudia zbytočne zomierali len kvôli tomu, že je z toho biznis. A čo je na tom horšie, je to, že naozaj v tejto situácii musí byť ten štát, ktorý to naozaj zareguluje, no lenže vy keď si tú stanicu nepostavíte na tom mieste, kde má stáť, tak vy musíte dať nejaký perimeter, keď to má byť predmetom nejakej súťaže, kde si ten súkromník tú stanicu môže postaviť, ale on si ju jasné že postaví tam, kde to bude preňho najlacnejšie a kde bude mať najväčšie dojazdové kilometre.
Takže, prosím pekne, toto je jeden úplne jednoduchý príklad, ktorý podľa mňa každý pochopí, prečo urobiť zo záchranky predmet zisku, vôbec nie je podľa mňa správne riešenie. Práve preto aj nesúhlasím s Tomášom, ktorý napadol plán obnovy, že sme sa rozhodli tieto stanice, aby štát postavil v tých najoptimálnejších bodoch, však to je to úplne najlogickejšie, čo má byť, a teda už keď tí súkromníci to majú prevádzkovať, tak nech má minimálne, tie stanice majú v tých bodoch, ktoré ustanoví štát, ktoré budú najbližšie k nemocniciam a kde bude predpoklad, že najazdia najmenej kilometrov, lenže to, že najazdia najmenej kilometrov, síce dostanú najmenej peňazí, ale zároveň ľudia budú mať najrýchlejší prístup k poskytnutiu zdravotnej starostlivosti.
Ďalšia vec, čo som chcel povedať, pán minister, na ten § 12. Áno, tým, že tam zostal, zostala teda podmienka, že pokiaľ bola firme udelená pokuta za nelegálne zamestnávanie, nemôže sa ďalej uchádzať v tendri, tak je, áno, je nám jasné, však môžme byť úplne konkrétni, firma LSE, ktorá v minulom obstarávaní mala 107 bodov, sa nebude môcť uchádzať. Len my, čo to sledujeme dlhšie, my veľmi dobre vieme, ako firma LSE vznikla, vznikla tak, že vydierači dovydierali Falck, ktorý odišiel, a potom tí, ktorí to pravdepodobne vydierali, museli rýchlo sa postarať o to, aby miesto Falcku tu nastúpila nejaká firma, ktorú nebol problém relatívne rýchlo založiť. A keďže tie podmienky toho, tej, toho výberu tých uchádzačov boli nastavené tak, ako boli nastavené, dalo sa to veľmi rýchlo zrealizovať pod inou značkou a predpokladajme, že podobní ľudia, ktorí na tom zarábali predtým, že dostali bakšiš, tak teraz na tom možno sa nabalia priamo cez tú firmu. Takže z tohto pohľadu čakám, že vznikne znova nejaká firma a uvidíme, koľko bude mať bodov.
Možno to, že ste sa snažili urobiť to, že ste dali 25 %, rozumiem, to znie akože ako taký, by som povedal, zásah, že nechcete dovoliť, aby nejaká firma tu mala taký veľký podiel zisku, ale na druhej strane, ešte raz, ja osobne si myslím, že súkromné vlastníctvo v tomto nie je optimálne a na druhej strane len aby sme náhodou potom naozaj nelimitovali ten samotný štát. Ja ako minister, keď som bol, ja som, samozrejme, mal zámer a záujem, aby štát mal čo najviac tých bodov, pretože som si myslel, že to je pre štátny systém najlepšie, že to je najlepšie pre pacientov a, samozrejme, štát má obrovské možnosti aj cez eurofondy, aj cez plán obnovy, akým spôsobom by mohol mať ešte oveľa viac tých záchranných staníc, ako doteraz tú polovicu.

Ďakujem, pán minister, hneď v úvode ste spomenuli pravý roh, ale tu sme viacerí reagovali, pravý roh, na vystúpenie pána Rašiho, v ktorom rozprával o tom, že keby koalícia tak postupovala ako my, že sme neboli na na jeho voľbe, tak tu nikto nie je zvolený. Reagovali sme na to, že ste nám odporným, chrapúnskym spôsobom zrušili našich predsedov, na to sme reagovali. Vy tu idete rozprávať o slušnosti? Veď vy ste vyrušovali pána predsedu Národnej rady namiesto toho, aby ste počúvali. Vy ako minister, tak ste išli dozadu a tam ste sa bavili. Vyrušovali ste. Keby sme my tak vyrušovali, tak nás už vynášate zo sály.
Rozprávali ste, že jatrí Stachura rany, že jatrí diskusiu. Pán Stachura, čo si to dovoľujete? Síce Raši rozprával o tom, že kritika je dobrá, kritika, ale počuli ste pána ministra. Čo si to vy dovoľujete kritizovať ministra a zdravotníctvo? Nebojte sa, oni vám naložia, ako KDH bolo kedysi kdesi vo vláde a za všetko je zodpovedná Radičová. Potlesk mu vadí! Jemu vadí potlesk. Vadí mu, že sme tu tlieskali, ale ten komunistický aplauz tam jeho súputníkov mu nevadí. To mu vôbec nevadí. Ja reagujem naňho, čo si to dovoľujú, pán Raši, k téme vykrikovať, veď ich upozornite. Ja hovorím k téme, ja hovorím k tomu, čo rozprával pán minister. Takže, poprosím vás, tamtých, čo vyrušujú, ukľudnite si, pán Raši. Ďakujem veľmi pekne.
Čiže ja naozaj reagujem len a len na pána ministra, ktorému vadí... Marek Krajčí, prosím ťa, keď budeš vystupovať, ja ťa poprosím, reagujem tiež na pána ministra, pochváľ ho, že aké je zdravotníctvo fantastické, veď za dva týždne vyliečili päťkrát ranami streleného pána premiéra, takže naozaj zdravotníctvo je už úplne inde, naše zdravotníctvo je fantastické, famózne.

Pán Raši, vo svojom vystúpení ste povedali, že sa chcete zasadiť o to, aby sa do Národnej rady vrátila slušnosť.
A ja sa chcem teda opýtať, že či vám pripadá slušné, keď ste pri svojom zvolení neváhali využiť podvod a pošliapanie ústavy, ktorá jednoznačne hovorí o tom, že ste mali byť volení v tajnej voľbe a akceptovali ste vzájomné... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Chcel by som vás poprosiť o dve veci vzhľadom na to, že doteraz ste boli vo vláde a teraz ste už tu v Národnej rade, aby ste brali ohľad na nasledovné okolnosti. Počas tohto volebného obdobia boli účelovo odvolaní opoziční predsedovia dvoch výborov a opozičný podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky. Ak to, čo ste povedali, myslíte úprimne, prosím, zasaďte sa o to, aby sa títo ľudia mohli vrátiť tam, odkiaľ boli účelovo a čisto z politicko-mocenskej pomsty odvolaní.
A druhá vec, ak to myslíte úprimne, to, čo ste povedali vo svojom úvodnom prejave, zasaďte sa, prosím, aj o to, že opozičným poslancom nebude toto plénum zatvárať ústa skracovaním rozpráv pri nepríjemných zákonoch, kde sa koaličnej väčšine niektoré veci ťažko počúvajú. Ďakujem. (Potlesk.)