Videokanál klubu

Čiže, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby pri tomto, práve tomto návrhu zákona som v prvom rade zaďakoval zdravotníkom, ktorí riskovali svoje vlastné životy, ktorí mnohí tie svoje vlastné životy obetovali, a tuto v tejto miestnosti vidím zástupcov viacerých týchto zdravotníkov. Nie sú tu zdravotné sestry alebo zástupcu zdravotných sestier nevidím, ani ošetrovateľov, sanitárov, ktorí robili na covid-oddeleniach a chcem z tohto miesta v mene všetkých ľudí, ktorí si uvedomovali, aká bola mimoriadne ťažká situácia počas pandémie ochorenia COVID-19, poďakovať.
Ale rovnako chcem poďakovať aj môjmu predrečníkovi alebo človeku, ktorý vystupoval predo mnou, pánovi Majerskému ako šéfovi záchranárov, lebo to boli ľudia, ktorí tieto ťažké prípady zvážali veľakrát v tých finálnych štádiách do nemocníc.
Rovnako chcem poďakovať pánovi Stachurovi, ktorý v tom čase bol štátny tajomník a mal na starosti manažment poskytovania zdravotnej starostlivosti alebo záchrany týchto ľudí v rámci nemocníc. Mal na krku vyše sto nemocníc, vyše tritisíc, štyritisíc niekedy, chorých ľudí s covidom v nemocniciach, stovky ľudí na pľúcnych ventiláciách a nikto nekonštatoval, že by zlyhal manažment poskytovania zdravotnej starostlivosti alebo v tom strese maximálnom, ktorý tu bol, si myslím, že mu patrí veľké poďakovanie. A keď si to porovnáme teraz s tými pár ohniskami, kde títo amatéri, ktorí vládnu, nie sú schopní zabezpečiť čo i len karanténu okolo pár ohnísk a ani si len neviem predstaviť, ako by sme dopadli a koľko možno státisícov obetí by sme tu mali počas covidu, ak by títo diletanti mali na starosti manažment covidu pred pár rokmi.
A rovnako chcem poďakovať Marekovi Krajčímu, ktorý v tom najťažšom období bol práve ministrom zdravotníctva, a na jeho hlavu potom padali tie najťažšie rozhodnutia. Ale rovnako aj vášmu človeku, vášmu človeku, vášmu nominantovi pánovi Mikasovi, človeku, ktorý má päť titulov pred menom, za menom, ktorého vy ste si dosadili ako šéfa Úradu verejného zdravotníctva, alebo keď som to dobre povedal, za hlavného hygienika a ktorého potom ste lynčovali, lebo to jednoducho ste považovali za správne, lebo vám to naháňalo politické body. A tohto človeka ste verejne popravili, odstavili miesto toho, aby ste mu ďakovali, že v situácii, kedy tu nebol vypracovaný žiaden pandemický plán, kedy boli rozkradnuté štátne hmotné rezervy, ale Kičurov trezor nafutrovaný zlatými tehlami, ktorému pravú ruku robil práve predkladateľ tohto zákona Matúš Šutaj Eštok svojho času, a to je to cynické na tom (povedané so smiechom), že človek, ktorý mal mať na starosti nafutrovanie štátnych hmotných rezerv ochrannými rúškami a všetkými zabezpečovacími prostriedkami pre zdravotníkov, ak príde náhodou na Slovensko taká pandémia, tak takýto poskok zlodeja Kičuru dnes príde sem s tým, že on chce odškodňovať tých, ktorí nedodržiavali opatrenia, tých, ktorí zabezpečovali, aby sa nám plnili nemocnice tisíckami chorých ľudí a ktorí zabezpečovali, aby nám zbytočne zomierali ľudia. Lebo prihlásil som sa do rozpravy, lebo je čas si povedať pravdu.
Dvadsaťtisíc obetí na Slovensku a dnes s odstupom času môžme si už čítať o tom vedecké štúdie, a teda odporúčam tým z vás, z poslancov SMER-u, HLAS-u, SNS, prečítajte si Science alebo Lancet. Dva špičkové vedecké časopisy, ktoré rozoberajú problematiku a manažment pandémie počas rokov, rokov pandémie covidu.
Ich jednoznačné konštatovanie je, že čím viac spoločnosť bola súdržná, čím menej opozícia spochybňovala opatrenia na ochranu zdravia počas covidu, tým menšie škody na zdraví a životoch.
Inak povedané, aby som vám to preložil a povedal z druhej strany, čím viac v krajine niektorej na svete, je štúdia, ktorá rozoberá jednotlivé štáty v Amerike, je štúdia, ktorá rozoberá desiatky štátov počas alebo teda naprieč celým svetom, je ďalšia štúdia, ktorá rozoberá európske krajiny, ako zvládali pandémiu, ale jednoznačné konštatovanie je, čím viac niekto v danej krajine štval proti dodržiavaniu opatrení, čím viac burcoval proti covidu, že to je len nejaká chrípôčka, vymyslená pandémia, rúška dole a podobne, tým viac ľudí doplatilo na to životom.
A toto vám preložím ešte tretíkrát, že SMER alebo opozícia na čele s Robertom Ficom tým, že tu viedla cynickú štvavú kampaň proti vláde a využívala na to covid a viedla štvavú kampaň a spochybňovaciu kampaň proti noseniu rúšok, testovaniu, očkovaniu a ďalším nástrojom, ktoré používal celý svet, tým viac ľudí na Slovensku zomrelo, inak povedané, z tých 20-tisíc obetí 80-, 90 % je len a len na vašom triku a napísaných, vytetovaných na čele Roberta Fica. Lebo on v strachu, že skončí v base za rozkradnutie republiky, si povedal, že nájde si niekoho, koho použije ako figový list pred sebou samým. Našiel si ľudí, ktorí boli chorí, starí a rizikoví pacienti. Áno, najmä jeho voliči. Týchto ľudí z celého Slovenska zvážal na protesty a máme o tom jednoznačné dôkazy a je to nahrávka z poľovníckej chaty v Čifároch, kde starý Bödör, otec mafiána Norberta Bödöra, ktorý dnes v pohode chodí na úrad vlády, obžalovaný ináč z rozkradnutia desiatok miliónov eur a zo zosnovania zločineckej skupiny, kde starý Bödör na tej chate v Čifároch hovorí Ficovi, dobre, navezieme ti tam, koľko potrebuješ autobusov. Starý Bödör navážal dôchodcov, lebo aj starému Bödörovi išlo o to, aby zachránil synáčika pred basou, a išlo mu o to, aby teda tie nakradnuté stovky miliónov eur z verejných zdrojov, aby zostali v rodinnej kasičke. A Fico hovorí na, urob, urob, dovez, všetko bude.
Ale takisto máme inú nahrávku, takisto z tej istej chaty, kde zrazu Fico, ktorý pred ľuďmi vystupuje, že covid neexistuje a to je len chrípôčka, to je výmysel Matovičov a Krajčího a nejakého tlstého Mikasa, to, to neverte, ľudia, tomu rúška dole, to vás chcú tu terorizovať, oni tu zavádzajú nový fašizmus, tak zrazu na tej chate v Čifároch vidíme aj tú druhú tvár Roberta Fica a keď dovolíte, ja vám ju čiastočne odcitujem. A to je Robert Fico, ktorý hovorí o tom, jako dostal covid v Grécku, citujem:
"V stredu, štvrtok som bol v posteli, mal som 38 teplotu. Išiel som v piatok ráno na raňajky a hovorím tej mojej partnerke, počuj, Katka, mne je nejako čudne. Viacej si nepamätám. Prebral som sa až na to, že po mne skáče nejaký doktor na hrudi. Pri vedľajšom stole sedel nejaký nemecký kardiológ, ktorý bol presvedčený, že mám infarkt. Tak ma odviezli do nemocnice, tam mi rovno urobili všetky testy, ako kardiologicky som v poriadku. Covid v kombinácii, dostal som covid v kombinácii s teplom a nízkym tlakom, ma normálne", nepoužívam také sprosté slová, "je... na zem. Ale tak chlapci, že takto nejako vyzerá smrť. Normálne som za sekundu, ja neviem, čo sa dialo štyri minúty. V noci som podpísal reverz a som ušiel z nemocnice a povedali môžte odísť, ale budete 14 dní v karanténe. Štrnásť, jedenásť dní som bol zatvorený v jednej miestnosti, klimatizovanej, takto som sa pozeral na more. A po jedenástich dňoch som sfalšoval covidový test. Antigénové testy som mal v poriadku, ale oni ma stále nechceli pustiť, pokiaľ nemám PCR. Lenže PCR trvá niekedy aj dva mesiace. Tak som ušiel normálne načierno z Grécka domov. Mám za sebou päť testov vrátane, ja som v poriadku, PCR, ale stále nie som zdravý. Necvičím, normálne cvičím každý deň ako blázon, nevládzem nič. Jediné, čo ma trápi, je to, že neviem sa zbaviť dutín. Inak nemám nič, akože teploty, chrípka, klasická chrípka, nič, maximálna teplota okolo 38,2."
O desať dní neskôr na tej istej chate hovorí: "Sa sťažujem, že sa neviem zbaviť toho covidu, počúvajte, testy mám v poriadku, všetko, ale mňa zlomilo vo štvrtok. Ja som celý piatok ležal. Celú sobotu som zrušil celý program.

Ďakujem pekne, pán predseda, ďakujem aj technikom Národnej rady za výmenu chybného hlasovacieho zariadenia a v tejto súvislosti podávam procedurálny návrh. Žiadam o opakovanie hlasovania č. 15, tlač 716, o vládnom návrhu zákona v oblasti bezpečnosti a brannej povinnosti, takzvaný žandársky zákon.
Odôvodnenie: 26. marca 2025 o 11.11 h som preukázateľne hlasoval, zdržal som sa, o čom môže dodať svedectvo aj môj kolega, no moje chybné zariadenie ma vykázalo ako neprítomného. Pre chybu hlasovacieho zariadenia sa znížilo kvórum, čo ovplyvnilo výsledok hlasovania. Ďakujem.

Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Chcem vás poprosiť, aby došlo k výmene tohto môjho hlasovacieho zariadenia. Po tom, ako som hlasoval aj za ten zákon o žandároch, a hlasoval som dokázateľne inak, som to videl. Tak teraz som sledoval, trikrát som musel korigovať svoje hlasovanie, že som musel opraviť to, čo mi ten displej vyhodil. Plus tento displej kope a v minulosti ešte robil aj takú vec, že keď som hovoril, tak sekal hlas, čo bolo aj dokázateľné na nahrávkach. Takže poprosím o výmenu tohto hlasovacieho zariadenia.
Ďakujem pekne.

Dobre, ďakujem. Povedzte to aj Gašparovi, ďakujem.
Čiže, čiže naozaj sú to voliči, voliči tejto vládnej koalície.
A je to o tom, tento zákon a je čiste šitý populistickou ihlou, absolútne populistickou ihlou. Sú to také dve roviny, je to ochrana životného prostredia, ochrana našich klenotov, ochrana našich národných parkov, kde naozaj máme rastliny, živočíchov, ktorí sú jedineční, ktorí žijú v prostredí, ktoré musíme chrániť, a potom je tam ochrana majetku.
Predstavte si takého Jana spod Tatier, ktorý povie: „No ale ja tam mám majetok a ja si nemôžem tam rúbať drevo a nemôžem tam chovať svoje ovce, koľko chcem. Čo s tým?“ No a takýchto ľudí, takíto ľudia sú prevažne voliči SNS, no a tento zákon presne bude hovoriť to, že my - naši voliči sú dôležitejší ako ochrana, ochrana tých mlokov!
Preto robia SNS a vládna koalícia z ľudí, ktorí nezištne pomáhajú, z ľudí, ktorí naozaj sa starajú o životné prostredie, robia z nich teroristov, zločincov, špinia tých ľudí. No a pošpiniť človeka a povedať: „Veď zobral obrovské milióny!“ No, viete, sú neziskové organizácie, ktoré naozaj zobrali milióny, ale tie milióny išli na ochranu životného prostredia, ale vystúpi Fico, vystúpi ďalšia partička a budú presviedčať ľudí, že tie milióny, to oni si pre seba! Podľa seba súdim teba. V tomto zákone naozaj nejde o ochranu životného prostredia, veď vy ste povedali, pani poslankyňa, mne sa to veľmi páčilo, že, doslova, že ľudia, ktorí sedia vo vedení národných parkov, vedia, čo je tam potrebné. Vedeli! Vy neviete, kto, kto, koho dosadil Taraba a partička do vedenia? Koho tam dosadzujú? Stačí, že môj bratranec kedysi rúbal v lese drevo, no tak bude ochraňovať životné prostredie.
To je choré a toto sa deje širokým spektrom ministerstiev, nielen životné prostredie. Počuli ste, ja, ja, ja, mne prišlo, prepáčte, až smiešne, keď pán Garaj sa prihlásil a povedal, že áno, komunikujeme a pozrieme sa na tie vaše pripomienky. Ja som si vás vypočul pozorne, ja som mal včera k zákonu o športe pripravený 30-minútový elaborát, ale hovorím si, budem tu 30 minút im rozprávať o tom, čo ten zákon je aký zlý? Vy ste tu 30 minút dávali faktické pripomienky a ani jedna nebola, že by to bolo vymyslené, že by to bol nejaký blábol, že by to bolo niečo, ktoré, ktoré si vám napísala umelá inteligencia, lebo to oni budú rozprávať, že umelá inteligencia, ale nič, nič, sedia tu dvaja, ktorí sa vám vysmievajú a ktorí budú vyrušovať a im je to jedno. Arogancia moci. (Reakcie z pléna. Rečník sa odmlčal a obrátil k predsedajúcemu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Chcem vás poprosiť, kolegovia, aby sme zvládli túto rozpravu v kľude aj tento celý týždeň.
Už odchádza pán poslanec. Pán poslanec Pročko, vidíte, už sám odišiel pán poslanec Šuca, takže môžete pokračovať, už tu naozaj bude kľud.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Viete pán Raši, vy ste niečo rozprávali, aj teraz tento váš, toto vaše vystúpenie... Skúste to, čo ste tu rozprávali, s tým pátosom, skúste naozaj to aj, aj dodržiavať. Skúsite? Ale vážne, čestne, nie s tým, čo teraz máte v duši, ale skúste to robiť spravodlivo. Skúste a uvidíte, vy neveríte v Boha, ale Boh vám pomôže. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Pán poslanec, prepáčte...

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Tak ďakujem, idem pokračovať. Idem pokračovať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Pokračujte, prosím vás.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem, ďakujem, ďakujem.
Čiže viete, vy môžete naozaj rozprávať fakty, môžete rozprávať čokoľvek, oni si spravia svoje. Ale je dôležité o tom rozprávať, je dôležité ukazovať ich amaterizmus. Je dôležité ukazovať ich neodbornosť, ich aroganciu.
Hovorili ste tu o Kuffovi. Máme dvoch štátnych tajomníkov - otec a syn. A Duch Svätý ešte tam môže prísť. Neskutočné. To je také rodinkárstvo, že to nemá obdobu. To kto im, kto ich, povedal, že oni sú tí najlepší, Kuffovci?! Zato, že tam mlátia na východe nejakých farmárov? To je strašné, naozaj, toto je pre mňa neskutočné. Ale to je, to je to... Veď keď niekto môže nechať zarobiť švagrovi, prečo by nemohol byť otec aj syn štátni tajomníci? Veď majú na to odbornosť, klobúky a desať áut a vedia sa voziť ponad národné parky vo vrtuľníkoch a vedia sa na štvorkolkách voziť tam, kde iní nemôžu, kde iní nemôžu. A povedia vám: „Ja som si plnil svoje povinnosti.“ To je taká arogancia moci! A celá, celá vládnuca garnitúra je presiaknutá aroganciou moci. Je to o tom, že vám povedia, že, že keby ste ma volili, tak to bude všetko v poriadku. Ale oni nám vyhodia našich troch, troch ľudí bez toho, že by mali dôvody, lebo je to arogancia moci.
Ja som rád, pani poslankyňa, že ste vystúpili, ja som veľmi rád, že ste povedali tieto argumenty, lebo, zopakujem to, je to dôležité. Je, milí Slováci, dôležité povedať, že ochrana nášho životného prostredia, našich národných parkov, ktoré sú klenoty, kde je panenská príroda, je veľmi dôležitá. Ale žiaden ochranár, ktorý tam pôsobil, nikdy nebol proti tomu, aby si ľudia, ktorí tam majú svoje majetky, tak aby si tie majetky nechránili a nepestovali si na tých majetkoch, napríklad ovečky, napríklad kravičky tam chovali. Veď to bolo dovolené! Len to musí byť v symbióze so zákonom.
No a na záver chcem povedať vám, Slováci, ktorí tam máte svoje majetky, že ja som mal tiež v jednom chránenom území kedysi pôdu a tú pôdu som zdedil. Potom sme to predali, ale tú pôdu som zdedil po predkoch. A keď sa tak zamyslím, pred 20, 100, 200, 300 rokmi tú pôdu nevlastnili moji predkovia, tú pôdu získal človek. Získal ju na základe toho, že to buď kúpil, alebo to zabral, alebo to jednoducho získal akýmkoľvek spôsobom. Ale tá pôda nepatrí nám. My ju máme len zveľaďovať. Tá príroda nepatrí nám. My máme tú prírodu len a len zveľaďovať, tak to robme. Ale nie takýmto spôsobom, ako to tu predvádza strana, ktorá, o ktorej Huliak povedal, že to je strana kšeftárov.
Ďakujem veľmi pekne.

113.
Nevyhodíte ich, že? Lebo Gašpar by ich vyhodil, Gašpar, keby som to spravil, povedal – ešte raz a vyhodí ma zo sály. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Milé kolegyne, milí kolegovia, mám také déja vu po včerajšom zákone o športe, dnes je tu ďalší zákon, pri ktorom môžete hovoriť čokoľvek, môžte hovoriť akékoľvek argumenty, môžete sa prihlásiť a vládny valec si aj tak urobí, ako chce.
Mne je tak ľúto, pani poslankyňa, vášho vystúpenia, ale nie preto ľúto, že, že ste tu vystúpili, ale pozrite sa na to, to je čistá katastrofa, ale, ale oveľa čistejšia katastrofa a väčšia je tá odpoveď pána Garaja, ktorý vám povedal, že my komunikujeme, my so životným prostredím pracujeme, dík, dík. Výborne.
Ja začnem trošku takým, takým pohľadom, že osem rokov som robil poslanca obecného zastupiteľstva v Haliči a tam som mal životné prostredie a šport, ale životné prostredie je moja taká srdcovka naozaj ako, ja som tiež poľovník, ale ja nestrieľam medvede a naozaj mám, dvoch psíkov som mal, s ktorými som rád chodil do lesa, a les je pre mňa relax. A každý rok sme organizovali u nás pomoc na Deň Zeme a potom ešte raz a zbierali sme bordel alebo odpad okolo, čo si vyniesli tí ľudia, a príklad vám poviem, že jeden pán vyniesol do lesa chladničku aj s takými vecami a mal tam aj svoje papiere okolo, čo tam mal k tej chladničke, a keď som prišiel za ním, prečo to urobil, tak mi povedal: „Choď do riti!“
Keď tých ľudí poznám a viem, z akého prostredia, koho sú to voliči, tak... (Ruch v sále. Rečník sa krátko odmlčal a obrátil k predsedajúcemu.) Môžte ich upozorniť, nech nevykrikujú, prosím vás? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem veľmi. Spomínali ste zväzy, tak musím povedať, lebo Ivan Husár, štátny tajomník, mi teraz napísal, naozaj musím mu poďakovať, lebo on bol jeden tiež z tých hlavných, ktorí tento zákon pripravovali, takže čo sme mali, že tie zväzy nie všetky paušálne, naozaj sú zväzy, česť výnimkám, že, Dušan, česť výnimkám čestným, ale, ale fakt tento zákon, ešte raz, nič nerieši, a tento váš pozmeňovák, ospravedlňujem sa, ale tiež viete, no ono to neprejde a nedajú nám inú šancu. Ja chválim vašu aktivitu, pán poslanec, že ste to predložili, ale vy sám dobre viete, že to neprejde, že z toho neprejde nič. Ale čo je smutné naozaj, je to, že tento zákon, ešte raz to zopakujem, nič nerieši.
A to, že v našom volebnom období to neprešlo, no, žiaľbohu, neprešlo to aj kvôli dvom ľuďom, ktorí odišli, nebudem ich tu menovať, nechcem im robiť kampaň, pretože to bolo strašné. Ale boli to športovci, ktorí nezahlasovali za ten zákon a ten zákon bol vynikajúci, skvelý. Ďakujem veľmi pekne.

Milé kolegyne, milí kolegovia, som veľmi rád, že tu v sále vidím jeden, dva, tri, štyroch, piatich ľudí, čo športovali aktívne. Ja som robil šestnásť rokov atletiku, desať rokov som viedol mládežnícky šport ako tréner, ako organizátor desať rokov a tuto kolega, tam kolega, s nimi som spolupracoval na viacerých športových podujatiach. Mňa tak bolelo brucho pri tom, čo čítal tuná pán Malatinec. To je, tento zákon nerieši nič. Tieto kozmetické úpravy, čo sa tu diali a dejú, to je len také, akože vládna koalícia ide urobiť, ideme schváliť zákon o športe. Ale aj ty, Dušan, ty mi nehovor, že nevidíš do toho. Tam sa nič, nič, no zvýšime 20 % zväzom povinne, aby deťom dávali, ale vy dobre viete, veľmi dobre viete, čo tie zväzy robia. Žiadna, žiadna kontrola tých zväzov tam nie je, žiadna transparentnosť, nič tam nie je. Tie zväzy dostanú peniaze a urobia si, urobia si to, ako oni chcú. To je strašné. Toto, čo povedal pán Hlina, nebudem sa opakovať, ale presne my namiesto toho, aby sme tomu mládežníckemu športu pomohli, tak nie. V predchádzajúcom volebnom období sme desiati, desiati naozaj čo tu boli športovci, pripravovali zákon o športe spôsobom, ktorý naozaj pomáhal, ktorý bol transparentný, ktorý, ktorý priniesol niečo nové, ale vy ste, vy ste zobrali, vy ste nič z toho nezobrali a ten starý zákon o športe len takýmito trošičku kozmetickými úpravami, dnes tu zaznelo od kolegu Deja, že to je divadlo a ja súhlasím. To je divadlo, ale ja som dostal desiatky esemesiek od mojich spolužiakov z FTVŠ, kolegov, trénerov, športovcov, metodikov, ktorí mi písali, Jožo, toto je strašné. Ten zákon nič nerieši. Prečo je Maďarsko tam, kde je? Prečo je Maďarsko, prečo maďarskí športovci sú tam, kde sú? No lebo úplne inak to robia, úplne inak. Prečo nejdeme tým maďarským spôsobom? Prečo si neberieme príklad od Orbána, keď je taký pusipajtáš Roberta Fica? (Rečník niečo povedal po maďarsky.) Ja fakt, mňa bolelo brucho, lebo to, že je to politická funkcia, pán Huliak dostal ministerstvo športu a prvé, čo spravil, vymenil tam v Tipose svojich ľudí, tak to je jasné. Ale presne aj pani kolegyňa Nash povedala alebo nie, to povedala Veronika, že my ideme kupovať 140 000 podpivníkov, podpivníkov. To je, to je, povedal si im, že nerobte to, prosím vás, dajte tie peniaze tým deťom? Poďme, veď v Komárne chcem, aby tie deti dostali nové lode, aby dostali nové veslá. No my ideme kupovať 140 000 podpivníkov. To je, azt a mindenit teremtette (rečník luskol prstami na pravej ruke), a to je len maličkosť, to je len jedna, jedna z tých, z tých drobností, na ktoré sa míňajú peniaze. Poslanec Malatinec tu prečítal pozmeňovací návrh, inak nemá sa čítať odôvodnenie, keď čítaš pozmeňovák, ale to už nebudeme riešiť, načo, to je zbytočné.
Ja opakujem ešte raz, mňa bolelo brucho, keď toto tu prišlo. Stiahnime ten zákon, prosím vás veľmi pekne naozaj, stiahnite ho, stiahnite ho. A ak chcete pomôcť športovcom, veď tu máte jeden, druhý, tretí, štvrtý, teraz ste tam Šatana prizvali na spoluprácu. Naozaj poďme pripraviť zákon o športe tak, aby naozaj tie deti, deti, veď tento zákon nijako nepomáha amatérskemu športu, nijako nepomáha deťom, my nijako nejdeme pomôcť naozaj tým deťom, ktoré chcú športovať. My ideme dať peniaze súkromníkom, aby si postavili nejaké haly, a to je dôležité. Dôležité sú kšefty. Veď sám pán Huliak povedal, že strana SNS je strana kšeftárov. Je tak, stojíte si za tým, pán Huliak, že? Ste to povedali vo videu. Tak dúfam, že od toho odídeme teraz, lebo to bola akože strana SNS, mala to ministerstvo a pôjdeme naozaj podporovať mladých športovcov.
Ja poviem jeden taký príklad, keď som robil atletiku, tak v Lučenci sme mali atletický klub a ten atletický klub podporovalo mesto. Mesto dávalo peniaze a (zvonenie telefónu), to je môj telefón. Vypneš mi ho, Dušan, prosím ťa. Ďakujem ti veľmi pekne. Volajú mi asi, keď to je Rišo Nemec, tak zodvihni a daj mi ho. Podľa mňa Rišo Nemec volá, že? Nemec, že? Haaa. Jak ho cítim. Riško Nemec, Riško, pozdravujem ťa, dúfam, že pozeráš rozpravu, chcel asi niečo povedať k tomuto zákonu, pretože pozerá. Opakujem ešte raz, Rišo Nemec bol jeden z tých najaktívnejších, ktorí tento zákon sme pripravovali a Rišo sa fakt vyzná, Rišo je vynikajúci človek, športovec.
Čiže nás podporovalo mesto, ale štát, štát od toho 90-teho roku a, Dušan, ty to veľmi dobre vieš, u nás, u nás sa peniaze v tých zväzoch tak strácali a rozprával som sa s jedným mojím, mojím dobrým kamarátom, ktorý, ktorý je, ktorý dodnes drží rekord slovenský v jednej disciplíne, nebudem hovoriť ktorej, lebo on asi neviem, či by chcel, aby som ho menoval, ktorý, ktorý mi rozprával o praktikách v tých zväzoch, o tom, čo sa tam deje konkrétne, a to je strašné. Toto neriešime, my tu ideme riešiť disciplinárku disciplinárky, ale, ale tých, naozaj tých, tých, tých chlapcov, ktorí a tie deti, ktoré by mali, mali by sme ich naozaj do výšky vyniesť, my to neriešime. To, čo tu predniesol Roman Malatinec, tak ja, ja som nechápal. To sa ideme naozaj tváriť, že ideme prijať nejaký zákon, ideme ho prijať len preto, aby sme mohli povedať športovej verejnosti, že my sme prijali zákon o športe, ale tento zákon o športe nič nerieši. Nič nerieši! Nič!
Darmo tu Roman Malatinec rozpráva, že ako máme pripravené, toto máme pripravené a tento zákon to už tam mal mať. Veď ste rok a pol, rok a pol ste vo vláde! Mne je to veľmi ľúto, stiahnite ho. Ja vás žiadam, stiahnite ten zákon. Máme tu kolegu športovca, môj co-školák Tibor Gašpar, chodil na FTVŠ o dva roky vyššie. Ja neverím, no aj keď vlastne v podstate jemu je to jedno, ten bude hlasovať. Ale vy dvaja. Dušan, ja apelujem na teba a apelujem na olympionika vedľa mňa, ktorý celý svoj život, aj Dušan venuje svoj život športu, chlapci, nerobte to, povedzte mu, prosím vás pekne, povedzte mu, nahaj to tak, choď si zastrieľať v sobotu, nedeľu a my to pripravíme.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán poslanec Hlina. Ďakujem aj za vaše zanietenie, s ktorým obhajujete šport, zvlášť mládežnícky šport a pranierujete takéto hlúposti, na ktoré ste, na ktoré ste práve upozornili. Ja by som chcela len pánovi Huliakovi a pánovi ministrovi teda povedať, že za našej vlády sme podporovali výstavbu športových hál, ale peniaze sme nedávali nejakým súkromníkom alebo oligarchom, ale dávali sme ich samosprávam. A postavili sa napríklad športoviská, športové haly napríklad v Petržalke, ale aj, ale aj v iných mestách.
No a ešte využijem teda príležitosť, že tu sedíte, tak by som vás poprosila, ak vám záleží na športe, tak by som vás poprosila, aby ste zrušili také hlúposti, ako napríklad nákup 140-tisíc podpivníkov, ktoré kúpil Tipos z peňazí, ktoré majú ísť na mládež, na šport a nie na nejaké podpivníky, na ktorých si niekto robí biznis. Ďakujem.