Videokanál klubu

Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, len pred malou chvíľou sme tu mali možnosť vypočuť si dve, dve prednesy a naozaj pán Šmilňák, to bola ukážka toho, ako sa má poslanec správať k svojmu poslaneckému mandátu. Akým spôsobom sa má reprezentovať Národná rada. Nie je to o oblekoch, o sakách, o kravatách, ale o tom, aké hodnoty tu človek reprezentuje. Ako vie prijať aj politickú zodpovednosť, ktorá prakticky nijakým spôsobom nesúvisela s výkonom jeho poslaneckého mandátu. Pani Barteková, členka medzinárodného olympijského výboru, tu naznačila, hovorila aj o zásadách fair play. To je alfa a omega pre športovcov. Ako je Slovensko jeden tím. Bohužiaľ, tuto v pléne Národnej rady to jeden tím nie je a už vôbec to nie je fair play, hlavne zo strany vládnej koalície. Lebo tento návrh rokovacieho poriadku, vrátane pozmeňováku, je všetko, len nie fair play. Je to pokračovanie rozoberaní demokracie.
Ale pôjdem pekne po poriadku, pretože táto vláda svoju úlohu v zásade splnila pred rokom. Keď zrušila trestné kódexy, keď upravila teda trestné kódexy, nadelila si amnestiu mnohým svojim kamarátom alebo aj členom zrušila obvinenia či obžaloby. Keď zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry a NAKU, keď uvoľnila pravidlá verejného obstarávania, keď si zvýšili platy ministri, keď tu na ľudí uvalili tri vrstvy, tri vlny konsolidácie a verejný dlh neznížili ani o cent. Keď takto vyžmýkala aj obyvateľov a cez transakčnú daň aj podnikateľov. Mala schválené všetko, čo potrebovala na pokojné dovládnutie. Už im v zásade nemalo nič stáť v ceste. Na ničom inom im nezáležalo a tak aj ich ďalšie vládnutie vyzeralo. Totálne zbabraná energopomoc. Tri skrátené legislatívne konania a tá energopomoc je katastrofálna. Totálne fiasko s nájomným bývaním. Pri nakladaní s verejnými financiami úplná strata sebakontroly. Hulvácky záchrankový tender. Nákupy počítačov, košele z kávových zŕn, hasičské autá, najnovšie rekonštrukcia kukurice a mnoho ďalšieho. Za dva roky tu nebol predstavený jeden návrh, ktorý by podporil ekonomiku, rast ekonomiky. Premiér Fico sa ide dnes pýtať do Paríža do OECD, ako má naštartovať ekonomiku. Pritom tých návrhoch tu má množstvo. Stačí sa pozrieť, aké návrhy zákonov predkladá opozícia. Záležalo im na tom, potrebovali schvaľovať rýchlo nejaké zákony. Tak čo im tak veľmi súrilo? Na jeseň to bol napríklad environmentálny zákon. Akonáhle bolo odobrené skrátené legislatívne konanie, schôdza bola ukončená. Odvtedy prešli dva mesiace, zákon nie je schválený, nikomu nechýba. Hazard. Aké značné hospodárske škody, ako sme sa tu museli ponáhľať kvôli hazard hazardérskej lobby. Nikomu to nechýba.
V čase, kedy bolo jasné, aké obrovské problémy má štát s energopomocou, že Slovensko je Mekkou podvodov v Európskej únii, že tretina veľkých podvodov má nejakú súvislosť so Slovenskom, v čase, kedy bolo jasné, že ekonomický rast a ekonomika stagnuje, tak top prioritou na decembrovej schôdzi bola osobná pomsta a rušenie jednej z posledných demokratických a nezávislých inštitúcií, Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie.
No a po novom sa k týmto všetkým faktorom pridali ďalšie. Boli sme svedkami toho, ako tu americký prezident unesie prezidenta Venezuely. Boli sme na pokraji takmer vojny o Grónsko.
Dozvedeli sme sa, že štát minulý rok nedokázal vybrať 1,8 miliardy € na daniach, že má obrovské problémy s daňovými únikmi. No a v tejto situácii vládna koalícia víťazoslávne vyhlásila, že už vie, čo ľudí na Slovensku najviac trápi. Že ako im pomôcť, že objavila príčinu toho celého nešťastia. A tou príčinou bolo, že opozícia má príliš veľa priestoru na diskusiu. Tak sa rozhodla meniť rokovací poriadok. Aj tých úbohých 20 minút na písomnú rozpravu a 10 minút na ústnu rozpravu plus nejaké faktické poznámky, nech je to 40 minút, aj to obrovskej časti vládnej koalície príde ako svetelný rok. Pretože obrovská väčšina poslancov sa za dva roky v parlamente nebola schopná ozvať. Predkladatelia sa zakrývajú rôznymi
=====