Videokanál klubu

Ďakujem pekne.
Ja osobne určite podporím každý zákon a každú snahu o to, aby Slovensko ochránilo svoje hranice pred nelegálnou migráciou. Neviem prečo, ale mám taký pocit, že od pána navrhovateľa to neni až tak celkom úprimné, ale zase nechcem nikomu vstupovať do svedomia, pretože za ktorej vlády sa bezbreho otvorili stavidlá nelegálnej migrácie na Slovensko. Už neviem, či to bola vláda Hegera, alebo až tá posledná úradnícka vláda, ale treba sa skôr zamyslieť nad príčinami. Kto organizuje a riadi migráciu?
Taký návrh, ktorý zaslúži pozornosť, ale nebol realizovaný, bol návrh pána poslanca Sulíka, že zriadiť záchytné tábory v Líbyi a tam v podstate riešiť, kto má nárok a kto nemá nárok na vstup do Európskej únie.
Ale takisto vieme, že to gro tej migrácie riadia a organizujú mimovládne organizácie rôzne. To znamená, nalodia migrantov v Líbyi na gumové čluny, odplávajú sto-dvesto metrov od pobrežia, príde, prídu lode, ktoré vlastnia mimovládne organizácie a dovážajú ich do Španielska, do Grécka, do Turecka a tak ďalej. A to, potom čo príde ku nám, to už je iba tá posledná kvapka v mori, ktorú ja osobne určite potvrdím... podporím ako sprísnenie trestov. A treba sa zamyslieť nad tým, či tzv. Kalergiho plán na odstránenie alebo premiešanie bielej rasy, či toto, ktoré je riadené mimovládnymi organizáciami s tichým súhlasom Európskej únie, či toto už nie je finálny Kalergiho plán.

Ja len také krátke jazykové okienko k vystúpeniu pána Dostála. Nazvali ste návrh pána Kočiša v minulom období, že to bola konšpirácia. Ja by som navrhol presnejší pojem, a to je eliminácia možných rizík, a to je úlohou každého riadiaceho orgánu vrátane Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. No, kým pri predchádzajúcich troch zákonoch som si hlúpo a naivne myslel, že nebudú vyvolávať takúto búrku, tak, samozrejme, človek sa učí celý život, v tomto prípade som ju očakával a bol som na to nastavený.
Takže podstata toho zákona je vlastne návrat do roku 2022, kedy zriaďovatelia na všetkých úrovniach, to znamená ministerskej, župnej alebo samosprávnej v podstate mohli menovať a odvolávať šéfov galérií a múzeí v plnej vlastnej kompetencii a nebolo nevyhnutné verejné vypočutie a zároveň nebolo päťročné funkčné obdobie.
Na prvý pohľad sa zdá, že ako však to bolo takto fajn a že prečo to meníme. No tak aplikačná prax ukázala, že niekedy sa stalo, že človek, ktorý aj prešiel cez výberové konanie, potom manažérsky zlyhal. Odvolanie takéhoto manažéra kultúrneho, ktorý má, zásadne a zjavne nezvláda svoju úlohu, je relatívne komplikované, aj keď si myslím, že pri miere zlyhania, pri silných argumentoch by to zriaďovateľ možno vedel ustáť, ale riskuje dlhodobé súdne procesy, tri, tri a pol roka, potom vrátia toho človeka naspäť do funkcie, medzitým bude všeličo iné, takže toto je hlavná idea tohto zákona. Idea zákona, že zriaďovateľ v plnej miere zodpovedá za toho, koho tam nominuje. On má zodpovednosť pred svojimi voličmi, aby inštitúcie, ktoré sú v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, fungovali v poriadku. A pokiaľ niekto tam funguje a on naňho nemá v zásade žiadne páky alebo len veľmi komplikované a veľmi neisté, tak, samozrejme, ťažko môže mať zodpovednosť za funkčnosť a chod tohto orgánu.
Zároveň chcem vyvrátiť nejaké hoaxy, pretože médiá začali písať niečo v tom zmysle, že sa zakazujú verejné vypočutia, čo je absolútna hlúposť. Každý zriaďovateľ môže si povedať, ak má troch-štyroch kvalifikovaných kandidátov, že ich podrobí verejnej kontrole, že urobí verejné vypočutia a v dobrej viere vyberie toho najkvalifikovanejšieho. Takže nič sa nezakazuje, je to len fakultatívne, nie je to nevyhnutné. Častokrát sú niektoré inštitúcie, ktoré sú naozaj už v rozvrate a potrebujú tam rýchlo dať nejakého schopného kultúrneho manažéra, ak taký človek je poruke, tak je to oveľa jednoduchšie.
Zároveň však, a to chcem zdôrazniť, toto tu, ak teda to prijme parlament, dáva oveľa väčšiu zodpovednosť na zriaďovateľa. Nebude sa môcť potom vyhovárať, že však to nie ja, to komisia, to ako ľudia, ktorí tam boli a to sú akože experti a teraz oni vybrali a ja vlastne, no však dobre, ja som dal na dobrozdanie expertov, odborníkov.
No a druhá vec, ktorú chcem ja povedať, je, že už prestaňme byť, také tie falošné veci, že komisie sú všeliekom, lebo ono naozaj platí, povedz mi, kto je v komisii, a ja ti poviem, kto to vyhrá. Takže zase nerobme si tie potemkinovské dediny, že vždycky komisie sú len nestranné, odborné, a hlavne teda na tých nižších úrovniach. Ja si raz pamätám, kedy jedinýkrát, čo sa do tých verejných vypočutiach, kedy možno tie výberové, verejné výberové konania majú zmysel, tuším keď Béla Bugár chcel presadiť svojho človeka na post šéfa Úradu pre verejné obstarávanie a ten naozaj na tom verejnom vypočutí vybuchol, tak potom ho aj potichu stiahli. Ale jednoducho naozaj, pokiaľ sú tam porovnateľne orientovaní ľudia, kvalifikovaní, tak je to, samozrejme, na tom, ako sa tá komisia dohodne a možnože aj pred vypočutím. Ale dobre, ja to nebudem a priori spochybňovať.
Čo je pre mňa podstatné, a teda za seba poviem, ak by zriaďovateľ, povedzme na úrovni ministerstva, chcel bezdôvodne a bez veľmi zásadného, argumentačne podloženého, teda argumentačne podložených faktov, len tak spakruky vymieňať štatutárov erbových kultúrnych inštitúcií, tak ja ako osoba to nikdy, to zdôrazňujem, obhajovať nebudem. Keďže v médiách nikto iný neobhajuje, tak bude ten zriaďovateľ v plnej miere zodpovedať za povedzme že potenciálne nepremyslené kroky. Takže robím to preto, alebo predkladám tento zákon preto, lebo naozaj niektoré inštitúcie, teda minimálne jedna si naozaj vyžaduje povedzme že zákrok v nie dlhom časovom období a nechcem dávať priestor na dlhodobé problematické súdne žaloby, ťahanice a podobne.
A ešte raz poviem, základný princíp tohto zákona je tento, dávam zriaďovateľom na všetkých úrovniach väčšie kompetencie, ale zároveň im dáva plnú osobnú zodpovednosť za akékoľvek nominácie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Naozaj, keď som sa rozprával s ľuďmi, ktorí teda ma požiadali, aby som toto predložil, tak ani náznak tam nebol, že by sa chcelo niečo riešiť inak. Naozaj už sú tu konšpirácie. Viete čo? Ja som počul také absurdnosti, že až žasnem. A ešte viacej žasnem, že to niekto berie vážne. Volali mi nejakí novinári, že vraj Matica slovenská zoberie pod seba pamiatkový ústav. No to je úplne absurdné. Matica slovenská nemá také štruktúry, má úplne iný charakter, má úplne iné odborné pracoviská, nikdy sa pamiatkovou starostlivosťou nezaoberala a nemá na to kapacity, rozpočet. Ja neviem, kde takéto hoaxy vznikajú a vymýšľajú. Dokonca rektorka vysokej školy výtvarných umení prišla s takýmto mega hoaxom. Niekedy sa mi zdá, že naozaj žijeme v totálnej paranoickej dobe, kde nikto nikomu nevidí, teda neverí, kde každý každého podozrieva, že, že... ako vždy a len z tých najhorších úmyslov.
Ja naozaj nemám žiadnu informáciu, že by sa nejakým spôsobom malo ísť do zásadnejších zmien. Lehota z 30 na 60 dní sa mi zdala logická, tam niet je podľa mňa čo vysvetľovať. Naozaj získavanie peňazí zo štátneho rozpočtu aj pre ministrov je veľmi ťažké a niekedy to musí zdôvodniť. Takže žijeme v paranoickej dobe, bohužiaľ, hlboká nedôveru tu je. Bol by som rád, keby postupne bola menšia a menšia, a teda ja za seba s plným vedomím a s čistým svedomím hovorím, že ja neviem o tom, že by k tomuto zákonu boli pripravené nejaké zásadnejšie doplnky, pozmeňováky. Naozaj to pre mňa absolútne ne, nebe... teda bezproblémová novela.

Ďakujem za slovo. No, tento návrh zákona neni žiadna konšpirácia je to úplne jednoduchý, jasný, transparentný zákon, ktorý má jediný cieľ. V prípade, ak súkromník má kultúrnu pamiatku a nemá ďalej záujem do nej investovať alebo ďalej ju zveľaďovať, pretože, samozrejme, takéto pamiatky majú veľa obmedzení pre vlastníkov, tak má predkupné právo štát.
Problém je v tom, že keď teda súkromník navrhne štátu takúto pamiatku, tak dneska je lehota v zákone 30 dní a minister kultúry musí, je pod časovým stresom a tlakom a hľadá niekde v rezorte peniaze na odkúpenie tejto pamiatky, rokuje s ministrom financií, hľadá všade možne. A vlastne cieľom tejto novely je iba to, aby lehota, za ktorú musí nájsť minister kultúry peniaze na odkúpenie pamiatky, sa zvýšila z 30 na 60 dní.
Žiadna konšpirácia, žiadni reptiliáni, úplne jednoduchá vec, dáva väčší časový priestor pre to, aby štát si mohol nájsť peniaze na to, aby nejakú dobrú kultúrnu pamiatku alebo kultúrnu pamiatku, na ktorej záleží, získal do, do štátneho vlastníctva a ďalej ju zveľaďoval, keďže veľakrát sa stáva, že súkromní vlastníci historických alebo teda pamiatkovo chránených budov a objektov jednoducho zlyhávajú, nemajú na to, vykašlali sa na to. Máme veľa veľmi nepríjemných prípadov, kedy súkromní vlastníci naozaj sa správajú k tým pamiatkam macošsky. Ony jednoducho padajú a niekedy je naozaj vo výsostnom záujme štátu, aby sa dostali do štátneho vlastníctva. Čiže jediný zásadný rozdiel, šanca ministra získať peniaze sa presúva alebo rozširuje z 30 na 60 dní. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
No, jedna z definícií bolo, že sa konečne zjednocuje dozorná komisia v oboch fondoch, a práve v fonde audiovizuálnom to nebolo celkom s kostolným poriadkom, pretože ten fond kontroval sám seba. Dvaja členovia fondu, teda dvaja členovia dozornej komisie boli priamo nominovaní radou Audiovizuálneho fondu, takže, takže mali väčšinu v tej dozornej komisii. Teraz je to tak, keďže väčšina, nie všetky, ale väčšina prostriedkov do Audiovizuálneho fondu ide z verejných prostriedkov, mala by tam byť zvýšená kontrola teda štátu prezentovaná minister... nominantmi ministerstva kultúry a ministerstva financií. A teraz obe fondy majú rovnako kreovanú a zloženú dozornú komisiu, takže je to v poriadku, je to takto systémové a takto to má fungovať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
No, chcem dať takú, neviem, ako to nazvať, nechcem povedať edukáciu alebo čo, ale ak by pán kolega Pročko dokázal čítať s porozumením, tak by pochopil, a teraz to skúsim veľmi jednoducho, rukolapne a neviem ako vysvetliť. Takže my sme teda akože rozšírením, rozšírením dozornej komisie chceme niečo ovládnuť a neviem čo.
Tak, pán Pročko, za pani Milanovej mala dozorná rada Fondu na podporu umenia troch členov, dvoch menovaných ministerkou kultúry a jedného minist... teda tiež ministerkou kultúry, ale na návrh ministra financií. Čiže všetci traja členovia dozornej komisie boli z ministerstva. A my dopĺňame dvoch členov, ktorých nominuje priamo rada. To znamená, že pomer štátu sa mení z tri nula na tri ku dvom, takže to je absolútne mimo. Ako vecne je to úplne absurdné. A áno, zjednocuje sa to s Audiovizuálnym fondom, kde dneska je absurdita, že sám seba kontroluje, a to bude v ďalšom zákone, kde dvaja z troch ľudí sú z fondu a iba jeden je z ministerstva kultúry. Čiže áno, tam je kontrola absurdná, lebo keď inštitúcia, ktorú mám kontrolovať, dá väčšinu do dozornej komisie, no tak to potom je aká kontrola?
Takže toto, celá pointa tohto príbehu bola totálne mimo.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. No, ja mám, do dvoch poznámok by som okomentoval faktickou vaše vystúpenie, pani kolegyňa.
Troška sa mi zdá, že falzifikujete alebo vy hovoríte, že teda vzniká nejaká vzbura kultúrnej verejnosti. A vy teda sa pasujete za akúsi hovorkyňu alebo predstaviteľku celej kultúry. Ja vám môžem povedať, že minimálne, odkedy bola obštrukcia, tak každý jeden deň som sa stretával medzi štrnástou a sedemnástou s predstaviteľmi všetkých druhov umenia u mňa na výbore, či už to bolo divadlo, tanec, hudobné, audiovízia, televizáci, rozhlasáci, nasal som obrovské množstvo podnetov a, samozrejme, že značná časť týchto výhrad bola, alebo pripomienok aj k fungovaniu Fondu na podporu umenia, neviem vám to presne kvantifikovať, ale áno, možno nie verejná, ale teda veľmi intenzívna a do hĺbky idúca debata tu bola a naozaj neroz... rozhodne by som nepovedal, že, že monopolne má kultúrna obec taký pohľad, ako máte vy. Naozaj to nie je monopol, a dokonca by som nepovedal, že ani väčšinovo.
No a potom ale predsa len dobrý podnet ste povedali. Pokiaľ je naozaj problém, že všetky materiály sa musia archivovať a FPU si musí prenajímať nejaké sklady, tak to je slovo do bitky a výzva, ak v druhom čítaní dáte podmeňovák, pozmeňovák, že sa stačí digitalizovať a na cloudoch všetky tie materiály alebo tie dokumenty skladovať, tak ja vás veľmi rád podporím, takže len do toho konečne nejaký pozitívny výstup konkrétny.

Ďakujem za slovo.
Ja som, samozrejme, počúval tú vašu debatu s pánom Dankom a dneska som mal viacero dopytov rôznych médií. A v tomto zmysle chcem troška apelovať na kompetentnosť či už novinárov, alebo ľudí, ktorí teda vytvárajú nejaké katastrofické scenáre. Tak predovšetkým neexistuje možnosť dneska odvolať riaditeľa televízie, teda tá možnosť je v zákone jasne daná, ak trikrát po sebe by rada odmietla rozpočet, tak môže to ísť do výboru pre kultúru a médiá a ten to môže posunúť do pléna. Vieme, že rozpočet na druhýkrát bol schválený, takže ako žiadna výmena v dohľadnom čase na tomto poste nebude, taký je zákon a žiadna legislatíva, ktorá by ovplyvňovala televíziu, dneska nie je v legislatívnom procese ani v parlamente, ani nikde inde, takže naozaj to nezačína tak, že začneme personáliami.
Druhá vec, to, čo povedal pán Danko, asi nebolo celkom šťastné, ale bolo to dehonestujúce hlavne pre pána Rezníka, pretože politik nemá žiaden inen, iba neformálny vplyv, pán Rezník mal obrovské, silné postavenie, nebolo možné ho len tak odvolať, to, že on konzultoval nejaké veci, je vlastne jeho vizitka, nikdy to nemusel robiť, a keď vás tam inštaloval, tak je to manažérske rozhodnutie a nemusel si a nemal si to dávať nikým odobriť, takže toľko len k tomu.
No a naozaj tieto zákony nie sú o personáliách, možno s výnimkou jedného, a tam teda k tomu mám jasné a jednoznačné argumenty.
Takže ďakujem.

Ďakujem za slovo.
No, najprv tri také poznámky. Takže prvá a základná. Ja, samozrejme, nespochybňujem celý ten systém a nijakým spôsobom nechceme zásadne prekopávať a môžem dopredu jasne povedať, že ak niečo bude v druhom čítaní, tak určite to nebude 52 paragrafov, to teda určite nie.
Druhá vec je ale, že my tu máme, nám sa tu predkladá, že vlastne tie komisie sú akože dokonalé a neomylné, a neexistuje korekčný mechanizmus. Viete, v 19. storočí bol prvý vatikánsky koncil, ktorý prijal dogmu o neomylnosti pápeža vo veciach viery, no tak vy tu nám vsugeruvávate, že komisie sú neomylné, pretože neexistuje žiadna možnosť korigovať ich rozhodnutie, a to je troška problém. Ja mám problém aj s tou dogmou prvého vatikánskeho koncilu. Nie som si úplne istý, že či naozaj je pápež neomylný. Ale v prípade komisií som si teda veľmi veľmi istý, že nie sú neomylné.
Zároveň, áno, štyri alebo päť grantových komisií som mal tú česť alebo nečesť okúsiť ako žiadateľ a môžem povedať, že sú rôzne, rôznej kvality. Bola minimálne jedna komisia, kde v zásade nemám problémy, naozaj tie výsledky boli také, že sa dali v zásade prijať. A, samozrejme, že som nikdy nečakal, že všetky projekty budú podporené. Mňa len frustrovalo, ak tie najlepšie alebo najkvalitnejšie neboli podporené a priemerné a podpriemerné boli nepodporené.
Takže áno, bude veľká diskusia v druhom čítaní. Nejak zásadne sa nezmení filozofia a charakter týchto fondov. Ale naozaj neverím v neomylnosť komisií a táto dogma by mala byť teda falzifikovaná a bude falzifikovaná veľmi konkrétnymi príkladmi.
Ďakujem.