Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, členka vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, programové vyhlásenie vlády je zaiste dokument vlády, ktorý ukazuje cestu, ako bude vládnuť. Ale tento dokument tiež zaiste treba interpretovať tak, aké sú skutky tejto vlády a aké už nastali od momentu, kedy sa ujala moci. A preto si dovolím pripomenúť zopár skutočností, ktoré nastali, odkedy táto vláda bola vymenovaná, lebo si myslím, že to je dôležité, aby sme potom vnímali tento dokument, že či naozaj táto vláda to, čo píše v programovom vyhlásení vlády, myslí vážne, alebo sú to len prehlásenia, ktoré sú bez obsahu.
Základné motto celého programového vyhlásenia vlády je mať tu pokoj, bezpečnosť a mať sa lepšie. Faktom však je, že ešte pred tým, ako táto vláda mala vyslovenú dôveru, tak osobitne cez osobu ministra vnútra začala vojna v polícii, bol menený prezident, viceprezident. Začali sa zmeny v Nake, v inšpekcii, a to bez toho, aby bol rešpektovaný zákon, ako nakoniec aj konštatoval príslušný súd. Boli postavení policajti mimo služby, ktorí mali osobitnú ochranu podľa zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ako sa vyjadril príslušný úrad na ochranu oznamovateľ, postup, ktorý zvolil minister vnútra, sa javí zjavne ako rozporuplný, ak sa pozeráme na to striktne z pohľadu zákona. To znamená, kde je ten pokoj? Kde je tá bezpečnosť? A kde je ten právny štát, ktorý niekoľkokrát spomenul premiér vo svojom úvodnom slove v programovom vyhlásení, k tomuto programovému vyhláseniu vlády? Rovnako vyhlásenie ministra vnútra, ktorým spochybnil súd, ktorý rozhodol o protizákonnom postupe ministra vnútra, a to spôsobom, že sa vyhrážal sudcovi, ktorý rozhodol, a to či už disciplinárnym, alebo trestným konaním, je, samozrejme, za čiarou, kam by žiadny člen vlády nemal ísť.
Pokoj si zjavne táto vláda asi vysvetľuje tak, že pokoj znamená nedať priestor nikomu a ničomu, kto má na vec iný názor ako my. A to ukazuje aj v skutkoch táto vláda napríklad tak, že si predstavuje, že médiá, ktoré sú kritické, nemajú mať prístup na Úrad vlády, pretože predsa nebudeme počúvať otázky, ktoré sú nám nepríjemné. A to ako keby Robert Fico, poslanec 90. rokov, zabudol, čo prehlasoval aj v rámci noci povestnej dlhých nožov. Vtedy Robert Fico ako poslanec sám sa vyjadroval, že sloboda prejavu je kľúčová pre demokraciu a právny štát. Áno, Robert Fico toto povedal ako poslanec, a slobodu prejavu treba vnímať aj vrátane kritických a šokujúcich informácií, lebo to robí spoločnosť zdravou. Kde je Robert Fico z 90. rokov? Zjavne je to iný Robert Fico poznajúci judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, poznajúci, čo je právny štát a demokracia. Zjavne ho nejakým spôsobom aj poznačilo to, že pracoval ako zástupca Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva a teda doznal aj obsah toho, čo je demokracia a právny štát a sloboda prejavu. Ale to už nie je Robert Fico dnes, to už nie je súčasný premiér. A preto ak súčasný premiér hovorí, že sa bude snažiť o demokraciu, právny štát, tak zaiste to nie je to, čo môžme očakávať od naozaj obsahu týchto pojmov.
Zdravá spoločnosť je naozaj tá, kde sme schopní si vypočuť aj kritické názory. Zdravá spoločnosť je tá, kde keď si vypočujeme tieto názory, tak sa nad tým zamyslíme a rozmýšľame, či aj tento pohľad na vec nemá zmysel a či nás neposúva vpred. Ale ak v programovom vyhlásení vlády je predstava tejto vlády, že objektívna žurnalistika sa zabezpečí tak, že sa rozdelí RTVS, tak to naozaj nevidím, že by nám prinieslo objektívnejšiu žurnalistiku. Zjavne asi obsadenie RTVS, ktoré my sme v plnosti rešpektovali, keď sme nastúpili ako vláda, tejto vláde nevyhovuje. Preto asi RTVS je príliš objektívna a nezávislá, tak budeme používať kroky, aby táto žurnalistika už objektívna nebola.
Programové vyhlásenie vlády používa pojmy, ktoré jednoducho popierajú svoj obsah. A vláda to jednoznačne robí v svojich skutkoch, premiér to jednoznačne robí svojím každodenným verejným vyjadrením. Preto je ťažké vlastne si povedať, ako máme čítať programové vyhlásenie vlády, keď slová, ktoré sú tu napísané, neznamenajú svoj obsah, pretože vláda koná v rozpore s nimi.
V programovom vyhlásení vlády som síce nenašla nič o takzvanej podľa mňa Sophininej voľbe, či ľudia podporia svojich rodičov, alebo podporia charitatívne organizácie. Ale tiež tento krok zo strany ministra práce, sociálnych vecí a rodiny neukazuje, že by bol krok k pokoju a lepšej spoločnosti, ak chce ľudí vystaviť takej ťažkej dileme. Podporíte charitatívnu organizáciu, ktorá pomáha onkologickým pacientom, alebo pomôžete svojim rodičom? Toto je naozaj dilema, ktorú by štát nikdy nemal dopustiť, aby ju vystavoval svojim občanom.
Personálne nominácie vo vláde tak isto nie sú dôkazom, že by nám táto vláda mala priniesť pokoj či bezpečnosť. Ale ja si myslím, že treba sa pri tej nominácii trošku pozastaviť. A ja si dovolím z minulosti spomenúť únos vietnamského občana, lebo je to dôležité, je to dôležité aj v súvislosti s pojmami a s obsahom, s ktorými pracuje programové vyhlásenie vlády. Ak táto vláda bola schopná, premiér bol schopný navrhnúť Roberta Kaliňáka, ktorý bol pri únose vietnamského občana z európskeho priestoru a dať ho ako ministra obrany, pod ktorým je vojenské spravodajstvo, to znamená, že zjavne rešpektovanie zákona, demokracia a právny štát je mu v plnosti cudzia.
Rovnako je zjavné, že ambície poslancov tejto vlády, ktorí patria ku koalícii a k tejto vláde, nijakým spôsobom nerešpektujú aj predpoklad toho, že si ctíme zákony a že právo a poriadok má nejaký význam. Ak obžalovaný poslanec Tibor Gašpar verejne vyjadruje svoju ambíciu stať sa šéfom Slovenskej informačnej služby, to zjavne nie je v poriadku. A nech je to akokoľvek s trestným činom, za ktorý je obžalovaný, ale jednoducho nie je v poriadku, aby obžalovaná osoba sa uchádzala o takýto úrad.
Rovnako nie je v poriadku, že štátnym tajomníkom na ministerstve spravodlivosti je Gašpar mladší, ktorý na videu z poľovníckej chaty sa sám jasne vyjadril, že pre neho je krédom pomsta. Aký pokoj nám prináša táto vláda? Ani svojimi skutkami, ani nomináciami, nijakým spôsobom nedokazuje, že toto je naozaj jej cieľ.
Robert Fico, náš premiér, vo svojom verejnom vystúpení použil odkaz Veľkej Moravy a potom vo svojom pomerne krátkom prejave citoval článok 1 ústavy, ktorým sa hlásil k demokracii, k právnemu štátu. Ale súčasťou tohto obsahu, týchto pojmov je rovnosť pred zákonom. Rovnosť pred zákonom znamená, že kradnúť nemá nielen bežný občan, ale ani politik, ale ani nominanty, nominanti vládnucich strán.
Programové vyhlásenie vlády obsahuje viacero nástrojov práve k tomu, aby sme osoby, ktoré boli odsúdené za korupciu, alebo osoby, ktoré sú stíhané za korupciu, sa vyhli trestnému stíhaniu. A veľmi otvorene v tomto programové vyhlásenie to jasne deklaruje. Deklaruje to síce spôsobom, ktorý je vo veľkej miere taký hmlistý. Pracuje s rozhodnutiami Ústavného súdu o porušovaní ľudských práv. Lenže keď si pozrieme štatistiku porušovaní ľudských práv na Ústavnom súde, zistíme, že štatistika nijakým spôsobom nevybočuje z predchádzajúcich, z predchádzajúcich období. Naopak, to, čo nám vybočuje, je štatistika odsúdených osôb z korupcie. To znamená, že ak tu niekto rozpráva o tom, že na základe rozhodnutí Ústavného súdu máme meniť trestnú politiku, tak ja by som rada tú analýzu videla. Z akých analytických informácií vyplýva, že je potrebné meniť trestnú politiku? Pretože štatisticky žiadne vybočenie tu nie je. Ale je tu vybočenie odsúdených ľudí za korupciu, osobitne tých, čo sú napojení na stranu SMER - SD a, áno, aj súčasný HLAS.
Bohužiaľ, programové vyhlásenie vlády používa množstvo prázdnych vyhlásení a fráz bez skutočného obsahu. Používa veľmi často, ako som už spomenula vo svojej faktickej poznámke, slovo ´prehodnotiť´, napríklad, a tým si dovolím poukázať aj na cieľ tejto vlády osobitne zamerať sa naozaj na pokoj, bezpečie a lepší život asi pre našich nominantov, ktorí sa potrebujú vyhnúť trestnému stíhaniu.
Vláda chce prehodnotiť napríklad Úrad pre správu zaisteného majetku. Tak to som si prečítala prvýkrát v programovom vyhlásení vlády a prvýkrát som sa vlastne dozvedela, že táto inštitúcia je potrebná, aby sa prehodnotila. Keďže k tomu nič viac nie je v programovom vyhlásení vlády, ale je tu len odkaz na rozhodnutie Ústavného súdu o prepadnutí majetku, ktoré nijakým spôsobom s touto inštitúciou nesúvisí, lebo táto inštitúcia nič s prepadnutým majetkom nerobí, takže je tu zjavná logická nesúvislosť, tak som sa opýtala pána ministra a jeho štátneho tajomníka na ústavnoprávnom výbore, čo je dôvodom na prehodnotenie Úradu pre správu zaisteného majetku? Dostala som odpoveď - príliš efektívne koná. Takže Úrad pre správu zaisteného majetku príliš efektívne koná, naozaj si plní svoju činnosť podľa zákona, efektívne zaisťuje majetok, dozvedela som sa, že stane sa aj to, že niekto má zablokovaný účet, stane sa aj to, že sa dozvieme, že niekto má obchodný podiel zaregistrovaný ako ten, tej spoločnosti a tej, tých osôb, ktoré sú predmetom trestného stíhania, no ale čo je spôsob, ako vlastne chrániť majetok, ktorý môže byť prípadne, samozrejme, predmetom prepadnutia majetku takého trestu? Predsa to, že máme účinné inštitúty a vieme naozaj ten majetok zaistiť v rámci trestného stíhania a osoba, ktorá je obvinená, neskôr aj prípadne obžalovaná a odsúdená, nevyhne sa jednoducho trestu, ktorý súvisí aj s trestom, ktorý postihuje majetok, pretože s tým majetkom nakladať nemôže, alebo len spôsobom, ktorým ho neznižuje a celý trest má potom nejaký zmysel. Takže nie, nedozvedela som sa, prečo je potrebné prehodnotiť Úrad na správu zaisteného majetku.
Ako som už povedala, programové vyhlásenie vlády naozaj na svojich viacerých častiach pracuje s pojmami ako demokracia, právny štát. Napríklad hneď na strane 5 - návrat k štandardnému prostrediu demokratickej spoločnosti. A jednou vlastne z dôvodov, prečo je to potrebné, je, ako som už aj spomenula, analýza rozhodnutí orgánov ochrany ústavnosti, ak sa tým myslí Ústavný súd, ktorý súvisí s porušovaním základných ľudských práv. Lenže táto analýza nikdy urobená nebola. Všade len sa verejne deklaruje, že sú tu rozhodnutia Ústavného súdu. Nebolo povedané, ktoré sú to porušenia, ktorých inštitúcií sa to naozaj týkalo, aký je presne dôvod na zmenu trestného systému a aká je zmenená štatistika v porušení ľudských práv. Veď Ústavný súd tu máme na to, aby keď dôjde k pochybeniu, tak došlo k náprave. Na to je tu aj Európsky súd pre ľudské práva. Takže dôvodom na zmenu trestného systému predsa nemôže byť, že došlo aj k náprave zo strany Ústavného súdu.
Na strane 62, keď už sme v časti spravodlivosti, sa dočítame, že orgány činné v trestnom konaní nie sú samostatnou politickou mocou. Zaiste nie sú. Ako s tým, ja si myslím, že všetci predsa musíme súhlasiť. Ale zaiste musíme súhlasiť aj s tým, že orgány činné v trestnom konaní majú mať možnosť autonómne konať, že vyšetrovateľ jednoducho má byť nezávislý a nemá dostávať pokyny, že jednoducho v tomto má samostatne konať rovnako ako aj prokurátor a rovnako, ako aj samostatne, samozrejme, funguje súd. Následne máme odkaz na súd, ktorý rozhoduje o vine a treste. Ale ešte raz, my sme tu mali štyridsiatku odsúdených osôb z korupcie. Veď len tá osoba bola odsúdená, o ktorej tak rozhodol súd. Tak ak nespochybňujeme rolu súdov v našej spoločnosti, tak predsa nemôžeme mať obavu z toho, že tie trestné stíhania môžu byť politicky zmanipulované.
Dozvedáme sa, že zákroky polície spojené s následnou väzbou boli interpretované ako dôkaz viny a preto v následnej časti sa dozvedáme, že musíme aj iným spôsobom pristupovať k tomu, ako mediálne budeme informovať o osobách vlastne, ktoré sú predmetom trestného stíhania. Takže ja sa teraz pýtam, to znamená, že ja už nemám vedieť, že obžalovanou osobou je napríklad poslanec Gašpar? Nemôžem to ved... nemôžem o tom komunikovať? Nemôžem komunikovať o tom, že máme aj podpredsedu parlamentu, ktorý je obvinený? Nemôžeme toto vedieť? Máme vedieť len iniciály? Verejnosť sa toto nemá dozvedieť? Veď to je prezumpcia neviny. Veď všetci vieme, že obžalovaný neznamená odsúdený. Ale je predsa na mieste, aby sme vedeli takéto skutočnosti osobitne u osôb, ktoré sa uchádzajú o vážne verejné funkcie alebo, nebodaj, sú aj v takýchto verejných funkciách. To predsa nijakým spôsobom neznamená, že to je v rozpore s prezumpciou neviny. Prezumpcia neviny znamená, že presne popisujeme osobu, v akom je štádiu trestného konania, že o nej nehovoríme ako o vinnej, ale hovoríme ako o obvinenej, hovoríme ako o obžalovanej, hovoríme ako o podozrivej a to je plne v súlade s prezumpciou neviny. Ale v tejto časti akoby bolo zásadné nepochopenie v programovom vyhlásení vlády, ako to vlastne s týmito pojmami v rámci trestného konania je.
K trestnej politike, ku ktorej sa novej hlási táto vláda v programovom vyhlásení vlády, sa dozvedáme, že budú zásadné zmeny, ktoré sa týkajú trestného zákona. Ja plne podporujem zmeniť Trestný zákon tak, aby podporoval inštitúty takzvanej restoratívnej justície. Plne podporujem, aby sme dali väčší priestor pre alternatívne tresty a rovnako plne podporujem, aby sme sa pozerali na hodnotu škody v zmysle súčasnej hodnoty peňazí, ktoré máme, a určite je iná, ako bola v roku 2005. To je absolútne v poriadku.
Ale akonáhle sa rozprávame o trestných činoch, tak zaiste vieme medzi nimi robiť rozdiel. A nedá sa len paušálne pozerať na právnu úpravu z iných krajín bez toho, aby sme sa pozerali na tie trestné systémy ako celky. Takže naozaj neviem nijako podporiť úvahu, že budeme preberať len trestné sadzby vyňaté z právnej úpravy, či už Rakúska, alebo Nemecka bez toho, aby sme zobrali potom aj tú druhú časť trestného systému, a to je trestný proces. Pretože v Rakúsku ani v Nemecku nemáte problém postaviť osobu, ktorá je podozrivá, obvinená, obžalovaná, pred súd. Viete to urobiť radovo v mesiacoch. U nás s ohľadom na prekomplikovaný trestný proces je to proste zložité. Jednoducho naozaj vyšetrovatelia majú množstvo prekážok aj s prokurátormi, aj keď majú za preukázané, že skutok sa stal a spáchala ho daná osoba, aby ju včas vedeli postaviť pred súd. To znamená, ak sa rozprávame o tom, že väzba trvá dlho, no tak potom musíme vedieť skrátiť aj celé trestné konanie, aby to celé dávalo zmysel. Aby naozaj sme vedeli jednoducho páchateľov postaviť pred súd. Ale je zjavné, že nie je záujem takto efektívne postaviť celú trestnú politiku, pretože zameriavame sa len na to, aby tresty boli čo najnižšie a osobitne pre majetkové trestné činy a zjavne aj vrátane korupcie, keďže ani minister spravodlivosti na vypočutí pred ústavnoprávnym výborom sa k tomu nevedel jasne vyjadriť a postaviť, že by to tak nebolo.
Rovnako sa dozvedám z programového vyhlásenia vlády, že vláda prehodnotí - ako tento pojem je naozaj veľmi obľúbený v programovom vyhlásení vlády - právnu úpravu disciplinárnej zodpovednosti a disciplinárneho konania v pôsobnosti Najvyššieho správneho súdu. Tak ja sa musím priznať, že som doteraz ešte nepočula, v čom je problém s vyvodzovaním disciplinárnej zodpovednosti na Najvyššom správnom súde. Zatiaľ mám vedomosť len tú, že odkiaľ bolo, odkedy bol zriadený Najvyšší správny súd, vieme naozaj v primeranom čase mať rozhodnutie ohľadom stíhaných sudcov, ale aj notárov, ale aj exekútorov, takže naozaj by ma zaujímalo, v čom je problém pri disciplinárnom procese, ktorý súvisí s konaním Najvyššieho správneho súdu. Ale tu sme sa to nič nedozvedeli. Dozvedeli sme sa, že vláda má záujem niečo tu urobiť, ale teda nevieme vôbec čo, a ja mám obavu, že nič kalé to nebude.
K Úradu správy zaisteného majetku sme si už povedali. Najviac zaujímavé je, že v časti k spravodlivosti sa pracuje tiež s bojom proti korupcii, ale spôsobom, teda musím sa priznať, že mne veľmi nejasným. To znamená, na jednej strane je tu úvaha o tom, že ten boj proti korupcii myslíme vážne, ale tie nástroje, ktoré nám pomáhajú, tak ideme z tej právnej úpravy oslabiť. Tak neviem, že vlastne či naozaj táto vláda, tí, ktorí to myslia vážne s tým Slovenskom, či si naozaj čítali celé programové vyhlásenie vlády alebo si vlastne z nás trošku robia, či to je celé vtip.
Stav demokracie na Slovensku. A to je niečo, čo musím sa priznať, že ma zdvihlo zo stoličky. Na strane 73 sa dočítame v programovom vyhlásení vlády, že táto vláda má ambíciu vydávať správu o stave demokracie na Slovenku. Tak ja som si dovolila sa opýtať tiež pána ministra spravodlivosti na ústavnoprávnom výbore, či to mám chápať tak, že keďže táto vláda bola nespokojná s tým, ako Európska komisia vyhodnotila situáciu právneho štátu na Slovensku a s tým, čo zobrala do úvahy a čo nie, nezobrala do úvahy napríklad protesty súčasnej vlády, že by trestný proces tu nefungoval a že by trestné procesy tu boli zmanipulované, osobitne tie, ktoré sa týkali nominantov strany SMER. Tak asi to s týmto bola veľká nespokojnosť, pretože už teraz bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
