Krásny deň, dámy a páni, vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení kolegovia, pár poznámok by som ešte k tejto téme chcel dodať, ktoré asi presahujú rozsah faktickej pripomienky, takže preto som si zobral slovo v rozprave.
Sme tu svedkami, ja neviem, podľa mňa že nechutného zneužívania onkologických pacientov na politické účely. Ako je mi z toho na vracanie. Minulý rok som bol na konferencii Onkológia na Slovensku: realita verzus očakávania, organizovala to Liga proti rakovine, nie proti rak.. NIE RAKOVINE. A bolo to pekné podujatie, z ktorého som odchádzal pomerne otrasený, lebo som si vypočul veľmi smutné príspevky. Tragické, plné bezmocnosti, ktoré neboli o tom, že áno, je to zlá diagnóza, samozrejme, ale boli o tom, že náš zdravotný systém, do ktorého budeme dávať budúci rok sedem miliárd solidárnych eur, im nie je schopný pomôcť. Keď čakajú pol roka s podozrením na to, aby ich vôbec niekto vyšetril a stanovil im diagnózu. Keď už sa dopracujú k diagnóze, aby našli to pracovisko, aby bola funkčná cesta pacienta k správnej liečbe a neraz potom k tej liečbe prídu už keď majú metastázy a už vlastne šanca na ich vyliečenie je mizivá. Stojí to veľa peňazí, stojí to veľa nákladov, rodinných, citových a tak ďalej.
Na tejto konferencii bol pozvaný predseda vlády a prišiel, vtedajší predseda vlády, nominant OĽANO Eduard Heger, a z voleja bez papiera dal kázeň účastníkom, a môžete si to nájsť na YouTube. Kľudne si to pozrite, odporúčam, bolo to príšerné. Pozerali sme sa na seba s tými ľuďmi, ktorí pracujú v pacientskych onkologických organizáciách, a nechápali sme, ako môže predseda vlády takto necitlivo hovoriť o onkologických papieroch. Ale aspoň on tam bol z toho OĽANO, nikoho ostatného z vášho hnutia som tam nevidel. A teraz ste geroji v oblasti onkologickej starostlivosti. Pán Heger vtedy nevybral správne myšlienky, doslova opľul tých pacientov a teraz ich opľúvate aj vy touto falošnou opičou láskou k onkologickým pacientom. Prosím vás pekne, oni nie sú živé štíty.
Bol tu prísľub, že, a bolo to dokonca aj v programovom vyhlásení predchádzajúcej vlády, že do štrnástich dní od diagnózy sa pacienti dostanú k onkologickej operácii. Odhliadnuc od toho, že je to teda odborný a vecný že nezmysel, tak ste v predchádzajúcom období mali možnosť vidieť taký projekt, ktorý sa volá že OnkoAsist. Ministerstvo zdravotníctva sa rozhodlo zrýchliť čakanie na onkologické operácie projektom OnkoAsist a, pozor, za osem miliónov eur mal vzniknúť softvér, ktorý bude riešiť cestu pacienta k onkologickej diagnóze. Prečítam vám, prečítam vám hodnotenie zo Slovensko.Digital, projekt Red Flags, kde sa zaoberajú hodnotením takýchto IT projektov a ich prínosu a rizikám a hovoria, vtedy povedali: „Vidíme význam a prínos tohto projektu v onkológii, ale opäť ide o ďalší projekt, ktorý má v podstate riešiť nedostatky elektronického zdravotníctva a robiť nad ním ďalšiu nadstavbu. Bez úprimného a komplexného zhodnotenia stavu e-zdravia a stratégie jeho rozvoja nie je efektívne schvaľovať čiastočné investície, aké predstavuje tento projekt." Čiže plán, plán na skrátenie čakania na onkologické operácie sme tu už mali a hodnotený bol ako nie efektívny.
Rozhovor s bývalým ministrom zdravotníctva Palkovičom, opäť z neho prečítam pár, pár myšlienok. „V apríli s predchádzajúcim vedením NCZI, teda Národného centra zdravotníckych informácií, sme identifikovali funkcionalitu OnkoAsistu ako najvážnejší problém, no objektívne je tu aj nedostatok odborných lekárskych kapacít a ich neproporčné geografické zastúpenie. Nemyslím si, že vytváranie poolu pacientov je dobrá stratégia." Ten OnkoAsist mal fungovať tak, že všetci pacienti sa nasypú do jedného vedra, všetky ich mená, a onkológovia si budú žrebovať pacientov, o ktorých sa budú starať. Palkovič hovorí, že je to hlúposť. Pilotná fáza projektu, do ktorej sme sa ešte ani len nedostali v OnkoAsiste, ktorý mal podľa predchádzajúcej vlády fungovať a skrátiť čakanie onkologickým pacientom, sa riešia len 3, slovom tri, onkologické diagnózy. IT riešenie pre toto vôbec nie je hotové, a to ste pacientom sľubovali pred štyrmi rokmi, že to urobíte.
A dovolím si ešte polistovať trošku po stránke Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý dnes má tú kompetenciu merať čakačky na tri diagnostické okruhy: endoprotézy veľkých kĺbov, elektívnu kardiochirurgiu a očné, teda najmä katarakty. V januári 2020, teda ešte pred nástupom predchádzajúcich vlád, bolo na čakačkách na tieto tri diagnostické okruhy 3 100 pacientov. V septembri 2023, teda krátko pred voľbami, ich bolo už 6 721. Ten nárast je 116 % a je spôsobený tým, že sa nerobili plánované výkony počas predchádzajúcej vlády, pretože to dostali nemocnice zakázané z ministerstva zdravotníctva. Z tých pacientov, ktorí čakajú viac ako rok na týchto dnes monitorovaných čakacích listinách, opakujem, nájdete to na webe úradu pre dohľad, je 83 % zo všeobecky, čo čakajú viac ako rok. Na totálne endoprotézy sa čaká vo všeobecnosti viac ako rok.
Som šéfom takého občianskeho združenia, ktoré sa volá Health Policy Institute, a opakovane sme robili merania čakacích dôb v rôznych nemocniciach na Slovensku mystery callingom. Telefonovali sme na tie kliniky a pýtali sme sa: Môj otec potrebuje umelý kĺb, kedy by ho mohol dostať? Tak keď sa spýtali, z ktorej je poisťovne, sme skúšali dávať odpovede, že z Unionu, z Dôvery, zo všeobecky, a zaujímavé boli potom výsledky. Zistili sme, že sú obrovské, obrovské rozdiely medzi čakaním medzi nemocnicami. Napríklad v tom čase v Prešove sa čakalo na endoprotézu kolenného kĺbu tri roky a v Košiciach tri mesiace. A tie mestá sú vzdialené tak 30 minút jazdy, ale priepastné rozdiely v čakaní. A, samozrejme, rozdiely boli v čakaní v závislosti od zdravotných poisťovní. Najdlhšie sa čakalo a do dnešného dňa sa najdlhšie čaká, ak ste poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne. A pacienti toto všetko nevedia. Je tu informačná asymetria. A z tej informačnej asymetrie potom pramení motivácia ku korupcii. Dám operatérovi nejakú obálku, aby som si urýchlil čas operácie, hoci možno by stačilo nastúpiť do auta a odviesť sa do iného mesta, kde tá operácia môže byť už o chvíľku.
Bol by som preto veľmi rád a apelujem na pani ministerku zdravotníctva, aby sme tú informačnú asymetriu ako prvý krok k riešeniu čakacích dôb skúsili odstrániť. Zverejníme, kde sa koľko čaká, ale najprv to musíme, samozrejme, začať merať.
Pani ministerka, myslím si, že tento zákon, je potrebné, samozrejme, odložiť tú účinnosť, ale myslím si, že tento zákon by mohol fungovať aj skôr ako od 1. 1. 2025, a to asi budeme potom predkladať v druhom čítaní aj s kolegyňou Jankou Bittó Cigánikovou.
Ďakujem za pozornosť.
