Videokanál klubu

No v prvom rade mňa by zaujímalo, pán poslanec, že aké ste mali oprávnenie na čítanie týchto esemesiek a je to, vy to veľmi dobre viete, že keď vytrhnete z kontextu esemesku a čítate ju a ešte to dopĺňate svojím vlastným kontextom, tak aby naozaj to malo zmysel, tak potom by tu mali mať relevantní poslanci asi priestor, keďže aj mňa ste veľakrát citovali, tak asi by som sa mala mať možnosť ku každej veci vyjadriť a pobaviť sa teda o tom, aký to má kontext, lebo ste toho naozaj povedali veľa, využili ste ten priestor, že môžte hocičo, hocikoľko povedať, povyťahovali ste, nevieme, z akého zdroja oprávneného ste čerpali tieto informácie, na základe čoho tieto informácie vôbec máte, aké máte k tomu oprávnenie, využívate to, že sme v parlamente a tu ten priestor na, na, na prejav je, samozrejme, v zmysle ústavy fakticky neobmedzený, to využívate, že tu môžte čokoľvek povedať, ale ja upozorňujem, že nie je mi znalá naozaj právna úprava, ako ste sa mohli oprávnene dostať k týmto informáciám a len upozorňujem, že vytrhávate z kontextu, dávate k tomu svoj vlastný komentár.
A ja si dovolím iba niektoré veci uviesť a som rada, že je tu aj pán Lučanský, pretože asi sa o tom budeme veľakrát rozprávať. Je veľmi, veľmi smutné, že tragické úmrtie generála Lučanského používate vždy, keď vám chýbajú argumenty. Je to veľmi smutné. Ale treba povedať, že ak si myslíte, že čokoľvek mu bolo ublížené, tak mu bolo ublížené za šéfovania väzenstva človekom, ktorého ste si dosadili vy. Dosadil si ho minister spravodlivosti za premiéra Pellegriniho. To nebol môj človek. Šéfoval väzenstvu človek, ktorého ste si vy vybrali, tak tu nerozprávajte, že vlastne tu sa dialo niečo, čo ste nemali pod kontrolou, to proste vôbec nie je pravda.

Pán minister, ja z tých všetkých dôvodov, ku ktorým tu budeme sa vyjadrovať asi do noci, keď si myslím, že bolo by určité štandardné a rešpektujúce, demokracia a opozícia by sme o tom rokovali do normálnych hodín a zajtra pokračovali ďalej v rokovaní, toto je zjavné, že chcete to rýchlo spláchnuť a nedať ani priestor poriadne diskutovať, tak ste sa poprihlasovali, aby do večerných hodín o tom poriadne ani nemohla byť debata, takže naozaj celý tento priebeh je takou fraškou toho, čo, o čom by mal byť aj proces vážneho odvolávania ministra v demokratickej spoločnosti. To je prvá vec.
Ja považujem ale za ten kľúčový, najpádnejší dôvod, prečo vy by ste mali naozaj odísť z vašej funkcie, že ste sa vyhrážali sudcom trestným stíhaním. Dám bokom to disciplinárne stíhanie a, lebo to nie je vaša kompetencia, to je Najvyšší správny súd a iné orgány majú oprávnenie vôbec podať návrh. Ale vy ste sa vyhrážali sudcom trestným stíhaním. Ste šéfom rezortu, pod ktorým je Policajný zbor, to znamená, ktorý práve vyšetruje trestné činy, vznáša obvinenia a vy ste sa sudcom vyhrážali trestným stíhaním. A za to ste sa ani neospravedlnili. Za toto, keď ste urobili ako minister, považujem za veľmi vážny prešľap a toto je kľúčový dôvod, okrem iných, prečo by ste mali z tejto funkcie odísť.
Aha, teraz už iba zopár slov, mám málo času, tragické úmrtia či už pána Krivočenka alebo generála Lučanského sa používajú vtedy, keď nie sú argumenty. Použil to premiér, používate to vy a ja keď budem mať priestor, tak sa k tomu aj vyjadrím, ale k obvinené... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Mali sme tu príhovor predsedu HLAS-u, ktorý hovoril, že príde nová politická kultúra, že už sa nebude táto garnitúra alebo moc správať takým arogantným spôsobom, ako sme toho boli svedkami v minulosti. Pán minister, ja, bohužiaľ, musím konštatovať, že to vaše vystúpenie bolo plné vyhrážok, arogancie a opovrhovania. Úplne zbytočne.
Čo mi tam chýbalo, že bola taká vecná diskusia. Ja som očakával argumenty alebo protiargumenty k tým argumentom, na základe ktorých bolo podané toto uznesenie, na základe ktorého vás odvolávame. Nič iné sme tu nepočuli, len vyhrážky voči minulej, minulej vláde a predstaviteľov a tak ďalej. A zároveň to bolo také zmixované aj s emóciami, že ako kto bol ako ublížený a tak ďalej a tak ďalej. Ako hlboko a ďaleko chceme ísť, aby sme tu riešili, že kto kde bol ako ublížený, ale ja len spomeniem rodičov Jána a Martiny. Tí sú tiež ublížení. A tí si už svoje deti neuvidia a nebudú ich môcť objať. Takže keď tu chceme riešiť takéto emócie a ublíženia, tak sa nikam nedostaneme a v podstate to len vytvára tú špirálu tej nenávisti, ktorá vyslovene nabáda jedného k tomu, že tu nie je nič iné, len v podstate, áno, pomsta za to, že sa niekto cítil ukrivdený. A myslím si, že to nie je tá správna cesta a potom ešte tu vyhadzovať na oči, že opozícia spolupracuje s Matovičom. No my sme, no my si opozíciu nevyberáme, tak ako vy ste si opozíciu nevyberali, ale ja si spomínam, že minulé volebné obdobie sme spolupracovali úplne veselo s fašistami. Takže áno, boli to fašisti. Takže prosím pekne, zamyslite sa nad tým.
Ďakujem.

Pán minister Šutaj Eštok, pýtali ste sa pána podpredsedu Národnej rady Šimečku, či by chcel, aby jeho manželka mala za kolegov ľudí, ktorí sa rozprávali o tom, že idú podpaľovať auto alebo ju niekam kopnúť. Je to pomerne hypotetická otázka. Ja vám položím reálnejšiu otázku. Chceli by ste mať za štátneho tajomníka vo vašej vláde človeka, ktorý chcel pánovi ministrovi obrany Kaliňákovi pichnúť vidličku do čela? Citovali ste to z nahrávok, tak aj ja budem citovať z nahrávky, z tej slávnej poľovníckej chaty, kde Pavol Gašpar, syn pána spravodajcu Tibora Gašpara a súčasný štátny tajomník ministerstva spravodlivosti hovorí o pánovi Kaliňákovi, súčasnom ministrovi obrany. Vulgarizmy vynechám: "Sa tu roztopíme z neho, vulgarizmus, vulgarizmus, špinavého, cigánskeho. Tu bude vyprávať, že kto rodina, vulgarizmus, by som mu pichol vidličku do čela." Takže chcem sa spýtať, pán minister, bereme vážne to, čo je na nahrávkach a vadí vám to, prekáža vám to, že takýto človek je štátnym tajomníkom vo vašej vláde, alebo to boli len také reči?
Druhá vec. Keď ste spomínali to kopanie do gúľ Mečiarovým ministrom vnútra Hudekom, vyšetrovateľov, ktorí vyšetrovali únos prezidentovho syna, tak veľmi ste ma prekvapili, lebo to, čo robili vyšetrovatelia NAKA, nemá s tým nič spoločné. Práve naopak, to, čo vy robíte, je presne to, čo urobil Hudek ľuďom, ktorí sa snažili vyšetriť únos prezidentovho syna. Vy ste ich kopli do gúľ. Dostali ste za to nepochybne pusu na čelo od pána Fica aj pána Kaliňáka, možno aj od svojho, od svojho predsedu. A im to trvalo nejakých sedem týždňov, vy ste to dokázali v priebehu pár dní. Takže áno, preto je taká rýchla... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Dvořák, k tomu, že si tie rozhodnutia ide robiť nejakou podzákonnou normou, sa teda vyjadril pán poslanec Baláž a predpokladám, že sa vyjadrí aj, aj pani ministerka, k tomu ja sa neviem vyjadriť. Ale k tej forme, akou sa rokovalo o tom návrhu zákona, tak náš pohľad je veľmi podobný.
Ja som aj v rozprave k skrátenému konaniu, aj v rozprave k prvému čítaniu upozornil na to, že podľa môjho názoru skrátené legislatívne konanie nemusí byť super skrátené, že môžme vytvoriť priestor aspoň nejaké dva týždne na to, aby, aby prebehla rozprava, aby sa do nej zapojili, zapojila odborná verejnosť, aby sa s tým poslanci dôkladnejšie oboznámili. Mohlo sa diskutovať aj o tom, či to má byť na rok, na pol roka, ako to nastaviť, či sa to má týkať všetkých diagnóz. Jasné, mohlo byť, len, žiaľ, nestalo sa. Ja som urobil, čo som mohol, pýtam som sa pani ministerky, nezdala sa mi jej odpoveď taká, že by to nemohlo a teda považujem trochu aj za škodu, že, že vládna koalícia v tomto prípade sa nesnažila vytvoriť priestor preto, aby sa tie veci vydiskutovali a mohol by ten zákon prijatý vo forme, ktorú by podporila možno aj väčšia časť opozície. Žiaľ, nestalo sa tak. Ale ja som predložil pozmeňujúci návrh, ktorým sa mala predĺžiť lehota na rokovanie vo výboroch. O tom pozmeňujúcom návrhu sa hlasovalo v prvom čítaní a, žiaľ, ten pozmeňujúci návrh nebol schválený a hlasovalo zaň len 36 poslancov. Že zaň nehlasovali poslanci koalície, tak to ma síce mrzí, ale teda rozumiem tomu, ako funguje hlasovanie koaličných poslancov, len teda ešte viac ma mrzí, že ho nepodporila ani celá opozícia.

Ďakujem pekne za slovo.
Dámy a páni, ja sľubujem, že budem veľmi krátky, aby sme sa dostali v slušnom čase k hlasovaniu. Nič menej ale nemôžem zostať úplne chladný po predchádzajúcom príspevku, ktorý bol plný znôškou poloprávd a neprávd.
Takže vrátim sa ešte raz k téme OnkoAsist. OnkoAsist je aplikácia, ktorú ministerstvo zdravotníctva štyri roky vyvíja na to, aby uľahčilo prístup onkologických pacientov k liečbe, aby cesta pacienta od diagnostiky k správnej liečbe bola čo najrýchlejšia, aby sa splnil predvolebný sľub strany OĽANO a následne aj sľub z programového vyhlásenia predchádzajúcej vlády, že pacient s onkologickou diagnózou sa dostane k liečbe za 14 dní.
Kde je ten OnkoAsist? Prečo zomierajú onkologický pacienti? Prečo trvá päť mesiacov, kým sa žena dostane na mamograf po tom, čo si nahmatá hrčku v prsníku? Štyri roky tu boli a štyri roky to mohli riešiť a po štyroch sa tvária, že sa ich to netýka. Poistenci hlasujú nohami, v tejto prestupnej sezóne, ktorá sa skončila 30. septembra 2023, poisťovňu zmenilo 170-tisíc poistencov. Všeobecka zaznamenala čistú stratu 50-tisíc poistencov. To je tá najlepšia poisťovňa, v ktorej sa, žiaľ, ale aj najdlhšie čaká na plánované výkony, na tie, ktoré dnes meriame. Je to mrzuté, pevne verím, pani ministerka, že sa vo všeobecke začne menej veľkoryso odmeňovať laboratórna medicína a väčším príspevkom prispejeme na liečbu pacientov, ktorí to potrebujú.
Slovo som si zobral preto, lebo rozumiem, prečo sa tento vládny návrh zákona predkladá a už som to tu aj vysvetlil, že keby som na mieste pani ministerky sedel ja, tak by som takýto istý návrh zákona predkladal aj ja s úplne rovnakým odôvodnením, že je nerealizovateľné doterajšie znenie zákona, lebo tá predchádzajúca vláda to hodne spackala.
Na druhej strane som zástanca toho, aby sa čakacie listiny naozaj začali uplatňovať pre slovenských pacientov, lebo slovenský pacient si zaslúži mať definovaný nárok minimálne v tejto časovej rovine. A preto si dovoľujem navrhnúť pozmeňovací návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorým by sme tú dvanásťmesačnú lehotu, počas ktorej sa budú zbierať dáta, aby sa potom mohli tie čakacie zoznamy pre pacientov aj vymáhať, aby sme túto dobu dvanástich mesiacov skrátili na šesť mesiacov. Za šesť mesiacov sa stihnú zozbierať dáta minimálne aspoň na tých pár najcitlivejších diagnóz a vedeli by sme ich od v druhom polroku budúceho roka aj tým pádom uplatňovať. Tým pádom by to netrvalo dvanásť mesiacov, kým sa tí najzraniteľnejší dostanú k svojmu právu, ale len šesť. Zároveň by to pre pani ministerku znamenalo výhodu, že pri rokovaní o štátnom rozpočte môže toto použiť ako argument. My potrebujeme viac peňazí do zdravotníctva, lebo už pol roka, v druhom polroku 2024 budeme potrebovať peniaze na tie čakacie zoznamy. Ak sa tie čakačky všetky presunú na rok 2025, strácate túto páku, tento leverage na ministerstvo financií pri rokovaní o štátnom rozpočte.
Celú zmenu tohto ustanovenia by som zhrnul do jedného slova, keď potom prečítam ale ten návrh, už, samozrejme, skončím so svojím príspevkom, čiže ešte pred tým než skončím so svojím príspevkom, by som sa veľmi rád poďakoval tak poslancom Progresívneho Slovenska, ako poslancom KDH, ako Marekovi Krajčímu z OĽANO, ktorý prisľúbil podporu tohto návrhu, za to, že sa podpísali za pozmeňujúci návrh. Jeho konkrétne znenie teda po tomto mojom odôvodnení znie, že v čl. I v 2. bode sa slovo „decembra" nahrádza slovom „júla". To je ten polrok, o ktorom je reč.
Ďakujem za pozornosť.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Ja len trošku vysvetlím, prečo pán poslanec Hajko prečítal vlastne ten istý pozmeňujúci návrh ešte raz, aby to bolo úplne jasné a zreteľné. Sú pravidlá v rokovacom poriadku, že pozmeňujúci návrh musí byť najprv zverejnený na webe Národnej rady a až následne môže byť v pléne prečítaný, čo nebolo splnené pri jeho vystúpení v písomnej rozprave, preto sa, samozrejme, pozmeňujúci návrh zverejnil a následne sa pán Hajko prihlásil ešte raz a prečítal ho v ústnej rozprave, takže bolo splnené všetko, aby sa mohlo o predloženom pozmeňujúcom návrhu následne hlasovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No tak opakovane sa tu rozpráva o tom, že v rozpočte je 1 100 mil. voľných a že ich je vlastne stačí len rozdeliť, no tak opakovane treba rozprávať, že to nie sú peniaze, ktoré máme, to sú stále peniaze od 7,2 mld. deficitu po 8,3 mld. deficitu, ktorý bol rozpočtovaný. Stále sú to peniaze, ktoré si musíme požičať, za ktoré musíme zaplatiť úrok, ktorý už teraz vôbec nie je bezvýznamný, a jedného dňa ich bude treba zaplatiť, proste zaplatiť aj istinu. Toto by bolo dobré rozprávať, nezavádzať a to tak hovorím ako koalícii, aj ako opozícii, ako pánovi Jakabovi. A no asi stačí, ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem kolegom za reakcie.
Ja som oprostený dvoch emócií, ktoré sú bytostnou výbavou viacerých politikov na Slovensku, a to závisti a nenávisti. A odporúčam, ináč super sa s tým žije, ale keď sa dokážete toho zbaviť, že vás neovplyvňuje závisť a nenávisť, tak ten život je taký jasnejší, proste je taký veselší, dá sa žiť, dá sa usmiať, ja sa rád smejem, ja sa rád s ľuďmi stretávam a je možno aj o niečo krajší. Takže toto by som sa ohradil v tej mojej reakcii na pána Polláka, že to, to ste netrafili. Naozaj. Ja neprechovávam, za to by mi pán Matovič nestál, keby som to už možno takto definoval, hej. Ja sa nebudem ničiť, seba, kvôli Igorovi Matovičovi, viete, lebo nenávisť vás zožiera, hej, nenávisť vidno v tvári, hej, to vlastne to vidno, to sa odzrkadľuje, aj závisť, aj nenávisť sa vám napíše do tváre, do tela, do pohybov a za to fakt mi niektorí ľudia nestoja a ani, ani Igor Matovič.
Ďakujem pekne.

V tejto sále sa šíri toľko zla a nenávisti, že taký odľahčený príspevok, ako, ako už niekoľko krát mal tuná pán kolega poslanec Hlina, má určite výraznejší zásah ako, ako keď tu niekto kypí žlč každých tridsať minút. Takže tomu drukujem. A ten jeho nápad, že mnohopočetné rodiny a rodiny s jedným rodičom by si mali založiť nejakú organizáciu, najlepšie, najlepšie momentálne nie neziskovú, ale nejakú inú, a aby si presadzovali svoje záujmy, no minimálne ja sa nad tým zamyslím.
Ďakujem.