Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo, ďakujem pekne za pripomienky. No v prvom rade poviem, že škoda, že sme, poviem, my všetci politici neradili klientom pred tými tromi rokmi, keď si brali polpercentné úročenie a trojročnú fixáciu, že teda si mohli zobrať desaťročnú kľudne za 0,9 alebo 1,1, ako to bolo dostupné a dnes by vlastne to štát nestálo nič, ľudia by boli spokojní a situácia by bola lepšia. No tak holt, stalo sa, nestalo sa.
No dobre. To, čo ste ale povedali, pán Šalitroš, že teda koho sa to týka, no veď v poriadku, veď to som ja povedal, aj to nami, nami prezentované riešenie by presne takéto situácie pokrývalo, samozrejme, pri tom vysokom percentuálnom nárast proste by trebalo pomôcť, áno? Keď sú také prípady, je ich asi jedno percento, tak tam treba pomôcť a my sme teda navrhovali inak, bez použitia verejných zdrojov.
No a čo sa týka tých úrokových sadzieb, tak v podstate som rád, že pripúšťate, že teda sa to môže stať, je to úplne prirodzené, hej? Tvrdíte teda, že ten problém je menší. No uvidíme, trh ukáže, ale teda vidíte, že aj vy pripúšťate, že toto, takáto forma pomoci vie mať vplyv na rast úrokov, vie a obávam sa, že bude zásadný, že bude prevyšovať poskytnutú pomoc.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vláda sa rozhodla splniť svoj predvolebný sľub a teda do Národnej rady prišla s návrhom zákona o pomoci so splácaním úverov na bývanie. Som presvedčený, že použitie verejných zdrojov na tento účel bude neefektívne, že to bude forma morálneho hazardu, v skutočnosti obmedzí konkurenciu na trhu hypoték, čo poškodí ľuďom, a navrhnuté riešenie bude extrémne byrokratické, neefektívne a drahé. Ako sme už aj my SaS-ka viacejkrát avizovali, my sme prišli s lepším riešením, pretože aj my vnímame, že v určitých výnimočných prípadoch, asi jedného percenta hypoték je ten nárast výrazný a treba tam pomôcť. Čiže my sme prišli s lepším riešením, ktoré, kde by štát fungoval ako určitý mediátor vzťahu banka a klient, neboli by teda použité žiadne verejné zdroje a pomoc by sa týkala len úverov so skutočne vysokým percentuálnym nárastom splátky. Štát by len definoval pravidlá vysokého nárastu, my sme navrhovali ako trojročný rast priemernej nominálnej mzdy v hospodárstve, čo by inak pre rok 2023 činilo asi 27 %, pre rok 2024 vyzerá, odhady sú, že by to mohlo byť 29-30 %. A teda úvery, kde by nárast bol vyšší ako týchto povedzme 30 %, by banky zastropovali ich splátky na vlastné náklady. Takáto pomoc by spĺňala základné pravidlo, že by bola cielená, pomáhala by pri extrémnom náraste, nespotrebovávala by verejné zdroje a nevytvárala by morálny hazard. Vláda sa však rozhodla inak a ja si teda dovolím vo viacerých bodoch poukázať, prečo je toto riešenie extrémne zlé.
Vláda sa rozhodla ísť formou daňového bonusu, je to zlá správa pre samosprávy, keďže bonusy z dane z príjmu fyzických osôb sú výpadkom ich príjmov. Samosprávy sú ťažko skúšané ešte z čias rodinného bonusy Igora Matoviča a veľa samospráv tieto výpadky samozrejme prenáša na občanov, zvyšujú svoje miestne dane, svoje miestne poplatky, toto inak len dokazuje, že na konci vždy všetko zaplatí občan. Zároveň teda zasa raz pomáha samospráva a nie ani tak vláda. Ale to je len jeden pohľad.
Druhý zásadný pohľad je, že vláda úplne ignoruje správu Národnej banky Slovenska o finančnej stabilite, jej aktuálnu verziu z novembra 2023, ktorá v podstate vyšla pred pár dňami. Národná banka uvádza: „Napriek pomerne prudkému zvyšovaniu úrokových sadzieb by sektor domácností aj podnikov mal pokračovať v splácaní svojich úverov bez výraznejších problémov. Podiel nesplácaných úverov zostáva na historicky nízkej úrovni 1 %. Platí to aj pri úveroch, pri ktorých sa už rastúce sadzby preniesli do vyššej splátky. Kľúčovým faktorom v budúcnosti bude ďalší ekonomický vývoj, najmä vývoj na trhu práce. Strata zamestnania, resp. výraznejší pokles príjmu by dostal do ťažkostí najmä tých najviac zadlžených." Toto hovorí Národná banka. Teda aj z pohľadu Národnej banky vyplýva, že skôr je potrebné, aby vláda podnikala kroky na podporu rastu ekonomiky, a ako teda používať verejné zdroje v súčasnosti na dotovanie vyšších splátok hypoték. Toto je ten správny pohľad, aby proste vláda nedopustila, aby sa teda ekonomika, aby ekonomika nefungovala, aby ekonomika išla do recesie, lebo to by mohlo spôsobiť problémy.
Tretí bod, no skutočne použitie verejných zdrojov na podporu hypoték je zlým riešením, je to forma morálneho hazardu, kde sa v konečnom dôsledku chudobnejší ľudia zložia na pomoc pre bohatších. Prečo? Pretože ak ste dostali hypotéku, ak teda splácate vlastné bývanie, čo je teda vaša hodnota, tak určite museli ste byť zamestnaný, museli ste splniť nejaký stress test, kde teda vaše príjmy banka testovala na to, či ste schopný splácať úver aj pri raste splátok, jednoducho ste v nejakej situácii, skutočne nie ste v tom rebríčku postavenia, povedzme, že občanov niekde veľmi nízko. Máte svoj status, máte svoju hypotéku, a ktorú, ktorú splácate.
No ale tým, že budú použité verejné zdroje, no tak vlastne sa na to zložia nielen tí, čo majú hypotéku, zložia sa na to ľudia, ktorí sa k nej nikdy nedostali, možno skúšali, ale banka povedala, že nie, nemáte dostatočné príjmy na to, aby ste tú hypotéku dostali. Ľudia, ktorí ani neskúšali, bývajú v podnájmoch, bývajú v ubytovniach, sú radi, že dokážu teda zaplatiť si to takéto prenajaté bývanie, a nedostanú žiadnu pomoc. Ale z ich daní sa bude splácať alebo pomáhať so splátkami hypoték. Potom sú tu ľudia, ktorí si tú svoju hypotéku možno už dosplácali alebo teda si svoj dom ho možno zdedili, opravili, čokoľvek, nedostali na to žiadnu pomoc, prečo by sa mali ľudia všetci skladať na pomoc hypoték. To treba vnímať, že to je skutočne relatívne veľmi malá skupina vôbec, ktorí majú hypotéky, resp. ktoré hypotéky budú v najbližších dvoch rokoch refixované, zároveň len 1 % z tých hypoték má zásadne vysoký nárast a jednoducho, prečo sa majú na to majú skladať všetci občania. Ešte raz, je to forma morálneho hazardu, kde v konečnom dôsledku chudobnejší sa skladajú na bohatších. A vidíme to tuná v pléne v jednom čase, vidíme, že prejde tento zákon a budeme riešiť teda lex konsolidácia, kde vláda hľa... bude hľadať tie zdroje aj na toto, veď toto bude stáť pre budúci rok asi 73 mil. eur, no vláda ich v ďalšom zákone bude hľadať. Nebolo by lepšie tu nepomáhať, keď vlastne všetci odborníci hovoria, že vlastne aj netreba, alebo treba minimálne? A nemusela by v ďalšom, v ďalšom zákone proste tie peniaze vyberať ľuďom z vrecák, a všetkým.
No, ďalšia vec. Tí, čo sme tu boli aj v minulom volebnom období, si pamätáme ministerstvo krúžkov, kde teda sa vytváral, vytvárala podpora krúžkovej činnosti, malo tam byť asi 500-600 zamestnancov, stálo to na byrokracii, veľké peniaze. No ak sa niečím inšpirovala, inšpiroval pán minister financií, no tak mám taký pocit, že presne týmto. Pretože tento návrh zákona sa opäť pokúša vytvárať nejaké ministerstvo krúžkov. Prečo? Proste fakt je to veľmi, veľmi byrokratické, čo k tej samotnej pomoci, ktorá bude asi 64 mil., mala by byť teda podľa prepočtov 64 mil., prináša ďalšie a ďalšie náklady. Napríklad 5 mil. pre budúci rok, aj pre ďalší, aj pre ďalší je tam naplánovaných na mzdové náklady. To je, keď to prejdeme, tak do 300 nových zamestnancov, možno nebudú noví, hej? Možno prejdú odniekadiaľ, ale každopádne budú mať novú agendu, 300 ľudí s tým rátajú a jednoducho stojí to peniaze. Okej, ak sú noví, treba ich zaplatiť, je to celé zlé, a ak sú to nejakí existujúci, ktorí nemali čo robiť, tak efektívne by bolo, keby teda boli prepustení a štát by 5 mil. ušetril. Takže 5 mil. na riešenie, ktoré netreba, sa dá len na platy zamestnancov. Každý rok.
Ďalej analýza vplyvov hovorí o 1,7 mil. na materiálovo-technické zabezpečenie, samozrejme, 300 ľudí potrebuje 300 stoličiek, nejaké stoly, nejaké počítače a nejaké ďalšie vybavenie. 1,7 mil. ďalšieho. Samozrejme, vláda zrátala, treba upravovať informačné systémy. Tam je to okolo 200-tisíc eur. 200-tisíc euro len na úpravu informačných systémov. No ministerstvo krúžkov, ako to, ako to inak nazvať.
A potom ešte je tam ďalšia vec, možno ste si všimli, kolegovci, čo tu sedíme, že ten zákon má vlastne rovnaký názov a raz ho prezentuje minister financií a raz ho prezentuje minister sociálnych vecí, možno ste sa pýtali prečo. No je to preto, pretože to, tá byrokracia je v tom, že to ešte urobili na dvakrát. Pre tento rok, pretože teda ide vláda preplácať aj tým, ktorým sa v tomto roku zvýšili splátky, sa to deje formou daňového bonusu. To znamená formou finančnej správy, ktorá zasa musela si vyrobiť, upraviť formuláre, musí to celé spracovať, musí si upraviť svoj informačný systém a musí to celé vyplatiť. No možno by niekoho napadlo, že tak už keď to robia, nech to robia aj v tom ďalšom roku, aj v tých ďalších rokoch, veď teda už sa na to pripravili, vyplatia to, vlastne majú na to ľudí, upravili systém. Ale kde! To bude iba tento rok. Forma daňového bonusu a forma finančnej správy bude len v tomto roku. Čiže to, čo celé urobia a stojí to stotisíce, použijú len raz. Budúci rok vyrobíme novú sociálnu dávku, no však máme ľavicovú vládu, spravíme sociálnu dávku pre tých, čo teda majú vlastné byty, hej? A to je, samozrejme, to, že to musí robiť iná sada úradníkov, iný informačný systém, iné počítače, kde ho zase treba vyrobiť, hej? Zasa proste to, tá byrokracia je takto ešte na dvakrát. Ja si aj dovolím možno zatipovať, že prečo je to tak. Prečo nepoužili aj pre budúci rok vlastne formu daňového bonusu. No možno preto, že to by vám vlastne prišla len o niečo vyššia výplata. A vlastne by ste si to ani nevšimli, že vám ten štát pomáha. Nuž ale sociálna dávka, pán minister, tá pípne samostatne. A pípne každý mesiac. A pípne vám tam tých 150 euro a pripomenie sa vám tá vláda, že a ideme vám pomáhať. Už to im nepripomína veľmi, že vám to aj niekde zoberú, ale čiže ja si myslím, že toto bol ten argument, aby to bolo vidieť, aby to bola špeciálna platba, špeciálna dávka, aby ste si každý mesiac všimli, že vlastne tá vláda vám s tou hypotékou ide pomôcť.
No, samozrejme, ten zákon prináša povinnosti teda nielen na strane štátu, ako som povedal, ale, samozrejme, aj na strane bánk a teda aj občan bude musieť niečo urobiť, no ale na strane bánk, samozrejme, tiež, veď zákon im tam dáva presné tlačivo, ktoré budú museť potvrdzovať, ktoré teda potvrdzuje, že ten klient tam má hypotéku a že teda takéto a takéto čísla. No a teraz, samozrejme, vláda zrátala aj vplyvy na podnikateľské prostredie a to je akože zvláštne, že keď hovoríme, aké stotisíce to stála úprava, alebo bude stáť úprava informačných systémov na strane štátu, tak keď to zrátali na strane banky, tak, a teda však nielenže informačné systémy, ale aj ľudia, 5 mil. ľudí na platy, tak na strane bánk je ten vplyv 5-tísíc euro na jednu banku ročne. Tak teraz ja neviem, že či sú platení len ľudia v štátnej správe a tí, čo pracujú v bankách, pracujú že úplne zadarmo, či tam tie systémy informačné im upraví tiež tá firma, ktorá im to zabezpečuje, úplne zadarmo, no proste štát hlási, že cena toho vplyvu na banku na rok bude 5-tisíc euro. To je podľa mňa pri porovnaní tých čísel, ktoré sú na strane štátu, akože veľmi z cesty urobené porovnanie, takto to poviem.
Ďalšie náklady, samozrejme, vzniknú na strane finančnej správy, ktorá bude museť celý tento systém kontrolovať, a však, samozrejme, keď sa niečo vyrobí, treba to kontrolovať, pretože veď ono každá, každý takýto systém prináša, možnože to bude niekto zneužívať, samozrejme teda musia to kontrolovať, budú musieť dávať pokuty, veď keď kontrolujete, musíte aj vymáhať, no a toto je zasa niečo, čo dnes robiť nemuseli. To sú zasa ďalší ľudia, zasa ďalšie systémy, zasa ďalšia byrokracia. Samozrejme považujem za správne, že ak ten byt je prenajatý, tak teda nemala by byť naňho potom, samozrejme, dávaná žiadna, žiadna podpora, to úplne chápem. Zasa keď sa na to pozreme, ale zas bude raz vo výhode ten, kto to prenajíma načierno, lebo o tom nevedia, ten proste bude mať ešte k tomu čiernemu prenájmu aj podporu a ten poctivý človek, teda tak ten podporu mať nebude. Toto je zasa čo prináša akékoľvek vlastne vytváranie systémov riešení, ktoré nie sú potrebné, ktoré vlastne vo finále len kazia ten samotný konkurenčný trh, prináša to kopu takýchto, takýchto, takýchto vecí.
No a dostanem, dostanem sa v podstate asi ku poslednej a zásadnej veci, ale asi najzásadnejšej. Najväčším problémom tohto zákona je jeho devastujúci vplyv na konkurenčné prostredie medzi bankami. Myslím, že sme si tiež všetci všimli, že v podmienkach rastúcich úrokov si trh hľadá prirodzene novú rovnováhu. Vidíme, že sa zásadne znížili ceny nehnuteľností, podľa údajov NBS-ky klesli za rok ponukové ceny nehnuteľností o 10 %. Samozrejme tie realizačné nehnuteľnosti určite klesli ešte viac, pretože máte väčšiu šancu v dnešnej situácii dostať zľavu ešte aj z tej inzerovanej ponuky, ktorá už je o 10 % nižšia. Samotní developeri pripravujú pre zákazníkov rôzne formy podpory hypoték, možno ste si všimli, že teda keď má klient povedzme tie 4,5 %, tak mu vlastne ten developer akoby 2-3 roky vlastne tú splátku zníži, že mu bude doplácať na ňu ako formu, formu zľavy. Čiže ten trh si jednoducho hľadá cestu, funguje to. Dokonca klesajú už aj úroky na spotrebných úveroch, jednoducho povedané, trhové sily fungujú. A trhový, funkčný trhový systém by mal byť základným cieľom štátu. A tento zákon, ak sa schváli, bude trhové sily deformovať a som presvedčený, že občania na tomto riešení viac stratia ako získajú. No a teraz ale prečo.
Aktuálna pomoc, tak ako ju definuje tento zákon, je viazaná len na existujúcu zmluvu. Existujúcu. Teda kto si prenesie alebo preniesol hypotéku z jednej banky do druhej, bol zodpovedný, správal sa trhovo, pýtal si, pýtal si, prešiel si banky, vypýtal si lepšiu cenu, dostal ju, kto si to preniesol, tak proste nemá, nemá nárok na túto podporu. No a teraz, čo sa teraz stane. Ešte poviem predtým, že banky práve toto preťahovanie sa o zákazníkov, to tvorilo asi polovicu ich biznisu. To bolo to, prečo na Slovensku doteraz boli veľmi nízke ceny úverov na bývanie, a ony aj nízke sú, my máme piate najnižšie, najnižšie ceny hypoték, pretože tie banky, je ich tu 25, bojovali o tých zákazníkov, bojovali, výsledok bol benefit pre zákazníka, dobré ceny, hej? My sme dnes šiesta, šiesta najnižšia krajina s najnižšími cenami hypoték a my ideme pomáhať, hej, pri takomto stave.
No ale čo sa teraz stane? Takže človek, ktorý by teda hľadal tú cestu, že dostane nižšiu hypotéku inde, to jednoducho neurobí, pretože tá podpora na tom pôvodnom mieste je vyššia. Proste ten rozdiel medzi tou splátkou do tých, do tých 150 euro mesačnej podpory, zas taký rozdiel nenájdete. Takže vlastne toto celé sa vypne, to, čo, alebo veľká časť toho, čo tvorilo ten konkurenčný boj medzi bankami, sa jednoducho vypne. Tu prestane fungovať vlastne to, že banky budú súťažiť o toho existujúceho klienta, ktorý si má preniesť hypotéku, namiesto toho sa stane opačná trhová vec, že jednoducho, keďže, keďže banka, keďže štát prispeje na tú splátku, no tak tá banka si práve opačne vie tú úrokovú sadzbu zvýšiť. Nie je tam trhový tlak, klient to až tak nevidí, výsledok je, že zarobia viac banky.
No ale potom je tam ďalšia vec ešte. Okej, poviete si, dobre, veď ten človek dostal podporu, síce si ju zaplatil niekde inde, ale dostal ju, nemusí to až tak sledovať. Ale, samozrejme, čo sa zasa je správne, tak tento návrh prináša nejaké limity, na takúto štátnu podporu môžte byť, ak ste do 1,6-priemerného príjmu, no ale ak sa takýmto spôsobom, ktorým som popísal, zvýšia, zvýšia úrokové sadzby, to sa bude týkať potom už všetkých. Čiže aj tí, čo sa ne... nedostali k podpore alebo už ju nebudú mať, lebo svoj byt prenajímajú, lebo sa niekam presťahovali, lebo čokoľvek, život prináša čokoľvek, všetci ľudia budú, budú trpieť tým, že budú jednoducho tie ceny vyššie.
Čiže aj týmto spôsobom ten štát jednoducho viac poškodí ako pomôže. Ono to takto väčšinou býva. Toto je exemplárny prípad. Je tu fungujúci trh, konkurenčný trh, veď tu je 25 rozdielnych bánk a to, že rástli úroky, má, samozrejme, jasnú príčinu, proste rástla základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, banky to proste len aplikovali. Zároveň aj tento problém je už vyriešený. Všetci odborníci, všetci finančníci majú za to, že sme skončili s nárastom základnej úrokovej sadzby v NBS-ke. Dokonca sú debaty, že chvíľočku sa to pozdrží a možno, možno v apríli už to pôjde dole, možno aspoň o štvrť percentuálneho bodu, ale pôjde. Takže aj, aj ten problém vlastne, že by hrozilo, že bude vyšší, nebude. Bude skôr nižší.
Takže do fungujúceho trhového prostredia zasiahol štát aleže veľmi nešťastným zákonom. Výsledok nemôže byť iný. Trhové, trhové prostredie sa proste zhorší, zbúra a vo finále ľudia na tom stratia a stratia dvakrát, lebo raz teda treba tú podporu zaplatiť a druhýkrát stratia aj tí, čo žiadnu podporu nedostali.
No a ja si tu dovolím jednu otázku, že či to náhodou nie je úplne inak, že či Robert Fico, proste on je perfektný stratég, to uznávam, či toto nebolo tým zámerom vlastne, že jednoducho on tú dohodu s bankami urobil, áno, bude bankový odvod, ktorý ich proste pripraví o kopu peňazí, ale zároveň im tento zákon, tento zákon im dáva výrazný priestor zvýšiť si úrokové sadzby a zasa si teda niečo zarobiť. No ak by takáto dohoda existovala, tak to je na tom to celé najsmutnejšie, lebo zasa zostal na konci len ten občan. Občan, ktorý to všetko zaplatí a vlastne ktorého možno aj takto dobehli. Je to moja fikcia, možno pán minister povie k tomu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, k návrhu zákona o dorovnávacej dani som vystúpil v tej časti, ktorá sa týkala skráteného legislatívneho konania, a v rámci rozpravy v prvom čítaní by som teda len chcel upozorniť na, na to, že sú návrhy zákonov, ktoré áno, je dôvod prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, ale je problém, pokiaľ, ak takéto návrhy sú predmetom rokovania Národnej rady, ide o návrhy, ktoré sú komplexné a rozsiahle. Pretože, pretože je, je rozdiel, keď sa v skrátenom legislatívnom konaní prerokúva, schvaľuje právna úprava, ktorá je tvorená niekoľkými paragrafmi, ktoré je potrebné, nevyhnutne potrebné schváliť v nejakom krátkom čase, ak sú teda naplnené, naplnené tie dôvody, ktoré zákon o rokovacom poriadku predpokladá. Je rozdiel, keď ide o podrobnú právnu úpravu, komplexný návrh zákona, ktorý ako v tomto prípade na takmer piatich desiatkách strán upravuje nejakú ucelenú, ucelenú problematiku, a preto teda skôr sa to chcem vyjadriť z hľadiska toho, že prerokúvame tento návrh v skrátenom legislatívnom konaní.
Ak ideme systémom, že ihneď, tak v zásade, v zásade nie je možnosť normálnej diskusie. Opäť, ak ste v rámci vládnej koalície dohodnutí, máte to vydiskutované, tak, tak s tým nie je žiadny problém. Ale ak to má byť prediskutované s odbornou verejnosťou, ak má mať možnosť verejnosť sa k tomu vyjadriť, ak majú sa k tomu mať možnosť vyjadriť opoziční poslanci, tak aj to skrátené konanie by sa malo robiť spôsobom, že nie ihneď, ale že sa vytvorí priestor teda prinajmenšom niekoľko dní, ak ide zložitejšiu problematiku, ak nejde o dva paragrafy a v tomto prípade evidentne o zložitejšiu problematiku ide a zaslúžila by si aj dlhšiu diskusiu, aj dlhší čas na prerokovanie vo výboroch v druhom čítaní. Toto v zásade platí aj o tom predchádzajúcom návrhu zákona, aj keď, aj keď tá úprava je podstatne stručnejšia a ide iba o novelu už existujúcich právnych predpisov.
Preto by som chcel teda do budúcnosti na vládnu väčšinu apelovať na to, že ak už aj budeme schvaľovať alebo budete schvaľovať skrátené legislatívne konania, tak okrem toho, že by to malo byť iba v tých dôvodo... iba v tých prípadoch, keď naozaj existujú zákonom stanovené dôvody, tak pokiaľ to nie je smrteľne nevyhnutné, tak nerobme to zo dňa na deň, dajme tomu aspoň pár dní, aby sa normálnym spôsobom mohlo rokovať o tom vo výboroch, aby mohli prebehnúť rokovania, aby mohli prebehnúť diskusie. Určite to bude na prospech kvality tých schvaľovaných zákonov. A to hovorím teraz bez ohľadu na to, čo si o tomto konkrétnom návrhu zákona myslím a akým spôsobom budeme, budeme o ňom hlasovať. Išlo mi skôr o ten proces a o prístup k skráteným konaniam ako takým, lebo naozaj také množstvo skrátených konaní je pomerne unikátne a nie sme v situácii, že pred mesiacom začala pandémia.
Ďakujem.

Pán poslanec Šmilňák vo svojom vystúpení teda upozornil aj na širší rozmer tohto problému, a to je financovanie kompetencií samosprávy aj z hľadiska tých originálnych kompetencií, aj z hľadiska preneseného výkonu štátnej správy. Pretože oba, oba tieto aspekty v sebe skrývajú viaceré problémy, a to sme teda nielen v minulom období, ale aj v minulom období zažili, že vlastne štát prenášal na samosprávy množstvo úloh bez toho, aby, aby tieto úlohy boli dostatočne finančne kryté, čo aj podľa názoru nielen jednotlivých politikov ale aj, aj Združenia miest a obcí Slovenska, alebo aj zistení najvyššieho kontrolného útvaru môže byť alebo je v rozprave s ústavou, ktorá predpokladá, že jak sa prenášajú na samosprávu nejaké úlohy, tak majú byť primerane finančne kryté. A rovnako, a teda už ani nehovorím o tých, o tých opatreniach, kde vlastne parlamentná väčšina schválila sociálne opatrenie na úkor príjmov, príjmov samospráv. Ale teda problém je aj v tom prenesenom výkone štátnej správy, kde častokrát financovanie je absolútne nedostatočné, absolútne podhodnotené a teda netýka sa to iba rezortu školstva, týka sa to aj, aj teda iných oblastí, kde samospráva zastupuje štát v tom, že vykonáva kompetencie, ktoré sú, kompetencie štátnej samosprávy a samospráva ich vykonávať v rámci preneseného výkonu. Tak ak sa v tomto bude zlepšovať situácia a prístup štátu, tak to bude len dobré. Lebo sú to...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Horecký, áno, je to úplne legitímny prístup a teda myslím, že v tomto nie je KDH výnimočné, že aj z pozície opozície sa poslanci pozerajú často na obsah zákona a na to, ak dospejú k presvedčeniu, že ten zákon zlepší situáciu, tak taký zákon podporia. Čiže situácia, že aj opoziční poslanci hlasujú za návrhy zákonov, s ktorými prichádza vláda alebo aj koaliční poslanci, nie je nijako výnimočná, a teda aj v minulom období sa to stávalo, aj v tých predchádzajúcich obdobiach sa to stáva. Samozrejme, že ide o to posúdiť obsah a v niektorých prípadoch posúdiť aj, aj formu, tak mňa by v súvislosti s tým, že rokujeme o tomto návrhu v skrátenom legislatívnom konaní zaujímalo jednak to, že či tento zákon nemal prísť skôr, a teda chápem, že mali sme tu situáciu, keď tu bola úradnícka vláda a teda parlament nefungoval, lebo nebol, nebol funkčný, potom sa zostavovala vláda, ale či predsa len takýto návrh nemohol prísť skôr, či už teda predtým alebo neskôr a bol by prerokovaný v riadnom legislatívnom procese. A pýtam sa to aj preto, lebo, ako ste povedali, dôležitý je nielen dobrý úmysel, dôležité sú aj tie detaily. A tie detaily sa veľmi ťažko dolaďujú v skrátenom legislatívnom konaní, lebo vláda to môže mať predrokované medzi sebou, ale z pohľadu širšej verejnosti, z pohľadu opozície kompetentne zasiahnuť v rámci skráteného konania... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán minister spravodlivosti, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, pánovi ministrovi Suskovi sa dnes muselo od takej jednej veľmi intenzívne čkať, pretože veľmi často sme ho tu v rámci rozpravy k skráteným konaniam spomínali a pripomínali si jeho dôraznú kritiku mnohých, nie všetkých, ale mnohých skrátených legislatívnych konaní v uplynulom volebnom období, keď bol opozičným poslancom a myslím, že pomerne vyčerpávajúci príspevok na túto tému mal pán poslanec Grendel, ktorý vystúpil predo mnou, tak nemám potrebu sa až tak v tom, v tom vŕtať. Otázka, či predložený návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, spĺňa zákonom o rokovacom poriadku stanovené dôvody na skrátené legislatívne konanie, alebo nie. Odpoveď je, myslím, úplne jasná aj bez toho, aby sme to podrobne rozoberali. Nie, nespĺňa.
Napriek tomu by som chcel byť dnes, zdôrazňujem to slovo ´dnes´, k pánovi ministrovi o čosi zhovievavejší ako môj predrečník a teda ten kritickejší tón si nechám na zajtra, alebo kedy to bude, keď nám pán minister prinesie do parlamentu na prerokovanie v skrátenom konaní právnu úpravu, ktorá bude deštruovať boj s organizovaným zločinom. Takže tomu sa nejdem, nejdem dnes venovať. Dnes sa chcem venovať práve návrhu na skrátené legislatívne konanie o kompetenčnom zákone. Ten môj o niečo zhovievavejší pohľad je daný tým, že si uvedomujem, že niektoré návrhy na skrátené legislatívne konanie sú také, že si tam viete nájsť dôvody, prečo to spĺňa zákonom stanovené dôvody, aj také dôvody, ktoré to spochybňujú alebo popierajú teda, že je ten pohár poloplný alebo, alebo poloprázdny a, samozrejme, to, či ste ministrom spravodlivosti alebo opozičným poslancom, do istej miery ovplyvnia aj váš pohľad na ten poloplný či poloprázdny pohár. A teda musím uznať, že niektoré vystúpenia pána poslanca Suska v minulom volebnom období kritizujúce návrhy na skrátené konania boli účelové aj z môjho pohľadu a nezdalo sa mi, že tie dôvody, ktoré uvádza, sú opodstatnené. Ale boli aj také vystúpenia, kde som musel uznať, že niečo na jeho argumentácii je, čiže boli aj, boli aj také, s ktorými sa dalo prinajmenšom čiastočne súhlasiť.
Teraz k samotnému návrhu, ktorý pán minister prináša a ktorý, ako povedal predrečník pán poslanec Grendel, z pozície opozičného poslanca by zrejme skritizoval. Keď to veľmi zjednoduším, tak argumentuje sa v návrhu, že hrozia značné hospodárske škody, lebo nemáme ministerstvo cestovného ruchu a športu. Tým, že nemáme ministerstvo cestovného ruchu a športu, tak nie je zabezpečená vyššia miera komplexnej podpory cestovného ruchu a športu a z toho dôvodu hrozia značné hospodárske škody. Je to dosť divoká konštrukcia, lebo to znamená, že vlastne 31 rokov už pomaly to bude samostatnej existencie Slovenskej republiky sme tu mali neuveriteľné hospodárske škody len z dôvodu, že tu neexistovalo ministerstvo športu a cestovného ruchu, čo uznajme, asi, asi nie je celkom tak, ale takto to znie až, až smiešne. Ale to, čo chcem povedať na obhajobu, alebo prečo som bol naladený na začiatku, že by som možno bol o niečo zhovievavejší, je, že toto sa deje vždy. Vždy vláda sa dohodne na nejakých úpravách v kompetenciách ministerstiev, zriadi nejaké ministerstvo, zruší nejaké ministerstvo, presunie nejaké právomoci z jedného ministerstva na druhé, dohodne to v koaličnej zmluve, v programovom vyhlásení vlády a nerieši to normálnym legislatívnym procesom, ale vymyslí si takéto smiešne dôvody o tom, že hrozia nejaké, nejaké značné hospodárske škody tým, že ministerstvá nie sú nastavené presne tak, ako sa na tom dohodla nová vláda v koaličnej zmluve.
Tu by som dal tak do pľacu na úvahu, či nedoplniť zákon o rokovacom poriadku o nejaký nový dôvod pre skrátené legislatívne konanie, že by sa povedzme prvýkrát po, po schválení programového vyhlásenia vlády v priebehu nejakého času mohla vláda prísť s nejakým návrhom, ktorý upravuje kompetenčný zákon, ktorý by dal štruktúru ministerstiev a ich právomocí do tej podoby, v akej by mala, mala pôsobiť vláda nasledujúce štyri roky. Lebo naozaj ak by mali, malo dva mesiace prebiehať medzirezortné pripomienkové konanie v štandardnej dĺžke aj s rozporovými konaniami a potom ďalšie dva mesiace by, by sa novela kompetenčného zákona prerokovávala, no tak nejaká, neviem, osmina alebo desatina volebného obdobia uplynie kým, kým sa vláda dostane vlastne do tej zostavy, v akej by mala, mala fungovať. Čiže áno, možno stojí za úvahu, keďže sa to opakuje, či by, či by sa nemal upraviť rokovací poriadok tak, že, že bude možnosť, aby vláda navrhla v skrátenom konaní, v skrátenom konaní novelu kompetenčného zákona hneď po tom, ako, ako dostane dôveru. Malo by to mať asi nejaké limity, nemalo by to byť skrátené konanie zo dňa na deň, teda že v priebehu jedného dňa sa odsúhlasí skrátené konanie, potom prejde zákon prvým čítaním, potom hneď druhým aj tretím, a teda v priebehu jedného alebo dvoch dní je po tom, mohlo by to byť napríklad tak, že by, že by aj medzirezortné pripomienkové konanie prebehlo, povedzme to skrátené, a že by povedzme s nejakým odstupom pár dní alebo týždňa, teda nie zo dňa na deň, sa o tom rokovalo v parlamente, teda bol by vytvorený aspoň nejaký priestor, ktorý by nebol ten klasický, lebo ide tu o to, ako si vláda nastaví svoje vzťahy, ako bude fungovať. A, a teda toto by možno bolo oprávnené miesto toho, aby sme sa tu vždy doťahovali a nabudúce, keď pán minister Susko bude zasa opozičným poslancom, tak bude vystupovať, že tá budúca vláda, ktorá príde s návrhom na zmenu kompetenčného zákona v skrátenom konaní, že na to nie sú splnené dôvody.
Ale ten druhý dôvod, ktorý by to malo spĺňať okrem nejakej minimálnej dĺžky, teda aby to nebolo zo dňa na deň, by asi len asi malo byť to, že vlastne tie úpravy by sa mala striktne týkať iba nejakého vymedzenia právomocí v rámci vlády, ministerstiev, členov vlády. Nemalo by to ísť nad rámec, nemali by sa tam upravovať iné veci, a to je ďalší problém predkladaného návrhu, že ak by sa, ak by aj hypoteticky platila nejaká iná úprava, ktorá by umožňovala dať prvú novelu kompetenčného zákona po vyslovení dôvery vlády do nejakého nie úplne, ale predsa len skráteného konania, tak ten návrh, ktorý máme, nerieši predsa len vytvorenie ministerstva športu a cestovného ruchu, rieši skryto alebo otvorené, otvorene aj ďalšie veci, ktoré sa netýkajú koaličnej zmluvy v ktorej je napísané, že vznikne nové ministerstvo a Slovenská národná strana dostane, dostane nové ministerstvo, no tak ho chce čo najskôr.
Je tam napríklad to, že sa Slovenská informačná služba stane ústredným orgánom štátnej správy, čo bude mať za následok, že keď bude napríklad niektorý poslanec vymenovaný za riaditeľa Slovenskej informačnej služby, mandát mu nezanikne, ale nebude sa uplatňovať, to znamená, že keby takýto riaditeľ tajnej služby a zároveň poslanec so spočívajúcim mandátom bol trestne stíhaný a náhodou napriek tým poistkám, ktoré zajtra donesie pán minister spravodlivosti ako návrhy, ktoré chce tiež schváliť v skrátenom konaní, náhodou by sa našiel nejaký vyšetrovateľ a prokurátor, ktorý by ho navrhol zobrať do väzby, no tak takémuto riaditeľovi tajnej služby bude stačiť, že sa vzdá funkcie riaditeľa, tým sa mu obnoví mandát a poslanec môže ísť do väzby iba so súhlasom Národnej rady.
Je to vec, s ktorou, a budeme o tom asi diskutovať v prvom čítaní, môžeme vecne nesúhlasiť, že kvôli jednému konkrétnemu poslancovi, ktorého by strana SMER rada videla ako riaditeľa tajnej služby, sa takto účelovo ide meniť zákon, ale už vôbec, lebo sme v návrhu na skrátené legislatívne konanie, už vôbec takáto záležitosť nemá byť predmetom skráteného legislatívneho konania.
Alebo vytvorenie priestoru pre to, aby šéfovia nezávislých inštitúcií ako je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou alebo Štatistický úrad boli vďaka pomerne gumovým ustanoveniam, ktoré sa navrhujú do príslušných zákonov, pomerne jednoducho odvolateľní. Opäť, ak má, ak má vláda predstavu o tom, že nemajú to byť nezávislé inštitúcie, majú byť ich šéfovia v rukách, v rukách výkonnej moci, je to, je to názor, o ktorom sa má rokovať v normálnom, riadnom legislatívnom procese, nie v skrátenom legislatívnom konaní. Alebo napríklad to, že ministerstvá, ktoré dnes majú dvoch štátnych tajomníkov s výnimkou, s výnimkou tých, kde to definuje priamo zákon, zrazu budú môcť mať viac štátnych tajomníkov. Ja rozumiem tomu, že v koalícii môže vyhovovať, že rozdistribuuje viacej poslancov na posty štátnych tajomníkov, vytvoriť si... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán poslanec, len chcem pre istotu, prevzal som riadenie schôdze, či teda venujeme sa návrhu na skrátené alebo samotnému podsta... podstatu zákona v prvom čítaní.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
... áno, áno, ja, ja ku každej veci, nemusíte mi skákať do reči, pán predseda, ja ku každej, ku každej veci hovorím, že to, čo je obsiahnuté v návrhu zákona, či je alebo nie je dôvod na skrátené konanie, možno keby ste ma počúvali aj predtým, tak ja som uznal, ja som uznal, že novelu kompetenčného zákona robia na začiatku svojho funkčného obdobia všetky nové vlády v kompete... v skrátenom legislatívnom konaní, teda s výnimkou tých, ktoré pokračujú aj po voľbách v rovnakom alebo podobnom zložení, ale nemali by tam byť veci, ktoré sa netýkajú priamo zmeny štruktúry vlády alebo rozloženia kompetencií medzi, medzi jednotlivé rezorty. A v tomto návrhu je takých vecí viac a sú to závažné veci a určite nespĺňajú dôvody, ktoré zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky stanovuje pre skrátené legislatívne konanie.
Takže aj keď som bol prerušený pánom predsedom Národnej rady, tak som sa striktne snažil pridržiavať toho, o čom rokujeme, teda toho, či sú alebo nie sú zákonom stanovené dôvody pre skrátené legislatívne konanie, a v tomto prípade nie sú podľa súčasného znenia zákona a neboli by vzhľadom na obsah zákona ani v prípade, keby sa realizovala tá zmena rokovacieho poriadku, ktorú som tu načrtol, že by vláda dostala možnosť meniť kompetenčný zákon v skrátenom legislatívnom konaní alebo v nejakej forme skráteného legislatívneho konania po tom, čo jej bola vyslovená dôvera, ak by sa to teda vzťahovalo na usporiadanie vzťahov medzi ministerstvami.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Naozaj možno preto dovysvetlenie, že áno, 80 % z opozičných poslancov, čiže štyria z piatich sme tam boli včera na tom výbore, a nula percent zo sto koaličných tam nebolo, hej? Tak toto, to sú fakty a fakty nepustia.
A k tomu, čo pán Muňko hovoril, že ono pokiaľ tomu dobre rozumiem, ja sa ne, ne, nepasujem za nejakého super znalca, ale zbežne som to pozrel. To prísne vzaté nie je o tom, že či nejaká dedina má ČOV-ku veľkú a tam asi máme resty a budeme mať resty, to je o tom, že tí, čo majú ČOV-ku, že sa o ňu treba prípadne aj starať. Lebo častokrát máme ČOV-ku, máme certifikát, však na úrad sme to dali, ale z ČOV-ky to ide rovno (povedané so smiechom), rovno tam, kde treba a, a, a ani, ani sa to neodváža. Takže toto asi bolo merito, alebo to bol úmysel zákonodarcu, hej, nech ČOV-ka je ČOV-ka, no ale zdá sa, že ideme si to o štyri roky preložiť, lebo však vody máme, máme dosť, tak sa to teda hovorí, ale rešpektujem, že áno, vzniká už aj polemika o tom, že či, či naozaj je to tak.
Ďakujem.

Pardon. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ako som avizoval, cítim takú malú potrebu niečo, by sa aj niekto začudoval, že ako a prečo k tomu. Skúsim vysvetliť, už či ma pochopíte, alebo nie, nechám na vás, ale pre moje srdce a svedomie mám pocit, že by sme, niečo by som k tomu povedať mal. Tak skúsim, len pre záznam.
My sme takí králi, že my vlastne splachujeme pitnou vodou. To (povedané so smiechom) je fakt. Málokto už málokde, ale takí sme my a ešte si to stále, stále si to nevážime. Ja budem hovoriť možno, neviem, či vystúpim k meritu, ale k tej procesnej stránke, že my hovoríme o skrátenom, a procesné záležitosti sú tie dôležité, lebo dávajú kultúru procesom, hej, že vlastne človek vie, že čo a ako a podľa toho sa snaží postupovať. Tak možno využijem aj, pán minister, tú chvíľku, že ste tu, lebo vy teda odmietate byť tam, kde som ja a vôbec so mnou rozprávať, tak tu sa nemôžte schovať (povedané so smiechom), tak len procesne, vy ste, my, opozícia nemôže zvolať výbor pre pôdohospodárstvo, nemôže, lebo nás je málo. Viete, na to, aby bol uznášaniaschopný, tam musí byť niekoľko, musí byť sedem a my sme piati, ak dobre počítam, hej? Čiže len to je procesná stránka veci, dôležité si ju povedať, hej, aby ste potom pri formulácii toho, ja viem, že to znie efektne na kamere a jak teda je opozícia nemožná. Viete, prísne vzaté, opozičných poslancov včera na tom mimoriadnom výbore bolo osemdesiat... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šimečka, Michal, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ospravedlňujem sa, ale musím vás upozorniť, že prerokúvame teda návrh na skrátené konanie toho vládneho návrhu.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Máte pravdu, ale toto je k tej procesnej a opozičných tam bola nula, nula percent poslancov. Čiže možno pre tú korektnosť procesov je to dôležité povedať a k procesnej stránke tohto návrhu, čo, čo by sme si mohli povedať. Viete, ten zákon je plus-mínus o tom, plus-mínus o tom, a teraz sa budem snažiť formulovať tak, aby som nebol nejaký expresívny, plus-mínus o tom, že to, čo vyprodukujeme, aj nejako vyčistíme, hej, že (povedané so smiechom), bože, no patrilo by sa, hej? Dakedy sa to nečistilo (povedané so smiechom), potom sme sa civilizovali a teraz sa to už čistí a volá sa to ČOV-ka, hej, v niektorých prípadoch, hej, čistička odpadových vôd. No a teraz sme sa vývojom, evolúciou dopracovali k tomu, aj zákonmi, že teda máme tie ČOV-ky a už ich nejako aj definujeme, už ich nejako aj, máme požiadavky na kvalitu a to, aby to aj fungovalo, hej, aby to nebolo len akože ČOV-ka, ale aby to bolo fun... no a toto je celý ten proces.
Čiže ten zákon hovorí o tom, že proste aby sme to, čo vyprodukujeme, vyčistili. Bola tam nejaká lehota a nestihli sme ju. A teraz to treba korektne zase povedať, že pán Taraba je v tom nevinne, hej, s tým fakt nič nemá, hej? Ale je to záležitosť taká všeobjímajúca nás všetkých, že to sme my, hej, že to sme my, hej, že proste my máme niečo urobiť, my to proste neurobíme, lebo však ešte stále na pozadí máme, však ešte to stále môžme šupnúť ešte raz do parlamentu a zmeníme účinnosť, hej?
Takže viete, ono ten zákonodarca alebo niečo definovalo, že to, čo má, to, čo sa tvári ako ČOV-ka, nech je naozaj ČOV-kou, nech to naozaj čistí, bola tam nejaká lehota, tá lehota sa nesplnila. Teraz že kto je na vine? Hej, že či bola krátka tá lehota, asi nejaká bola. Otázka je, že ja si myslím, že jeden aj druhý. Procesne nesedí, komu vznikne škoda, lebo štátu v zásade vôbec nevznikne škoda v tomto prípade. Ak by vznikla nejaká škoda, tak by vznikla škoda, pokuta alebo nejaké konanie voči tým, čo to nemajú, hej, čo si to, ale asi by to bolo nespravodlivé, preto tu sedíme, hej?
Áno, máme maslo na hlave všetci, všetci (povedané so smiechom) sa s tým musíme nejako vysporiadať, len, len bolo by dobré, keby sme aj toto zmenili, že svet sa mení, vody ubúda a my, my máme od Pána Boha to šťastie, že jej máme dosť a chcelo by to od nás aj to chcenie teda, že dobre, tak sme si toho vedomí a už to teda aj, aj čistíme. Takže viete, my sme naozaj v niečom úbohí a toto poviem tak, teda skúsim byť zase neexpresívny, že my si ani tie naše h... nevieme upratať. Viete, že to je, viete, že po všetkých tých, všetkej tej dobe, v tom všetkom, ale to nás vystihuje, to sme my, že ani to nevieme upratať, hej? Toto vlastne hovorí o tom, že sme to nezvládli, teraz vy ste tu a hovoríte, že nezvládli sme to a teraz ešte plus štyri roky, hej, že teda vlastne preložíme tú lehotu o ďalšie štyri roky, aby sme štyri roky mali čas na to, aby sme si to dali do poriadku. Uvidíme, ak nás bude päta tlačiť, možno o štyri roky sa tu niektorí stretneme a povieme, že nestihli sme to (povedané so smiechom), treba ďalšie štyri roky, bude tu možno iný minister, možno ten istý.
A ešte sme to teda my, že nielenže sme to nestihli a ešte aj to, že sme vedeli, že to nestíhame, sme nezmenili ten zákon v normálnom legislatívnom procese, ešte sme sa museli v tej úbohosti našej dopracovať k tomu, že ešte aj skrátene, hej, a teraz si to akože zlizne pán minister, ktorý je v tomto, v tomto svojím spôsobom nevinne. Mne to v tom obraze, keby som pokračoval, pripomína to, že, že, že to, čo sme, do tých ČOV-iek púšťame, sme to nestihli a už to máme niektorí aj v nohaviciach, čiže preto je toto už aj skrátené. Takže toto mi chcelo srdce povedať v tejto chvíli, že máme obrovské šťastie žiť v krajine, kde je vody dosť a mali by sme si to vážiť a mali by sme konečne aj uvažovať, že či náhodou tie pravidlá, ktoré upravujú a, a zabezpečujú, aby jej bolo stále dosť, či je nie je načim, hej, ako by pán Huliak povedal peknou írečitou očovčinou, mne sa to páči, hej? Čiže nie je načim aj sa teda tomu pozrieť čelom. Že keď už nejaké povinnosti sú, nech to čistí, keď to je, hej? Nech tá čistička je čističkou.
Ďakujem pekne.

Ďakujem všetkým trom kolegom za reakcie viac či menej vecné.
Pán poslanec Sulík, áno, pravidlá by sa mali dodržiavať a mali by sa dodržiavať aj tie pravidlá, ktoré nám, nám nevyhovujú, a prinajmenšom by sme mali strpieť kritiku, keď sme upozorňovaní na to, že tie pravidlá porušujeme.
Pán poslanec Vančo, pán minister naozaj nepovedal, že mu je jedno, že sa porušuje zákon, on iba povedal, že keď upozorňujeme na to, že sa porušuje zákon o rokovacom poriadku pri skracovaní legislatívneho konania, že ľudia na to kašlú, ľuďom je to jedno a že oni, rozumej vládna koalícia, si aj tak spravia, čo považujú za správne. Čiže nepovedal, že mu je jedno, že bude v Národnej rade porušovaný zákon, ale uznávam, že z toho, ako to povedal, dojem vzniknúť, vzniknúť mohol.
A pán poslanec Muňko, no to som rád, že nemusím mať obavy, ja teda som zadefinoval nejaké svoje očakávania, nie sú to vyčerpávajúce očakávania, ktoré mám od toho, kto sa stane členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne, prípadne zastupuje štát v inej inštitúcii alebo zastáva inú verejnú funkciu, je skvelé, ak to tí navrhnutí kandidáti dodržiavajú. Neviem, aké konkrétne výhrady máte napríklad voči pánovi Ažaltovičovi, možno by bolo dobré, keby ste to povedali, povedali aj konkrétne, ale nemôžete, lebo nemôžete reagovať na moju faktickú, tak ako ja nemôžem reagovať na záverečné slovo pána ministra, ktorý miesto toho, aby vystúpil v rozprave, tak si svoje povie až v záverečnom slove. A neviem, aké 500-eurové tento ste mysleli, ale ja som za nič také nehlasoval.

Ďakujem pekne.
No, Ondrej, ja by som tiež sa chcel toho chytiť, čo si pred chvíľkou spomínal výrok pána ministra práce, že ľudia na to kašlú. Môže byť, pán minister, ale pre vás neplatí len to, na čo ľudia kašlú, nekašlú, pre vás platia aj nejaké pravidlá, napríklad rokovací poriadok, ktorý úplne jasne stanovuje, v ktorých prípadoch môžte použiť skrátené legislatívne konanie. Vaša reakcia na to bola, že teda aj predošlá vláda to robila, áno, robila, sám som to kritizoval, že došlo k masívnemu nadužívaniu skrátených konaní, zdá sa mi, že bolo to trikrát viac ako za, ako ešte jednu vládu skôr. Ale veď vy ste to masívne kritizovali rovnako s tým teda, že už vy to budete robiť lepšie, ako sa patrí a, a postupovať v zmysle pravidiel. Však preto ste to kritizovali v tej predošlej vláde. No a teraz vlastne sa na to odvolávate, že keďže sa to dialo vtedy, tak vy v tom budete pokračovať, a toto jednak nielenže nie je korektný prístup, mali ste teda predtým povedať, že budete pokračovať v tom, čo vám vyhovuje, a budete ignorovať pravidlá. Pred voľbami by to možno pár ľudí, pár ľudí zohľadnilo pri svojej voľbe. Ale teda dúfam, že spoločne, vy aj my, sa dohodneme na tom, že keď už raz pravidlá existujú, tak mali by sme ich dodržiavať, tak prinajlepšom by ste sa mohli o to snažiť alebo aspoň by ste mohli budiť ten dojem, že sa snažíte dodržiavať pravidlá, lebo vy ich tu ignorujete veľmi, veľmi masívne.
Ďakujem pekne.