Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vláda sa rozhodla splniť svoj predvolebný sľub a teda do Národnej rady prišla s návrhom zákona o pomoci so splácaním úverov na bývanie. Som presvedčený, že použitie verejných zdrojov na tento účel bude neefektívne, že to bude forma morálneho hazardu, v skutočnosti obmedzí konkurenciu na trhu hypoték, čo poškodí ľuďom, a navrhnuté riešenie bude extrémne byrokratické, neefektívne a drahé. Ako sme už aj my SaS-ka viacejkrát avizovali, my sme prišli s lepším riešením, pretože aj my vnímame, že v určitých výnimočných prípadoch, asi jedného percenta hypoték je ten nárast výrazný a treba tam pomôcť. Čiže my sme prišli s lepším riešením, ktoré, kde by štát fungoval ako určitý mediátor vzťahu banka a klient, neboli by teda použité žiadne verejné zdroje a pomoc by sa týkala len úverov so skutočne vysokým percentuálnym nárastom splátky. Štát by len definoval pravidlá vysokého nárastu, my sme navrhovali ako trojročný rast priemernej nominálnej mzdy v hospodárstve, čo by inak pre rok 2023 činilo asi 27 %, pre rok 2024 vyzerá, odhady sú, že by to mohlo byť 29-30 %. A teda úvery, kde by nárast bol vyšší ako týchto povedzme 30 %, by banky zastropovali ich splátky na vlastné náklady. Takáto pomoc by spĺňala základné pravidlo, že by bola cielená, pomáhala by pri extrémnom náraste, nespotrebovávala by verejné zdroje a nevytvárala by morálny hazard. Vláda sa však rozhodla inak a ja si teda dovolím vo viacerých bodoch poukázať, prečo je toto riešenie extrémne zlé.
Vláda sa rozhodla ísť formou daňového bonusu, je to zlá správa pre samosprávy, keďže bonusy z dane z príjmu fyzických osôb sú výpadkom ich príjmov. Samosprávy sú ťažko skúšané ešte z čias rodinného bonusy Igora Matoviča a veľa samospráv tieto výpadky samozrejme prenáša na občanov, zvyšujú svoje miestne dane, svoje miestne poplatky, toto inak len dokazuje, že na konci vždy všetko zaplatí občan. Zároveň teda zasa raz pomáha samospráva a nie ani tak vláda. Ale to je len jeden pohľad.
Druhý zásadný pohľad je, že vláda úplne ignoruje správu Národnej banky Slovenska o finančnej stabilite, jej aktuálnu verziu z novembra 2023, ktorá v podstate vyšla pred pár dňami. Národná banka uvádza: „Napriek pomerne prudkému zvyšovaniu úrokových sadzieb by sektor domácností aj podnikov mal pokračovať v splácaní svojich úverov bez výraznejších problémov. Podiel nesplácaných úverov zostáva na historicky nízkej úrovni 1 %. Platí to aj pri úveroch, pri ktorých sa už rastúce sadzby preniesli do vyššej splátky. Kľúčovým faktorom v budúcnosti bude ďalší ekonomický vývoj, najmä vývoj na trhu práce. Strata zamestnania, resp. výraznejší pokles príjmu by dostal do ťažkostí najmä tých najviac zadlžených." Toto hovorí Národná banka. Teda aj z pohľadu Národnej banky vyplýva, že skôr je potrebné, aby vláda podnikala kroky na podporu rastu ekonomiky, a ako teda používať verejné zdroje v súčasnosti na dotovanie vyšších splátok hypoték. Toto je ten správny pohľad, aby proste vláda nedopustila, aby sa teda ekonomika, aby ekonomika nefungovala, aby ekonomika išla do recesie, lebo to by mohlo spôsobiť problémy.
Tretí bod, no skutočne použitie verejných zdrojov na podporu hypoték je zlým riešením, je to forma morálneho hazardu, kde sa v konečnom dôsledku chudobnejší ľudia zložia na pomoc pre bohatších. Prečo? Pretože ak ste dostali hypotéku, ak teda splácate vlastné bývanie, čo je teda vaša hodnota, tak určite museli ste byť zamestnaný, museli ste splniť nejaký stress test, kde teda vaše príjmy banka testovala na to, či ste schopný splácať úver aj pri raste splátok, jednoducho ste v nejakej situácii, skutočne nie ste v tom rebríčku postavenia, povedzme, že občanov niekde veľmi nízko. Máte svoj status, máte svoju hypotéku, a ktorú, ktorú splácate.
No ale tým, že budú použité verejné zdroje, no tak vlastne sa na to zložia nielen tí, čo majú hypotéku, zložia sa na to ľudia, ktorí sa k nej nikdy nedostali, možno skúšali, ale banka povedala, že nie, nemáte dostatočné príjmy na to, aby ste tú hypotéku dostali. Ľudia, ktorí ani neskúšali, bývajú v podnájmoch, bývajú v ubytovniach, sú radi, že dokážu teda zaplatiť si to takéto prenajaté bývanie, a nedostanú žiadnu pomoc. Ale z ich daní sa bude splácať alebo pomáhať so splátkami hypoték. Potom sú tu ľudia, ktorí si tú svoju hypotéku možno už dosplácali alebo teda si svoj dom ho možno zdedili, opravili, čokoľvek, nedostali na to žiadnu pomoc, prečo by sa mali ľudia všetci skladať na pomoc hypoték. To treba vnímať, že to je skutočne relatívne veľmi malá skupina vôbec, ktorí majú hypotéky, resp. ktoré hypotéky budú v najbližších dvoch rokoch refixované, zároveň len 1 % z tých hypoték má zásadne vysoký nárast a jednoducho, prečo sa majú na to majú skladať všetci občania. Ešte raz, je to forma morálneho hazardu, kde v konečnom dôsledku chudobnejší sa skladajú na bohatších. A vidíme to tuná v pléne v jednom čase, vidíme, že prejde tento zákon a budeme riešiť teda lex konsolidácia, kde vláda hľa... bude hľadať tie zdroje aj na toto, veď toto bude stáť pre budúci rok asi 73 mil. eur, no vláda ich v ďalšom zákone bude hľadať. Nebolo by lepšie tu nepomáhať, keď vlastne všetci odborníci hovoria, že vlastne aj netreba, alebo treba minimálne? A nemusela by v ďalšom, v ďalšom zákone proste tie peniaze vyberať ľuďom z vrecák, a všetkým.
No, ďalšia vec. Tí, čo sme tu boli aj v minulom volebnom období, si pamätáme ministerstvo krúžkov, kde teda sa vytváral, vytvárala podpora krúžkovej činnosti, malo tam byť asi 500-600 zamestnancov, stálo to na byrokracii, veľké peniaze. No ak sa niečím inšpirovala, inšpiroval pán minister financií, no tak mám taký pocit, že presne týmto. Pretože tento návrh zákona sa opäť pokúša vytvárať nejaké ministerstvo krúžkov. Prečo? Proste fakt je to veľmi, veľmi byrokratické, čo k tej samotnej pomoci, ktorá bude asi 64 mil., mala by byť teda podľa prepočtov 64 mil., prináša ďalšie a ďalšie náklady. Napríklad 5 mil. pre budúci rok, aj pre ďalší, aj pre ďalší je tam naplánovaných na mzdové náklady. To je, keď to prejdeme, tak do 300 nových zamestnancov, možno nebudú noví, hej? Možno prejdú odniekadiaľ, ale každopádne budú mať novú agendu, 300 ľudí s tým rátajú a jednoducho stojí to peniaze. Okej, ak sú noví, treba ich zaplatiť, je to celé zlé, a ak sú to nejakí existujúci, ktorí nemali čo robiť, tak efektívne by bolo, keby teda boli prepustení a štát by 5 mil. ušetril. Takže 5 mil. na riešenie, ktoré netreba, sa dá len na platy zamestnancov. Každý rok.
Ďalej analýza vplyvov hovorí o 1,7 mil. na materiálovo-technické zabezpečenie, samozrejme, 300 ľudí potrebuje 300 stoličiek, nejaké stoly, nejaké počítače a nejaké ďalšie vybavenie. 1,7 mil. ďalšieho. Samozrejme, vláda zrátala, treba upravovať informačné systémy. Tam je to okolo 200-tisíc eur. 200-tisíc euro len na úpravu informačných systémov. No ministerstvo krúžkov, ako to, ako to inak nazvať.
A potom ešte je tam ďalšia vec, možno ste si všimli, kolegovci, čo tu sedíme, že ten zákon má vlastne rovnaký názov a raz ho prezentuje minister financií a raz ho prezentuje minister sociálnych vecí, možno ste sa pýtali prečo. No je to preto, pretože to, tá byrokracia je v tom, že to ešte urobili na dvakrát. Pre tento rok, pretože teda ide vláda preplácať aj tým, ktorým sa v tomto roku zvýšili splátky, sa to deje formou daňového bonusu. To znamená formou finančnej správy, ktorá zasa musela si vyrobiť, upraviť formuláre, musí to celé spracovať, musí si upraviť svoj informačný systém a musí to celé vyplatiť. No možno by niekoho napadlo, že tak už keď to robia, nech to robia aj v tom ďalšom roku, aj v tých ďalších rokoch, veď teda už sa na to pripravili, vyplatia to, vlastne majú na to ľudí, upravili systém. Ale kde! To bude iba tento rok. Forma daňového bonusu a forma finančnej správy bude len v tomto roku. Čiže to, čo celé urobia a stojí to stotisíce, použijú len raz. Budúci rok vyrobíme novú sociálnu dávku, no však máme ľavicovú vládu, spravíme sociálnu dávku pre tých, čo teda majú vlastné byty, hej? A to je, samozrejme, to, že to musí robiť iná sada úradníkov, iný informačný systém, iné počítače, kde ho zase treba vyrobiť, hej? Zasa proste to, tá byrokracia je takto ešte na dvakrát. Ja si aj dovolím možno zatipovať, že prečo je to tak. Prečo nepoužili aj pre budúci rok vlastne formu daňového bonusu. No možno preto, že to by vám vlastne prišla len o niečo vyššia výplata. A vlastne by ste si to ani nevšimli, že vám ten štát pomáha. Nuž ale sociálna dávka, pán minister, tá pípne samostatne. A pípne každý mesiac. A pípne vám tam tých 150 euro a pripomenie sa vám tá vláda, že a ideme vám pomáhať. Už to im nepripomína veľmi, že vám to aj niekde zoberú, ale čiže ja si myslím, že toto bol ten argument, aby to bolo vidieť, aby to bola špeciálna platba, špeciálna dávka, aby ste si každý mesiac všimli, že vlastne tá vláda vám s tou hypotékou ide pomôcť.
No, samozrejme, ten zákon prináša povinnosti teda nielen na strane štátu, ako som povedal, ale, samozrejme, aj na strane bánk a teda aj občan bude musieť niečo urobiť, no ale na strane bánk, samozrejme, tiež, veď zákon im tam dáva presné tlačivo, ktoré budú museť potvrdzovať, ktoré teda potvrdzuje, že ten klient tam má hypotéku a že teda takéto a takéto čísla. No a teraz, samozrejme, vláda zrátala aj vplyvy na podnikateľské prostredie a to je akože zvláštne, že keď hovoríme, aké stotisíce to stála úprava, alebo bude stáť úprava informačných systémov na strane štátu, tak keď to zrátali na strane banky, tak, a teda však nielenže informačné systémy, ale aj ľudia, 5 mil. ľudí na platy, tak na strane bánk je ten vplyv 5-tísíc euro na jednu banku ročne. Tak teraz ja neviem, že či sú platení len ľudia v štátnej správe a tí, čo pracujú v bankách, pracujú že úplne zadarmo, či tam tie systémy informačné im upraví tiež tá firma, ktorá im to zabezpečuje, úplne zadarmo, no proste štát hlási, že cena toho vplyvu na banku na rok bude 5-tisíc euro. To je podľa mňa pri porovnaní tých čísel, ktoré sú na strane štátu, akože veľmi z cesty urobené porovnanie, takto to poviem.
Ďalšie náklady, samozrejme, vzniknú na strane finančnej správy, ktorá bude museť celý tento systém kontrolovať, a však, samozrejme, keď sa niečo vyrobí, treba to kontrolovať, pretože veď ono každá, každý takýto systém prináša, možnože to bude niekto zneužívať, samozrejme teda musia to kontrolovať, budú musieť dávať pokuty, veď keď kontrolujete, musíte aj vymáhať, no a toto je zasa niečo, čo dnes robiť nemuseli. To sú zasa ďalší ľudia, zasa ďalšie systémy, zasa ďalšia byrokracia. Samozrejme považujem za správne, že ak ten byt je prenajatý, tak teda nemala by byť naňho potom, samozrejme, dávaná žiadna, žiadna podpora, to úplne chápem. Zasa keď sa na to pozreme, ale zas bude raz vo výhode ten, kto to prenajíma načierno, lebo o tom nevedia, ten proste bude mať ešte k tomu čiernemu prenájmu aj podporu a ten poctivý človek, teda tak ten podporu mať nebude. Toto je zasa čo prináša akékoľvek vlastne vytváranie systémov riešení, ktoré nie sú potrebné, ktoré vlastne vo finále len kazia ten samotný konkurenčný trh, prináša to kopu takýchto, takýchto, takýchto vecí.
No a dostanem, dostanem sa v podstate asi ku poslednej a zásadnej veci, ale asi najzásadnejšej. Najväčším problémom tohto zákona je jeho devastujúci vplyv na konkurenčné prostredie medzi bankami. Myslím, že sme si tiež všetci všimli, že v podmienkach rastúcich úrokov si trh hľadá prirodzene novú rovnováhu. Vidíme, že sa zásadne znížili ceny nehnuteľností, podľa údajov NBS-ky klesli za rok ponukové ceny nehnuteľností o 10 %. Samozrejme tie realizačné nehnuteľnosti určite klesli ešte viac, pretože máte väčšiu šancu v dnešnej situácii dostať zľavu ešte aj z tej inzerovanej ponuky, ktorá už je o 10 % nižšia. Samotní developeri pripravujú pre zákazníkov rôzne formy podpory hypoték, možno ste si všimli, že teda keď má klient povedzme tie 4,5 %, tak mu vlastne ten developer akoby 2-3 roky vlastne tú splátku zníži, že mu bude doplácať na ňu ako formu, formu zľavy. Čiže ten trh si jednoducho hľadá cestu, funguje to. Dokonca klesajú už aj úroky na spotrebných úveroch, jednoducho povedané, trhové sily fungujú. A trhový, funkčný trhový systém by mal byť základným cieľom štátu. A tento zákon, ak sa schváli, bude trhové sily deformovať a som presvedčený, že občania na tomto riešení viac stratia ako získajú. No a teraz ale prečo.
Aktuálna pomoc, tak ako ju definuje tento zákon, je viazaná len na existujúcu zmluvu. Existujúcu. Teda kto si prenesie alebo preniesol hypotéku z jednej banky do druhej, bol zodpovedný, správal sa trhovo, pýtal si, pýtal si, prešiel si banky, vypýtal si lepšiu cenu, dostal ju, kto si to preniesol, tak proste nemá, nemá nárok na túto podporu. No a teraz, čo sa teraz stane. Ešte poviem predtým, že banky práve toto preťahovanie sa o zákazníkov, to tvorilo asi polovicu ich biznisu. To bolo to, prečo na Slovensku doteraz boli veľmi nízke ceny úverov na bývanie, a ony aj nízke sú, my máme piate najnižšie, najnižšie ceny hypoték, pretože tie banky, je ich tu 25, bojovali o tých zákazníkov, bojovali, výsledok bol benefit pre zákazníka, dobré ceny, hej? My sme dnes šiesta, šiesta najnižšia krajina s najnižšími cenami hypoték a my ideme pomáhať, hej, pri takomto stave.
No ale čo sa teraz stane? Takže človek, ktorý by teda hľadal tú cestu, že dostane nižšiu hypotéku inde, to jednoducho neurobí, pretože tá podpora na tom pôvodnom mieste je vyššia. Proste ten rozdiel medzi tou splátkou do tých, do tých 150 euro mesačnej podpory, zas taký rozdiel nenájdete. Takže vlastne toto celé sa vypne, to, čo, alebo veľká časť toho, čo tvorilo ten konkurenčný boj medzi bankami, sa jednoducho vypne. Tu prestane fungovať vlastne to, že banky budú súťažiť o toho existujúceho klienta, ktorý si má preniesť hypotéku, namiesto toho sa stane opačná trhová vec, že jednoducho, keďže, keďže banka, keďže štát prispeje na tú splátku, no tak tá banka si práve opačne vie tú úrokovú sadzbu zvýšiť. Nie je tam trhový tlak, klient to až tak nevidí, výsledok je, že zarobia viac banky.
No ale potom je tam ďalšia vec ešte. Okej, poviete si, dobre, veď ten človek dostal podporu, síce si ju zaplatil niekde inde, ale dostal ju, nemusí to až tak sledovať. Ale, samozrejme, čo sa zasa je správne, tak tento návrh prináša nejaké limity, na takúto štátnu podporu môžte byť, ak ste do 1,6-priemerného príjmu, no ale ak sa takýmto spôsobom, ktorým som popísal, zvýšia, zvýšia úrokové sadzby, to sa bude týkať potom už všetkých. Čiže aj tí, čo sa ne... nedostali k podpore alebo už ju nebudú mať, lebo svoj byt prenajímajú, lebo sa niekam presťahovali, lebo čokoľvek, život prináša čokoľvek, všetci ľudia budú, budú trpieť tým, že budú jednoducho tie ceny vyššie.
Čiže aj týmto spôsobom ten štát jednoducho viac poškodí ako pomôže. Ono to takto väčšinou býva. Toto je exemplárny prípad. Je tu fungujúci trh, konkurenčný trh, veď tu je 25 rozdielnych bánk a to, že rástli úroky, má, samozrejme, jasnú príčinu, proste rástla základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, banky to proste len aplikovali. Zároveň aj tento problém je už vyriešený. Všetci odborníci, všetci finančníci majú za to, že sme skončili s nárastom základnej úrokovej sadzby v NBS-ke. Dokonca sú debaty, že chvíľočku sa to pozdrží a možno, možno v apríli už to pôjde dole, možno aspoň o štvrť percentuálneho bodu, ale pôjde. Takže aj, aj ten problém vlastne, že by hrozilo, že bude vyšší, nebude. Bude skôr nižší.
Takže do fungujúceho trhového prostredia zasiahol štát aleže veľmi nešťastným zákonom. Výsledok nemôže byť iný. Trhové, trhové prostredie sa proste zhorší, zbúra a vo finále ľudia na tom stratia a stratia dvakrát, lebo raz teda treba tú podporu zaplatiť a druhýkrát stratia aj tí, čo žiadnu podporu nedostali.
No a ja si tu dovolím jednu otázku, že či to náhodou nie je úplne inak, že či Robert Fico, proste on je perfektný stratég, to uznávam, či toto nebolo tým zámerom vlastne, že jednoducho on tú dohodu s bankami urobil, áno, bude bankový odvod, ktorý ich proste pripraví o kopu peňazí, ale zároveň im tento zákon, tento zákon im dáva výrazný priestor zvýšiť si úrokové sadzby a zasa si teda niečo zarobiť. No ak by takáto dohoda existovala, tak to je na tom to celé najsmutnejšie, lebo zasa zostal na konci len ten občan. Občan, ktorý to všetko zaplatí a vlastne ktorého možno aj takto dobehli. Je to moja fikcia, možno pán minister povie k tomu.
Ďakujem pekne za pozornosť.
