Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ma napadá, niekde to bolo, že márnosť nad márnosť, všetko je márnosť (povedané so smiechom), tak som si to teraz uvedomil, že jak ma pán Žiga privítal, že ja keď som bol poslancom pred tými ôsmimi rokmi, teda dvanásť až osem, tak vlastne tiež tu sedeli tí smeráci, v zásade tí istí. Prišiel som po ôsmich rokoch, nič sa nezmenilo, zase sú tu, že márnosť nad...
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ma napadá, niekde to bolo, že márnosť nad márnosť, všetko je márnosť (povedané so smiechom), tak som si to teraz uvedomil, že jak ma pán Žiga privítal, že ja keď som bol poslancom pred tými ôsmimi rokmi, teda dvanásť až osem, tak vlastne tiež tu sedeli tí smeráci, v zásade tí istí. Prišiel som po ôsmich rokoch, nič sa nezmenilo, zase sú tu, že márnosť nad márnosť, že čo sa s tým dá alebo nedá robiť. Ja plním takú funkciu aj teraz, aj som to spomínal dneska, aj kvôli sebe, ale možno aj pre záznam a možno aj pre tých pár ľudí, ktorí to možno pozerajú, že čo ste robili vtedy, keď sa to dialo, lebo možno tá otázka raz príde, a vy ste čo robili, však ste tam boli. Tak ja budem mať čisté svedomie. Ja poviem, ja som na to upozorňoval, ja som na to upozorňoval, nik ma nepočúval, alebo málokto ma počúval, čiže aj kvôli môjmu svedomiu som tu dneska zas a skúsim povedať to, čo si myslím, že treba povedať.
Pán minister, ja som to už tu dneska spomínal, taká pekná kniha je že Populizmus a ekonómia v angličtine, a ten populizmus je takou štetkou na stene nakreslený a vyzerá to ako keby stekal ten nápis s krvou, hej, a to je vlastne, to je zmysel tej knihy. A ja som vyextrahoval tú pointu z tej knihy a tá pointa je, že populizmus zabíja a my na to musíme prísť, inde už o tom píšu knihy, my ešte teda sa len oboznamujeme s tým. Je to naozaj absolútne nebezpečné, kde sme sa vybrali, kam sme sa vybrali a kto nás tam vedie. Robert Fico nás síce férovo upozornil, že ideme do pekla, ale na bielom koni aspoň, hej? Viete, ale čo s nami, čo nechceme? Ja napríklad nechcem, ja sa snažím žiť tak, aby som do pekla nemusel ísť, ani na bielom koni, ja kľudne pôjdem aj pešo do neba. Mimochodom, to poviem pre nás ženáčov, hovorí sa, že tí, čo sú dlhšie v manželstve viac ako dvadsať rokov, idú do neba priamo ako mučeníci. Už ideme normálne bez zastávky, ani sa nezastavujeme. Čiže mňa toto láka, čiže mňa, nevzbudzuje vo mne nejaký záujem sa tam ísť pozrieť ani na tom bielom koni. Takže čo s nami? Tak my tie možnosti máme také, aké máme, tak ich využívame aspoň v tomto pléne a dneska možno využijeme aj na tých uliciach, ja znova, ak môžem, zapromujem trochu, že dneska je také stretnutie občanov, ktorí si myslia, že treba sa zlu postaviť a problémom postaviť a vyjadrujú to aj svojou účasťou, tak verím, že nejakí tam budú.
No, pán minister, peniaze sa nerodia na strome, to podľa mňa viete a podľa mňa to vedia aj vo vláde. Vy ich neviete tlačiť ani na Súmračnej, ani nikde. Vieme ich buď vyrobiť, zarobiť, alebo si ich požičať. Nevyrobíme ich, to, čo sme, to, čo je aj teraz tu, tento konkrétny návrh, ale aj tie iné návrhy a návrhy, ktoré ešte prídu, proste na to nevyrobíme, na to nezarobíme, nemáme ten potenciál. Tá ekonomika nemá ten potenciál a ešte viete, čo je zlá správa, že on slabne, ten potenciál. Ja to použijem ako príklad, už som niekde spomínal a poviem to. My sme medené ríny, to sú také žľaby odkvapové, kupovali v Anglicku, ale nie preto, že sme fajnoví, že sme chceli žľaby z Anglicka, ale preto, že boli lacnejšie. Počujete dobre, že v Anglicku? Naozaj akože dajme pozor, uteká nám vlak. Sme drahí, sme neefektívni, začíname byť leniví, máme problém. A tuná ešte sociologickí kolegovia podporujú to, že vlastne z niečoho robia dokonca sociálnu dávku, to je sabotáž. To je, to je sabotáž, to je genocída vedomia, mentálneho vedomia slovenského spoločenstva, že čo im idete podsúvať. Toto sa, toto sa naozaj nerobí.
Čiže vyrobíte, nevyrobíte, tak požičiate. Ale problém v tom, že keď si požičiate je, že to treba vrátiť. Skôr, či neskôr to treba vrátiť. A kým to vrátite, treba za to platiť úroky, už to tu kolegovia niektorí spomínali. Teraz nás dlhová služba vyjde niekde na úrovni 1,3 mld., za chvíľku to skočí na 2 mld., však my nieže nevrátime, my nebudeme vedieť platiť tie úroky za chvíľku. A čo potom sa, aké geniálne riešenie má SMEROHLAS na takýto problém? Aký, okrem zbalenia si kufrov a úteku niekde ďalej? Aký máte? Viete, nikto nič lepšie nevymyslel, dlhy odpisuje len vojna, naozaj nás ženiete do záhuby. Ženiete nás do problémov a našou povinnosťou je zakričať tým hlasom, ktorý tu aký-taký máme, že nerobte to!
Tento návrh je šialenstvo. To je normálne, to je svojím spôsobom šialený návrh šialených ľudí, ktorí majú tú drzosť, hej, že v tejto ekonomickej situácii, v tomto hospodárskom cykle, ktorý je, lebo hospodárstva sú cyklické, ste mali to jediné šťastie, že ste vždycky vládli v konjunktúre. Tá ekonomika šla nie preto, že tu bol SMER, ale napriek tomu, že tu bol SMER. Teraz máte veľkú skúšku pred sebou, lebo prvýkrát vládnete v čase, kde ide hospodársky cyklus recesia. A vy sa kukáte, že jak keby to, ani ste to nedomysleli, že niečo také existuje. Existuje recesia a veľmi rýchlo to zistíte, veľmi rýchlo to zistíte.
Čiže tento návrh je nezodpovedný, už ste nezodpovedne a ťažko sa to aj politicky odôvodňuje, hej, ale ja viem, poznám, myslím si, že viem tú stratégiu. Robíte si armádu z dôchodcov, vytvárate si normálne armádu svojich ľudí, dôchodcov, pre ktorých ste zárukou tej istoty a toho viac, viac. A teraz ste už v rybníku, stredopravom rybníku, kde sa pokúšate urobiť ľudí, ktorí vám budú salutovať, aj z ľudí, ktorí sú v tom najefektívnejšom veku, statusovo sú strednopríjmoví, vzdelanostne sú vyššie príjmoví, hej, to je vlastne klasický beneficient hypotekárneho úveru. Už ste, prísne vzaté, v našom rybníku, tak už aj preto sa musíme ozvať, ale nie kvôli tomu, ja to nerobím kvôli tomu, hej, ja to robím kvôli tomu, že to je šialenstvo. Naozaj že prísť v dnešnej dobe s návrhom, že idete dotovať zvýšené úroky ľuďom, ktorí sa slobodne rozhodli, že si idú niečo kúpiť do svojho vlastníctva, a z verejných prostriedkov, to znamená z prostriedkov nás všetkých, vy im idete dotovať, neviem, akú to má logiku. Viete, asi akú to má logiku? V deväťdesiatom roku tu bol prvýkrát Svätý otec, pápež na Vajnoroch. Viete, čo sa stalo vtedy? Začínali podnikatelia, nevedeli ešte, jak to budú, navarili párky, cigánske, neviem čo, vtedy aj pršalo, nepredali. A viete, čo vtedy urobili tí podnikatelia? Išli pred úrad vlády, že chcú náhradu, že treba akože vrátiť, že refundovať to, že nepredali tie klobásy. A vtedy sme žili takú čudnú dobu, však sme nevedeli nikto, dokonca sa niečo aj refundovalo, je to úsmevné a mne to toto pripadá, pripomína určitým spôsobom. My sme sa neposunuli za tých tridsaťtri rokov.
Ako vôbec môže niekoho napadnúť, že niekto urobil slobodný úkon, nikto nemal devinu pri hlave, slobodný úkon urobil, zobral si úver, došlo k pohybu na trhu, čo je úplne bežné, že dochádza k pohybu na trhu, a my ideme dotovať? A ešte to ideme nazvať sociálnu dávku? Kde ste boli, zodpovední politici, keď robili ten úkon? Na jednom príklade, dúfam, že si to spomínam dobre. ČSOB-čka to, myslím, bola, mala trojročný fix na úrovni 0,75, zároveň ponúkala desaťročný fix za 1 %. Rozdiel v splátke bol viete koľko? 25 %. Kde bola edukácia, kde bolo vyhlásenie, tlačovka SMER-u, kde by povedal: berte, berte, fixujte, fixujte na čo najdlhšie sa dá, lebo toto už dlho trvať nebude. Lebo áno, to bola pravda a tú pravdu bolo treba ľuďom povedať, že to bola anomália na trhu. Každé úroky pod 3 % sú svojím spôsobom anomália. Keď sú tak blbí tí bankári, že dávajú tak beriem, ale potom si to fixujem. Nikto to nepovedal, tak ako nikto z politikov nepovedal, nedávajte peniaze do BMG, nikto to nepovedal, tak ako nikto z politikov nepovedal, nepožičiavajte si z Pohotovosti, tak ani nikto nepovedal v ten daný moment, keď tu všetci sme tancovali, hudba hrala, zábava bola, že fixujte, fixujte, fixujte. Kde bol ten hlas zodpovedného v púšti, ktorý povedal, bankári sú blbí, dávajú pod 1 %, zoberte, teraz zoberte, ale dajte si pozor, na desať rokov fixujte. 25 eur bol, myslím, rozdiel, pri trojročnom fixe a desaťročnom fixe. A to bola slobodná vôľa toho človeka. Keď ste im už vy neporadili, tým vašim voličom, tak on sa mal dovzdelať. On mal vedieť, že to nemôže, čo si tí ľudia mysleli, že budú záporné úroky? Že čo, že niekto im bude dávať peniaze za to, že si požičali, to si niekto myslel? Však je úplným normálnym štandardom, že sú peniaze úročené, na tom je postavené celé bankovníctvo. A keď je, nejaká etapa ukáže, že to ide do takýchto absurdít, tak to dlho nebude trvať.
My teraz to slobodné rozhodnutie slobodných ľudí ideme im ho zaplatiť, refundovať tú ich chybu, svojím spôsobom chybu, z peňazí nás všetkých? Aj z mojich? Aj neviem z koho, aj z dôchodcov, aj všetkých? Prečo? Prečo, kvôli čomu? Aby ste si ich mohli niekde zavolať do nejakého kulturáku a povedať, vidíte, vidíte, akí sme my SMER? Nie je to strašne vysoká cena? Sociálna dávka, takže my ideme robiť z toho, že ideme dotovať úroky na hypotekárnych úveroch, sociálnu dávku. Ten mentálny mostík ideme robiť, že teda že štát je tu na to, aby vám dotoval.
Tak ešte z čoho bude sociálna dávka, pán minister? Však bývať treba, ale treba sa aj odviezť. No a čo keď niekto si kúpi nejaké auto, hej, potom zistí, že nemá na lízing, ale však auto mu treba, nie, lebo však, tak bude sociálna dávka na auto, potom bude sociálna, viete, ja viem, že je to absurdné, ale však celé je to absurdné. Celé je to absurdné, že kvôli čomu tu sedíme, márnime čas. Čiže my ideme dotovať niekomu, že urobil slobodný úkon, že si zobral hypotekárny úver a ideme to dotovať z peňazí našich všetkých. Ste chytrí v tom, že to viete zabaliť, predať, oblbnúť všetkých a v tomto sa vám to podarilo že akože all in one, hej, že vlastne v tomto návrhu vy vlastne, kolegovia to tu už tiež spomínali, v zásade určitým spôsobom pomáhate bankám, hej. Lebo nie je to prenosné, tak ich držíte v košiari, hej, nech to neuteká. Lebo keby to mohlo utekať, no tak to môže, ten trhový mechanizmus zafunguje. Teraz on nebude fungovať, hej, lebo ste to zabrzdili. To je very smart. To naozaj to tí bankári, ktorí vám pri tom pomáhali, to mali dobre vymyslené.
Pomáhate developerom. Trh zamrzol, trh stál, čakalo sa na cenu, čo je správne. Jak môžem povedať, ja to poviem znova. Ľudia, nekupujte, počkajte. To je bublina, celé je to bublina. Nie je to z takých materiálov postavené, neni to na takom mieste postavené, že by to malo toľko stáť. Ako je možné, že nehnuteľnosti na Slovensku stoja pomaly viac ako v západnej Európe? To je bublina, to je jasná a zrejmá bublina. A čo robí bublina? Praská, v určitý moment praskne. Tu ide o to, otázku nervov, kto má silnejšie nervy. Tak vydržte, hej. Ale nie, oni vedia, že je zle, developeri vedia, že je zle, že budú musieť pustiť, pustiť perie. No tak pomohol, zatiahol SMER, však zo štátnych to nevadí a ide rozmrazovať trh. Vytvárať záujem, že dotovať tým, čo si, vy idete dávať príspevok nie tým, čo si zobrali a urobili chybu, že nefixovali, vy idete dať tým, čo si idú zobrať. Viete, že normálne na nové zmluvy zvyšujete ten daňový bonus do úrovne 1 200 ročne, čo je ergo nejakých 100 euro mesačne. To je dosť. To je na ten popud, na tú pohnútku, že teraz to dám, pri tom presvedčovaní realitného makléra je to celkom funkčné.
Čiže máte, pomohli ste bankám, pomohli ste developerom a ešte ste si teda vytvorili, pomohli ste tým ľuďom, ktorí vlastne si zobrali ten hypotekárny úver. Otázka je, že či nie je náhodou aj niekto iný, čo by potreboval viac pomôcť. Sú, nie? Tiež to tu zaznelo. Podľa mňa sú ľudia, ktorí potrebujú. Viete, čo je biedy na Slovensku? Aké sú ťažké osudy, že z čoho ľudia musia vedieť žiť a prežiť? My máme tú drzosť, že sa tu bavíme v parlamente o tom, že ideme niekomu dotovať hypotekárny úver. Ja normálne žasnem, žasnem. Vy tu sedíte jak taký socialista, ešte Blaha mi tu chýba, aby Venceremos povedal, že áno, aj Che Guevara by to tak urobil. Však ja neviem už (povedané so smiechom).
Budem končiť, však čo iné sa dá robiť v tejto, v tejto, v tomto čase. Ja som dlhý čas prežil v Číne a Číňania hovoria, zadarmo je najdrahšie. Mne sa to strašne páči. Ja to tu tak odovzdám, hej, keby ste sa náhodou chceli. Pre niekoho Čína nie je nejakým teda nejakým benchmarkom dobrého, ale ja mám k nej úctu pre jej históriu v niečom a takú tú múdrosť v niečom a toto je stará múdrosť, hej, stredoveká, ešte antická ,či jak sa to, úplne zďaleka, hej. A naozaj zadarmo je najdrahšie. Dajte pozor, že keď niečo ide zadarmo, aj na tých, čo vám to sľubujú. Privedú vás do nešťastia, naozaj. Či už na bielom koni, alebo neviem na akom koni, stále to bude nešťastie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis