Videokanál klubu

Ďakujem pekne.
Jozef, hovoril si, že veríš, že sa tu nájde pár dobrých ľudí, to som si zapísal, a few good men. No tak pozerám sa okolo seba, neviem, či ich tu niekde vidíme, ale predpokladal, že v tom tábore sa nájde tých pár dobrých ľudí, ktorí si uvedomí, že treba ten lex konsolidácia alebo lex ožobračovanie nastaviť inak. Jožo, nenájde sa hádam, tomu sám naozaj neveríš. Ak 76 poslancov bolo schopných napriek upozorneniu a varovaniu, bolo schopných schváliť pomoc bankám pod rúškom pomoci ľuďom s vysokými hypotékami, je naivné očakávať, že sa nájdu hlasy v prospech rozumnej konsolidácie. Je to konsolidácia predstieraná, kde predstierate, že pomáhate ľuďom. Spomeniem to aj v rozprave, ale nedá mi nereagovať podobne, ako to urobil kolega Oskar Dvořák na zdravotnícku konsolidáciu, ale na zvyšovanie odvodov.
Dôsledkom tohto celého bude okrem iného aj nárast nezamestnanosti, pretože nám stúpne cena práce. A toto sú podľa mňa nezamýšľané vedľajšie dôsledky konsolidácie, ktorá bola šitá horúcou ihlou, nie je dobre pripravená, špeciálne v prípade zdravotných odvodov bude mať k tomu vážnu pripomienku z hľadiska dlhodobej udržateľnosti financovania zdravotníctva. Nie je, bismarckovský systém, tak ako ho nastavil Otto Von Bismarck v 19. storočí, nie je udržateľný, ak budeme závisieť na financovaní zdravotníctva iba na mzdách. A čím väčší podiel dáme mzdám, tým to zdravotníctvo urobíme zraniteľnejším a dlhodobo neudržateľnejším. Čiže vážne varujem pred konsolidáciou spôsobom, že budeme zvyšovať odvody namiesto platby za poistencov štátu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Jozef, ďakujem za tvoje vystúpenie. Ja plne verím a vnímam tvoje férové a protikorupčné nastavenia a kvitujem ho. Len keď používaš selektívne fakty, tak trochu to tak nabúrava ten celý postoj. Okej, žijeme v postfaktuálnej dobe, málokoho fakty reálne zaujímajú, ale predsa len chcem trošku rozporovať to, že sa nehlásiť k rozpočtu 2023, akože treba ho tiež zaradiť do prezentovaných faktov. Je to tak, bohužiaľ, veľa vecí, ktoré teda vidíme všetci alebo vidím v smeráckom rozpočte na rok ´24 má svoj obraz, bohužiaľ, aj v rozpočte 2023. No tento rozpočet jednoznačne robil minister financií Matovič, a teda robilo ho OĽANO. A treba tiež povedať, že tesne pred voľbami v dobe legislatívnej smršte bolo prijatých veľa, a ja to poviem, že teda skúsim to povedať diplomaticky, pravdepodobne možno dobrých zákonov, ale na ktoré naša ekonomika a naše verejné financie nemajú. No a aj tie zákony proste robia, robia teraz problém, tak len aby sme aj toto nejako vnímali.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja súhlasím s tým, čo tu bolo povedané od kolegu Pročka, že tu nemôžme hovoriť o konsolidácii, keďže jednak zvyšujú sa príjmy do štátneho rozpočtu s tým, aj keď ako pravicová vláda nemôžme súhlasiť so všetkými nástrojmi, je dôležité, aby sa na tejto strane konsolidovalo, aby sme zvyšovali príjmy a mohli znižovať deficit. Ale k tomu znižovaniu deficitu vôbec nedochádza, pretože zvyšujeme druhou rukou hneď aj výdavky, čo je ten hlavný problém, prečo tu táto bohatá diskusia je. Nemôžme zaťať zuby a povedať si, že dobre, ideme teraz radikálne znížiť deficit, tak sme ochotní pozerať sa aj na, ako tu vláda robí opatrenia, ktoré môžu byť pre niektoré skupiny škodlivé. Ale žiaden pozitívne efekt okrem rozdávania vlastne tieto opatrenia nemajú a tým sú pre slovenskú ekonomiku alarmujúce a nebezpečné, na čo upozorňujú tak orgány Európskej komisie ako aj slovenská rozpočtová rada a tak ďalej.
Čo by som, na čo by som chcela ešte poukázať v rámci tejto faktickej poznámky, je tá rôznorodosť diskusie u nás ku konsolidačnému balíčku, kde najčastejšie zaznieva argument, komu dá vláda viac, komu dala predošlá vláda, koho ešte podporí a tak ďalej. Pričom v okolitých krajinách tá diskusia je ladená úplne inak. Zacitujem napríklad prezidenta Pavla v Česku: "Konsolidačný balíček by mal byť tvrdší. Ľudom je potrebné vysvetliť, že budúce dva roky budú ťažké," uviedol prednedávnom prezident Pavel. Toto je diskusia, ktorá sa vedie v Česku, že ten balíček, ktorý je u nich podľa mňa odvážny, je ešte málo odvážny a potrebujú konsolidovať viac. Toto je zodpovedné vládnutie, že sa bavia o tom, ako ušetriť ešte viac.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Mám dve minúty, áno? Tak dovoľte mi prečítať odôvodnenie toho, ako sa zachováme pri hlasovaní k hypotekárnym úverom. Ak niekto platil doteraz úrok jedno percento a po novom bude platiť päť percent, je to nárast o štyri percentuálne body, z toho mu preplatí štát tri percentuálne body. Tri štvrtiny a pre klienta stúpne efektívna úroková sadzba z jedného percenta na dve. Všetko v poriadku. Lenže banky si môžu stanoviť úroky, aké len chcú. Je to ich obchodná politika a banka môže napríklad stanoviť úrok aj na deväť percent, čo by bol nárast o osem percentuálnych bodov. Keby toto spravila v normálnom prostredí banka, tak, samozrejme, klient okamžite ide k inej banke, ale nemôže vďaka zákonu, ktorý predkladáte, musí ostať v tej banke. Z toho navýšenia tých osem percentuálnych bodov, šesť percentuálnych bodov zaplatí štát a klient zaplatí iba dva. Čiže preňho to bude zvýšenie z jedného percenta na tri percentá, preňho je to v poriadku, je to stále lepšie ako trhových päť percent, ale štát zaplatí celý ten obrovský nárast v úrokoch a toto je ten obrovský problém toho, čo tu práve idete schváliť, páni. Táto pomoc nikdy nemôže stáť 64 miliónov eur, ale možnože desaťnásobok. Pol miliardy nedáte tým ľuďom, nedáte to klientom, dáte to bankám. Dávajte si pozor, čo tu idete schváliť. Je to narýchlo zbúchané, takto to nebude fungovať. Skúste hľadať iné riešenie, lebo keď to raz bude schválený zákon, tak potom si tu bude pán minister financií búchať hlavu o stenu, že ako to, že to nevychádza. Pozor na to. Vy stále si myslíte, že všetky banky sa zachovajú slušne a budú dávať najnižšie možné úroky. Nie. Banky sú tu na to, aby zarábali. Banky dajú kľudne dvojnásobný úrok. Však sme to tu riešili pár rokov dozadu. Banky dávali aj 30-percentné úroky. Tu dajú deväť percent, klienti nebudú s týmto súhlasiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Pán minister, vážim si, že si vystúpil v rozprave. Škoda, že teda až po pol dni a v dvojminútovej faktickej sa nedá ani z ďaleka reagovať na všetko. No posledného tri a pol roka som tu aj ja vždy kritizoval nezodpovedné hospodárenie, atómové bomby od Igora Matoviča, potvrdzujem, že aj ty si kritizoval, to sa z veľkej časti zhodneme. Rozumiem ti aj, že sa hanbíš na Ekofine, také Česko má trikrát menší deficit pre rok ´24, len teda už nerozumiem, prečo pokračuješ vo všetkom tom, čo si kritizoval u predchádzajúcej vlády. Prečo vyrábaš nové a nové výdavky v čase, keď sám hovoríš, že na to verejné financie nemajú.
Rozumiem aj tvojmu prirovnaniu verejných financií k Titanicu a áno, zotrvačnosť sedí, ale prečo namiesto spätného chodu ste zaradili plný plyn? To nedokážem pochopiť, takto sa ten Titanic zastaviť nedá. Prečo ideš na úplnú hranu deficitu tohtoročného rozpočtu, veď ak sa pozrieme na semafor pred dvoma mesiacmi, predpokladaný deficit bol asi 5,5%, teraz to vyzerá na maximálnych 6,5 a je to asi 1,2 miliardy, ale to už ide jasne za vami tieto výdavky.
Takisto prečo, prečo tvrdíš, že výdavkové limity padli s nástupom novej vlády? Je to úplne scestný postoj, niečo na úrovni, že s nástupom novej vlády automaticky prestanú platiť prijaté zákony predchádzajúcej vlády. Zákon jasne hovorí, že pôvodné výdavkové limity platia až do momentu schválenia nových výdavkových limitov po nástupe novej vlády.
Hovoríš v rozpočte o znižovaní deficitu, resp. o konsolidácii v rokoch ´25-´26, tento cieľ síce je v rozpočte, ale bez čo i len jediného konkrétneho opatrenia. Ten rozpočet vôbec nič nehovorí o tom, ako tieto ciele dosiahnuť, bohužiaľ, aj tu ste sa inšpirovali na vládnutí Igora, Matoviča robil to rovnako, kritizoval som aj jeho. Nárast dlhu váš bude v budúcom roku minimálne 8 mld. za jediný rok. Navyše predstavený rozpočet nadhodnocuje príjmy, podhodnocuje výdavky, resp... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem všetkým trom opozičným kolegom za reakcie na, na moje vystúpenie v rozprave.
Pán poslanec Pročko, no ja som ti vychádzal z poďakovaní pánovi ministrovi, že, že počúva. Z toho, že som si to porovnával aj s tým, ako, ako iný ministri pristupujú k uvádzaniu svojich, svojich bodov. Pán minister pri nejakom z tých predchádzajúcich bodov vystúpil aj v rozprave, takže sa dalo naňho reagovať. A to počúvanie naozaj neznamená, že, že minister si zapíše hneď podnet opozičného poslanca a povie, no dobre, no tak dám pozmeňovák k vlastnému návrhu a hneď, hneď to zmením. Zasa, však nebuďme naivný, že až takto to, takto, to vyzerá.
Je úplne teda v poriadku, ak si vláda prichádza s vlastnými návrhmi, ale mal by vedieť napríklad reagovať alebo teda členovia vlády, ktorí uvádzajú návrh zákona, by mali vedieť reagovať na tie argumenty a na tú kritiku, s ktorou, s ktorou prichádzajú opoziční politici, čo je vecou, ako, samozrejme, že to nie je že hneď, hneď, hneď sa to zmení, ale aj to je dôležité, či, či sa rozprava ignoruje alebo sa rozprava počúva a reaguje sa.
A teda ja som nepovedal, že veci, ktoré robila predchádzajúca vláda, boli na úkor občanov Slovenska, ja som tu citoval z, zo Správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktoré, ktorá hovorí, že niektoré z tých opatrení, napríklad aj ten rodinný balíček, ohrozili dlhodobú udržateľnosť verejných financií. A zhodneme sa v tom, pán poslanec Pročko, že kradnúť sa nemá, ale asi sa nezhodneme v tom, že kradnúť nestač... prestať kradnúť nestačí.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, ja by som na rozdiel od pána poslanca Pročka chcel oceniť teda, že tu pán minister sedí a v prevažnej miere počúva to, čo sa deje vo vystúpeniach. A nič to nemení na tom, že, že čo si myslím o návrhu zákona, ktorý predkladá, čo si myslím o jeho obsahu a o tom, že sa prerokúva v skrátenom legislatívnom konaní a nemyslím si teda o tom nič dobré. Ale dôležitá je aj tá forma teda, či tu minister nechá pri takom dôležitom zákone za seba sedieť nejakého svojho kolegu z vlády, ktorý to dostal pridelené, aby tu sedel a nevie, nevie na nič reagovať, ani, ani, ani nepočúva, aj keď sa tvári, že počúva, takže ja teda verím, že pán minister financií bude reagovať, ako sľúbil, aj na veci, ktoré zaznejú v rozprave. A áno, aj tá forma je dôležitá a a ak teda pán minister zareaguje, tak verím, že bude príležitosť aj na nejakú diskusiu a nebude to celkom tak jednostranné, ako zväčša tá rozprava dnes prebieha, že opozícia diskutuje sama medzi sebou a iba kde tu nejaký zablúdený koaličný poslanec, keď sa ho to priamo dotkne, tá téma, samozrejme, tak zareaguje. Veľmi často a teda tu zareagujem aj na, aj na to, v akom duchu bol prednesený ten samotný návrh zákona, ktorý má údajne zlepšiť verejné financie, ale aj vystúpenia tých zopár koaličných poslancov, je téma, ako sme sa sem dostali a je to snaha váľať to na, všetko váľať, všetkú zodpovednosť na predchádzajúce volebné obdobie, keď bol SMER v opozícii. Tak pri všetkej kritickosti k tomu, čo sa tu dialo v minulom volebnom období, a teda poslanecký klub SaS aj SaS boli kritickí a kritické k tomu, akým spôsobom sa narábalo s verejnými financiami, tak treba povedať, že boli v minulom volebnom období udalosti a javy, ktoré v minulosti sa nevyskytli ako pandémia, ako vojna na Ukrajine, ako s tým súvisiaca energetické kríza alebo sa nevyskytli v takej miere, ako sa vyskytli v minulom volebnom období. Okrem týchto objektívnych dôvodov, samozrejme, boli aj rozhadzovačné opatrenia predchádzajúcej vládnej zostavy alebo väčšiny z tej vládnej zostavy, ktoré zhoršili udržateľnosť verejných financií. Ale to, že sa tu dnes hovorí o gréckej ceste, to že je spochybnená dlhodobá udržateľnosť verejných financií nie je záležitosťou posledného tri a pol roku. Je to predovšetkým záležitosťou tých 12 rokov vlád SMER-u, keď sa v dobrých časoch prejedali zdroje, ktoré ekonomika vtedy, vtedy produkovala, lebo taká bola politika vlád SMER-u, že sa zdroje prejedali miesto toho, aby sa šetrilo, že sa nerobili potrebné reformy, aby sa krajina posúvala ďalej. Žilo sa z toho, čo sa tu objavilo a čo bolo do veľkej miery dôsledkom reformného úsilia vlád alebo vlády, druhej vlády Mikuláša Dzurindu. A, samozrejme, aj benefitom členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a toho, čo naša účasť na spoločnom európskom trhu pre slovenskú ekonomiku priniesla.
Čiže nie je problém, že verejné financie začali mať problém až za vlád Igora Matoviča alebo Eduarda Hegera a potvrdzujú to aj dáta a dokumenty napríklad Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá už vo svojej správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2019, správa je z roku 2020, bola publikovaná v apríli, ale je to Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2019, keď ešte sme tu mali vládu SMER-u, tak Rada pre rozpočtovú zodpovednosť uviedla, že verejné financie čelia veľkým výzvam. Dlhodobá udržateľnosť sa výrazne zhoršila už pred pandémiou. Dlhodobá udržateľnosť verejných financií nebola v roku 2019 dosiahnutá. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol úroveň 4,2 % hrubého domáceho produktu, čím sa riziká pre dlhodobú udržateľnosť v porovnaní s rokom 2018 zvýšili a dosahujú strednú úroveň." Pričom k zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií došlo tretí rok za sebou v roku 2019, tretí rok za sebou. Kryje sa to s tým predchádzajúcim volebným obdobím vlády, vlády SMER-u.
V porovnaní s rokom 2018 sa ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti zhoršil o 2,6 % hrubého domáceho produktu. Ivan Šramko, vtedajší predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, uviedol, hlavným dôvodom sú zmeny v dôchodkovom systéme, pričom najväčší vplyv malo zastropovanie veku odchodu do dôchodku. Očakávame, že prijatá legislatíva zvyšujúca výdavky na dôchodky a zároveň postupne silnejúci vplyv starnutia populácie budú významne prispievať k zhoršovaniu hospodárenia rozpočtu už v najbližších rokoch. A opäť tu máme ten problém neadresnosti sociálnej politiky a populizmu v sociálnej politike, keď miesto toho, aby sa robili veci, ktoré sú potrebné, aby sme sa prikrývali takou perinou, akú máme, tak politici pred voľbami rozhadzujú peniaze, hrajú sa na Ježiškov a myslia si, že si to môžu dovoliť, ale štát nemá neobmedzené zdroje. A to hovoríme o situácii, situácii ku koncu predchádzajúceho vládnutia SMER-u, ktorý sa teraz vrátil k moci.
A niečo by som teda zacitoval aj z tohtoročnej správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, lebo je to dôležité aj z hľadiska čo sa vláda alebo vláda chystá presadiť v parlamente vo vzťahu k II. pilieru. Čo opäť zhorší udržateľnosť verejných financií v budúcnosti a zneguje alebo obmedzí prinajmenšom aj to dobré, čo v predošlom období sa v dôchodkovom systéme urobila.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v reakcii na správy Európskej komisie vo svojej tohtoročnej správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2022 publikovanej v apríli tohto roku uvádza: "Európska komisia v apríli 2023 zverejnila porovnanie dlhodobej udržateľnosti verejných financií ukazovateľmi S2 a S1. Podľa týchto výsledkov na Slovensku najhoršiu udržateľnosť verejných financií z pomedzi všetkých krajín Európskej únie, najhoršiu. Tieto výsledky však vychádza z dlhodobých projekcií Európskej komisie z roku 2021 ktoré okrem iného nezohľadňujú prijatú dôchodkovú reformu ani lepší vývoj verejných financií v rokoch 2021-2022."
Významný príspevok ku zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti v roku 2022 malo prijatie tzv. rodinného balíčka, ktorým sa zvýšili prídavky na deti a daňový bonus s plným vplyvom od roku 2023. Táto zmena vplyvom zvýšenia dotknutých výdavkov zhoršuje dlhodobú udržateľnosť o 0,5 % hrubého domáceho produktu. Takže opäť populizmus v sociálnej politike zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií a bolo to tak za prechádzajúcich smeráckych vlád, bolo to tak za vlád v predchádzajúcom volebnom období, ktoré, ktoré presadzovali opatrenia zhoršujúce dlhodobú udržateľnosť verejných financií a bez ohľadu na to, že ju zhoršovali a bude to tak aj v tomto volebnom období, lebo to, že teraz rokujeme o nejakom konsolidačnom balíčku, nesúvisí iba s tým, že potrebujeme konsolidovať, že deficit je hrozivo vysoký, že dlh nám neutešene narastá, ale aj s tým, že súčasná vláda chce pokračovať vo svojom populizme cez kompenzácie, cez trináste dôchodky opäť plošne, neadresne všetkým, lebo si potrebuje kupovať, kupovať voličov. Že nerobí zodpovednú politiku, zodpovednú politiku, ktorá by bola zodpovedná k verejným financiám, ktorá by v sociálnej oblasti pomáhala tým, ktorí to naozaj potrebujú, ktorí sú na to odkázaní. Ale opäť sa hrá na Ježiškov a rozdáva peniaze zo spoločných zdrojov, kupuje si voličov na úkor vyššieho daňového zaťaženia, ktoré prichádza práve s týmto konsolidačným balíčkom, ale aj na, na úkor ďalšieho zadlžovania, pretože skôr či neskôr všetko toto rozhadzovanie budú musieť zaplatiť voliči a daňoví poplatníci, občania, občianky.
A teda nielen Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ale aj Národná banka Slovenska upozorňuje na to, že konsolidácia, s ktorou prichádza, prichádza vláda, je nedostatočná, že konsolidácia na úrovni pol percenta je nedostatočná, že potrebná z hľadiska udržateľnosti verejných financií by bola konsolidácia na úrovni jedného až dvoch percent. Samozrejme, že, že z pohľadu pravicového by bola lepšia konsolidácia šetrením verejných výdavkov, nie zvyšovaním daní, odvodov a poplatkov, ako to chce robiť súčasná smerácka vláda. Ale opäť, ak by išlo o konsolidáciu, aj zvyšovaním verejných výdavkov, ktorá by bola robená za účelom znižovania deficitu, bol by to legitímny nástroj ľavicovej vlády. Toto je však nezodpovedný pokus, pretože smeruje k zvyšovaniu verejných výdavkov k ďalšiemu rozhadzovaniu a áno, aj to konsolidačné úsilie, aj tie nové zdroje, ktoré štát získa tým, že zvýši dane, zvýši odvody, zvýši súdne poplatky, zvýši správne poplatky, tak sa nepremietnu iba do zníženia deficitu, a teda čo zlepšenia stavu verejných financií a zníženia tej hrozby ich budúcich problémov, ale minú sa na rozhadzovanie, na populistické opatrenia súčasnej, súčasnej vlády. A v tomto ale je treba povedať, že SMER ako hlavný hýbateľ súčasnej vlády je konzistentný s tým, čo robil v minulosti, pretože SMER keď bol vo vláde, keď vládol sám, ale keď vládol ako dominantná vládna strana, tak pristupoval k verejným financiám podobne. Aj keď vtedy boli dobré časy, vtedy ekonomika produkovala zdroje, vtedy sme tu nemali také krízy alebo následky kríz, ako máme dnes, tak v tých časoch mohol SMER úplne vygumovať deficit, mohli sme tu mať vyrovnané hospodárenie, o ktorom smerovaní, ku ktorému hovoril, ak sa dobre pamätám, programové vyhlásenie tretej Ficovej vlády, ale za celé volebné obdobie sme sa ako krajina k vyrovnanému rozpočtu nedopracovali, hoci ekonomické podmienky na to boli. Ale aj vtedy v dobrých časoch bolo potrebné, pud názoru SMER-u, míňať a rozhadzovať, čiže nepodarilo sa, nepodarilo sa dostať k vyrovnanému rozpočtu. Napriek tomu deficit v tom čase sa znižoval, ale nie zásluhou nejakého sústredeného konsolidačného úsilia vtedajšej vlády alebo zásluhou zodpovednej politiky, zásluhou reforiem, iba zásluhou toho, že ekonomika šľapala a boli, boli zdroje. Časť z tých zdrojov sa, samozrejme, prejedla, časť z tých zdrojov sa využila na, na zníženie deficitu. A preto asi by bolo naivné očakávať od vlády SMER-u v zlých časoch, že bude sa správať nejako dramaticky, zodpovednejšie ako v tých dobrých časoch a prestane rozhadzovať.
Keby sme, keby sme tu mali štandardnú ľavicovú vládu, tak aj by to riešila zvyšovaním daní, tak nesnažila by sa prejesť významnú časť tých zdrojov, ktoré získa, získa tým spôsobom alebo by sa aspoň snažila o adresnú sociálnu politiku. No však nepotrebujú úplne všetci kompenzovať zvyšujúce sa úroky z hypoték. Nie všetci sú na to, na to odkázaní. Nepotrebujú úplne všetci, aj tí bohatí, kompenzovať zvyšujúce sa ceny energií, nie sú na to odkázaní. Nepotrebujú úplne všetci trináste dôchodky. Existujú tu aj ohrozenejšie skupiny obyvateľstva, ako sú dôchodcovia, napríklad jednorodičovské, jednorodičovské domácnosti. Tak áno, zodpovedná ľavicová politika by sa sústredila na pomoc ohrozeným skupinám. Nezodpovedná ľavicová politika sa sústreďuje na rozdávanie, plošné rozdávanie, rozhadzovanie verejných zdrojov, a pritom zdrojov, niektoré štát má, ale štát na, zdrojov, ktoré si musí požičať alebo ktoré musí získať tak, že ich vytiahne z vreciek, z vreciek občanov.
Okrem toho zvyšovania, zvyšovania daní zásadným opatrením z hľadiska výšky dopadov je práve ďalší zásah to II. piliera, ďalšie zníženie príspevkov, príspevku, ktorý sporitelia odvádzajú do II. piliera. A je to priam ukážkové opatrenie typu toho, čo nie je vidieť na prvý pohľad, lebo nevieme v tejto chvíli alebo bežný občan, bežný sporiteľ asi nevie odhadnúť, akým spôsobom sa to premietne do budúcich dôchodkov, tak mňa by aj zaujímalo, že keď bol tento návrh pripravovaný, pán minister, že či, či máte aj vyčíslené, aké dopady to bude mať na, na dôchodkový systém jednak z hľadiska dopadov na individuálne dôchodky dôchodcov, keď sa im zníži, zníži ten podiel, ktorý odvádzajú do, do II. pilieru. Lebo to, čo teraz odvedú, no tak to sa teraz, teraz preje. Čiže, čiže tá zásoba, ktorá tam je, je, sa zníži, ale aj z hľad... aké to bude mať dopady na, na udržateľnosť celého, celého dôchodkového systému, pretože predpokladám, že toto opatrenie síce vám umožní zaplatiť trináste dôchodky, ale zhorší udržateľnosť dôchodkového systému. Tak či ste analyzovali aj dopady na udržateľnosť dôchodkového systému a či máte pripravené nejaké kompenzačné opatrenia alebo opatrenia, ktorými zabezpečíte nápravu alebo čiastočnú nápravu toho zhoršenia udržateľnosti dôchodkového systému, ktorú, ktoré, ktorý spôsobí práve táto zmena a zníženie príspevku do II. piliera.
Ďakujem.

Pán poslanec Sabo, tiež sa chcem vyjadriť ako predchádzajúci vystupujúci k tej časti, ktorá sa týka adresnosti pomoci v súvislosti s energiami. Ono je to, samozrejme, že širší problém. A teda áno, jeden aspekt je čisto ekonomický, ďalší aspekt sú dopady na životné prostredie alebo dopady na zdravie. Ale ono je to s tou plošnosťou a neadresnosťou sociálneho systému problém ako taký, ktorý sa netýka iba kompenzácií rastúcich cien energií, ale je to problém, ktorý sa týka nastavenia celého sociálneho systému, ktorý primárne je plošný a dáva peniaze len z titulu, že niekto je alebo niekto, niekto má deti alebo, alebo niekto je, niekto je dôchodca. Teda nie je to systém adresný. Samozrejme, že, že sú poistné, poistné systémy dôchodkové, ktoré majú, majú iný charakter, ale pokiaľ ide o to, že chceme niekomu kompenzovať, že sa ocitol v núdzi, no tak v núdzi sa predsa neocitajú všetci. Je nesprávne a dokonca je nemorálne, aby sa plošne rozhadzovali peniaze, ktoré sa vyberú od všetkých a potom sa plošne, plošne použijú, plošne rozdávajú aj ľuďom, ktorí nie sú na ne odkázaní, nepotrebujú ich a vedie to k mrhaniu, vedie to k zvyšovaniu daňového, daňového zaťaženia, vedie to k menšej efektivite ekonomiky a potom chýbajú peniaze na to, na čo sú potrebné, na čo sú potrebné, lebo sa plošne rozhadzujú, plošne mrhajú. Čiže netýka sa to iba cien energií, ale celého... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolega, takže presne súhlasím, adresnosť pomoci s energiami nie je nový pojem, veď skutočne sa o tom rozpráva a rozpráva od začiatku energetickej krízy a ja si myslím, že koalícia sa ani nemôže brániť tým, že nebol čas spresniť a zacieliť energetickú pomoc nejak zmysluplnejšie. Ja by som to porovnal priamo so slovami Roberta Fica, ktorý pri Trestnom zákone hovorí: "Veď to nie je nová debata, veď tá verejná debata tu prebieha dlho." Tak ja si myslím, že rovnaké kritériá by mali platiť aj na energetickú pomoc. Tiež to tu prebieha dlho a už dávno mohli mať pripravené zmysluplné riešenie. No a tie pohľady, jeden je teda pohľad prírody, človeka alebo teda nazvime to že peňaženky. Ak by fakt aspoň časť tej ceny bola trhová, lebo to sa zhodneme, že, samozrejme, nejaké dotácie sú stále potrebné, nedá sa to urobiť zo dňa na deň, ale aspoň možno tých 20 %, tých posledných 20 % spotreby bola, bola povedzme že trhová cena, tak úplne prirodzene by každý využíval efektívnejšie a vo finále by ušetril. Rovnako pohľad štátu, a to by mohlo zaujímať pána ministra financií, že ak by tá pomoc bola takto nejak nastavená motivačne, aby človek šetril, no tak aj štát by vo finále zaplatil výrazne menej. Ešte by sme teda aj prírode pomohli. No a treba to na rovinu povedať, že je absolútne jasné, že štát si takúto podporu nemôže dlho dovoliť aj keď sa pozrieme do rozpočtu, tam jednoducho nie je toľko peňazí, aby takto nastavená forma pomoci vydržala celý rok. No, ja si tak dovolím tipnúť, že tak do prezidentských volieb vydrží a potom uvidíme, čo bude.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Kolegynka Simona Petrík, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Myslím, že si povedala jednu základnú myšlienku. Presne, vláda hovorí o predvídateľnom podnikateľskom prostredí. Hovorí. Ale tá realita je presne opačná, tak ako si aj uviedla viacero prípadov. Tie jednotlivé opatrenia z tohto balíka zmien proste slúžia presne, presne opak. Búrajú podnikateľské prostredie, robia ho nepredvídateľným, robia ho nekonkurencieschopným a už napríklad aj to, čo si spomínala tie kryptomeny, respektíve investície, skutočne je menej ako mesiac do platnosti, ono sa kopu firiem a teda ľudí, ktorí sa tomuto venujú, sa už pripravovali na nové zmeny, dokonca aj mali nejaké investície, možno plánovali presťahovanie svojho daňového sídla na Slovensko. Toto všetko vlastne prijatím tohto zákona padne a čo sme fakt mohli byť niekde na vrchole, zasa budeme s prepáčením v jame.
Takisto proste tie dividendy, hej? Spomínal to tu Richard Sulík, ale to má ešte jednu absurdnosť, že vláda si povedala, že oholí tých podnikateľov hneď ešte v tomto, v tomto zdaňovacom období úplne že retroaktívne. To je tak "geniálny nápad", že teda, našťastie, si to po našom upozornení uvedomili a myslím si, že pozmeňovákom sa to mení na teda začínajúc rokom 2024, hej? Ja chápem to chcenie, že aby sa nemohli tí podnikatelia pripraviť a aby im to zobrali hneď. Takisto televízia mali teda garantovaných 0,17, ja som presvedčený, že oni dnes mali ten rozpočet pripravený a počítali s tým. Toto, že sa im to teraz škrtá na teda minimálne 0,13, to, proste to im spôsobí fakt veľké-veľké zásahy. A zasa je to čokoľvek, len nie predvídateľné podni... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)