Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, skúsim aj ja, je toho viac, čo by človek chcel povedať, koľko stihnem, čo nestihnem, prípadne dopoviem v ústnej, je o čom, lebo je to naozaj, že vec zásadného významu pre krajinu.
Možno na úvod by som sa spýtal, zopár vás tu vidím, že ktorý z vás, alebo ako to máte podelené, že zastupuje oprávnené záujmy Mikuláša Černáka. Máte to nejako tam, že...? (Ruch a smiech v...
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, skúsim aj ja, je toho viac, čo by človek chcel povedať, koľko stihnem, čo nestihnem, prípadne dopoviem v ústnej, je o čom, lebo je to naozaj, že vec zásadného významu pre krajinu.
Možno na úvod by som sa spýtal, zopár vás tu vidím, že ktorý z vás, alebo ako to máte podelené, že zastupuje oprávnené záujmy Mikuláša Černáka. Máte to nejako tam, že...? (Ruch a smiech v sále.) Hej? Lebo viete, to (povedané so smiechom), to naozaj, politika je o záujmoch a sú loby, hej, a teraz vy máte nejakých a teda vlastne tu vy vlastne nastavujete hruď za Bašternáka, za Kočnera, a prísne vzaté, by ma zaujímalo, že kto. Ktorý z vás aj za Černáka prípadne, lebo aby sme potom vedeli to zistiť. No ja by som teda hruď nenastavoval za Bašternáka. Ani za Kočnera, ani za Výboha, ani neviem za koho, že úprimne trochu sa vám čudujem, že prečo to robíte, nuž ale vy viete.
Existuje taká zásada, sa tomu hovorí, že bolesť vlastného zubu ťa trápi viac ako hladomor v Sudáne, ja som to tu už hovoril aj sa ospravedlňujem, ale rád to používam, ale je to, znie to trošku cynicky, ale je to tak, hej? Je to tak. A, prísne vzaté, treba to hovoriť aj pre nás do opozičných radov treba to týmto spôsobom hovoriť, lebo novela Trestného zákona nie je o tom, že Bašternákovi nezoberú dom. Však nech má, hej? Koľký, koľko ľudí s kvetinkami v profilovke, nejaká pani Jarmila s kvetinkami by povedala: „A však nech má, však aj tak, aj tak Matovič...“ alebo neviem čo.
Viete, že... ľudia doprajú, však aj Mečiarovi dopriali frajerky, lebo však nech má, keď sa, Elektru, hej, však nech má, keď sa narobí, takže, viete, ono nie je to o tom, že my neschvaľujeme Trestný zákonník, preto, aby teda smeráci boli, sa im pomohlo, je tu aj, je tu aj, ale aj dôsledok toho celého a to treba akceptovať, dôsledok toho je, že to, s tým vypustíte a urobíte to, čo sa tu už objavuje, a vraj so to objavuje, tú obťažujúcu, dennodennú, hnusnú kriminalitu. To, že sa tu bude kradnúť, jak sa hovorí, jak po nebohom. Všetci budú kradnúť (povedané so smiechom) a tí, čo ešte možno ani doteraz nekradli, sa rozhodovali, tak si to teraz povzbudia a bude to aj pozvánka, prísne vzaté, v kontexte včera schváleného ministerstva, že keď chcete predať krajinu cez niečo, hej, musíte ju cez niečo predať, hej, cez Tatry. Čo, koho by zaujímali Tatry? Kľudne do pozvánky napíšte, krajina, kde môžte kradnúť aj po nebohom, prísne vzaté, keď si dáte pozor, hej, do nejakej sumy, tak sa vám nič nestane a ste úplne, úplne v pohode.
To treba akcentovať, že prijatím tohto zákona sa proste vráti táto krimi... kriminalita. Budú vykrádať domy, budú kradnúť autá, budú vykrádať dvory, to sa presne stane, to obťažujúce. A tí, ktorí Vám to urobia, tí sa vám budú na druhý deň smiať (rečník napodobňuje výsmech), budú tam takto chodiť popred okná, budú sa vám škeriť.
Trestné právo sa vyvíjalo po stáročia, však bolo všelijaké, hej? A trvali zmeny, mali nejaký odraz v niečom, čase a priestore, ale my sme vždycky boli o niečo ďalej a my to ideme urobiť zo dňa na deň. A ten rozsah, ten rozsah je veľký, ten rozsah je zásadný. Ja som privádzal do zúrivosti mojich asistentov a ešte aj teraz budem prichádzať, ale aj v tom minulom, že ja som im dával robiť, ja som tomu hovoril, že komparované znenia. To znamená, že nie ani že kon... to konsolidované, že ako sa to zmení v tom zákone, ja som si nechával robiť tak, že jednou farbou mi vyznačili, ako je to teraz, a novou farbou mi vyznačili, že ako to bude, a poskytuje ináč to pekný obraz, keď si to takto potom aj vizuálne, keď si to pozeráte, tak vidíte ten rozsah tých zmien a potom, keď si to dáte v tom kontexte, že ako sa jedno mení voči tomu pôvodnému, tak si potom dávate otázku cui bono, cui prodest. Prečo to vlastne robia? A tam nachytáte tie súvislosti určité. Spravte si komparované znenie Trestného zákona. Svieti to tam jak (povedané so smiechom), jak Dankove semafory, že naozaj je tam toho veľa, hej, že proste sú to naozaj že zásadné, zásadné zmeny, obrovské zmeny, ten rozsah je obrovský. Hovoríte, že, že je to, znesie to nejaké porovnanie, nejaký kontext. Videl to niekto?
Ja som tu videl pani Plavákovú, ktorá sa domáhala nejakých porovnávacích štúdií. Ja by som sa tiež domáhal. Ale čo je môj hlas? Čo je náš hlas? Ale v slušnej spoločnosti, keď už tvrdia, že to s niekým porovnávali, tak nech povedia, s kým to porovnávali, nech nám ukážu. Však v dnešnej dobe už aj niektorí vieme aj po anglicky, aj po nemecky, viete, že nemusí to byť, že nejaká že absolútna prekážka, že na čo ti je komparované alebo na čo, však to neprečítaš, lebo tomu nerozumieš. Nuž vieme a nemusíme si to ani v Googli nechať prejsť prekladať, hej?
Čiže ak existujú, ak niekto robil, ak niekto dával ten náš, tú novelu Trestného zákona do, do súladu s tým moderným európskym právom, prosím vás, ktorý? A kde boli tie podklady? Že tie podklady by ma zaujímali, reálne ich vidieť. Lebo ja nie som pani Jarmila s kvetinkami v profilovke, ktorej to stačí povedať. Nechcem zase, aby som nebol mizogýnny, tak ani nejaký Arnošt alebo Jozef s motorkou v profilovke (povedané so smiechom), hej? Čiže tak, hej? Čiže áno, ja sa chcem dopátrať toho, že teda čo, ako to vznikalo, toto, čo nám tu donesiete. Máte to? Nemáte to?
EÚ sa musí brániť, a to tu už dneska zaznelo, a to je dobré, že sa ide brániť, aj my sa musíme brániť. (Povedané so smiechom.) Priložíme ruku k dielu, lebo ideme, ideme tam, kde nechceme. Ideme do 90. rokov a viete, ja som 90. roky zažil. Ja som zažil to, že nám za bieleho dňa prišli do prevádzky ľudia, vtedy sa ich bála celá Bratislava, lebo sa preháňali na géčkach (povedané so smiechom), všetci pred nimi salutovali, nám za bieleho dňa prišli, plná prevádzka, a hodili nám sklenené poháre za bar. Viete prečo? Lebo deň predtým večer ich odmietli obslúžiť, lebo boli hluční, nesprávali sa slušne, odmietli ich obslú... A oni nám prišli dokázať na druhý deň, že kto vládne v Bratislave. To nám prišli dokázať. Len nerátali s jednou vecou, že som tam bol a že ja si nedám brnkať po nose. Trvalo to tri roky. Tri roky to trvalo. Policajti sa ma pýtali: „Pán Hlina, vy viete, kto to je?“ Ja vravím: „Ja neviem, kto to je, veď to je úplne jedno, kto to je.“ Prokurátor sa ma pýtal: „Viete, kto to je?“ – „Mne to je úplne jedno, kto to je.“ Policajti marili rekognície. Marili, marili, lebo ten jeden z nich bol bývalý policajt. Lekár tomu, tomu, čo mal chodiť na výsluchy, vypisoval maródky. Taká bola doba, také boli 90. roky. Ja to už nechcem zažiť. Podľa mňa to teraz že... (povedané so smiechom), plus-mínus sa to dá, hej?
A teraz týmto, čo ideme prijať, sa to vráti. A vráti sa to nie iba v tom rozsahu, že, že to, čo príde, lebo s tým pozvaním beztrestnosti nebude mať len stredoslovenský prízvuk, východniarsky prízvuk alebo bratislavský prízvuk, to, čo sem príde, bude aj rozprávať, tí, čo sem prídu, aj inou rečou budú rozprávať, lebo tu to sa bude dať. Preto sa aj Európa bude brániť. Ani Európa nechce nejaký ostrov beztrestnosti v rámci Európskej únie. To nepôsobí dobre. Viete, lebo však v tej otvorenej Európe, že máš krajinu, kde máš azyl, máš Medellín, hej, kde vlastne Američania koľko mali nervov s Kolumbiou, že kým to, kým to, kým to ako-tak vysporiadali? To áno, je úplne logické a je dobré, že sa bude brániť. Ale aj my sa musíme brániť, lebo keď sa nebudeme brániť, tak z tej Bratislavy bude Medellín a z Košíc Palermo.
Robert Fico nám sľúbil cestu do pekla, na bielom koni sme ešte dostali prísľub, ale nehovoril, že rýchlo. Tak to prípadne (povedané so smiechom) by sme aj toto, lebo sme, stále sme v procese, že či skrátené, lebo áno, týmto, týmto spôsobom ideme do pekla, niekomu sa to môže javiť, že aj na bielom koni, a ideme tam extrémne rýchlo. Tak aspoň pribrzdíme, lebo to sa nesľubovalo na začiatku. Mafia bude, tí, čo sa vrátia, lebo vrátia sa, však to je pre nich pozvánka, to mi ešte dovoľte povedať, koľko stihnem, že to sú... také že tie... oni... využíva tú možnosť, ktorú majú, a to chcem povedať, lebo sme tu včera mali takú debatu, že, že čo ešte, akú, akú skrinku otvára to, keď sa to prijme, hej, že to by jeden nepovedal, že dokonca to môže schovávať aj takú skrinku, že tá mafia, ktorá ináč, prísne vzaté, má rada deti, ale nie z pohľadu toho, že akože otcovsky, ale deti rada používa na páchanie zločinu, práve preto, že majú nižšie sadzby, hej, používa ju na doručovanie, hej, lebo keby sa niečo stalo, tak mladistvého proste máte iné, iné sadzby platia.
A toto je presne to, že sa to posúva, to ma zaujala tá myšlienka, hej, že ak my teraz ideme robiť to, že vlastne všetky majetkové trestné činy, zjednodušene povedané, všetko ide pod desať rokov, hej, tak pri mladistvých je premlčacia lehota pri trestných činoch do desať rokov tri roky, hej? Čiže na motiváciu toho, že, alebo na vyhľadanie toho 17-ročného chlapca, ktorý sa chce cítiť ako vo filme, tak to môže byť celkom inšpiratívne, aj jemu to povie, neboj sa, chytíš obálku, zanesieš obálku, nepozeraj sa, čo je to, doručíš obálku, keby ťa náhodou chytili, tak máš rádovo nižšie, lebo si mladistvý, a keby ťa, keby sa o tom nikto nedozvedel do troch rokov, tak potom to kľudne môžeš aj, aj v bare rozprávať, že aký si bol šéf a macher, lebo si to ty doručoval vtedy pre toho dona Jozefa z Hlohovca.
Takže viete, aj tento rozmer tam nie je, ja, ja ho tak len spomeniem, ja nie som trestný právnik a to sú všetko veci, ktoré by mali skúmať tí, čo tomu rozumejú, tí, čo s tým žijú, a neskúmajú, lebo my sme v zrýchlenom konaní, hej, tí, tí nedostali možnosť a šancu sa k tomu vyjadriť, tak ja to tu len hovorím na to, aby sme vedeli, že kam až siaha alebo môže siahať to, že čo ideme robiť.
O škodách tu už bolo povedané veľa, ja som rád, že sa to akcentuje, hej. Ja som to tu, myslím, vtedy na začiatku povedal, lebo to ma na tom zaujalo, že, že jak sme to vlastne, jak sa k tomu dopracovalo, k tej sume, k tej 35-tisíc, už tu veľa zaznelo, že to začína byť taká smerácka konštanta. Ja rozmýšľam, že či treba pozrieť sa po spisoch pána Paru, hej, že či nemá náhodou nejakého klienta (povedané so smiechom), ktorému niečo, niečo visí vo vzduchu, a má za 27, hej, alebo, viete (povedané so smiechom), škodu dokázanú, a tak ten mu povedal, že počúvaj, teraz to v jednom šupe dáme, dáme 35. Lebo tá, tá suma nedáva žiadnu logiku, hej? Ona neni že naviazaná niečo na niečo, že v zmysle dobrých skúseností, lebo doteraz sme mali tú sumu viazanú na desaťnásobok, hej, nejaké násobky niečoho. A teraz sme uleteli brutálne, sme uleteli do 35-, čo je strašne podľa mňa vysoko, a to by ma tiež zaujímalo v rámci tej komparatívnej štúdie, ak nejaká existuje, že kde napríklad je výska... výška malej škody stanovená aj v absolútnom čísle na sumu... (Reakcia z pléna, rečník zakýval na balkón.) Kývam návštevníkom. No teda toto sa vám bude zle počúvať, tak ja, my tu riešime také hrozné veci teraz tak (povedané so smiechom), ale neni to neprístupné, lebo ste celkom mladí, sa mi zdá, ale už vyzerá... pardon, nechcem sa dotknúť.
No a teraz... A teraz som zabudol. (Reakcia z pléna. Potlesk.) Áno, už viem, že absolútne číslo, hej, že kde napríklad, či v Nemecku majú malú škodu stanovenú sumou 35-tisíc, lebo ono je to relatívne vysoká, ale, alebo ešte ináč, že či, lebo keby sme si dali nejaký benchmark, že podľa čoho to sta... posudzujeme tú zmlu... tú sumu, hej? Že či to je priemerná mzda, minimálna mzda alebo niečo. Ja som si dal taký, že podľa čoho, že podľa minimálky, ak je minimálna mzda 750 euro, tak štyri roky, prísne vzaté, nejakých 46 mesiacov je niekde približne na úrovni štyroch rokov, je suma, ktorú zarobí ten s nízkym príjmom za štyri roky, a to ešte stále je malá suma, ergo niečo, s čím sa pomaly netreba ani zaoberať, hej?
A tu by som bol tiež napríklad zvedavý, že či Nemci, Francúzi, Holanďania, Belgičania, lebo tam by som prípadne bol, sa viacej cítil komfortnejšie ako smerom na východ od nás, že či, či oni tiež to tak majú takto stanovené. Hej, že tam u nich tiež nejaká minimálka, hej, a keď tá minimálka, si vynásobíte krát 46, a u nich je to tiež ešte stále malá škoda. Hej, to by podľa mňa stálo za to, ak vravíte, že ste to s niekým a niečím porovnávali, nuž ukážte nám, že či to naozaj tak je.
Áno, to, bolo to povedané, inflácia nesedí, nesedí to absolútne s ničím, je to arbitrárne určené, hej, nevieme logiku toho, jediná logika je, že je to 50-násobok 700. Inú som nenašiel (povedané so smiechom), hej, lebo 35 000 je 50-krát viac ako 700, tak keby tu pán, niekto to chcel obhajovať, tak povie, však má to logiku, lebo to. No doteraz to bol 10-násobok, ergo prečo je to teraz 50-násobok? Inú logiku som nenašiel. A, a treba sa o tom rozprávať, lebo je to naozaj vážna vec, lebo tie autá sa naozaj kradnúť budú. Budú sa vykrádať dvory.
Hej, tu Kaliňák sa bránil, že čo my sme tam hovorili, že byty sa posudzujú ináč, že vlámanie. Prosím vás, oni vedia, oni vedia, ako sa to dá alebo nedá. A keby som išiel v línii, tak poviem, že dvory nemusia byť zamknuté. Ergo tak vám vykradnú všetko, čo máte na dvore, a nemáte zamknutú bráničku, tak potom odpovedám jemu, čo on povedal ako argument par excellence, že prečo my nehovoríme správne. Hovoríme správne. Hovoríme správne v tom, že tá suma je stanovená zle a vysoko. A spôsobí to, že sa bude kradnúť. Aj smerákom. Aj ľuďom, ktorí volili SMER aj HLAS, aj vám sa bude, aj vašim budú kradnúť a som už len zvedavý, že čo im potom budete hovoriť, že kto za to môže. Radičová? (Povedané so smiechom.) Ja už... Ale asi to máte tak prichystané.
Meníte mi tam dokonca aj tú úžeru, čo ja som sa natrápil s tou úžerou, keď som tu bol, hej, aby sa to vôbec nejako postihovalo, a teraz to meníte, čiže znova sa to dostáva do niečoho, čo bude nič, hej. Len si možno bude niekto dávať pozor, aby tá úžera nebola vyššia ako 35-tisíc. Alebo keď bude niekto okrádať niekoho, nejakú babku, tak jej povie, babko moja zlatá, ale nenoste mi viac jak 35-, 34 500 mi stačí. Viete, že to je, je to strašne zle stanovené, ne... nemá to logiku, ja som naozaj zvedavý, že s čím prídete.
A možno stihnem ešte sa vrá... pozrieť na ten rozsah voľnosti trestu. Podľa mňa to je tiež zaujímavá na úvahu, hej, že vlastne vy máte teraz, to je supermarket, hej, vy môžte ísť od troch do desať, môžte ísť od podmienky, môžte ísť cez náramok, cez domáce väzenie, peňažný trest a Leopoldov. Teraz si predstavte, že čo tým sekundárne, keď dáte takú možnosť voľnosti, že čo tým vytvárate. Vytvárate tým prostredie, ktoré je prudko motivačné pre právnika, a áno, povedzme si pravdu, aj pre sudcu. Ale, nedajbože, ja sa nechcem dotknúť tých sudcov, ale keďže sme sudcu aj Harabina a jeho šoféra, tak si to dovolím povedať, že riziko tam je.
Ak je taký veľký rozsah možností, tak aká je motivácia toho, kto je, môže byť postihovaný, že priplatí? Lebo je zásadný rozdiel vykúpiť sa trestom alebo domácim väzením, alebo náramkom, alebo byť v Leopoldove. Viete, že to je, áno, tak a to, tá motivácia pre právnikov bude vysoká, nechcem za... bojím sa to povedať, že či aj pre sudcov. A aby sme my potom, že synonymom úspechu nerobili z právnikov. Že veď buď právnikom, budeš mať super auto, lebo tí zarábajú najlepšie. Potrebujeme lekárov, potrebujeme učiteľov, tam potrebujeme vniesť motiváciu. Nerobme naozaj za vrcholne motivačné pre bytie budúcej kariéry pre mladých ľudí buď právnikom, v zákonodarstve na Slovensku, keď si právnikom, do piatich rokov si (povedané so smiechom), si za vodou, prudko za vodou a máš zarobené.
Drogy. Zaznelo to tu, ja si pamätám, ešte keď tu bol prvýkrát, jak ste tu skákali dva metre od zeme a pod zem, hej, keď sa len spomenulo niečo, že niečo s niečím, a teraz vám nevadí nič. No, bojím sa stihnúť aj v úvodzovkách, hej, teraz vám nevadí, ja som rád, že to pán Sulík povedal, že miešate hrušky s jablkami, robíte niečo, čo naozaj z tej Bratislavy ten Medellín urobí. A nič, ticho ste tam jak pena. Vy tu budete sedieť v teple za 5-tisíc a vašim deťom budú beztrestne núkať díleri z celej Európy, z celého sveta, aj Portorikánci sem prídu, tí že vraj sú najlepší v tom, takže... a beztrestne, lebo tuto, lebo vy za to zahlasujete. Neni vám z toho tak trošku blbo prípadne?
Končím, že, s tým, aj tu to zaznelo, že, že, niekde, že... alebo že zbierajú podnety. Nie, akože, akože... (povedané so smiechom) zbierajú podnety. Čo je to za sprostosť? Prepáčte za výraz. Akože schválením, Ondrej Dostál to tu pekne povedal, ja som tiež, ja si nechám poradiť, ja keď neviem, sa spýtam, a tak podľa plánu toto už malo byť dávno schválené. Keď to už malo byť dávno schválené, už aj jednodňovou platnosťou toho, čo už bolo schválené (povedané so smiechom), tak vlastne pre všetkých tých, ktorých by sa to malo týkať, to ten, musí súd posudzovať pre tých, čo je výhodnejšie pre toho páchateľa. Tak čo, z koho si robíte blbcov?! Komu rozprávate teraz, že to hodnotíte? Však to už malo byť schválené. Naozaj že môžte si robiť srandy z pani Ľudmily s kvetinkami v profilovke a z pána Jozefa s motorkou v profilovke, ale nie z nás. Fakt to nesedí.
Stiahnite to, prosím vás, naozaj že stiahnite to, zoberte to späť, robíte strašnú vec, hroznú vec, za to, aby ste zachránili zopár vašich ľudí, Bašternákovu vilu, Kočnera skôr z basy, Výboh aby nemusel sedieť v Dubaji, kvôli tomu dávate v šanc celú našu krajinu. Deti púšťate do Palerma, v nebezpečnej ulici sa... toto idete robiť? Vám niekto akože dovysvetľoval?
Stiahnite to, zoberte to späť, dajte to do normálneho legislatívneho procesu, sú veci, ktoré treba zmeniť, poďme sa o tom rozprávať, civilizovane, normálne, tak ako v Európskej únii. Nemeňte Trestný zákon v takom rozsahu, v takej šírke, ako ho meníte, a s takými dôsledkami, ktoré prídu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
