Ďakujem veľmi pekne. Čas na prejav o 22.00 hod. Poväčšine už sa robia iné veci o desiatej. Ale skúsim, ako to pojmem, lebo ja som sa snažil aj v ústnej a teraz teda v písomnej, teraz ústna, skúsim to poňať ako takú obžalobu, pokiaľ môžem, lebo hrozí nám, že prídu zmeny.
Už pán Danko avizoval, že sa mu páči slovinský parlament. Ale to nebude stačiť však, pán minister? (Rečník sa, prudko gestikulujúc, obrátil k navrhovateľovi.) Jak tu...
Ďakujem veľmi pekne. Čas na prejav o 22.00 hod. Poväčšine už sa robia iné veci o desiatej. Ale skúsim, ako to pojmem, lebo ja som sa snažil aj v ústnej a teraz teda v písomnej, teraz ústna, skúsim to poňať ako takú obžalobu, pokiaľ môžem, lebo hrozí nám, že prídu zmeny.
Už pán Danko avizoval, že sa mu páči slovinský parlament. Ale to nebude stačiť však, pán minister? (Rečník sa, prudko gestikulujúc, obrátil k navrhovateľovi.) Jak tu prikyvuje jak taký, pardon, skoro mi to ušlo, ale krotím sa. Jak tu len prikyvujete, čo? Koľko mi dáte? Dve minútky? Minútku? Po minúte, nie? Klub dostane dve minúty a poslanec iba minútu a iba písomne. To by bolo O. K.? Dobré, nie? Stačí tak? Dobre. Tak kým môžem, tak poviem.
Chcem vás obžalovať za to, čo ste urobili. To, čo ste urobili s princípom socialist... socialistov, hej, lebo socialisti sú dôležití, socialisti pomáhali vytvoriť Európu. Naozaj, skutoční socialisti, Olaf Palme, nie, Willi Brandt, ja nie som nejaký úplný politológ, ale to sú také mená, čo mi niekde rezonujú vzadu, že to boli ľudia, ktorí boli hodní rešpektu. Socialisti sú dôležití, tak jak sú dôležití kresťanskí demokrati, tak jak sú dôležití pravičiari, tak proste, jak sú dôležití aj liberáli, poviem to aj ja ako bývalý predseda KDH, tak to tvorí tu ten mix toho, že Európa je miesto, z ktorej sa neuteká, ale do ktorej sa uteká.
A povedzte mi, jaký je vklad váš, karpatských socialistov, do tohto priestoru? Čo ste priniesli? Čo ste vytvorili? Čo ste tu nechali? Po čom sa budeme vzhliadať? O čom budú naše deti čítať? Čo urobil karpatský socializmus? Povedzte mi, pán... (rečník sa obrátil predsedajúcemu) pán Pellegrini, keď ste tu, s tým poker faceom. Naučili ste sa to. Pri Matovičovi som si to všímal. Môžte, môžte hrať poker.
Viete, tragédia karpatského socializmu, ale celkovo aj slovenskej politiky je v tom, že všetci chcú bývať na kopci, ja to poviem tak. Nebohý Andy Hric to povedal. Zmyslom bytia v slovenskej politike je bývať nad hradom. Všetci ďadi, všetci darebáci, všetci podvodníci chcú bývať nad hradom. Však je ich tam je plný kopec, neni tam už kde auto zaparkovať. To je presne to, to je zmyslom bytia slovenskej politiky! (Rečník rukou udiera o rečnícky pult.) A je im jedno, jak sa k tomu dostanú, ako to preukážu! Je im jedno, na ženu to napíšu, žena dala, strýko dal, babka dala. Tak sa nazbierajú ďadi a je ich plný kopec, socialistov, to ste vy, to je ten karpatský socializmus, to, čo nás vedie, túto krajinu do záhuby.
Tam ideme, pán Pellegrini, tam, verte tomu, nemáte nič, nemáte šarm, nemáte nič. Napochodovali ste tu s tým skalickým inštitútom, nemáte nič. Nič nemáte, čo je hodné rešpektu, čo je hodné obdivu, o čom sa deti budú učiť. Čo ste nám priniesli? Chcete nás pokoriť? Pokorili ste nás? Dali ste nočné? (Reakcia z pléna. Rečník sa obrátil predsedajúcemu.)
Ja? Mliekareň som urobil. Vy ste čo urobili? Pekáreň som urobil. Urobil som niečo, prosím vás? (Potlesk a ruch v sále.) Čo ste vy urobili?! Čo ste vy urobili?! Viete, koľko som zaplatil na daniach?! Nie ako Danko, ja som urobil, je sa na čo pozrieť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) Socialisti slávni! (Povedané súbežne s predsedajúcim.)
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
K skrátenému legislatívnemu, pán poslanec. (Povedané so smiechom, povedané súbežne s rečníkom.) Návrh na skrátené legislatívne, keby ste tak ako chceli hovoriť, dobre?
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Socialisti slávni! Kto nás...? Koho ste vytvorili?! Aký podnik, keď už sa pýtate, aký podnikateľský príbeh ste vytvorili?! Koho ste doniesli do... do sveta?! Koho?! Kto je ten váš podnikateľ, ktorý vás podporuje?! Kočner?! Bašternák?! Áno, to sú presne oni! Výboh ešte nejaký, Široký. Čo my z toho máme?! Čo tí ľudia nám tu nechali okrem nevkusných stavieb?! Povedzte mi čo. (Smiech v sále.) Čo tu, čo tu nechali tí ľudia, tá banda hnusná zlodejská, čo?! A to sú vaši! Povedzte mi, kde máte príbeh, kde máte silný podnikateľský príbeh? Kde? Povedzte mi jedného podnikateľa, ktorý za vami stojí. Niektorý, kto niečo vytvoril, ktorý sa nehanbí, a povie, áno, podporujem HLAS, podporujem SMER. Povedzte mi jeden. (Reakcia z pléna.)
Zadlžili ste krajinu, neskutočným spôsobom ste zadlžili krajinu a ani ste... Viete, čo ste? Lebo sú aj iné krajiny, ktoré zadlžili, ale aspoň niečo postavili. Chápete? Vy... to je najhoršia možná kombinácia – zadlžiť a nepostaviť. A to ste presne vy urobili. Keby aspoň nejaká diaľnica zostala, keby aspoň ten tunel. Ja nebudem hovoriť Číňanov, že za dva týždne. Vy neviete... Koľko? Dvanásť rokov vládnete, dvanásť rokov. Váš tútor, váš tútor je tu od začiatku. Asi tu bude aj do konca, kým sa nerozsype to Slovensko, od začiatku až do konca tu bude s nami Robert Fico.
Čo ste urobili? Mizernú diaľnicu ste nevedeli postaviť. Na hanbu, na posmech sme celej Európe. Teraz som bol v Berlíne, išiel som jak na šupu. Všade cesty, všetko postavané, všetko vystavané, v Poľsku mosty krásne. Čo je tu? Prečo ste to nepostavili? Dvanásť rokov ste vládli, v kuse a sami ste vládli. Mohli ste to zjesť, lyžičkami ste to mohli postaviť, prosím vás, nie bagrom! Prečo ste to nepostavili?!
Hanba, lebo treba treba doručovať, nie kecať, treba doručovať výsledky, lebo tárať, tárať tu vie už každý! Čo ste doručili? Aký výsledok ste doručili? Povedzte mi, o čom budú naše deti čítať v učebniciach? Čo urobil ten slávny socializmus karpatský? Čo, čo tu nechal? Čo tu po vás zostane? Na čo sa budeme pozerať? Čo bude ten silný príbeh? Kto bude ten váš Willy Brandt? Kto bude ten Olaf Palme? Kto? (Rečník sa obrátil predsedajúcemu. Reakcia z pléna.) Ja nie... ja nie som socialista. (Krátka pauza. Reakcie z pléna.)
Už ku koncu si to môžem dovoliť, že... (smiech v sále) mi ujde, lebo tu sedím, čakám. (Povedané so smiechom.)
A... ale naozaj to... berem to ako obžalobu, ja už som z toho unavený. Unavený som z toho, že nič, klamete, podvádzate, rozkrádate, tunelujete, míňate, odnášate – a nič, žiaden výsledok. Mediciovci to nebolo bohviečo, však Mediciovci tiež nebola, to bola taká podarená rodinka. Ale, preboha, tam sa aspoň chodí pozerať, niečo po nich zostalo. Čo zostane po vás? (Krátka pauza.) Nevkusné stavby.
Pán Pellegrini, ja som to tu už spomínal. Je to také, asi to tak to chcelo, že boli ste... a je to tenký ľad, uvedomujem si to... boli ste v tom Osvienčime, vnímali ste niečo a prišli ste sem a vy splnili ste ten rozkaz. Viete, to bolo to, to... Arendtová napísala, nie, Martin? Hej, Banalita zla, niečo také to je, nie? Hejže, že proste, hej, že... že ako vlastne človek, ktorý, sa niečo zadúša, sa tvári, chce kandidovať, ide sa pozrieť do Osvienčimu a potom príde a povie, teda budete rokovať do noci? Proste to je na tom hrozné.
Viete, že to je tá, to je tá sila tej politiky, ktorá ničí to Slovensko. A viete, čím to začne? Začne to tým malým, že tí politici chcú bývať tam, na čo si nezarobili. To je ten problém. Lebo potom si vytvoria šuflík, ktorý sa v pravý moment otvorí, a povyliezajú, poukazuje sa kedy a koľko treba počúvať. Presne o tom to je.
Pán mini... pán Pellegrini, že ešte k tej symbolike toho Osvienčimu, že deň pred tým tam bol Elon Musk, potom ste tam boli vy. Viete, tá hnusná Amerika dala svetu Elona Muska, hej, kontroverzného podnikateľa, uleteného, ale vizionára. Človeka, ktorý niečo po sebe nechá, niečo, ktorý vytvoril niečo, cez čo telefonujete, na čo píšete, hej, že proste niečo, aspoň niečo, aspoň niečo malé po sebe nechá. Neviem o tom, že by tuneloval štát, neviem. Niečo nechá.
Čo necháte, čo je tá vaša stopa, čo ste vy vytvorili, čo nám tu necháte? Tretíkrát sa to pýtam... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prosím, skrátené legislatívne konanie, neviem, či má niečo s týmito vašimi otázkami. Poprosím, k veci. (Povedané súbežne s rečníkom.)
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
... bojím sa, že sa... že sa odpovede nedočkám. Ale takto odznelo všetko, prosím vás. (Povedané so smiechom, povedané súbežne s rečníkom.) Ja už za chvíľku končím aj tak.
Pán Pellegrini, chcel som vám dať šancu. Hrozným spôsobom som sa hanbil, keď bol predseda Kollár. Mne... to mne... normálne som sa sa, nemohol som to zniesť, ťažko. Teraz som to chápal, že možno. A bojím sa, že, že tá šanca, ktorú som chcel dať, asi zbytočne.
Naozaj skončím tým, čím som začal, že tá obžaloba je v tom, že zničili ste krajinu, zadlžili ste krajinu, zničili ste atmosféru, dali ste tu takú firemnú kultúru, ktorá neoceňuje úspech. Neponúkli ste deťom vzory, nevytvorili ste nikoho, ku komu sa vzhliada. A keď sa aj niekto našiel, tak ho ohádžete kýblami špiny. Ľudia ktorí, eseťáci, tak sú pre vás triedny nepriateľ. Henten blbec po ňom ešte ohadzuje, ten komunista Blaha.
Viete, že jediný, nejaké, zopár sa niečo objaví – aj to potrebujete zdecimovať, zničiť, lebo vám to nesedí do toho vášho obrazu, že v tejto krajine sa nedá uspieť normálne. V tejto krajine sa dá uspieť len tak, že kradnete. Vy to potrebujete, vy to potrebujete, vy ste tú krajinu zničili, teraz to potrebujete všetko vyamnestovať, nechce sa vám byť vo Venezuele, ktorá nevydáva, chce sa vám byť na francúzskej Riviére a odtiaľ sa budete smiať a na nás pozerať.
A, pán Pellegrini, viete, taký spisovateľ ma pozval na knihu, čo krstil. Strašne sa mi to páčilo. Vy ste končili svoj predse... ten prezidentský prejav, že tak nám Pán Boh pomáhaj. Keď už tak všetci toho Pána Boha potrebujete, keď ho potrebujete, keď sa vám hodí (povedané so smiechom), tak on dal takú krásnu slovnú hračku, po tomto všetkom čo príde – Pán Boh, zaplač. Zaplač, nie za... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)
Skryt prepis