Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, po tretíkrát k tomuto návrhu vystupujem. Skúsim ešte niečo povedať, čo možno ani nebolo povedané a na konci aj si to tak aj pre seba aj vnútorne uzavrieť, že či som urobil všetko, čo som mohol a čo ešte prípadne by som mohol urobiť, aby sa toto, čo idete spáchať, lebo to vlastne páchate, vy páchate teraz zločin, hej, a ja som svedkom toho zločinu, a je prísne...
Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, po tretíkrát k tomuto návrhu vystupujem. Skúsim ešte niečo povedať, čo možno ani nebolo povedané a na konci aj si to tak aj pre seba aj vnútorne uzavrieť, že či som urobil všetko, čo som mohol a čo ešte prípadne by som mohol urobiť, aby sa toto, čo idete spáchať, lebo to vlastne páchate, vy páchate teraz zločin, hej, a ja som svedkom toho zločinu, a je prísne vzaté podľa zákona, že mám sa snažiť zabrániť tomu, hej, podľa svojich možností, tak sa snažím podľa svojich možností zabrániť tomu, aby bol spáchaný zločin, svojím spôsobom sabotáže, vlastizrady, všetkého možného. To, čo idete urobiť naozaj na našej krajine ťažko skúšanej, že ak by sme rozmýšľali nad tým, že čo po kom kedy zostane, tak mal by mať človek takú ambíciu po sebe niečo nechať, hej, aby niekto potom povedal, že čo. Každá éra má svoje pamätníky, hej, väčšie, menšie, škaredšie, krajšie a po tej ére ficizmu alebo ako to nazvať, sa dnes celkom hodí, ale proste je to éra, éra SMER-u, smerohlasu a SNS, že čo zostane, no veľa toho nezostane. Fakt, naozaj, bude to výrazom tej obrovskej neschopnosti, že ste nevedeli ani tú mizernú diaľnicu postaviť, ale necháte po sebe trestný zákonník, kódex necháte po sebe, hej? Bude to vlastne kódex smerohlasu a SNS, ktorý rozvráti alebo pomôže rozvrátiť a dokonať to dielo skazy pre túto, pre túto krajinu. Nuž neni to nejaká veľká, veľká vec, na konci poviem, že čo si myslím, že ako by to mohlo byť zaznamenané, lebo také veľké veci sa nejakým spôsobom zaznamenávajú pre pamäť času a miesta, hej, v tých starých časoch tá chamu... ten Chammurapiho bol vytesaný, Mojžiš tiež to dal na pieskovci údajne a aj dneska sú tie moderné metódy, ale predsa len niekedy tie staršie sú možno v niečom trvácnejšie, že, že nepotrebuje elektriku k tomu, aby ste si to mohli prečítať. Takže to poviem na konci.
Teraz ešte k tomu samotnému, bolo to, čo ste nám predložili tu, tu ten zločin, ktorý teraz idete spáchať, ste ho predložili v skrátenom, lebo podľa vášho videnia sveta vlastne to bolo nevyhnutné, lebo však tu trpia ľudia, hej, trpí svet a vy teda skrátene to potrebujete rýchlo vyriešiť. Rozmýšľam tak, že teraz očami, ako snažím sa byť nestranne objektívny, že teda, že naozaj, ak niekto si myslí, že táto situácia nastala v dobrej viere, a teraz chce ju vyriešiť, tak pripraví nejaký návrh, tak ten návrh by mal byť pripravený dobre. A to je vlastne taký zaujímavý paradox, že my vlastne sa dozvedáme, že ten návrh, ktorý vlastne bolo nevyhnutné predložiť tak, ako ste ho predložili, vlastne nebol až taký dobrý, keď si vyžadoval 21-stranový pozmeňovák a 89 bodový z 89 bodov. Viete, že keď rozsah toho návrhu bol, myslím, že 60 strán, a rozsah pozmeňováku je 20 strán, ergo tretina, to znamená, že chyba sa stala možno v tej príprave, hej, že potom by som tak povedal, že stále sa snažím byť tak bokom toho, že preboha, ale však keď chcete chrániť tie ľudské osudy a tie ľudské práva, tak to robte zodpovedne, že nerobte to tak, že vlastne zistíte, že tam máte skoro v jednej tretine chyby. Viete, že ten rozsah je naozaj enormný z tohto pohľadu, ak je, to bolo a ľudské práva trpeli, hej, proste mi to príde hrozne nezodpovedné, hej, dôvodiť, že trpia ľudia, a potom vlastne to opraviť v jednej tretine. A tak to asi súvisí s tým, že máme takú kvalitu toho právneho systému a ľudí, ktorí sú tu údajne právnici, že sa tomu nemusíme čudovať.
Včera mi parlament poskytol dva obrazy, a jeden obraz bol, že jak sme to tu otvárali tú schôdzu, tak vlastne v tej druhej lavici za mnou sedela, sedeli štyria ľudia, a to bol pán Pellegrini, pán Žiga, pán Danko a pán Blaha, v zásade všetko ľudia, ktorí majú patálie. To taký výraz, hej, že niektorý väčší, niektorý menší, ale majú patálie so zákonom, okrem iného sú, dvaja z tých štyroch sú kandidáti na prezidenta, ale všetci štyria majú svojím spôsobom patálie so zákonom. Visí nad nimi nejaký mrak a prísne vzaté dokázateľne dvom z nich to pomôže. Ono je to taký dosť smutný obraz toho celého, že keď hľadáme, identifikujeme, že ´cui bono cui prodest´, že prečo to vlastne robíme. No nuž aj kvôli tým ľuďom, ktorí nás tu včera, nám tu včera otvárali schôdzu.
A ten druhý obraz, ktorý mi tento parlament včera poskytol, bol taký svojím spôsobom zvláštny, že tu sedel jeden bývalý prezident Policajného zboru a rozprával druhý prezident Policajného zboru a bolo zrejmé, že sa, že so sebou nesúhlasia, ale pritom policajti sú tí, ktorí robia to, čo sa má. Viete, že aký je to obraz, dajme pre tých ľudí, však zas si nefandime, to veľa ľudí nepozerá, ale že teraz pre tých, čo to pozerajú, že, že jak oni môžu vnímať, že ten obraz, že čo je, čo to vlastne je, keď zákon, viete, hovorí sa, že silu štátu spoznáš vtedy, keď ťa zavrú, hej? Nikto si neuvedomuje, že aká je sila štátu, ale vtedy spoznáš, aký je štát silný, že on ťa vlastne môže, takto ti dá želiezka a ťa niekde zavrie a vtedy to zistíš. Hej, a teraz, že mali by ste mať rešpekt v sile štátu, a štát by mal konať to, čo môže a, a vykonávateľmi toho sú policajti. A teraz tu sedeli, včera tu jeden, stále jeden rozprával, dvaja a mali úplne rozdielne. Viete, že, podľa mňa to nepôsobí dobre pre zdravie spoločnosti a celkovo toho, že akú by sme chceli mať krajinu. Ten obraz bol do mňa, pre mňa dosť taký rozpačitý, veľmi opatrne to poviem.
Ten pozmeňovák, ktorý prišiel, však to už aj zaznelo, ešte asi aj zaznie, mal také kozmetické parametre, ale, ale poslúži ľudu, hej, aby sa mu, teda z úst vlády bolo povedané, však ich počúvame, však ich počúvame. Však sme tam niečo pomenili. Prísne vzaté, však to vieme, že už to malo platiť, malo to ochraňovať ľudské práva, už to, teda by sa to ani tak nemalo meniť a nakoniec ešte sa povýšia, že tým, že to zmenili, vlastne akí sú, ešte budú za dobrých. No. Trošku zložito asi rozprávam, len celé je to také zložité, aby to reš... a také absurdné, hej? Čiže využili a zneužijú aj ten pozmeňovák na to, že vlastne povedia, však áno, však sme počúvali, hej? Už sa bude do, do pozadia dávať to, že vlastne popierajú sami seba, hej, že to mali pripravené dobre, a že naozaj to sú poškodené ľudské práva. Oni tam len porobili kozmetické úpravy, ktoré vlastne, aby utlmili hnev ľudu, hej, a toho mesiaca, čo sa tu trápime a ako to skľudnili tú situáciu, ale tá podstata tam zostala, hej? Už stále ide o tú podstatu a podstata tam zostala, tej sa nikto nedotkol.
Ale prísne vzaté, že keď už teda my nemáme čas na nič, však tu všetci sa ponáhľame, aj ten, kto sa neponáhľa, sa ponáhľa, aby to tak vyzeralo, že niečo robí, ale že teraz, že nebudeme mať čas zistiť, lebo do, ten návrh, ktorý bol predložený, vieme, odborná verejnosť povedala, že je zlý, teraz bol predložený pozmeňovák a neviem teda, však mi prípadne poraďte, či z večera do rána niekto z tej odbornej verejnosti, lebo je prísne vzaté, fakt ma zaujíma odborná verejnosť. Pri všetkej úcte, hej, že odborníci s tým žijú, na tom zarábajú, z toho, na tom robia, tak ma zaujíma, že čo povedia. Čiže ma zaujíma, že či po prijatí alebo tie návrhy pozmeňováku, či, či tá Rada prokurátorov povedala, že už je to okej. Hej? Či niekto z tej odbornej verejnosti zaujal nejaké stanovisko, hej, tí, čo sa vyjadrovali, že teda áno, je to lepšie. Nemám tú vedomosť, ale však možno sa dozviem. Ale však budú musieť tiež veľmi rýchlo, lebo však tu my ideme strašne rýchlo.
Máme stanovisko, teda nemáme stanovisko odbornej verejnosti, ale máme stanovisko trebárs pána Janasa, ktorý vlastne včera vstúpil do diskusie naozaj podnetným spôsobom a na to, aby nám všetkým vysvetlil, že ako sa veci majú, a to tiež bolo svojím spôsobom také zaujímavé, hej, že tá jedna z najväčších autorít, ktorá tu je v tom právnickom svete, pán Burda, že čo my vôbec o ňom rozprávame, však ten človek publikuje v zahraničných časopisoch.
Tu si takú malú odbočku dovolím, som si včera dal tú prácu, že som si pozrel publikačnú činnosť, kde to vlastne publikujú tí naši géniovia. A prísne vzaté, ja som tak nič také zvláštne nevidel, videl som tam len nejaké, nejaký časopis z univerzity, čo asi povinne vydávajú a povinne tam asi aj tie príspevky dávajú. Viete, to mi pripomína tak trošku prípad jednej nemenovanej vysokej školy, lebo na to, aby ste mohli dostať profesúru, musíte mať, myslím, päť článkov v zahraničných časopisoch, a keďže to nevedeli nejako získať, no tak si urobili časopis, ktorý vydávali v anglickom jazyku takou kuchynskou angličtinou, a tam publikovali, ergo splnili tú podmienku, že proste publikovali v zahraničných. Nuž aj toto je na Slovensku možné. Naozaj, keď na Slovensku je možné, aby fungoval skalický inštitút, kým ich nečapli (povedané so smiechom) hej, tak je aj možné aj to, že to, čo včera pán Janas spomínal, že ten pán Burda, teda jako publikuje, tak možno v takýchto časopisoch. Neviem. Z toho, čo som si pozrel, nič som tam také nenašiel, že by som si to šiel kúpiť alebo pozrieť.
Potom sem vstúpila do, do priestoru podnetným príspevkom aj pani Laššáková, to je tiež svojím spôsobom zaujímavé, lebo to vykresľuje to, že aký máte ku nám vzťah alebo aj vzťah k tej veci, kde ona povedala, že pán Spišiak síce dobre hovorí, že dobre. Nie takto, že dobre hovorí, že má napísať knihu a ona si ju prečíta. Viete, ale to je, toto je parlament, NR SR, hej, že teda, že vlastne poslanci nepíšu knihy, ale poslanci majú nejaké pripomienky, vecnejšie, menej vecné k zákonu, ktorý prerokovávame a s tými pripomienkami sa protistrana má nejakým spôsobom vysporiadať, hej, a vy, proste vyargumentovať, že nie, opačne, proste to tak, neviem, jak ma prípadne opravte, že ja si myslím, že tak nejak funguje tá diskusia, hej, že hľadanie toho dobra a toho správneho riešenia v tom, v tom, v tom, v tom narážaní sa tých dvoch svetov, v tej konštruktívnej argumentácii. Ale nie v tom, že pani Laššáková povie, napíšte knihu, kúpim si ju. Viete, že to naozaj mi nepríde, akože vysporiadal sa niekto s tými pripomienkami, ktoré zazneli, a ja som si pána Spišiaka vypočul, a naozaj človek tomu rozumie, to je teda dosť taký zaujímavý úkaz v slovenskej politike. A naozaj, že tie fakty, ktoré on spomínal, sú mimoriadne závažného charakteru, v ktorom v tom, v tom drobnom priestore urobia tú patáliu, ten problém, ten rozvrat štátu, to, čo, s čím sa budeme boriť. Čiže podľa mňa nestačí povedať v argumentácii, však napíšte knihu, kúpim si ju.
Tá pamiatka, ktorá teda po vás zostane, bude, bude nejaká, ešte si možno, sa zastavím pri tej singularite, ktorá tu bola, jak aj nie som, ale taká astronomická, hej, že vám sa vlastne podarilo vtesnať tú trojmesačnú diskusiu do štrnástich dní ústami pána Danka, to bol teda zaujímavý astronomický úkaz (povedané so smiechom). Myslím, že sa to volá singularita, hej, že niekde tu proste nájdeš, stlačíš ten bod, ale celkovo vám sa podarilo veľa vecí, hej, že vy ste vlastne urobili regresne proces vzniku vesmíru, hej, že ten vesmír vznikol z tej malej guľky, a vy ste vlastne všetko natlačili do malej guľky strašne rýchlo a pod veľkým tlakom, a to bude ten nový, nový zákonník.
Nuž, už keď máte pocit, že, že tak a tej singularite sa možno budem ešte venovať v inom prípade, lebo bude asi javom, ktorý sa tu bude vyskytovať častejšie. Bolo sľúbené alebo aspoň to bolo povedané, teda povedané to bolo určite a čiastočne tak podlinkovo to bolo asi aj sľúbené, že dodanie nejakej komparácie, a ja som znova, ak mi dovolíte, netrpím tou chorobou, ktorou častokrát vieme trpieť niekde v Karpatskej kotline, že sme najmúdrejší. Niekedy je lepšie sa pozrieť, ako to robia iní, aké s tým majú skúsenosti a kľudne nevymýšľať, keď už to bolo vymyslené. Čiže ja ešte keď som bol prvýkrát poslancom, ja som navrhoval, že by bola akože takzvaná komparačná doložka ku zákonom, hej, že teda my niečo navrhujeme a sú nejaké dobré skúsenosti nejakých benchmarkových štátov, by sme si dali, a že tam by sme to nejako skomparovali, že jako približne to oni robia. A mňa by fakt zaujímalo, že teda, lebo tuto bolo použité ne... že teda ideme sa priblížiť, že kde je alebo ak je, ukážte ju, prosím vás, tú komparačnú polož... doložku, alebo to, že ste to porovnávali, že či, že aká je napríklad, že žiadna škoda. Lebo prísne vzaté, u nás je žiadna škoda do sedemsto euro prísne vzaté a malá škoda je, teraz bude asi do 20 000 euro, že v ktorých krajinách je tiež stanovená, či takto v tých objek... v tých, v absolútnom čísle ako, ako sumy alebo cez nejaký porovnávací ukazovateľ, ja neviem, priemernej mzdy alebo minimálnej mzdy. Či sa to takto tiež stanovuje, že fakt by ma to zaujímalo. V dobrom hovorím, hej? A teraz aj to sú tie výšky škôd, výšky trestov, ale aj premlčacie doby, hej, že tiež že v zásade, že áno, že znesú to, tú komparáciu s Nemeckom, Holandskom, Belgickom, Francúzskom, Švajčiarskom, môžme si vybrať, s Rakúskom, s Českom, susedmi, že tá nebola tu predložená. Neviem. Sem-tam niečo zachytím, že niečo majú tak, ale nikto to ako keby že nechcel dohovoriť úplne, úplne do konca.
Tú škodu teraz, viete, pri tej škode sa znova nejakým spôsobom zastavím, že, že sme mali 35, čo dávalo logiku iba v tom, že 35 000 bol 50-násobok 700. Inú logiku som tam nenašiel a teraz je, vlastne 700 zostáva, ale je to 20 a tam už že absolútne žiadna logika neni, lebo to je, myslím, že som si to niekde značil, počkajte, že 20 000 je 28,5-násobok sumy 700. Viete, to nedáva žiadnu logiku, že prečo a že ako arbitrárne ste určili tú sumu 20 000, hej, že veci by mali dávať nejakú logiku, hej, že doteraz to boli tie desaťnásobky, to dávalo nejakú logiku, teraz to nedáva absolútne žiadnu, hej? Je 28,5-násobok, je začiatok malej škody a koniec veľkej škody a napríklad tam sa to, myslím, zmenšovalo zo 700 na 650. To mi už absolútne žiadnu logiku nedáva, hej, že kto to tak arbitrárne určil, alebo že podľa čoho, hej, že aký ste mali na to kľúč. Lebo si tak niekto, pán Susko si sadol a daj tam dvadsať. Však ste mohli dať aj osemnásť. Viete, že, že nedávalo to a ešte stále to nedáva žiadnu logiku, je to len proste od stola určené.
To premlčanie je niekoľkokrát spomenuté, ešte asi aj niekoľkokrát bude. Ondrej Dostál sa tu nad tým zamýšľal tak filozoficky alebo aj mňa to zaujíma, že čisto filozoficky, že prečo máme nechať premlčať. A to nie sme nejakí, že zvlčilí, viete, že kresťan by mal vedieť odpúšťať, hej aj, aj sa akože, že áno, môže sa človek zlepšiť. Úplne v poriadku, lebo na mňa reagoval pán Susko vtedy, keď som to spomínal, že a čo sme tu my zač, však sa, človek sa môže polepšiť. Však to nikto nehovorí, môže, len, len prečo sa to tak zásadne mení a znižuje? Lebo to spôsobí také, by som povedal, praktické problémy a ja napríklad taký jeden praktický problém spomeniem. Začnem to tým, že jak to vzniklo, ale že čo to môže spôsobiť.
My máme v jednej prevádzke, som dal také bronzové tabuľky vyliať, ono to má svoju cenu a tú bronzovú tabuľku, manželka chodí na Inter na burzu, ju to tak zaujíma, a tam videla tú našu tabuľku, ktorú nám ukradli, hej? (Povedané so smiechom.) A bola jedinečná, hej, lebo to bola jedinečná tabuľka, to si nikto nedal vyliať, to sme si iba my, čiže nebol, zjavne nebol spor o tom, že koho je, no ale manželka, viete, to nakoniec to dopadlo tak, že ju musela kúpiť. Lebo si to chcela zjednodušiť, tak preto, aby bol, teda tak nakoniec, lebo prišli aj policajti a neviem čo, ale nakoniec povedala, dobre, že dá tie eurá a že si ju kúpi. Čo tým chcem povedať? Prípadne ma opravte, dám vám iba takú miernu konzultáciu, ale z toho, z toho penza poznania, ktoré mám teraz z tých premlčacích dôb sa môže stať prísne vzaté to, že mám obraz, má hodnotu 20-tisíc euro, mne ho ukradnú, po piatich rokoch ho niekde budem vidieť visieť, no ale premlčacia doba uplynula troma rokmi na trestné stíhanie, ja síce sa môžem javiť a sa mať pocitovo, že som stále vlastníkom toho obrazu, ale nemám sa už, nemá mi kto v tom pomôcť. Viete, že ja sa budem musieť domáhať toho práva už len cez občianskoprávne inštitúty, že ja budem musieť nejakým spôsobom dokazovať, že áno, naozaj je to môj obraz, naozaj mi ho ukradli a ten človek povie, viete, čo? Ja som ho kúpil v dobrej viere.
No sú to také, zasluhovalo by to nejakú pozornosť. Nemôžem sa už, bolo mi to vysvetlené tak, nemôžem už ísť na políciu, lebo už ten, trestné stíhanie v tomto danom prípade pri tejto výške škody v tomto prípade je už premlčané, ergo tri roky ubehli, hej? Takže aj to je dosť vážna vec. Možno, dobre, tak možno som nepovedal dobrý príklad, že obraz, možno aj auto, hej, že vám bude niekde jazdiť niekto s vaším autom a po štyroch rokoch a vy si nepomôžete. Hej? Neviem, či to niekto, páni kolegovia, neviem, či to niekto tým vašim voličom aj takto vysvetlil, hej, že už darmo vy budete zvoniť a vyvolávať na políciu, však ten má moje auto a policajt povie no, premlčané, sorry, schválili ste si. Hej? Čiže podľa mňa dosť vážna vec, minimálne by to stálo za to to trošku vysvetliť.
A ešte v tomto kontexte zaujímavé je to, viete tejto amnestie, ktorú my tu teraz robíme, a tohto najväčšieho odpustenia všetkého v histórii Slovenska, je pre mňa zaujímavé to, že vlastne hrdelným zločinom, si všimnite, že všetko sa pomaly znižuje, kradnúť sa môže, podvádzať, sprenevera, podvody, všetko ide dole, premlčuje sa, a hrdelným zločinom zostáva krivé obvinenie. A mi to príde už určitým spôsobom nepomerné, lebo tam sa so sadzbami nedeje nič. Môžme trošku sa pozrieť z toho druhého uhla na to, aby to teda pôsobilo dostatočne odstrašujúco pre tých, ktorí by na cnostných, viete, koľkých ja som cnostných občanov stretol? Ježišmária, ktorí sa cnostne so mnou dokonca súdili, hej, že jak som ich ja očiernil, mal som jeden prípad, však možno krátko poviem a vy sa musíte potom súdiť. Čiže možno to tam zostáva nedotknuté, tie výšky tých trestných sadzieb pri tomto, lebo ináč je to škaredé krivo niekoho obviniť, hej, ale zase to by sa nemalo robiť, však to je dobré, že to tam je, ale viete, ono sa to aj svojím spôsobom dá zneužiť pre niekoho, že budeš ty niekomu, niekoho s tým strašiť hej? A zaujímavé, že na úrovni fakt že hrdelného zločinu zostávajú sadzby, sa nedotýkajú tohto trestného činu.
Viete, ja som mal prípad pána Buriana, nech mu je zem ľahká, už je nebohý, kde vlastne sa chcel so mnou súdiť, aj sa súdil a dokonca aj trestne, že jak som ho ja, sa ho dotkol s tým, že som povedal, že teda mal čo robiť s úžerníckymi nebankovkami. A ja vám poviem, že je to oštara. Je oštara chodiť po súdoch, brániť sa, platiť právnika, rozprávať s právnikom, hej, a vlastne prehral som, nebolo to, nakoniec si rozmyslel, chcel aj trestnoprávne, nakoniec to urobil len občianskoprávne a ja som prehral, napríklad že okresný súd, a viete, čo zaviazal okresný súd mňa? Že sa mu mám úprimne ospravedlniť. Viete, rozumiete, že zoberte si, že aká je kvalita aj súdnictva napríklad na Slovensku, že ako môže súd zaviazať niekoho, že úprimne. A ak sa to, ako sa to preukazuje? Viete, lebo vy môžte povedať, že tak ospravedlň sa, napíš toto, hej, ale ja som, mňa súd zaviazal, že sa mám úprimne ospravedlniť, lebo tak niekomu na tom záležalo a tá sudkyňa, chúďa, tak bola vyplašená z tých smerákov, že keby im napísala, že mám ja, neviem čo urobiť, tak tam napíše aj to. Viete a to je, to je na tom nechutné, že prehral som aj kraj, až nakoniec som, ústavnú sťažnosť som vyhral, hej, čiže až Ústavný súd rozhodol, že, že majú byť tie rozsudky zrušené a trovy mi majú byť zaplatené, ale keďže sa pán Burian medzitým pominul, tak som ich nevymáhal. Údajne môžem u jeho dedičov, ale to nejdem robiť, hej?
Čiže čo som tým chcel povedať, že naozaj ako keby si niekto v zálohe nechával, toto si ponížime a opovážte sa niečo povedať. Opovážte sa niečo povedať, lebo Trestný zákon pozná krivé obvinenie, sadzby vysoké, hej, plus v občianskoprávnom konaní si vieme veľa vecí, veľa vecí vybaviť. Takže my ideme a viete, tie voľby, sa nasľubovalo teraz, keď chodím po tom Slovensku a dneska idem a to chcem urobiť aj takú malú upútavku, dneska idem do Trenčína, dneska sú znova protesty a to je dobré, že sú protesty, je výborné, že tí ľudia sa bránia, bráňte sa. Uvaria vás jak žabu. Naozaj, bráňte sa. To bráňte sa, musíme sa brániť. Hej, dneska sú protesty, kto môžte, príďte, ja idem do Trenčína. Keď chodím po tom Slovensku, tak vidím ešte sem-tam zabudnutý billboard Petra Pellegriniho, kde je napísané, že teda že váš hlas pre silný štát.
Ja už som, ja som dakedy lozil aj po strechách a po billboardoch a žena sa hnevala a ešte prísne vzaté aj teraz by som vyliezol, ale ja by som tak trošku dal takú inšpiráciu, že nenašiel by sa niekto mladý, kto by to šiel prelepiť? Že, že váš hlas pre silnú mafiu. Viete, že na tom billboarde, kde ešte nejaký je, lebo naozaj toto robíme. Ľudia neodovzdali hlas pre HLAS, ktorý zabezpečí silný štát, ale odovzdali hlas preto, aby sa stala silná mafia a už keď tie billboardy visia, tak že či by sa niekto, si nedal tú prácu, že by ich prelepil. Ja viem, že sa to nemá, ale veľa vecí sa nemá, ale je to taká drobnosť, hej, ktorá vlastne neublíži a prísne vzaté už nie sú, už sú po, už sú vyexpirované, prísne vzaté tam už nemali byť. Hej? Oni, Pellegrini si neplatí za to, že tam sú, oni sú tam preto, lebo tam nemajú čo iné nalepiť, no a už keď to straší, nech je tam vecne správny nadpis, hej, že ako podnet by som to možno dal, lebo naozaj toto ste urobili.
Málo sa hovorí, teda vy vôbec a som rád, že my hovoríme o tých obetiach tých trestných činov, hej, že vlastne čo sa stane, keď im to, keď to už nebude pomaly trestný čin, keď sa to premlčí, že vy sa neviete, budete vedieť domôcť svojho práva, niekto vám ukradne skriňu po dedovi a zrazu ju budete vidieť na nejakom blšáku, hej, a nič. Budete si ju musieť kúpiť, hej, lebo vlastne sa ináč tomu právu nedomôžete, tak možno by stálo za to, a to som si pozrel, že náš Robert Fico, teda hlava tohto celého, čo sa deje, tohto zločinu, napísala v 2005 knižku, počkajte, ako sa to volá, že Sami proti zločinu. Hej? Tak vlastne aj tu môžme teraz hľadať, že bude treba urobiť dvojku. To dobré knihy majú nie? Harry Potter má tiež pokračovanie, tak dobré knihy majú svoje pokračovania, takže ak Robert Fico napísal Sami proti zločinu, jednotku, tak teraz by mala byť dvojka, lebo naozaj my ideme do toho, do nejakej doby, kde budeme, ľudia sa budú brániť tak trošku sami a to vie byť veľmi nebezpečné, hej, že keď štát neposkytuje ochranu, nedostatočne, tak ľudia sa zvyknú brániť sami a môžu tam vzniknúť rôzne nemilé situácie, takže možno, možno je nakoniec za tým aj nejaký ekonomický záujem, hej, že vlastne teraz sa to prijme, ľudia zistia, že sa to prijalo zle a Robert Fico nájde dieru v trhu, vydá dvojku Sami proti zločinu, predá, neviem koľko výtlačkov, a bude môcť vydokladovať, že skade má peniaze, lebo údajne niekde som to počul, že on dá, akože za tie publikačné činnosti mu niekto zaplatil 500 000 korún, čo bolo akože absurdné pri počte predaných výtlačkov a toho celého, ale bolo to teda ako dôležité preto, aby vedel vydokladovať, že skade má peniaze. No. Takže nakoniec asi budeme mať dvojku.
Ešte takú drobnosť, nechcem sa tej pani dotknúť, ale viete, že reprezentatívnosť diela aj tej publikácie u toho Burdu alebo aj tohto, že to dielo Sami proti zločinu bolo vydané vo vydavateľstve Adela Faičová z Prašíc a ja, je podľa mňa úplne v poriadku, keď Adela Faičová, ktorá vydala básnické zbierky, hej, v tom čase vydala aj túto brožúrku v mäkkej väzbe Roberta Fica. No len nepôsobí to vôbec na mňa nejak reprezentatívne. Viete, že nejaké, že teda je tu nejaké vydavateľstvo, niekto to editoval, ako dával pozor, že čo vydáme, a asi u nás to tu nikomu nevadí. Končím.
Zbabrali ste dokonca ešte aj tú procesnú stránku, lebo ak ste hovorili, že teraz je 60 hodín a každý poslanec má mať, zase mi nesedí to číslo, že prečo má mať 25 minút? Viete, každý poslanec má prísne vzaté 30 minút. Ak ste chceli povedať, či to ste ani to nevedeli vypočítať, hej, že malo byť nie 60 hodín, ale malo byť 75 hodín, hej, to znamená, že každý poslanec by mal mať po pol hodinu, lebo 20 máte v ústnej, 20 v písomnej, 20 ústnej. Ergo je to tých 75 hodín. Nechápem, že prečo, ako vznikla, bolo to odôvodňované ako kebyže, však je to v poriadku, však máte to, čo máte mať. Len je to 25 minút, nie je to 30 minút. Čiže ešte aj toto ste vedeli zbabrať, ale znova, zdá sa, že to tu málokomu vidí. Vadí.
Kolegovia, zopár vás tu je, ja viem, že to asi veľký význam nemá, ale predsa len skúsim, že toto, čo sa prijme a vyzerá, že ste fakt naspídovaní to prijať, ublíži ľuďom. Normálne reálne im to ublíži, hej, že to proste budú, ľudia budú mať s tým problém, proste v tej, tej kriminalite, v tom obťažujúcom, v tom, čo sa bude diať, ublíži im, normálne reálne im to ublíži. Možno aj vašim, nikomu neprajem, nedaj Boh, hej? Možno aj vy sami možno budete konfrontovaní s niečím a treba povedať, že áno, tak jak ublíži, tak aj pomôže, hej?
A teraz si položme na to, alebo vy si položte, my si nemusíme, ale vy si položte na to misku váh, že ublíži ľuďom, veľa ľuďom, možno aj vám konkrétne alebo niekomu z rodiny a pomôže koľkým? Dvadsiatim? Dvadsiatim piatim? Hej, že niekomu to pomôže, tí čakajú teraz, plné chladničky Dom Perignon narvané, hej, že drahého šampanského čakajú, kedy za to zahlasujete, a bude strieľať, bude sa strieľať pom-pom-pom. Viete, že, že je to tu, máme to za sebou, je to zahľadené, je to vymaľované, len tá cena je vysoká, kolegovia. Naozaj tá cena je vysoká, hej, že či a je naozaj nevyhnutné, že sa vy do toho vrháte takto po šipičke, že či, či vy ste teda ešte nezatlačili, že lebo je vás málo. Veď ste to schválili do druhého čítania v sedemdesiat šestke. Ešte ani Danko vám za to nezahlasoval. Ešte aj ten strečkuje, že to je strašne málo, strašne krehučké, hej, že proste, podľa mňa máte možnosť vy, ako poslanci ešte zatlačiť a povedať, ale však simulujem, hej, že niektorý z vás si povie, viete, čo ale však tam tí hučia furt, niektoré veci fakt dávajú ratio, nevieme to ešte zmeniť, že nech neni taký cirkus okolo toho? A vám garantujem, že budú s vami rozprávať, lebo je to krehučké, naozaj je to krehké, 76 je len o jeden hlas viac.
Teraz neviem, akú máte, či už Danko je dohodnutý, alebo nie. Skúste nad tým porozmýšľať, že či by ste to nevedeli, lebo už keď sa to raz stane, už sa to neodstane. Viete, to je presne to, že aj tá milisekunda, aj tá hodina, jeden deň platnosti tohto zákona úplne stačí. Na druhý deň tu môžte utekať, potom tu príde niekto splašený, povie, ospravedlňujeme sa, viete čo, ideme to rýchlo opraviť a ešte budú si pýtať potlesk, že jak teda idú, nie, oni splnia to, čo bolo zadanie, hej, že sa vyamnestuje všetko to, čo bolo urobené, a tí sudcovia musia prihliadať na to, čo tu bolo ix-krát vysvetlené, na to, čo je výhodnejšie pre toho páchateľa.
No a teraz k tomu, tej stéle, hej, že teda ak sa zaznamenávajú tie veľké veci na kameňoch, alebo v niečom takom hmotnom, tak potom sa to vie dostať do Louvre, to bol ten Chammurapiho zákonník, ktorého vlastne našli, a to bol aj nejaký kameň, a teraz sa dá pozrieť, tie Mojžišove pieskovcové dosky sa nenašli, ale možno sa nájdu, a to chcem povedať, že ja som raz dávno kúpil také pieskovcové platne a mám ich, meter krát dva, tri, desiatka hrúbka. To je ináč dosť cenná vec, ale jednu obetujem, jednu obetujem naozaj, pieskovec, čistý pieskovec, kvalitný kameň, že by sme teda akože dali vysekať do pieskovca, hej, že čo ste schválili, hej, že vlastne Trestný zákonník Robert Fica, Petra Pellegriniho, Andreja Danka, ktorí vlastne prísne vzaté môže zjednodušene, mám to v takej pracovnej forme, hej, že tam by sme dali, že ´kradni, korumpuj, podvádzaj, ak ťa chytia, nič sa ti dokopy nestane, resp. trest je nízky´ a tretia odrážka by bola, že ´a dokonca, ak ťa do troch rokov nechytia, môžeš sa s tým pochváliť´.
Viete, že to je naozaj že dejinný počin vlastne, ktorému sme sa takto vývojovo dopracovali, vy ste zaň zahlasovali, podľa mňa si to zaslúži ten pieskovec, a tá tabuľa je dosť veľká a tých 76 mien nie je až tak málo, že každé to meno by som vám tam vysekal. Nehovorím, že ja osobne, ale niekoho nájdem, a teraz si predstavte, že budete v pieskovci. Pozor, to neni sranda! Nie hocikto sa dostane na pieskovec a ja vám, ja vás tam normálne vysekám. Ak budete na pieskovcovej stéle, hej, že proste s vaším menom tam budete, že ste zahlasovali dňa toho a toho, a taký pieskovec vie vydržať stovky rokov. Ešte musím doriešiť, že kde ho dáme, to je tiež dôležité, nedám si to do garáže, taká pieskovcová stéla si zaslúži nejaké dôstojné miesto. Verím, že mi možno s tým niekto pomôže, ja dám ten pieskovec, ja zabezpečím to vysekanie a verím, že sa niekto pridá, že nájdeme aj dobré miesto, nech ľud vie. Viete, nech ľud vie, lebo prijatím to nastane, a potom nech ľud vie, že kto tam pri tom bol a kto za to zahlasoval.
Žarty na bok, ale toto nežartujem, toto urobím, jak to schválite, ale naozaj, končím naozaj teraz, čestné slovo, že ak sa dá, kolegovia, ešte nie je celkom zle. Naozaj ešte nie je celkom zle mať, máte obrovskú váhu hlasu, obrovskú váhu hlasu. Skúste sa ešte porozprávať tam hore, že či by ešte tú opozíciu v niečom, že niečo, že by sme tak v nejakom zmierlivejšom móde našli to riešenie toho, do čoho ste sa pustili. Lebo to, do čoho ste sa pustili, je naozaj veľká vec a zaslúži si byť zaznamenaná na pieskovci.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis